Videokanál klubu

Ďakujem pekne, kolega Vlado Ledecký za tvoje vystúpenie. Presne tak, veci sú vždy zložitejšie, komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdá a nech sa ide čokoľvek robiť, možno aj dobrá vec, tak ak sa to robí na poslednú chvíľu, veľa vecí naraz, bez prípravy, bez prechodných období, samozrejme, vždy to spôsobí viac problémov ako úžitku, samozrejme. Ja teda z pohľadu verejných financií a ja to budem hovoriť vždy, aj keď to možno nie je úplne tak populárne, že dane by nemali slúžiť na nastavovanie vlastne sociálnych parametrov. Na to máme sociálny systém, ministerstvo sociálnych vecí, čiže tá, to najčistejšie riešenie by bolo, ak by vôbec akoby nemala, nemala, nemali sociálne podniky nejaké zvýhodnenie na DPH-čke, ale mali by iné výhody v tej sociálnej oblasti, neplatenie zdravotných odvodov, čo ja viem čo, hej? To, čo tak akoby to malo byť. No, čiže to by bola jedna vec, ale presne v momente, keď to tak je, že nejaká výhoda je, tak by mal štát strážiť, aby tá výhoda bola rozumne využívaná a nie zneužívaná a to skutočne som presvedčený, že je presne tak, ako hovoril kolega Vlado Ledecký, že ten problém začal, povedal síce 1.6., realita je, že to znenie bolo účinné od 1.7.2024 a vlastne zrušilo sa to, čo bolo doteraz, ja to aj presne prečítam, že jednoducho tú DPH-čku zníženú mohol vlastne používať sociálny podnik, ak to teda dodával oprávnenému zákazníkovi a nedochádzalo tým k narušovaniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom teda oprávneným zákazníkom mohla byť teda fakt len fyzická osoba a subjekt sociálnej ekonomiky alebo subjekt verejnej správy, čiže tuto, toto by bolo treba opraviť, aby vlastne tá znížená sadzba, nech už bude päť alebo 19, bola využívaná rozumne a nie zneužívaná. Takže skutočne to čo tu máme nerieši ten problém, ale dobré, dobré je teda aby sa to skutočne...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Vladimíra Ledeckého, Jána Horeckého a Martina Šmilňáka. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1023)
1. V čl. VI sa slová „1. januára 2026“ nahradzujú slovami „1. januára 2027“ a slová „1. januára 2027“ sa nahradzujú slovami „1. januára 2028“.
Odôvodnenie: Vládny návrh novely zákona o DPH je zmenou, ktorá bude mať veľmi negatívny dopad na samosprávy, ktoré sa na to musia pripraviť pri plánovaní svojich rozpočtov, ako aj na sociálne podniky. Samozrejme, preto navrhujem minimálny odklad účinnosti zákona a vybraných ustanovení o jeden kalendárny rok. Koniec.

...peniaze ja si myslím, že dôvod nie je, lebo z eurofondov máme len 10,5 % vyčerpaných, to je jedna vec. Druhá vec, nemôže prísť 15. decembra s tým, že lebo predpokladám, že tak nejako to bude schválené alebo možno aj dneska. Nemôže byť 20 dní do konca roka, medzi tým Vianoce a tie sociálne podniky, im takýto darček dáme na Vianoce, že môžu začať od januára prepúšťať, čiže ten čas je veľmi krátky a tretia podstatná vec, ktorá je problém s tými vyrovnávacími príspevkami, že nikto nikdy žiadne peniaze cez vyrovnávacie príspevky neukradol, nezobral, nezneužil, lebo vyrovnávacie príspevky sú o tom, že sociálny podnik musí zaplatiť mzdu, musí zaplatiť odvody, nasledujúci mesiac musí to preukázať na úrad práce a úrad práce to skontroluje a mu preplatí len toľko, koľko naozaj zaplatil, čiže nikto tam nič nijakým spôsobom nezneužíval a druhá podstatná vec je, že jednoducho sociálny podnik je nastavený tak, že tu má príspevok od štátu, ale vždy, vždy ten zamestnanec musí vyrobiť nejaký produkt, nejakú službu a musí tam z tých peňazí, ktoré vyrobí doplniť, lebo to nie je, že 100-percentné, 100-percentné plnenie jeho, jeho nákladov na jeho mzdu, čiže ďalšia vec, ďalšia podstatná vec, sociálne podniky v celej Európe a na Slovensku to platí, je rovnako, je to najefektívnejší nástroj ako zdravotne znevýhodnených alebo ťažko zamestnateľných ľudí dostať