Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ctené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, prerokúvame zákon roka, rozpočet verejnej správy na budúci rok a na ďalšie dva roky, ale ani včerajšok, ani dnešok v sále tomu nenapovedá, pretože neprišiel premiér, neprišla vláda, je tu viac poslancov opozície ako vládnych. Tak ako pred rokom, tak aj teraz na posledné dni vládna strana mení základy alebo základné čísla navrhovaného rozpočtu cez poslancov, cez...
Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ctené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, prerokúvame zákon roka, rozpočet verejnej správy na budúci rok a na ďalšie dva roky, ale ani včerajšok, ani dnešok v sále tomu nenapovedá, pretože neprišiel premiér, neprišla vláda, je tu viac poslancov opozície ako vládnych. Tak ako pred rokom, tak aj teraz na posledné dni vládna strana mení základy alebo základné čísla navrhovaného rozpočtu cez poslancov, cez poslanecký návrh. Toto nikdy nebolo, aj z hľadiska vážnosti a účasti a aj z hľadiska pripravenosti alebo profesionality samotného zákona roka. Hovorím to preto, lebo to zároveň podčiarkuje obsah a ako poslanec by som sa rád zdržal, keby to bolo dôvodné pri takomto návrhu, ale musím byť proti práve kvôli obsahu, ktorý táto forma podčiarkuje.
Dámy a páni, tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž, pretože rozpočet verejné financie neozdravuje, ale otravuje. Opatreniami, ktorými zasahuje do ekonomiky, ovplyvní ju toxicky, takisto aj verejné financie. A zároveň to potvrdzuje, že tento rozpočet je robený v záujme politiky, straníckej a osobnej politiky, nie v záujme občanov a štátu. Štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby a najbližšie voľby na Slovensku sú prezidentské, preto sa to dá čítať ako rozpočet volebný.
Za hlavné posolstvá tohto návrhu považujem zhruba tri.
Rozpočet istoty ľuďom neprinesie, skôr prinesie nielen vyššie zadlženie ľuďom, spoločnosti, štátu, ale aj nezamestnanosť. A to sú neistoty. To je problém. Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. Slovensko potrebuje riešenia zamestnanosti aj návrhy šetrenia štátu na sebe. A tu sa vrátim k dôležitému odkazu, že každá podstatná a účinná konsolidácia začína prácou, pracovnými príležitosťami, lepším výkonom, väčšou produktivitou, inováciami, tvorivosťou. Vláda strany SMER dostala pri svojom druhom štátnom rozpočte alebo rozpočte verejných financií šancu na reparát z prvého diania, z prvého dielu. Vtedy rozpočtom pripravila desiatky tisíc ľudí o pracovné príležitosti už či vo forme živnosti alebo práce na dohodu. Vláda tiež dostáva šancu dať ľuďom to, čo sľubovala, čo si dala do mena, istoty. Žiaľ, druhý rozpočet dnešnej vlády je horší ako ten prvý, istoty neprináša, ale, naopak, prináša nárast zadlženia a nezamestnanosti.
Zadlženie Slovenskej republiky na budúci rok na každého občana narastie o vyše 600 eur na takmer 8 000 eur, na každého, čerstvo narodeného alebo v závere svojho života. Niet sa čo čudovať, pretože zadlženosť rastie kvôli nešetrnému využívaniu štátnych peňazí. Pred kamerami premiér hovorí o šetrení, v skutočnosti výdavky štátneho rozpočtu neklesajú, ale rastú a vysoko prevyšujú štátne príjmy. Na budúci rok dosiahne náš verejný dlh takmer 57 %, v absolútnom vyjadrení vyše 43 mld. eur, vyše 43 mld. eur, na obyvateľa spomínaných takmer 8 000, na dospelého takmer 10 000 eur a na domácnosť 22 500 eur. To je obrovský nárast.
Pán kolega Duchoň spomenul včera, že dlh kontinuálne rastie. Áno, ale nemusel rásť a nemusel by rásť tak dynamicky. Chcem pripomenúť, že slovenský dlh v rokoch 2000 až 2007 klesal. Dlh môže aj klesať. Klesal na úroveň 27,5 %. V ďalších rokoch síce vláda očakáva relatívny pokles, ale absolútny pôjde naďalej hore.
Chcem, priatelia, pripomenúť, že dlh sa nás netýka len vtedy, keď ho potom treba splatiť, dlh sa nás týka každý každučký deň. Úroky na budúci rok z obsluhy dlhu dosiahnu 1,4 mld. eur. Z toho by sa naozaj dali riešiť mnohé aktuálne problémy, aj platy sestier, aj platy učiteľov alebo príjmy dôchodcov. Na dôchodcov to znamená možnosť zvýšiť ročný objem dôchodkov o takmer 1 100 eur. Áno, hovorím príkladmo len preto, lebo ľudia rozumejú skôr menším číslam. Obsluha štátneho dlhu a rastúci dlh nás zaťažuje pri každodenných súvislostiach.
Dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica. A teraz ju dobieha, resp. pokračuje druhé dejstvo v náraste. Vysoký dlh v skutočnosti ničí zamestnanosť a životnú úroveň. Nezamestnanosť na budúci rok má zostať vysoká, 14,3 %, to je číslo, s ktorým sa počíta, teda dokonca má byť vyššia ako úroveň predpokladaná predchádzajúcim rozpočtom, a to aj napriek umelému znižovaniu počtu nezamestnaných, resp. vyraďovaniu uchádzačov z evidencie nezamestnaných, aj napriek snahe o úpravu metodiky, a tým štatistík, a to aj napriek vytváraniu dočasných a štátom draho subvencovaných, draho platených pracovných miest. Niet sa čo čudovať, keď vláda pokračuje v dusení zamestnávateľov vysokými odvodmi a zvlášť daňami. Tvári sa síce, že daň znižuje, realita, ktorú potvrdzuje aj rozpočet, čísla nepustia, je taká, že daňové zaťaženie sa zvyšuje. Zavádza sa daň z existencie, daňová licencia, ktorá naozaj zasiahne tých slabších a najslabších.
Rozpočet má mnohé riziká a pravdepodobné výpadky a tie ovplyvnia situáciu tak v zdravotníctve, ako aj školstve, v eurofondoch.
Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. V ňom totiž stojí, že vláda nielen dá ľuďom istoty, ale bude aj konsolidovať verejné financie. Rozpočet však žiadnu konsolidáciu v plnom slova zmysle slova konsolidácia neprináša. Prináša vyššie výdavky, vyššie zadlženie národa a vyššiu nezamestnanosť. Myslím, že je to výsledok zmýšľania, ktoré potvrdzuje centralizmus a etatizmus.
Rozpočet usvedčuje premiéra z manipulácie obrazu konsolidácie pred verejnosťou, pretože na jednej strane je to posolstvo o šetrení a boji s dlhom a na druhej vláda nie je ochotná primerane a efektívne šetriť. Doslova v jeden deň premiér na HN klube hovorí o tom, že je možné a bolo by dobré ďalšie znižovanie daní až na úroveň 20 % , myslím tým znižovanie úrovne daní firemných, ktorú nedávno zdvihli z 19 na 23 %, čo bol vlastne výraz nezodpovedného konania vo vzťahu k ekonomike, tak teraz sa avizuje, že by to bolo možno dobré a rozumné, v budúcnosti dôjdeme aj k dvadsiatke, a tu v parlamente poslanci jeho strany odhlasujú v ten istý deň novú daň, tzv. daňové licencie, v ten istý deň odkaz verejnosti, znižovanie daní, dokonca na úroveň, ktorá tu bola, a v ten istý deň jeho strana zvýši významne daňové zaťaženie.
Štátny rozpočet je zostavený v priamom rozpore s duchom zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ústavného zákona. Hovorí o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia. Chcem povedať citát, ktorý tu, myslím, aj včera odznel od predsedu rady Ivana Šramka: „Návrh rozpočtu 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ zhoršuje, „je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach,“ teda prejedaní, krátkodobosti. A to je výraz aj krátkozrakosti.
Štrukturálna konsolidácia súčasnej vlády za prvé dva roky sa pohybuje v oblasti 0,3 až 0,5 %. Chcem len pripomenúť, že predchádzajúca vláda dokázala za jeden rok skonsolidovať neudržateľné financovanie štátu o 3 %. Konsolidačné úsilie ako rozdiel dvoch štrukturálnych deficitov na budúci rok je odhadované vládou v negatívnych číslach 0,2 %, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť 0,5 % a Európskou komisiou 0,8 %. Ak by sme to aj spriemerovali, tak je veľmi logické a potrebné povedať, že to je zhoršenie. Slovensko zhorší stav verejných financií z hľadiska udržateľnosti. A preto pripomínam prvé obdobie vlády Roberta Fica, lebo druhé s ním súvisí a dobieha to, čo bolo predtým robené, súčasnú vládu. Kým prvá vláda v prvých dvoch rokoch vďaka vstupu do Európskej menovej a hospodárskej únie, teda do eurozóny disciplinovane udržiavala parametre tak, aby Slovensko splnilo všetky kritériá, druhé dva roky (2009 a 2010) vraj vďaka kríze museli byť iné, boli gréckymi. Boli naozaj rokmi neudržateľného financovania. No a teraz je odkaz, že tie druhé dva roky súčasnej vlády budú lepšie, budú prísnejšie, disciplinovanejšie. Kto garantuje takéto správanie, ak to, čo teraz sa deje, je naopak? A kto tomu verí, kto tomu môže veriť? Aj preto KDH takýto návrh rozpočtu nemôže podporiť. Konsolidácia totiž znamená, má znamenať ozdravovanie, nie otravovanie organizmu.
Pán minister povedal včera večer, že každá konsolidácia je proti rastu ekonomiky. Dovolím si s tým nesúhlasiť, pretože skutočná konsolidácia je predpokladom zdravého rastu. Aj rakovina rastie, ale to je na škodu organizmu. Existuje zdravý rast a nezdravý rast. A rozlišovanie medzi zdravým a nezdravým rastom je vecou rozumu a svedomia.
Potrebujeme transparentné podnikateľské prostredie, podporu malých, najmenších, slabších v podnikaní, nižšie daňové zaťaženie práce, aby sa darilo práci, systémovú štrukturálnu konsolidáciu, ktorá vsadí oveľa viac na vedomosti, na vzdelanosť, na tvorivosť, na inovatívnosť. Aj preto sme v tejto snemovni navrhovali, ale, žiaľ, väčšina už či na prvýkrát alebo na druhý pokus aj tak odmietla rozumné a potrebné konštruktívne návrhy, už či išlo o aktivačné práce v štátnych organizáciách alebo riešenie súbehu dôchodkov a platov vo verejnej správe, daň z firiem alebo z príjmu právnických osôb pre cestovný ruch, ochranu subdodávateľov vo verejnom obstarávaní, efektívne a spravodlivé financovanie v sociálnych službách a v školstve, Zákonník práce z hľadiska zamestnávania mladých, rodinné podnikanie. Spomenul som len niektoré návrhy preto, lebo sa dotýkajú toho, ako štát gazduje, konsoliduje, rastie alebo klesá z hľadiska celkovej perspektívy. Priatelia, chce to aj odvahu, aj rozvahu, aj jedno, aj druhé, schopnosť prijímať riešenia, ale aj dobré riešenia ako výsledok. To, čo pomáha zamestnanosti a konkurencieschopnosti, by táto snemovňa mala prijímať, podporovať, a to, čo oslabuje zamestnanosť, ale aj konkurenčnú schopnosť Slovenska, by mala zamietať.
Vláda jednej strany má obrovskú výhodu. Z večera na ráno môže prijať rozhodnutia bez toho, aby dlho zvažovala alebo aby dlho strácala čas, to je veľká výhoda. Ale zostáva nevyužitá, pretože chýba buď odvaha prijať to, čo je skutočne ozdravné, alebo rozvaha nachádzať dobré riešenia. Kolegovia, podliehate pokušeniam etatizmu, centralizmu, ba aj populizmu. Práve preto som spomenul na úvod, že je rozdielne zvažovať v zmysle záujmu štátu alebo záujmu najbližších volieb alebo strany.
Rozpočet verejnej správy na budúci rok a ďalšie dva roky nie je konsolidáciou ale kamuflážou konsolidácie, neozdraví, ale otrávi verejné financie a ekonomiku. A preto takýto rozpočet KDH nemôže podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis