Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla,...
Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený. Máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. A je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde a nezodpovedné hospodárenie samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu. A ak sa stane ako v pred predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane defacto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám. Problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia. Že sa robí primárne na strane príjmov. Robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast. Nevytvára priestor pre hospodársky rast. Nerobia sa štrukturálne reformy a ne, ne, nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejaký imaginárny úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu, škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí aj inštitúcií aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj po vzťahu k Voľbe kandidátov na ústavných sudcov vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, a ktorá sa týka samospráv. Pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi, teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medzi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) nominálny rast konsolidovaný výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajú, za predchádzajúci kalendárny rok a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou. V parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP, je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn, nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh. A ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť na novo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásad...
=====
Skryt prepis
