Videokanál klubu

A ja by som chcel poprosiť pána predsedu, že či by nás mohol informovať o predpokladanom ďalšom priebehu schôdze, keďže podľa schváleného programu by zajtra mala skončiť Národná rada a zajtra sa nehlasuje a teda ak bude posledné hlasovanie niekedy dnes v noci, tak možno by bolo korektné, aby poslanci dostali informáciu, ako predpokladáte, že či budeme rokovať aj budúci týždeň a kedy sa bude hlasovať a podobne.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v návr... rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, dôvody pre skrátené legislatívne konanie nie sú uvedené v písomnom materiály, ktorý predložila vláda parlamentu, je tam citované príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, kde sú vymedzené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, potom je tam napísané všeličo o návrhu zákona, ale vôbec tam nie je vysvetlené, ako to všeličo o návrhu zákona súvisí, akú má spojitosť s tými dôvodmi, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Čiže nedozvedeli sme sa to zo samotného návrhu, nedozvedeli sme sa to, žiaľ, ani z úvodného a pomerne obsiahleho, treba povedať, obsiahleho vystúpenia pána ministra k tomuto návrhu, ktorý, ktorý spojil aj teda s tým, že hovoril o obsahu návrhu zákona obsiahlo a teda výrazne nad rámec, nad rámec toho, čo bolo potrebné pre zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie. To keď niekedy robia poslanci takýmto spôsobom, tak ich predsedajúci napomínajú, že majú hovoriť iba k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som potom poprosil, aby bol jednotný, jednotný meter a teda čo je dovolené ministrovi, by malo byť dovolené aj poslancom, alebo naopak. Ja by som v tomto nebol nejaký veľmi prísny, lebo, lebo naozaj keď sa hovorí o dôvodoch skráteného legislatívneho konania, tak je potrebné poukázať aj na obsah toho návrhu zákona, či už tie dôvody obhajujeme alebo ich naopak kritizujeme. Čo je ale paradoxné, ani z úvodného vystúpenia, napriek tomu, že bolo obsiahle, napriek tomu, že sme sa v ňom dozvedeli veľa o obsahu zákona, sme sa nedozvedeli, aké sú tie dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A potom ešte pán minister vystúpil v rozprave, čo je opäť neštandardné pri členoch tejto vlády, ale teda teraz hovorím neštandardné v pozitívnom slova zmysle, lebo väčšinou členovia vlády buď reagujú iba v záverečnom slove, kde nie je možnosť na nich reagovať, alebo nereagujú vôbec na tie výhrady, ktoré k ich návrhom zaznievajú v rozprave, čiže to oceňujem, že pán minister vystúpil opäť pomerne obsiahlo, ale problém je, že ani z toho vystúpenia sme sa nedozvedeli, aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dozvedeli sme sa, že podnikatelia v odpadovom hospodárstve sú darmožráči, vagabundi, že v Taliansku to ovládala mafia, že PS je proti záujmom Slovenska, že pán poslanec Mikoško pošpinil arcibiskupa Sokola a stal sa z neho liberál, že kritici návrhu sú lobisti, že nekonajú a nehovoria to, čo hovoria, pretože si to myslia, ale preto, že lobujú v prospech niekoho, ale nedozvedeli sme sa, aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A opäť sme sa dozvedeli niečo o obsahu a o tom, ako pán minister vidí dôsledky schválenia toho zákona a ale aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme sa nedozvedeli. No tak ja opakujem tú otázku, a neviem, či sa pán minister ešte raz prihlási do rozpravy alebo aspoň v záverečnom slove povie, že aké sú dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku, lebo v žiadnom z tých jeho doterajších vystúpení to nebolo a nebolo to ani, pokiaľ som informovaný, na výbore, kde sa argumentovalo potrebou zosúladenia účinnosti tejto novely so zákonom o odpadoch.
Rovnako sme sa nedozvedeli, a teda bolo by dobré poznať dôvod, odpoveď na otázku, prečo vláda nerešpektovala stanovisko sekcie vládnej legislatívy, ktoré konštatovalo, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, že to, čo je tam uvádzané, je nedostatočné a že bol čas na to, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom. Načo potom vláda má sekciu vládnej legislatívy, keď v takejto dôležitej veci ignoruje jej stanovisko a jej, jej odporúčanie?
Tiež by ma zaujímala odpoveď na tú, na tú otázku alebo, ale teda dúfam, že nebude taká ako v prípade protimonopolného úradu, že keď si protimonopolný úrad dovolí kritizovať postup formou skráteného legislatívneho konania, že o takejto závažnej veci, ktorá mení systém nakladania s triedeným odpadom, by malo prebehnúť riadne pripomienkové konanie, tak je to pre pána ministra Tarabu argument v prospech toho, že treba zrušiť protimonopolný úrad, alebo zlúčiť protimonopolný úrad s úradom pre verejné obstarávanie, rozumej vymeniť vedenia, súčasné vedenia týchto, týchto inštitúcií, ktoré politicky nevyhovujú vláde, tak dúfam, že teda odpoveď nebude, že treba vymeniť ľudí na sekcii vládnej legislatívy za to, že si dovolia upozorniť na to, že ministerstvo navrhuje postup, ktorý nie je odôvodnený tým, ako sú definované podmienky na skrátenie, skrátenie legislatívneho konania.
A rovnako sme sa nedozvedeli, a to ide nad rámec skráteného legislatívneho konania, kam ide, kam smeruje ten návrh, či teda naozaj smeruje k tomu, čoho sa viacerí kritici obávajú, že sa úplne zmení, zruší, nie zmení, ale zruší doterajší systém narábania s triedeným odpadom a teda že súčasný, súčasné organizácie zodpovednosti výrobcov budú nahradené Environmentálnym fondom Slovenskej republiky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) alebo, alebo teda má ísť iba o nejaké vytvorenie priestoru pre doplnenie súčasného systému. A špeciálne ma teda zaujalo, že pán minister sa vracia k tomu, že čo si to tie organizácie dovoľujú, že ony dávajú 30 % na svoju, na svoju, 30 % nákladov na svoje administratívne a prevádzkové náklady a on chce, aby to bolo iba, iba 10 %. A zaujalo ma to najmä preto, lebo nikto, nepostrehol som, žeby, žeby sa s ním niekto v tejto veci hádal alebo polemizoval ho, alebo ho kritizoval, čítal som viaceré stanoviská rôznych inštitúcií, rôznych organizácií, protimonopolného úradu, sekcie vládnej legislatívy, ZMOS-u, rôznych podnikateľských združení, komôr, Republikovej únie zamestnávateľov, počúval som vystúpenia, vystúpenia opozičných poslancov, ale nikde, nikde som nenašiel, že by niekto kritizoval ten návrh na 10 %. Tak ja neviem, či pán minister má potrebu mlátiť slameného panáka alebo aký je dôvod, že operuje práve tým, čo nikto nespochybňuje, a možno sa mýlim, ale teda nezachytil som, že by, že by v tejto veci niekto verejne tvrdil, že sa nemajú za... že sa nemá zaviesť nejaký limit pre administratívne a prevádzkové náklady týchto organizácií. Ale pán minister to opakuje a nereaguje na tie, na tú verejne vyslovovanú kritiku, že štát do toho vstúpi a bude zároveň rozhodcom aj hráčom. Že vytvorí sa nerovné trhové prostredie a môže to mať za následok monopolizáciu celého tohto, tohto segmentu.
A rovnako by ma zaujímalo, odkiaľ má pán minister tú, tú, to číslo že 30 % dávajú organizácie na svoju prevádzku, lebo nie je to v dôvodovej správe, nie je to v doložkách, nie je to v dopadoch, tak predpokladám, že pán minister si to číslo nevymyslel, ale, ale má na to nejaké podklady, tak tiež by ma zaujímalo, na základe akých informácií tvrdí, že organizácie majú, dávajú 30 % na svoju prevádzku a teda že či to číslo je, že existuje nejaká organizácia, ktorá, ktorá takto funguje, lebo nevylučujem, že možno nejaká menšia organizácia takýmto spôsobom funguje, alebo je to, je to priemerné číslo, ktoré organizácie dávajú na svoju, na svoju administratívu.
No a posledná vec, rád by som poznal odpoveď pána ministra na otázku, že on vlastne teda považuje za trhové prostredie, lebo hovoril, čo je toto za trhové prostredie, keď je to nanútené štátom, áno, je to tak regulované trhové prostredie a čo to bude za trhové prostredie, keď štát bude zároveň hráčom aj rozhodcom, čo tak bude, keď prejde jeho návrh.
Ďakujem.

Pán minister a podpredseda vlády, ja som asi pochopil to nedorozumenie, že niekto mal pocit, že ho urážate a vám sa to zdalo, že len sa normálne rozprávate. Lebo predviedli ste to teraz vo svojom vystúpení. Podnikateľov v danej oblasti ste nazvali darmožráči a vagabundi. Povedali ste, že Progresívne Slovensko je stále proti záujmom Slovenska, a že Mikloško sa chváli tým, že na staré kolená je z neho liberál a, a že, čo si to vôbec on dovoľuje, ako mne to tiež tu príde teda absurdné, že vy si dovoľujete takto hovoriť o Františkovi Mikloškovi. A kritici návrhu sú lobisti. Tak pre vás, je toto normálna forma komunikácie, ale nemôžete sa čudovať, keď tí ostatní to vnímajú, že ich urážate. Povedali ste, že tu niekto obhajuje 30 % poplatky. Ja som počúval väčšinu rozpravy aj väčšinu faktických poznámok a nezachytil som jedno jediné slovo, ktoré by sa vyjadrovalo k tomu, ako majú byť nastavené poplatky. To, čo je predmetom kritiky je, že štát prostredníctvom Envirofondu, má vstúpiť ako organizá alebo má, má sa stať Organizáciou zodpovednosti výrobcov, a tým deformovať ten trh, ktorý dnes nejako existuje, ktorý na jednej strane nazývate, že je oligopol, a na druhej strane, že sú to bezvýznamné firmičky, o ktorých nikto neviem. A hovoríte, že, že to čo je za trhové prostredie, keď to zákon prikazuje. No tak, zákon to prikazuje, o tom nerozhodli tie firmy, o tom rozhodol ten štát. A to, že, to, že do toho štát vstúpi a bude nielen určovať pravidlá, ale bude aj jedným z aktérov, je presne to, o čom hovoril pán poslanec Sabo, že ako keby bol zároveň hráčom, rozhodcom aj majiteľom futbalového klubu. To nie je trhové prostredie...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... vstúpi a bude nielen určovať pravidlá, ale bude aj jedným z aktérom je presne to, o čom hovoril pán poslanec Sabo, že ako keby bol zároveň hráčom, rozhodcom aj majiteľom futbalového klubu. To nie je trhové prostredie.

ale ja mám pocit, že my tú parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Žiadne MPK, žiadna diskusia s odbornou verejnosťou, zakrýva sa to pod rúško všelijakých hospodárskych škôd, verejného záujmu a neviem čoho všetkého ešte. Ministri nechodia na výbory, zákonmi sa presúvajú kompetencie z parlamentu na vládu, toto sme napríklad zažili v prípade energopomoci. Pán minister Taraba zase v skrátenom legislatívnom konaní ohrozil jeden z míľnikov Plánu obnovy, hovorím o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o EIA, ktorý sme tu mali na poslednej schôdzi. No a pán minister dnes povie, že on spája svoje vystúpenie v rámci skráteného legislatívneho konania s vystúpením k zákonu. A ja spýtam, pán predseda, čo vy teda na to. Ja si myslím, že častokrát práve vystupujúci z opozície, ktorí si dovolia v rámci skráteného legislatívneho konania alebo v rámci toho vystúpenia sa vyjadriť priamo k téme sú následne iba zastavení, ale tentoraz sa to žiaľ nestalo. A stojíme tu dnes pri návrhu, ktorý je teda opäť v skrátenom legislatívnom konaní a ako už povedali aj moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, na toto nie je žiaden, ale naozaj že žiaden zákonný dôvod. Zákon vykazuje naozaj prvky toho, že bol pripravený veľmi dôsledne, ale to, aby bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo s nejakými inými dotknutými orgánmi, inštitúciami, tak na toto sa bohužiaľ čas nenašiel. Tento spôsob rýchlo, potichu, bez diskusie a veľmi pokútne sa stal akosi už takým symbolom spôsobu vládnutia tejto koalície. Kedykoľvek sa objaví pojem skrátené legislatívne konanie, tak už vopred vieme, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu, ale skôr o nejaký mimoriadny záujem toho ktorého ministra. Včera sme dokonca zažili skrátené legislatívne konanie, ku ktorému bola useknutá diskusia veľmi ráznym spôsobom. Ja som zvedavý teda, ako dopadne tento zákon, či naozaj je to také urgentné, že ho musím prerokovať ešte dnes. Ako to bude s tým ďalším hlasovaním. Ako som už povedal, tento návrh, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Nevideli sme odborné stanoviská z prostredia samospráv, podnikateľov, ani organizácií, ktoré sa k tomuto minulosti vyjadrovali. Ide pritom o systémový zákon, resp. systémovú zmenu, ktorý má dopad, priamy dopad na verejné financie, hospodársku súťaž a dokonca aj na enviromentálnu politiku Slovenska. Ministerstvo teda opäť obchádza zákonné pravidlá a berie občanom, odbornej verejnosti, aj poslancom právo na riadnu diskusiu. Ale toto nie je iba formálny výčitka, toto je naozaj zásah do princípov právnej istoty, transparentnosti a ako som už povedal v úvode, aj do demokracie, parlamentnej demokracie, ktorú tu už žiaľ aj kvôli takémuto spôsobu predkladania zákonov už dávno nemáme. No a keď sa bavíme o hospodárskych škodách, naozaj hrozia? Nevznikajú skôr práve týmto návrhom zákona? Veď riziko deformácie hospodárskej súťaže bije do očí, tak ako je tento zákon napísaný. Zavedenie enviromentálneho fondu ako organizácie zodpovednosti výrobcov, by znamenalo vstup štátu do konkurenčného prostredia, kde dnes pôsobia práve súkromné subjekty. Inými slovami, štát vstupuje do prostredia, kde jednoducho nemá čo robiť. Už v minulosti sme to videli, že naozaj štát je tým najhorším vlastníkom a obávam sa, že štát bude aj v tomto prípade tým najhorším subjektom, ktorý bude vstupovať do niečoho, čo možnože nefunguje úplne ideálne, ale rozhodne by nemal byť jedným z prvkov, alebo jedným z tých konkurentov, ktorý ten trh bude kriviť. Vytvárajú sa nerovnaké podmienky a hrozí, že fond získa neoprávnenú výhodu, ktorá povedie k vytlačeniu všetkých súkromných organizácií o zodpovednosti výrobcov. No a namiesto férovej súťaže tu máme priestor pre vznik akéhosi štátneho monopolu, ktorý nijakým spôsobom negarantuje efektívnejšie fungovanie. Ďalším závažným problémom tohto návrhu zákona, alebo toho, že je prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní je aj centralizácia rozhodovacích právomocí. Novela oslabuje úlohu Rady fondu, orgánu, ktorý mal byť zárukou kolektívneho a odborného dohľadu a posilňuje právomoci ministra, jednej osoby, ministra životného prostredia. Ja si myslím, že toto je naozaj krok smerom k politizácii rozhodovania o verejných peniazoch. Nie je náhoda, že viacerí experti prirovnávajú tento prístup k tzv. Orbánovskému modelu správy fondov, kde o všetkom rozhoduje jeden človek a bohužiaľ toto všetko bez akejkoľvek nezávislej kontroly. Nehovoríme tu o detailoch, ale o zásahu do systému, ktorý dnes funguje. Možno nie ideálne, ale systém triedeného zberu, tak ako je financovaný výrobcami a koordinovaný so samosprávami, tak ho treba z môjho pohľadu vylepšiť a nie zrušiť a nahradiť akýmsi novým čudom, ktoré priniesol pán minister do skráteného legislatívneho konania a ktoré žiaľ, musím rovno povedať, smrdí. V návrhu nie sú žiadne záruky, že po jeho prijatí nedôjde k narušeniu súčasného fungovania, čo by mohlo spôsobiť vyššie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre občanov. Ďalším rizikom je určovanie poplatkov nariadením vlády, bez jasnej metodiky. Ak nie sú stanovené pravidlá, otvára sa naozaj priestor pre svojvôľu. Svojvôľu opäť jedného človeka, ministra životného prostredia. Pretože kde nie sú pevné kritériá, tam sa rozhoduje politicky a nie odborne. No a na záver, štát dlhodobo nedokáže vymáhať povinnosti od výrobcov, ktorí sa vyhýbajú platbám systému. Podľa odhadov ide až o 13 % výrobcov, čo znamená stratu asi 10 mil. eur ročne. A teda namiesto toho, aby vláda riešila tento problém, ide rozbiť existujúci systém a prevziať kompetencie, ktoré dovolím si povedať, zvládajú lepšie iní. A teda o čom je tento zákon naozaj? A prečo je v skrátenom legislatívnom konaní? V dôvodovej správe sa píše o zjednodušení a zefektívnení systému, no v skutočnosti tu vidíme obídenie štandardného legislatívneho procesu. Na toto sme si už bohužiaľ pri tejto vláde zvykli, ako som povedal, stáva sa to akými štandardom, ale ja si na to nechcem zvykať. Veď toto je obchádzanie akejkoľvek odbornej diskusie. Koľko relevantných pripomienok mohlo byť vznesených, ktoré by mohli byť zapracované do návrhu tohto zákona. Možnože tento zákon by nakoniec pán minister rovno celý stiahol, ale nie, my ideme rovno na vládu, tam im to všetci ministri odkývajú a následne šup do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, rýchlo prvé, druhé čítanie a poďme rovno do praxe, poďme naozaj rozbiť systém, ktorý aspoň ako tak funguje. Potom tu mám posilnenie politickej moci na úkor práve tej odbornej. No a už som hovoril o transparentnosti, tak tá je myslím že úplne zadupaná pod koberec a samotný trh zdeformovaný. Vážené kolegyne, kolegovia, som naozaj rád, že tu máme aj zastúpenie našich koaličných kolegov a teda si mohli vypočuť tento môj príspevok. Ak schválime takéto skrátené legislatívne konanie, tak my nehlasujeme len za skrátené legislatívne konanie, alebo za obsah potom následne toho samotného zákona. Hlasujeme aj o tom, či budeme ďalej akceptovať, že vláda obchádza pravidlá, legislatívne pravidlá, ktoré sú tu dané podľa toho, ako sa jej to zrovna hodí. Preto vás žiadam, najmä kolegovia na ľavej strane, keď ste ku mne čelom, tak vašej pravej strane, nepodporte toto skrátené legislatívne konanie. My v SaS určite toto neurobíme, verím, že neurobia tak ani ostatní opoziční kolegovia a zastavme tento zákon kým je čas. Ďakujem.

V pohode, ďakujem pekne. Takže ešte raz, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Všimnite si v prvom rade to poradie, ako som vás jednotlivo oslovil jednotlivých prítomných v sále. Pána ministra až na záver, ale toto nie je žiadna dehonestácia, pán minister. Toto je hierarchia v rámci parlamentnej demokracie, ale ja mám pocit, že my tu parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, žiadne MPK...

Prosím, pauznite mi na chvíľku čas.

Pán predseda, nenechal by som si ujsť možnosť vystúpiť pred takto plnou sálou, takže pozdravujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pána ministra nevidím...

Pán predseda, pán Kotlár, pán poslanec Kotlár nepovedal, že má súhlas poslaneckých klubov. Ja chcem iba deklarovať, že má súhlas strany SaS v rámci podania tohto návrhu, len aby ste to vedeli, aby sme mohli o tom hlasovať, aby nenastal nejaký problém.

Ďakujem, kolegovia a kolegyni za faktické poznámky. Je to naozaj skľučujúce ako sa píše aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda nemyslím pravidla Envirofondu, ale spôsob akým vládna koalícia pristupuje k návrhom na skrátené legislatívne konanie, že ich tu máme na dennom poriadku, máme ich tu v situáciách, keď nie sú na to dôvody, keď na to upozorňuje nielen opozícia, ale aj sekcia vládnej legislatívy, čo je teda vcelku výnimočný počin a upozorňujú na to samozrejme aj zainteresované subjekty, vrátane, vrátane podnikateľských subjektov, ale aj samospráv, ktoré to kritizujú. Je úplne zjavné, že tie dôvody neexistujú a je potrebné, aby opozícia na to, na to upozorňovala. Pán premiér Fico včera na eurovýbore sa sťažoval, že ako si opozícia nerobí svoju parlamentnú prácu, že chodí len proste na tribúny, ale keď treba, tak ujde z parlamentu a nevie nič navrhnúť, ale veď my tu pravidelne upozorňujeme na to, keď vláda porušuje pravidlá. Keď vláda prichádza s návrhmi, ktoré nie sú v záujme občanov tejto krajiny, ktoré nie sú ani v záujme štátu, ani v záujme samospráv, ani v záujme podnikateľského sektoru, sú v záujme toho, aby si súčasní držitelia moci, rozšírili možnosť ovplyvňovať veci, robiť svoje vlastné biznisy. Tak je to v tom zákone o hazarde, a tak je to aj v tomto zákone o Envirfonde.