na klasický trh práce. Oni sú taký medzitrh práce a keď to je dobre nastavené, tak to tak funguje. Na Slovensku ešte v tom by sme tiež mali troška popracovať, lebo to percento, ktoré sa umiestňuje na trh práce, nie je až také vysoké, ale toto, toto teraz v tomto zákone neriešime. Ďalšia vec je DPH, tak v júni, v júni 2024 táto vláda, táto koalícia. Viete koľko ľudí z opozície alebo koľko strán z opozície za to hlasovalo? No nikto, len koalícia. Urobila jednu vec, veľmi dôležitú a podľa mňa to je tá najdôležitejšia vec, ktorá umožnila, aby tie zvýšená DPH sa odčerpávala niekde inde, tam kde má byť. Tak urobila zásadnú vec. Do tej doby bolo v zákone, že sociálne podniky so zníženou DPH môžu dodávať len inému sociálnemu podniku, fyzickej osobe alebo verejnej správe. Ani jeden z tých subjektov nemá možnosť manipulovať s DPH a 1. júna alebo od júna 2024 to zmenili tak v zákone, ktorý nemá nič so sociálnymi podnikmi, len tá jedna veta o sociálnych podnikoch tam bola, zmenili to tak, že môže dodávať všetkým. To znamená aj komerčným subjektom a akonáhle dodáva komerčným subjektom, automaticky sa tam vytvára možnosť, aby sociálny podnik vyhral súťaž na základe výhodných podmienok a on potom tú súťaž dať klasickému podniku robiť a sociálny podnik za to má dnes zvýhodnené podmienky, aby zamestnával zdravotne a sociálne znevýhodnených a preto má tú výhodu a akonáhle, akonáhle tú zákazku dá klasickému podnikateľskému subjektu, v tom momente on tú výhodu má, ale nemusí zamestnávať zdravotne a sociálne znevýhodnených. Takže toto je zásadná zmena, ktorý celý ten systém pokazila a od 1.1. tohto roku, samozrejme sa znížila DPH z 5%, z 10%, pardon, z 10% na 5%. Viete, vo všetkých kategóriách sa nám tá DPH zvyšovala, lebo sme robili konsolidáciu a pri týchto sociálnych podnikoch sa znížila z 10% na 5%. Nebola o tom žiadna debata, lebo som to nepostrehol. Ja naozaj neviem, čo bola tá motivácia a to bolo, to bolo ako keby urobíme v polovičke roka problém a tuná ten problém, keď zmeníme, znížime tú DPH-čku, ešte vytvoríme väčší, väčší problém alebo lepšie pre tých, čo chcú na tej DPH-čke klamať. Teraz je návrh, aby tá DPH išla z 5% na 19%. Je to výhodnejšie oproti tej najvyššej sadzbe a ja sa pýtam, ako sme odstránili, že ten problém, že tie firmy nebudú klamať. Viete, keď vy máte výhodu pri výberovom konaní štyri percentá, tak to je veľmi zaujímavá, veľmi zaujímavé percentá a poviem vám konkrétne, veľká kritika tu bola, že bezpečnostné služby, bezpečnostné služby využívajú tie sociálne podniky a že odčerpávajú veľa peňazí. No a práve pre tie bezpečnostné služby, tie štyri percentá, lebo v podstate oni nemajú náklady na tých ľudí, odvody a tak ďalej. Oni nemajú náklady na technológie, materiál a tak ďalej, čiže tie štyri percentá môžu robiť ten zásadný rozdiel, že oni budú vyhrávať tie verejné súťaže a vyhrať tú verejnú súťaž a samozrejme, dať to niekomu inému a on len zoberie peniaze a pri milióne je to 40-tisíc, no neoplatí sa vám špekulovať pre 40-tisíc? Len to, že ide do verejného súťaže, do verejnej súťaže a nastavíte tam nejaký nejaký sociálny podnik, čiže ja si osobne nemyslím, že 19% DPH na 19% to nerieši. Odstráňme príčiny a tie príčiny sú také, že keď chceme tú výhodu ten sociálny podnik využívať, tak jednoducho nesmie dávať subdodávky, ale musí tú prácu robiť sám a poprípade, keď to chceme ešte viacej sprísniť, tak povedzme, že sociálny podnik, ktorý chce využívať takéto služby, nestačí mu zamestnávať 30% zdravotne znevýhodnených, nech ich zamestnáva 40 alebo 50%, ale takýmto spôsobom nejakým odbúrame alebo tie výhody, ktoré, ktoré ten sociálny podnik má naozaj zduplikujeme a zabezpečíme ešte viacej, čiže naozaj riešme príčinu, lebo my príčinu neriešime. Stále je to tak, že dám subdodávku a tá subdodávka mi to porieši. Akákoľvek výhoda, či má 4%, či má 15%, problém nie je