Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona.
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna), nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde.
No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.