Videokanál klubu

... vstúpi a bude nielen určovať pravidlá, ale bude aj jedným z aktérom je presne to, o čom hovoril pán poslanec Sabo, že ako keby bol zároveň hráčom, rozhodcom aj majiteľom futbalového klubu. To nie je trhové prostredie.

ale ja mám pocit, že my tú parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Žiadne MPK, žiadna diskusia s odbornou verejnosťou, zakrýva sa to pod rúško všelijakých hospodárskych škôd, verejného záujmu a neviem čoho všetkého ešte. Ministri nechodia na výbory, zákonmi sa presúvajú kompetencie z parlamentu na vládu, toto sme napríklad zažili v prípade energopomoci. Pán minister Taraba zase v skrátenom legislatívnom konaní ohrozil jeden z míľnikov Plánu obnovy, hovorím o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o EIA, ktorý sme tu mali na poslednej schôdzi. No a pán minister dnes povie, že on spája svoje vystúpenie v rámci skráteného legislatívneho konania s vystúpením k zákonu. A ja spýtam, pán predseda, čo vy teda na to. Ja si myslím, že častokrát práve vystupujúci z opozície, ktorí si dovolia v rámci skráteného legislatívneho konania alebo v rámci toho vystúpenia sa vyjadriť priamo k téme sú následne iba zastavení, ale tentoraz sa to žiaľ nestalo. A stojíme tu dnes pri návrhu, ktorý je teda opäť v skrátenom legislatívnom konaní a ako už povedali aj moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, na toto nie je žiaden, ale naozaj že žiaden zákonný dôvod. Zákon vykazuje naozaj prvky toho, že bol pripravený veľmi dôsledne, ale to, aby bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo s nejakými inými dotknutými orgánmi, inštitúciami, tak na toto sa bohužiaľ čas nenašiel. Tento spôsob rýchlo, potichu, bez diskusie a veľmi pokútne sa stal akosi už takým symbolom spôsobu vládnutia tejto koalície. Kedykoľvek sa objaví pojem skrátené legislatívne konanie, tak už vopred vieme, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu, ale skôr o nejaký mimoriadny záujem toho ktorého ministra. Včera sme dokonca zažili skrátené legislatívne konanie, ku ktorému bola useknutá diskusia veľmi ráznym spôsobom. Ja som zvedavý teda, ako dopadne tento zákon, či naozaj je to také urgentné, že ho musím prerokovať ešte dnes. Ako to bude s tým ďalším hlasovaním. Ako som už povedal, tento návrh, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Nevideli sme odborné stanoviská z prostredia samospráv, podnikateľov, ani organizácií, ktoré sa k tomuto minulosti vyjadrovali. Ide pritom o systémový zákon, resp. systémovú zmenu, ktorý má dopad, priamy dopad na verejné financie, hospodársku súťaž a dokonca aj na enviromentálnu politiku Slovenska. Ministerstvo teda opäť obchádza zákonné pravidlá a berie občanom, odbornej verejnosti, aj poslancom právo na riadnu diskusiu. Ale toto nie je iba formálny výčitka, toto je naozaj zásah do princípov právnej istoty, transparentnosti a ako som už povedal v úvode, aj do demokracie, parlamentnej demokracie, ktorú tu už žiaľ aj kvôli takémuto spôsobu predkladania zákonov už dávno nemáme. No a keď sa bavíme o hospodárskych škodách, naozaj hrozia? Nevznikajú skôr práve týmto návrhom zákona? Veď riziko deformácie hospodárskej súťaže bije do očí, tak ako je tento zákon napísaný. Zavedenie enviromentálneho fondu ako organizácie zodpovednosti výrobcov, by znamenalo vstup štátu do konkurenčného prostredia, kde dnes pôsobia práve súkromné subjekty. Inými slovami, štát vstupuje do prostredia, kde jednoducho nemá čo robiť. Už v minulosti sme to videli, že naozaj štát je tým najhorším vlastníkom a obávam sa, že štát bude aj v tomto prípade tým najhorším subjektom, ktorý bude vstupovať do niečoho, čo možnože nefunguje úplne ideálne, ale rozhodne by nemal byť jedným z prvkov, alebo jedným z tých konkurentov, ktorý ten trh bude kriviť. Vytvárajú sa nerovnaké podmienky a hrozí, že fond získa neoprávnenú výhodu, ktorá povedie k vytlačeniu všetkých súkromných organizácií o zodpovednosti výrobcov. No a namiesto férovej súťaže tu máme priestor pre vznik akéhosi štátneho monopolu, ktorý nijakým spôsobom negarantuje efektívnejšie fungovanie. Ďalším závažným problémom tohto návrhu zákona, alebo toho, že je prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní je aj centralizácia rozhodovacích právomocí. Novela oslabuje úlohu Rady fondu, orgánu, ktorý mal byť zárukou kolektívneho a odborného dohľadu a posilňuje právomoci ministra, jednej osoby, ministra životného prostredia. Ja si myslím, že toto je naozaj krok smerom k politizácii rozhodovania o verejných peniazoch. Nie je náhoda, že viacerí experti prirovnávajú tento prístup k tzv. Orbánovskému modelu správy fondov, kde o všetkom rozhoduje jeden človek a bohužiaľ toto všetko bez akejkoľvek nezávislej kontroly. Nehovoríme tu o detailoch, ale o zásahu do systému, ktorý dnes funguje. Možno nie ideálne, ale systém triedeného zberu, tak ako je financovaný výrobcami a koordinovaný so samosprávami, tak ho treba z môjho pohľadu vylepšiť a nie zrušiť a nahradiť akýmsi novým čudom, ktoré priniesol pán minister do skráteného legislatívneho konania a ktoré žiaľ, musím rovno povedať, smrdí. V návrhu nie sú žiadne záruky, že po jeho prijatí nedôjde k narušeniu súčasného fungovania, čo by mohlo spôsobiť vyššie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre občanov. Ďalším rizikom je určovanie poplatkov nariadením vlády, bez jasnej metodiky. Ak nie sú stanovené pravidlá, otvára sa naozaj priestor pre svojvôľu. Svojvôľu opäť jedného človeka, ministra životného prostredia. Pretože kde nie sú pevné kritériá, tam sa rozhoduje politicky a nie odborne. No a na záver, štát dlhodobo nedokáže vymáhať povinnosti od výrobcov, ktorí sa vyhýbajú platbám systému. Podľa odhadov ide až o 13 % výrobcov, čo znamená stratu asi 10 mil. eur ročne. A teda namiesto toho, aby vláda riešila tento problém, ide rozbiť existujúci systém a prevziať kompetencie, ktoré dovolím si povedať, zvládajú lepšie iní. A teda o čom je tento zákon naozaj? A prečo je v skrátenom legislatívnom konaní? V dôvodovej správe sa píše o zjednodušení a zefektívnení systému, no v skutočnosti tu vidíme obídenie štandardného legislatívneho procesu. Na toto sme si už bohužiaľ pri tejto vláde zvykli, ako som povedal, stáva sa to akými štandardom, ale ja si na to nechcem zvykať. Veď toto je obchádzanie akejkoľvek odbornej diskusie. Koľko relevantných pripomienok mohlo byť vznesených, ktoré by mohli byť zapracované do návrhu tohto zákona. Možnože tento zákon by nakoniec pán minister rovno celý stiahol, ale nie, my ideme rovno na vládu, tam im to všetci ministri odkývajú a následne šup do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, rýchlo prvé, druhé čítanie a poďme rovno do praxe, poďme naozaj rozbiť systém, ktorý aspoň ako tak funguje. Potom tu mám posilnenie politickej moci na úkor práve tej odbornej. No a už som hovoril o transparentnosti, tak tá je myslím že úplne zadupaná pod koberec a samotný trh zdeformovaný. Vážené kolegyne, kolegovia, som naozaj rád, že tu máme aj zastúpenie našich koaličných kolegov a teda si mohli vypočuť tento môj príspevok. Ak schválime takéto skrátené legislatívne konanie, tak my nehlasujeme len za skrátené legislatívne konanie, alebo za obsah potom následne toho samotného zákona. Hlasujeme aj o tom, či budeme ďalej akceptovať, že vláda obchádza pravidlá, legislatívne pravidlá, ktoré sú tu dané podľa toho, ako sa jej to zrovna hodí. Preto vás žiadam, najmä kolegovia na ľavej strane, keď ste ku mne čelom, tak vašej pravej strane, nepodporte toto skrátené legislatívne konanie. My v SaS určite toto neurobíme, verím, že neurobia tak ani ostatní opoziční kolegovia a zastavme tento zákon kým je čas. Ďakujem.

V pohode, ďakujem pekne. Takže ešte raz, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Všimnite si v prvom rade to poradie, ako som vás jednotlivo oslovil jednotlivých prítomných v sále. Pána ministra až na záver, ale toto nie je žiadna dehonestácia, pán minister. Toto je hierarchia v rámci parlamentnej demokracie, ale ja mám pocit, že my tu parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, žiadne MPK...

Prosím, pauznite mi na chvíľku čas.

Pán predseda, nenechal by som si ujsť možnosť vystúpiť pred takto plnou sálou, takže pozdravujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pána ministra nevidím...

Pán predseda, pán Kotlár, pán poslanec Kotlár nepovedal, že má súhlas poslaneckých klubov. Ja chcem iba deklarovať, že má súhlas strany SaS v rámci podania tohto návrhu, len aby ste to vedeli, aby sme mohli o tom hlasovať, aby nenastal nejaký problém.

Ďakujem, kolegovia a kolegyni za faktické poznámky. Je to naozaj skľučujúce ako sa píše aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda nemyslím pravidla Envirofondu, ale spôsob akým vládna koalícia pristupuje k návrhom na skrátené legislatívne konanie, že ich tu máme na dennom poriadku, máme ich tu v situáciách, keď nie sú na to dôvody, keď na to upozorňuje nielen opozícia, ale aj sekcia vládnej legislatívy, čo je teda vcelku výnimočný počin a upozorňujú na to samozrejme aj zainteresované subjekty, vrátane, vrátane podnikateľských subjektov, ale aj samospráv, ktoré to kritizujú. Je úplne zjavné, že tie dôvody neexistujú a je potrebné, aby opozícia na to, na to upozorňovala. Pán premiér Fico včera na eurovýbore sa sťažoval, že ako si opozícia nerobí svoju parlamentnú prácu, že chodí len proste na tribúny, ale keď treba, tak ujde z parlamentu a nevie nič navrhnúť, ale veď my tu pravidelne upozorňujeme na to, keď vláda porušuje pravidlá. Keď vláda prichádza s návrhmi, ktoré nie sú v záujme občanov tejto krajiny, ktoré nie sú ani v záujme štátu, ani v záujme samospráv, ani v záujme podnikateľského sektoru, sú v záujme toho, aby si súčasní držitelia moci, rozšírili možnosť ovplyvňovať veci, robiť svoje vlastné biznisy. Tak je to v tom zákone o hazarde, a tak je to aj v tomto zákone o Envirfonde.

Aké mimoriadne okolnosti? Čo sa stalo? Čo hrozí? Bol schválený zákon o odpadoch, ktorý ma mať účinnosť od 1.1. To je mimoriadna okolnosť? Alebo čo? Nič. O mimoriadnych okolnostiach nie je v tom návrhu ani slovo. O tých značných hospodárskych škodách, keby mal niekto veľmi bujnú fantáziu, tak by to tam možno niekde dokázal identifikovať. Ja sa priznám, že až takú bujnú fantáziu nemám, ale teda tvrdí sa tam: návrh zákona bol pripravený predovšetkým z dôvodu potreby, čo najskoršej úpravy a doplnenia foriem poskytovania finančných prostriedkov a environmentálneho fondu, s cieľom jednoznačne určiť a súčasne rozlíšiť, akými spôsobmi a s tým súvisiacimi špecifikami môže dôjsť k poskytnutiu prostriedkov. Úpravy a zredukovania možnosti financovania činnosti ochrany životného prostredia tak, aby sa vypustili redundantné ustanovenia a zachovali sa a precizovali tie, ktoré sa v aplikačnej praxi reálne využívajú. Zjednodušenia a sprehľadnenia zákonnej úpravy postupov Envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov, zjednodušenia a sprehľadnenia zákonných povinností, kladených na environmentálny fond pri stanovení náležitosti výziev a špecifikácii a na to nadväzujúcich náležitosti žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu s tým, že výsledkom navrhovanej zmeny má byť jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom, sprehľadnenia a zefektívnenie postupov poskytovania prostriedkov fondu a zabezpečenie možnosti Envirofondu operatívne reagovať na požiadavky zo strany žiadateľov Ministerstva životného prostredia a schopnosti prijímať operatívne opatrenia, flexibilnejšie možnosti úpravy výziev na poskytnutie prostriedkov, predovšetkým z dôvodu snahy o zjednodušenie administratívneho zaťaženia žiadateľov o poskytnutie prostriedkov. Aj keby to všetko bola pravda, čo z toho je hroziaca značná hospodárska škoda pre štát? Lebo značná hospodárska škoda pre štát nie je to, že máme tu nejaký systém, ktorý nejakým spôsobom funguje a navrhuje sa zefektívniť, navrhuje sa zlepšiť. To samé o sebe nie je hroziaca značná hospodárska škoda. Ďalej, v návrhu sa píše: cieľom návrhu zákona je zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie jednak na strane Envirofondu a jednak na strane žiadateľov o poskytnutie prostriedkov fondu. Opäť, čo to má spoločné s tým, že by štátu hrozili značné hospodárske škody? Návrh nového zákona predstavuje implementáciu jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi, s ktorými Envirofond hospodári. Značné hospodárske škody? Východiskom nového zákona je eliminovať ustanovenia, ktoré sú z hľadiska efektívneho fungovania Envirofondu nadbytočné, neprehľadné a príliš podrobné a skľučujúce. Slovo skľučujúce som ešte v odôvodnení vládneho návrhu nevidel, ale teda dobre, tak sú skľučujúce, ale nie je to hroziaca značná hospodárska škoda. Môže to byť nejaká psychická újma, ak pravidlo niekoho skľučuje a po vládnej zmene nebude, ale nie je to to, čo je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Návrh zákona je primárne zameraný na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania Envirofondu. Fráza. Efektívnejšie a rýchlejšie procesy Envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov na ochranu životného prostredia sú nevyhnuté na plnenie stratégie environmentálnej politiky SR. Budíš, ale opäť, kde sa tam hovorí o hroziacej značnej hospodárskej škode pre štát? Ďalej. Osobitne sa v rámci novej právnej úpravy k návrhu zákona o Envirofonde a o zmene doplnení niektorých zákonov zakotvuje možnosť Environmentálneho fondu SR ako subjektu verejného práva vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov podľa zákona číslo 79/2015 Z.z. o odpadoch, čo prináša zvýšenie a zavedenie väčšej transparentnosti, konkurencieschopnosti a možnosti výberu medzi existujúcimi subjektami vykonávajúcimi činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Áno, toto je jeden z tých hlavných problémov celého návrhu, ale čo to má so značnou hospodárskou škodou hroziacou štátu? Nič. A potom sa už iba konštatuje, že na základe vyššie uvedeného hrozia značné hospodárske škody štátu a preto je potrebné prerokovať ten návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V tom odôvodnení nie je ani jedna jediná vec, ktorá by bola dôvodom na skrátené legislatívne konanie tak, ako tie dôvody definuje zákon o rokovacom poriadku. A teda budem reagovať aj na to, čo hovoril pán minister v odôvodnení, v odôvodňovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hovoril o tom, že štát nemá žiadny záujem o vstup, pokiaľ ide o ten triedený odpad. Poukázal zároveň na to, že inde sú jedna, dve veľké spoločnosti, ktoré tu riešia. U nás je 11 organizácií zodpovedností výrobcov a nie sú stanovené pravidlá, že štát musí mať nástroje, ako na trh vstúpiť. Čím si teda odporuje, že štát nemá záujem ovládnuť ten trh, ako hovoril aj a nielen pri tejto príležitosti. A zároveň si vytvára priestor pre to, aby štát vstúpil. A neriešil len problémy lokalít, kde to nie je dostatočne pokryté, alebo komodít, o ktoré nie je záujem. Ale vytvára aj možnosť vstupu štátu do systému, ktorý dnes funguje a kde štát nastavuje pravidlá. Teda po novom, štát bude nielen nastavovať pravidlá, ale prostredníctvom Envirofondu bude aj účastníkom toho trhu. Je vcelku zaujímavé, že popri sebe rokujeme o dvoch návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Včera sme rokovali v prvom čítaní a pred tým v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu novely zákona o hazarde, ktorý priniesol pán minister športu a cestovného ruchu Huliak, ktorý vlastne má zabezpečiť vstup štátu do sektoru Hazardu ako účastníka, alebo rozšíriť možnosť štátu v tom zmysle, že bude štát, alebo štátna firma môcť prevádzkovať kasína. Teraz rokujeme o návrhu zákona, alebo návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone, ktorý zase má umožniť vstup štátu alebo štátneho fondu do trhu s triedeným odpadom a do spracovania triedeného odpadu. A tu by som upozornil na to, na čo som upozornil včera, že to neznamená, že keď štát do toho vstúpi, že to budú robiť štátni úradníci, lebo tie konkrétne činnosti môžu robiť aj ďalšie firmy a budú na to naviazané aj ďalšie firmy a môžu z toho profitovať ďalšie firmy, nie tie, ktoré budú vygenerované trhom v rámci konkurencie, ale tie, ktoré budú určené politickými nominantmi dosadenými súčasnou vládnou koalíciou. A to sú možno skutočné dôvody, prečo rokujeme o tomto návrhu zákona a prečo rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Prečo sa Ministerstvo životného prostredia vyhlo normálnemu legislatívnemu procesu ešte vo fáze pred predložením zákona do vlády, čiže nemali sme tu štandardnú medzirezortné a pripomienkové konanie, napriek tomu, že aj sekcie vládnej legislatívy upozornila, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ten návrh zákona bol pripravovaný takú dlhú dobu, že bolo možné absolvovať riadny legislatívny proces. A teda ako vo vzťahu k tej fáze pred predložením do vlády a posunutím návrhu zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, tak po posunutí do parlamentu, keď je navrhovaná účinnosť 1. januára, okrem tejto októbrovej schôdze Národnej rady, sa tento rok plánovane zíde ešte aj v novembri a decembri, čiže ešte prinajmenšom jedna schôdza riadna bude a bol by priestor na to, aby v štandardnom procese bolo o tomto návrhu zákona rokované. Čiže je evidentné, že vláda sa chce vyhnúť riadnemu legislatívnemu procesu bez toho, aby na to existovali zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady SR stanovené dôvody. A podobne ako v tom skrátenom legislatívnom konaní k novele zákona o hazarde, o ktorom rokujeme paralelne, teraz to bude tak na preskačku, že chvíľu o hazarde, chvíľu o envirofonde, tie skutočné záujmy, ktoré sú za tým, sú iné ako tie, ktoré sú deklarované, a ide o vstup štátu do systému spracovania triedeného odpadu, v tomto prípade systému, ktorý nejako funguje, ktorý primárne si platia výrobcovia, kde existuje aj nejaká konkurencia, kde tí, ktorí to prevádzkujú, majú záujem na tom, aby ten systém fungoval efektívne, lebo aj oni sa na tých nákladoch podieľajú. Miesto toho sa tu vytvára priestor pre vstup štátneho fondu, envirofondu a pre konkurenciu, ktorá nemusí byť dokonca v súlade s právom Európskej únie, lebo existujú názory, že zákon tak, ako je naformulovaný, môže byť v rozpore s právom Európskej únie, lebo nebude zabezpečená konkurencia, keďže jeden z tých subjektov, ktorý vstúpi na trh a envirofond zjavne vstúpi na trh, bude mať privilegované postavenie oproti iným. Keďže štát určuje pravidlá, štát bude nastavovať administratívnym rozhodnutím, respektíve rozhodnutím ministerstva poplatky a ďalšie náležitosti vo vzťahu k envirofondu. Prečo o takejto veci nemôže prebehnúť normálny legislatívny proces? Kam sa vláda ponáhľa?
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, špeciálne pán spravodajca, pán poslanec Kalivoda. Ja trošku mi je ľúto, že pri tom úvodnom vstupe pána ministra nebol prítomný a neviedol schôdzu pán predseda alebo pán podpredseda Národnej rady Danko a pretože to vystúpenie nebolo o skrátenom konaní, bolo o obsahu návrhu zákona a tu sa predsedajúci často pohoršujú, že opoziční poslanci v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie hovoria o obsahu návrhu zákona. Tak, ale nemôžete celkom hovoriť o dôvodoch skráteného legislatívneho konania bez toho, aby ste sa dotkli aj obsahu návrhu zákona, čiže z môjho pohľadu to nebola taká, taká tragédia, že pán minister hovoril aj o obsahu, ale potom prosím, aby, aby predsedajúci z radov koalície rovnako pristupovali aj k vystúpeniam opozície, lebo posúdiť dôvody pre skrátené legislatívne konanie a vyhnúť sa obsahu návrhu zákona, sa podľa môjho názoru nedá. Druhá vec je, že, že to úvodné vystúpenie pána, pána ministra vyzeralo tak, ako by už ani neplánoval vystúpiť nejako obsiahlejšie k tomu návrhu v prvom čítaní a v úvodnej reči odkáže len na to, že všetko vysvetlil v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda mal som potrebu to uviesť. Ja sa budem venovať primárne dôvodom alebo neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, v prípade návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde. Správne pani poslankyňa Stohlová upozornila nie nejakej novely niečoho, čo je nevyhnutné urobiť teraz hneď, ale kompletne nového zákona. To je no niečo, niečo na úrovni tej novely Trestného zákona, že faktické, faktická zásadná zmena celej trestnej politiky sa udeje v skrátenom legislatívnom konaní. Tak začnem pár konštatovaniami. Navrhované zmeny nesvedčia o naliehavosti a nevytvárajú okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie. Predkladateľ poukazuje na potrebu skráteného legislatívneho konania z dôvodu značných hospodárskych škôd najmä snahou o čo najskoršiu úpravu a doplnenie foriem poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu Slovenskej republiky zjednodušene a sprehľadnenie správnej úpravy, zníženie administratívneho zaťaženia Environmentálneho fondu Slovenskej republiky a žiadateľov a zavedenie jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi. Rovnako poukazujeme na fakt, že návrh zákona je v procese prípravy a predmetom konzultácií so sekciou vládnej legislatívy už od začiatku septembra 2025, pričom za toto obdobie bolo možné zabezpečiť jeho prerokovanie v rámci riadneho legislatívneho procesu. Toto netvrdí opozícia, toto netvrdí žiadny opozičný poslanec, toto netvrdia dotknuté subjekty, analytici, novinári, kritici, kritici toho návrhu, toto tvrdí sekcia vládnej legislatívy, čiže poradný orgán alebo súčasť, súčasť Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorá nie je ovládaná opozíciou, napriek tomu sekcia vládnej legislatívy jednoznačne konštatovala, že v tomto prípade neexistujú okolnosti pre skrátené legislatívne konanie. Vláda napriek tomu ignorovala upozornenie sekcie vládnej legislatívy a tento návrh zákona schválila vrátane návrhu na skrátené legislatívne konanie a samozrejme, že, že takýmto spôsobom postupuje koalícia veľmi často, čo ale nie je dôvod na to, aby, aby sa nad tým prehliadali oči a tvárili sa, že je to v poriadku najmä v situácii, keď, keď vláda, teda vláda a ministerstvo životného prostredia prichádza s kompletne novým návrhom zákona, a keď na to, že, že neexitujú dôvody na skrátené legislatívne konanie upozorňujúc viaceré inštitúcie vrátane samospráv, ktoré sú dotknuté, vrátane podnikateľských združení, vrátane Protimonopolného úradu. A teda rozoberme si ten návrh. Zjavne z tých dôvodov, ktoré pozná rokovací poriadok, vláda tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody. To má byť ten dôvod. Ja by som len teda pripomenul, že má ísť o mimoriadne okolnosti. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Čiže mimoriadne okolnosti a značné hospodárske škody hroziace štátu. Ani jedna z týchto, ani jedna z týchto okolností nie je naplnená. Aké mimoriadne okolnosti? Čo sa stalo? Čo hrozí? Bol schválený zákon o odpadoch, ktorý má mať účinnosť od 01.01.? To je mimoriadna okolnosť? Alebo, alebo čo? Nič. Nič o mimoria ...

.