vyriešený, čiže keď pán minister sociálnych vecí hovorí, že mením názor, ja názor nemením, ja chcem riešiť skutočný problém a oni keď tú predkladajú návrhy, ktorý skutočný problém nerieši, tak jednoducho sa ozvem. Keď keď som videl, že sociálne podniky kradnú, tak minister sociálnych vecí povedal, že dá na mňa trestné oznámenie. Keď to povedal jeho vlastný minister životného prostredia, už bol ticho a potom, potom v nejakom rozhovore jeho štátny tajomník Braňo Ondruš, ktorý je teraz europoslanec, povedal, že 50% sociálnych podnikov kradne, čo vôbec nie je pravda, podľa mňa urazil sociálne podniky. To to bolo cez čiaru, ale oddeľme plevy od zrna a urobíme to naozaj tak, že urobíme poriadne podmienky, lebo najjednoduchšie je povedať „zvýšime DPH, je to vyriešené.“ No, nie je to vyriešené, lebo ten problém je niekde inde a 90% riešení, čo tu počúvam sú také, že nikto si ten zákon nepreštudoval alebo si ho preštudoval a nepozná podmienky ako fungujú sociálne podniky. Ja sa chytám za hlavu, lebo problém ešte raz je, hovorím niekde inde a intenzívne komunikujem asi so stovkou sociálnych podnikov, tak presne mám navnímané, ako to vnímajú oni, čo hovoria, čo potrebujú a tak ďalej a na záver by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že keď sa schváli tá DPH, aby sa odložila o rok, aby sociálne podniky, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodneným, majú nejaké odberateľsko-dodávateľské zmluvy, majú nejaké, majú nejaké biznis plány, aby to nemuseli od januára zatvoriť, prepustiť tých ľudí, ale aby mohli sa na to aspoň rok pripraviť. Takže poprosím, pozastaviť čas.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa tešil, lebo ja som naozaj mal pripravené príspevky na hodinu a pol, lebo som myslel, že pôjde zákon o sociálnych podnikoch v skrátenom konaní a vlastne tam sú možnosť troch rozpráv. Takže som sa tešil, že to mám priestor vysvetliť, ale teraz mám priestor 10 minút, tak pokúsim sa.
Prvý bod je vyrovnávacie príspevky. Pán minister prišiel v decembri s tým, že vyrovnávacie príspevky sa musia znížiť. Dôvod, lebo nie, nie sú peniaze. Ja si myslím, že dôvod neni, bo z eurofondov máme len 10,5 % vyčerpaných. To je jedna vec. Druhá vec - nemôže prísť 15. decembra s tým, že lebo predpokladám, že tak nejak to bude schválené alebo možno aj dneska, nemôže byť 20 dní do konca roka, medzitým Vianoce a tie sociálne podniky ...
=====

Poslanecký klub SaS bude hlasovať proti návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Oceňujem zmysel pre symboliku zo strany vládnej koalície, keď práve na medzinárodný deň boja proti korupcii chcete schváliť takéto zjavne prokorupčné opatrenie, naozaj to rovno môžete premenovať na národný deň boja za korupciu. Schválite zákon, ktorý oslabí boj proti korupcii a vytvorí lepšie prostredie nie pre oznamovateľov korupcie, ale pre páchateľov korupcie. Oficiálne zdôvodnenie, že zlepšenie ochrany oznamova... že ide o zlepšenie ochrany oznamovateľov korupcie a obetí trestných činov je smiešne a skutočnosť je úplne opačná. Keď bude tento zákon schválený, zhorší sa ochrana oznamovateľov aj obetí. Úprimný v rozprave bol podpredseda Národnej rade Tibor Gašpar, ktorý priznal, že v skutočnosti ide o pomstu čurillovcom. Myslel som si, že to už nikto nedokáže povedať lepšie, ale dnes ho prekonal poslanec Dušan Muňko, ktorý povedal, že naši voliči chcú, aby sme vás potrestali, o to vám ide, o pomstu. Ten zákon je zlý, bol by zlý, aj keby bol schválený pozmeňujúci návrh poslanca Eliáša a Barteka, bude zlý, aj keď bude schválený pozmeňujúci návrh poslancov Gašpara a Barteka. Zákon likviduje nezávislý úrad, odvoláva, de facto odvoláva jeho predsedníčku bez toho, aby boli naplnené tie dôvody, ktoré pre odvolanie predsedníčky nezávislého úradu predpokladá súčasné znenie zákona a umožňuje retroaktívne odoberanie ochrany, ktorá už bola poskytnutá.
Chcel by som záverom pogratulovať pánovi ministrovi Šutajovi Eštokovi, že Mestský súd Bratislava IV zamietol jeho návrhy na určenie neúčinnosti elektronického doručovania a zrušenie rozsudku pre zmeškanie v spore o ochranu osobnosti s Jánom Čurillom ako nedôvodné. Zjavne aj toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk v sále.)

ani podľa súčasného, ani podľa vami navrhovaného stavu

Ďakujem veľmi pekne. Takže, pozmeňujúci návrh číslo 1 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Martiny Bajo Holečkovej, Vladimíra Ledeckého k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1134).
Vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1134) sa mení nasledovne:
V čl. XIII bode 246 prílohe č. 5a sa v celom texte suma „353 eur“ nahrádza sumou „438 eur“.
Pozmeňujúci návrh číslo 2: Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Martiny Bajo Holečkovej a Vladimíra Ledeckého k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1134). Vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení nasledovne:
1. V čl. I § 4 ods. 5 písm. b) prvom bode sa suma „830 eur“ nahrádza sumou „1229 eur“.
2. V čl. I § 4 ods. 5 písm. b) druhom bode sa suma „1100 eur“ nahrádza sumou „1339 eur“.
3. V čl. I § 4 ods. 5 písm. b) treťom bode sa suma „1030 eur“ nahrádza sumou „1429 eur“.
4. V čl. I § 4 ods. 5 písm. b) štvrtom bode sa suma „1210 eur“ nahrádza sumou „1539 eur“.
Pozmeňujúci návrh číslo 3: Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, Martiny Bajo Holečkovej k vládnemu návrhu a Vladimíra Ledeckého, k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1134). Vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení nasledovne:
1. V čl. I § 10 ods. 2 písm. a) prvom bode až treťom bode sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „ôsmich“.
2. V čl. I § 10 ods. 3 písm. a) a b) sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „ôsmich“.
3. V čl. I § 10 ods. 5 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „ôsmich“.
A posledný návrh, pozmeňujúci teda, pozmeňujúci číslo 4. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, Martiny Bajo Holečkovej a Vladimíra Ledeckého k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1134). Vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení nasledovne:
V čl. XII, bode 63, § 67w znie:
㤠67w
(1) Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť, ak bol navrhnutý v komplexnom posudku vydanom podľa právnych predpisov účinných do 31. augusta 2025.
(2) Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má v komplexnom posudku vydanom podľa právnych predpisov účinných do 31. augusta 2025 určený iba termín opätovného posúdenia rozsahu hodín osobnej asistencie, a nie zdravotného stavu, a po 31. decembri 2025 príde k zmene jej životných potrieb, môže požiadať o úpravu v rozsahu hodín osobnej asistencie podľa tohto zákona bez povinnosti predložiť integrovaný posudok podľa osobitného predpisu) a to až do uplynutia platnosti tohto komplexného posudku podľa právnych predpisov účinných v čase jeho vydania.“.
Poznámka pod čiarou odkazu 57 znie.
„) § 12 zákona č. 376/2024 Z. z.“.
V nadväznosti na uvedenú zmenu sa v čl. XII, bode 63, § 67y ods. 1 odkaz 57, vrátane poznámky pod čiarou označuje ako odkaz 58. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

...príde a a bude to de facto nižšie a aj keď rozumiem, že teraz tu prišiel nejaký návrh a rozumiem aj tomu, že sme v ťažkej dobe, v konsolidácii, ale naozaj si myslím, že rodiny, ktoré sa starajú o blízkych, o zdravotne znevýhodnených tú pomoc využijú naozaj odborne a že mali by sme ju zachovať na tej pôvodnej úrovni. Ešte by som veľmi chcela osobitne zdôrazniť jednu situáciu, vlastne ona sa spomínala aj na výbore a je teda aj v pozmeňujúcom návrhu mojej predrečníčky a to sú vlastne domáci opatrovatelia a tá situácia, keď opatrovaný zomrie a vlastne nastáva akési sociálne vákuum, kedy nie je úplne zabezpečené, poviem to, že pokiaľ niekto pracuje, tak má nárok na príspevok v nezamestnanosti, opatrovatelia túto možnosť nemajú. Samozrejme, aj tu ministerstvo urobilo, poviem to, že ústupok alebo teda ústretový krok, kedy reagovalo, pretože toto vôbec sa neupravovalo, teraz tam je nejaká lehota, ale ja osobne si myslím a veď už sme to niekoľkokrát tu na pléne aj dávali takéto návrhy, že v podstate tí opatrovatelia, pokiaľ sa starajú o svojho príbuzného, že to naozaj je často práca 24/7 a že by to naozaj malo byť zohľadnené a malo byť zachované aj to aby, lebo podľa mňa to je práca, keď vám zomrie odkázaný a vy naozaj nemáte sa kde vrátiť do nejakého zamestnania, tak mala by tam byť, mal by tam byť ten priestor pre podporu v nezamestnanosti v nejakej podobe dávky, príspevku alebo niečo podobné. Som presvedčená, že sociálne služby majú byť poskytované v súlade so záväzkom Slovenska vyplývajúcim z Dohovoru OSN, ale aj národnej stratégii tej inštitucionalizácie a preto by našou prioritou malo byť posilnenie naozaj malých komunitných služieb, ambulantných služieb a ja ich pokladám za nezastupiteľné z hľadiska dôstojnosti a kvality života odkázaných a toto je vec, ktorá mi trochu v tomto návrhu chýba, lebo od začiatku hovorím o tom, že mám pocit, že sme pozabudli na tie ambulantné služby, na tie komunitné služby, ktoré my nesmierne potrebujeme, ale rozumiem aj tomu, že je veľmi náročné pripraviť takýto komplexný návrh zákona. Ja som nemala teda možnosť vystúpiť v prvom čítaní. Často sa spomínalo, že by to nemalo byť v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, bolo by to lepšie, keby tam máme nejaký priestor ešte medzi schôdzami, ale robíme s tým, čo máme, možno aj preto toľko pozmeňovákov a ešte raz, chcem naozaj oceniť to, že aj zo strany koalície, aj zo strany opozície, respektíve teda z ministerstva do poslednej chvíle ešte prichádzajú pozmeňováky, aby sme tú situáciu, ten zákon vylepšili. Dobre všetci vieme, že reforma sociálnych služieb je nevyhnutná, o tom niet sporu, ale musím povedať, že reforma, ktorá je podfinancovaná, prenáša riziká na, prenáša riziká na tých najslabších. Bojím sa, že toto je tá práve reforma, ktorú si Slovensko nezaslúži a som presvedčená o tom, že Slovensko ako moderná a sociálne zodpovedná krajina musí prijímať zákony, ktoré stoja na strane človeka, odkázaného, opatrovateľov, ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a najmä rodín, ktorých sa táto situácia týka. Ešte mi nedá spomenúť, na záver veľmi krátko, že my stále ešte sa musíme popasovať okrem vecí, ktoré vybehli v diskusii, čiže je to ten počet ošetrovateľských, poviem to, že lôžok v zariadeniach, ktoré síce je nárast, ja to oceňujem, ale dobre vieme, tí, ktorí sa pohybujú v sociálnych službách, že je to stále, stále je to málo, ale chcem sa dotknúť aj témy, ktorá samozrejme nie je predmetom tohto návrhu, ale veľmi úzko súvisí so sociálnymi službami a to je odmeňovanie pracovníkov v sociálnych službách. Dobre vieme, že podľa tabuliek v súčasnej dobe mnohí, ktorí pracujú v tomto segmente a to si povedzme, že tá práca je veľmi náročná. Ten spoločenský status ľudia pracujúcich v sociálnych službách nemajú žiadny, často sú pod úrovňou minimálnej mzdy a toto je veľmi smutné a myslím si, že ako krajina by sme s tým mali niečo, niečo urobiť, že tu by sme už mali naozaj začať konať. Podobne ako kolegyňa, prichádzame s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prečítam, v krátkosti ich teda predstavím, keďže nás pán predsedajúci usmernil ako to má správne vyzerať, takže prvý je týkajúci sa naozaj veci, ktorú my sme pripomienkovali. Podávali sme hromadnú pripomienku. Ja aj z tohto miesta sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili a pomohli nám ju pridať a bolo to, poviem to, že zrovnoprávnenie výšky financovania prevádzkových nákladov pre ambulantné služby, konkrétne pre rehabilitačné strediská a domovy sociálnych služieb, ktoré sme navrhovali, aby sa prevádzkové náklady dorovnali pre, na výšku špecializovaných zariadení. Chcem povedať aj, zároveň poďakovať, že ministerstvo nám tu vyhovelo a navýšilo prevádzkové náklady pre rehabilitačné strediská na úroveň 350 eur my sme požadovali 438 a preto dodávame aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý by vlastne dorovnal túto sumu, lebo stále máme za to, že tak ako rehabilitačné strediská aj domovy opatrovateľské, jednoducho naozaj poskytujú veľmi porovnateľné výkony, majú veľmi porovnateľnú klientelu ako špecializované zariadenia a koniec koncov tá prevádzka je jedna a tá istá, čiže na jednej strane naozaj ďakujeme, že ministerstvo našlo nejaké zdroje, ale dovolíme si podať pozmeňujúci návrh, ktorý si myslíme, že by bol lepší a rovno poviem to, že zároveň by vnášal nejakú takú jednotu do celého systému. Druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať a podobne ako v predošlom prípade, je to dorovnanie tých súm na príspevok, tak aby korešpondovali so súčasným, výškou príspevku a neboli teda nižšie. Tretí pozmeňujúci návrh sa týka lehôt, ktoré sme podľa aj našej komunikácie s organizáciami, s odkázanými ľuďmi tie lehoty boli v poslednom návrhu uvedené na päť dní, ale bola požiadavka na osem, takže prichádzame s týmto návrhom a posledný návrh sa týka, týka sa posudkov, ktoré boli urobené do 31. augusta 2025 a týkajú sa rozsahu hodín osobnej asistencie, takže toto sú naše návrhy pozmeňujúce, ktoré by som teraz predniesla, pán predsedajúci.

trestných činov ukradnuté. V roku 2023 za moju novelu, sedeli tu vtedy aj poslanci HLASu, aj poslanci SMERu, za moju novelu, ktorá, ktorá posilňovala ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov. To sú deti, seniori, obete sexuálneho násilia, týrané ženy, nehlasoval nikto z vás. Všetci ostatní hlasovali, iba poslanci SMERu a HLASu nehlasovali. Bola to naozaj, to nebola politická novela, to bola novela, po ktorej volali vyšetrovatelia a členovia policajného zboru, že by im to uľahčilo život. Vy ste za to nehlasovali. A to bola jedna z tých zmien, ktorá bola dôležitá pre obete trestných činov, pre tie extra zraniteľné obete, ako sú napríklad deti. Čiže nehovorte mi, že toto je agenda, na ktorej vám záleží, kvôli ktorej musíte v skrátenom legislatívnom konaní prijímať takúto účelovú zmenu. To sa dá vyvrátiť veľmi ľahko, že vám na obetiach trestných činov vôbec nezáleží. A agenda ochrany obetí trestných činov je na Ministerstve spravodlivosti naozaj veľká. Vy si myslíte, že teraz proste nejaký oriešok z jedného ministerstva presuniete na druhé, na druhý úrad, ktorý ešte ani nevieme ako bude fungovať a že to všetko pôjde hladko. Veď tá agenda ochrany obetí trestných činov stojí viac peňazí na Ministerstve spravodlivosti, ako má celkový rozpočet (na zdravie), ako má celkový rozpočet úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To znamená, že vy tam idete hodiť agendu, ktorá je väčšia, než súčasná agenda toho celého úradu. A keď sme sa pýtali, či prejdú nejakí ľudia, ktorí sa venujú tejto agende z Ministerstva spravodlivosti na ten úrad, tak minister povedal, že nie. Že on tam neposúva svojich ľudí. Tak teda nedejú sa tam žiadne personálne presuny, dejú sa len presuny kompetencií. My nevieme, podľa akého plánu dôjde, možno už na budúci týždeň k takémuto presunu. Povedzte nám ten krok A, B, C. Ukážte nám podrobný plán, ako bude zabezpečená po budúcom týždni táto agenda na Slovensku. Agenda ochrany obetí trestných činov. Neutrpia touto zmenou práve tí najzraniteľnejší? Nový úrad sa vyjadril, že nemá kapacity na to, aby expertízu v tejto téme naozaj v súčasnom obsadení pokrýval. A tam nie je žiadne prechodné obdobie. To nijako neriešite v prechodných ustanoveniach. Čiže naozaj momentom, kedy príde účinnosť, budú tieto obete ako chránené, nevieme. A hlavne, že vám na tom záleží.
Hovoríte, že tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste tu bez nejakého hlbšieho odôvodnenia predniesli v rozprave, ste odstránili rozpory s Ústavou, právom Európskej únie a záväzkami z plánu obnovy. No, to ste teda neodstránili. Dneska vám to napísal profesor Mazák, napísali vám to predtým aj ďalší odborníci z práva. Akože naozaj, že stačí otvoriť aj len noviny a tam máte návod na to, ako to robiť lepšie. Ako som už povedala, Európsky súdny dvor v tomto hovorí jasne. Predčasné ukončenie funkčného obdobia štatutárneho zástupcu príslušnej inštitúcie sa považuje za priamy zásah do jej nezávislosti. Takto jasne to tam je špecifikované. Tak ako to chcete, ako to chcete vysvetliť európskym inštitúciám, aby nám to nestalo peniaze? Keď nemáte proti tomu žiaden argument. Vykostili ste to len na tú jednu príčinu, prečo tento úrad meníte a tým je pani Dlugošová, ktorú ste ešte vy v tých prípravných konaniach tam ako jednu z dvoch vybrali. To je úplne absurdné. Neviete zaručiť inštitucionálnu nezávislosť tými novými krokmi, ktoré prijímate a už vôbec nie tým prechodným ustanovením, ktoré hovorí, že v momente ako nadobudne táto novela účinnosť, bude predseda parlamentu, možno sedí za mnou, nie, už tam je podpredseda, ale podpredseda parlamentu Raši ten, ktorý bude mať povinnosť jednoducho to nové vedenie, dočasné vedenie vymenovať. My nevieme, čo to znamená dočasné, ako dlho to je, či to je pár dní, či to je rok, či to je niekoľko rokov. Naozaj v tomto parlamente nevieme právne, čo si tu pod tými slovami predstavovať. A ja sa pýtam, ako bude predseda parlamentu pán Raši schopný urobiť to v priebehu niekoľkých dní, keď od 1. októbra 2023, 2023, ak dobre rátam, máme neobsadené miesto ústavnej sudkyne, kde rokovací poriadok hovorí jasne, že práve predseda parlamentu má bezodkladne po zániku funkcie ústavného sudcu vyhlásiť voľbu nového ústavného sudcu. Bol tam pán Pellegrini, bol tam pán Žiga, bol, teraz je tam pán Raši, všetko nominanti HLASu. Ani jeden z nich to nestihol do dnešného dňa a to sa bavíme o lehote dvoch rokov. Vy si naozaj myslíte, že táto strana bude schopná za niekoľko dní niekoho nájsť? Tak to bude unikát, pretože pokiaľ ide o voľbu ústavných sudcov, tak čakáme už dva roky. Ja som dnes vyslovila takú odvážnu myšlienku právnu a kolega ma v nej brzdil, kolega Dostál hovorí, že nemali by sme sa v trestnej rovine baviť na pôde parlamentu, ale ja si myslím, že naozaj už musíme využiť všetky možné nástroje, ktoré máme na to, aby sme vlastne tento parlament a jeho vedenie primkli k tomu, aby konal v našich parlamentných ústavných povinnostiach. Pretože aj ja som členkou parlamentu a ja som zodpovedná za to, aby sme mali plne obsadený ústavný súd. A kvôli sabotáži, ktorú na, naozaj na voľbe ústavných sudcov pácha vedenie parlamentu, nie sme schopní takých kandidátov prezidentovi vybrať. Už dva roky. A keď tu bol pán predseda Ústavného súdu, jasne povedal, čo to spôsobuje Ústavnému súdu. Aké, aké problémy. Ako sa rozhoduje pri ťažkých politických otázkach na Ústavnom súde. A že jeden senát je neúplný. Je nás tu 150, naozaj, nie je až tak veľa tých povinností, ktoré nám z Ústavy pri takýchto personálnych veciach alebo z rokovacieho poriadku vyplývajú. Nehovorte mi, že nie sme schopní vybrať dvoch kandidátov, ktorých by sme posunuli prezidentovi, z ktorých by si mohol vybrať jedného. Prečo sa to nedeje, je druhá otázka a je výlučne politická. Naozaj čakáme na Roberta Fica, kedy povie, že dosť už som unavený z politiky a idem na Ústavný súd? Lebo ja si neviem predstaviť, kto iný by mohol blokovať vlastne tú, tú voľbu na sudcu Ústavného súdu, ako niekto, na koho sa čaká, pre koho sa toto miesto chystá. A ak to tak je, tak nech povie, že chce ísť, nech ide do voľby, nech ide do verejného vypočutia. Nech sa vyjadrí ústavnoprávny výbor k tomu, či spĺňa tých 15 rokov právnej praxe. Však poďme krok po kroku, keď to chce robiť. Ale naozaj nesabotujme činnosť orgánov v tejto krajine pre nejaké osobné ambície nás ľudí tu z politiky. Alebo pre naše nejaké spory alebo krivdy, ako vidíme pri údajnej transformácii a my vieme, že účelovému zrušeniu tohto úradu. Tu ide o osobnú krivdu. Prečo tento úrad riešime, prečo je prioritou pre túto vládu, ja si myslím, že to je x dôležitejších vecí, o ktorých by sme sa mali baviť v tomto parlamente na tejto schôdzi na konci roka 2025 a nie o transformácii Úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Mohli sme predradiť ten horákový zákon, mohli sme predradiť tú novelu trestného zákona, o ktorej hovorila kolegyňa Števulová. To je naozaj niečo, čo páli spoločnosť. Kade chodíme my politici, tade počúvame, robte s tým niečo. Malí podnikatelia, veľkí podnikatelia, všetci majú problém s kriminalitou. Ale nie, my sa tu bavíme naďalej o tomto, pretože áno, cítime potrebu my v opozícii, v politickej menšine bojovať za nezávislé úrady. Zároveň vidíme, čo je vaším skutočným záujmom, prečo ten úrad rušíte. Ale namiesto toho by som oveľa radšej v týchto dňoch venovala pozornosť skutočne tým pálčivým problémom našej spoločnosti. A ak nie tým a chceme hovoriť o personách a chceme obsadzovať úrady, ak si chceme vyplniť túto agendu, tak poďme sa naozaj baviť o Ústavnom súde. Nechcem nijakým spôsobom znižovať dôležitosť tohto úradu, ale naozaj Ústavný súd je ten, ktorý my potrebujeme momentálne riešiť, ak hovoríme o obsadzovaní nejakých miest z pozície parlamentu. To by mala byť naša priorita, to by mala byť priorita predsedu parlamentu. Ale nie je.
Kolegovia, ja si myslím, že sa dá robiť politika aj vecne, konštruktívne, že tu nemusíme na seba útočiť, aby byť nepriateľmi. Ale naozaj nejaké základné politické štandardy a nejaké základné princípy, ktorými sme sa tu roky riadili, by mali platiť. A žiaľ, nedejú sa. Ja by som z tohto miesta chcela vyzvať, aby sme sa naspäť vrátili k parlamentnej práci, aby sme my presadzovali napríklad ako strana Sloboda a Solidarita pravicovú agendu, ochranu ľudských práv. Vy by ste sa venovali namiesto týchto vojen v prokuratúre, v polícii a neviem čomu všetkému, naozaj sociálnej demokracii. Vtedy by som videla zmysel v práci aj nášho parlamentného zhromaždenia. Normálne držme sa toho rokovacieho poriadku, ktorý tu máme, držme sa Ústavy, na ktorú sme tu sľubovali, že bude našim vodítkom pri parlamentnej práci. Toto by som očakávala, že by bol konštruktívny prístup. A kľudne si merajme sily vo voľbách, komu to išlo lepšie, kto dokázal presvedčiť väčšiu skupinu. Ale nie takýmto spôsobom, že si tu len vybavujete účty, kým Slovensko padá vo všetkých rebríčkoch. A máte tam vo vláde aj šikovných ľudí, ktorí by mohli odrobiť oveľa viac, čo robia. Takže za mňa toľko. Vráťme sa k politickej kultúre. Budem vďačná za vaše príspevky.
Ďakujem.

No toto bola slayáda, pán poslanec Truban, to musím uznať. Ako my to tu teoreticky rozoberáme, že skrátené legislatívne konanie a teda ako význam ochrany oznamovateľov, právo európskej únie, Ústava, ale myslím, že veľmi dobre pozrieť sa na tú tému aj cez kauzy. Lebo to, čo robia oznamovatelia, akože môžu upozorňovať aj na obťažovanie žien na pracovisku samozrejme, ale to, čo často robia oznamovatelia, že upozorňujú na korupčné a klientelistické kauzy, ktoré stoja štát alebo verejný sektor milióny alebo v tomto prípade možno 10 alebo 12 mil. eur. A je teda veľmi dobré, že o tejto kauze Voderady sa začalo hovoriť práve teraz, lebo aj na nej si možno ilustrovať ako dôležití sú oznamovatelia a ako dôležité je, aby boli chránení a aby boli chránení nezávislou inštitúciou. Čiže áno, vidíme aj tú reakciu na tú kauzu, ktorá prichádza zo strany politickej moci a tých ktorí sú v nej namočení a ktorí sa tvária, že to neexistuje, poprierajú to. Dokonca teraz sme zistili, že aj Peter Kmec je bojovník proti progresivizmu. Ja som ho mal za takého, v celku ako príčetného politika v rámci Hlasu. Však on mohol byť ministrom zahraničných vecí, ale práve preto, že bol na nejakej diskusii s opozičnými politikmi, myslím, že od vás tam bol Tomáš Valášek, tak zrazu ho museli dať, museli stiahnuť a dať ho dole, lebo teda Smer sa do nich navážal, že ako sa Hlas spája s Progresívcami. No a teraz reagujúc na vlastnú podozrivú kauzu tak, ako on obviňuje progresív....