Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.10.2010 o 15:51 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2010 14:44 - 14:45 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, nedá mi na vás nezareagovať, ale len veľmi stručne, pretože myslím si, že moje vystúpenie bolo skutočne odborné a vymenovala som všetko, čo bolo potrebné, a povedala som aj to, že štát môže ovplyvňovať a zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv.
Viete, vy tu hovoríte čosi o čestnosti. Ja by som sa nad tou vašou čestnosťou veľmi zamyslela, pretože vaše lobovanie aj v OECD sme zažili, keď sme boli v OECD. A taktiež nám bolo odporúčané, aby sme to zrušili. Ale zaujímavé bolo, že práve s tými ľuďmi, ktorí nám to vytkli, tak kolegovia vás stretli na obede. Čiže bola by som veľmi, veľmi rada, pán poslanec Beblavý, keby ste lobovali v prospech zamestnancov Slovenskej republiky, tých 2,2 mil. zamestnancov, a nie proti nim. Ale raz vám to aj títo ľudia spočítajú.
A, prepáčte, keď chcete povedať, že do roku 2004 tu neboli žiadni zamestnávatelia. Tak asi ste sem spadli z Marsu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2010 14:09 - 14:32 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri čítaní návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, som sa nemohla zbaviť dojmu, že pre pána poslanca Kaníka sú najväčším problémom podmienky férovej konkurencie a spravodlivé podmienky zamestnávania. Pán Kaník zakaždým keď sa dostane k moci, sa pokúša zlikvidovať v demokratickom svete všeobecne uznávaný inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Tieto snahy pána Kaníka mi vždy pripomínajú rečnícke vystúpenia rímskeho senátora pána Marca Porcia Cata, ktorý vlastne každé svoje vystúpenie končil záverom: „A Kartágo musí byť zničené.“ Mám taký pocit, že Kartágom pána poslanca Kaníka sú skutočne extenzie kolektívnych zmlúv, ktoré musia byť zničené a z praxe vymazané. Toľko snáď na nejaký úvod. Ale keby to nebola taká vážna vec, tak je to skutočne úsmevné, pretože navrhovatelia tu navrhujú nelogicky a absurdne podmieniť extenziu kolektívnej zmluvy súhlasom dotknutého zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vykonať.
Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa teda skutočne o čo ide. Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, odborne nazývaný aj pojmom extenzia kolektívnej zmluvy, je zaužívaným inštitútom v demokratických štátoch s trhovou ekonomikou. Využívajú ho prakticky všetky členské štáty Európskej únie a tiež väčšina štátov združených v Medzinárodnej organizácii práce. Na pôde Medzinárodnej organizácie práce bolo medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi dohodnuté, že štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Deje sa tak spravidla v dôsledku znižovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež preto, aby firmy v danom odvetví, teda v odvetví ekonomickej činnosti, nemali konkurenčnú výhodu vo forme nižších cien na trhu tovarov a služieb z dôvodu nižších nákladov v porovnaní s firmami, ktoré pokryté sú kolektívnymi zmluvami. Štát môže ovplyvňovať, teda zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú priamo pokrytí kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, teda kolektívnou zmluvou v danom odvetví. Ustanovenia na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhujú najčastejšie preto, aby sa kompenzovala slabosť potenciálnych vyjednávacích strán alebo neexistencie partnera na realizáciu kolektívnych zmlúv.
Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je o. i. ochrana sociálneho zmieru vo všeobecnosti, ochrana pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, stabilita výrobných a pracovných postupov u zamestnávateľa, ale aj zamedzenie sociálneho dumpingu a zabezpečenie férových podmienok hospodárskej súťaže v rámci konkurenčného prostredia.
Rozšírenie kolektívnych zmlúv je založené na princípe erga omnes, teda na princípe dobra, ktoré umožní, aby sa príslušná kolektívna zmluva stala všeobecne záväznou v rámci jej oblasti pôsobnosti, a to tak, že sa explicitne rozšíri záväznosť tejto kolektívnej zmluvy aj na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zmluvných strán. Dôvod, pre ktorý toto rozšírenie sa aplikuje, je, že odbory a zamestnávateľské združenia, ktoré vedú kolektívne vyjednávania, často nemajú všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí formálne patria do oblasti pôsobnosti ich združenia, zväzu, ako svojich členov.
