Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojej predrečníčky budem reagovať na príspevok. Veľmi oceňujem toto vystúpenie, lebo to je vlastne o tom, že či je to vlastne dobrý nápad, len tak si zobrať, čo je v zákone, dať to do ústavy a nemať k tomu absolútne žiadnu diskusiu. Veď v tom zákone naozaj už to máme jednak. Prečo to dávať do tej ústavy? A je to absolútne kľúčové, vlastne to súvisí aj s tým príspevkom predtým. Prečo potrebujeme teraz do ústavy riešiť niečo, čo vieme, že už je dávno prekonané? Proste vieme to tu spoločne.
My musíme nájsť dialóg aj s našimi konzervatívnymi kolegami, ako to urobiť, aby ich obavy, ktoré súvisia s tradičnou rodinou, my ju vnímame ako prekonanú, kolegovia konzervatívni ju nepovažujú za prekonanú, ale musíme sa spolu rozprávať, lebo ja verím, že pri tom hlbšom dialógu nájdeme cestu, ako uznať ľudskú dôstojnosť každému.
A osobitne práve pri rodinách nájsť spôsob, ako sa v prvom rade pozerať na záujem dieťaťa, lebo tu sa nedá poprieť predsa, že tu sú deti vychovávané v rodinách, ktoré jednoducho majú dve matky, majú dvoch otcov, jednoducho je to tak a tým deťom je tam dobre. A absolútne to reflektuje ten najlepší záujem dieťaťa, takto to je. A o tom sa treba spolu rozprávať, že prečo ideme teraz dať do ústavy niečo, čo popiera vlastne to, čo tu máme a tu funguje. A nevychádzame tomu v ústrety. Že na ten záujem toho dieťaťa sa nepozeráme. A preto sa mi páčil tvoj príspevok, lebo presne na to si poukázala, že ideme riešiť záujem dieťaťa? Lebo ak ho ideme riešiť, tak toto nie je cesta.
Ďakujem pekne.

(Ruch v sále.) Kolegovia, môžem vás poprosiť? Už mi beží čas, prosím, utíšme sa, ďakujem.
Som rada, že zareagujem po faktickej poznámke, ktorú mal kolega a v ktorej použil dosť silné slová. Hovoril o právach dieťaťa, ktoré sú viac ako túžby dospelých a citoval pána komisára pre deti, pána Mikloška. Akože nechcem tu zachádzať do politických reálií, ale keďže som bola na vypočutí pána Mikloška, keď sa uchádzal o funkciu komisára, tak si veľmi dobre pamätám, ako sa odmietal vyjadriť proti strane ĽSNS a jej predstaviteľom a tomu, že spochybňovali holokaust. Tak keď si ctíme históriu, aj práva dieťaťa, tak by som si spomenula, koľko detí počas holokaustu zomrelo. A toto mu neviem zabudnúť, a preto jeho slová neviem brať vážne ani v iných kontextoch a som jeho kritikom napriek tomu, že viem vyzdvihnúť, keď spraví niečo užitočné.
No, a práve o tom chcem hovoriť, akým spôsobom ublíži deťom táto novela ústavy. Pretože už keď sa pozriete na dôvodovú správu navrhovaných zmien, ktorá má aj doložku vybraných vplyvov, tak pri napríklad vplyvoch na životné prostredie - dobré, rodinné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo - žiadne, vplyvy na služby verejnej správy - žiadne, vplyv na rozpočet - žiadne. Jednoducho v každej jednej kolónke máte zaškrtnuté, že táto novela ústavy nemá žiadne pozitívne vplyvy, pretože nemá žiadne vplyvy podľa navrhovateľa, teda ani pozitívne, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo sa tu snažia niektorí poslanci povedať. Lenže o čom som presvedčená, že tu malo byť zaškrtnuté, že má negatívne vplyvy. K tomu sa dostanem neskôr a prečítam aj list človeka, ktorý vyrastal v detskom domove a prečo si myslí, že táto novela ústavy a konkrétne článok, o ktorom tu nebola reč a ktorý sa týka osvojenia detí, je problematický. Napriek tomu, že je prevzatý zo zákona o rodine, je problematický. Novela v tomto článku a v tomto návrhu zmeny hovorí len o právach dospelých. Nehovorí nič o najlepšom záujme dieťaťa, nehovorí nič o deťoch.
Znova sa staviame do tej roly, že dospelý stojí nad dieťaťom, znova sa pozeráme len na tých, ktorí si majú osvojiť deti a zužujeme nejaký ich výber, ale nehovoríme o tom, čo je najlepšie pre dieťa. A pre dieťa je najlepšie, aby sa adopčný systém a adopcie riadili potrebami detí a nie potrebami politikov, nie potrebami dohodnúť sa tu alebo uzákoniť si tu nejaké svoje hodnotové presvedčenia.
Z odbornej témy, z témy naozaj vysoko odbornej a ľudsko-právnej ste urobili týmto návrhom odporným spôsobom tému politickú. Aj napriek tomu, že je to úplne rovnaké znenie, bude mať inú právnu silu. V prípade, že dôjde napríklad k nejakej adopčnej reforme a my prídeme na to, že sú tu lepšie mechanizmy ako zabezpečiť každému dieťaťu milujúcu rodinu a, áno, aj rodiny jedného rodiča sa dnes stávajú veľmi funkčnými mechanizmami na zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré mohlo byť dlhé roky v centre pre rodiny a deti, v detských domovoch. A práve tá rodina jedného rodiča u desiatich detí, ktoré sú v detských domovoch a podarilo sa ich osvojiť, sú tri v takýchto rodinách jedného rodiča. Jednoducho tu bolo celkom vysoké percento tých, ktorým sa podarilo osvojiť si dieťa, aj keď neboli v manželskom zväzku, aj keď boli jednotlivcami. A my vidíme, že aj toto je funkčný model. Aj keď je to ťažké rozhodnutie a aj odvážne rozhodnutie, ale je to milujúci domov pre tie deti.
A mne je naozaj odporné, že ani pán komisár pre deti nie je schopný v tomto vidieť, ako obchádzame potreby dieťaťa a ako ignorujeme vlastne všetko, k čomu sme sa doposiaľ zaviazali napríklad v Dohovoroch o právach dieťaťa. Ešte sa tu ideme nejakou odbočkou a nejakým spochybňovaním našich medzinárodných záväzkov a európskych záväzkov dopustiť oslabovania aj pozícií detí, pretože aj toto, aj táto identita Slovenska a všetko, čo sa tam snažíte strčiť, v konečnom dôsledku bude oslabovať práva dieťaťa. A rámce ochrany detí, ktoré tu dnes máme, môžu byť v rozpore s tým, čo si vy predstavujete, ako napríklad v tomto návrhu ústavy, že by malo byť to najlepšie pre dieťa. Vôbec sa nepozeráte na potreby dieťaťa, lebo tam dieťa ani len nespomínate. Hovoríte len o tom, kto ho má, kto ho nemá adoptovať, aký úzky má byť tento okruh. A jediné o čo vám ide je z toho vytĺkať politické body a zapáčiť sa tým najkonzervatívnejším, ktorí si mýlia svoje konzervatívne hodnoty so skutočnou naozaj medziľudskou toleranciou a pochopením.
A ja prejdem k otvorenému listu, ktorý všetkým nám poslal Peter Jozefík k tejto navrhovanej zmene.
"Vážené poslankyne a vážení poslanci,
tento list Vám adresujem k návrhu na zmeny v Ústave Slovenskej republiky k adopciám. Prial by som si, aby ani jedno dieťa nemuselo vyrastať v detskom domove, aby každé zostalo vo svojej rodine. V takej, ktorá mu dokáže poskytnúť bezpečie, lásku, oporu a stabilitu. Žiaľ, realita je iná a práve preto existujú detské domovy. Vyrastať v detskom domove nie je žiadna životná výhra. Viem to, pretože som jeden z tých, ktorí prešli bránami tejto inštitúcie. Detský domov nie je domov, je to inštitúcia. Poskytne základné potreby, ale neponúkne to najdôležitejšie, to nehmotné, čo každého mladého človeka formuje, a to je láska, podpora a zdravý životný štýl pri budovaní vzťahov, sebavedomie, pozitívne vzory, racionálne myslenie a pocit, že niekam patrí. Nie s nálepkou dieťa z domova.
Dnes sa otvára téma adopcií, ktorá sa snaží presadiť, aby si dieťa mohli adoptovať len zosobášení muž a žena a môže sťažiť možnosť adopcií dieťaťa jednotlivcami. Ale je sobášny list skutočne tým, čo rozhoduje o tom, či bude dieťa vyrastať v milujúcom a bezpečnom prostredí? Deti v ústavnej starostlivosti majú omnoho ťažší štart do života. Často odchádzajú bez dokončeného vzdelania, čo im sťažuje šance na dobrú prácu. Nemajú rodinné zázemie, kam by sa mohli vrátiť v ťažkých chvíľach. Keď vyrastáte v detskom domove je to jednosmerná cesta. Keď inštitúciu opustíte, už sa nemáte kam vrátiť. Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal."
Ináč, neviem si kúpiť vodu a naozaj mám problém, že mám veľmi sucho v ústach, tak neviem, ako to teraz vyriešiť v tomto čase. Tak dúfam, že to zvládnem.
"Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal. V rodine túto možnosť väčšinou máte. Deti z detských domovov majú menej príležitostí naučiť sa, čo znamená dôvera, zdravý vzťah a pocit bezpečia. Mnohí sa ocitnú v sociálnej núdzi, pretože nemajú nikoho, kto by im pomohol v prvých rokoch dospelosti. A ak sa im v začiatkoch nepodarí uspieť, ich cesta sa stáva len ťažšou a ťažšou.
Na Slovensku žije tisíce detí v ústavnej starostlivosti. Tieto deti, ktoré sú v domovoch, sú deti, o ktoré sa nevedeli, nechceli alebo nemohli postarať ich biologickí rodičia. Preto by sme sa mali pýtať, ak dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine, ako mu zabezpečiť najlepší a najbezpečnejší priestor na život a vývoj. No, tým najprirodzenejším riešením je práve milujúci domov.
Ročne sa na Slovensku podáva len niekoľko stoviek žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Podľa štatistík občianskeho združenia Návrat až pätina žiadateľov o osvojenie nežije v manželstve. Ak sa zmení ústava, práve tieto páry alebo jednotlivci môžu byť z procesu adopcie vylúčení a deti tak stratia šancu na domov. Prečo bránime deťom v tom, aby našli bezpečný domov len preto, že ich noví rodičia nie sú zosobášení a sú jednotlivcami? Prečo neumožníme jednotlivcom dať dieťaťu domov?
V detských domovoch sa o deti počas služby stará jediný jeden vychovávateľ. Zažil som to, žil som tam. Prečo môže mať tento človek naraz na starosť aj dvanásť detí, ale to jedno dieťa nedovolíme milovať jednému človeku? Pokiaľ ide o adopciu detí slobodnými osobami alebo nezosobášenými pármi, dostupné výskumy naznačujú, že kľúčovým faktorom pre zdravý vývoj dieťaťa je stabilné, láskyplné, rodinné prostredie bez ohľadu na jej štruktúru. Štúdie nepreukázali rozdiely v emocionálnom a psychologickom vývoji detí adoptovanými zosobášenými pármi oproti tým, ktorých vychovávali slobodní osvojitelia alebo páry nezosobášené. Adopčný proces nie je jednoduchý, ani rýchly, je komplexný a ide o dlhodobé rozhodovanie, kde sa hodnotí stabilita, podpora v rodine, prístup k zdrojom a schopnosť rodičov reagovať na potreby dieťaťa. Výber potenciálnych adoptívnych rodičov sa zameriava predovšetkým na kvalitu a stabilitu prostredia, ktoré môžu dieťaťu poskytnúť práve ľudia bez ohľadu na ich rodinný stav.
Preto sa pýtam, je tento návrh zmeny ústavy skutočne premyslený a konzultovaný s odborníkmi na adopcie, alebo je len súčasť politickej hry? Každá zmena ústavy, ktorá ovplyvňuje adopčný proces by mala byť predmetom odbornej diskusie s inštitúciami a organizáciami venujúcimi sa deťom z detských domovov, ako aj so psychológmi a psychiatrami. Je dôležité si uvedomiť, že niektorým deťom sa kvôli tejto ústavnej zmene sťaží možnosť vyrastať v rodine, aj keď len v jednorodičovskej.
Dávate tejto zmene väčšiu právnu silu. A možnosť osvojenia tým môžete obmedziť len na manželstvá, čo by v praxi znamenalo zníženie počtu potenciálnych osvojiteľov a predĺženie pobytu detí v detských domovoch. Dôležité nie je to, či dieťa vyrastá v tradičnej rodine, jednorodičovskej domácnosti alebo v pestúnskej starostlivosti. Podstatné je, aby vyrastalo v bezpečí a podpore. Dieťa, ktoré tieto hodnoty dostane, má šancu vyrásť v človeka silného a sebavedomého, ktorý sa dokáže postarať nielen o seba, ale aj o druhých. A to naša spoločnosť potrebuje.
Dlhodobo nám z detských domovov vychádzajú deti, ktoré majú minimálne šance na úspešný život. Chodím prednášať do detských domovov, viem to. Pýtam sa ich, čím by chceli byť, keď vyrastú. Väčšinou odpovedajú, že by sa chceli stať záhradníkom, pekárom, murárom či maliarom. Keď sa tú istú otázku spýtam na škole, kde boli deti z rodín, odpovede boli úplne iné, lekár, veterinár, inžinier, programátor. Viete, kde je ten rozdiel? V podpore, v tom, čo im spoločnosť, v ktorej vyrastajú, ukazuje ako možné. Na jednej strane sa hovorí, že remeslo má zlaté dno a v súčasnosti to platí ešte viac, napriek tomu mnohé deti z detských domovov nedokončia ani stredné odborné vzdelanie bez maturity. Koľko lekárov, vedcov, murárov či politikov, ktorí by dnes mohli sedieť vedľa vás, sme stratili len preto, že nemali podporu svojho okolia? Kiež by mal každý z nás rovnakú štartovaciu čiaru. Žiaľ, pre mnohých najmenších je tá už vopred odsúdená na neúspech. A teraz je aj vo vašich rukách, môžete ju pomôcť narovnať, nie obmedziť.
Na záver vám chcem povedať, že keď som bol v detskom domove, vyrastal som v jednej izbe s ôsmimi chalanmi. Ich osudy po odchode z domova boli rôzne. Väčšina nedokončila žiadne vzdelanie. Niektorí si našli stabilný život, no iní skončili vo väzení, v závislostiach, na ulici alebo prišli už o život. Čo ak by mali niekoho, kto by im už v detstve ukázal, že život sa dá žiť aj inak, že existuje podpora, bezpečie, láska, ktorej môžu dať šancu na lepšiu budúcnosť. Možno by ich cesty viedli úplne iným smerom.
Deti z detských domovov nepotrebujú hory materiálnej pomoci. Nepotrebujú ani zmeny v ústave. Potrebujú to nehmotné, to, čo v inštitúciách chýba.
Vážené poslankyne a poslanci, zákony by mali chrániť deti, nie im brať šancu na domov.
S úctou a s nádejou, že vaše rozhodnutie bude tým najlepším, čo naše deti potrebujú.
Peter Jozefík, odchovanec detského domova."
Považovala som za dôležité, aby zaznel aj hlas človeka, ktorý pozná situáciu detí, pretože jedným z týchto detí sám bol. A okrem tohto pre mňa aj veľkého hodnotového rozporu k tomu, čo ste predložili, pretože ako som už povedala, absolútne tam absentuje záujem o práva dieťaťa a jediné, na čo myslíte, sú práva dospelých, je pre mňa aj taká filozofická dilema ako poslankyne, ktorá keď tu skladala sľub pred celým národom a stávala sa poslankyňou, sľubovala na Ústavu Slovenskej republiky. Sľubovala na ten najvyšší zákon, ktorý sa vy snažíte zmeniť.
Ak zložíte sľub s výhradou, tak jednoducho sa poslancom nestanete, poslankyňou takisto. Ústavu náš systém deľby moci a jednoducho zákonodarstva dal na to najvyššie miesto, čím sa máme my ako poslanci riadiť pri výkone nášho mandátu. A ja si naozaj kladiem otázku, či by sme na to nemali myslieť my aj ako normotvorcovia, ako zákonodarcovia, ktorí sa tu meníme v čase pri výkone moci a práve preto by sme mali mať zodpovednosť k tomu základnému dokumentu, na ktorý tu všetci sľubujeme. Aby medzi nami nevytváral rozpory, aby bol naozaj nejakým konsenzom medzi demokratickými silami, na ktorý môžeme s hrdosťou a spokojne sľubovať a nebudeme ho plichtiť a meniť a jednoducho atrofovať takýmito zmenami, ktoré napríklad ja mám s nimi problém. A nemám s nimi problém z nejakého vnútorného presvedčenia, mám s nimi aj právny problém. A podľa mňa by sme mali mať všetci, ktorí tu jednoducho sľubujeme na to, že budeme dodržiavať nejaké základné princípy. Ja som presvedčená, že niektoré veci, ktoré tu navrhujete, sú dokonca v rozpore s inými ustanoveniami ústavy.
A ak budeme takýmto spôsobom, takýmto tempom vlastne ničiť ten základný dokument, od ktorého sa tu odvíja naša práca a na základe ktorého si máme strážiť, čo prijímame, tak ja to považujem skutočne za veľké oslabovanie demokracie. A to už nehovorím o tom strete s európskym a medzinárodným právom, ktoré by malo byť takisto pre nás nejakými hranicami toho, kde pôsobíme, akú politiku robíme.
Čiže aj keď sa mi pôvodne zdalo, že táto vaša politická snaha o novú tému a jednoducho naozaj nejaké zaberanie verejného priestoru takouto hrou na ústavné zmeny je neškodná a že tým len politikárčite, čím hlbšie sa do tej problematiky dostávame a všetkým, čo tu dnes zaznelo, by sa mal každý súdny človek presvedčiť o tom, že žiadna z týchto zmien Slovensku nepomôže, nepomôže ani nám zákonodarcom a našu prácu sťaží, skomplikuje a podľa mňa oslabí aj našu dôveru v túto inštitúciu a vo všetkom, čo sa tu snažíme teda konať v súlade s ústavou, ktorá by mala byť naozaj v súlade aj s naším nejakým všeobecným presvedčením, ako má táto krajina fungovať a aký má mať právny rámec.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcem veľmi pekne poďakovať za váš príspevok. A to, čo je naozaj veľmi výnimočné, je, že v tom jednom príspevku vlastne jednak je úplne zrejmé úprimné vyznanie ku konzervatívnym hodnotám, ktoré vlastne nám, teda liberálom, sú v nejakej miere vzdialené, ale aj tak vnímame veľa vecí spoločne.
Tie hrozby, ktoré tu sú a ja si len uvedomujem aj z toho, čo ste povedali, že to, čo musíme spraviť a cestou k tomu je, že naozaj neschváliť túto zmenu ústavy, ale to, čo musíme spraviť, je, že musíme prejsť naozaj veľmi hlbokým dialógom spoločne. Hlbokým hodnotovým dialógom spoločne, aby sme našli riešenie pre tie témy, ktoré nás rozdeľujú a jednoducho spolu to zvládneme. Len sa musíme tou cestou vybrať, lebo ak to bude takto nahrubo a s Ficom, tak to napätie v tej spoločnosti jednoducho ostane a ešte to bude aj hrubý klin medzi nás v opozícii, že hrubo, bez dialógu, spôsobom, ktorý jednoducho nám vlastný v opozícii nie je a nechceme ho, že proste my chceme s vami diskutovať o tom, ako tieto témy spoločne vyriešime.
Okrem toho, že je to aj za hranou toho, čo ja som presvedčená, že sa ako kresťanskí demokrati hlásia a jednoducho je to aj v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, ktorá ja si myslím, nielenže my ju tak vnímame, ale aj vy ju tak vnímate. Len sa musíme o tom rozprávať a k tomu celému skutočne je tu vážna hrozba, že je to krokom na vystúpenie z Európskej únie, že inak by to vládna koalícia nerobila, vytvoriť si takúto obrovskú bránu cez národnú identitu. To nie je o tom pojme a to je o tom, ako to má byť v ústave. Nato, že toto je krok k vystúpeniu z únie a bude to problém s úniou, ak to bude schválené.

Pán poslanec Mikloško, ja teda nie veľmi často sa púšťam do takých ďakovacích faktických poznámok. Skôr, keď s niečím nesúhlasím alebo teda chcem niečo doplniť, ale teda v tomto prípade robím výnimku, lebo tú výnimku treba urobiť. A ďakujem ti za tvoje vystúpenie, ale hlavne za tvoj postoj v tejto veci. Je to v súlade s tým, čo by som od teba očakával, na čo som u teba zvyknutý, že si človek, ktorý dokáže rozlíšiť dôležité od menej dôležitého, človek spolupráce. Dlhodobo si človek spolupráce liberálov a konzervatívcov, občianskych a kresťanských demokratov a si demokrat.
A som rád, a teraz som si uvedomil, aký som vlastne starý, lebo sa poznáme nie od novembra, ale od obdobia tesne po novembri alebo teda krátko po novembri, poznáme sa dobre, viackrát sme spolupracovali a som rád, že si odvtedy pevnou súčasťou môjho života.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Mikloško, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Povedali ste, parafrázujem, lebo nestihla som si to napísať vo vašom presnom znení, že tento zápas si konzervatívci a progresívci musia vybojovať medzi sebou sami a že nemá byť určený nejakým falošným postojom a falošnými nástrojmi Roberta Fica. A s tým sa úplne stotožňujem.
To, že máme rôzne hodnotové postoje, neznamená, že sme nepriatelia, to znamená, že sme oponenti. A aj v rámci jednej strany, aj v rámci jednej rodiny je bežné, že ľudia majú za jedným stolom v nedeľu rôzne názory a napriek tomu tam vedia sedieť a vedia sa o tom rozprávať, vedia sa navzájom obohatiť svojím pohľadom. A o tom som presvedčená, že toto je možné aj napríklad v koalícii, ktorú by tvorili takéto hodnotovo rôzne strany.
A som veľmi rada, že vo vašom príspevku zaznelo ešte niečo, a to konkrétne, že kresťanstvo nie je v zápase s ľudskými právami, to, čo ste tam vyzdvihli napríklad pri tých dvoch pohlaviach. Kresťanstvo je pre mňa veľmi úzko späté s ľudskými právami. Hovorím to ja ako kresťanka, ako veriaci človek, pretože tá citlivosť k inakosti, k biede, k slabším, to všetko, čo sa premieta aj do politiky, to pre mňa nie je nič, čo by malo byť v nejakom rozpore s kresťanstvom, s vierou. To je niečo, čo je jeho prirodzenou súčasťou a mňa veľmi mrzí, keď sa viera zneužíva na šírenie akejkoľvek netolerancie a neznášanlivosti, pretože to považujem za jej príkry rozpor.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja sa len chcem opýtať, pán predseda, keďže som prišla o deviatej, zistila som, že je zatvorený bufet, chcem byť v pléne, tak keď si chcem zabezpečiť pitný režim, či sa mám ísť napiť na záchod.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, prvá vec, vy tu hovoríte, že o niečom strašíme. Tak ja si vám dovolím pripomenúť tú hanebnú novelu trestných kódexov, kde sme sa pýtali, ako je to s výhradami Európskej komisie. Tvrdili ste, že všetko je v poriadku, všetko vysvetlíte, no a potom výsledkom bolo, že sme tu niekoľkokrát opravovali novelu, pretože bola v rozpore s Európskym právom a hrozilo nám fakticky aj potenciálne pozastavenie eurofondov. Dám bokom, že čo to znamenalo v konečnom dôsledku, že máme teraz dvojaký meter, európske peniaze chránime a národné peniaze sú nám ukradnuté. Asi v zmysle toho devínskeho odkazu Slovensko si nedáme, asi, ale dáme si ho ukradnúť. To je k tomu prvému.
A teraz ja som sa dozvedela od pána ministra spravodlivosti ráno, že sú tu výhrady komisie. Tak ja nechcem strašiť, ale ja vás pekne poprosím, keby ste sa tu mohli postaviť a prečítať nám, čo nám poslala Európska komisia, lebo ja to neviem. Ja som sa len dozvedela od pána ministra, že výhrady tu sú. Nepovažuje ich za vážne, ale to ste nám hovorili aj pri tej hanebnej novele trestných kódexov. Takže, prepáčte, nemám dôveru v ministra spravodlivosti, ktorý by sem doniesol pod pazuchou hanebnú novelu, tvrdil, že všetko je v poriadku a nebolo. Tak teraz keď mi hovorí, že je to v poriadku, tak je mi zložité mu uveriť. Každopádne priznal, že výhrady Európskej komisie tu sú a keď som sa opýtala, že ak sa naplnia, čo to môže pre Slovensko znamenať, tak mi neodpovedal. Tak to tiež ma trošku prekvapilo, lebo je jasné, aké sú tu mechanizmy s ohľadom na závažnosť výhrad, ale odpoveď som nedostala. A nebolo to preto, že by už skončil výbor. Jednoducho rozhodol sa neodpovedať, dokonca nechal tam rozprávať štátneho tajomníka. Tak s ohľadom na toto všetko mám vážnu obavu, že výhrady komis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jurík, to by aj mňa teda zaujímala odpoveď na tú otázku, že čo bude v prípade, že nejaký rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie v niektorej z týchto otázok tvoriacich predmet národnej identity nebude v súlade s tým, ako máme my vymedzené vo vnútroštátnom právnom poriadku povedzme tie pravidlá alebo hodnoty, že čo potom. Bude to záväzné, nebude to záväzné? Platí to, že medzinárodné dohody majú prednosť a právo Európskej únie má prednosť alebo bude mať prednosť toto ustanovenie ústavy?
Bolo by dobré vedieť predtým, ako bude Národná rada hlasovať, že čo nastane v takej situácii, lebo doteraz sme na to nepočuli explicitnú odpoveď, hoci tá otázka nezaznela prvýkrát teraz. Už viackrát sme sa pýtali, žiadnu explicitnú odpoveď sme nedali. Škoda, že tu teraz nie je pán minister spravodlivosti, lebo ten by nám možno odpovedal alebo aspoň by nám povedal nejaký názor, lebo nepredpokladám, že pán minister školstva bude poznať odpoveď na túto otázku.
Už sme tu mali ministra financií, ministra pôdohospodárstva, podpredsedu vlády pre plán obnovy, akurát minister spravodlivosti tu bol, pokiaľ dobre registrujem, akurát doobeda, tak ja celkom nerozumiem, že prečo koalícia termínovala prerokovanie tohto bodu na deň, keď minister spravodlivosti, ktorý je vládou poverený, aby to uviedol a vie o tom asi najviac a vedel by reagovať aj na takéto otázky a mohol sa zapájať do rozpravy, mohol iba v priebehu doobedia. To považujem tiež za neseriózne zo strany vládnej koalície, že sem posiela pre takúto dôležitú vec členov vlády, ktorí sa ani nevedia zapojiť do rozpravy. A mohli to termínovať na iný deň, kedy by pán minister Susko mohol.

Pán poslanec Čellár, teda k tomu odchodu Ruska z Rady Európy. Áno, bezprostrednou príčinou bola ruská agresia proti Ukrajine. Ale teda bol tam proces vzďaľovania sa schválený do tej novely ústavy. Upozorňuje na to aj to odborné stanovisko právnikov, ktoré hovorí o tom, že tá novela umožnila Ruskej federácii odmietnuť vykonať rozhodnutia medzinárodných súdov, ak podľa rozhodnutia Ústavného súdu na návrh exekutívy nie sú v súlade s ich ústavou. A Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva poradný orgán Rady Európy túto novelu označila za nekompatibilnú s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie. Čiže je možné, že by to dospelo k tomu odchodu aj bez agresie, ale teda to nevieme, bezprostredný dôvod bol agresia.
Ale mňa by teda skôr zaujímalo, že či túto novelu z nejakého hodnotového hľadiska, lebo ste hovorili, že naša ústava je hodnotová, považujete skôr za sociálnodemokratickú alebo nacionalisticko-konzervatívnu. Lebo o týchto dvoch orientáciách hovoril včera váš čestný predseda pán prezident Pellegrini, keď spomenul, že ešte má zmysel oddelená kandidatúra SMER-u a HLAS-u, lebo voliči to ešte nejako podľa neho stále rozlišujú, a teda že obe sú síce sociálne demokracie, ale SMER nie je tak úplne čistá sociálna demokracia, skôr sa odkláňa k nacionalisticko-konzervatívnej orientácii.
Tak mňa by zaujímalo, že ako vnímate hodnotovo túto novelu, lebo tak ja si viem predstaviť, že tá rovnosť v odmeňovaní, to by mohlo byť také sociálnodemokratické, ale ten zvyšok si neviem veľmi predstaviť, že napríklad sociálnodemokratické strany v iných krajinách Európskej únie, aby sme ostali v našom civilizačnom priestore, by podporili takúto novelu. Čiže aj ak to vy podporíte, znamená to, že po SMER-e sa aj HLAS odkláňa tým nacionalisticko-konzervatívnym smerom, ktorý spomínal včera váš čestný predseda pán prezident Pellegrini?

Pán poslanec Čaučík, tie požiadavky, ktoré malo KDH a ktoré predpokladám, že uplatnilo v rokovaniach s vládnou koalíciou, sú rozdelené do dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ten jeden širší obsahuje tie body, ktoré boli akceptované. Tento, predpokladám, nebol akceptovaný, tak ak je to možné prezradiť, tak mňa by vcelku tak zaujímalo, prečo tie ostatné boli a zrovna tento, týkajúci sa výhrady vo svedomí, nie.
Druhá moja otázka je, že či ste si uvedomili, že teda ak to bude schválené, bez ohľadu na to, či s týmto, alebo bez tohto pozmeňujúceho návrhu, či vnímate ten moment, že táto novela ústavy môže ublížiť konkrétnym ľuďom. Že napríklad tá formulácia, že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, môže ublížiť intersexuálnym ľuďom, ktorí nemajú jednoznačne mužské alebo ženské biologické znaky. A z tej formulácie vyplýva, že vlastne Slovenská republika akoby ich existenciu popierala, neexistovala. Rovnako transrodovým osobám, kde ich pohlavie a identita nie sú určené biologicky a nie sú v súlade s tým, čo je určené biologicky. Alebo formulácia, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena, otcom dieťaťa je muž. Že v rodinách, kde sú napríklad dve matky a deti vnímajú, že majú dve matky, tak tým deťom to môže ublížiť, lebo tým sa vlastne spochybní existencia toho druhého rodiča. Či ste sa na to skúsili pozrieť aj týmito očami.
A k tomu spôsobu prečítania pozmeňujúceho návrhu. No, tak podľa súčasnej úpravy je to tak, že najprv sa má odôvodniť a potom sa prečíta text. A teda na to čítanie textu sa zastaví počítanie času. Ale podľa zvažovanej novej úpravy to už bude tak, ako sa to vlastne tu udialo, že sa prečíta a potom znova bude plynúť text na čítanie odôv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)