Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja na rozdiel od kolegu mikrofóny mám, tak môžem začať. Chcel som úvodom môjho príspevku do tejto dlhej, z môjho pohľadu možno aj celkom zaujímavej rozpravy prispieť jedným veľkým vzdychom. V tejto fáze zamýšľania sa, alebo teda v prvom čítaní o novele, ktorú niektorí opoziční kolegovia považujú za nepotrebnú, niektorí dokonca za likvidačnú z hľadiska slovenskej štátnosti, niektorí kolegovia z koalície ju berú ako záväzok z programového vyhlásenia vlády a niektorí kolegovia z koalície ju považujú za životne dôležitú. Životne dôležitú hlavne preto, lebo zastupujú hlas národnostných menšín alebo vôbec menšín. Myslím, že ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, tak je to celkom slušné názorové spektrum na to, aby sme sa dobrali nejakého kompromisu. Zdá sa, že je takmer neriešiteľným problémom tento kompromis alebo dohodu nájsť.
Každopádne, tak ako ja, viacerí máme v laviciach, možno v kanceláriách paragrafové znenie novely, ktorá nás núti zamýšľať sa nad tým ako zodpovedných zástupcov ľudu a dospieť k riešeniu, ktoré od nás ako zástupcov čakajú. A myslím si, že práve pri tomto momente je dôležité sa vysporiadať s tým umením politiky, teda vydupať kompromis aj tam, kde na prvý pohľad nie je. Momentálne absolvujeme prvé čítanie a môžeme si teda dovoliť hľadať odpoveď na otázky zmyslu a filozofie predkladaného návrhu.
Dlho som rozmýšľal, či je, existuje obhájiteľný postoj voči občanom Slovenska, prečo súčasne platný zákon meniť. Môže sa zdať, že neexistuje a že nie je. Môže sa zdať ale z pohľadu väčšinového, ktorý robia, štátotvorného národa, ale zástupcovia menšín, ako aj kolegovia, ktorí zastupujú priam v parlamente prevažne maďarskú menšinu, sedia tu, hovoria, že zmena je potrebná. Niekedy na gymnáziu nás učili pri demokracii o tom, že vôľa väčšiny pri zachovaní práv menšín je základným pilierom demokracie, načúvania si navzájom, ak chceme, aj základným kameňom. No a myslím si, že práve tu sme doma. Často počúvam od kolegov aj tuná a všade o nejakom dvadsaťročnom stavaní a budovaní demokracie. Niekam sme sa dostali, niečo je dobré, niečo treba zachovať, niečo treba zmeniť. Otvoriť debatu o jazyku a používania jazyku národnostných menší je teda legitímne a otvárajú ju kolegovia, ktorí sa cítia ako zástupcovia tejto národnostnej menšiny. Minimálne my a v parlamente vôbec, kde je našou prácou o veciach rozprávať a hľadať vôľu alebo hľadať väčšinu, máme povinnosť tento hlas počúvať. Práve preto si myslím, že sme v prvom čítaní o tejto novele.
Dlho som rozmýšľal o tom, či priamo v prvom čítaní vystúpiť, a mal som tu jedného predrečníka, myslím, že vystupoval predvčerom a z hľadiska demokracie a vôbec parlamentu ma jeho vystúpenie naozaj zarazilo. Hovorím o človeku, ktorý rečnil z tohto miesta predvčerom o 16.12 hodine a je to človek, ktorý vedie stranu, ktorá sa tvári ako strana obhajoby národnoštátnych záujmov, človek, ktorý sa tu medzi nami v pléne často nevyskytuje, myslím, že tu ani dnes nie je, človek... Pardon. Človek, ktorý ako keby nepoznal základ, základný kameň demokracie. Chce bezhlavo presadzovať práva väčšiny a ako keby ho menšina nezaujímala a respektíve často z jazyku počúvam, že proti nej bojuje, len ako môže. Pravdou však je, že na základe toho vystúpenia, ktoré som počul tu, tento človek robí hanbu mandátu poslanca Národnej rade, ústave, slovenskému dvojkrížu aj trojvršiu, aj hrdému symbolu orlice, ktorú používa strana ako svoj vlastný symbol. Videl som často zobrazený tento symbol namiesto orlice ako straku, ktorá sa vyváža na požičanom medveďovi na trojvrší s ukradnutým dvojkrížom v kufri, a tento človek sa včera, som videl fotky, ako pľuje na Národnú radu, ktorá je podľa čl. 72 ústavy jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, a tým pádom, keďže nám ústavu daruje, aj zákony, pľuje na ústavu, na našu slovenskú ústavu.
Hovorím, pán kolega, o vás. Pán kolega, poslanec Národnej rady, Slota, ja som tu ešte nezažil prejav, som tu teda krátko, o tom, kto je vrahúň, kto je chrapúň. Tento prejav, podotýkam, bol na mikrofón a myslím si, že dôveru, ktorú vám zvolil slovenský občan volič, ste tak trošička pošliapali. Pán poslanec, tak ako som sa dozvedel, že pľuvanie na základe toho, že nesúhlasíte s nejakým názorom poslanca, je pre mňa neakceptovateľným prejavom niekoho, kto by mal reprezentovať nás a túto Národnú radu. Myslím si, že tým ste ako keby tento prejav napľul voličovi rovno medzi oči. Nech je to s parlamentom akokoľvek, človek, ktorý má plné ústa obhajoby národnoštátnych záujmov, by mal Národnú radu chrániť a prejavovať jej náležitú úctu. Myslím si, že to, ako ste sa tu prejavili, nebudem teraz zachádzať do nejakých trestnoprávnych, ale myslím si, že nebolo to ďaleko od toho, keď ste nazýval starých Maďarov vrahúňmi zo starej Ázie, že ste hanobili rasu či národ, a dokonca ste hovorili, že starí Maďari nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu. Myslím si, že je dostatok historických kníh na to, aby ste si mohli prečítať, porozmýšľať, študovať a zamyslieť sa a potom sformulovať stanovisko zodpovedajúce historickej pravde, majestátu poslanca a mandátu a vo vašom prípade už pomaly aj veku.
Snáď ešte na záver chcem iba na margo poznamenať, že tento človek asi dobre vie, prečo zámerne obchádza aj naše slovenské dejiny počas trvania Uhorska. V stredovekom Uhorsku sa totižto uplatňovala zásada: "Kradol? Aby viac nekradol, odťať."
A teraz ešte raz k obhajobe národnoštátneho záujmu. Pri štúdiu paragrafového znenia predkladanej novely, ktorému som venoval náležitú pozornosť, musím povedať, že predložená prvá úprava mi priniesla taký postoj, že toto nemôžem podporiť, ani keby traktory padali. Myslím si, že následne, keďže sme oznámili naše výhrady, sme otvorili rokovanie a snažíme sa dopracovať k nejakému riešeniu. My sme tu stáli s transparentmi, keď túto inštitúciu navštívil premiér Orbán, a zo srdca a na srdciach sme mu odkázali, že máme radi našich Maďarov a nechceme, aby nám ich kradol, že chceme žiť v demokratickej krajine, ktorá síce je spravovaná vôľou menšiny(???), ale kde sú rešpektované práva akejkoľvek menšiny, aj tej národnostnej. Najlepšou obhajobou národnoštátneho záujmu je, aby v krajine, v ktorej žijeme, sa všetci cítili ako slušní občania a všetci sa tu mohli cítiť ako doma.
Chcem povedať a kolegom odkázať, že pri kuloárnych rozhovoroch ma raz nazývajú "maďarónom" a raz "hejslovákom" slotovského typu. Totižto, keď som predkladal pozmeňujúce návrhy k zákonu o štátnom jazyku, ktoré rušili nezmyselné ustanovenia, bol som kolegami priamo označovaný za "maďaróna", pri zákone o dvojitom občianstve zase, naopak, iní poslaneckí kolegovia mi nadávali do "hejslovákov". Chcel som iba, aby vyhral zdravý rozum tak ako teraz, aby sa mohli občania Slovenska rozprávajúci iným ako slovenským jazykom cítiť skutočne doma, a zároveň som chcel, aby reálne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo spôsobiť to, že si bude na našom území niekto robiť inú politickú kampaň alebo, ak chcete, aby sa nám tu nerozťahoval Orbán, je zámerom, ktorý sledujem pri tom, aby sme uplatnili aj pri tejto diskusii, čo do možnej, najväčšej možnej miery zdravý rozum.
Hovorím, že mal som problém s podporou tejto novely a vôbec jej posúvanie do ďalšieho čítania. Pri diskusii, ktorá je skutočne dlhá, si myslím, že aj vzhľadom na povedané má právo táto diskusia v parlamente byť, chcem, aby pokračovala, chcem, aby teda na stôl padli všetky argumenty, a do druhého čítania posúvam alebo posuniem túto novelu preto, aby som počul všetky možné argumenty, ktoré na stole budú, aby som mohol byť práve pri tom, že sa, že urobíme skutočne dobré rozhodnutie, ktoré bude vyhovovať väčšinovému národu a takisto všetkým národnostným menšinám.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám na rečníka iba jednu otázku. Hovorili ste o tom, že pán Matovič má nejaký iný názor ako vy a nie je členom strany SaS. Chcel by som sa spýtať, že či v strane SaS je treba mať iba nejaký monotematický názor alebo máte ich tam viacej a aký mechanizmus používate pri hľadaní dohody. Či je to ten mechanizmus, že ak má niekto iný názor, tak si zažíva vylučovanie z klubu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som sa chcel spýtať, vzhľadom na to hlasovanie, ktoré bolo 11.30 hod., či by ste mohli informovať niekto plénum, že ako sa v tej veci pokročilo. Ďakujem.

Ďakujem. Kolega Martin, ja som myslel, že budeme pokračovať v tej tradícii, ako ste tu teraz zaviedli, kolegovia, že na jedného rečníka z rozpravy budú reagovať dvaja až traja z jeho poslaneckého klubu, ale vidím, že ty budeš mať výrazne vyššiu oponentúru. Ja som jedným dychom chcel dodať zhruba to, čo si hovoril o tom, že tak isto som mal možno naivný sen o tom, že dokážeme sa zjednotiť nad niektorými témami a bude tu vytvorený mostík, komunikačný mostík nad tým, aby sme sa dohadovať mohli, či už na báze v kluboch alebo koalično opozične. Vidím, že táto dohoda je tu veľmi ťažká, vidím, že tak ako si možno trefne naznačil nepoužijem príklad z medicíny ale z toho, že nám, že sme sa ocitli v nejakom priestore, ktorý je ako hovoria Česi zanesvářený, alebo to môže byť aj smetisko, kde je treba veľmi veľa ešte upratovať, takže nevyšiel mi ten pôvodný zámer, že budeme len dvaja, vidím, že budeš mať opozíciu, takže možno tu sa dožiješ teraz tej konštruktívnej debaty. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič, keďže ste odcitovali môj výrok, ktorý som hovoril pri čisto straníckej záležitosti, kde bol veľmi malý kolektív, a navrhol som tajnú voľbu, tak ja vám poviem k tomu môj postreh, prečo by mal volič vedieť a pozerať nám na prsty pri tom, aj keď volíme ľudí do funkcií alebo, ako vravíte, v personálnych aktoch.
Mne sa zdá, že používate argument, ktorý mne teda nedáva absolútne žiadny zmysel. Vy hovoríte o tom, že generálny prokurátor by nemal vedieť o tom, kto ho volí. Ja viem, že ho volí Národná rada, a myslím si, že každý jeden poslanec Národnej rady má právo rozhodnúť a má možnosť povedať, koho volil a koho nie. Preto verejná voľba. Preto si myslím, aby každý volič, ktorý mňa sem poslal, mňa nemôžte obviniť z toho, že mám nejaký strach zo straníckeho predsedu, že mám nejaký strach z nejakej straníckej štruktúry, pretože nemám, stranícka štruktúra nie je moja, bol som zvolený ako nezávislý poslanec a, myslím si, napriek tomu, že pri tejto voľbe si myslím, že je legitímne, aby bola verejná, aby nám voliči videli na prsty v každom momente aj pri personálnych aktoch.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda parlamentu a predseda strany SaS, ja ako liberál v konzervatívnom krídle liberálnej strany vám chcem povedať na otázku ohľadom transpozície, ktorú som riešil aj, aj na európskom výbore, mám na to len jedno slovo, keďže vidím, že je veľa rečníkov prihlásených, z tohoto pohľadu, tak ako ste to opísali, mám fakt jedno slovo a poviem bravó. Je to tak, nemalo by to pôsobiť v našom právnom systéme a myslím si, že je absolútne legitímne vyjadriť aj z pozície predsedu parlamentu a predsedu liberálnej strany postoj, aký ste vyjadrili.
Zároveň chcem povedať, že si veľmi vážim to, že ste ako liberál umožnili prejav aj formou možno trošku nad rámec tejto rokovacej sály tým, že na tričkách a aj vystúpením Igora Matoviča ste mu dali to dvoj-, trojminútové slovo vyjadriť vlastný názor.
Ďakujem.