164.
Ďakujem pekne. No, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tiež ako jeden zo spolunavrhovateľov, dovoľte, aby som tiež zaujal určité stanovisko.
Nebudem na kolegu Hlinu reagovať, pretože myslím si, že, pán kolega, niekoho môže uraziť iba niekto, a proste pokiaľ tak vy to beriete, tak to tak berte a ja sa k tomu nebudem vyjadrovať, pretože to neni môj štýl života a Pánboh mi dal 52 rokov života a ja nechcem zradiť svoju filozofiu, s ktorou som tu prišiel.
Keď som v roku 2009 ešte pred tými voľbami, ktoré sa blížili, svojej prednostke na krajskom pozemkovom úrade povedal, že keď ja mám ísť niekedy do nejakej riadiacej funkcie, tak iba ako nezávislý, podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak mi povedala, že sa toho asi nedožijem. A ja som veriaci a vyzerá, že som sa toho dožil. Išli sme tu na kandidačnej listine SaS, ktorá urobila ten, urobila ten, ja hovorím ten džentlmenský krok, že áno, povedala Matovičovi vtedy, že tých štyroch tam nejakých umiestni, oslovili sme aj KDH, aj SDKÚ, aj SMK, boli kopačky. Akí obyčajní, akí nezávislí, čo chcete? Áno, SaS nás trošku zakryla. Je pravdou, že z tých štyroch ešte dvaja mali vypadnúť z hry. Medzi nimi boli Fecko a Jurinová. Ja som išiel do volebnej miestnosti v roku 2010, ja som nevedel, či som tam, alebo nie som tam. Bol som tam. Česť a chvála, a tvrdím jedno, cesty božie sú nevyspytateľné. Div sa svete, cez liberálnu stranu sa môže dostať do politiky viacej veriacich. (Reakcia z pléna.) Hovorím, lebo som veriaci. To znamená, my totižto dáme takto, ja totiž dám takto a to, že nás politológovia nevedia zaradiť, kde sme, my Obyčajní, to nech si oni robia v svojom. Ja sa zaradiť viem, kde som, prišiel som podľa svojho svedomia a presvedčenia do tohto parlamentu povedať to, čo som 20 rokov nemohol presadiť vôbec, lebo ako štátny zamestnanec, sme písali celé litánie o pozemkoch a viete, kde to skončilo. A zažil som všetkým ministrov pôdohospodárstva, ktorí tu boli, a na mnohých mám svoj názor, ako pristupovali aj po straníckej linke k hlasu svojich zamestnancov dolu na prvom stupni alebo na druhom.
Takže, vážení, som hrdý na to, že sme tu priviedli pôvodne šestnástich ľudí nie z politiky, ale z reálneho života. Z reálneho života. A môžem povedať otvorene, že moje zážitky, keď som už bol poslancom a som sa chcel dostať ku kolegovi z iných poslaneckých klubov klasických u nás v Prešove, a ja nenosím na hlave, že som poslanec, ja chodím obyčajne v rifliach, ja nechodím stále vykravatovaný, a vtedy som nebol ešte možno taký známy alebo neviem, či teraz som vôbec nejaký známy, a som tam prišiel, a keď som zaklopal na krajskú, teda tú ich, krajské sídlo, a tá ich pani tajomníčka mňa nepoznala, tak viete, čo mi povedala? - "Ste objednaný? Ste načasovaný? Máte hodinu, ktorú vám on vyhradil?" - Ja som povedal: "Potrebujem s ním tri minúty prediskutovať, tri minúty, nič viacej, dám odkaz, idem preč. Má tu auto, je asi tu." - "Áno, je tu, ale nie ste objednaný." Začala listovať v kalendári, kedy má voľné. Viete, čo som urobil vtedy, viete, čo som asi urobil, že? Som vytiahol poslanecký preukaz. Viete, aká bola jej reakcia? - "Pán poslanec, ja sa vám hlboko ospravedlňujem, prepáčte, ja som vás nespoznala." Som išiel ku kolegovi a som mu povedal, že: "Hanbi sa, hanbi sa, hanbi sa, nemám s tebou čo viacej debatovať, pán kolega, keď takto slúžiš. Keď takto si svoj mandát predstavuješ, poslanca Národnej rady, tak ja sa za teba hanbím. Pretože ja som teraz v tej partii aj s tebou, ty si môj kolega. A ja sa hanbím, ako ty pristupuješ k svojmu mandátu." A o tom to je, vážení. O tom to je.
A viete, čo sa mi stalo, keď už hovorím o tých nezávislých a o kontrole, hovorím o priamej demokracii? K tej chceme sa dospieť, áno, to je krôčik, taký mini, k tej priamej, k priamemu, aby človek mohol ísť. To som možnože tu aj hovoril.
Október 2010, konečne som mohol byť aj v Prešove. Po troch mesiacoch, otvoriť si kanceláriu. Viete, čo sa mi stalo? Zaklope nejaký pán, otvorí dvere a chce vidieť poslanca. Dovtedy nemal šancu vidieť poslanca u nás v Prešove! No neskutočné! Hovorím: "Tu som, nech sa páči, pozrite sa." - Druhá otázka: "Som váš volič." - "Ďakujem pekne, nech sa páči, čo máte na srdci?" Viete, čo mi povedal? - "Pán poslanec, prečo ste v hlasovaní 187 na poslednej schôdzi hlasovali za?" Otvorím notebook, jasné, moje argumenty, vyargumentované. Pätnásťminútová prestrelka, on argumenty, ja argumenty. Po 15 minútach povedal: "Pán poslanec, dobre ste hlasovali, ďakujem pekne." Odchod, išiel preč. Super, priama kontrola poslanca. Dal som mu krúžok, viem, kde sedí, nájdem ho tam, skontrolujem, rozdiskutujeme. Vážení, to je o tom. Takto ja beriem svoj mandát. Áno, neboli sme vo vláde ako iní mnohí. Áno, sme tu dneska iba v opozícii, beriem.
Takže berte takto, že keď takto budem vykonávať mandát, ja nehovorím, že som majster sveta, som takisto hriešny, biedny ako každý iný, mám svoje chyby. Ale tak si to predstavujem ja a nemôže volať predseda strany nejakej alebo hnutia, či budem v parlamente, alebo nebudem. To musia povedať občania. To musia povedať občania tejto republiky a nemám rád farizejské reči, že niekto spraví veľkú bublinu, ako ideme niečo riešiť, a príde na lámanie chleba, je ministrom a on zabudol na svoj sľub. On už nemôže, lebo vyššia moc. Jaká vyššia moc, ľudia boží? Teraz sme to videli v Javorine. Vážení, to sú bubliny. A realita bude aká? Že ideme meniť pravidlá hry počas hry. No nehnevajte sa, no neberiem. Neberiem. My sme tu prišli riešiť problémy ľudí, aby zákony boli jednoznačné, zjednodušovali život, nie ho komplikovali. Ako sa tu prijímajú legislatívne návrhy, ani nechcem hovoriť, však viete sami, že už nevedia ani tí, čo tam majú ako s nimi ísť. Tak preto hovorím stále, musí tu byť výkon mandátu srdcom, nie straníckou diktatúrou. A keď takých poslancov nenájdeme, tak, vážení, žiaľ, môžeme si hovoriť o demokracii.
Pani Radičová svojho času povedala, že u nás štátnici ešte sa nenarodili, iba politici, lebo politici to vedia na štyri roky, po štyroch rokoch tma, zhorenisko. Ja hovorím, u nás sa štátnici narodili, lebo tí by mali vidieť o 30 rokov, čo tu bude, o 40 rokov, čo tu bude, nie na päť rokov ak my tu prídeme. Hovorím, že sa tu narodili, len sme ich ešte nenašli. Tak poďme ich hľadať. A môžem povedať otvorene, keď pán Paška povedal, že vyhraj voľby a rob si čo chceš, pán Paška, nie pán Baška, pán Paška, tak, občania, ja vám z tohto postu hovorím, príďte vyhrať voľby a robte, páni občania, to, čo uznáte za vhodné, a urobte odpočet doterajšej, doterajšieho aj nám, aj Obyčajným, nech sa páči, urobte odpočet.
Vážení predsedovia strán, vy by ste neboli hrdí, neboli by ste hrdí na to, keby vám krúžkami prešlo ešte viacej vašich nominantov, ktorých tam nominujete vo voľbách, vy by ste boli na to hrdí? Že som ich nenasadil ja, proste že boli tam a boli takí dobrí, že pozrite, koľko majú krúžkov. Vy by ste neboli na to hrdí? Ja by som bol. Ja by som bol, že som vytypoval toho správneho, ktorý tam má ísť a u ľudí má takú dôveru, že ho tam poslali. Jednička s hviezdičkou. No, žiaľ, u nás je to tak, že ísť na koniec, to je asi modré z neba, to je iba u tých Obyčajných, tých trafených, ktorí tu nemajú čo robiť. Že? A ja sa pýtam, my sme lepení Kanagonom na poslanecké kreslá? Ja osobne nie som prilepený a tak, jak som sa rozlúčil v minulom, krátkom volebnom období, ako som hlasoval za pani Radičovú, pretože ja neviem hrať na dve bránky, ja viem hrať iba na jednu bránku a hral som aj futbal a vlastné góly si nezvyknem dávať, tak takto budem viesť aj ďalší svoj život, a či budem v parlamente, alebo budem kopáč kanálov, to je jedno. Lebo ako som povedal, ja sa nechcem hanbiť, keď raz budem skladať účty, čo sme tu robili. A ten účet musí urobiť národ, ten to musí to viesť.
A viete, čo by? Jasné, nemáme tu Braňa Škripeka, ale stále mi prichádza na um jeho charakteristika, že dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov v tejto politike našej, a to je katastrofa. Že to, čo je v bežnom živote bežné, tu to bežné neni.
Včera som bol s poľnohospodármi z Levíc. Keby ste počuli ich skarhy a ich, by som povedal, kritiku, mal som robiť, aby sme to tam trošku ustáli. A, vážení, preto keď mi niekto povie, že nezávislí tu nemajú čo robiť, ja sa pýtam, v komunále môžu? Vo VÚC-ke môžu? My sa bojíme nezávislých v parlamente? Nehovorím, že ich tu bude 150, nech tu bude 5-10. Bojíme sa ich? O čo? Že veď to by bola výzva pre vás, kolegovia zo strán, že prídete a poviete, pozrite sa, jak sme ho zdevastovali, nevie nič. Sme ho utopili. Čo nám prorokovali? Klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností do pol roka sa rozpadne. Keď sme tu nastúpili. Kto sa rozpadá? Mám vstupovať do svedomia, ako to ide? Sa pýtam, jak je to možné, tí nezávislí, čo sú každý, jak hovoríte, neriadené strely, jak je to možné, že oni sa dokážu držať pokope. A viete, jak je to možné? Lebo to ide srdcom. On tu neprišiel preto, aby získal nejakú zákazku zo štátnych peňazí, aby zamestnal pol rodiny na nejakom ministerstve, ale prišiel tu riešiť veci, ktorých sa potýkal dennodenne v svojej robote, a vidí, čo tam jaké problémy boli, a nemal šancu sa ináč prejaviť v tom zákone, tak prišiel tu na tej kandidátke a ide bojovať za tie veci, ktoré možnože 20-30 rokov nebol v stave odčiniť. Vážení, to je o nezávislosti. U nás je, nezávislosť rovná sa zodpovednosť, rovná sa odbornosť. A nemôžme, ja som to stále povedal, proste my tu musíme mať nejaký cieľ, ľudia boží, a keď cieľ nebudeme mať, tak to bude veľký problém. A momentálne mne sa zdá, že každé štyri roky my tu skáčeme. Raz ste vy v opozícii, ja som koalícia, potom naopak a toto sa nedá. My mrháme časom ľudí.
Takže, vážení, nehovorím, že my teraz tu budeme majstri sveta, nezávislí, to tu nehovorím. Ale hovorím, dajte šancu, aby národ povedal, koho tu chce, akým spôsobom si predstavuje ďalšie smerovanie tejto republiky, a aby mohol tých poslancov kontrolovať a sa k ním vôbec dostať, lebo to je najväčší problém, že sa ani nemôžu k vám dostať. A ja dúfam, že to nerobíte, ale, žiaľ, situácia je taká, že áno. A keď sa stanete ministrom, no ďakujem pekne, no ďakujem pekne. Viete, jak sa u nás hovorí, teraz to neberte osobne, kolegovia, všeobecne hovorím: "Zapomnul vul, že, viete, čím bul".
Takže, vážení, Alojz Hlina už tu neni. Ja nechcem, aby mi zdravila kľučka, vôbec to nechcem. Lebo keď to by malo byť akože údelom poslanca, aby mu každá kľučka tu zdravila, tak asi nepochopil, čo znamená zastupovať ľudí, zastupovať svojich blížnych, ktorých tu má, v roku 2014, ’15, ’16 a neviem kedy, a nepochopil, na čo je život. Viete, koľko ľudí sa nemôže narodiť? Viete, koľko ľudí je mrzákov? A my, čo sme živí, zdraví a sme v parlamente, my si tu ideme žrať nervy a nevieme to usporiadať tak, aby sme v tej Slovenskej republike si mohli v pohode žiť. Dávaj výčitku na, som tiež veriaci, viete, že som veriaci, som kresťan-katolík a som na to hrdý, pretože keby sme žili podľa Desatora, tak nemusíme mať tu zákony. Podľa štatistických údajov máme 75 % veriacich na Slovensku, plus-mínus. To je jedno, aká to je viera. Čo by tu malo byť? No raj na zemi, že. Veď veriaci chce blížnemu svojmu pomôcť. A čo tu máme? Čo tu máme? Že to je nonsens! Farizejstvo?! Herectvo?! Čo tu máme?
Kolega Hlina povedal, že potrebuje do parlamentu najlepších. Ale najlepší je aj úžerník, najlepší je aj zlodej, najlepší je aj herec. Vážení, toto nie! Poďme na inú debatu. Najstatočnejší, najsvedomitejší, najčestnejší a ďalší. Páni kolegovia, keď hodnotíme nezávislých, pýtam sa, čo je najväčšia reklama človeka. No predsa jeho vlastný život, že ako vedie, že? Či doma bije ženu, deti, či chodí opitý z krčmy po kanáloch alebo neplatí ako zamestnávateľ svojich zamestnancov alebo naopak. A pýtam sa, občania, máte kritériá na poslancov Slovenskej republiky Národnej rady? Máte kritériá na nich, akí mali byť. Čo sú voľby? Raz za štyri roky občan povie, vy stopäťdesiati viete najlepšie gazdovať s našimi peniazmi, iďte do parlamentu a postavte vládu a vládnite. A čo sa tu deje? To, čo už tu zažívame neviem koľký, desiaty rok, kde prakticky stále ideme dolu, dolu, dolu. Rozpočet mínus 2,5 mld. teraz, pred rokom 3,5 mld. Pán kolega Lipšic keď tu bol, resp. aj pán kolega Mikloš, keď ste tu spomínali, ešte za pani Radičovej, že mali sme tu ministra estónskeho financií a vtedy povedal, že keby v Estónsku bolo mínus 1 euro, vláda by dala demisiu. A my si tu v pohode fungujeme, jak fungujeme, že. Pätnásta generácia bude platiť tie dlhy, osemnásta generácia, desiata, ja neviem ktorá. Osem tisíc euro už novonarodenec má na krku. No nehnevajte sa. To je nonsens.
Takže, vážení, ja nechcem vstupovať politickým stranám do ich svedomia, aj tak ako povedal kolega Mičovský, štátna moc, čl. 2 ústavy, pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A to by som bol veľmi rád, keby aj tá priama nejaká mohla byť, možnože cez tie referendá a ďalšie veci, ktoré sa budeme snažiť možnože dať. Pretože to Švajčiarsko, čo nám tu bolo sľubované, keď už tak ho, sme ho glorifikovali, tak od nich možno, páni, možno si prevziať si od nich nejaké tie aj zákony a všetko, čo tam majú. Ale to asi je ešte veľká hudba budúcnosti.
Pýtam sa, ten, kto má 300 krúžkov a je v parlamente, a ten, čo má 60-tisíc krúžkov, ako je poznateľný na Slovensku? Pýtam sa, nemajú šancu naši občania, aby si mohli vyberať? Lebo v každej strane máte dobrých aj zlých. Aj medzi Obyčajnými, nevynímajúc. Nemôžu si občania vybrať, že sa im páči pán Jurzyca, pán Brocka, pani Mezenská a pán Bublavý? No nech si vyberú. Neviem, čo vám na mítingoch vašich voliči alebo teda vaši sympatizanti hovoria. Moji mi hovoria to, že dajte nám šancu vybrať, lebo by sme chceli vybrať tých najlepších. A vieme, ktorého, ktoré máme. A tento náš zákon práve toto sa snaží. A pýtam sa, kto iný by ho mal predkladať. Veď my sme s takouto filozofiou tu išli do parlamentu, aby tí nezávislí a ten zázrak mini sa stal, sme sa tu dostali.
A, vážení kolegovia z médií, stále si nezamieňajte, že ten, kto vystúpi z klubu nejakého v parlamente, je nezávislý. No neni, je nezaradený. Prečítajte si tu, ako teraz je vykazovaný stav poslancov v Národnej rade. Lebo všade to vidím, nezávislý a potom, samozrejme, že kumuluje. Aha, že nezávislý, to je ten, čo môže preskakovať. No toto neni takto, vážení! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hod., chcem sa opýtať...
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Viete čo, asi ráno ešte by sme to. Nejakých desať minút, keď sa dá.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
