Videokanál klubu

Ďakujem kolegyni, aj kolegovi za faktické poznámky. Pán poslanec Radačovský, to je naozaj výnimočné, že po tieto dni sa niekto z koaličných poslancov zapája do rozpravy. Tak to chcem oceniť, lebo v podstate toto je také, že koalícia má dovolenku a opozícia sa medzi sebou rozpráva o vlastných návrhov zákonov. Tak je teda fajn, ak občas zaznie niečo aj od koaličného poslanca. Samozrejme, že terminologicky, alebo vecne je to tak ako ste povedali, že podmienečný trest, čo sa bežne hovorí je iba podmienečný odklad trestu odňatia slobody. Len treba sa pozerať, aj a teda ešte súhlasím aj s tým, že jasné primárne nie je zatvárať za všetko, primárne predchádza trestnej činnosti. Tá myšlienka restoratívnej justície je dobrá, len bohužiaľ vy ste tu ešte vtedy neboli, ale vašimi kolegami bola na začiatku volebného obdobia hrubo zneužitá, ako zámienka na hanebnú mafiánsku novelu trestného zákona. Ktorá nebola restoratívnej justícii, lebo podmienky na restoratívnej justície nie sú vytvorené doteraz. Doteraz nemáme dostatok probačných a mediačných úradníkov, bez ktorej, bez ktorých môžeme o restoratívnej justícii iba snívať. Nikde vo svete sa restoratívna justícia a nezavádzala v skrátenom legislatívnom konaní, bez predchádzajúceho medzirezortného pripomienkového konania, bez toho, aby na to boli vytvorené podmienky, teda nielen zmena zákona, ale aj systém opatrení. A ale bohužiaľ trestná politika a trestné právo nie je len o restoratívnej justícii. Je aj o trestaní vytváraní nejakého odstrašujúceho efektu.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Radačovského. Ja teraz som naozaj zvedavá, že čo povedal pán Šuca v rozhovore pánovi Radačovskému. Ale neviem či sa to dozviem, ale tak by som nadviazala táto, ale ďakujem veľmi pekne, za vašu faktickú poznámku pán poslanec. A dovolím si teda, keďže som sa dozvedela viac ešte potom k obsahu pána poslanca Dostála. Ja si myslím, že môžeme mať aj v tejto sále na veľa veci rozdielne názory, ale by sme sa mohli zhodnúť na tom, že trestná politika by nemala byť experiment. A teraz už nebudem hovoriť, že sa nejaký vydaril alebo nevydaril, ale trestná politika by nemala byť experiment. Že čokoľvek čo meníme, či je to v trestnom procese, alebo či je to v trestnom zákone, ohľadom trestných činov. Malo by to naozaj podliehať nejakej väčšej diskusii. Mali by sme dať priestor aj tým vyšetrovateľom, aj tým prokurátorom aj tým sudcom. Ale samozrejme aj advokátom. A trestnej legislatíve na ministerstve spravodlivosti, aby sa k tomu vyjadrila, lebo niekedy veľmi drobná vec, ktorá sa nám tu môže javiť, že drobná, môže mať siahodlhé následky. A takéto experimenty by sme to už naozaj nemuseli robiť. Naozaj by sme nemali zneužívať trestné právo na politikárčenie, čo sa tu bohužiaľ deje. Čo sa to bohužiaľ deje a nie je to dobré. Nie náhodou je trestný kódex o trestných činoch a trestný kódex o trestnom procese. To znamená, že sú to stovky paragrafov vzájomne na seba napojené. A nejakou rýchlou drobnou zmenou tu môžeme naozaj spôsobiť aj následky, ktoré si ani neuvedomujeme. Veď niektorí poslanci aj vládnej koalície nám to povedali, že niektoré si aj oni neuvedomili a toto by sme to už skutočne nemali robiť. A ten čo by mal prvý stáť v rade, je minister spravodlivosti, bohužiaľ.

A tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil čo ste pokazili pod jeho vedením v roku 2024, hovorí že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Alebo za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Je to niečo čo sa doteraz neuplatňovalo v priestupkovej recidíve vo vzťahu ku krádežiam, je to niečo čo sa uplatňovalo a uplatňuje k teda zásada trikrát a dosť k závažným násilným trestným činom. A nie je teda celkom jasné, na základe čoho prišli navrhovatelia s takouto úpravou, že raz ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Druhýkrát ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Až tretí krát keď ukradneš niečo do 700 eur a od toho prvého postihnutia neuplynulo 12 mesiacov. tak až vtedy je to trestný čin. A ten trestný čin v takomto prípade zrejme bude kvalifikovaný ako podmienka, tak tak potom vlastne až to štvrté ukradnutie povedie k tomu, že niekto prípadne bude odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Môže sa to zdať také, že benevolentnejšie voči páchateľom drobných krádeží. Otázne, ja som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, na tých číslach, či to bude stačiť. Lebo odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy je podľa môjho názoru slabší. Alebo teda mám pochybnosť, či bude odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy dostatočný. Uvidíme. Určite je to lepšie ako to, čo tu bolo medzi rokmi 2024 a minulým rokom, keď bola táto novela schválená. To čo sme navrhli my, v tom našom návrhu, v tom skromnejšom kratšom bolo, že to písmeno g by znelo: bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch odsúdený, alebo postihnutý. Čiže nie dvakrát, vraciame sa k tomu jednému, že stačí raz. A nielen postihnutí, ale aj odsúdený. To znamená, že aj potrestaný. My sme to v podstate prebrali z tej novely, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Kolíková, že bola pripravovaná na ministerstve, bola podrobená pripomienkovému konaniu. A keď bola pozmenená, tak znova išla do pripomienkového konania. A tu by som zacitoval dôvodovú správu k tomuto navrhovanému uzneseniu. Je to teda ministerská dôvodová správa a ktorá ale vysvetľuje ten rozdiel. (Citácia.) "Úpravu paragrafu 212 odsek 1 písmeno g sa zavádza možnosť odsúdiť takzvaného recidívneho zlodeja, ktorý spácha v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež. Podľa platnej právnej úpravy nemožno rovnaké konanie recidívneho zlodeja a prvopáchateľa postihnúť rovnako. Ak prvopáchateľ spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho postihu na majetkový priestupok, za majetkový priestupok ďalšiu priestupkovú krádež, jeho konanie už nebolo kvalifikované ako priestupok, ale ako prečin podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g trestného zákona. Avšak agresívny zlodej spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež, jeho konanie bolo paradoxne kvalifikované len ako priestupok, nie ako prečin, keďže skutková podstata podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g ani podľa paragrafu 212 písmeno b nebola naplnená". Čiže, paradoxne, keď niekto spáchal priestupok, tak potom po 12 mesiacoch znova priestupok, tak to bol trestný čin a kto spáchal trestný čin bol právoplatne odsúdený, tak po 12 mesiacoch spáchal priestupok, tak už nebol odsúdený podľa tohto ustanovenia. Čiže to je ten rozdiel. To je niečo, čo bolo navrhované v predchádzajúcom volebnom období, na základe riadneho pripomienkového konania a je to obdobné riešenie aké majú v trestnom zákonníku v Českej republike takže sa domnievame, že aj v tomto prípade by to bolo vylepšenie toho pôvodného stavu a bolo by to zlepšenie oproti tomu, čo je dnes v zákone. Aj keď opakujem aj to, čo je dnes v zákone vo vzťahu k priestupkovej recidíve je lepšie, ako to čo sme tam mali, po tej mafiánskej novele. A je až neuveriteľné a to hovorím na záver, že aké veci tu my musíme riešiť. Toto je vec, ktorú sme vôbec nemuseli riešiť, keby ste neboli vedení snahou pomôcť svojim ľuďom a zabezpečiť im bezpečnosť voči trestnému stíhaniu. Lebo takáto vec by sa v normálnom legislatívnom procese pravdepodobne nestala. Nebolo takéto riešenie navrhované, teda také riešenie, aké ste dostali do zákona v mafiánskej novele trestného zákona. Iba v tejto jednej špecifickej veci drobných krádeží a ich recidívy, nebola na obsiahnutá ani v jednom z tých návrhov, s ktorými prišla pani ministerka Kolíková vtedajšia. Aby som spomenul aj pána ministra Karasa, tak ani v tom návrhu to nebolo v takejto v takejto forme a nikomu nenapadlo v čo som pozeral pripomienkové konanie, prísť takýmto návrhom bez toho, aby to bolo ošetrené nejakým iným spôsobom. A to je dôkaz toho, že vám ide o záujmy vás a vašich ľudí, kde si potrebujete ošetriť, potrebujete robiť v skrátenom legislatívnom konaní, nie normálnym legislatívnym postupom. A potom vám uchádzajú takéto veci. Vy, aby ste zlodejov, korupčníkov a podvodníkov s radou ľudí vám blízkych ochránili, znížili im tresty, skrátili premlčacie doby, aby bola menšia šanca, že budú vyšetrovaní a keď už budú náhodou predsa len vyšetrení a odsúdený, tak aby dostali nižšie tresty. Toto je pre vás priorita. To ste robili na začiatku volebného obdobia. Lámali ste cez koleno pravidlá, odmietali ste kritiku, ktorá prichádzala na to. Nevytvorili ste priestor pre normálnu vecnú diskusiu a potom vám ušli takéto veci, ktoré znamenali stovky tisíce a v úhrne možno aj milióny eur o ktoré boli pripravení ľudia žijúci na Slovensku o ktorí boli pripravení obchodníci, lebo vy ste hŕŕŕ niečo napísali bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez toho, aby ste si zvážení veci, ktoré robíte. Lebo to pre vás nebolo dôležité. Pre vás bola dôležitá beztrestnosť vašich ľudí, tomu ste všetko podriadili a takto to dopadlo. Museli ste to naprávať až potom čo sme my prišli s týmito našimi návrhmi, lebo tieto naše dva návrhy boli predložené do podateľne národnej rady týždeň alebo dva predtým, ako vláda na návrh ministra Suska prišla s tým svojím riešením. A až vtedy ste s tým prišli. Ešte aj to ste urobili zle, ešte aj to ste pomrvili a ako som už spomenul, zaprasili ďalšími vecami, ktoré tam nepatria. Ako sú, ako je znefunkčnenie inštitútu spolupracujúcich obvinených a dva nové absurdné trestné činy. A to sú hodiny a hodiny, ktoré sa zaoberáme vecami v parlamente. Ktoré sú nie že hlavným, iba takým bočným dôsledkom spôsobu vášho vládnutia. Ktorý myslí na seba, ktorý nemyslí na problémy krajiny a problémy ľudí, ktorí v nej žijú. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručnejší a chcel by som sa len teda vrátiť k tomu druhému z našich návrhov, ktorý som uviedol ja a ktorý sa tiež týka trestného činu krádeže a v podstate obnovuje ten pôvodný text a jemne ho dopĺňa a myslím si, že aj keď to nie je taká komplexná úprava ako ten návrh, ktorý predstavila pani poslankyňa Kolíková, tak v porovnaní aj s tým pôvodným znením príslušného ustanovenia Trestného zákona, aj v porovnaní s tým, čo bolo schválené v decembri je to stále lepšie riešenie. A trestný čin krádeže je upravený v § 212 Trestného zákona a jeho prvá odsek hovorí o tom, vymedzuje ho, že ho spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a potom sú tam viaceré možnosti. Prvá je, že spôsobí malú škodu. To bolo až do tej veľkej novely 266 eur, teraz je to 700 eur. Čiže, je to nazývané malou škodou, ale na pomery bežného chápania, keď vám ukradnú 650 eur, tak nemáte pocit, že je to zrovna malá škoda, ale takáto je právna terminológia. Písmeno b) hovorí, že čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čiže nie lúpež, ale po čine sa pokúsi uchovať si tú vec. Po d), čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, vreckoví zlodeji. Po e), takou vecou je vec úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom. F), čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatnením na základe osobitného predpisu, čiže špecifické situácie, ktoré si zákonodarca povedal, že bude chrániť bez ohľadu nato, že ide o, že nebola spôsobená ani malá škoda. A nakoniec je to, je tu to písmeno g), ktoré v pôvodnej právnej úprave až do toho roku 2024, keď to bolo zmenené znelo, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. To znamená, že ak spáchal priestupok a do 12 mesiacov, teda a bol zaňho postihnutý, tak od toho postihnutia, ak v priebehu 12 mesiacov znova spáchal priestupok, teda nedosahovalo to ani hranicu malej škody, tak bol za taký trestný čin, už to bolo považované za trestný čin. Tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil, čo ste pokazili po jeho vedením v roku 2024 hovorí, že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, ale bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že ten hlavný odkaz naozaj je, zákon by mal platiť pre každých rovnako. A to bohužiaľ z konania dnešnej vlády a výstupov premiéra Roberta Fica tak nie je, a je to veľmi zlý odkaz ľuďom, aby si hľadali nejaké iné riešenia. A osobitne, ak sa im sťažuje životná situácia a ideme teraz na nich urobiť kladivo cez drobné krádeže, tak potom by sme aj tam mali byť ja si myslím, že pripravení dať im nejakú ruku, a potom už prísť s nejakým riešením, aby sme im pomohli, že sa nám nebudú vracať do toho kriminálneho prostredia. A pán Janckulík, ja teda som si nevšimla, že by bol nejaký zásadný problém ohľadom súdnej reformy, pretože nakoniec celá ostala tak, ako bola a zbytočne sa len posunul čas, ktorý potom chýbal aj pre Plán obnovy a odolnosti. A to čo vytýkam Viliamovi Karasovi a povedala som to niekoľkokrát aj verejne je po prvé, nebol schopný priznať, že celá veľká novela Trestného zákona bola robená pod mojim vedením a nikdy to nedokázal priznať. Nič by neurobil a nedokázal by s tým ďalej pracovať. Toto si myslím, že nikdy nevedel priznať a to si myslím, že nebolo úplne v poriadku. A po druhé, áno, neviem odpustiť, že rovnaký priestor ako sa dal Trestnému zákonu sa nedal trestnému procesu, lebo na jednej strane istým spôsobom zjemňovať Trestný zákon a na druhej strane nepritvrdiť v rámci trestného procesu, toto sa podľa mňa malo robiť ruka v ruke si myslím, si myslím pre trestnú politiku. Ďakujem pekne.

dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. Prišlo mi to nezodpovedné. Naopak. Tieto pripomienky som zapracovala a urobila som nový návrh, ktorý som dala znovu do pripomienkového procesu. A ten si našiel na stole Viliam Karas, ktorý potom s tým pracoval, nebol to jeho návrh a nemohol by s tým pracovať, keby s tým takáto dôsledná, veľká legislatívna práca nebola urobená. Takže áno, robil vlastne s veľkou novelou, ktorú ja som pripravovala viac ako rok na ministerstve spravodlivosti a boli do toho zapojení ľudia naprieč celým Slovenskom. Dvakrát v pripomienkovom legislatívnom procese. To, čo urobil minister spravodlivosti je, že absolútne sprznil túto prácu, pretože nevychádzal z ničoho dôsledne, čo vyšlo z tohto legislatívneho procesu, urobil si to od stola, bez ľudí na ministerstve a výsledkom je, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Drobné krádeže sme videli v obchodoch a na jasnej štatistike nám to teraz ukázal aj generálny prokurátor, čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov. Nakoniec tie, čo boli zastavené trestné činy korupcie sme videli v priamom prenose a čo sa týka daňových trestných činov, to vieme, okolo 2-tisíc ich bolo zastavených a nepokračovalo sa v nich ďalej a ohľadom daňových podvodov nám to tiež jasne objasnila pani európska prokurátorka, že nemáme tu nato ani kapacity na vyšetrenie a ani dôslednú právnu úpravu. A teraz si dovolím ešte k tomu trestnému procesu, lebo to považujem za dôležité. Tam teda, že naozaj nemáme európske štandardy. A to, o čo som sa ja snažila a myslím si, že to malo ísť ruka v ruke a toto neviem odpustiť ani Viliamovi Karasovi, ktorý po mne nastúpil, že si zobral iba ten trestný zákon, ale nie aj ten trestný proces. Možno ako bývalému šéfovi Slovenskej advokátskej komory to bolo bližšie, ale nepovažujem to za v poriadku, lebo ako minister spravodlivosti musel vedieť a mal vedieť, že pre dobrú trestnú politiku je dôležité maž nielen dobre nastavený trestný zákon, ale trestný proces. A trestný proces teda že vôbec nemáme v rámci európskych štandardov, lebo máme tam toľko prekážok pre orgány činné v trestnom konaní, kým vec príde na súd, že je to v absolútnom nepomere, v absolútnom nepomere voči tomu priestoru, ktorý má obhajoba. A teda ak chcem naozaj dôsledne odstíhať trestné činy a nakoniec malo by to byť aj v prospech osôb, ktoré sú trestne stíhané, aby včas prišla vec na súd a sa skončila, či už v prospech trestne stíhaných osôb alebo v ich neprospech, tak treba zásadne zjednodušiť celý tento trestný proces. A tam teda, že nemáme že žiadne európske štandardy, tam sme sa niekde stratili. Nie je to ani ako v Českej republike, ani ako v Rakúsku, ani ako v Nemecku, máme to prekomplikované a je to na prospech osôb, ktoré sa vyhýbajú trestnému stíhaniu. Takže to som si dovolila k tým európskym štandardom, považovala som to za dôležité a musím teda povedať, že minister spravodlivosti urobil všetko v rámci trestnej politiky, čo sa asi dalo, ale na prospech stíhania zločinnosti to teda určite nebolo. Toľko. Ja si myslím, že všetko podstatné asi z mojej strany odznelo. Ak je z toho zrejmé, že som naozaj zástanca toho, aby sme ľuďom dali druhú šancu a bolo to zrejmé aj z právnej úpravy a mali sme tak nastavený trestný proces, tak to bolo mojim cieľom. Naozaj chcem, aby sme ľuďom dávali druhú šancu. Osobitne pri najmenej závažnej trestnej činnosti, ktorá ako ukázal aj generálny prokurátor, tak najčastejšia je majetková trestná činnosť a z nej polovica sú tieto drobné krádeže. Takže za január, február dokopy, ak si to dobre pamätám, máme približne 500 obžalovaných osôb z tejto drobnej kriminality a o to viac je dobré, aby sme pre nich mali dobrú úpravu. Aby sme tým ľuďom dávali šancu sa zaradiť do života, nehrozili sme im hneď trestom odňatia slobody, ale sme s nimi pracovali a dali sme im naozaj šancu, aby sa vyhli opakovaniu trestnej činnosti. A to sa nedá naozaj tak, že niekto dostane iba rozsudok o podmienke a to teda berie, že nič sa mi nestalo. Tí, čo pracujú s ľuďmi, ktorí sú takto trestne odsúdení to vedia. Podmienečné tresty s odkladom trestu odňatia slobody, pre tých ľudí v zásade znamenajú, že je to v poriadku, nič sa mi nestalo a potom sú prekvapení, že zrazu idú do výkonu trestu odňatia slobody. Toto treba zásadne zmeniť. A ja toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že pozeral sa na drobné krádeže viac ako rok, nebol si ochotný priznať chybu a potom neprišiel teda, že so žiadnym dobrým riešením. Prišiel len s tým, že sa vrátili, kde sme boli a áno, bude to končiť s tým, že tí ľudia budú vo výkone trestu odňatia slobody, budú sa vám tam vracať a zatiaľ nevidím, žeby to bolo inak a je mi to naozaj ľúto. Osobitne, keď vidím premiéra, že má čas nato, aby riešil vedenie obhajoby trestne stíhaných osôb, a to je podľa mňa veľmi smutné, páni vládni poslanci, že keď si pozriete, koľko má premiér tlačoviek, tak osobitne sú to tlačovky, kde sa zaoberá obhajobou trestne stíhaných osôb. Ja som to ešte nevidela, aby premiér krajiny neriešil chod krajiny, ale riešil ako sa vyvíjajú, ktoré kauzy. To je absolútne nemysliteľné, naozaj. Akože to nemá čo robiť Robert Fico? Nepotrebuje riešiť ropnú núdzu? Keď nám tu proste pomaly každý týždeň rozpráva o tom, ako sa vyvíjajú jednotlivé kauzy a čo treba zmeniť v trestnom procese? To vám nepríde divné, že tam stojí s obhajcom a vysvetľuje stratégiu trestne stíhaných osôb? Veď nech sa páči, nech sa to deje na súde, ale toto nie je v poriadku, naozaj. Toto nie je v poriadku, že tá línia, ktorá sa nám tu vedie priamo od premiéra je, že trestná politika sa tu má uberať v ústrety zločincom, trestne stíhaných osobám. A potom sa vôbec nemyslí samozrejme na to, aby sme s tou trestnou politikou skutočne niečo urobili, ak nám tu ide o to, aby sme ľudí odrádzali od trestnej činnosti a nie naopak, aby sme zneužívali tú trestnú politiku len nato, aby sa tu niekto udržal pri moci a niekto unikol pred spravodlivosťou. Ďakujem pekne.

vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky spravodlivosti, že potom napríklad, ja trošku načnem do inej oblasti, aby sme videli, že to skutočne má zmysel sa o tomto rozprávať a zásadne to zmeniť, zásadne to zmeniť, že sme sa stretávali na ministerstve spravodlivosti s tým, že sa jednalo o rodičov, ktorí boli obidvaja odsúdení zato, že sa vlastne dopúšťali trestných činov, ktoré súviseli s tým, že sa riadne nestarali o svoje deti a boli v tom istom čase odsúdení na trest odňatia slobody a vlastne v momente, kedy mali nastúpiť, tak sa riešilo, kto sa bude starať o deti a zrazu vlastne došlo k uvedomeniu si v rámci spoločnosti, že je namieste zvážiť, že jeden z tých rodičov predsa len bude poskytovať lepšie prostredie pre deti, ako tie deti rozdeliť a dať ich do iných alternatívnych riešení a že mali by sme s tou rodinou viac pracovať. A možno je to lepšia cesta, ako rovno tých obidvoch rodičov dať do výkonu trestu odňatia slobody. Čím len chcem povedať, že je to naozaj celospoločenský problém, že ľudia nám prepadávajú do systému trestnej politiky, do trestov odňatia slobody a nedávame im riadne šancu. Osobitne tým, ktorí sú v horších východzích pozíciách s ohľadom na svoje sociálne zázemie a štát im neposkytuje naozaj dostatočne pomocnú ruku. Neposkytuje im. A o tom preto o tom hovorím tak trochu širšie, lebo tie drobné krádeže sú presne toho príkladom, že tam sa nachádza množstvo páchateľov, ktorí môžu byť aj v tých organizovaných gangoch, ale je tam množstvo vlastne páchateľov, ktorí sú práve v týchto, sú z týchto komunít s horším sociálnym zázemím a je dosť možné, že keby im štát poskytol dostatočnú pomocnú ruku na začiatku, ukázal im aj iné cesty a pracoval by s nimi, nemuseli by hneď skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. A teraz si dovolím povedať, s čím prišiel minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti vlastne prišiel s tým, že áno, poďme s tým niečo robiť, tí ľudia nám nemôžu prepadnúť teda do priestupku len, kde sa s nimi teda že vôbec nič nedeje a rozhodnutie o priestupku ich teda naozaj od ničoho neodrádza, teda mali by sme ich vrátiť do trestného systému, mali by mať tú hrozbu, že skončia vo výkone trestu odňatia slobody, ale vlastne jediné, čo spravil je, že ak ten človek teda opakuje tú priestupkovú kriminalitu, tú priestupkovú činnosť, tak bude mu najprv hroziť podmienka, to bude asi prvý trest, nepôjde hneď do výkonu trestu odňatia slobody, ale prvý rozsudok bude o tom, že sa mu podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody a potom, keď to ešte znovu spraví, tak môžeme predpokladať, že už nám spadne do výkonu trestu odňatia slobody. A teraz v tom celom nám vlastne chýba tá práca s tým človekom, lebo to, že niekto je na podmienku odsúdený neznamená, že s ním pracuje a na to upozorňujem, že nič, vlastne žiadna zmena z tej právnej úpravy, ktorú priniesol minister spravodlivosti tu nie je. To znamená, že človek bude páchať priestupky, potom spadne do režimu trestného práva a potom sa zrazu ocitne naozaj vo výkone trestu odňatia slobody a nikto, nikto mu nepomôže a nepodá mu tú pomocnú ruku. A potom keď už naozaj bude v tom výkone trestu odňatia slobody, áno, tam sa stretne určite s pracovníkmi, ktorí sa mu budú už aj v tomto smere venovať, ale to už je trochu neskoro, tam predsa nechceme, aby ten človek prišiel, takže o tom je ten návrh, ktorý ja považujem za komplexnejší, že nemal by hneď dostať takýto páchateľ trest odňatia slobody, či už odložený alebo či už natvrdo, ale to, čo by naozaj pomohlo a ja som to nazvala ako trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon testu odňatia slobody. A nie je to žiadny krátkodobý trest, to znamená, že človek nebude odsúdený na krátkodobý trest odňatia slobody, nie, bude odsúdený na takýto trest, ktorý bude znamenať najmenej 100 hodín, najviac 250 hodín. Znamená to, že najmenej mesiac bude musieť chodiť do toho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, niekoľko hodín tam absolvovať takýto výchovný proces, bude vidieť, čo ho presne čaká, ak nebude dodržiavať právny poriadok a počas toho výchovného procesu mu môže štát poskytnúť pomocnú ruku v tých oblastiach, v ktorých mu môže štát pomôcť. A toto sa ukazuje ako spôsob, ktorý naozaj má výsledky. A či je to Nemecko alebo či je to Švédsko, nie je to žiadna teraz od stola vymyslená vec, že naozaj takáto dôsledná práca s tými páchateľmi prináša úžitok a môže naozaj vo veľkej miere zmenšiť ten počet páchateľov, ktorí nakoniec skončia vo výkone trestu odňatia slobody. A naozaj toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že najprv bez toho, aby riadne vyhodnotil, čo ide urobiť, riadne to prediskutoval, urobí zásadné zmeny, tie znamenajú rozmach krádeží v obchodoch a potom sa len vráti k tomu čo bolo a neprinesie niečo, čo by to naozaj pomohlo riešiť. To mi príde ako mrhanie časom, kapacitou, to tu vieme my od stola urobiť ako poslanci. Ja tu prichádzam s takýmto komplexnejším riešením, ale on má teda iné, iné zdroje kapacít na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel s niečím, kde by sme sa posunuli ďalej v trestnej politike. A samozrejme aby presadil aj to, aby mal ľudí, ktorí takúto restoratívnu justíciu budú robiť, lebo ja sa dozvedám z tlačových besied ministra, že áno, možno dostane päť, potom desať ľudí, možno ich bude mať o dvadsať viac, ale my ich potrebujeme mať aspoň 300 na Slovensku takýchto ľudí. Aspoň 300 potrebujeme takýchto ľudí na Slovensku, s ohľadom na počet takýchto prípadov a máme ich zúfalo niečo nad hranicou 150. Takže ja na to upozorňujem, že popri všetkých slayádach a inom vyhadzovaní finančných prostriedkov, toto je absolútna nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu a aj efektívne vynakladanie prostriedkov v rámci trestnej politiky, lebo áno, je pravda, človek, ktorý skončí vo výkone trestu odňatia slobody, ten je drahý. To je už naozaj drahé, takže toto je lacnejšie riešenie, čo ponúkam a minister spravodlivosti to vie urobiť, pretože keby sa opýtal Zboru väzenskej a justičnej stráže, sú už na to vytvorené moduly, lebo ja som to ako ministerka spravodlivosti k tomu som viedla, pripravovala som, takže to nie je teraz, že sa to nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Ja môžem aj spomenúť, tie moduly sú v rámci projektu tzv. Šanca na návrat, Šanca 2. Sú to projekty spolufinancované Európskou úniou. Sú tam špecializované programy k finančnej gramotnosti, k rodine a vzťahom, k zamestnanosti, k životu v komunite, to všetko je dôležité, aby proste tým ľuďom sme dali šancu, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti a dali sme im, ukázali sme im cestu. Toto keď neurobíme a nebudeme to robiť včas s páchateľmi trestnej činnosti, ktorí ešte neskončili vo výkone trestu odňatia slobody, tak sa budem stále sťažovať len na to, koľko ľudí nakoniec skončí vo výkone trestu odňatia slobody, že máme preplnené väznice, ale dá sa to naozaj robiť inak. A to sa nedá urobiť tak, že teraz povieme, že ľudí neodsúdime na výkon trestu odňatia slobody. To sa tak nedá. To sa dá robiť skutočne tak, že s tými ľuďmi začneme pracovať. A preto si dovoľujem tu toľko o tom hovoriť, lebo mi to príde absolútne premrhaná kapacita ministra spravodlivosti. Zjavne má iné ciele, ako priniesť zásadnú zmenu do trestnej politiky na prospech nás všetkých. A osobitne aj v čase konsolidácie verejných financií, lebo toto je riešenie, ktoré nakoniec môže aj ušetriť tie financie, ktorú súvisia s trestnou politikou a sú určite lepšie preto, aby sme znižovali počet ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť. Takže ja v tejto súvislosti si len dovolím povedať, že vlastne tento komplexnejší návrh, by nebol teda len pre drobné krádeže, dá sa uplatniť, zopakujem, aj pre trestné činy, ktoré súvisia s napríklad s alkoholom za volantom, alebo s nejakou inou násilnou trestnou činnosťou, kde hneď nie je namieste, aby sme udeľovali výkon trestu odňatia slobody. Ešte raz zopakujem, nie je to žiadny krátkodobý trest odňatia slobody, to som si vypočula od viacerých, keď som to prvýkrát prezentovala. Nič také to nie je, to nie je pravda. Krátkodobé tresty nemajú zmysel, ale toto znamená naozaj koncepčná práca s páchateľom. A ukazuje aj zo zahraničia, že má reálne výsledky. Ja som navrhovala účinnosť vlastne takejto právnej úpravy so zhovievavosťou k ministrovi spravodlivosti k 1. júlu 2026. Takže naozaj, toto je splniteľný cieľ. Stále to má zmysel, má zmysel sa o tom rozprávať a vlastne stále by to mohlo vstúpiť do platnosti a účinnosti, s ohľadom aj na právnu úpravu, ktorú tu presadil minister spravodlivosti. Toto je naozajstné riešenie, ktoré nás posunie ďalej a nakoniec aj ušetrí finančné prostriedky. A teda na rozdiel od návrhu, ktorý predstavil aj pán poslanec Dostál, ktorý vlastne len znamená návrat k tomu pôvodnému, i keď lepší návrh, ako predložil pán minister, ten sme navrhovali, aby bol účinný ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale stále aj ten návrh má zmysel, pretože je lepšie postihujúci túto drobnú kriminalitu. A k tomu určite povie aj bližšie pán poslanec a vysvetlí, prečo to naše znenie tej právnej úpravy je lepšie. A ja si dovolím len k tomu pripomenúť, že vlastne pán poslanec pripomína, že ja som pripravovala obrovskú novelu Trestného zákona, ale aj trestného procesu a myslím si, že je dôležité to pripomenúť, že trestná politika potrebuje zásadnú zmenu, ale nielen v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. A preto ja som robila zmenu dôslednú ruku v ruke nielen to, ako trestať a za čo trestať, ale aj to, ako trestne stíhať, pretože nie je pravdou, nie je pravdou, že by sme sa priblížili k európskym štandardom, nie, nie, my sme sa vzdialili od európskych štandardov. A ja osobitne pripomeniem, čo sa týka Trestného zákona, misiu, ktorá sem prišla v rámci skupiny GRECO, to je vlastne medzinárodná misia, ktorej súčasťou my sme. V rámci tejto skupiny štátov GRECO, ktorá sa osobitne zameriava na to, ako štáty postihujú korupciu. No, keď sem prišla táto misia začiatkom leta minulého roku, tak na tom stretnutí som bola aj s vládnymi poslancami. Bol tam myslím z ústavnoprávneho výboru viem, že tam bol pán Lučanský, neviem, či tam bol aj pán Tibor Gašpar a boli tam viacerí aj vládni poslanci a jedna z otázok, ktorú sme dostali ako Slovensko bola, od jedného z členov teda v rámci tejto skupiny GRECO, ktorí zisťovali, v akom stave máme právnu úpravu k postihovaniu korupcie, tak sa vlastne pýtali, že či by mohli bližšie povedať, na základe akých dát vláda urobila tieto zmeny. Tak nedostali žiadnu odpoveď. Opýtali sa, či teda mali dáta, čo to spôsobí pre živé veci, ktoré sú momentálne, teda ktoré v tom čase boli stíhané. Rovnako na to nedostali žiadnu odpoveď, čo musím povedať, že pre nich bolo pomerne šokantné. Následne sa opýtali, že či teda sú si vedomí, že európske a vôbec medzinárodné štandardy, ktoré súvisia s postihovaním korupcie smerujú k tomu, že premlčacia doba, pre vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa mala predlžovať, pretože postih týchto trestných činov sa ukazuje, že je pomerne zložitý a preto treba nechať vyšetrovateľom dlhší čas nato, aby tieto trestné činy vyšetrovali a preto teda, že vôbec nerozumejú, na základe akých záverov dospel štát Slovenskej republiky k tomu, že treba tieto lehoty pre vyšetrovateľov skrátiť. Takže v skratke. Osobitne vlastne z tejto misie bolo jednoznačné, že ak sa bavíme o nejakých európskych štandardoch v súvislosti s postihom korupcie, Slovenská republika sa vybrala opačným smerom. Nie k tomu, aby sme sa priblížili európskym štandardom a medzinárodným štandardom, ale naopak, aby sme sa im vzdialili. To, že je to tak jednoznačné je zrejmé aj z postupu nakoniec Európskej komisie, ktorá nakoniec trestné činy, ktoré súvisia s postihom korupcie, kde sa jedná o európske peniaze, tak trvala na tom, že sa musíme vrátiť k pôvodným trestným sadzbám, teda k tým vyšším a rovnako aj k lehotám, ktoré sú pre vyšetrovateľov boli dané, teda k tým dlhším, ale osobitne z tejto misie vlastne bolo zrejmé, že ak sme chceli niečo urobiť pre postihovanie korupcie, mali sme predĺžiť lehoty pre vyšetrovateľov, pretože je to zložitá trestná činnosť a je dôležité, aby vyšetrovatelia mali priestor a čas riadne tieto korupčné trestné činy objasniť a vyšetriť. Takže to si dovolím teda k tým európskym štandardom a ešte si dovolím k nim teda doplniť a vrátim sa k tomu, prečo som to hovorila v súvislosti s mojimi návrhmi ako ministerky spravodlivosti, že ja som dávala dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu.
