Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.9.2025 o 9:39 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 16:17 - 16:35 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegyniam a kolegom.
Ako som povedal, adresná pomoc pokiaľ ju má dostať 95 % domácností, to je jednoducho oxymoron. Urobil som si teraz taký rýchly prepočet, pretože v dôvodovej správe práve k skrátenému legislatívnemu konaniu je uvedené, že pokiaľ by táto pomoc bola na budúci rok plošná, tak by stála 477 miliónov eur. Ak ju dostane 95 % obyvateľstva, tak to bude znamenať, že bude stáť iba 453 miliónov. Tento rozdiel je 23,8 milióna. No ale na to, aby sme ju urobili akože adresnou, tak budeme potrebovať zo štátneho rozpočtu 17,6 milióna, to je na to sprocesovanie, na tie IT systémy a tak ďalej. Rozdiel medzi tým, akože adresnosťou a plošnosťou, a po započítaní teda tých výdavkov, je 6,2 milióna eur, akože ušetrených. Ale pozor, toto je iba odhad, ktorý je uvedený v rámci dopadu vplyvu na štátny rozpočet, že to bude stáť iba 17,6 milióna štátny rozpočet, čo sa týka tej administrácie. Už teraz vieme, že napríklad takzvané zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom Centra odborného poradenstva v oblasti adresnej pomoci má stáť 3,1 milióna eur. Toto je zákazka alebo teda výzva, ktorú už vyhodilo ministerstvo hospodárstva a opäť bavíme sa iba o odhadovanej cene zákazky. Takže v konečnom dôsledku či plošná, alebo adresná pre 95 %, v konečnom dôsledku na tom budeme rovnako, ak nie ešte horšie, ako sme na tom boli v tomto roku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 15:48 - 15:48 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobrý deň, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia.
Ja som na rozprave predtým pochválil pána ministra, že naozaj nám priniesol zaujímavý návrh, ku ktorému sa môžme veľa vyjadriť a že má možnosť veľa počúvať, veľa sa dozvedieť, možnože urobiť aj nejaké patričné zmeny. Čakal som, že tie zmeny prídu už na samotných výboroch. Nakoniec, bohužiaľ, jediné zmeny v pozmeňovacích návrhoch, ktorých sme sa dočkali, boli dva teda minimálne u nás na hospodárskom výbore. Prvý sa týkal práve toho zmrazenia platov, kde už ako kolega Ondrej Dostál upozornil, tieto sa vôbec nedotkli prezidenta, nedotkli sa vlády. Dali sme preto pozmeňujúci návrh spoločne priamo na výbore, aby títo tam boli takisto zahrnutí do toho zmrazenia. Bohužiaľ, tento neprešiel. Bolo tam vysvetlenie, že pozor, veď je to úplne zbytočné, pretože oni majú predsa ústavným zákonom zmrazené platy ešte z roku 2022. No áno, ale my predsa neriešime legislatívu na jeden rok, na jedno obdobie. My riešime trvalo legislatívu a pokiaľ dôjde k zmene tohto ústavného zákona, tak rozhodne by aj toto malo byť ošetrené priamo v našej primárnej legislatíve.
Teda ďalšie zmeny sa týkali potom tých sviatkov, to znamená, päť a pol dňa bude iba v rámci sviatkov, kedy budú zatvorené obchody. Jednoducho nenašli sme tam nič také prevratné, ktoré by naozaj vedelo pomôcť tomu, aby tá konsolidácia a jej dopady na ľudí neboli až také dramatické, ako to naozaj v súčasnosti vyzerá a nielen vyzerá, ale ako to naozaj aj reálne bude.
No ale, pán minister, mám pre vás dobrú správu, a to, že vy dnes viete v rámci konsolidácie ušetriť alebo získať 400 miliónov eur, ktoré následne v rozpočte nebudete potrebovať. Nie je to niečo, čo vám hovorím ja, je to niečo, čo sme sa dozvedeli dnes na hospodárskom výbore. Pretože do parlamentu sa k nám dostal zákon o energopomoci, teda o dotáciách, ktoré by mali ľudia na budúci rok dostávať tentoraz už nie plošne, ale že vraj adresne. Tie prvotné informácie, ktoré sa k nám dostávali, boli politické a hovorili o tom, že to bude 90 až 95 % ľudí, ktorí na takéto dotácie si budú môcť siahnuť. Koniec-koncov, odkazoval na to dokonca premiér Robert Fico zo svojej dovolenky v Chorvátsku, a teda ten výpočet bol, že 435 miliónov v ťahu. No a dnes štátny tajomník nám povedal, že ale to tak vôbec nemusí byť, pretože zákon je iba akýsi všeobecný rámec, ktorý sa nastavuje nie jednorazovo, ale naozaj dlhodobo a to číslo, koľko ľudí v konečnom dôsledku túto energopomoc dostane, tak toto bude naozaj len a len na rozhodnutí vlády. Ak teda nepotrebujete riešiť nejakú politickú korupciu, tak ako sme to v minulosti videli napríklad v prípade vratiek za plyn, ktoré rozdával Robert Fico, takisto doniesol veľký balík pošty priamo na poštu a potom rozdával ľuďom 10, 20 eur, ak to teda nepotrebujete naozaj na budúci rok riešiť, tak viete v rámci nariadenia, a teda prijatia toho politického rozhodnutia, urobiť opatrenie, ktorým takúto energopomoc zminimalizujete. Nehovorím, že ľudia nepotrebujú dnes energopomoc. Koniec-koncov, naozaj dnes sa stále nachádza veľké množstvo domácností, ktoré žijú na hranici chudoby aj, bohužiaľ, kvôli vašej vláde a vašim predošlým konsolidačným balíčkom, rôznym Ficovým daniam a zvyšovaniu dépeháčky, konsolidačnej dane, ale keď sa bavíme o energetickej chudobe, tak táto bola definovaná Slovenskou akadémiou vied, že postihuje 330-tisíc domácností na Slovensku. Toto je z celkového počtu domácností 18 %. Takže ak chcete byť naozaj adresní a nie plošní, pretože pomoc, energetická pomoc pre 90 alebo 95 % ľudí a adresná pomoc to je jednoducho oxymoron, toto naozaj nemá nič spoločné s jej adresnosťou, takže naozaj na vláde viete rozhodnúť o tom, že ušetríte, dovolím si povedať, 400 miliónov eur. Ak by sme zákon o energopomoci mali už minulý rok, tak v tomto roku by to mohlo byť možnože 600 miliónov, ktoré ste mohli ušetriť v tomto roku a takisto tie opatrenia nemuseli byť také dramatické. Žiaľ, pani ministerka, takisto sme sa to dnes dozvedeli na výbore, nám minulý rok o energopomoci klamala alebo aby som bol možnože nie taký tvrdý, jednoducho blafovala. Ja vám teraz prečítam jej vyjadrenia z roku 2024, konkrétne 17. 9., niektoré domácnosti zrejme dostanú energopomoc aj v budúcom roku, stále rokujeme o výške a forme dotácie. Toto bolo takto pred rokom, plus-mínus päť dní. No a následne koncom októbra sme sa dozvedeli, že plán energopomoci je kompletne pripravený a konečné slovo bude mať akurát tak premiér Robert Fico. Pani ministerka nám na výbore povedala, máme dva druhy pomoci, jedna je plošná, tak ako sme to videli doteraz a adresná, tak aby sme naozaj reálne ušetrili a tú pomoc dostal iba ten, kto ju potrebuje, nie občan Kažimír s 20 000 platom guvernéra, ktorý si dotovanými energiami vykuroval bazén, ale naozaj iba tí, ktorí to skutočne potrebujú. Tak sme čakali, okej, no tak pre rok 2025 sa rozhodli na ministerstve hospodárstva, že tá pomoc bude zas len plošná, ale veď majú v šuflíku hotový zákon, hotový zákon o adresnej pomoci, a tak hneď v januári môže prísť do parlamentu, hneď ho prerokujeme, budeme mať v podstate celý jeden rok na to, aby sa ľudia na to pripravili vrátane tých jednotlivých dodávateľov, ktorí si takúto energopomoc budú vedieť zakomponovať do svojich systémov a ľudia sa budú vedieť pripraviť na to, koľko budú ďalší rok platiť, respektíve koľko budú dotácie. Už v tomto roku sme takto mohli ušetriť, dobre, možno nie 600 miliónov eur, pretože toto by bolo pokiaľ by tá energopomoc nebola vôbec, ale možno by to bolo aspoň tých 400 miliónov eur. Koniec-koncov, dnes máme energopomoci, ktoré štátny rozpočet vôbec nezaťažujú. Vezmite si energopomoc, dá sa to tak určite nazvať, a tou je lacná cena elektriny. Táto lacná cena elektriny sa odvíja od toho, že ešte v roku 2022 sme vyrokovali ako zástupcovia ministerstva hospodárstva v tom čase nízke ceny energií alebo teda dodávku elektriny od Slovenských elektrární za cenu 61 eur, teda za tú predkrízovú, to znamená, že naozaj to zvyšovanie cien elektriny tak, ako sme to videli 25. augusta 2023, kedy cena elektriny na trhu stála tisíc eur za megawatthodinu, tak jednoducho toto sa nijako ľudí nedotklo a nestálo to náš štátny rozpočet ani jeden jediný cent. Čiže tie opatrenia boli, boli v minulosti, boli v prípade elektriny a fungujú aj v súčasnosti. V tomto roku iba vďaka tomu, že sme so Slovenskými elektrárňami uzavreli memorandum, ste ušetrili 240 miliónov eur. Ak by takéto memorandum nebolo, ak by takáto zmluva nepokračovala, tak naozaj dnes hľadáte v rozpočte ďalších 240 miliónov eur. A podobné riešenia boli aj v prípade ostatných druhov energií. Ešte keď sme odchádzali z vlády, z ministerstva, tak sme tam nechali komplexný návrh na to, aby energopomoc bola poskytovaná iba do určitej výšky napríklad 85 % objemu elektriny, aby ľudia boli motivovaní tým šetriť. Boli tam definované aj výnimky v prípade domácností, ktoré naozaj si nemôžu dovoliť platiť aj tých 15 % energií práve za tie trhové ceny, respektíve tie čo vypočíta regulačný úrad, pretože na Slovensku stále máme regulované ceny energií. Toto nakoniec neprešlo. V minulom roku sme teda otvorili tému českého modelu, to znamená, aby ľudia si o energopomoc mohli požiadať, to znamená... počkáme na pána ministra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán minister si požiadal o, aby mohol ísť si odskočiť. Tak chcete čakať? (Reakcia vystupujúceho.)
Vyhlasujem trojminútovú technickú prestávku.


Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem.

(Prestávka.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Budeme pokračovať.
Môžte, pán poslanec, pokračovať, máte tu pána ministra.


Galek, Karol, poslanec NR SR
Ja myslím, že je naozaj dôležité, aby pán minister mal všetky tieto komplexné informácie, lebo sa bavíme naozaj o 400 miliónoch eur, ktoré nebude musieť v konečnom dôsledku použiť a toto môže znížiť ten dopad konsolidácie práve na tých najchudobnejších, ktorých táto konsolidácia najviacej postihne.
Hovoril som predtým o tom, že pani ministerka klamala, zavádzala, blafovala, akokoľvek to nazveme, že má pripravený zákon o adresnej pomoci, nakoniec nič nemala. Dnes o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Dobrou informáciou je, že naozaj štátny tajomník potvrdil, že to nemusí byť 400 miliónov eur, nemusí to byť 90 alebo 95 % občanov, ktorí takúto pomoc dostanú, že to naozaj môže byť reálne adresné, že tu môže takisto zafungovať a správnym spôsobom regulácia, ktorá je dnes, bohužiaľ, politicky ovplyvňovaná a vidíme to napríklad v prípade cien plynu, ktoré sú na Slovensku, napriek tomu, že sa chválime lacným ruským plynom, drahšie ako je to v prípade Českej republiky, kde táto cena plynu je regulovaná, bavíme sa teda o cenách pred samotnou dotáciou. No ale pani ministerka blafovala aj v tomto v prípade eurofondov, tvrdila, že na energopomoc budeme môcť použiť eurofondy nevyčerpané. Bohužiaľ, aj pán štátny tajomník to dnes potvrdil, že toto možno nebude, že eurofondy budeme vedieť použiť iba asi na 17,6 milióna eur, ktoré budú súvisieť napríklad s administrovaním takejto energopomoci. Ja som presvedčený, že pokiaľ by tá energopomoc bola v nižšom objeme, tak aj týchto 17,6 milióna sa môže výrazným spôsobom znížiť a opäť vám priniesť nejaké ďalšie finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. Eurofondy máme, samozrejme, v neposlednom rade k dispozícii aj na iné veci, ktoré vieme využiť, nie na vyhadzovanie von oknom.
No a v neposlednom rade tu máme aj dodávateľov, ktorí vedia takúto pomoc zefektívniť. Určite efektívnejšia by bola napríklad v prípade, ak by to fungovalo na báze toho českého modelu. Český model veľmi rýchlo priblížim, 30 % výdavkov z príjmov domácnosti pokiaľ sú preukázateľne použité práve na výdavky súvisiace s bývaním alebo 35 % v prípade Prahy, tak tieto vedia byť alebo všetko nad to vie byť preplatené. Koniec-koncov, toto môže byť automaticky nárokovateľné a odpadá tam nejaká zdĺhavosť týchto procesov. Videli sme to v prípade napríklad dotácií, ktoré súviseli s nájomným. Robili sme to v prípade nájomného pre podnikateľov počas covidu, kedy títo podnikatelia si o nájomné požiadali a automaticky ho dostali a až následne sme zisťovali, či to bolo vyplatené oprávnene alebo nie. Pokiaľ nie, takúto pomoc museli vrátiť. Toto isté by sa mohlo udiať aj v prípade energopomoci a samotných dotácií.
Takže, pán minister, dnes vám stačí na to, aby ste ušetrili 400 miliónov eur, na jednej strane, áno, najprv prijať tento zákon, o ktorom pani ministerka vravela, že ho mala hotový už minulý rok v októbri, dnes nám štátny tajomník potvrdil, že to tak nebolo, prijať, aby teda bol prijatý tu v Národnej rade a následne budete musieť toto celé zrealizovať vo forme nariadenia, ktoré bude reálne ušité alebo teda pripravené pre tých, ktorí túto energopomoc potrebujú. SAV-ka povedala, že to je 18 % domácností, teda 330-tisíc. Ušetríte 400 miliónov eur.
Ako tieto peniaze miniete, využijete, o čo znížite alebo ktoré opatrenia škrtnete, to už je, samozrejme, na vás. Myslím, že kolegovia vám predo mnou, ktorí sú trocha zdatnejší v tých financiách, jasne definovali, ktorým smerom by ste sa mohli uberať. A nebavíme sa iba o konsolidácii v tomto roku, bavíme sa aj o konsolidáciách na ďalšie obdobia, kde takisto samotná energopomoc môže byť omnoho účelnejšia.
Toľko odo mňa, 400 miliónov myslím, že nie je na zahodenie. Hovorili o tom už aj moji kolegovia a verím, že sa k tomu ešte v rámci diskusie dostaneme. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 15:48 - 15:58 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Hargaš, čo sa týka tej zámeny štátnych sviatkov, počas ktorých sa má pracovať, tak bol podaný poslanecký návrh, ktorý mal predniesť pán poslanec Saloň, ktorý nahrádzal 6. január 15. septembrom, ale teda podľa mojich informácií už bol aj stiahnutý, teda nájdete ho na webovej stránke, tam je zverejnený, ale už tuto medzi papierovo vytlačenými alebo teda vytlačenými návrhmi, ktoré sú pri prezenčke, sa už nenachádza, lebo zase ešte ho idú nejako meniť.
Chcel by som upresniť, že ministri si nejdú zmrazovať platy, ministri si iba zvýšili paušálne náhrady, keďže majú platy zmrazené v dôsledku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ten návrh, ktorý je v spoločnej správe sa týka zmrazovania platov iba poslancov, nie aj ministrov, nie aj pána prezidenta.
Čo bránilo koalícii šetriť doteraz? No tak oni šetria, len keď musia, lebo predstierajú šetrenie, len keď musia, im je to cudzie. Takže rozumiem tomu, že sami z vlastnej iniciatívy s ničím takým neprichádzajú.
