Videokanál klubu

Pani poslankyňa Kosová, ďakujem za reakciu. Áno, viacerí opoziční poslanci aj odborná verejnosť upozorňovali vládu, že tá transakčná daň nie je dobre nastavená, že ten zákon je šitý horúcou ihlou, sú v ňom chyby, bude ho potrebné opravovať, sa opravoval, ešte sa bude opravovať a určite toto nie je, nie je posledná oprava.
A teda keďže ste sa obrátili na pána ministra, on tak pokrčil plecami, že čo on s tým, čo on s tým má, tak treba povedať, že nie je to obsiahnuté v jeho návrhu zákona, ale zároveň je to evidentný prílepok, a teda on vyslovil súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou pozmeňujúcej... spoločnej správy výborov a toto je jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, teda prílepok alebo novela zákona o dani z finančných transakcií prostredníctvom prílepku k jeho a ním alebo k ním predkladaného návrhu zberného zákona, k stavebnému zákonu. A teda opäť zopakujem, že zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 2 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Čiže týmto pán minister ošetril ten daňový bonus, lebo to je rozširujúca časť toho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Ale ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a nie je tam nič o tom, že stačí, ak navrhovateľ vyjadrí súhlas. A v tomto prípade tá novela zákona o transakčnej dani je prílepok, nie je to rozširujúci pozmeňujúci návrh, čiže vôbec by sa o tom nemalo dať hlasovať, na čo tiež upozorňujem predsedajúceho.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak Ondrej Dostál mi v zásade vyfúkol tú argumentáciu, ale ja ju možno, možno preformulujem. Citujem vaše slová, pán minister: „K dohode prišlo, nástroj sa sťahuje." Ale to, že prišlo k dohode, neznamená, že tá dohoda bude trvať na večné veky a nikdy inak. Ja tvrdím, že toto je prímerie a nie mier a kedykoľvek sa môže stať, že prídeme povedzme, prídete s výsledkami personálneho auditu a budete chcieť zmeniť personálny normatív v zákone a zmeníme personálny normatív v zákone odhlasovaním väčšinou a odborári dajú znovu výpovede. A potom budeme znovu tento nástroj do toho zákona vkladať, lebo, zase v skrátenom legislatívnom konaní? Ako ak som tomu naozaj správne rozumel, mal to byť nástroj, ktorý mal predísť negatívnym dôsledkom prípadných extrémnych situácií, ako sú hromadné výpovede zdravotníkov. Ale teraz, keď ten nástroj z toho zákona dávame na váš návrh preč, tak nerozumiem, ako sme pripravení pre budúce obdobné krízy. Ako naozaj mám pocit, že si v tomto protirečíte, a súhlasím teda so svojím predrečníkom.

Pán minister, ďakujem za odpoveď, aj keď teda nebola to úplne explicitná odpoveď, ale rešpektujem právo ministra odpovedať spôsobom, aký on uzná za vhodný. Ale teda dovolím si zareagovať jednak k tej téze, že sa zhodneme, že mimoriadna situácia je miernejší zásah do základných práv ako núdzový stav, čo je vo všeobecnosti pravda, len týmto zákonom, ktorý bol schválený v decembri, sa ten zásah, ktorý je možný počas mimoriadnej situácie, pritvrdil, výrazne pritvrdil voči tomu, čo bolo možné v rámci, v rámci mimoriadnej situácie dovtedy. Bol, napríklad čo sa týka trestných sadzieb, mäkší alebo miernejší ako porušenie povinnosti počas núdzového stavu, ale v zásade to bolo analogické, rovnako to bolo zavedenie kriminalizácie za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie. Bolo tam viacero problémov, spomeniem len dva. Jeden, že sa zásah do základných práv zavádzal prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A druhý, že pri núdzovom stave existuje súdna preskúmateľnosť, pri mimoriadnej situácii súdna preskúmateľnosť neexistuje. Hej, čiže, čiže zasa, áno, miernejší zásah, ale slabšia forma obrany.
A celkom som teraz nerozumel tomu, že ste hovorili, že ak sa situácia vyrieši, tak bude stiahnutý. Ja som tomu rozumel tak, že ak sa situácia vyrieši a dôjde k dohode, tak nebudú tie nástroje, ktoré vám do rúk dáva decembrová novela, uplatnené, to by som tomu rozumel, ale teraz sa idú vypustiť tie nástroje úplne, úplne zo zákona. Čiže novelizujeme Trestný zákon spôsobom, že na dva mesiace tam zavedieme nejaké nové, nové trestné činy a po dvoch mesiacoch ich zrušíme, tak potom asi uznávam, že ten decembrový zásah alebo tie decembrové opatrenia asi nie sú dobre nastavené.

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Krátky to dal do nejakého širšieho, širšieho kontextu, ale ten širší kontext vo vzťahu k mojej otázke je taký, že keby tá decembrová novela nebola schválená, tak sme si mohli ušetriť ten čas, čo sme o nej rokovali. Možno by nedošlo k takému vyhroteniu tej situácie a ak by tá dohoda s Lekárskym odborovým združením bola uzavretá, no tak nemusela obsahovať požiadavky zrušenia, zrušenia tých bodov, ktoré boli presadené v decembri, a teraz by celá tá novela, lebo asi by tiež prišla, asi by bola tiež požiadavka, aby bola prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, by nemala tie články, ktoré vlastne rušia tú decembrovú novelu, a teda v podstate by tá debata mohla byť pokojnejšia, vecnejšia a asi aj stručnejšia.

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný a budem brať ohľad na zdravotný stav pána ministra. Včera som sa v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie snažil poukázať na to, že v decembri sme, alebo teda Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní zaviedla opatrenia, ktoré mali riešiť hroziaci kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti. A teraz začiatkom februára tie isté opatrenia, rovnako v skrátenom legislatívnom konaní sa idú rušiť, okrem iných. Sú tam, samozrejme, aj iné opatrenia, ktoré boli predmetom rozpravy, ale v zásade tá decembrová novela alebo novely, lebo je ich viacej, sa idú, idú rušiť. Včera pán minister sa k tomu nevyjadril, že ako to ide dohromady.
Tak nejdem sa vracať k skrátenému legislatívnemu konaniu, chcel by som sa vrátiť teda k tomu obsahu, a teda pýtal som sa na to aj pána štátneho tajomníka, ktorý bol na ústavnoprávnom výbore, ale tiež sa mi nepodarilo dostať z neho odpoveď, tak pán minister, dúfam, že sa k tomu vyjadrí v rámci toho avizovaného vstupu, ktorý chce mať ešte v rámci rozpravy, čo teda oceňujem, že sa vyjadrí v rámci rozpravy a bude možné ešte naňho, naňho reagovať.
Ide mi teda o to, že v decembri ministerstvo zdravotníctva navrhlo vláde, vláda potom parlamentu a parlament schválil nejaké opatrenia, z ktorých najznámejšie bola tá možnosť trestného stíhania lekárov, ktorí počas mimoriadnej situácie nesplnia si svoje povinnosti, a teda niektoré ďalšie opatrenia. Teraz všetky tie opatrenia navrhuje ministerstvo zrušiť. Ako som povedal, nejdem sa vracať k tomu skrátenému konaniu, a teda či boli dôvody vtedy, alebo sú dôvody teraz, ale zaujímalo by ma, že ako ministerstvo vníma tie opatrenia, ktoré boli v decembri, v decembri schválené. Teda že či v decembri boli tie opatrenia, ktoré presadilo a teda ktoré odsúhlasil parlament, správne, potrebné, dobré a teraz, pretože Lekárske odborové združenie žiadalo ich zrušenie, tak teraz pristupuje k ich zrušeniu, hoci si myslí, že vecne sú tie opatrenia, vecne sú tie opatrenia správne, ale realita je taká, že keď chce mať vláda dohodu, no tak ustupuje aj od opatrení, ktoré považuje za správne, alebo uznalo tie argumenty.
A veľa z tých argumentov nehovorili iba lekárski odborári, tá decembrová novela bola kritizovaná aj zo strany opozície, a teda bola kritizovaná oveľa ostrejšie ako tento návrh, s ktorým prichádzate teraz, čiže, alebo ste teda uznali, že tie argumenty, ktoré boli vznesené proti tej decembrovej novele, keď to veľmi zjednoduším, boli opodstatnené a teraz uznali ste to a idete, idete to naprávať, teda ten vzťah. Čiže či z vecného hľadiska stojíte za tou decembrovou novelou, alebo za tou časťou februárovej novely, ktorá tú decembrovú novelu ide zrušiť.
To je za mňa všetko, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Majerskému. Je to pozmeňovací návrh aj s jeho odôvodnením, za ktorý by sme chceli hlasovať. Je to dobrá zmena. Aj doteraz personálne normatívy platili ako všeobecne záväzný právny predpis a to, že sa presunú, majú presunúť z nejakého, podzákonnej normy priamo do zákona, je niečo, čo z tej legislatívy urobí rigidný kus, nepoužiteľný pre praktické účely v zdravotníctve rovnako ako slovenské technické normy, ako, ako, ja neviem, vyhláška o dopravných predpisoch sú všetko podzákonné normy, tak aj toto by malo zostať ako technická podzákonná norma. Nevidím dôvod, prečo práve táto časť normatívu má byť v zákone a všetky ostatné veci toho normatívu v zákone nie sú a aj iné technické nastavenia. Čiže chápem, že bude vládna koalícia teraz rozhodovať politicky a nie odborne, ale odborne správne riešenie je to, ktoré si ty navrhol.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Janka, aj za tvoj diskusný príspevok. Áno, ideme tú neefektivitu platiť a skutočne, ja možno zopakujem a zdôrazním to, čo povedal kolega Dvořák, ten proces toho, ako sme mali normatív, dobre, keď už má byť v zákone, lebo to odborári chcú, ako sme mali s tým normatívom naložiť, bolo najprv urobiť analýzu, urobiť audit personálneho vybavenia, potom k tomu pristúpiť s raciom, pozrieť sa, akým spôsobom sa s tým prax vyrovnáva, akým spôsobom dokážu organizačne zabezpečiť nemocnice plynulý a bezpečný chod oddelení bez ohľadu na normatív a potom k tomu prispôsobiť normatív a potom ho tesať do mramoru do zákona, keď už nemôže byť v podzákonnej norme.
Tým, že sme porušili túto postupnosť, tak nám nieže hrozí, tak sa stane to, že zlý normatív sa stane súčasťou zákonov a na základe zlého normatívu v zákone budeme teraz kyjakom po hlave biť tých, ktorí sú efektívni a ktorí zabezpečujú dostupnosť regionálnej zdravotnej starostlivosti. Toto nepostihne štátne nemocnice, tie koncové, toto postihne menších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a obyvateľov regiónov, nie krajských miest, nie hlavného mesta, toto doľahne na Oravu, na Kysuce, na Zemplín, skrátka na regióny, kde tieto nemocnice dokážu dnes efektívne poskytovať zdravotnú starostlivosť a zachraňujú slovenské zdravotníctvo.

No dobre. Dobrý deň, dámy a páni, pán minister, tak sme v prvom čítaní k týmto zákonom. Pani poslankyňa Vaľová, pozrite si môj životopis pokojne. Nájdete tam skúsenosti z manažmentu slovenského zdravotníctva a aj nejaké trestné oznámenia. Otvoril som si jeden dokument, ktorý som si našiel na úložisku, ktorý som písal pred dvanástimi rokmi k personálnym normatívom, keďže tie normatívy naozaj platia od roku 2008, ako môj predrečník povedal, a so všetkým, čo povedal v zásade v tej rozprave, takmer so všetkým súhlasím, tak tie normatívy sa od 2008 v zásade pre nemocnice nemenili. Pre ambulancie sa tam kde-tu čosi ako dopĺňalo, pre nemocnice sa nemenili, čo je moja práca, môj audit, personálny audit, ktorý som robil v niekoľkých nemocniciach na Slovensku z roku 2013, platí do dnešnej doby.
Budem hovoriť o tom, o tých personálnych normatívoch preto, lebo personálne normatívy sa v tomto návrhu zákona dostávajú do zákona. Oni pôvodne boli v podzákonnej norme ako výnos ministerstva zdravotníctva o materiálno-technickom zabezpečení a o personálnom zabezpečení jednotlivých typov zdravotníckych zariadení a náhle sa časť tejto hlboko podzákonnej normy vyťahuje hore do zákona, aby sa tam zapečatila, zabetónovala a garantujem vám, že to nebudeme vedieť flexibilne meniť v prípade, že to bude potrebné meniť. Ani dopravné predpisy nie sú súčasťou zákona, ale sú to vyhláška o dopravných predpisoch, to, že máte dať stoj, daj prednosť v jazde, toto je hlavná cesta, dávajte prednosť sprava. Ani keď staviame byty, tak to, aká má byť svetelnosť, kde majú byť orientované, koľko majú mať metrov kubických, štvorcových a podobne, nemáme v zákone, ale máme v podzákonných normách, v technických normách. Ani to, ako máme dávkovať digoxín pacientom nedávame do zákona, ale dávame to do podzákonných noriem, pretože to musí byť živý organizmus. V okamihu, keď to dáme do zákona, bude veľmi ťažké to meniť. Okej, skráteným legislatívnym konaním si tu vieme niečo schváliť aj za dva dni, ale ak to chceme robiť poctivo, tak musí byť medzirezortné pripomienkové konanie, hej, vláda, prvé, druhé, tretie čítanie. Garantujem vám, že len čo otvoríme takýto háklivý predpis, tak sa nájde bambilión, dvadsať, tridsať, päťdesiat pozmeňujúcich návrhov, lebo každý si tam bude chcieť niečo došolíchať, bude mať ministerstvo obrovský problém ustrážiť tú legislatívu a ja nevidím aktualizačný moment, prečo majú byť normatívy, prečo má byť technická norma súčasťou zákona.
A zopakujem to, čo hovoril Oskar, keďže pani poslankyňa nedôveruje jeho histórii, tak hádam budete dôverovať mojej histórii, že som to naozaj analyzoval a venoval som sa tomu požehnane veľa rokov. Tie normatívy v roku 2008 boli vycucané z prsta. To, čo dnes platí v tom výnose, bolo to, čo vtedy ministerstvo napísalo do toho výnosu a nevychádzalo to zo žiadnej analýzy, zo žiadneho personálneho auditu, bola to dojmologická, pocitová, impresionistická právna norma, kde tam jednoducho niekoho napadlo, že napíšeme tam 17 pacientov na jedného lekára v prípade internistických odborov, 13 pacientov v prípade chirurgických odborov, toľko a toľko pacientov na jedného lekára v nočnej zmene, toľko a toľko sestier, toľko a toľko sanitárov, toľko na JIS-ke, toľko na iných pracoviskách. To, či to bola realita, ťažko povedať. Zodpovednosť za plnenie normatívov má v prvom rade, samozrejme, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá má na to dohliadať, je orgán príslušný na vydanie povolenia, teda buď samosprávny kraj alebo ministerstvo zdravotníctva. Viem azda o jednom prípade, keď ten normatív chcel skúmať lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja, ešte keď bol pán doktor Ševčík lekárom samosprávneho kraja, ale v zásade ministerstvo zdravotníctva to nikdy nezaujímalo, či je dodržaný normatív a samosprávne kraje radšej do toho nerýpali, pretože skutočnosť bola taká, a teraz už idem citovať z toho svojho nálezu spred dvanástich rokov, že mnohé nemocnice, ak nie všetky ten normatív nespĺňajú. A otázkou je, a teraz už citujem: „Či ide o problém z hľadiska zabezpečenia poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti, alebo „len" o problém dodržiavania rigidného predpisu, ktorý zväzuje ruky pri inovatívnych spôsoboch vnútornej organizácie nemocníc pri dosahovaní rovnakého cieľa, aký mal na mysli zákonodarca. Inými slovami, či je normatív naozaj garanciou kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti."
Naozaj je normatív garanciou poskytovania zdravotnej starostlivosti? Ja si myslím, že nie. Sú nemocnice, ktoré našli kreatívne spôsoby, ako zorganizovať tú prácu aj s nižším množstvom zdravotníkov, áno, dajú im za to vyššiu mzdu, neviem čo, neviem čo, zorganizujú to spôsobom, že vo výsledku tá nemocnica funguje. Týka sa to najmä menších nemocníc, ktoré zabezpečujú regionálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v tejto krajine. Myslím si, že optimalizácie siete nemocníc, stratifikácia, akokoľvek to nazveme, stratila svoje smerovanie a bolo by ju potrebné zásadne prehodnotiť, lebo správnym riešením nie je zatvárať menšie nemocnice, ale to, čo ideme teraz prijať, a to, čo bude ďalší krok lekárskych odborárov, bude viesť k zatváraniu menších nemocníc. Bude viesť k tomu, že sa zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Kysuciach, na Orave, kde len poviete, kde sú tie menšie nemocnice a do najbližšej veľkej, teda štátnej nemocnice, je to ďaleko.
Ako pomôže to, že budú tie personálne normatívy napísané v zákone? A ako ich máme čítať? Ja teda keď som robil tú veľkú analýzu pred dvanástimi rokmi, nič sa nezmenilo, teraz som si to pozrel, že čo sa ide prepísať do zákona, to sa len kopíruje z toho výnosu. Je tam napísané, že na jedného lekára má pripadať 17 pacientov na lôžku, ale ďalší lekár tam musí byť, až keď bude tých pacientov 21. A teda keď tam bude 18 pacientov na lôžku, koľko lekárov tam má byť? Devätnásť pacientov na lôžku, koľko lekárov tam má byť? Keď na jedného lekára má pripadať 17. Ale druhý lekár tam má byť až keď ich bude 21. Máme tam akože úplne nie úplne jednoznačné vyjadrenia, je to taká sivá zóna, kde tancujeme a balansujeme. Je to zákonné, je to protizákonné, keď je ich tam 18, 19 alebo 20? A to sa kopíruje a budeme to mať v zákone opäť nejakú nie úplne jasnú, nie úplne jasný guideline. Ja si myslím, že toto nie je dobré, že betónujeme normatívy v zákone, toto sa obráti proti nám všetkým, to teraz nie je, opakujem, opozičné alebo koaličné, to je naše spoločné, to zdravotníctvo nebude dostatočne flexibilné.
Ďalší, ďalší bod. Prečo má byť Lekárske odborové združenie v DRG skupinách? Ako akým spôsobom odborári majú, prečo majú odborári rozhodovať o tom, ako sa počítajú matematické vzorce v DRG, v centre pre klasifikačný systém? Čo s tým majú odborári spoločné? Len preto, že štrajkujú? Že prečo potom tam nie sú že pacienti alebo, ja neviem, niekto ďalší, kto by mal možnosť vedieť, daňoví poplatníci prečo tam nie sú? Prečo odborári majú do takýchto vecí zasahovať? Akým spôsobom slovenskému zdravotníctvu pomôže 37,5-hodinový pracovný týždeň lekárov? Nemajú už dostatočné mzdy za svoju normálnu, normálnu mzdu, teda normálny pracovaný čas? Ako v akej chvíli došlo k tomu, že sme zistili, že slovenské zdravotníctvo potrebuje skrátiť pracovný čas lekárov? Lekárov máme málo, zhodujeme sa na tom, že je problém s dodržiavaním tých normatívov a ideme im skrátiť pracovný čas, aby ich bolo ešte menej? Ako ja to nevidím toto ako riešenie, ja to vidím ako vytváranie nového problému.
Absolútne súhlasím s tým, že slovenské zdravotníctvo potrebuje transparentnosť, povedal to aj môj predrečník a budem veľmi rád, keď sa budú zverejňovať dáta o produktivite práce, o produktivite práce v jednotlivých nemocniciach, na jednotlivých oddeleniach a keď sa spolu s tým budú zverejňovať aj počty úväzkov a rozsahy a objemy úväzkov, aby sme vedeli, aká je prepočítaná produktivita práce jednotlivých zdravotníckych zariadení, jednotlivých lekárov. Domnievam sa a domnievam sa na základe dát z centra pre klasifikačný systém, že produktivita práce v slovenských nemocniciach je diametrálne odlišná medzi jednotlivými nemocnicami, medzi jednotlivými klinikami a oddeleniami. A je pravdou, že najmä v štátnych nemocniciach tá produktivita práce zaostáva za tým, čo sa robí v nemocniciach neštátnych, či už samosprávnych, mestských, krajských alebo súkromných. Lebo tie súkromné, mestské a tak ďalej, tie neštátne nikto, priatelia, nikto nikdy neoddlží. Niekedy ich oddlží, tuná vidím pána župana, niekedy ich župa oddlží, ale potom jej chýbajú peniaze, tej župe, na opravu mostov, odhadzovanie snehu alebo niečo podobné, aj tak to veľmi nepomáha. Nikto ich neoddlží, takže ako hovorí stará česká povesť, nouze naučila Dalibora housti. Takže v núdzi museli hľadať kreatívne riešenia, ako zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svoj región. Áno, nie vždy dodržiavajú rigidný normatív, ktorý je možno odtrhnutý od reality, ale tá zdravotná starostlivosť tam funguje a sú v pozitívnych číslach mnohé z tých pracovísk. Toto niekomu vadí? Toto niekomu vadí? Prečo? Pretože je to zrkadlo neschopnosti štátnych nemocníc produkovať zdravotnú starostlivosť v takých objemoch ako tie menšie nemocnice a udržiavať vyrovnané, minimálne vyrovnané hospodárenie.
A nie je to sci-fi, to vyrovnané hospodárenie sa dá dosiahnuť v štátnych nemocniciach, a teraz budem chváliť neprítomného kolegu z vládnej koalície Jožka Valockého, on bol riaditeľom nitrianskej nemocnice, vy viete, že bol riaditeľom nitrianskej nemocnice a bol riaditeľ nitrianskej nemocnice, ktorá bola v zisku. Ako jedna z mála štátnych nemocníc pod jeho vedením bola tá nemocnica v zisku. Rozprávajte sa s ním, čo musel, aké boje musel zvádzať so zamestnancami, s odborármi na to, aby tá nemocnica bola v zisku. Kde musel škrtiť kohútiky, kde odtekali zbytočne peniaze z nemocnice. Zábavné príbehy má o tom, ako prešiel celou nemocnicou a zistil, že tečú záchody, zo splachovačov tiekli záchody, tak povedal, prosím pekne, každá zdravotná sestra, vrchná sestra na každom oddelení má zodpovednosť za každý záchod na svojom poschodí a keď uvidí, že tečie ten záchod, má to nahlásiť údržbárovi každý deň. A na konci mesiaca, keď prišiel ďalší mesiac, o dve tretiny sa znížili náklady nemocnice na spotrebu vody. Dovtedy to nikomu nevadilo? Z cudzieho krv netečie, oni to neplatili, tí zamestnanci, no náhle keď bola za to osobná zodpovednosť niekoho, ó, náhle sa to dalo. Koľko takých tečúcich záchodov máme v slovenských nemocniciach, v štátnych nemocniciach, kde je to každému jedno?
Programová vyhláška. Tu sa nestotožňujem so svojim predrečníkom Oskarom Dvořákom, ja si myslím, že programová vyhláška, tak ako je napísaná, už dnes je absolútne škodlivá pre slovenské zdravotníctvo a tak ako bude napísaná, podľa toho, o čom tu máme ísť schvaľovať, to znamená do posledného centu bude ministerstvo predpisovať jednotlivým poisťovniam, koľko majú zaplatiť nielen na aký typ zdravotnej starostlivosti, ale aj pre aký typ nemocníc. To je že taký, taká miera mikromanažmentu, na ktorú doplatíme všetci, pretože ministerstvo nie je spôsobilé odhadnúť, koľko to má byť peňazí podľa jednotlivých typov nemocníc, pretože nemá dostatočné dáta a najmä nemá skin in the game, že ministerstvo nič neriskuje, to nie sú ich peniaze, to sú peniaze tých zdravotných poisťovní, takže čokoľvek napíšu na papier bude odtrhnuté od reality, bude to úradnícke, centrálne plánovanie ako za socializmu, ktoré zlyhalo práve preto, že bolo odtrhnuté od reality. Namiesto toho, aby sme regulovali, čo od toho zdravotníctva chceme, programová vyhláška má povedať, čo je cieľom zdravotníctva a nie koľko peňazí má ísť na ktorý subtyp zdravotnej starostlivosti, lebo peniaze nerovná sa kvalita. To, že niekam predpíšeme, aby išlo viac peňazí, neznamená, že to tam bude kvalitnejšie, výsledkom len bude, že tam bude väčšie plytvanie. Do slovenských nemocníc za posledné dva roky narástli platby o vyše 50 %, do štátnych nemocníc ešte viac. Na zdravie, pán minister. Peniaze do štátnych nemocníc narástli o viac ako 50 % za posledné dva roky. O čo sa zlepšila produktivita práce v tých nemocniciach? O čo kratšie čakacie lehoty majú pacienti? O čo ústretovejší sú tu zdravotníci pri komunikácii s pacientom? To mi povedzte. Zažili ste to niekto? (Reakcia navrhovateľa.) Ja som nič nedohodol, pán minister, to viete, hej, ja to tu budem opakovať, že to bola bezpodmienečná kapitulácia Hegerovej vlády (reakcia z pléna), SaS-ka vtedy protestovala a teraz si myslím, že bola bezpodmienečná kapitulácia aj vašej štvrtej Ficovej vlády pred požiadavkami odborárov, ale programová vyhláška nijakým spôsobom nezlepšuje život slovenského pacienta, nijakým spôsobom mu nedáva žiadnu pridanú hodnotu, je to mikromanažment, ktorý škodí. Namiesto toho, aby sme formulovali ciele, formulujeme nástroje. A teraz krátka prednáška o zdravotnej politike, lebo vidím, že niekedy je to potrebné.
Existujú ciele a nástroje v zdravotnej politike. A čo je cieľom zdravotnej politiky? Lepší zdravotný stav, spokojnosť a finančná ochrana pred katastrofickými nákladmi. A ako to dosiahneme? Sú tam tzv. semifinálne ciele, a to je kvalita, efektivita a dostupnosť. Toto máme chcieť od zdravotníctva. A namiesto toho sa ministerstvo tuná ide cez programovú vyhlášku sústrediť na nástroje, ako tieto ciele dosiahnuť, teda reguluje financovanie. Nechajte, prosím vás pekne, to financovanie na tých, ktorí sú za financovanie zodpovední, teda na zdravotné poisťovne a sformulujte im štátnu objednávku, čo od tých poisťovní chcete – kvalitu, efektivitu, dostupnosť, lepší zdravotný stav, spokojnosť pacientov a finančnú ochranu pred katastrofickými nákladmi. A nehrajte sa na mikromanažment, lebo ten mikromanažment, vám nejde ani len manažment vašich vlastných štátnych nemocníc, ani to nevieme urobiť, aby štátne nemocnice mali nejaké normálne holdingové riadenie, to, čo ten Agel a Penta dávno zvládli a dokážu hromadným spôsobom obstarávať materiál tak, že dostávajú množstevné zľavy, lebo prevádzkujú viac nemocníc. My prevádzkujeme v štáte viac nemocníc, ale každá nemocnica platí množstevnú prirážku za to, že niečo nakupuje, lebo to neplatí načas, lebo, lebo, lebo. (Reakcia z pléna.) Áno, to už sme štartovali niekoľkokrát, bolo to tam, zrušilo sa to, bolo to tam, zrušilo sa to, bolo to tam, zrušilo sa to, každopádne takýmto spôsobom to v tom zdravotníctve fungovať nemôže, tá programová vyhláška zdravotníctvu škodí.
A ešte jednu vec vám poviem k programovej vyhláške. Keby náhodou sme našli spôsob, že prídu osvietení lekári, ja neviem, povedzme, že skupina diabetológov sa tu objaví, ambulantných diabetológov a povie, že my budem teraz ako diabetológovia dodržiavať takýto nový guideline, ktorý sme si sami medzi sebou dohodli a budeme sa intenzívnejšie, viac, podrobnejšie starať o našich dispenzorovaných diabetologických pacientov a budeme ich väčšmi motivovať k tomu, aby dodržiavali liečebný režim, aby zmenili svoju životosprávu a tak ďalej a dosiahnu, dosiahneme to, že tí pacienti sa budú zlepšovať vo svojich klinických parametroch, teda budú dosahovať ciele zdravotnej politiky, lepší zdravotný stav, budú spokojnejší a bude tam kvalita, efektivita a dostupnosť a zabránime tomu, aby sa títo pacienti zhoršili, bekompenzovali a skončili na centrálnom príjme alebo hospitalizáciou alebo odrezaním nohy, amputáciou nohy kvôli diabetickej nohe, alebo aby neprišli o oči v rámci diabetickej retinopatie, takže ak prídu takýto diabetológovia za vami, pán minister, a povedia, my máme takýto skvelý program, ako poskytneme lepšiu starostlivosť, ktorá predĺži život ľuďom, chceme za to, aby ste nám, samozrejme, zaplatili za to nejakú vyššiu sadzbu, vyššiu úhradu, tak vaša odpoveď bude, no moment, ale programová vyhláška hovorí, toľkoto peňazí má ísť do nemocníc, my vám nemôžme dať v ambulanciách viac peňazí a vo výsledku tie nemocnice budú platené za to, že tam tí pacienti neskončia? Prečo majú byť odmeňované nemocnice za starostlivosť, ktorú neposkytujú? V takejto situácii sa neoplatí ani lekárom v ambulanciách hľadať spôsob, ako sa dá vyhnúť hospitalizácii, lebo hospitalizácia býva zvyčajne tá najdrahšia zdravotná starostlivosť, ani zdravotným poisťovniam sa neoplatí rozmýšľať nad inovatívnymi platobnými mechanizmami, ktoré by zabránili hospitalizáciám, zbytočným hospitalizáciám. A povedzme si, že hromada z toho jedného milióna hospitalizácií ročne je možno zbytočná, ktoré sa dali vyriešiť v ambulanciách, keby tie ambulancie boli motivované k tomu, že postarajte sa o pacienta, aby neskončil, neskončil v nemocnici. A prečo? Pretože nemáme odvahu v tých nemocniciach upratať. Nemáme odvahu upratať v nemocniciach, lebo budú primátori telefonovať, budú starostovia telefonovať, sú to štátne nemocnice, budú primári a prednostovia telefonovať, lebo sú to čím viac postelí, tým som viac profesor. V Bratislave máme duplicitné, triplicitné aj kvadruplicitné kliniky namiesto toho, aby sme mali jednu kliniku, lebo síce máme málo Indiánov, ale veľa náčelníkov. Každopádne programová vyhláška nie je dobrá a táto, tento návrh zákona tú programovú vyhlášku ide ešte zhoršiť.
Ja si myslím, že tento návrh zákona slovenskému zdravotníctvu nepomôže, lebo neriešime nič, čo by pomáhalo slovenskému pacientovi, neriešime tie ciele, zamotávame sa v nástrojoch zdravotnej politiky a to je dôvod, pre ktorý strana Sloboda a Solidarita nebude môcť tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem.