ale ja mám pocit, že my tú parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Žiadne MPK, žiadna diskusia s odbornou verejnosťou, zakrýva sa to pod rúško všelijakých hospodárskych škôd, verejného záujmu a neviem čoho všetkého ešte. Ministri nechodia na výbory, zákonmi sa presúvajú kompetencie z parlamentu na vládu, toto sme napríklad zažili v prípade...
ale ja mám pocit, že my tú parlamentnú demokraciu už dávno nemáme. Ministri nosia do parlamentu zákony, ktoré majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Žiadne MPK, žiadna diskusia s odbornou verejnosťou, zakrýva sa to pod rúško všelijakých hospodárskych škôd, verejného záujmu a neviem čoho všetkého ešte. Ministri nechodia na výbory, zákonmi sa presúvajú kompetencie z parlamentu na vládu, toto sme napríklad zažili v prípade energopomoci. Pán minister Taraba zase v skrátenom legislatívnom konaní ohrozil jeden z míľnikov Plánu obnovy, hovorím o skrátenom legislatívnom konaní k zákonu o EIA, ktorý sme tu mali na poslednej schôdzi. No a pán minister dnes povie, že on spája svoje vystúpenie v rámci skráteného legislatívneho konania s vystúpením k zákonu. A ja spýtam, pán predseda, čo vy teda na to. Ja si myslím, že častokrát práve vystupujúci z opozície, ktorí si dovolia v rámci skráteného legislatívneho konania alebo v rámci toho vystúpenia sa vyjadriť priamo k téme sú následne iba zastavení, ale tentoraz sa to žiaľ nestalo. A stojíme tu dnes pri návrhu, ktorý je teda opäť v skrátenom legislatívnom konaní a ako už povedali aj moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, na toto nie je žiaden, ale naozaj že žiaden zákonný dôvod. Zákon vykazuje naozaj prvky toho, že bol pripravený veľmi dôsledne, ale to, aby bol prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo s nejakými inými dotknutými orgánmi, inštitúciami, tak na toto sa bohužiaľ čas nenašiel. Tento spôsob rýchlo, potichu, bez diskusie a veľmi pokútne sa stal akosi už takým symbolom spôsobu vládnutia tejto koalície. Kedykoľvek sa objaví pojem skrátené legislatívne konanie, tak už vopred vieme, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu, ale skôr o nejaký mimoriadny záujem toho ktorého ministra. Včera sme dokonca zažili skrátené legislatívne konanie, ku ktorému bola useknutá diskusia veľmi ráznym spôsobom. Ja som zvedavý teda, ako dopadne tento zákon, či naozaj je to také urgentné, že ho musím prerokovať ešte dnes. Ako to bude s tým ďalším hlasovaním. Ako som už povedal, tento návrh, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Nevideli sme odborné stanoviská z prostredia samospráv, podnikateľov, ani organizácií, ktoré sa k tomuto minulosti vyjadrovali. Ide pritom o systémový zákon, resp. systémovú zmenu, ktorý má dopad, priamy dopad na verejné financie, hospodársku súťaž a dokonca aj na enviromentálnu politiku Slovenska. Ministerstvo teda opäť obchádza zákonné pravidlá a berie občanom, odbornej verejnosti, aj poslancom právo na riadnu diskusiu. Ale toto nie je iba formálny výčitka, toto je naozaj zásah do princípov právnej istoty, transparentnosti a ako som už povedal v úvode, aj do demokracie, parlamentnej demokracie, ktorú tu už žiaľ aj kvôli takémuto spôsobu predkladania zákonov už dávno nemáme. No a keď sa bavíme o hospodárskych škodách, naozaj hrozia? Nevznikajú skôr práve týmto návrhom zákona? Veď riziko deformácie hospodárskej súťaže bije do očí, tak ako je tento zákon napísaný. Zavedenie enviromentálneho fondu ako organizácie zodpovednosti výrobcov, by znamenalo vstup štátu do konkurenčného prostredia, kde dnes pôsobia práve súkromné subjekty. Inými slovami, štát vstupuje do prostredia, kde jednoducho nemá čo robiť. Už v minulosti sme to videli, že naozaj štát je tým najhorším vlastníkom a obávam sa, že štát bude aj v tomto prípade tým najhorším subjektom, ktorý bude vstupovať do niečoho, čo možnože nefunguje úplne ideálne, ale rozhodne by nemal byť jedným z prvkov, alebo jedným z tých konkurentov, ktorý ten trh bude kriviť. Vytvárajú sa nerovnaké podmienky a hrozí, že fond získa neoprávnenú výhodu, ktorá povedie k vytlačeniu všetkých súkromných organizácií o zodpovednosti výrobcov. No a namiesto férovej súťaže tu máme priestor pre vznik akéhosi štátneho monopolu, ktorý nijakým spôsobom negarantuje efektívnejšie fungovanie. Ďalším závažným problémom tohto návrhu zákona, alebo toho, že je prerokovávaný v skrátenom legislatívnom konaní je aj centralizácia rozhodovacích právomocí. Novela oslabuje úlohu Rady fondu, orgánu, ktorý mal byť zárukou kolektívneho a odborného dohľadu a posilňuje právomoci ministra, jednej osoby, ministra životného prostredia. Ja si myslím, že toto je naozaj krok smerom k politizácii rozhodovania o verejných peniazoch. Nie je náhoda, že viacerí experti prirovnávajú tento prístup k tzv. Orbánovskému modelu správy fondov, kde o všetkom rozhoduje jeden človek a bohužiaľ toto všetko bez akejkoľvek nezávislej kontroly. Nehovoríme tu o detailoch, ale o zásahu do systému, ktorý dnes funguje. Možno nie ideálne, ale systém triedeného zberu, tak ako je financovaný výrobcami a koordinovaný so samosprávami, tak ho treba z môjho pohľadu vylepšiť a nie zrušiť a nahradiť akýmsi novým čudom, ktoré priniesol pán minister do skráteného legislatívneho konania a ktoré žiaľ, musím rovno povedať, smrdí. V návrhu nie sú žiadne záruky, že po jeho prijatí nedôjde k narušeniu súčasného fungovania, čo by mohlo spôsobiť vyššie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre občanov. Ďalším rizikom je určovanie poplatkov nariadením vlády, bez jasnej metodiky. Ak nie sú stanovené pravidlá, otvára sa naozaj priestor pre svojvôľu. Svojvôľu opäť jedného človeka, ministra životného prostredia. Pretože kde nie sú pevné kritériá, tam sa rozhoduje politicky a nie odborne. No a na záver, štát dlhodobo nedokáže vymáhať povinnosti od výrobcov, ktorí sa vyhýbajú platbám systému. Podľa odhadov ide až o 13 % výrobcov, čo znamená stratu asi 10 mil. eur ročne. A teda namiesto toho, aby vláda riešila tento problém, ide rozbiť existujúci systém a prevziať kompetencie, ktoré dovolím si povedať, zvládajú lepšie iní. A teda o čom je tento zákon naozaj? A prečo je v skrátenom legislatívnom konaní? V dôvodovej správe sa píše o zjednodušení a zefektívnení systému, no v skutočnosti tu vidíme obídenie štandardného legislatívneho procesu. Na toto sme si už bohužiaľ pri tejto vláde zvykli, ako som povedal, stáva sa to akými štandardom, ale ja si na to nechcem zvykať. Veď toto je obchádzanie akejkoľvek odbornej diskusie. Koľko relevantných pripomienok mohlo byť vznesených, ktoré by mohli byť zapracované do návrhu tohto zákona. Možnože tento zákon by nakoniec pán minister rovno celý stiahol, ale nie, my ideme rovno na vládu, tam im to všetci ministri odkývajú a následne šup do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, rýchlo prvé, druhé čítanie a poďme rovno do praxe, poďme naozaj rozbiť systém, ktorý aspoň ako tak funguje. Potom tu mám posilnenie politickej moci na úkor práve tej odbornej. No a už som hovoril o transparentnosti, tak tá je myslím že úplne zadupaná pod koberec a samotný trh zdeformovaný. Vážené kolegyne, kolegovia, som naozaj rád, že tu máme aj zastúpenie našich koaličných kolegov a teda si mohli vypočuť tento môj príspevok. Ak schválime takéto skrátené legislatívne konanie, tak my nehlasujeme len za skrátené legislatívne konanie, alebo za obsah potom následne toho samotného zákona. Hlasujeme aj o tom, či budeme ďalej akceptovať, že vláda obchádza pravidlá, legislatívne pravidlá, ktoré sú tu dané podľa toho, ako sa jej to zrovna hodí. Preto vás žiadam, najmä kolegovia na ľavej strane, keď ste ku mne čelom, tak vašej pravej strane, nepodporte toto skrátené legislatívne konanie. My v SaS určite toto neurobíme, verím, že neurobia tak ani ostatní opoziční kolegovia a zastavme tento zákon kým je čas. Ďakujem.
Skryt prepis