Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme, čo sme včera nestihli pre časovú tieseň. Nechcem byť dlhý.
Máme tu zákon o tých našich nezávislých poslancoch, ako ja hovorím, ktorý by mal byť tým prvým krôčikom k priamej demokracii, o ktorú sa možnože snažíme, resp. po ktorej volajú aj naši občania. Čo najviac vyčítajú našim politikom naši občania? To, že sme odtrhnutí od reality, že vôbec nevieme, aké sú problémy v reálnom živote. A tvrdím, že ten, ktorý je tu už 10, 20 rokov, neviem si predstaviť, aký má kontakt s reálnym životom a s reálnym výkonom prác.
A myslím si, že práve pokiaľ by tu išli nezávislí, a ako som už povedal, u mňa sú nezávislí, rovná sa zodpovední, rovná sa odborník, myslím si, že je to to, čo by aj tento parlament osviežilo trošku tej krvi a toho zaužívaného stereotypu. A ako hovorím, neberme ten extrém, pretože 150 asi nezávislých sme tu v živote nemali, to by bola teda riadna utópia, riadny sen. Momentálne sme to vyšplhali na 83; 83 z jednej strany, viacej som tu nevidel ešte, že by takto bolo, nehovorím o koalíciách, hovorím o 83-ke z jedného portfólia. To znamená, berme, že v takomto duchu momentálne sme po 25 rokoch boli v stave vyšplhať, čo sa týka jedného myslenia, jedného smerovania, 83 poslancov Národnej rady.
Takže, vážení, myslím si, že tým by sme preukázali, ak by sme dali šancu tomu nezávislému, že s tou demokraciou myslíme vážne, aj s tou priamou, nie iba sprostredkovane cez volených zástupcov.
A myslíte si, že nezávislý poslanec by v parlamente mlčal? Myslíte si, že by mlčal v parlamente? Žiaľ, mám už tú skúsenosť, že niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky povedali v parlamente iba "sľubujem". Iba sľubujem, mal som tú česť alebo, žiaľbohu, bol som už tu a tiež som bol začínajúci v tom prvom volebnom období, v minulom pani Radičovej, v tom 15-mesačnom, bol som už tu tiež ako nový poslanec, ktorý v živote nebol v politike, a bolo mi cťou, že som sa vôbec tu mohol dostať, aj teraz si to ctím veľmi, že mi občania dali dôveru. A, viete, vedú sa tu rôzne štatistiky a po roku som zistil, že som povedal v tomto pléne ako vtedy koaličný poslanec, ktorý mohol byť ticho a nechať svojich ministrov hovoriť, hovorte si, ja nič nepoviem, tak som povedal nejakých 5 925 slov plus-mínus.
Pozrel som si, kto nepovedal nič. Išiel som sa pozrieť za tým kolegom. Hovorím: "Pán kolega, počúvajte, ja som tiež nový, vy ste tiež nový a tiež máte určitú oblasť, prečo ste ešte nič nepovedali?" Viete, čo mi vtedy povedal po roku? "Pán kolega, ja sa dlhšie rozbieham." No super. Sorry, áno, každý máme svoju nábehovú rýchlosť, dobre, akceptujem.
Bola posledná schôdza za premiérky pani Radičovej, pozrel som si, ja som povedal o nejakých 2 000 slov viacej, dobre, aj to nebolo neviem čo, ale okej, je to tam. Tento kolega ešte stále nič nepovedal. Išiel som za ním a mu hovorím, pán kolega, nehnevajte sa, už iba hodinu a pol a končíme. Skrátené volebné obdobie, už iba hodinu a pol. Viete, čo mi povedal? On už to nestihne. No vás netrafí?!
No a keď si myslíte, že obyčajní, resp. nezávislí by boli ticho, tak ja tvrdím, že ticho by neboli. Naše hnutie a naši poslanci, ktorých teraz tu máte, sme ticho? Pani Šípošová, ktorá nastúpila posledná do nášho klubu, je ticho? Ešte nepovedala ani slovo v tomto parlamente? Pozrite si, už vystúpila. A preto hovorím, áno, ide to o tom srdci, nejde to o tom, že tu ideme robiť svoje nejaké biznisy, kšefty a ďalšie veci.
Takže myslím si, vážení, že nezávislý, ktorý si vyzberá podpisy, aby mohol kandidovať, nie že príde ku straníckemu nejakému šéfovi, daj mi pečiatku, aby som mohol kandidovať. Ako ty chceš zastupovať ľudí, keď nevieš s nimi ani kontaktovať sa a nevieš ich ani presvedčiť, že ty si ten dobrý, ktorý ich záujmy bude hájiť, že iba cez stranu sa zakryješ? Veď to je nonsens.
Tak mne sa zdá, že títo nezávislí, ktorí by tu prišli, ktorí by prišli z vlastného presvedčenia, pretože dal si tú námahu, aby tých desaťtisíc u nás navrhovaných teda hlasov získal, myslím si, že by išiel do toho parlamentu s tým, aby tu niečo povedal, niečo riešil a riešil tie problémy, ktoré tu má alebo si myslí, že by sa mali riešiť.
Tvrdím ešte jedno, znížila by sa korupcia. Keď si vezmeme lobistov, ktorí tu možnože chodia, možnože nechodia, koľko potrebuje spracovať ľudí teraz? Stačí predsedu strany, možnože okolo neho jedného, dvoch - vybavené. Keby mal prísť za 76 nezávislými, hovorím o lobistoch tých v zmysle slova slovenského významu. Nie možnože o lobistoch, ktorí sú v rámci európskeho kontextu v zákone o lobingu urobení, ktorí asi ináč. Žiaľ, u nás sa to sprofanovalo, že lobista je ten, ktorý príde tu nejaké kšefty svoje vybavovať a ide lobovať ministra, poslancov a neviem koho všeckého možného. Tvrdím, že keby mal prísť za 76 nezávislými, mal by problém a asi ináč by sa tu tak debatovalo. Ale to je už na zvážení občanov, ako sa k tomu postavia.
Poďme k zákonu. Samozrejme, že zákon hovorí o hospodárení nezávislých poslancov, ktorí momentálne ešte nemôžu, samozrejme, že kandidovať do Národnej rady. Tak museli sme, samozrejme, zmeniť aj zákony, ktoré sú s tým súvislé a ktoré majú akože, samozrejme, na to dosah. Takže týmto zákonom sa zároveň mení aj zákon 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva. Mení sa, samozrejme, týmto zákonom aj Občiansky súdny poriadok 93/1963 v znení neskorších predpisov. Novelizujeme, samozrejme, zákon 85/2005 o politických stranách v znení neskorších predpisov, zákon 181/2014 o volebnej kampani v znení neskorších predpisov a, samozrejme, aj zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ môžu do komunálu, do VÚC-ky kandidovať nezávislí poslanci, Národná rada by nemala byť výnimkou, lebo je to potom popretie demokracie a slobodného práva občana kandidovať a vykonávať mandát poslanca.
Účinnosť nášho zákona dávame od 1. 5. 2015.
Je to na nás, páni kolegovia, ja viem, že sa to ťažko počúva, keď sme 25 rokov nepoznali nič iné iba strany. Chápem vás, ale myslím si, že to by bolo to gesto, ktoré by ste ukázali, že pozrite sa, my sa nebojíme. Sme lepší, ako sú nezávislí. A možnože hneď v prvých voľbách by sa ani jeden nezávislý neprekrúžkoval, nedostal ďalej a by skončila kandidátka nezávislých. Ale prečo nedáme šancu, aby popri kandidátkach politických strán nebola jedna kandidátka nezávislých poslancov?
To, čo bolo hovorené o technických podmienkach, či tam bude 10-tisíc, 20-tisíc podpisov alebo či tá kaucia bude 100 alebo 1 000 euro, to je iba technikálium, to je nič. To sa dá urobiť.
Dajte šancu, kolegovia, aby sa o tomto probléme debatovalo aj v druhom čítaní. Dajte pozmeňujúce návrhy. Boli by sme veľmi radi, lebo tým by ste potvrdili, že tak ako v komunálnych voľbách, momentálne po posledných, prevaha nezávislých sa jasne preukázala. Dokonca bol nárast asi o 120 ľudí. (Reakcia z pléna.) Takže uvidíme, áno, čo dokážu, pani Košútová.
Len tvrdím jedno, že mali by byť závislí, viete na čom? Keď ste hovorili, viete, na čom by mali byť závislí? (Reakcia z pléna.) Môžem doplniť, pán kolega? Viete na čom? Na svojom svedomí. Závislí na svojom svedomí. To znamená, že keď idem večer spať a sa opýtam, čo som dneska urobil, aby bolo jasné, že mi to nevyčíta, alebo teda minimálne moje svedomie, čo som dneska urobil pre občanov Slovenskej republiky. Ja viem, že je to utópia, to je ideál, samozrejme, však tu si bulíkame kadejaké reči. Ale, vážení, je to tak. A takto sa aj veriaci spovedáme pri spovedi, čo vám ešte svedomie vyčíta, na konci.
Takže, vážení, vôbec bol by som veľmi rád, keby ste dali šancu a ukázali, že nechceme diskriminovať našich občanov ani tým, že môžu priamo ísť a kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže prosím o podporu, o zamyslenie sa nad týmto zákonom, a pokiaľ budete mať pozmeňujúce návrhy, budeme veľmi radi, aby sme mohli ukázať občanom, že vieme im dať aj šancu na priamu demokraciu a priame zastupovanie ich v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky.
Končím mojím mottom: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba."
Ďakujem pekne.

164.
Ďakujem pekne. No, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tiež ako jeden zo spolunavrhovateľov, dovoľte, aby som tiež zaujal určité stanovisko.
Nebudem na kolegu Hlinu reagovať, pretože myslím si, že, pán kolega, niekoho môže uraziť iba niekto, a proste pokiaľ tak vy to beriete, tak to tak berte a ja sa k tomu nebudem vyjadrovať, pretože to neni môj štýl života a Pánboh mi dal 52 rokov života a ja nechcem zradiť svoju filozofiu, s ktorou som tu prišiel.
Keď som v roku 2009 ešte pred tými voľbami, ktoré sa blížili, svojej prednostke na krajskom pozemkovom úrade povedal, že keď ja mám ísť niekedy do nejakej riadiacej funkcie, tak iba ako nezávislý, podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak mi povedala, že sa toho asi nedožijem. A ja som veriaci a vyzerá, že som sa toho dožil. Išli sme tu na kandidačnej listine SaS, ktorá urobila ten, urobila ten, ja hovorím ten džentlmenský krok, že áno, povedala Matovičovi vtedy, že tých štyroch tam nejakých umiestni, oslovili sme aj KDH, aj SDKÚ, aj SMK, boli kopačky. Akí obyčajní, akí nezávislí, čo chcete? Áno, SaS nás trošku zakryla. Je pravdou, že z tých štyroch ešte dvaja mali vypadnúť z hry. Medzi nimi boli Fecko a Jurinová. Ja som išiel do volebnej miestnosti v roku 2010, ja som nevedel, či som tam, alebo nie som tam. Bol som tam. Česť a chvála, a tvrdím jedno, cesty božie sú nevyspytateľné. Div sa svete, cez liberálnu stranu sa môže dostať do politiky viacej veriacich. (Reakcia z pléna.) Hovorím, lebo som veriaci. To znamená, my totižto dáme takto, ja totiž dám takto a to, že nás politológovia nevedia zaradiť, kde sme, my Obyčajní, to nech si oni robia v svojom. Ja sa zaradiť viem, kde som, prišiel som podľa svojho svedomia a presvedčenia do tohto parlamentu povedať to, čo som 20 rokov nemohol presadiť vôbec, lebo ako štátny zamestnanec, sme písali celé litánie o pozemkoch a viete, kde to skončilo. A zažil som všetkým ministrov pôdohospodárstva, ktorí tu boli, a na mnohých mám svoj názor, ako pristupovali aj po straníckej linke k hlasu svojich zamestnancov dolu na prvom stupni alebo na druhom.
Takže, vážení, som hrdý na to, že sme tu priviedli pôvodne šestnástich ľudí nie z politiky, ale z reálneho života. Z reálneho života. A môžem povedať otvorene, že moje zážitky, keď som už bol poslancom a som sa chcel dostať ku kolegovi z iných poslaneckých klubov klasických u nás v Prešove, a ja nenosím na hlave, že som poslanec, ja chodím obyčajne v rifliach, ja nechodím stále vykravatovaný, a vtedy som nebol ešte možno taký známy alebo neviem, či teraz som vôbec nejaký známy, a som tam prišiel, a keď som zaklopal na krajskú, teda tú ich, krajské sídlo, a tá ich pani tajomníčka mňa nepoznala, tak viete, čo mi povedala? - "Ste objednaný? Ste načasovaný? Máte hodinu, ktorú vám on vyhradil?" - Ja som povedal: "Potrebujem s ním tri minúty prediskutovať, tri minúty, nič viacej, dám odkaz, idem preč. Má tu auto, je asi tu." - "Áno, je tu, ale nie ste objednaný." Začala listovať v kalendári, kedy má voľné. Viete, čo som urobil vtedy, viete, čo som asi urobil, že? Som vytiahol poslanecký preukaz. Viete, aká bola jej reakcia? - "Pán poslanec, ja sa vám hlboko ospravedlňujem, prepáčte, ja som vás nespoznala." Som išiel ku kolegovi a som mu povedal, že: "Hanbi sa, hanbi sa, hanbi sa, nemám s tebou čo viacej debatovať, pán kolega, keď takto slúžiš. Keď takto si svoj mandát predstavuješ, poslanca Národnej rady, tak ja sa za teba hanbím. Pretože ja som teraz v tej partii aj s tebou, ty si môj kolega. A ja sa hanbím, ako ty pristupuješ k svojmu mandátu." A o tom to je, vážení. O tom to je.
A viete, čo sa mi stalo, keď už hovorím o tých nezávislých a o kontrole, hovorím o priamej demokracii? K tej chceme sa dospieť, áno, to je krôčik, taký mini, k tej priamej, k priamemu, aby človek mohol ísť. To som možnože tu aj hovoril.
Október 2010, konečne som mohol byť aj v Prešove. Po troch mesiacoch, otvoriť si kanceláriu. Viete, čo sa mi stalo? Zaklope nejaký pán, otvorí dvere a chce vidieť poslanca. Dovtedy nemal šancu vidieť poslanca u nás v Prešove! No neskutočné! Hovorím: "Tu som, nech sa páči, pozrite sa." - Druhá otázka: "Som váš volič." - "Ďakujem pekne, nech sa páči, čo máte na srdci?" Viete, čo mi povedal? - "Pán poslanec, prečo ste v hlasovaní 187 na poslednej schôdzi hlasovali za?" Otvorím notebook, jasné, moje argumenty, vyargumentované. Pätnásťminútová prestrelka, on argumenty, ja argumenty. Po 15 minútach povedal: "Pán poslanec, dobre ste hlasovali, ďakujem pekne." Odchod, išiel preč. Super, priama kontrola poslanca. Dal som mu krúžok, viem, kde sedí, nájdem ho tam, skontrolujem, rozdiskutujeme. Vážení, to je o tom. Takto ja beriem svoj mandát. Áno, neboli sme vo vláde ako iní mnohí. Áno, sme tu dneska iba v opozícii, beriem.
Takže berte takto, že keď takto budem vykonávať mandát, ja nehovorím, že som majster sveta, som takisto hriešny, biedny ako každý iný, mám svoje chyby. Ale tak si to predstavujem ja a nemôže volať predseda strany nejakej alebo hnutia, či budem v parlamente, alebo nebudem. To musia povedať občania. To musia povedať občania tejto republiky a nemám rád farizejské reči, že niekto spraví veľkú bublinu, ako ideme niečo riešiť, a príde na lámanie chleba, je ministrom a on zabudol na svoj sľub. On už nemôže, lebo vyššia moc. Jaká vyššia moc, ľudia boží? Teraz sme to videli v Javorine. Vážení, to sú bubliny. A realita bude aká? Že ideme meniť pravidlá hry počas hry. No nehnevajte sa, no neberiem. Neberiem. My sme tu prišli riešiť problémy ľudí, aby zákony boli jednoznačné, zjednodušovali život, nie ho komplikovali. Ako sa tu prijímajú legislatívne návrhy, ani nechcem hovoriť, však viete sami, že už nevedia ani tí, čo tam majú ako s nimi ísť. Tak preto hovorím stále, musí tu byť výkon mandátu srdcom, nie straníckou diktatúrou. A keď takých poslancov nenájdeme, tak, vážení, žiaľ, môžeme si hovoriť o demokracii.

Pani Radičová svojho času povedala, že u nás štátnici ešte sa nenarodili, iba politici, lebo politici to vedia na štyri roky, po štyroch rokoch tma, zhorenisko. Ja hovorím, u nás sa štátnici narodili, lebo tí by mali vidieť o 30 rokov, čo tu bude, o 40 rokov, čo tu bude, nie na päť rokov ak my tu prídeme. Hovorím, že sa tu narodili, len sme ich ešte nenašli. Tak poďme ich hľadať. A môžem povedať otvorene, keď pán Paška povedal, že vyhraj voľby a rob si čo chceš, pán Paška, nie pán Baška, pán Paška, tak, občania, ja vám z tohto postu hovorím, príďte vyhrať voľby a robte, páni občania, to, čo uznáte za vhodné, a urobte odpočet doterajšej, doterajšieho aj nám, aj Obyčajným, nech sa páči, urobte odpočet.
Vážení predsedovia strán, vy by ste neboli hrdí, neboli by ste hrdí na to, keby vám krúžkami prešlo ešte viacej vašich nominantov, ktorých tam nominujete vo voľbách, vy by ste boli na to hrdí? Že som ich nenasadil ja, proste že boli tam a boli takí dobrí, že pozrite, koľko majú krúžkov. Vy by ste neboli na to hrdí? Ja by som bol. Ja by som bol, že som vytypoval toho správneho, ktorý tam má ísť a u ľudí má takú dôveru, že ho tam poslali. Jednička s hviezdičkou. No, žiaľ, u nás je to tak, že ísť na koniec, to je asi modré z neba, to je iba u tých Obyčajných, tých trafených, ktorí tu nemajú čo robiť. Že? A ja sa pýtam, my sme lepení Kanagonom na poslanecké kreslá? Ja osobne nie som prilepený a tak, jak som sa rozlúčil v minulom, krátkom volebnom období, ako som hlasoval za pani Radičovú, pretože ja neviem hrať na dve bránky, ja viem hrať iba na jednu bránku a hral som aj futbal a vlastné góly si nezvyknem dávať, tak takto budem viesť aj ďalší svoj život, a či budem v parlamente, alebo budem kopáč kanálov, to je jedno. Lebo ako som povedal, ja sa nechcem hanbiť, keď raz budem skladať účty, čo sme tu robili. A ten účet musí urobiť národ, ten to musí to viesť.
A viete, čo by? Jasné, nemáme tu Braňa Škripeka, ale stále mi prichádza na um jeho charakteristika, že dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov v tejto politike našej, a to je katastrofa. Že to, čo je v bežnom živote bežné, tu to bežné neni.
Včera som bol s poľnohospodármi z Levíc. Keby ste počuli ich skarhy a ich, by som povedal, kritiku, mal som robiť, aby sme to tam trošku ustáli. A, vážení, preto keď mi niekto povie, že nezávislí tu nemajú čo robiť, ja sa pýtam, v komunále môžu? Vo VÚC-ke môžu? My sa bojíme nezávislých v parlamente? Nehovorím, že ich tu bude 150, nech tu bude 5-10. Bojíme sa ich? O čo? Že veď to by bola výzva pre vás, kolegovia zo strán, že prídete a poviete, pozrite sa, jak sme ho zdevastovali, nevie nič. Sme ho utopili. Čo nám prorokovali? Klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností do pol roka sa rozpadne. Keď sme tu nastúpili. Kto sa rozpadá? Mám vstupovať do svedomia, ako to ide? Sa pýtam, jak je to možné, tí nezávislí, čo sú každý, jak hovoríte, neriadené strely, jak je to možné, že oni sa dokážu držať pokope. A viete, jak je to možné? Lebo to ide srdcom. On tu neprišiel preto, aby získal nejakú zákazku zo štátnych peňazí, aby zamestnal pol rodiny na nejakom ministerstve, ale prišiel tu riešiť veci, ktorých sa potýkal dennodenne v svojej robote, a vidí, čo tam jaké problémy boli, a nemal šancu sa ináč prejaviť v tom zákone, tak prišiel tu na tej kandidátke a ide bojovať za tie veci, ktoré možnože 20-30 rokov nebol v stave odčiniť. Vážení, to je o nezávislosti. U nás je, nezávislosť rovná sa zodpovednosť, rovná sa odbornosť. A nemôžme, ja som to stále povedal, proste my tu musíme mať nejaký cieľ, ľudia boží, a keď cieľ nebudeme mať, tak to bude veľký problém. A momentálne mne sa zdá, že každé štyri roky my tu skáčeme. Raz ste vy v opozícii, ja som koalícia, potom naopak a toto sa nedá. My mrháme časom ľudí.
Takže, vážení, nehovorím, že my teraz tu budeme majstri sveta, nezávislí, to tu nehovorím. Ale hovorím, dajte šancu, aby národ povedal, koho tu chce, akým spôsobom si predstavuje ďalšie smerovanie tejto republiky, a aby mohol tých poslancov kontrolovať a sa k ním vôbec dostať, lebo to je najväčší problém, že sa ani nemôžu k vám dostať. A ja dúfam, že to nerobíte, ale, žiaľ, situácia je taká, že áno. A keď sa stanete ministrom, no ďakujem pekne, no ďakujem pekne. Viete, jak sa u nás hovorí, teraz to neberte osobne, kolegovia, všeobecne hovorím: "Zapomnul vul, že, viete, čím bul".
Takže, vážení, Alojz Hlina už tu neni. Ja nechcem, aby mi zdravila kľučka, vôbec to nechcem. Lebo keď to by malo byť akože údelom poslanca, aby mu každá kľučka tu zdravila, tak asi nepochopil, čo znamená zastupovať ľudí, zastupovať svojich blížnych, ktorých tu má, v roku 2014, ’15, ’16 a neviem kedy, a nepochopil, na čo je život. Viete, koľko ľudí sa nemôže narodiť? Viete, koľko ľudí je mrzákov? A my, čo sme živí, zdraví a sme v parlamente, my si tu ideme žrať nervy a nevieme to usporiadať tak, aby sme v tej Slovenskej republike si mohli v pohode žiť. Dávaj výčitku na, som tiež veriaci, viete, že som veriaci, som kresťan-katolík a som na to hrdý, pretože keby sme žili podľa Desatora, tak nemusíme mať tu zákony. Podľa štatistických údajov máme 75 % veriacich na Slovensku, plus-mínus. To je jedno, aká to je viera. Čo by tu malo byť? No raj na zemi, že. Veď veriaci chce blížnemu svojmu pomôcť. A čo tu máme? Čo tu máme? Že to je nonsens! Farizejstvo?! Herectvo?! Čo tu máme?
Kolega Hlina povedal, že potrebuje do parlamentu najlepších. Ale najlepší je aj úžerník, najlepší je aj zlodej, najlepší je aj herec. Vážení, toto nie! Poďme na inú debatu. Najstatočnejší, najsvedomitejší, najčestnejší a ďalší. Páni kolegovia, keď hodnotíme nezávislých, pýtam sa, čo je najväčšia reklama človeka. No predsa jeho vlastný život, že ako vedie, že? Či doma bije ženu, deti, či chodí opitý z krčmy po kanáloch alebo neplatí ako zamestnávateľ svojich zamestnancov alebo naopak. A pýtam sa, občania, máte kritériá na poslancov Slovenskej republiky Národnej rady? Máte kritériá na nich, akí mali byť. Čo sú voľby? Raz za štyri roky občan povie, vy stopäťdesiati viete najlepšie gazdovať s našimi peniazmi, iďte do parlamentu a postavte vládu a vládnite. A čo sa tu deje? To, čo už tu zažívame neviem koľký, desiaty rok, kde prakticky stále ideme dolu, dolu, dolu. Rozpočet mínus 2,5 mld. teraz, pred rokom 3,5 mld. Pán kolega Lipšic keď tu bol, resp. aj pán kolega Mikloš, keď ste tu spomínali, ešte za pani Radičovej, že mali sme tu ministra estónskeho financií a vtedy povedal, že keby v Estónsku bolo mínus 1 euro, vláda by dala demisiu. A my si tu v pohode fungujeme, jak fungujeme, že. Pätnásta generácia bude platiť tie dlhy, osemnásta generácia, desiata, ja neviem ktorá. Osem tisíc euro už novonarodenec má na krku. No nehnevajte sa. To je nonsens.
Takže, vážení, ja nechcem vstupovať politickým stranám do ich svedomia, aj tak ako povedal kolega Mičovský, štátna moc, čl. 2 ústavy, pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A to by som bol veľmi rád, keby aj tá priama nejaká mohla byť, možnože cez tie referendá a ďalšie veci, ktoré sa budeme snažiť možnože dať. Pretože to Švajčiarsko, čo nám tu bolo sľubované, keď už tak ho, sme ho glorifikovali, tak od nich možno, páni, možno si prevziať si od nich nejaké tie aj zákony a všetko, čo tam majú. Ale to asi je ešte veľká hudba budúcnosti.
Pýtam sa, ten, kto má 300 krúžkov a je v parlamente, a ten, čo má 60-tisíc krúžkov, ako je poznateľný na Slovensku? Pýtam sa, nemajú šancu naši občania, aby si mohli vyberať? Lebo v každej strane máte dobrých aj zlých. Aj medzi Obyčajnými, nevynímajúc. Nemôžu si občania vybrať, že sa im páči pán Jurzyca, pán Brocka, pani Mezenská a pán Bublavý? No nech si vyberú. Neviem, čo vám na mítingoch vašich voliči alebo teda vaši sympatizanti hovoria. Moji mi hovoria to, že dajte nám šancu vybrať, lebo by sme chceli vybrať tých najlepších. A vieme, ktorého, ktoré máme. A tento náš zákon práve toto sa snaží. A pýtam sa, kto iný by ho mal predkladať. Veď my sme s takouto filozofiou tu išli do parlamentu, aby tí nezávislí a ten zázrak mini sa stal, sme sa tu dostali.
A, vážení kolegovia z médií, stále si nezamieňajte, že ten, kto vystúpi z klubu nejakého v parlamente, je nezávislý. No neni, je nezaradený. Prečítajte si tu, ako teraz je vykazovaný stav poslancov v Národnej rade. Lebo všade to vidím, nezávislý a potom, samozrejme, že kumuluje. Aha, že nezávislý, to je ten, čo môže preskakovať. No toto neni takto, vážení! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hod., chcem sa opýtať...

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Viete čo, asi ráno ešte by sme to. Nejakých desať minút, keď sa dá.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Pán kolega, ťažko reagovať. Ja nie som vzťahovačný, osobný, nie som žiadny podržtaška, to by som si vyprosil, pretože ja som za dvadsať rokov nebol ako štátny zamestnanec v stave ani dve slová v zákone zmeniť týkajúce sa pozemkových vecí. Tak som to prišiel povedať do parlamentu.
A keď si myslíte, že si padám v objatie na našom výbore s poslancami SMER-u, tak sa príďte pozrieť, ako si padáme do náručia navzájom, ako aj s pánom ministrom. Mohli ste to vidieť na poslednej schôdzi, ktorá prejednávala vojenský priestor Javorina. Takže, pán kolega, trošku vážte slová, lebo ja nemám viac-menej repertoár, ktorým by som vedel, by som povedal, neviem, jak to nazvať ani, ako vy tu reagujete. Keď si myslíte, že my sme nejakí demagógovia, a že nejak deštruujeme tento ústavný systém, pýtam sa, jak je to možné, že vo vúckarských voľbách nezávislí môžu kandidovať a idú podľa toho, ako sa tam proste umiestnia. Oni to nedeštruujú? Nezávislí kandidáti v komunále nedeštruujú tento systém?
Pán kolega, my sme vznikli preto, aby nezávislí, ktorých ináč nemôžme dať do parlamentu, aby sme ich takýmto spôsobom priviedli. Keď budú môcť kandidovať, hnutie rušíme, hnutie rušíme, neni potrebné. Veď to je základná filozofia nášho vzniku. Že sme iba štyria? Áno, robíme to minimálne zlo, ktoré my hovoríme, že je polopravda, minimálne zlo, je všetko možné, aby sme sa sem vôbec mohli dostať. Novinári si urobili z toho čo? Paseku. Keď niekto vystúpi z klubu, je nezávislý? No nie je nezávislý. Nezaradený. Je nezaradený. To znamená, nech mi nikto tu nehovorí, že my sme tu spadli z Marsu, z Mesiaca, neviem skade, pretože nezávislí nemôžu do Národnej rady kandidovať. To sa ešte v rozprave tiež k tomu vyjadrím.
Teda, pán kolega, nehnevajte sa, ja som tu prišiel riešiť problémy a budem ich na tom úseku, v ktorom som sa narodil a na ktorom som robil a budem stále sa biť za pravdu a za vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že naše myšlienkové chody sa úplne zhodujú. To, čo si povedal, som stopercentne za to. Ja som to už dnes tiež niekoľkokrát pranieroval v tejto Národnej rade.
My sa tu hráme na nadľudí niektorí a myslíme si, že čas denný nie je 24 hodín, ale že je možnože 48, čo neni pravda. Takže bol by som veľmi rád, keby každý si vstúpil do normálnych reálnych hodnôt aj časových, aj svojich fyzických možností. Ako si povedal, tie cestičky sa nájdu ľahšie, ak si poslancom, a to je to zlé, pretože my tu máme Národnú radu Slovenskej republiky. Ešte raz: Slovenskej republiky. Vy zastupujete, každý poslanec 5,4 mil. národa slovenského. Ani Brezno, ani Prešov, ani Žarnovicu, Slovenskú republiku. A to je ten level, ktorý by som chcel poslancom Národnej rady mať, že sa povznesú, skade prišli, a rozvoj musí byť rovnomerný Slovenska. Nieže východ odpíšeme, západ dáme na piedestál, a potom sa čudujeme, čo sa deje. A to sú tie lobingy, to sú tie hráčky, to sú tie, jak naši hovorili, pánske huncútstvo, politika, že je. Takže, vážení, dajme si to na rovnakú úroveň 5,4 mil. národa slovenského sa musí povzniesť na rovnakú úroveň, a vtedy, si myslím, že ten mandát poslanca Národnej rady budem vykonávať statočne a spravodlivo, a takisto pani v Ubli, v Holíči musí mať rovnaké podmienky ako ten, čo je v Malackách, aby to bolo rovnocenné.
Takže, vážení, to je ten level, na ktorý sme, žiaľ, mne sa zdá za tých 24 rokov ešte nedospeli, nehovorím, že ja som majster sveta, nie som. Som takisto hriešny, biedny človek, ale hovorím jedno, poslanec Národnej rady sa musí zastať každého občana Slovenskej republiky, keď je v Národnej rade, a musí slúžiť týmto občanom.
Ďakujem pekne.