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je nás tu veľa, ale napriek tomu by som rada využila tento priestor a trochu skúsila vysvetliť, že v čom je dôležitý náš takzvaný komplexný návrh pre riešenie drobných krádeží, lebo ten návrh, ja si myslím, že je dôležitý pre budúce formovanie trestnej politiky vôbec a ako tu už bolo spomínané, tak tu restoratívna justícia sa používa osobitne vládnou koalíciou pre zastretie, bohužiaľ, veľmi hanebného úmyslu, zdeformovania trestnej politiky, ktorá ide skôr na prospech trestne stíhaných osôb, uniknúť pred spravodlivosťou, ale restoratívna justícia by mala byť naozaj o tom, že s odsúdenými sa pracuje. S odsúdenými sa môže prácovať len vtedy, keď sú na to ľudia, ktorí s nimi pracujú. My takých ľudí naozaj nemáme dosť v systéme. Ja som tu viackrát dotazovala pána ministra spravodlivosti, už keď presadzoval tú hanebnú novelu trestných kódexov, že nemá ľudí, ktorí to budú robiť. Darmo tu rozpráva o restoratívnej justícii. To znamená vlastne to, že keď je niekto odsúdený, či už je na odňatie slobody alebo na nejaký iný trest, ktorý znamená, že má hlavne plniť nejaké obmedzenia, sú s tým spojené nejaké opatrenia, ktoré má spraviť, má napríklad nahradiť aj škodu a podobne poškodeným, že niekto na to dohliada. Osobitne ak je daná osoba v podmienke. To znamená maximálne síce odložený trest odňatia slobody, ale niekto by s ním mal pracovať, že aby dodržiaval vlastne ten právny poriadok a nešiel teda do toho výkonu trestu odňatia slobody. Bohužiaľ musím povedať, že veľmi formálne prebieha vlastne takáto komunikácia, dá sa povedať podpora pre odsúdených, aby sa nám nevracali späť do trestného systému, pretože tých ľudí, ktorí pracujú vlastne s odsúdenými je zúfalo málo. Ja si myslím, že to asi môže potvrdiť aj teraz pán poslanec, ktorý práve prišiel, pán poslanec Radačovský, že skutočne vlastne tá restoratívna justícia prebieha veľmi formálne. Sú to tzv. probační a mediační úradníci, ktorých keď ich napočítame na počet prípadov na ktoré majú dohliadať, skutočne tento pracovník je schopný sa formálne stretnúť s odsúdeným, zapísať to do spisu, ale nemá naozaj riadne priestor, aby vlastne riešil, čo taká osoba robí. Ja musím spomenúť bohužiaľ aj tragédiu v Spišskej Starej Vsi, kde sa ukázalo aj z tých zverejnených údajov, že vlastne štátne orgány poriadne nespolupracovali a nevymenili si všetky informácie, že sa javilo, že s ohľadom na to, čo už bolo dostupné v systéme, len nedošlo k prepojeniu všetkých informácií a bohužiaľ ani medzi školami, ale tam osobitne tiež mohol byť veľmi nápomocný probačný mediačný úradník, tak vlastne mohlo byť aj iné opatrenie v danej veci, napr. už aj to, že by daná osoba nebola na slobode v tom čase napríklad, ale vlastne tie informácie zjavne všade neprišli a ja by som ani teraz to nedávala na vinu daného probačného mediačného úradníka, pretože verím, že zo spisu vyplýva, že on si formálne všetko splnil, ale ak chceme vlastne, aby skutočne došlo k dobrej spolupráci štátnych orgánov a aby sa naozaj pracovalo s odsúdenými, s osobami, ktoré už sú vlastne, vstúpili nám do toho trestného systému, ale nie sú osobitne vo výkone trestu odňatia slobody, ale môžu mať rôzne podmienky, obmedzenia, zákazy, priblíženia sa a iné. Niekto by tu mal byť s nimi, kto s nimi pracuje a mali by tu byť aj nejaké programy, do ktorých sú tieto osoby zapojené, aby sme im dali šancu napraviť sa, keď to tak môžem povedať a to nie sú len prípady drobných krádeží. To sú aj prípady šoférovania pod vplyvom alkoholu. Sú to aj násilné trestné činy, kde nemusí hneď ísť s ohľadom na všetky okolnosti k výsledku, že daná osoba je odsúdená na výkon trestu odňatia slobody. To by skutočne malo byť vlastne už tá posledná, by som povedala, tá etapa, kedy nám človek vstúpi do trestného systému, že bude musieť naozaj si odsedieť nejaký ten čas vo výkone trestu odňatia slobody. Ono by to malo byť to posledné, s čím sa vlastne človek stretne, ktorý nerešpektuje právny poriadok a dovtedy sa javí ako veľmi efektívne pre štát, pretože ako hovorí aj minister spravodlivosti, každý deň vo výkone trestu odňatia slobody niečo stojí. Je dobré, aby tam ľudia nešli a aby sa nám tam nevracali a samozrejme, aby čo najviac ľudí rešpektovalo právny poriadok a preto sa ukazuje, že čo je veľmi efektívne, je, že sú rôzne prevýchovné programy, ale nie až potom, keď tá osoba je vo výkone trestu odňatia slobody, ale predtým. Predtým a nemusí to byť rovno tá forma, ktorú ja navrhujem, môže to byť aj iný spôsob, ako by sa to dostalo do trestného poriadku, ale ja chcem na to upriamiť pozornosť, že s odsúdenými sa tu nepracuje. Nie sú na to ľudia, je ich málo. Darmo rozprávam o restoratívnej justícii, keď nie sú na to ľudia a potom nemôžeme urobiť právnu úpravu, ktorou vlastne zúžime priestor pre sudcov, aby nedával tresty odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to, to nemôže byť cesta, že...

...aj v daňovej oblasti, ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách, ale to ľudia tiež nevidia na vlastné oči, ale tie drobné krádeže a najmä krádeže v obchodoch, tak to ľudia zažívali. Zažívali to obchodníci a zažívali to aj zákazníci a veľmi rýchlo začali na to upozorňovať verejnosť a aj politikov a na základe tých upozornení sme my ako opoziční politici adresovali výhrady koalícii a koalícia sa tvárila, že sa nič nedeje, že nie je tu žiadny problém, že my si vymýšľame, že to čísla nepotvrdzujú. No a samozrejme, že sa nezvyšovali čísla krádeží, keď veci, ktoré by boli predtým posudzované ako trestný čin krádeže zrazu boli len priestupkami a tie priestupky sa neobjasňovali v dostatočnej miere, lebo polícia nemá dostatočné kapacity. No tak, tak pokiaľ to bol trestný čin, tak tomu venovali nejakú pozornosť, pokiaľ to bol priestupok, tak tomu nevenovali už takú pozornosť a rovnako aj tí obchodníci časom aj rezignovali, častokrát na to, aby vôbec nahlasovali také trestné činy, keď vedeli, že sa s tým nebude nič robiť a čo je zlé, čo je nebezpečné, že narastala agresivita páchateľov, arogancia tých páchateľov, čo si, čo si dovoľovali a ľudia to videli, ako sa správajú a prestalo to byť naozaj o dvoch horálkach, o tom, že niekto je hladný, tak ukradne horálku pre svoje deti a začalo to nadobúdať pomaly charakter organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola presne premyslená preto, aby, aby to nebolo postihnuteľné prostriedkami trestného práva. No a po obchodníkoch a po verejnosti a po opozícii začali na to intenzívne upozorňovať aj samosprávy, predstavitelia miest a obcí a začala na to upozorňovať aj prokurátora, vrátane generálneho prokurátora a koncom minulého roku sme s pani poslankyňou Kolíkovou prišli s návrhom obnoviť v nejakej forme priestupkovú recidívu a ten návrh, ktorý uviedla pani poslankyňa Kolíková je komplexnejší, obsahuje aj nový trest, ktorý by mal byť aplikovaný práve na túto trestnú činnosť. Ten návrh, ktorý uvádzam ja je jednoduchší a znamená viac-menej návrat k tej pôvodnej právnej úprave, čiže postihovať priestupkovú recidívu ako trestný čin. Je tam iba drobný rozdiel, že aj v prípade, že v uplynulých mesiacoch sa dopustil nie len priestupku, majetkového, ale aj trestného činu majetkového. Je to úprava, ktorá je inšpirovaná Českou republikou a ktorá bola teda aj pôvodne v návrhu pripomienkovom konaní ešte keď bola pani poslankyňa Kolíková ministerkou, čiže to pokrýva väčší rozsah situácie, ale v podstate je to viac-menej návrat. To, čo sa schválilo v decembri hlasmi koaličných poslancov je nejaká mäkšia verzia tej horálkovej novely. Nijako nerieši tresty a dôsledky, dôsledky takéhoto konania, že nemá žiaden charakter restoratívnej justície, ktorej má vládna koalícia plné ústa, ale iba keď ide o jej ľudí a keď si hľadá zámienku, ale nie keď tam, kde by to reálne bolo treba a ten môj návrh bol viac-menej mechanický, rovnako mechanicky bol aj ten návrh, s ktorým prišiel pán minister Susko ako vládnym návrhom koncom minulého roku do parlamentu, samozrejme v skrátenom legislatívnom konaní. Veď na to aj nakoniec boli, boli dôvody a my sme ako poslanecký klub SaS za to aj zahlasovali, vrátane skráteného legislatívneho konania, vrátane prvého čítania. Je to mäkšie, je to tam zásada trikrát a dosť, ktorá sa doteraz uplatňovala na závažné násilné trestné činy a teraz si nejako na ministerstve zmysleli, že uplatníme to aj na drobné krádeže. V poriadku a hovorím, podporili sme skrátené legislatívne konanie, podporili sme návrh v prvom čítaní. No ale vy ani tie dobré veci nedokážete urobiť takým spôsobom, aby opozícia za to dokázala hlasovať. V druhom čítaní ste tam samozrejme pridali prílepok, ktorý sa týkal trestného poriadku a znefunkčnenia inštitútu spolupracujúcich obvinených, aby ste si ešte viac poistili ochranu svojich ľudí, hlavné pojednávanie v Očistci sa blíži a dodali ste do trestného zákona dva úplne nezmyselné trestné činy. Jeden sa týka volebnej kampane a druhý sa týka názoru na našu minulosť po druhej svetovej vojne, čiže zaprasili ste aj ten pôvodne viac-menej dobrý návrh, ktorému sa dali nejaké drobnosti vyčítať, ale v takej forme, o čo ste to doplnili, to samozrejme nebolo možné podporiť. Predkladáme teda tieto dva návrhy, ktoré podľa nášho názoru sú lepšie ako to, čo bolo schválené vládnou koalíciou a preto to je aj jeden z dôvodov, pre ktoré sme to nestiahli, hoci samotná, samotný ten základný problém drobných krádeží už má nejaké riešenie, ktoré je, ktoré je účinné, ale podľa nášho názoru je dôvod na to, aby to riešenie bolo kvalitnejšie a nie len také, s akým prišla vládna koalícia. Toľko na úvod a ja sa ako taký druhý hlas do rozpravy. Ďakujem.

Pán spravodajca ešte musí chvíľu vydržať, lebo tak to povedal predsedajúci, to si vyriešte v rámci PS toto.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol druhý z dvojice návrhov novely Trestného zákona, ktoré majú riešiť ten istý problém alebo ktoré reagujú na ten istý problém, ktorý spôsobila vládna koalícia unáhlenou a nepremyslenou zmenou, ktorú schválila v Trestnom zákone na úvod svojho vládnutia, v hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona, ktorej účelom bolo pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom z radov ľudí blízkych vládnej koalícii. Ale tak v priebehu legislatívneho procesu, nebolo to v pôvodnom návrhu, dostalo sa to tam pozmeňujúcim návrhom, bol zrušený tzv. horalkový paragraf, teda trestanie recidívy pri drobných krádežiach, kde sa neposudzuje spôsobená škoda. Lebo veľmi bilo do očí, že veľký podvodníci a korupčníci vyviaznu s podmienkou a nejakí drobní zlodejičkovia za dve ukradnuté horalky nebodaj pôjdu hneď do väzenia, tak aby toto tak nebilo do očí, tak koaliční poslanci prišli na ústavnoprávnom výbore so zmenou, že nech sa vypustí priestupková recidíva, teda keď krádežou nie je spôsobená aspoň malá škoda a ani to nenapĺňa žiadne tie iné kvalifikačné znaky krádeže, že má vec pri sebe, alebo že tam ide o vlámanie, ale teda bežná krádež a nenapĺňa hodnotu malej škody, tak už to nebude trestný čin, bude to len priestupok.
Mohlo sa to zdať a toto nebolo ani predmetom nejakej veľmi ostrej kritiky, ale bolo to nedomyslené. Takýto krok sa možno mohol urobiť, ale mal sa urobiť tak, že by bol na to nastavený systém, napr. že by bolo dôslednejšie zabezpečené vyšetrovanie priestupkov, že by sa to postupne zavádzalo, že by boli na to naviazané nejaké iné tresty. Ale nie. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo treba pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom, tak toto sa tam len tak pichlo bez nejakej dôkladnejšej diskusie a toto ako jedno z prvých začalo vyskakovať. Začali vyskakovať aj iné veci. Začala vyskakovať daňová kriminalita, na ktorú nás upozorňuje generálna prokuratúra európska pani, alebo európska prokuratúra pani Laura Kövesi. A vyskakuje korupcia, na čo upozorňuje prokuratúra Slovenska a vyskakujú nakoniec aj daňové trestné činy, na ktoré upozorňuje generálny prokurátor, ktorý aj adresoval predsedovi Národnej rady list s odporúčaním, že treba zmeniť legislatívu aj v daňovej oblasti. Ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách ...
=====