Závery prakticky všetkých recentných medzinárodných konferencií, summitov či rokovania Rady ministrov Európskej únie organizovaných či už Medzinárodnou organizáciou práce, Európskou komisiou, Radou Európy alebo inými medzinárodnými inštitúciami sa vždy vyslovili za význam inštitúcií extenzií, a to najmä v období, kedy sú ekonomiky Európy a sveta zasiahnuté globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Len príkladom spomeniem významné Ôsme európske regionálne zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vlád, zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov zo 46 štátov, predstavitelia, zástupcovia Európskej únie, Svetovej federácie odborov, Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov, Medzinárodnej konfederácie odborov, Business Europe, Európskej konfederácie odborov, Organizácie Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo a Európskej vzdelávacej nadácie. Rovnako bohatej účasti na najvyššej úrovni na túto tému sa tešila aj medzinárodná konferencia v novembri 2008 organizovaná Európskou komisiou a Medzinárodnou organizáciou práce.
Systém extenzií kolektívnych zmlúv sa opiera o Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, na ktorý nadväzuje podrobná úprava inštitútu a podmienok extenzií kolektívnych zmlúv, ktorá je zahrnutá vo IV. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951. Podľa tohto citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu. A ja presne budem citovať, za akých podmienok to môže byť. Po prvé je to kolektívna zmluva, ak už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny. Po druhé je to, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami. Po tretie je to, ak pred jej rozšírením zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili svoje pripomienky. Teda zhrniem to. Sú tam určené tri podmienky pre extenziu; reprezentatívnosť kolektívnej zmluvy, ktorá má byť predmetom extenzie, legitimita žiadateľa, teda musí ísť o zmluvnú stranu, ktorá kolektívnu zmluvu uzatvorila, a napokon je to príležitosť na predloženie pripomienok dotknutými zamestnávateľmi a pracovníkmi. Ak si to teda zhrnieme, nikde sa nepíše o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Je to logické, pretože podstatou extenzie je nútený zásah štátu do zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov, teda do pracovnoprávnych vzťahov všeobecne záväzným právnym predpisom tak, ako je to aj v iných prípadoch, kedy zákon či iný všeobecne záväzný právny predpis nútene zasahuje do pracovných vzťahov či iných právnych vzťahov zamestnávateľa a podnikateľa. Ani v tomto prípade nie je možné podmieniť prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu súhlasom konkrétneho dotknutého zamestnávateľa. A už vôbec nemožno takýto súhlas s vydaním právneho predpisu podmieniť priamo v zákone.
Dámy a páni, ak by sme prijali takúto tézu, hrubo by sme zasiahli do ústavného poriadku, konkrétne do ústavného postavenia ministerstva ako štátneho orgánu. Konkrétne by išlo o nedovolené obmedzovanie právomoci ministerstva dané čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ústava nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu ako subjektu súkromného práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. Slovenská republika vo svojej platnej právnej úprave rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje všetky podmienky uvedené v predmetnom odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce.
Nedá mi, aby som sa neobzrela na chvíľu do histórie a nehovorila o tradícii rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na území našej republiky, ktorá bola zavedené už za Prvej česko-slovenskej republiky, za masarykovského poňatia demokracie, kedy v zákone o hromadných kolektívnych zmluvách z roku 1937 tento inštitút bol právne upravený a nebol ani v tom čase nezmyselne podmienený súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Tento inštitút spolu s garanciami koaličných slobôd a slobodného kolektívneho vyjednávania bol v ére totality z právneho poriadku vypustený a znovu bol zavedený ako výraz demokratických zmien po roku 1989 zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Vtedy bol zákon pripravovaný federálnym ministerstvom práce, sociálnych vecí s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce za účasti a bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, opakujem, za účasti a s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce a za bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, teda hovorím o zástupcoch zamestnancov i zamestnávateľov.
S rozširovaním záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa do prijatia tzv. Kaníkovej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 neboli žiadne problémy. Zamestnávatelia pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadrovali svoje stanovisko k predmetnému rozšíreniu. A tripartitná odborná komisia pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny posudzovala obdobné sociálne a ekonomické podmienky zamestnávateľa, na ktorého sa extenzia mala vykonať. Na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa nevyžadoval súhlas zamestnávateľa až do zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004, a to zákonom č. 585/2004 Z. z. Od 1. decembra 2004 sa na návrh vtedajšieho ministra práce, teda teraz pána poslanca Kaníka, zákon zmenil v tom zmysle, že extenziu možno vykonať len vtedy, ak zamestnávateľ, na ktorého sa má rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vzťahovať, s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí. V praxi to znamenalo podstatné zníženie počtu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv, čo sa preukázalo aj štatistickými údajmi. Keď pán minister, teraz už pán poslanec Kaník, predkladal túto novelu, dôvodil, že 60 % zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2006 tak bolo necelých 30 % pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2007 nebola už rozšírená žiadna záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Tým sa absolútne znížilo pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Zákon č. 328/2007 Z. z. na návrh pani poslankyne Janky Vaľovej opäť zmenil text § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, že ministerstvo môže na návrh jednej zmluvnej strany alebo na návrh oboch zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ustanoviť všeobecne záväzným predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre ďalšieho zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela. To znamená, že podmienka súhlasu dotknutého zamestnávateľa na vykonanie extenzie bola zo zákona vypustené.
Keďže niektorí reprezentanti Republikovej únie zamestnávateľov prejavovali výhrady voči právnej úprave extenzií, obrátila som sa v roku 2008 ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny na Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania kolektívnych zmlúv. Medzinárodný úrad práce nám poskytol odbornú, pomoc, a to prostredníctvom pána profesora Niklasa Bruuna z Fínska, experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a pre kolektívne vyjednávanie. Jeho odborná misia sa uskutočnila v Slovenskej republike v dňoch 4., 5., 6. mája 2009, a to za účasti zástupcov a odborníkov Republikovej únie zamestnávateľov, reprezentatívnej organizácie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Konfederácie odborových zväzov a Nezávislých kresťanských odborov, ale aj ďalších odborníkov, ktorí participovali na príprave novely zákona o kolektívnom vyjednávaní prijatej v roku 2009. Odborná pomoc sa zamerala na nasledovnú problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv, a to najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie kolektívnych zmlúv, procesu rozširovania kolektívnych zmlúv, výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv a, samozrejme, reprezentatívnosť zamestnávateľov a reprezentatívnosť pracovníkov ako odborov. Na základe výsledkov týchto konzultácií som v roku 2009 predložila novelu zákona, ktorá aj bola parlamentom prijatá a ktorá skvalitnila postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona nanovo upravila znenie § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona. Rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dnes sa na základe odporúčania experta Medzinárodnej organizácie práce vykonáva na celé odvetvie, teda na všetkých zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, to znamená pokrytie určitého minimálneho počtu zamestnávateľov a ich zamestnancov. Text novely ešte pred schválením bol posúdený aj menovaným expertom Medzinárodného úradu práce, ktorý k nemu zaujal podporné stanovisko.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že platná právna úprava rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v Slovenskej republike je kompatibilná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách Európskej únie. Z porovnávacej štúdie Európskeho observatória kolektívnych pracovných vzťahov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok vyplýva, že všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou Veľkej Británie využívajú inštitút extenzií. Zdôrazňujem, že ani v jednom členskom štáte Európskej únie, ani v jednom členskom štáte Európskej únie nie je rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmienené súhlasom dotknutého zamestnávateľa.
Platná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je dobrá a vychádza z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, najmä z Európskej sociálnej charty, revidovanej, z Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 a z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91.
Účelom právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je aj v jeho dnešnej podobe ochrana sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnaní a zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Je to na zabránenie sociálnemu dumpingu, zamedzenie neférovému konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa extenzii, aj keď nemajú dôvod na oslobodenie od plnenia. Naproti tomu predložený návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom navrhujú zmenu podmienok extenzie kolektívnych zmlúv, je zlým návrhom, ktorý škodí nielen rozvoju pracovných priaznivých podmienok férovej konkurencie v trhovej ekonomike, ale aj postaveniu zamestnancov v danom odvetví, na ktoré sa uzatvorené kolektívne zmluvy nevzťahujú. Tento návrh podporuje ambície len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní zdieľať spoločné európske ideály podnikovej sociálnej zodpovednosti vyznávanej a podporovanej napr. aj takou vážnou organizáciou zamestnávateľov, ako je Business Europe, v ktorej sú združení najvýznamnejší zamestnávatelia Európy. Mimochodom, nedá mi, aby som tu nepripomenula aj Republikovú úniu zamestnávateľov, ktorá je paradoxne hlavným iniciátorom tejto navrhovanej zmeny. Tento návrh podporuje len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, ktorí si chcú vylepšovať svoju pozíciu na trhu voči slušným konkurentom v odvetví, v ktorom podnikajú, najmä znižovaním nákladov na pracovnú silu. Konkurenčnou výhodou je pre nich lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na podporu regenerácie pracovnej sily, na doplnkové dôchodkové sporenie a na ostatné segmenty podnikovej sociálnej politiky. Neférovosť konkurenčnej výhody spočíva v tom, že znižovanie nákladov je na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk. Zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči svojim zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Takto si, páni pravičiari, predstavujete vytváranie zdravého konkurenčného prostredia, zákonnou podporou sociálneho dumpingu? Alebo nalejme si teda čistého vína: Ktorý dotknutý zamestnávateľ už len bude súhlasiť s extenziou, ak sa dobrovoľne neprihlásil k signatárstvu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už v procese vyjednávania, ak mu potom ešte dáme aj možnosť extenziu odmietnuť?
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte raz podčiarkujem, návrh zákona je zlý, absurdný. Škodí predovšetkým vytváraniu zdravého a férového konkurenčného prostredia. Škodí sociálnemu postaveniu zamestnancov a je v rozpore s duchom relevantných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj v rozpore s princípmi podnikovej sociálnej zodpovednosti formulovanými samotnými sociálnymi partnermi v rámci Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce. Zároveň postráda elementárnu logiku. Ak extenzia vydaná všeobecne záväzným právnym predpisom je všade uznávaným núteným inštitútom rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy, je skutočne absurdné a nelogické podmieňovať jej vydanie súhlasom zamestnávateľa. Zároveň je aj neprimeraným zásahom do ústavných práv štátneho orgánu, keď vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu zákonom podmieňuje súhlasom individuálneho súkromného subjektu, na ktorý sa má tento všeobecne záväzný právny predpis vzťahovať.
Vážené dámy, páni, vzhľadom na to, čo som uviedla, a na to, že som si dovolila vám predstaviť z odborného hľadiska, ako majú vyzerať extenzie záväznosti rozširovania kolektívnych zmlúv, musím povedať, že takýto návrh nemôžem ani ja, ale ani poslanci strany SMER – sociálna demokracia podporiť. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku žiadam nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Žiadam o tom hlasovať. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2010 10:58 - 10:59 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja by som sa predsa len vyjadrila k tomu a bola by som zvedavá, prečo boli zverejnené len výkazy o tom, v akom čase a čo som robila. A to, že som pracovala bežne v sobotu a v nedeľu, bolo úplne normálne a predpokladám, že mnohí vaši predstavitelia robia to isté. Čudujem sa jedno, že napr. pán minister, ktorý má prístup k dokumentom a určite ich má, nezverejnil napr. práce a činnosť a výsledok, ktoré som robila a pripravovala výskumnú úlohu - analýza prieskumu, monitoring utvárania právnych podmienok pre dôstojnú a dobrú prácu, problematiku sociálneho zabezpečenia s osobitným zreteľom na dôchodkové zabezpečenie. Ja, viete, ako že je tam materiál, ktorý bol pripravený k verejnému obstarávaniu. Čiže, treba sa pozrieť na to a pán minister, keby bol seriózny, tak by bol zverejnil, možno, aj tieto záujmy. Hoci, neviem, pokiaľ ide o to verejné obstarávanie, či by nedošlo k určitému narušeniu. Takže, toľko na tému k tomu a zaujímavé je, že nikoho netrápi, že takéto mzdy, a hovorí sa o tom pritom o šetrení na rezortoch, pán minister sám hovorí o šetrení, že ľuďom so stredoškolským vzdelaním dávame 40 eur na hodinu, alebo že zamestnanec, ktorý pracuje a mal by pánovi ministrovi zachytiť materiály, pustí cez poradu vedenia materiál, návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý, vlastne, s ktorým pán minister nesúhlasí. A tento človek má na hodinu 60 eur. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 14.10.2010 10:45 - 10:45 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vypočula som si tu veľa príspevkov, ale musím povedať jedno, že som rada, že práve na tému podpory rodiny sa ozvalo viacero ľudí a majú v mnohých prípadoch aj iný názor ako je predložená novela zákona, teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Považujem za jednoznačne negatívnu zmenu, zmenu v poskytovaní rodičovského príspevku a to tak, že vlastne zhoršuje ekonomickú situáciu rodiny a to tej rodiny, ktorá sa dobrovoľne vzdala príjmu v súvislosti s príchodom dieťaťa, prípadne prerušila, samozrejme, budovanie svojej profesionálnej kariéry. Pani poslankyňa Blahová tu predniesla ako bolo vychválené niekoľko údajov, ale musím povedať, že práve riešenie, ktoré bolo a ktoré priniesla predchádzajúca vláda, bolo koncepčným riešením, pretože riešilo príspevok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa pre toho rodiča, ktorý sa rozhodne ísť pracovať a riešilo poskytovanie rodičovského príspevku pre rodiča, ktorý vlastne sa vzdal príjmu. A to nie je akási zásluhovosť, to je rodič, ktorý sa rozhodol a prišiel o svoj príjem, presne tak, ako to bolo konštatované v programovom vyhlásení vlády, ktoré tu pani Blahová odcitovala. Áno, v čase, keď sme ho pripravovali, bol na úrovni minimálnej mzdy, pretože minimálna mzda 307 eur je od 1. 1. 2009. Treba započítať k 256 eurám, pani poslankyňa, aj odvody, ktoré za tú matku platíme, pretože z minimálnej mzdy sa platia aj odvody.
V tejto súvislosti pripomínam, že v predvolebnom období predchádzajúca vláda, teda, predchádzajúca vládna koalícia a ešte raz poprosím, pripomínam, že v predvolebnom období súčasná vládna koalícia sľubovala zvýšenie materského na 100%. Nesystémovosť tohto kroku spočíva v nelogickej negatívnej diskriminácii žien, ktoré sa taktiež starajú o svoje deti, ale z titulu nedostatku príjmu sa musia rozhodnúť a idú pracovať, ak napr. potrebujú ošetrovné, pre účely ktorého sú tiež poistené v rámci nemocenského poistenia a táto dávka sa im vypláca vo výške 50% náhrady. Čiže, pani poslankyňa Blahová, to je jedna diskriminácia. Ďalšia diskriminácia, o ktorej ste tu nehovorili, ba práve naopak, musím povedať, je tých matiek, ktoré platili poistné, a ktoré stratili príjem a vy ste tu krásne odcitovali definíciu štátnej sociálnej dávky, za to vám blahoželám a bola by som veľmi rada, keby ste si uvedomili, že matka, ktorá je poistená a má nárok na materské z nemocenského poistenia, nemá nárok na štátnu sociálnu dávku, tak ako ste hovorili o príspevku na pohreb, dokonca ste použili takúto analógiu, táto matka nemá nárok na rodičovský príspevok, hoci všetky ostatné matky na rodičovský príspevok majú. Čiže, je na mieste, aby ste odstránili ďalšiu diskrimináciu týchto matiek, aby ste umožnili súbeh poberania rodičovského príspevku s materským, pretože pre materské sa matka poisťuje. Áno, je možné zjednotiť rodičovský príspevok na úrovni 256 eur, my sme povedali, že pôjdeme a v programovom vyhlásení to úplne jasne zaznelo, že sme povedali, že tým rodičom, ktorí stratia príjem a my sme ho, skutočne, riešili na úrovni 256 eur.
Nedá mi ešte jedna vec. Pri príspevku pri starostlivosti o dieťa hovoríme o tom, že sa rodič, každý rodič môže skutočne dobrovoľne rozhodnúť a dostane tento príspevok podľa súčasne platnej legislatívy do úrovne 164,22 eur. Tak ako povedal pán poslanec Ondruš, čerpanie do 31.8. bolo na úrovni 66 eur, čiže navyšovanie na 300 eur je, skutočne, len marketingovým ťahom. Na druhej strane ja osobne sa hlásim za to, keď pomôže čo len jednej matke 300-eurový príspevok na to, a musím povedať, že to bude matka, ktorá bude veľmi slušne zarábať, aby dala dieťa do starostlivosti, kde platí 300 eur mesačne, ale prosím, ak jej to pomôže, ja, skutočne, som ochotná zahlasovať za to, aby sme podporili rodinnú politiku. Pozrite sa ako vyzerá demografický vývoj v krajinách, kde je dobrá prorodinná politika.
V tejto súvislosti mi nedá však reagovať na jednu vec ešte, keď som pri rečníckom pulte. Včera pán minister Mihál sa ma spýtal, či som a koľko som zaplatila odvodov z príkaznej zmluvy. Z príkaznej zmluvy, z ktorej mi bolo vyplatených 1 215 eur a ja len pripomeniem, že daňové a odvodové typy ako ušetriť pri platení daní a odvodov, strana 72 pána ministra hovorí o tom, že najčastejšie ide o príjmy zmluvne riešené podľa Občianskeho zákonníka, z nich je populárnou najmä práca na príkaznú zmluvu, z týchto príjmov sa neplatia odvody. Pán minister, ja svoje odvody statočne zaplatím a dane zaplatím pri daňovom vyrovnaní, ktoré každý rok robím, aj za rok 2010 ho urobím.
Nedá mi však, aby som nepovedala, a to aj v súvislosti s výškou rodičovského príspevku, jednu vec. Kým ma ešte napadnete za 37,5 eura hodinovej odmeny. Dnes ráno mi boli doručené fotokópie viacerých zmlúv z ministerstva práce a dúfam, že budete pokračovať v terore päťdesiatych rokov, že zamestnanci sa nemôžu rozprávať so svojimi bývalými kolegami a podobne. Predmet dohody, zamestnanec sa zaväzuje, je to dohoda o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne pre zamestnanca so stredoškolským vzdelaním vo výške 1600 eur na mesiac pri 10 hodinách týždenne, 1600 eur, čiže, 40 hodín, stredoškolské vzdelanie, 40 eur na jednu hodinu. Ďalšia dohoda, ktorá je, môžem povedať, pán minister, nech sa páči, môžete sa aj pozrieť, pretože ja tu nebudem hovoriť mená, je na človeka, ktorý by vám mal pomáhať v rámci poradenstva, konzultačnej činnosti, vypracovaní podkladových materiálov podľa vašich požiadaviek na 2400 eur, taktiež 10 hodín týždenne, čiže, vlastne hovoríme o 60 eurách na hodinu. A takto by som mohla pokračovať, tých fotokópií mi bolo poslaných podstatne viac a pri hodinových mzdách, vy ste brali 100 eur na hodinu, takže si myslím, keď hovoríme o týchto sumách, 256 eur na mesiac pre mamičky na zjednotenie rodičovského príspevku, skutočne, by sme mohli riešiť.
Pokiaľ ide o to, že neboli peniaze plánované v rozpočte, boli plánované v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vecne príslušné sekcie potvrdili, že to dokážeme utiahnuť z nášho rozpočtu. Rozpočet na rok 2009 sme opakovane upravovali naposledy v decembri 2009, celková úspora bola 2 mld., myslím, 250 miliónov v slovenských korunách, čiže viac ako 70 mil. eur, z čoho sa bez problémov dal vykryť rodičovský príspevok. Preto sme ho nenárokovali vo vzťahu k ministerstvu financií. Ďakujem pekne za pozornosť, dámy, páni. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 17:41 - 17:41 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nenadviazala na pána poslanca Ondruša, a to v tom, že skutočne nie je možné súhlasiť s rozšírením vymeriavacieho základu na platby odvodov sociálneho poistenia za odstupné, odchodné, príspevky do sociálneho fondu, odmeny pri výročiach, jubileách alebo príjem súvisiaci s používaním motorového vozidla, príp. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Niektoré z týchto príjmov, vážené dámy, vážení páni, majú charakter odškodnenia za prepustenie z práce alebo majú charakter ukončenia ekonomickej aktivity a nie sú príjmom za vykonanú prácu, napr. odstupné, odchodné. Príspevok na dopravu je náhradou pre zamestnanca na zvýšené náklady na dopravu do zamestnania alebo na cestovné pri výkone práce v rámci miesta výkonu práce ako náhrada za výdavky vzniknuté zamestnancovi. Čo tak odstrániť hornú hranicu vymeriavacieho základu, aby ste sa nedotýkali iba tých ľudí s priemernými a nižšími príjmami, ale aby ste sa dotkli tých, ktorí skutočne by solidárni mali byť?
V tejto súvislosti pripomeniem, vážené dámy, vážení páni, hádžete krízu na politickú stranu SMER, na predchádzajúcu vládu. Krízu v Sociálnej poisťovni spôsobila reforma prijatá za vlády Mikuláša Dzurindu od 1. 1. 2004, a to aj za podpory takých ľudí, ako je súčasný pán minister práce, ktorý neplatil odvody, bolo by zaujímavé vedieť, pán minister, ako dlho od roku 1993, odkedy do Sociálnej poisťovne to bolo, a taktiež kumpáni, ktorých na to školil. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 16:27 - 16:29 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ja si myslím, že pán Muňko to, čo povedal, povedal veľmi správne, pán poslanec, ale by som pripomenula totálne nepripravenú reformu v roku 2004. A citujem z materiálu, do vlády ktorý šiel, kde bol predpoklad, že do 2. piliera vstúpi 400 000 až 600 000 sporiteľov. V skutočnosti vstúpilo doň 1,563 mil. Z vyššej čiastky, je to z tých 600 000, je to 2,5-násobok a z tých 400 000 je to štvornásobok ľudí. A čo predčasní dôchodcovia, kde ľuďom od 43. roku veku boli priznávané predčasné dôchodky? A predpoklad, odhad v materiáli, ktorý išiel do vlády, je 400 mil. – 600 mil. Skutočne koľko sa vypláca? Je to 9 mld. na predčasné dôchodky. Čo plán ušetriť na invalidných dôchodkoch? Nás stálo 2,85 mld. vracanie invalidných dôchodkov. Lepší výber zo Sociálnej poisťovne? A takto by sme mohli pokračovať.
Nedá mi však, aby som nespomenula aj ďalšiu vec. Padla tu nejaká pripomienka, ani neviem, z ktorej strany bola, že vlastne zásluhovosť je zohľadnená pri určovaní výšky dôchodkov. No nežartujte. Čo ste spravili v rokoch 2004, 2005, 2006? Zaviedli ste redukciu a antiredukciu, lebo ste odrazu zistili po pol roku tohto uplatňovania, čo sa deje v systéme, ako bol nepripravený . A redukciu takú ste zaviedli, že v roku 2006 človeku, ktorý odchádzal do dôchodku, vyšiel trebárs, skutočne lebo veľa platil a mal odpracovaných veľa rokov, pretože pracoval a popritom nepoberal dôchodok, dôchodok 17 115 korún, ste mu ho znížili mesačne o 2 850 korún. Nikdy ich viac nedostane. Hovorím o tom v slovenských korunách.
Takže, prosím vás, neklamte, nezavádzajte a nehovorte hlúposti. Nevystupujte aspoň tí, ktorí nemáte potuchy o tom, o čom hovoríte v sociálnom systéme. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.10.2010 16:08 - 16:08 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja musím povedať v tejto chvíli, že prvýkrát je časť vystúpenia pána Kaníka, s ktorou môžem absolútne súhlasiť. A to je časť týkajúca sa reálnej kúpnej sily a toho, o koľko vzrástli dôchodky. Ale ja len pripomeniem, že priemerná náhrada dôchodku vo vzťahu k priemernej mzde skutočne klesala, a to i nastavením reformy roku 2004, ktorá bola, pán Kaník, totálne nepripravená, neprepočítaná a kde ste 88,8 mld. skutočne neodhadli. A nastavili ste systém. Je pravdou, že sme 4 roky odstraňovali časť nedostatkov, ktoré vyplývali z vašich chýb. A takisto ich musí odstraňovať aj pán Mihál v súčasnosti. A to sa na tomto zákone aj podpisuje.
Sú veci, s ktorými by som ja osobne súhlasila. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s takto nastavenou valorizáciou, ktorá privádza do problémov zhruba 930 000 poberateľov starobných dôchodkov, z ktorých 59 % má dôchodok nižší, ako je priemerný dôchodok. A znovu pripomínam, valorizovať dôchodok v našej situácii, kde patríme medzi krajiny s najnižšími dôchodkami a, valorizovať ich len na báze rastu inflácie, keď to budeme robiť, čo chceme o pár rokov, aby boli všetci dôchodcovia v hmotnej núdzi, a budeme na nich priplácať z hmotnej núdze?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 15:51 - 15:53 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja ďakujem pani poslankyni Vaľovej za to, čo povedala, a zdôrazním, pokiaľ ide o valorizáciu, a mal by to vedieť aj pán bývalý minister Kaník, zmena výpočtu na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu, kde sa zohľadňuje aj rast miezd, zníženie príjmov všetkých dôchodcov.
A, pani Gibalová, áno, ja som za valorizáciu pevnou čiastkou, ale vo výške zohľadňujúcej rast inflácie i rast miezd. V opačnom prípade z našich starých rodičov, rodičov robíme chudákov a žobrákov. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, a znovu to zdôrazňujem, sme viazaní viacerými medzinárodnými dohovormi, ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý sme ratifikovali, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy obdobne ako Európska sociálna charta. Všetky tieto dokumenty sme ratifikovali.
Vládny návrh znamená zníženie valorizácie dôchodkov o 56 % zo sumy 6,33 paušálne pre všetkých na 2,82 %. A oproti súčasnému variantu je výhodnejší len pre dôchodky do 156,6 eura, to znamená pre 6 % dôchodcov.
Pán minister, prosím, predložte nám analýzu, o aké skupiny ľudí ide, prečo majú také nízke dôchodky a ako im je pomáhané v rámci hmotnej núdze, pretože pokiaľ viem, pomoc v hmotnej núdzi zohľadňuje aj zásluhovosť, pokiaľ ide o odpracované roky, a zvyšovanie percenta, aké percento sa občanovi odpočítava z jeho príjmu. Takže v tejto súvislosti by som bola zvedavá, či ste skutočne zvážili, pre koho je potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.10.2010 15:35 - 15:35 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
V tejto chvíli mi dovoľte najskôr poďakovať, pán predsedajúci, že napriek mojej chybe ste mi umožnili vystúpiť. Ja sa čudujem údajom pani poslankyne Gibalovej aj tomu, čo tu je prezentované, a to z toho dôvodu, že zmena výpočtu len na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu dávok to, keď sa zohľadňoval aj rast miezd, zníženie čiastky, o ktoré sa bude valorizovať dôchodok v roku 2012, a to o 56 %, zo 6,33 eur na 2,82.
A musím povedať ďalšiu vec. Táto vec pomáha iba 6 % dôchodcov, tým, ktorí majú dôchodok do 156,6 eura. Ďalší dôchodcovia, aj tí dôchodcovia, ktorí budú mať a majú priemerný dôchodok, 350 eur zhruba, sú už poškodzovaní. Do budúcnosti, pani poslankyňa Gibalová, takýmto spôsobom ochudobňujete svojich rodičov, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorí budú poberať dávky, ochudobňujete ich, ukracujete ich na životnom minime a nedáte im dôstojne prežiť. Napriek tomu a súčasne porušujete základné dohovory, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý garantuje, je to stodvojka, minimálnu výšku dôchodkov odvodenú od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ale taktiež mám pocit, že ste sa nezamerali ani na Európsku sociálnu chartu, a to aj revidovanú, ktorú sme ratifikovali. Čiže prosím, aby ste zvážili tento mechanizmus. Je neprijateľný pre starobných dôchodcov, ktorí tu do roku 2003 odpracovali a platili do systému v priemere 43,8 roka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2010 14:32 - 14:34 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Paškovi za jeho vystúpenie, kde skutočne zhrnul sociálnu situáciu tak, ako sa javí v podmienkach vášho vládnutia. To, čo tu bolo v rokoch 2002 až 2004, sa prejavuje aj naďalej. Dovoľte mi pripomenúť, že podľa stratifikácie, príjmovej stratifikácie občanov, 65 % občanov má príjem pod 500 eur. Zvyšovaním dane z pridanej hodnoty siahate na každý krajec chleba, na každý hlt mlieka, nielen deťom, keď chcete znížiť dokonca rodičovský príspevok na úroveň 190 eur. Prečo teda ho nezdvihnete na úroveň 256 eur pre všetkých, ale siahate aj starším ľuďom? Čo to tu rozprávate o prestretom stole a platení účtov? Prestretý stôl je o druhom pilieri, ktorý musia zaplatiť všetci starší občania. Je to 913-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Nielenže ste v roku 2004 predĺžili a v roku 2005 a 2006 predĺžili redukciu dôchodku, ktorý by presahoval 1,25-násobok osobného mzdového bodu, predlžujete redukciu naďalej. Ba naviac idete valorizovať dôchodky len na báze inflácie. Čiže siahate tým dôchodcom dvakrát na ten hlt chleba a na ten krajec chleba.
Som veľmi rada, že pán poslanec Paška spomenul encykliky, či už prelomovú encykliku Leva XIII. Rerum Novarum, ale hovoril aj o takej dôležitej encyklike, ako je encyklika Jána Pavla II. o práci. Za každú prácu patrí odmena, a to primeraná odmena tak, aby otec dokázal zo svojej mzdy, poctivej mzdy vyplatiť a vyživiť aspoň jedno dieťa. Hovoríte o znižovaní miezd. Pre koho vystavujete účet? Zase len pre tých, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis