Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť sériu návrhov zákonov. Ja som nikdy nebol nejaký fatalistický alebo nejaký taký, ale toto mi tiež príde ako pomaly na úrovni znamenia, že začínam prvým. A ten je o rokovacom poriadku. A je to v piatok poobede. Nuž dovoľte, aby som prísne podľa rokovacieho poriadku aj tento návrh zákona uviedol tak, ako, si myslím, uvedený má byť. Ani som nevedel teda, priznám sa, že sa...
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť sériu návrhov zákonov. Ja som nikdy nebol nejaký fatalistický alebo nejaký taký, ale toto mi tiež príde ako pomaly na úrovni znamenia, že začínam prvým. A ten je o rokovacom poriadku. A je to v piatok poobede. Nuž dovoľte, aby som prísne podľa rokovacieho poriadku aj tento návrh zákona uviedol tak, ako, si myslím, uvedený má byť. Ani som nevedel teda, priznám sa, že sa zrušilo hlasovanie dneska o jedenástej, čo sekundárne znamená priepustku pre všetkých, aby utekali domov.
Existuje taký svojský výklad tuná, naozaj mimoriadne svojský výklad určitých ustanovení, čo sekundárne spôsobuje možno reakcie, ktoré ľudia neočakávajú. Vysvetlím teda, v čom je svojský.
A ešte skôr, ako to poviem, chcem povedať jednu takú vec. Často človek aj v tejto atmosfére, ktorá tu je, má taký pocit takej bezmocnosti a takej aj márnosti, či to má vôbec význam. Ale ešte stále si myslím, že to má význam. A skúsim to zmeniť. To, čo stvárame, je naozaj nemysliteľné. Svojský výklad toho, ako si čo predstavujeme, dokladuje aj to, ako kto tu sa zúčastňuje, keďže aj vlastne účasťou na interpeláciách sa ráta, že je niekto vzadu. To je naozaj vec nebývalá. Tak v zmysle tejto logiky, vážení ľudia, ktorí robíte ja neviem kde vo Volkswagene alebo kde, stačí keď budete na vrátnici alebo seďte v šatni, ergo už ste tam. Ale však v zásade to vychádza aj z konštatovania nášho predsedu tohto parlamentu, ktorý povedal, že my tu nie sme fabrika, lebo to je pravdou, že tu nie sme fabrika. Toto ešte ergo neznamená, že si môžeme z ľudí robiť srandu. A naozaj si z nich srandu robíme.
Tých zvrátených vysvetlení ustanovení zákona je tu veľa. A dneska budem za zlého, koniec koncov som tu ním často. Ale dneska budem mimoriadne za zlého. A budem protivný, viete, kvôli tým zopár ľuďom, ktorí teda aj sedia na balkóne, ale aj ktorí to pozerajú, lebo oni musia mať pocit, že aspoň niekoho to tam trápi. Ale doporučujem, ináč, mimochodom, ľudia, aj som to počul, vám, zaujímajte sa o politiku, lebo keď nie, tak sa začne politika zaujímať o vás. Takže aj z pocitu vlastnej bezpečnosti vám doporučujem sa primerane zaoberať politikou, lebo by ste neverili, že keď nie, že čo sa tu z tohto organizmu stane. A potom ako vám začne tá politika zasahovať do života, budete prekvapení.
Vážení, ak je dneska piatok, ak včera pán predseda parlamentu dal priepustku poslancom, väčšine svojich poslancov, tak prečo ste aspoň nie tak trošku korektní, prečo ste ešte úbohí? Neviem, či ste videli tie zábery z toho europarlamentu, kde sa chodili zapisovať tí poslanci, ten podpis. A oni ich tam točili, potom kvôli tým neviem koľkým eurám. To bolo tak úbohé, že nič úbohejšie nemôže byť. A ja sa vás chcem teraz spýtať, a tak, ako mi svedčí moja úloha opozičného poslanca, budem teda namietať vás, poslancov strany SMER, prečo ste tak úbohí, však Paškovi to je jedno, či tu ste alebo nie ste, jemu je to úplne jedno, prečo ste tak úbohí, že sa napíšete do tej prezenčky a ani nos tu nevnoríte, však on už aj kvôli tej prezenčke dáva nejako výplaty, prečo ste tak úbohí, prečo si nevážite ten svoj vlastný podpis, v čom je to, že prídete sem, k tej prezenčke, podpíšete sa tam a idete preč, prečo ste tak úbohí? Pýtam sa to už pomaly básnicky, prečo je toľká úbohosť vo vás? Ja normálne žasnem, lebo zase to nie je potrebné. Hovorím, keby to niekto sledoval, či ste podpísaní podľa toho. Ale nikto to nerobí.
Vážení, hovorí sa v rokovacom poriadku, § 135, to je disciplinárne, ale v inom paragrafe o účasti, tu je to § 63, poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady a jej výborov. A odsek dva hovorí, že sa robí prezenčka, do ktorej sa je niekto povinný zapísať. Už keď tu existuje dlhodobo svojské vysvetlenie toho, čo je povinnosťou, tu je jasne aj napísané, povinnosťou je zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady. Prepáčte, ak sa mýlim, ale toto je schôdza Národnej rady. Prepáčte, ja fakt pripúšťam, že sa môžem mýliť. Prípadne ma opravte. Ak prebieha schôdza Národnej rady niekde v bufete alebo ja neviem v nejakej tridsiatke za cimbalovej hudby, tak mi to povedzte alebo to tu doplňte. Toto je podľa mňa schôdza Národnej rady. Čiže ale však to všetci dávno vieme, že tu máme byť, ale dobre.
Prosím vás, teraz si dovolím aj pre záznam povedať, ako si svoje poslanecké povinnosti plnia poslanci strany SMER, aby to prípadne aj ľudia vedeli. Prosím vás pekne, pán Andreánsky dneska ani nebol tu, už je dávno v Hrádku. Pán Babič ani tu nebol. Pán Bagačka ani tu nebol. (Reakcie z pléna.). Bol tu, ospravedlňujem sa. Pán Baláž je ospravedlnený? (Reakcie z pléna.) Dobre. Pán Baška tu nebol. Pán Blaha tu nebol, je podpísaný. Viete, to chcem ešte povedať, keď niekto tu nebol, však načo by tu niekto bol, lebo je piatok, tu sú ľudia, ja vám to budem menovať, ktorí tu neboli a sú podpísaní. To je tá úbohosť, to je tá megaúbohosť, že sa išli do tej prezenčky napísať. (Hlasy z pléna.) Ale však ja vám to teraz všetko prečítam. Ale, viete, ja verím, že to možno niekoho bude zaujímať.
Ja na konci vám poviem, ja podávam podnet na mandátový a imunitný výbor, tu je pán Číž, predseda mandátového a imunitného výboru, lebo údajne zvažujú, či ja som porušil poslanecký sľub. Poslanecký sľub znie, že budem dodržiavať ústavu, okrem iného a ostatné zákony. Čiže ak je rokovací poriadok zákon, tak jeho dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie zadáva príčinu na to, aby mohol mandátový a imunitný výbor zasadať a riešiť to ako potenciálne disciplinárny priestupok. Čiže ja na tých poslancov, ktorí sú podpísaní a nie sú tu, a bude ich veľa, si ich vymenujeme, podávam podnet na mandátový a imunitný výbor a očakávam, že mandátový a imunitný výbor sa mojím podnetom bude zaoberať. (Hlas z pléna.) Ale ja hovorím o rokovacom poriadku, to s tým súvisí, prosím vás, pani kolegyňa.
Pán Blanár tu nebol. Pán Brixi je ospravedlnený. Pán Bublavý je tu. Pán Cicoň tu nie je. Pán Čepák tu nie je. Pán Číž tu je. Pána Daniša som tu videl iba ráno. Pána Demiana som tu nevidel, ale je podpísaný. Pán Duchoň je tu. Pána Faiča som nevidel a je podpísaný. Pána Fitza som nevidel. Pani Gabániová je tu. Pán Galis tu nebol, je podpísaný. Pána Gašparoviča som videl. Pána Gažiho som nevidel, je podpísaný. Pána Géciho nevidel som, je podpísaný. Pána Glendu nevidel som, je podpísaný. Pani Grečkovú som nevidel. Pán Halúz tu bol. Pán Hambálek tu bol. (Reakcia z pléna.) Tu je, ospravedlňujem sa. Pána Holevu, ja mám pocit, som nevidel, je podpísaný. Pán Hreha tu nebol, je podpísaný. Pani Hufková tu nebola, je podpísaná. Pán Choma tu nebol, nie je podpísaný. Pani Janíková je podpísaná, nevidel som ju tu, dávno je v Partizánskom. Pána Jasaňa som tu videl. Pán Jánoš tu nebol, je podpísaný. Pán Ježík tu nebol. Pán Kamenický tu nie je. Pán Kolesík tu nie je. Pán Kéry tu bol. Pán Kondrót tu bol. Pani Košútová tu nebola. Pána Kovačócyho nevidel som, je podpísaný. Pána Krajkoviča videl som. Pán Kubánek tu nebol, je podpísaný. Pani Kučerová je tu. Pán Lebocký tu nebol. Pani Lišková tu nebola, je podpísaná. Pán Lukša tu nebol, je podpísaný. Pán Madej tu nebol, je podpísaný. Pán Mamojka tu bol. Pán Martinák tu nebol, je podpísaný. Pán Martvoň tu nebol. Pán Matejička tu nebol. Pani Mazúrová tu nebola. Pán Mojš tu nebol, je podpísaný. Pán Muňko tu nebol, je podpísaný. Pani Müllerová tu nebola, je podpísaná. Pán Náhlik tu bol. Pani Nachtmannová tu nebola, je podpísaná. Pani Obrimčáková tu bola. Pán Panáček tu nebol. Pani Pavlovičová tu nebola, je podpísaná. Pána Petráka videl som. Pán Petráš tu nebol. Pán Petro tu nebol a je podpísaný. Pán Podmanický tu nebol, je podpísaný. Pán Puci tu nebol, je podpísaný. Pán Raši tu nebol, je podpísaný. Pani Rošková je tu. Pán Senko tu nebol, je podpísaný. Pán Susko tu nebol. Pani Šedivcová tu bola... (Hlasy v sále.) Pardon, teraz ste prišli, beriem to späť. Pán Susko je tu. Pani Šedivcová tu bola. Pán Šuca tu nie je, ale je podpísaný. (Hlasy z pléna.) Bol tu. Pani Tomanová tu bola. Pán Valocký tu nebol, je podpísaný. Pani Vaľová je dávno v Humennom, je podpísaná, v sále nie je. Pani Vitteková je tu. Pán Záhumenský tu nie je. Pán Želiezka tu nie je, je podpísaný.
Vážení diváci, vážení aj návštevníci, ktorí ste tu, je piatok poobede, títo poslanci berú cirka 3 000 eur plat. Teraz som vám prečítal, za čo im stojíte. Nestojíte im za nič. Je piatok, nie sú tu, ani nos tu nevnorili. Je to 80 % z klubu cirka. Toto tu mám zaznamenané, ten podnet dám na všetkých tých. Boli dokonca tak úbohí, že sa podpísali, že tu sú a neprišli. Som rád, že je tu predseda mandátového a imunitného výboru. A oznamujem mu aj touto cestou, že podnet na ten váš výbor dám, aby ste si to u vašich poslancov riešili, ktorí sú schopní sa napísať, že sú tu, pričom nie sú tu. Pán kolega, to je úbohé, to je tak megaúbohé, že toho môžete byť schopní iba vy. Ja vám nezávidím ani trošku, nebojte sa, ja to ustojím, ale ja vám nezávidím, lebo naozaj tá politika vplýva na chod krajiny. Ovplyvňuje vás, to, ako budete žiť. A keď to takto pôjde, tak čoraz viac budete zisťovať, ako vás tá politika ovplyvňuje, cez ľudí, ktorí sú schopní, úbohí, že sa sem dôjdu, opakujem to už neviem koľký raz, podpísať a ani sem neprídu. To je tá úcta k čomu? O čom vás chcú títo ľudia presvedčiť? Sú sem schopní naklusať iba vtedy, keď tu majú svojho vodcu, ktorému poslušne zatlieskajú, ktorého poslušne počúvnu, čo treba, ako to treba. A v piatok, keď všetci slušní ľudia ešte robia, sem nevnoria ani nos. Toto sú poslanci strany SMER, ktorá sa hrdí sociálnosťou, tým, že jej záleží na obyčajných ľuďoch. Toto sú poslanci strany SMER. Pozrite sa, vy, čo ste tu tí, čo sa pozeráte na kameru, to nevidíte, ale ja vám to popíšem. Je ich tu sedem, osem, desať percent z ich klubu? Ostatní z nich sú už dávno doma.
Slovensko, ľudia tejto krajiny, nezávidím vám ani trošku, ani sám sebe, ale ja tu plánujem zostať žiť. Aj moje deti tu chcú zostať žiť. My sme prišli o veľa kvalitných ľudí, o veľa šikovných ľudí práve kvôli tomu, že usúdili, že tu sa nedá žiť. Ak to takýmto spôsobom pôjde, tak to bude naozaj nespochybniteľnou pravdou, pokiaľ toto bude kvalita poslaneckého zboru, kvalita poslaneckého klubu, kde cca 40 – 50 ľudí je schopných, tak ako to ukazuje trápne video z toho europarlamentu, schopných sa sem prísť ráno podpísať a ani nevnoriť nos. Je to úbohé, megaúbohé. A som zvedavý, ako vedenie strany SMER, vedenie parlamentu, mandátový a imunitný výbor bude s týmto zistením narábať. Je to, prísne vzaté, podvod. Keď potvrdzujem niekde nejakú účasť tým, že potvrdzujem prezenčku a nie som tam, čo robím, čo konám, čo chcete od tých ľudí? Prosím vás, tých ľudí naháňate, kvôli hlúpostiam ich naháňate, dusíte ich, vytvorili ste tu megaelitu, pre ktorú neplatí ani jeden zákon a vy si čo myslíte? Vy ste nie tak na pomedzí rodu? Vy neviete, to či máte, či nemáte? Vy ste nejaká špeciálna skupina, pre ktorú nič neplatí?
Keď ten váš Džugašvili vedel na mňa povedať, či ja porušujem alebo neporušujem ústavný sľub poslanca, tak ja vám poviem, vážení, vy dnešným dňom to, že ste boli tak úbohí, že ste sa tam popodpisovali, porušujete zákony, flagrantne a dokázateľne. Keby sme žili v inej krajine, tak sa to preukáže. Vy to ustojíte, však? Ja viem, že to ustojíte. Ale raz príde doba, keď to neustojíte. Ja som optimista v tom.
Môj návrh, ktorý tu som prednášal, prednášam o rokovacom poriadku, hovorí o tom, ako zlepšiť rokovací poriadok. Tuná sa pripravujú v zákutiach zmeny, ako zabrániť tomu, že by toto ešte mohlo mať posledné záchvevy parlamentarizmu. Tam sa to v tých útrobách pripravuje, tam nad tým dumajú, Džugašvili, gottwaldovci, všetci tam nad tým dumajú, až ako to urobiť, lebo sa vymyká z rúk to, čo tu už bolo zaužívané. Piánkom už išlo všetko. Sa im to začína vymykať z rúk. Niekto chce interpelovať, niekto žiada, niekto si našiel dokonca v zákonoch, kto tu má byť. Ako zareagovala moc? No maximálne úboho, znova.
To, čo tu bolo dvadsať rokov, ja viem, že sa nevyužívalo a že to bolo útrpným trápením, že sa to nevyužívalo. Ja budem robiť anglické interpelácie. Ja budem robiť ten typ interpelácie, že budem mať, ako Blair povedal, alebo neviem, kto to povedal, že ho hlava bolí, že má ísť na druhý deň do parlamentu, to je presne o tom. To sú tie posledné záchvevy parlamentarizmu a toho, čo vlastne parlament je. Niekto ide so stiahnutým žalúdkom tam s tým, že čo mu povedia. Ako to vyriešila naša moc alebo ako to plánuje vyriešiť naša moc? Prosím vás pekne, budú chodiť do parlamentu? Občania moji zlatí, vám to poviem. Majú tu návrh zákona, kde to upravujú, lebo ako doteraz tu mala byť celá vláda, tak teraz si idú schváliť novelu toho rokovacieho tak, že premiér určí, že kto tu bude. Ja vám poviem, ako to dopadne. Dopadne to tak, že žiaden jastrab tu nebude. Viete, čo on má jastrabov v tej vláde? Tu nebude, aby čelil nejakej interpelácii. Bude tu dobrácky pán Čaplovič, ktorý tu bude sedieť a usmievať sa. Takto dopadnú celé interpelácie, lebo niekto objavil ten inštitút, že tam je a že má svoje miesto. Ako zareagovala moc? Maximálne úboho.
Prosím vás pekne, keď sa tu zjaví človek, ktorý ešte vie, čo je česť, a keď si niekto otiera ústa o jeho česť, tak zareaguje, ako zareaguje. Tak čo urobí moc? Začne sa tu vyhrážať parlamentnou strážou, neviem, ako dobre to znie. Odrazu SBS-ku sem dajte, a to tú vašu. Občania, nech sem dajú tú vašu, viete, teda tú smerácku. Oni ju majú. Ale zopár z nich ich pozatvárali. Však to cez Harabina vybavia, že ich predčasne prepustia. A nech to tak dopadne. Tu nech sedia takto na jednej, na druhej strane, po piatich v tých čiernych tričkách s tými hrubými krkmi (zlaté retiazky) A nech zazerajú. Však možno to chce moc. Nech zazerajú po Hlinovi, po Procházkovi, aby si uvedomil, či to má alebo nemá. To chcete? To potrebujete? Hnedé košele potrebujete? Tam ste to dopracovali? Parlamentná stráž bude riešením pre tento parlament. Nie, pre tento parlament je riešením, že tu bude riadiť tento parlament človek, ktorý má autoritu, dodržiava zákony. A sekundárne ten ďalší človek mu to nemusí vracať. Vy ste to pochopili úplne ináč.
A prosím vás, dovoľte jednu poznámku povedať. K tomu pozmeňujúci som videl. Nemám ho tu. Ale celá je megaúbohá tam tá formuláciu, čo sa môže alebo nemôže. A aby ste splnili to, čo si od nej sľubujete, teda ak vizuálne nevytvoríte ten strach v tých ľuďoch, že už tu sedia fakt silní chlapci, piati, nabúchaní, nie ako váš džudista, a že to keď nesplní tú úlohu, tak potom si tam potrebujete doplniť ešte jedno ustanovenie, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. Teraz tam je, že keď niečo sa porušuje, bráni sa výkonu, pri vašom rozklade týchto ustanovení. Ale vy tam jednoznačne potrebujete si zaviesť, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. To tam presne potrebujete dostať, lebo predseda parlamentu prikáže, lebo to je predseda parlamentu. A on prikáže a keď vy neuposlúchnete, tak vtedy je možné vyvliecť. To tam potrebujete dostať. Ja verím, že to raz tam dáte, a verím, že aj nájdete ľudí, ktorí vám za to zatlieskajú. Je dosť možné, že kopa iných ľudí tu už dávno nebude.
Takže ak takýmto spôsobom meníte rokovák, tak dovoľte ešte zahlesnúť maličkým hláskom, jemným hláskom zahlesnem, že bol tu jeden pokus odsúdený na neúspech o tom, že sa vrátime k tomu, čo parlament je. Parlament, to nie je Tesco. Dovoľte, sa opakujem. Kvôli tomu, aby to vzniklo, tiekli potoky krvi v krajinách, kde si vážia slobodu, kde majú vlastnú sebaúctu, ale aj úctu k protivníkovi, k ľuďom, nie k takýmto, ako sme my, ktorí sme ho dostali. Preto sa k nemu tak správame. Parlament je na to, aby sa tu rokovalo, aby sa tu argumentovalo, aby sa tu prezentovalo. Parlament nie je na to, aby sa tu ignorovalo. Čo ste z neho urobili vy? Občania Slovenska, ja vám poviem, čo urobili aj poslanci, poväčšine poslanci strany SMER z parlamentu. Je to miesto, kde sa chodí len hlasovať, v ktorom sa ignoruje a v ktorom sa, žiaľ, musím povedať, aj pije, hrozne pije. To vám urobili z vášho parlamentu. Síce ste neplatili veľké dane ako iné hrdé národy, ale ešte to ergo neznamená, že si dovolíme z nášho parlamentu urobiť tento brloh. Jedna z posledných šancí, ako to zmeniť, je vrátiť sa tam, kde to má byť. To znamená, ak tu niekto predkladá nejaký zákon a ten zákon má logiku alebo ju nemá, tak to treba povedať. O tom to je.
Ja si pamätám, že na začiatku tejto schôdze tu bol pán Kažimír. Pán Kažimír mal sériu šestnástich zákonov. Prešiel s nimi ako voda. Za štyri hodiny bol vybavený. Ja som vtedy pýtal: Čo to je? Však ak sú tie zákony zlé, a to je do našich radov, tak sme mali mu dať koberec. Ale ak sú tie zákony dobré, tak prečo už dávno neboli prijaté? Len to je presne to, že nechápeme to, čo parlament a parlamentarizmus je, že sa tu predstavujú určité myšlienky, návrhy, zákony. A o nich sa argumentuje a sekundárne aj hlasuje. Ale máte aj šancu nejakým spôsobom to obhájiť, vyargumentovať, vycizelovať, vylepšiť. A na konci dosiahnete to, o čo ide, lebo v tomto parlamente by malo ísť o to, že na konci tí ľudia v tej krajine sa majú o čosi lepšie. Oni sa nebudú mať super, oni sa budú mať o čosi možno lepšie, pretože politika na nich vplýva. Naše rozhodnutia na ich život vplývajú. To je zmyslom parlamentu. A tento môj návrh rokovacieho poriadku, ktorý vy odignorujete úplne brutálnym spôsobom, tak tomu chcel pomôcť aspoň vašou účasťou, vážení, výrazom vášho pocitu zodpovednosti alebo toho, že tomu plus-mínus rozumiete. Pán Hambálek, vy nemusíte byť odborník na atómovú fyziku, na cestné neviem čo. Vy musíte byť človek otvorenej mysle, ktorý tu je na to, aby posúdil to, čo povie predkladateľ, vypočul si rozpravu a zaujal ako volený zástupca ľudí k nej svoj názor. To je zmyslom parlamentarizmu. Nikto od vás nechce, aby ste boli expertmi na neviem čo.
A by tu malo odznieť to klišé, ktoré tu splietajú géniovia z mandátového a imunitného výboru, že to prebieha na výboroch. Vo výboroch, vážení občania, vám to poviem, tam je to ešte horšie. Tam sa len hrajú preteky o to, aby to dlho netrvalo. To je pretek. U nás na výbore pre obranu a bezpečnosť to je pretek, ako to urobiť čo najkratšie. To je celý výbor pre obranu a bezpečnosť. A pritom hovoríme o obrane a bezpečnosti. Ale ja to tak vnímam. Normálne je to hrúza obchádzať, či nejdem niečo povedať, či sa prihlásim do bodu rôzne. Čiže celý ten mýtus, že vo výbore to je o niečo lepšie, je hlúposť, absolútna hlúposť. Vo výbore je to úplne o ničom. V pléne je to o ničom. Tak kde potom sa prejavujete? Kde prejavujete tie vaše schopnosti posúdiť niečo? Povedzte mi, je to v tej tridsiatke, pri tých fľaškách? Kde a v čom a pri akej príležitosti vlastne človek môže zažiť tie skvostné vyjadrenia, tú hĺbku vášho poznania? Prídem tam, pozriem sa, chcem to vidieť, počuť.
Návrh tohto zákona, tá zmena čiastočne môže pomôcť tomu, že to tu bude organizmom, ktorý si zaslúži sa volať parlament. To znamená, budú tu poslanci, lebo v parlamente by mali byť poslanci. Vy ste schopní už povedať, že to tak nie je. Už predseda parlamentu to povedal. Veď ja viem, že vy ste schopní to povedať, že niekto by dal návrh, že bude externé hlasovanie, hlasovacie zariadenie z domu. Ja viem, že niektorí by ste povedali, však to je celkom dobrá myšlienka. Ja viem, že v tejto krajine je to možné.
Vráťme sa trošku naspäť. Dajme česť tomuto miestu, aby sa skutočne mohlo tak volať, ako to má v názve, okrem iného aspoň svojou účasťou v primeranom rozsahu. Ako to mám povedať? Nech je to v primeranom rozsahu. Viete, niekedy je to fakt utrpenie, ale niekto povie, pánbožko, niekto povie príroda dala veciam mieru. Akokoľvek, keď spoločnosť, ľudia ušli z miery, na konci bolo zákonite nešťastie. Ani knižky nemusíte čítať. Ja vám to poviem. Keď ujdete z miery, na konci je nešťastie. My sme tuná teraz ušli z miery tou ignoranciou. A na čo čakáme? Čakáme na to, až kým príde to nešťastie? Poslednýkrát to poviem, čo ste dneska urobili, že niektorí z vás sem vôbec neprišli, to je jedna vec. A porušujú podľa môjho názoru rokovací. Ale tu sa to toleruje. Ale to, že niekto sa podpísal a sem neprišiel, je úbohosť v prvom rade. A sekundárne podľa mňa to zakladá dôvod na konanie v mandátovom a imunitnom výbore. Čiže ten podnet pripravím. Som zvedavý, ako zareagujete. Čiže tým skončím.
Vážení, spravte si, čo chcete. Dajte si rokovací taký, že tu zo päť poslancov pripútate. Ja neviem, spravte si, čo chcete. Ja viem, že niektorí z vás by povedali, však to je super nápad. Ale demokracia nie je o tom. Demokracia je aj o tom, že musíte vedieť vysanovať aj takéto. To, že niekto už cíti tú bezmocnosť, tú zúfalosť v tom, že možno pristúpi k nejakému vyjadreniu, ktoré naozaj je na hrane, je tým, že zadávate príčinu. Bolí to, že si to vlastne ani neuvedomujete. A budete to vyhodnocovať úplne ináč. Ale k tej kauze sa nechcem vracať. Prosím vás pekne, neviem, či to stihneme v rámci tejto schôdze s tou novelou rokovacieho. Ak chcete presadiť tú vašu džugašviliovskú, gottwaldovskú, čepičkovskú, neviem akú novelu rokovacieho poriadku, dajte si ju. Ja vám ponúkam novelu ľudí, dobre, tak sám ju ponúkam, ale verím, že sa možno niekto pridá, ktorí majú v úcte parlament, to, ako vznikal a čo predstavuje. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