A pán poslanec Pročko, no určite sa teda nezhodneme o tom, že či tie vlády v minulom volebnom období boli skvelé. Keby boli také skvelé, tak dnes tu zrejme nemáme štvrtú vládu Roberta Fica a nezhodneme sa ani v tom, že nemyslím si, že stačí nekradnúť. Proste treba šetriť, treba hospodáriť zodpovedne, treba myslieť na to, že keď štát niekomu dáva nejaké peniaze, predtým ich musí niekomu inému zobrať. A nemusí ich dávať iba svojim ľuďom, ale problém je, ako sa s nimi hospodári.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 15:21 - 15:21 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poďme pokračovať v plodnej diskusii, ako to uviedol predseda poslaneckého klubu SMER-u pán poslanec Richter, keď prichádzal s návrhom na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní. Vládna koalícia zarezala rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní a rozhodla o tom, že sa predčasne ukončí. Áno, umožňuje jej to zákon o rokovacom poriadku, ale tento inštitút predčasné skončenie rozpravy by mal byť využívaný naozaj iba vo výnimočných prípadoch. Tak to bolo až do tohto volebného obdobia. V tomto volebnom období sa ukončenie rozpravy na návrh troch poslaneckých klubov využíva ako úplne bežná praktika, keď má koalícia pocit, že opozícia rozpráva príliš dlho.
Mňa na tom zaujalo, že akým spôsobom poslanci koalície zdôvodňovali ten návrh na ukončenie rozpravy. Pán poslanec Ľupták ma v ktoromsi médiu pochválil, že ja som jediný hovoril k veci, ostatní hovorili mimo témy skráteného legislatívneho konania. Tak by ma to aj potešilo, že niektorý z koaličných poslancov ocení moje vystupovanie, a potom som skoro tie isté slová počul v televíznej diskusii s pánom poslancom Michelkom, ktorý hovoril, že opoziční poslanci hovorili úplne od veci, s výnimkou tuto pána poslanca Dostála. To už vyzeralo, ako keby dostali nejaký komunikačný manuál, že čo majú hovoriť. A ja som pritom počul viaceré vystúpenia opozičných poslancov, ktorí boli úplne k veci, ani o milimeter sa neodchýlili, pani poslankyňa Števulová sa hlási, áno, jej vystúpenie bolo presne také. Ale to už nemali napísané v tom komunikačnom manuáli, tak to nespomenuli. A aj ďalší poslanci, ktorí išli viacej do obsahu, no veď keď diskutujem k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak nemôžem si úplne odmyslieť, že hovorím aj o obsahu toho návrhu, lebo inak neviem posúdiť či sú, alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A keď tak opoziční poslanci a poslankyne v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu robili, tak ich predsedajúci pravidelne upozorňovali na to, aby sa držali veci, aby sa neodchyľovali od témy, ktorou je návrh na skrátené legislatívne konanie.
Po zarezaní rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu prišlo prvé čítanie, ktoré bolo na návrh pána poslanca Richtera obmedzené na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach slovenského parlamentu znamená niečo okolo šiestich hodín, pretože kým opozícii ten čas nestačí a zvyčajne ho vyčerpá až do poslednej sekundy a zásadne sa tým obmedzí možnosť diskutovať o téme, tak z koalície sa málokedy niekto vyjadruje. V tej rozprave v prvom čítaní vystúpilo niekoľko poslancov strany SMER - sociálna demokracia, väčšinou z poslaneckého klubu SMER-u, ale teda aj z poslaneckého klubu SNS smerácky poslanec pán Muňko vystúpil, ale nikto iný. HLAS aj Slovenská národná strana dávajú ruky preč od tej diskusie, nevidíme ich tu ani dnes, nikto z nich nie je písomne prihlásený do rozpravy, pochybujem, že sa niekto z nich prihlási ústne, pochybujem, že budeme počuť nejaké faktické poznámky od poslancov HLAS-u alebo Slovenskej národnej strany, akoby sa ich konsolidácia netýkala, akoby nechceli byť vôbec spájaní s tým, čo tu pán minister Kamenický do parlamentu priniesol.
Ale čo ma osobne veľmi zaujalo, bolo to cynické zdôvodnenie, ktoré pán poslanec Richter pripojil k svojmu návrhu na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní na dvanásť hodín, keď povedal, že aspoň bude priestor na plodnú diskusiu vo výboroch. No tak som si povedal, dobre. No a ako to dopadlo? Toto sa udialo v stredu, vo štvrtok ráno o ôsmej rokoval výbor pre financie a rozpočet, čiže gestorský výbor, kde by o tom mala byť najdlhšia a najobsiahlejšia debata, rokoval od ôsmej hodiny ráno do deviatej hodiny, lebo o deviatej začínalo plénum. Čiže o zásadnom návrhu zákona, ktorým sa zvyšujú dane, odvody, od ľudí sa ťahajú ďalšie peniaze, vo finančnom výbore trvala diskusia jednu hodinu, to muselo stačiť. A to bol ešte najveľkorysejší výbor, lebo potom všetky ostatné výbory, ktoré sa zaoberali návrhom konsolidačného zákona v druhom čítaní, mali už na svoje rokovanie vyhradený kratší čas.
Vo štvrtok o jednej bol zvolaný ústavnoprávny výbor, ktorého som členom a predpokladal som, že tú plodnú diskusiu, ktorú nám sľúbil pán poslanec Richter, budem môcť absolvovať aspoň v ústavnoprávnom výbore, že sa budem môcť pýtať na veci, ktoré ma zaujímajú, upozorniť na veci, ktoré vidím ako problematické. Čuduj sa svete, ústavnoprávny výbor sa nekonal. Až na pani podpredsedníčku neprišiel žiadny koaličný poslanec, a tak sa výbor neuskutočnil. Považujem za obzvlášť perfídne zo strany pána predsedu, že zvolá výbor na čas, keď on sám vie, že sa nebude môcť rokovania zúčastniť alebo sa nebude chcieť rokovania zúčastniť. To, že koalícia obštruuje mimoriadne výbory, ktoré zvolá opozícia a ktoré majú byť o témach, ktoré sú koalícii nepríjemné, na to sme si už zvykli. Nie zvykli, že by sme to akceptovali, ale vieme, že sa tak deje. Ale toto je nový stupeň, koalícia už bojkotuje a obštruuje aj rokovanie výborov, na ktorých sa rokuje o vládnom návrhu zákona.
Tak som si povedal, že keď nemôžem sa zúčastniť rokovania svojho ústavnoprávneho výboru, tak pôjdem diskutovať na iné výbory, ktoré mali pridelený tento návrh zákona. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje poslancom zúčastňovať sa aj na rokovaní iných výborov, takých, v ktorých nie sú členmi, a majú tam dokonca aj možnosť vystúpiť, nemôžu tam hlasovať, ale, samozrejme, že prednosť majú členovia výboru. No tak som o pol druhej išiel na výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ten mal vyhradené na svoje rokovanie pol hodinu, lebo o druhej začínalo plénum, a teda keď je plénum, nemôžu rokovať výbory, tak som trpezlivo čakal, kým sa pýtali a vyjadrovali členovia výboru. A zrazu kde nič, tu nič, bola štrnásta hodina, začalo plénum, výbor skončil bez toho, aby som ja mohol povedať čo i len slovo. Tak som si hovoril, nič to, veď v pondelok, keď nerokuje plénum, je zvolané zasadnutie ďalších dvoch výborov, ktoré majú tento návrh pridelený. O pol tretej rokoval výbor pre sociálne veci, ktorému predsedá pán poslanec Richter, a zasa bola na jeho rokovanie vyčlenená zhruba pol hodina, lebo o tretej už rokoval alebo začalo rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti. Potom čo vystúpili členovia výboru, pán poslanec Richter ako predseda výboru umožnil položiť niekoľko otázok aj mne a vyjadriť sa. Nedostal som odpovede na všetky moje otázky, na niektoré vyjadrenia či už kolegov z koalície by som aj zareagoval, ale už nebol veľmi priestor, lebo už medzičasom rokoval aj hospodársky výbor. V rámci rokovania toho sociálneho výboru som poskytol právne poradenstvo pani poslankyni Vaľovej, ktorá sa ma pýtala, že kde vo Vatikánskej zmluve je uvedené, že 6. január má byť dňom pracovného pokoja, tak som si najprv myslel, že ma skúša, že ma chce nachytať na hruškách, lebo že to tam nie je, a že teda všetci, ktorí hovorili, že 6. január je krytý Vatikánskou zmluvou, sa mýlili a ona odhalila, že to tak nie je. No tak som si našiel Vatikánsku zmluvu, našiel som si, že v ktorom článku to je a povedal som jej to, a potom som zistil, že ona ma nechcela nachytať na hruškách, ona sa len pýtala, že kde to je, aby to mohla použiť v ďalších diskusiách, lebo aj ona je proti tomu, aby 6. január bol pracovným dňom.
No a potom som prišiel nakoniec na výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý rokoval od tretej, dovtedy rokoval bez štátneho tajomníka ministerstva financií Radovana Majerského. Poslanci výboru predtým diskutovali, hovorili o pozmeňujúcich návrhoch a keď sme prišli, tak mali otázky na štátneho tajomníka, samozrejme, že som ich nechal dohovoriť a keď skončili, tak som chcel reagovať, ale keďže tam bola plná zasadačka, ja som sedel nabok alebo za predsedom výboru pánom Puci, tak on si ma nevšimol a ukončil rozpravu. A ja som protestoval a dožadoval sa možnosti vystúpiť, lebo moje otázky neboli zodpovedané a vysvetľoval som, že pán poslanec Richter nám sľuboval plodnú diskusiu na výboroch, a keďže nebol ústavnoprávny výbor, tak musím chodiť po iných výboroch a pokúšať sa tam vystupovať a naťahovať čas, teda predlžovať čas, ktorý by rokovali tie výbory bezo mňa, lebo ja keby som mal možnosť diskutovať na ústavnoprávnom výbore, tak nemám potrebu chodiť po iných výboroch, a teda pán poslanec Puci to hneď zobral tak, že ja som sa priznal, že idem naťahovať čas a rovno dal hlasovať.
Takže začal to pán poslanec Richter ako predseda poslaneckého klubu SMER-u, pekne to zvŕšil pán poslanec Puci ako predseda poslaneckého klubu HLAS-u tým, že mi znemožnil povedať pár slov. Chcel som sa vyjadriť k trom veciam, ktoré ešte zostali nedopovedané zo sociálneho výboru, ale museli sme skončiť. A nemuseli sme skončiť preto, že zasadalo plénum a nemohol už ďalej výbor pokračovať, ako sa to stalo výboru pre verejnú správu, ani to, že neprišli koaliční poslanci ako na ústavnoprávny výbor, ale jednoducho preto, že pán poslanec Puci si povedal, že stačilo, stráž je unavená, poslanci rozíďte sa. To inak tak vystihuje prístup vládnej koalície k diskusii v parlamente, keď po boľševickej revolúcii v Rusku v 17-tom roku sa v januári zišlo ústavodarné zhromaždenie, tak námorník Anatoli Zhelezniakov po pár hodinách diskusie povedal, že stráž je unavená, poslanci sa rozišli a odvtedy sa ďalších 70 rokov, vyše 70 rokov, žiadny demokraticky zvolený parlament v Rusku nezišiel.
No a teda vyzerá to, že stráž bude unavená aj tentoraz, veľmi pochybujem, že táto rozprava skončí normálnym spôsobom, teda že sa vyčerpajú všetky prihlášky do rozpravy a keď sa to bude naťahovať, že koalícia si nenájde spôsob, akým opäť skrátiť našu diskusiu. Na hlasovaní o jedenástej boli na ďalšiu schôdzu odkopnuté všetky správy, ktoré boli terminované na ďalšie rokovacie dni tohto týždňa, tak by som si tipol, že si koalícia už pripravuje priestor pre to, aby schôdza skončila v piatok a aby všetky body, ktoré budú neprerokované, zväčša návrhy opozičných poslancov, boli presunuté na ďalšiu schôdzu. A ďalšia vec, ktorú spravili, že zaradili na program tejto schôdze uznesenie, ktorým idú odvádzať pozornosť, návrh uznesenia, ktorým sa parlament má zaoberať, údajnou kauzou mamy predsedu Progresívneho Slovenska pána Šimečku, to je teraz dôležité, nie je dôležité hovoriť o konsolidácii, nie je dôležité hovoriť o neadresnej energopomoci, ktorá sa vydáva za adresnú energopomoc, dôležité je hovoriť o mame pána Šimečku. A teda nečudujem sa SMER-u, u nich je to teda úplne bežná politická stratégia, nečudujem sa ani Slovenskej národnej strane, ale trošku sa čudujem HLAS-u, že sa na tomto je ochotné podieľať.
No a keďže sme v druhom čítaní, tak by som chcel pár slov povedať aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené či už vo výboroch, alebo budú predložené v pléne. Vo výbore prešiel návrh na zmrazenie platov poslancov. V poriadku, keď sa budú zmrazovať platy iným zamestnancom štátnej správy alebo teda štátu, tak je úplne namieste, aby boli zmrazené platy aj poslancov, ale prečo nie členom vlády, prečo nie pánovi prezidentovi? Pozdravujem predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý má návrh na to, aby sa plat prezidentovi znížil, a teraz v podstate zrejme Slovenská národná strana súhlasila s tým, že ani len zmrazovať sa plat pána prezidenta nebude. A platy členov vlády sú, samozrejme, zmrazené v dôsledku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo ale neznamená, že o rok alebo o dva, lebo tam ide o zmrazenie platov na dva roky, nebudú rozmrazené. Aj na to existujú spôsoby a, samozrejme, že u členov vlády je hlavný problém, že si neúmerne navýšili paušálne odmeny vlastným uznesením.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý už bol predložený v pléne a ako som sa dozvedel, už bol medzičasom aj stiahnutý, sa týka tých sviatkov, keď sa má pracovať. Vo vládnom návrhu jeden z nich je 6. január, a teda stretlo sa to s dosť veľkou mierou kritiky a ja som sa, to bola jedna z tých vecí, ktoré som sa chcel spýtať napríklad na výbore pre hospodárske záležitosti, lebo položil som tú otázku na sociálnom výbore, nedostal som na to žiadnu odpoveď okrem toho, že koalícia ešte rokuje, lebo je to v rozpore s Vatikánskou zmluvou. No a pán poslanec Saloň navrhol, že dobre, 6. január zostane voľno, ale 15. september bude ten, čo si vyžrebuje, že bude pracovným dňom. A ja tu teda nejdem hodnotiť, z vecného hľadiska však možno by bolo lepšie keby bol 15. september pracovným dňom miesto 6. januára, ale v rozpore s Vatikánskou zmluvou je jedno aj druhé a medzinárodné zmluvy majú prednosť pred našou vlastnou legislatívou. No tak sa teda pýtam, ja neviem či pána ministra alebo niekoho, kto mi odpovie, že ako môžeme dať do zákona niečo, čo je v rozpore s medzinárodnou zmluvou? Lebo aj 6. január, aj 15. september v rozpore so základnou zmluvou so Svätou stolicou nepochybne sú.
No a to, čo je zaujímavé a možno aj symbolické, je zmena zdaňovania fyzických osôb a návrat k plnohodnotne progresívnej dani. Niežeby to, čo sme mali dnes v právnom systéme, bola rovná daň, ktorú zaviedla druhá Dzurindova vláda za čias ministrovania Ivana Mikloša, ani vo vzťahu k DPH, ani vo vzťahu k dani z príjmov, toto už dávno nie je rovná daň, ale po tejto zmene, po tomto konsolidačnom balíčku bude rovná daň definitívne mŕtva až kým ju nejaká iná rozumnejšia vláda zasa neobnoví a budeme tu mať plnohodnotne progresívnu daň. Až sa človek čuduje, že sociálnodemokratické vlády, ktoré sú pri moci s drobnými prestávkami od roku 2006, prichádzajú až po devätnástich rokoch s takýmto opatrením, lebo tak sa hovorí, že ľavicové strany by mali mať bližšie k progresívnemu zdaneniu. Mali možnosť to dávno zmeniť a nezmenili to, lebo daňová reforma, ktorej súčasťou bola rovná daň, zjednodušenie daňového systému, fungovala. Pričinila sa o to, že slovenská ekonomika prosperovala spolu s ďalšími faktormi, ako je členstvo v Európskej únii, dobré hospodárske časy celkovo, ale aj tie reformy, ktoré sa udiali za Ivana Mikloša a za vlád Mikuláša Dzurindu prispeli k tomu, že slovenská ekonomika rástla a rovná daň bola takým ich najviditeľnejším symbolom. Teraz ide vláda postupovať úplne opačným smerom, dlhodobo deformovala rovnú daň, teraz ju úplne zareže, komplikuje daňový systém, zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie a ničí tým základy hospodárskeho rastu, základy prosperity a zvyšovania životnej úrovne. Čiže môžete sa tváriť, že konsolidujete, ale v skutočnosti tým iba spôsobíte problémy slovenskej ekonomike a dôsledkom bude zbrzdenie rastu, stagnácia, možno recesia a znižovanie životnej ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 15:21 - 15:21 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Jakab, no zrejme sa celkom nezhodneme na hodnotení úspešnosti finančnej politiky v predchádzajúcom volebnom období, ale určite sa zhodneme na tom, že je absolútne neprimerané a nekorektné zo strany ministra financií za stranu SMER - sociálna demokracia, keď všetku vinu za rozvrat verejných financií hádže na vlády v predchádzajúcom volebnom období a úplne pri tom opomína zásadný podiel SMER-om vedených vlád, vlád, ktorých ministri financií pochádzali zo strany SMER - sociálna demokracia, na tom, ako sa vyvíjal deficit, ako sa Slovensko zadlžovalo a že je úplná demagógia zo strany pána ministra Kamenického ak tvrdí, že oni zlepšovali verejné financie, oni odovzdali krajinu v dobrej finančnej kondícii, keď odchádzali pri moci, pretože to, z čoho oni benefitovali, bol dobrý ekonomický vývoj na celom svete v tom období a boli reformy, ktoré sa tu udiali ešte za vlád Mikuláša Dzurindu, nie za ich vlád. A v tom období, keď iné krajiny mali deficit oveľa nižší alebo vyrovnane hospodárili, alebo mali dokonca prebytkový rozpočet, čo bol trend v tom období pred príchodom kríz, ktoré nasledovali po roku 2020, tak v tom čase sa smerácke vlády nedokázali prepracovať k tomu, aby sme mali nieže prebytkový, ale ani len vyrovnaný rozpočet. A nie preto, že sa to nedalo, neboli toho schopní, to je jednoznačne zodpovednosť vlád SMER-u a z nej sa nemôžu dnes vyviňovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 12:56 - 12:56 hod.

Marcinková Vladimíra
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.9.2025 12:55 - 12:58 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem... môžem vás poprosiť vrátiť čas, lebo tu bol hluk a nestihnem to povedať, mám procedurálny návrh. Chcem navrhnúť, aby po vzore uznesenia, ktoré koalícia predložila a schválila k inštitúcii, kde pôsobí príbuzná lídra opozície, vedomá si potreby uplatňovať rovnaký meter pri všetkých subjektoch hospodáriacich s verejnými prostriedkami, aby zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila audit hospodárenia a čerpania dotačných a grantových prostriedkov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, vzhľadom na opakujúce sa pochybnosti o transparentnosti a väzby na koaličné strany v projektoch v kaštieľoch a agroturistických komplexoch a výdavkov ministerstva hospodárstva na EXPO Osaka 2025, kde sú výdavky 47-krát väčšie ako na EXPO Dubaj. Chcem pripomenúť, že my sme za toto hlasovali. Áno, pán Danko, ministerstvo hospodárstva dáva 47-krát viac na meter štvorcový, konkrétne je to 182-tisíc eur na meter štvorcový.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 10:20 - 10:20 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Skúsim veľmi rýchlo aspoň niečo. Pán kolega Muňko, no Grécko, Grécko má obrovský dlh, 150 %, súhlasím, a je to dôsledok toho, že robili absolútne zlé kroky, až to došlo teda k bankrotu, inak toho, čo momentálne robí aktuálna vláda. Každý rok sa zadlžujeme o sedem miliárd, stále sa nám zvyšujú aj správa dlhu, úroky na dlh, no takto sa blížime k tomu starému Grécku. Ale to nové Grécko, keď si zoberete primárny deficit, to znamená pred platbou úrokov a splátok dlhu, tak Grécko má pred touto ich starou povinnosťou jeden z najlepších rozpočtov a z najlepších verejných financií, oni majú primárny prebytok. Takže to Grécko dnes už funguje zodpovedne a, samozrejme, to, že stále má dlh, no tak spláca tie dlhy z minulosti, to je jedna vec.
Ďalšia, skúsim aspoň k tým energodotáciám. Vyvráťme si, prosím, jeden fakt, tých 470 miliónov na energodotácie nám nezaplatí Európska únia, nezaplatí. To je podľa mňa že fakt, potvrdzuje to aj Migaľ ako minister, ktorý to má plus-mínus na starosti a dnes už aj ministerka Saková nehovorí, že dostane peniaze z eurofondov na energodotácie, ona už to tak potichu hovorí, že chce peniaze na softvéry a na tú celú agendu okolo toho, ale aj to je inak také, že ja byť Európska únia, ani na to tie peniaze nedám. Celý princíp je, že energodotácie sú vyhodené peniaze, spálené v kotli.
Ja hovorím, vláda každému občanovi, zamestnancovi, živnostníkovi, SZČO zvyšuje o jeden percentuálny bod zdravotné odvody, 360 miliónov na tomto ľuďom zoberie a 470 miliónov chce zasa takmer každému rozdať na energodotáciách. Nech sa toto vyváži, zruší a jednoducho nech tých 120 miliónov čo zostane, dostanú na energodotácie skutočne tí, čo to potrebujú, tí chudobní. A nebudete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 10:20 - 10:20 hod.

Kolíková Mária Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že je z toho úplne jasné, že pán minister financií jednoducho nezvláda svoj rezort. Jeho kľúčová rola je v čase konsolidácie starať sa o to, aby verejné výdavky sa znižovali. To, čo sa deje, je, že sa zvyšujú, tu sa rozhadzujú verejné funkcie. Ten počet štátnych tajomníkov je toho absolútnym symbolom, dvojnásobné platy ministrov sú toho rovnako symbolom, zákony, ktoré nám sem chodia, jubilejné platy sudcom napríklad. To je absolútny výsmech, že minister financií sa nestará o to, aby tu štát šetril. A my tu vidíme, že energie v okolitých krajinách sú lacnejšie. Jednoducho netlačí na to, aby prostriedky štátu boli vynakladané rozumne a hospodárne. Predražené tendre, toto všetko jednoducho ukazuje, že minister financií si nerobí dobre svoju domácu úlohu. Nemôže sem prísť s tretím konsolidačným balíčkom s tým, že štátny dlh rastie, takže tie dva predchádzajúce balíčky asi tu boli nanič. Prichádza s tretím a kľúčovú rolu v tom budú zase hrať ľudia a budeme vyberať peniaze od nich. A k ekonomickému rastu, aby tá krajina sa jednoducho nadýchla, aby bolo z čoho platiť nakoniec tie energie a platiť, aby sme mali z čoho vôbec svietiť a platiť dôchodky, tu sa rozhadzujú peniaze a neprichádzate s riešeniami, aby to Slovensko proste naozaj v zdraví prežilo a aby bolo z čoho vôbec ešte niečo platiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 9:39 - 9:39 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, tak sme pri druhom čítaní tretej verzie konsolidácie aktuálnej vlády a na úvod poviem, tretíkrát zle. Ale pozrime sme sa najprv dozadu. Máme za sebou dve konsolidácie a z pohľadu toho sveta ministra financií, toho sveta koalície, on povie, že úspešné. Od občanov, od živnostníkov, od firiem dokázal vybrať na nových daniach, zvýšených daniach, zvýšených odvodoch, poplatkoch, znížení odvodov do druhého piliera, skutočne dokázal za tie dva roky vybrať miliardy, to je ten ich svet. No ale popritom dokázali, a tentokrát v úvodzovkách, aj zásadne zabrzdiť ekonomiku, keďže v druhom kvartáli bol rast ekonomiky len 0,4 % a všetky výhľady sú skôr horšie ako lepšie, takže realita, dokázal zabrzdiť ekonomiku a aj zvýšiť infláciu. Skutočne dnes má Slovensko infláciu okolo 4,5 %, čo je o viac ako 100 %, raz toľko ako je priemer Európskej únie. Pritom dokázali, už teraz bez úvodzoviek, zasa zásadne poškodiť každého jedného občana aj svojich voličov. Áno, aj voličov SMER-u, HLAS-u, SNS, tí všetci trpia, všetci trpia skutočne. Všetko toto by mohli byť obete, ktoré by prinášali alebo prinášajúce lepšiu budúcnosť. Všetko by sa to ešte dalo možno takto pochopiť, keby bol klesol deficit aspoň na vládou plánované hodnoty či už roku 2024 vlani, alebo teda tohto roku. Veď podľa pôvodných scenárov, keby sme sa na ne pozreli v roku 2024, deficit v tomto roku mal byť už okolo tri a pol percenta, už sme mohli byť a mali byť za vodou, hej, alebo teda z toho najhoršieho vonku, čiže jedno keby sa neuplatnilo.
No a potom to druhé je, keby konsolidačné opatrenia mali aj nejaký skutočný rozvojový potenciál, keby boli znížili regulácie, keby boli znížili byrokraciu, keby boli odstránili proste nezmyselné pracovné pozície v štátnej správe, ale nie, ani jedno z týchto keby sa neudialo. Realita je, že vlaňajší deficit bol 5,3 %, čo je v absolútnom čísle 6,9 miliardy eur a tento rok nám hrozí veľmi podobný deficit, zatiaľ to rozpočtová rada definuje na 5,2 % hrubého domáceho produktu, čo je asi 7,2 miliardy eur. Čiže všetky, všetky tieto obete ľudí, firiem, živnostníkov, voličov opozície, voličov koalície boli jednoducho zbytočné, nepriniesli žiadne zlepšenie situácie. V skratke teda konsolidáciu zaplatili všetci okrem vlády, trpia všetci okrem vlády, trpí celé Slovensko, jeho občania, živnostníci, firmy. Bohužiaľ, potenciál do budúcna žiadny, investície žiadne, aby som bol presný, len tie obnovujúce opotrebujúce sa proste statky, ktoré tie firmy majú, ale žiadne nové investície na Slovensko nechodia a verejné financie sú ešte v zásadne horšej situácii, ako boli, keď táto vláda nastupovala. Úroky aj správa dlhu stúpajú v relatívnych číslach aj v absolútnych číslach. Tento rok už zaplatíme za správu dlhu vyše 2 miliardy eur, 2 miliardy eur, to je z pohľadu sveta koalície štrnásty a pätnásty dôchodok. Nedostali ho ľudia, dostanú ho investori, dostanú ho banky, jednoducho zaplatíme to za to zlé, čo tu aktuálna koalícia predvádza.
Minulý týždeň bola aukcia, kde sme si teda požičiavali, hej, asi 500 miliónov v rozsahu od 3,2 po 4,01 % ročného úroku, páni, ročný úrok. To asi každý vníma, ako to je, keď má hypotéku s percentuálnym úrokom s dvojpercentným alebo štvorpercentným. Je to fakt neudržateľné. No, a teda prečo? Všetky vybraté peniaze od ľudí, od firiem sa rozpustili v nových vládnych výdavkoch, to je ten problém. To, čo sa vybralo od ľudí navyše, vybralo sa, všetci to cítia, sa rozpustilo do nových výdavkov. Hovorím, keby boli proste do budúcna, keby dávali nejaký inovačný potenciál, keby pomáhali Slovensku, ale nie, všetky tie nové výdavky sa dajú hodiť v podstate do štyroch kategórií. Buď sú to populistické výdavky, alebo sú to korupčné výdavky, alebo sú jednoducho neefektívne, alebo sú to výdavky, ktoré sa dajú nazvať, že sú to prejedacie, že slúžia na prejedenie, že nič neprinesú, len zaplatia vysoké ceny energií, ale proste nič, na budúci rok ich bude treba hľadať znovu.
No človek by čakal, že vláda aspoň na tretí pokus správne zanalyzuje, že teda problémom Slovenska sú zásadne rastúce vládne výdavky a že teda vláda zmení prístup. No tak, bohužiaľ, nie, nie a ešte raz nie, pretože keď sa už pozrieme na aktuálnu konsolidáciu, žiadna, ale že žiadna zmena prístupu tam nie je. Ja by som ešte dokázal pochopiť, že človek proste na prvýkrát môže urobiť chybu, dokonca môže povedať ešte aj na druhýkrát, lebo na ten prvý pokus nemala koalícia veľa času, aby som bol úprimný, hej? Ale tretíkrát sa pokúšať o to isté a čakať iný výsledok, je inak že definícia bláznovstva, hej, takto to je, pretože tá aktuálna konsolidácia je to isté, čo nefungovalo vlani a čo nefungovalo ani predvlani alebo teda tento rok, aby som bol ešte v tomto roku. Čiže, jednoducho človek by čakal, že si vláda vyhodnotí neúspech prvých dvoch konsolidácií, príde k nejakej sebareflexii, prídu s nejakým rozumným iným riešením, iným prístupom, nie, nič z toho sa jednoducho nestalo.
No a to prvé, čomu sa začnem venovať, je, že skutočne že to, čo každý jeden, kto sa na tie čísla, na tie výsledky pozrie, no tak z toho musí byť jedna vec čitateľná, že vláda jednoducho doteraz ale že vôbec nešetrila na sebe a jednoducho, keď chce to kormidlo zmeniť, no tak musí začať šetriť na sebe, musí. Dokonca pán minister aj niečo hrdinsky pripravil, hej, na tých dvoch slajdoch, dokonca prvých, tak optimisticky začínala tá jeho prezentácia, je spomínané nejaké šetrenie na vláde, dokonca teda je tam, jednak bolo tam napísané 1,3 miliardy, hej, čo by bolo v podstate zaujímavé, ak by sa to dokázalo stať realitou. No ale, bohužiaľ, odvtedy sú koľko, dva týždne, odvtedy už uplynula, už je týždeň aj po lehote, kde minister povedal, že ministri ostatní mu majú doniesť tie tabuľky, kde bude vidieť šetrenie, kde to bude jasné, zrozumiteľné, že nám to príde ukázať, no jednoducho nič, nič a nič.
No a začalo to tak, že teda najprv sme sa dozvedeli, že z tej 1,3 miliardy, ktorú má šetriť štát, vlastne je cca, trošku to zaokrúhlim, 150 miliónov vlastne nemá šetriť štát, ale majú šetriť samosprávy. Tie samosprávy, ktoré nevytvárajú dlhy, veľa z nich ich dokonca znižuje, tak tie majú proste, asi za trest, šetriť. Takže už z tej 1,3 miliardy zrazu už je len jedna miliarda 150 miliónov, hej? Okej, stále by to bola ešte zaujímavá suma, keby sa na ňu ale nepozrela Rozpočtová rada, ktorá to, úplne prvé čo povedala, že aj by niečo vyhodnotila, nejakú tú zmysluplnosť alebo teda, že z toho niečo môže byť, ale nedá sa, pretože žiadne tie čísla nie sú zverejnené. A ďalšia vec, minister ani nepovedal, že z akej bázy to chce šetriť, hej? Proste bolo tam niečo napísané, že vláda nebude nakupovať vozidlá, ktoré nepotrebuje. To je šetrenie? Nekupovať vozidlá, ktoré nepotrebuje? Ja som si tak nejak myslel, že ani doteraz sa nekupovali vozidlá, ktoré sú neni potrebné. Ale to je aký parameter? Tak vláda povie, že potrebuje 10 000 nových vozidiel, potom sa usmejú a vlastne povedia, že iba tisíc a povedia, že 9 000 vozidiel sa ušetrilo. To je tá báza, o ktorej hovoril aj šéf RRZ, že jednoducho nedá sa vôbec povedať, vyhodnotiť, ako chce vláda šetriť a či vôbec chce šetriť, hej? Ale teda niečo sa im podarilo nejak zrátať a zistili, že to nie je ani 500 miliónov, takže ešte rok ani nezačal a už vlastne z celej tej hrdinskej sumy 1,3 miliardy už nie je ani 500 miliónov. No ale smutné je na tom to, že to nebude ani 500 miliónov. Ja sa tu, stavím sa tu o ďalší obraz pána ministra, keby ma počúval, že jednoducho vláda neušetrí ani len tých 500 miliónov budúci rok, neušetrí, jednoducho nemajú to v pláne, toto je ten zásadný a základný problém.
A zasa, veď sa pozrime, ako to vyzerá tento rok, hej? Jeden elegantný príklad teraz z minulotýždňovej vlády. Tak rozpočet na ten náš 50 metrový pavilónček, to je skôr akože taký jeden kontajner, v EXPE bol teda fakt že veľký. Vláda úplne správne alebo teda podarilo sa tam ušetriť 4 milióny. Tak človek by čakal, že v situácii, kedy bol plánovaný deficit pre tento rok 4,7 %, jasne bude 5,2, to znamená sme dávno v prekročení, tak okamžite mal minister na tej vláde buchnúť po stole, tieto peniaze viažem a jednoducho budú slúžiť na zníženie tohtoročného deficitu. Nie, vláda v tom okamihu ako zistili, že 4 milióny eur sa nedokážu minút na EXPE, no tak proste našla okamžite, minister Huliak našiel okamžite iné projekty alebo ako to nazvať, kde sa tie 4 milióny znova minú. Toto je ten základný problém, proste vláda jednoducho nemá žiadnu tendenciu šetriť, ale že žiadnu, hej? Ani tam, kde sa to už úplne pýta, pretože plánovaný výdavok sa nerealizoval. Namiesto toho vymysleli nové, toto je ten celý problém.
No a to akože môžme úplne, že pokračovať. Ako okázalé oslavy samých seba, ešte furt som v jednom týždni, to bolo tento víkend, Dni ministerstva vnútra, 800 000 nákladov, 800 000, hej? Pán minister povie, že teda áno, deti by mali mať vzor v polícii, v zložkách ministerstva vnútra, okej, to sa do nejakej miery dá pochopiť, ale jednoducho zároveň by mal ten minister aj hovoriť o nejakých zmysluplných nákladoch. A na pozvánke, to by si možno mohol pán minister pozrieť, viete alebo skúste si tipnúť, čo na tej pozvánke na Dni ministerstva vnútra bolo najväčšími písmenami. Boli tam, ja neviem, možno čo, hasiči alebo tie deti, ktorých chceli volať, alebo to vnútro samotné? No nie, najväčšími písmenami tam boli tri slová, Matúš Šutaj Eštok, hej? Takto vyzerá pozvánka na Dni ministerstva vnútra za 800 000 eur, preto hovorím okázalé oslavy samých seba.
Môžme pokračovať, máme viacero takýchto osláv v tomto roku, v čase, keď sa konsoliduje, keď živnostníci platia transakčnú daň, všetci platia transakčnú daň, všetci platia vyššie odvody, proste toto robí vláda. Ale pokračujem, stále ešte tento týždeň, hej, možno to bolo dávnejšie, ale vyšlo to minulý týždeň najavo, ministerstvo vnútra kúpilo, pán minister, za 2,5 milióna dom tuná kúsok od hradu. Fakt? Ozaj potrebujeme teraz, keď sa konsoliduje, keď sa berie firmám každé voľné euro, ktoré majú, ktoré mohlo slúžiť na rozvoj, na inovácie si zoberie štát a kúpi za to dom, aby mal kde bývať jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov? Nevedia ani povedať ktorý a mám taký pocit, že žiadny z nich nebýva pod mostom momentálne.
Čiže prvé pravidlo konsolidácie je nevytvárať, nerobiť výdavky, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné. 33 rokov proste naši traja najvyšší ústavní činitelia, nech to bol ktokoľvek, mali kde bývať, všetci mali kde bývať. Keď premiér nemal kde bývať, vyriešil to pán poslanec Muňko veľmi slušným bývaním, vyriešil to. A jednoducho takéto niečo vôbec nemala čo robiť, toto nemá ani napadnúť ministra vnútra, teraz kupovať nejaký dom. A ešte hovorí, že aké to bolo dobré investičné rozhodnutie. Len investovať treba tie peniaze, ktoré máte, nie čo nemáte. Fakt akože toto sú na pohľad možno malé sumy, ale jednoducho toto všetko, keď sa napočíta, ale tam je ten prístup, hej?
Budem pokračovať a ani neodídem z ministerstva vnútra. Čo tak tie kávové tričká, raz tak drahé, nefunkčné? Keď to napadne ministra vnútra, dobre, ale minister financií má byť ten, ktorý buchne po stole a povie: "Matúš, sorry." Pán minister, proste vy. Ja ani proste nejdem nadávať ministrovi financií, lebo z jeho rezortu tu nepoviem ani jednu takúto kauzu, ale úlohou ministra financií je strážiť ostatných ministrov, strážiť a zastať sa svojich ľudí, keď napríklad IT technika, sami povedia, že je predražená asi o 120 miliónov, že by sa to dalo spraviť podstatne lepšie, tak jednoducho namiesto aby znovu buchol po stole a povedal: "Matúš, zasa raz, sorry, nemôžeš, nedá sa, hej, sprav to za podstatne menšie peniaze," lebo však asi nejaké počítače potrebné sú, to súhlasím aj ja, ale nie, namiesto toho si nechá, aby tí jeho analytici proste si museli nasypať popol na hlavu a povedali, že vlastne Matúš Šutaj Eštok sa ešte aj vo financiách vyzná lepšie jak útvar hodnoty za peniaze. Takto? (Povzdych.) Policajné čiapky za trojnásobnú cenu. Ja rozumiem, že asi stúpa cena aj toho plastového štítku a možno aj látok a asi aj práce, ale o 300 %? Toto je ten problém, že jednoducho nie je vôľa, nie je chuť šetriť. Práve naopak, tie výdavky zásadne rastú a spôsobujú to, že nech sa akokoľvek snaží ten súkromný sektor a zberá sa tie peniaze, o ktorých teda oberá minister financií, tak jednoducho všetko sa to roztápa v nových nezmyselných výdavkoch.
No Slovensko trpí dva roky a bude trpieť aj v budúcom roku. A prejdeme si teraz alebo prejdem pár opatrení z aktuálnej konsolidácie, ktoré teda považujem za nezmyselné a myslím, že stihnem aspoň avizovať, nestihneme ho podať, potom v ústnej rozprave podám pozmeňujúci návrh, ale aspoň ho avizujem zasa vo viere, to že síce aktuálne nepočuť, že by sa mala rozprava skracovať, ale to nebolo počuť ani predtým a skracovala sa. Takže skúsim povedať aspoň ku pozmeňováku, a teda budem veriť, že sa ale k nemu dostaneme v ústnej rozprave.
No dobre, takže máme konsolidáciu tri, ktorá, bohužiaľ, ide úplne v rovnakej línii, nemá žiadny potenciál, žiadnu šancu pomôcť Slovensku, žiadnu šancu pomôcť ekonomike, žiadnu šancu naštartovať investície, naštartovať inovácie, nič. Tam je jediné zmysluplné riešenie a aj to, najprv ho minister avizoval, potom ho nedodal, teraz ste ho na hospodárskom výbore teda dodali, a teda verme, že teda to prejde, to je jedna rozumná vec, ktorá podporuje ekonomiku, a to je zrušenie zákazu predaja počas sviatkov, ale už aj toto ukazuje, že to jedno opatrenie, ktoré tam bolo, ktoré hrdinsky minister najprv povedal, potom sa zľakol, neposlal to sem, lebo mu asi niekto zasa zavolal, potom ste sa nejak znova dohodli, a teda dávate to tam. Takto sa to jednoducho nedá, ale dobre, tak teda som pozitívny. To jedno pozitívne opatrenie tam je, a teda chválim ho, hej?
No ale teraz poďme to všetko ostatné. Všetci sa tu zhodneme, že najväčším problémom Slovenska je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To potvrdia skutočne na káve v kuloároch aj koaliční poslanci, to je fakt. A to je aj jedno či to lavicový ekonóm, analytik rieši alebo pravicový, všetci toto povedia. Čo by človek čakal? Že teda, keď máme niekde zásadný problém, tak ho treba nejak akože zmenšiť, zmenšiť, nehovorím, že vyriešiť, to by som bol veľký optimista, ale zmenšiť. No a ako sa vláda rozhodla v aktuálnej koalícii zmenšiť najväčší problém Slovenska? No tak, že zvýši daňové zaťaženie práce, lebo sa vytvára 30 a 35 % sadzba dane z príjmu fyzických osôb a zvýši aj odvodové zaťaženie práce, lebo sa zvyšuje zdravotný odvod o jeden percentuálny bod. Čiže jednoducho ten problém sa ešte zväčší. Toto sú dve z tých 22 opatrení tohto balíka, všetky, ale že všetky sú nezmyslené.
Poviem zasa najprv niečo pozitívne, ako by sa dalo získať skutočne možno až jedna miliarda eur, podstatná časť konsolidácie. No tak keby Slovensko začalo alebo Slovensko, finančná správa keby začala efektívnejšie vymáhať, vyberať dane, keby sme boli len na úrovni priemeru Európskej únie, nechcem nič proste výnimočné, proste priemerný by sme byť mohli, hej, tak by to bolo asi miliarda eur ročne, miliarda eur. To je podľa mňa že fakt kopa peňazí. No ale teraz dane sa efektívnejšie, samozrejme, vyberajú nielen väčšou represiou, ktorá inak stojí peniaze, ale hlavne aj tým, že aby boli jednoduchšie, jednoduchšie sadzby, jednoduchšie proste vôbec celé tie daňové pravidlá. Ak sa pozrieme na celú konsolidáciu, tak ako červená niť sa ňou ťahá vlastne zozložiťovanie, proste vytvorenie nových pásiem pre dane z príjmu fyzických osôb, pomenenie aj tých existujúcich, to znamená, všetky tlačivá treba dať nanovo, v dépeháčke, zvyšujete dépeháčku na štvrtinu potravín, ale zasa potraviny ste dali zo základnej sadzby na výnimku do menšej, a teraz z tej výnimky robíte ďalšiu výnimku, aby sa nejaké presunuli. To je kompletná proste deštrukcia daňového systému, daňových pravidiel, čiže ono ste to vôbec neuľahčili tej finančnej správe. Keby všetko ostatné fungovalo, hej, keby častokrát nie, že vymáhala dane, ale nechránila daňových podvodníkov, ale dobre. Aj týmto ste jej to akože sťažili. Takže toto je ďalší problém, ktorý by mohol fungovať, keby tie dane sa dokázali vyberať lepšie.
Ale teraz otázka. Popri tom, že sú tam veci, ktoré to sťažujú, myslíte, že je tam nejaké opatrenie v tej konsolidácii, ktoré by teda pomáhalo tej finančnej správe ich lepšie vyberať? No nie je, hej, ešte, bohužiaľ, je tam ten daňový pardon, ktorý akože na pohľad okej, no neviem, či si tam minister môže plánovať tých 81 miliónov, skôr si myslím, že nie. Ale veď normálne, že toto je priznanie, že tie dane nevieme vyberať a vlastne ešte aj to prejav zúfalstva je, že sa tam ten daňový pardon dal, pretože človek by tam čakal, že tam bude nejaké opatrenie, ktoré umožní lepšie vyberať dane. Toto treba vnímať tak, že všetci platia dane, tí zodpovední, poctiví podnikatelia platia a tí podvodníci neplatia. Ak by sa lepšie vyberali, tak tomuto neublížite a tým, že od podvodníka, ktorý sa vyhýba, niečo vyberiete, zmeníte, znížite tú jeho výhodu a pomôžete poctivému podnikateľovi. Toto by bolo dobré, keby sa tam takéto niečo udialo, no neudialo, presný opak.
Ďalšia vec, ešte stihnem, daň z poistenia. Už to, že máme 8 % dodatočnú poistnú daň, už to je zlé, už to inak pokazilo poistný trh, odišlo kopu poisťovní, zmenšila sa konkurencia, ale dobre. Ideálne by to bolo zrušiť, ale nie, vláda to ešte zvyšuje o ďalšie 2 %, o ďalšie dva percentuálne body. Takže už bude daň z neživotného poistenia 10 %. A teraz ja sa pýtam, to je aký signál zasa. To je aký signál ku občanom? Tak ten občan, ktorý riadi a proste zabezpečuje svoje riziká, jedno či občan, či firma, hej, tak už teraz ho to viacej stojí, lebo, samozrejme, poistné niečo stojí, ešte z toho daň a ešte vyššia daň, takže toho poctivého, zodpovedného trestáte a ten, ktorý si nepoisťuje, hej, či už občan svoj dom, alebo firma svoj majetok, alebo firma svoje podnikanie, tak ten má výhodu. No ale čo sa stane, keď sa nejaké riziká proste stanú, keď bude povodeň alebo nejaké požiare, alebo zemetrasenie, aj také sme tu mali už vlani, hej? Tak potom zasa štát bude bežať na pomoc tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Ale otázka znie, že prečo tým, ktorí neboli poistení, lebo ten, kto bol poistený, ten vlastne to riziko si riadi sám. Toto sú opatrenia, ktoré jednoducho škodia, normálne že škodia, hej? Popritom že tých 27 miliónov navyše, čo vláda vyberie na tejto dani poistnej, tak okolo 5 % z toho budú zvýšené náklady štátu, to už tiež je ďalší problém.
Dobre, skúsim ešte veľmi rýchlo dve veci. Jedna vec je tá, že pozmeňujúci návrh. Celá tá konsolidácia je koncipovaná zle. Nie je možné, fakt hovorím to úprimne a priznávam to úprimne, nie je možné tú konsolidáciu nejakými pozmeňujúcimi návrhmi proste vylepšiť, zlepšiť alebo urobiť z nej proste dobrú. Nedá sa spraviť z niečoho, čo v dvadsiatich článkoch tam mení číslo zdravotných odvodov na o niečo vyššie, tam číslo sumy poistnej dane na o niečo vyššie, tam kde mení proste dépeháčku na vyššiu, tam kde dáva namiesto možného 100 % odpisu DPH pre podnikateľa iba 50 %, jednoducho takto formulovaná konsolidácia je nevylepšiteľná. Preto sme aj v prvom čítaní dávali návrh, aby sa jednoducho stiahla, prepracovala a prišla sem vláda s niečím zmysluplným. No jednoducho toto proste, toto nie je možné, takže aspoň tých pár najhorších vecí, ktoré tam vnímame, tak prídeme v ústnej rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré aspoň tie najhoršie veci jednoducho dajú preč a umožnia, aby mohli ľudia aspoň trochu menej trpieť. Samozrejme, vyžadovalo by to okrem iného, aby vláda sa skutočne ale pozrela a začala šetriť na sebe.
Dobre, čiže aspoň pár vecí. Do nejakej miery teda bolo upravené už tie sviatky, respektíve zrušenie zákazu predaja vo sviatky, ale máme takýto ešte bod, kde to považujem, že by to mohlo byť ešte o kúsok lepšie. Ďalšia vec, chceme a vyradíme v pozmeňujúcom návrhu zvýšenie dépeháčky. Veď budem vychádzať zo slov či už premiéra, alebo ministra financií, ktorí hovorili, že tento rok sa DPH zvyšovať nebude. Ona reálne, samozrejme, výber by mal byť vyšší už len tým, že je veľká inflácia, pretože tá sa platí zo sumy a keď sumy, ceny rastú, tak aj ľudia viacej zaplatia aj na dépeháčke. Dobre, ale vláda hovorila, že sadzby sa nebudú zvyšovať. No ale štvrtina potravín prechádza z 19 do 23 a takisto vláda chce umožniť iba 50 % odpisu dépeháčky firmám, ktoré vozidlá používajú na aj firemné, aj súkromné účely, to sa týka nákupu vozidla, péháemiek, servisu a náhradných dielov, všetkého. Takže tieto veci chceme vyradiť a takisto, a to aspoň spomeniem, že to, čo sa ide udiať v tejto konsolidácii, je genocída, obrazne povedané, genocída živnostníkov. Jednoducho to, ako im zvyšujete odvody, špeciálne sociálne, a nič za ne nedostanú, je úplne že desivé, fakt. Bežní, tí strední živnostníci sa im ich, tí, čo platia minimálne odvody, tak tie minimálne odvody budú platiť o 20 % vyššie, 20 % to je 600 euro ďalších nákladov každý rok. Tým najvyšším živnostníkom, tým, asi tým poviem, možnože, ktorým sa najlepšie darí, tých sa to vlastne netýka. Fakt idete robiť zle tým menším a malým, čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec, tí najmenší živnostníci, tí, ktorí majú príjem do šesťnásobku vlastne priemernej mzdy spred dvoch rokov, proste to sú takí, tí, ktorí môžu zarobiť do 700 euro, to sú učitelia, ktorí učia, ja neviem, v jazykovej škole, to sú dôchodci, ktorí si privyrábajú, upratujú popri dôchodku, to sú študenti, ktorí si rozvíjajú možno svoj podnikateľský nápad alebo proste niekde teda robia, to sú všetci ľudia, ktorí si chcú privyrobiť popri svojom zamestnaní, chcú si sami zlepšiť situáciu, ktorí nečakajú, že im štát niečo dá, ale zasa sa dočkali, že štát im, samozrejme, nič nedal, to by bolo naivné si myslieť, ale štát im ide zobrať. Všetci títo malí budú platiť pre budúci rok 131 euro sociálnych odvodov mesačne, to je 1 500 euro nákladov nových, ktorých nemali. Proste to je niečo, čo je úplne neuveriteľné, to je niečo, kde vláda jasne hovorí, my vás nechceme, nerobte to, zrušte tú živnosť, vráťte ju a potichu asi vláda hovorí, robte to načierno alebo neviem čo. Ale podľa mňa ten zámer je presne takýto, že vláda nechce študentov, ktorí si chcú privyrobiť, vláda nechce ľudí, ktorí si popri svojom zamestnaní chcú privyrobiť, vláda asi nechce dôchodcov, ktorí teda majú tú možnosť a schopnosť si ešte niečo privyrobiť, lebo keby ich nechcela, tak nijak inak by sa to "lepšie" nedalo urobiť ako tak, keď po každom chcete, aby zaplatil 1 500 nových odvodov ročne pri príjme alebo 131 euro mesačne, keď ich príjem hrubý môže byť do 750 euro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis