Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Robert Fico nás tu všeobecne a niektorých konkrétne obvinil z toho, že sme posadnutí stabilitou a silou SMER-u. Pán Fico, kolegovia zo SMER-u, chcem vám povedať, že to tak nie je. Že to vôbec nie je pravda. A zároveň pánovi Ficovi, ak počúva, tak ho pozdravujem, ak nepočúva, tak mu to povedzte, chcem odkázať, že on, len on je najväčšou silou a najväčšou slabinou SMER-u. A ja som na nový rok odložil fľašu, že príde čas, keď KDH bude silnejšie ako SMER. Môžte to, áno, brať s úsmevom, ale hovorím to preto, lebo strana SMER nie je štandardná sila. Pán Madej, môžte sa usmievať, ste ešte mladý, príde čas, keď pospomínate na tieto slová. Pretože ste posadnutí mocou, toto je ten problém. Moc, ak sa nedrží pravdy, tak sa zničí, mocensky, korupčne, všelijako, ale neudrží sa. A príklad máte v Trenčianskych Tepliciach, volá sa Vladimír Mečiar.
Účinná kontrola moci je potrebná, vo vašom vlastnom záujme. To, že sú tu dvaja podpredsedovia parlamentu, veď to nie je účinná kontrola, to je moderovanie. Ale tie kontrolné orgány, ktoré majú v rukách reálnu moc, štátnu moc, ste obsadili, respektíve spravujete tak, aby vám nadbiehali alebo slúžili.
A tá ponuka na záver na dialóg by musela byť od muža dialógu, ale Robert Fico je človek mo-no-lógu. Povie a odíde. Nakričí a ani sa len nejak nesnaží dovysvetliť. Toto nie je, opäť, výraz sily, ale výraz slabosti, ba arogancie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Táto téma nie je o budove, o rozpočte alebo o nejakých technických záležitostiach, ale o úcte k právu, k ústavným inštitúciám, o kultúre dialógu, o kultúre politiky.
Pán kolega Martvoň, charakter človeka je reprezentovaný aj tým, s kým sa priatelí, alebo tým spoločenstvom, ktorého je súčasťou, ale aj tým, komu je oponentom alebo kto mu oponuje. Iba toľko na vašu, skôr tupú poznámku na konci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, nechcem už veľa pridávať, lebo veľa bolo povedané včera aj dnes, možno nie všetko v tej línii, ktorá by sa žiadala na parlamentnú pôdu. Ale toto je výsostný orgán alebo inštitúcia, kde treba rokovať o zákonoch, o inštitúciách, o vzťahoch medzi ústavnými orgánmi. A nám bolo skôr ľúto, že ústavný orgán, ktorý je vytvorený práve na to, aby sa verejne zastával práv, nie je na vláde vypočutý. Toto bol moment teraz z januára, nie predtým, na ktorý sme chceli reagovať a vytvoriť priestor, ktorý nebol vytvorený na vláde, ktorá je tomuto parlamentu podriadená.
Pán Senko, to, čo hovoríte? Kto porušil alebo neporušil zákon, to posúdi kompetentný orgán, v tejto chvíli krajská prokuratúra. A som presvedčený, že treba veľa v tejto agende riešiť tak, aby to tu nebolo nálepkované alebo rozlišované nejako podľa farieb, ale podľa práva, spravodlivosti a toho, čo znamená ochranu ľudskej dôstojnosti.
Chcem tiež veľmi rázne odmietnuť také ľahké a politologické a ideologické nálepkovanie, ktoré tu hlavne mladý kolega pán Blaha udeľuje všetkým, kedykoľvek treba, označí. Vy viete, že Mussolini bol členom Socialistickej internacionály? Vy viete, že nacizmus bol národný socializmus? To, čo potrebujeme, je zodpovednosť verzus nezodpovednosť, lebo to nálepkovanie nielenže je krivé, ale zaslepuje. Viesť zodpovedný dialóg, hľadať zodpovedné riešenia, vyvodzovať zodpovednosť, o tých príkladoch z minulosti by sa dalo hovoriť veľa, ale toto by som rád apeloval ako starší na tých, ktorí radi krabičkujú, kádrujú, zadeľujú tých starších alebo ľudí vedľa seba.
Každá vláda, každá väčšina potrebuje kontrolu, serióznu, konštruktívnu opozíciu, ak nie, tak to je totalita, totalita väčšiny, ktorá nemá rada svetlo, ktorá nemá rada tých, čo jej zavadzajú vo výkone moci. A moc má hľadať pravdu. Iba moc nestačí, lebo keď sa to oddelí, je zle. A preto keď dva dni sa diskutuje a hľadá úprimne, tak sa aj niečo nájde. A ja som rád, že výsledkom aj tohto rokovania je možno väčší tlak na to, aby sa prijali účinné opatrenia, z ktorých aj tak tu budeme mnohé prerokúvať, už či vo forme novely zákonov alebo zákona o Policajnom zbore alebo nových opatrení na to, aby sa robili záznamy. Dnes, keď je techniky toľko, že je všemohúca pomaly, o tom, ako prebiehajú zásahy a zákroky voči občanom slobodnej demokratickej Slovenskej republiky, je to veľmi, veľmi dôležité pre pravdu, lebo pravda je základ aj pre spravodlivosť, nie pre oslabovanie alebo ploché kritizovanie Policajného zboru. Nie je ľahké a jednoduché byť dnes policajtom. Beží kultúra práv, každý chce mať práva, málokto chce mať povinnosti. Ak nebude rovnováha, nebude z toho ani jedno, pretože právo si žiada povinnú stranu alebo stránku alebo toho, kto ho garantuje. Starosta? Štát? Samospráva? Ale niekto musí aj povinnosti garantovať, aby práva sa mohli napĺňať.
Tú schôdzu sme zvolali preto, lebo arogancia nikam nevedie. Vy ste odmietli správu ombudsmanky v minulom roku, lebo nebola dosť dobrá. Vy ste odmietli zaradiť bod do programu schôdze. A preto sme sa uchýlili k ústavnému nástroju, ktorým je zvolanie osobitnej schôdze. Veď na to je parlament. On tu nie je mašinka alebo mašinéria, ktorá je riadená z vlády. Vláda dala tak málo bodov na tento program, že, žiaľ, žiaľ, som si dovolil povedať, že do volieb prezidenta sa bude hlavne svietiť a kúriť, lebo všetko ostatné ide teraz bokom. My sme zvolali schôdzu, lebo na vláde 8. januára nedostala slovo predstaviteľka ústavnej inštitúcie, žena. A to je arogancia. Odmietate uznesenie, prijmete iné. Ale ak to poslúžilo na dobro dialógu, a odmietam tiež obvinenia alebo až vulgárne niektoré nálepkovanie, ak to pomôže vytvoriť vyšší tlak na serióznosť, zákonnosť či postupu polície alebo prokuratúry alebo konania každého občana či v osade alebo v meste, tak to poslúži na dobro.
Chcem za KDH poďakovať, že sme dokázali o niektorých témach napriek emóciám diskutovať a že s týmto úsilím ak budeme aj v druhom polčase pokračovať, tak Slovensko sa môže nadýchnuť aj väčšej kultúry dialógu, aj väčšej zákonnosti a spravodlivosti. Ľudia si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi Paľovi Hrušovskému, že poukázal práve na to, prečo sme dali podpisy a zvolali túto schôdzu. Nie kvôli samotnej akcii, tú musia posúdiť kompetentní v zmysle či trestnoprávnych, alebo iných súvislostí, ale kvôli štýlu alebo vzťahu medzi ústavnými orgánmi, čo už je aj naša zodpovednosť, lebo sme parlamentnou demokraciou.
Ak to prezidentovi nevadí, pretože on je zodpovedný za chod ústavných orgánov, a ani sa neozval, tak my sme sa ozvali. Pretože ak je jeden z takýchto predstaviteľov nevypočutý ani slovom na úrovni vlády Slovenskej republiky, je to arogancia moci, je to proti politickej kultúre, je to istá forma ignorancie, ktorá vedie k intolerancii, a potom už nasledujú len radikálne alebo extrémne pohľady a postoje. A toto treba zastaviť. Toto nie je cesta pre Slovensko.
A preto návrh, páni kolegovia, dámy, je o tom, aby sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, keď na úrovni vlády nie je možné, a prijali sa aj súvislosti, ktoré sú v samotnom návrhu uznesenia. Tam bude možné vyjadriť postoje nielen vo faktických, ale hlavne v hlasovaní.
Ja teda chcem len oceniť tú líniu, ktorá je podstatná. My neriešime obsah, ale formu a vzťah medzi ústavnými orgánmi, pretože to nie je dôstojné Slovenskej republiky, ak sa hlásime k základným hodnotám a k demokracii európskeho typu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som mohol tiež dlhšie polemizovať s tým, ako to myslel Keynes. V jednom rozhovore s Hayekom hovoril o svojom princípe a známej politike štátneho intervencionizmu. Ale stanovoval, respektíve hovoril aj o limitoch. Ak sa to vymkne a prejde do súvislostí, ktoré už dnes po Európe poznáme, potom padajú celé štáty, celé ekonomiky. Takže primeranosť, by som povedal, je jedno z dôležitých slov v politike a v ekonomike. Ak je niečo neprimerané, bude to drahé po každej stránke.
Investície áno, nie protirastové, ale prorastové. A jednou z nich je naozaj oblasť eurofondov, kde aj na tento rok trinásty vláda nevyčerpá to, čo má naprogramované, alebo možnosť. Ja som presvedčený, že iba odklad čerpania, o ktorom sa tu hovorí teraz každý deň, o jeden rok alebo jeho predĺženie nepomôže. Treba pridať, pridať po každej stránke v rezortoch, ktoré s tým buď meškajú, alebo sú rozhodujúce.
A k tomu, čo hovoril pán kolega Duchoň, tak len dodám, lebo reagoval som na jeho včerajšiu poznámku, že kontinuálne na Slovensku stúpal dlh. No nestúpal. Sú obdobia, kedy stúpal. Áno, spomeňte si, hlavne na to prvé obdobie vašej vlády, keď nabehol nanovo a tak dynamicky, že sme predbiehali aj južnú Európu. A môže aj klesať. A takisto je to aj s nezamestnanosťou. Áno, každá väčšia, výraznejšia konsolidácia a oživenie nielen ekonomiky, ale aj spoločnosti je súvis so zamestnanosťou, s tvorivým procesom. Slovensko je slobodné, európske, ale nemôže zadlžovať budúce generácie. A preto tam je tá ďalšia méta, ktorú treba dosiahnuť. Ale tento rozpočet nás od toho odtláča, k tomu nepribližuje. Sú krajiny, a tým končím, v Európe, ktoré dnes v ťažkých rokoch ukazujú, že sa dá aj rásť, aj zamestnávať, aj dobre gazdovať.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ctené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, prerokúvame zákon roka, rozpočet verejnej správy na budúci rok a na ďalšie dva roky, ale ani včerajšok, ani dnešok v sále tomu nenapovedá, pretože neprišiel premiér, neprišla vláda, je tu viac poslancov opozície ako vládnych. Tak ako pred rokom, tak aj teraz na posledné dni vládna strana mení základy alebo základné čísla navrhovaného rozpočtu cez poslancov, cez poslanecký návrh. Toto nikdy nebolo, aj z hľadiska vážnosti a účasti a aj z hľadiska pripravenosti alebo profesionality samotného zákona roka. Hovorím to preto, lebo to zároveň podčiarkuje obsah a ako poslanec by som sa rád zdržal, keby to bolo dôvodné pri takomto návrhu, ale musím byť proti práve kvôli obsahu, ktorý táto forma podčiarkuje.
Dámy a páni, tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž, pretože rozpočet verejné financie neozdravuje, ale otravuje. Opatreniami, ktorými zasahuje do ekonomiky, ovplyvní ju toxicky, takisto aj verejné financie. A zároveň to potvrdzuje, že tento rozpočet je robený v záujme politiky, straníckej a osobnej politiky, nie v záujme občanov a štátu. Štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby a najbližšie voľby na Slovensku sú prezidentské, preto sa to dá čítať ako rozpočet volebný.
Za hlavné posolstvá tohto návrhu považujem zhruba tri.
Rozpočet istoty ľuďom neprinesie, skôr prinesie nielen vyššie zadlženie ľuďom, spoločnosti, štátu, ale aj nezamestnanosť. A to sú neistoty. To je problém. Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. Slovensko potrebuje riešenia zamestnanosti aj návrhy šetrenia štátu na sebe. A tu sa vrátim k dôležitému odkazu, že každá podstatná a účinná konsolidácia začína prácou, pracovnými príležitosťami, lepším výkonom, väčšou produktivitou, inováciami, tvorivosťou. Vláda strany SMER dostala pri svojom druhom štátnom rozpočte alebo rozpočte verejných financií šancu na reparát z prvého diania, z prvého dielu. Vtedy rozpočtom pripravila desiatky tisíc ľudí o pracovné príležitosti už či vo forme živnosti alebo práce na dohodu. Vláda tiež dostáva šancu dať ľuďom to, čo sľubovala, čo si dala do mena, istoty. Žiaľ, druhý rozpočet dnešnej vlády je horší ako ten prvý, istoty neprináša, ale, naopak, prináša nárast zadlženia a nezamestnanosti.
Zadlženie Slovenskej republiky na budúci rok na každého občana narastie o vyše 600 eur na takmer 8 000 eur, na každého, čerstvo narodeného alebo v závere svojho života. Niet sa čo čudovať, pretože zadlženosť rastie kvôli nešetrnému využívaniu štátnych peňazí. Pred kamerami premiér hovorí o šetrení, v skutočnosti výdavky štátneho rozpočtu neklesajú, ale rastú a vysoko prevyšujú štátne príjmy. Na budúci rok dosiahne náš verejný dlh takmer 57 %, v absolútnom vyjadrení vyše 43 mld. eur, vyše 43 mld. eur, na obyvateľa spomínaných takmer 8 000, na dospelého takmer 10 000 eur a na domácnosť 22 500 eur. To je obrovský nárast.
Pán kolega Duchoň spomenul včera, že dlh kontinuálne rastie. Áno, ale nemusel rásť a nemusel by rásť tak dynamicky. Chcem pripomenúť, že slovenský dlh v rokoch 2000 až 2007 klesal. Dlh môže aj klesať. Klesal na úroveň 27,5 %. V ďalších rokoch síce vláda očakáva relatívny pokles, ale absolútny pôjde naďalej hore.
Chcem, priatelia, pripomenúť, že dlh sa nás netýka len vtedy, keď ho potom treba splatiť, dlh sa nás týka každý každučký deň. Úroky na budúci rok z obsluhy dlhu dosiahnu 1,4 mld. eur. Z toho by sa naozaj dali riešiť mnohé aktuálne problémy, aj platy sestier, aj platy učiteľov alebo príjmy dôchodcov. Na dôchodcov to znamená možnosť zvýšiť ročný objem dôchodkov o takmer 1 100 eur. Áno, hovorím príkladmo len preto, lebo ľudia rozumejú skôr menším číslam. Obsluha štátneho dlhu a rastúci dlh nás zaťažuje pri každodenných súvislostiach.
Dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica. A teraz ju dobieha, resp. pokračuje druhé dejstvo v náraste. Vysoký dlh v skutočnosti ničí zamestnanosť a životnú úroveň. Nezamestnanosť na budúci rok má zostať vysoká, 14,3 %, to je číslo, s ktorým sa počíta, teda dokonca má byť vyššia ako úroveň predpokladaná predchádzajúcim rozpočtom, a to aj napriek umelému znižovaniu počtu nezamestnaných, resp. vyraďovaniu uchádzačov z evidencie nezamestnaných, aj napriek snahe o úpravu metodiky, a tým štatistík, a to aj napriek vytváraniu dočasných a štátom draho subvencovaných, draho platených pracovných miest. Niet sa čo čudovať, keď vláda pokračuje v dusení zamestnávateľov vysokými odvodmi a zvlášť daňami. Tvári sa síce, že daň znižuje, realita, ktorú potvrdzuje aj rozpočet, čísla nepustia, je taká, že daňové zaťaženie sa zvyšuje. Zavádza sa daň z existencie, daňová licencia, ktorá naozaj zasiahne tých slabších a najslabších.
Rozpočet má mnohé riziká a pravdepodobné výpadky a tie ovplyvnia situáciu tak v zdravotníctve, ako aj školstve, v eurofondoch.
Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. V ňom totiž stojí, že vláda nielen dá ľuďom istoty, ale bude aj konsolidovať verejné financie. Rozpočet však žiadnu konsolidáciu v plnom slova zmysle slova konsolidácia neprináša. Prináša vyššie výdavky, vyššie zadlženie národa a vyššiu nezamestnanosť. Myslím, že je to výsledok zmýšľania, ktoré potvrdzuje centralizmus a etatizmus.
Rozpočet usvedčuje premiéra z manipulácie obrazu konsolidácie pred verejnosťou, pretože na jednej strane je to posolstvo o šetrení a boji s dlhom a na druhej vláda nie je ochotná primerane a efektívne šetriť. Doslova v jeden deň premiér na HN klube hovorí o tom, že je možné a bolo by dobré ďalšie znižovanie daní až na úroveň 20 % , myslím tým znižovanie úrovne daní firemných, ktorú nedávno zdvihli z 19 na 23 %, čo bol vlastne výraz nezodpovedného konania vo vzťahu k ekonomike, tak teraz sa avizuje, že by to bolo možno dobré a rozumné, v budúcnosti dôjdeme aj k dvadsiatke, a tu v parlamente poslanci jeho strany odhlasujú v ten istý deň novú daň, tzv. daňové licencie, v ten istý deň odkaz verejnosti, znižovanie daní, dokonca na úroveň, ktorá tu bola, a v ten istý deň jeho strana zvýši významne daňové zaťaženie.
Štátny rozpočet je zostavený v priamom rozpore s duchom zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ústavného zákona. Hovorí o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia. Chcem povedať citát, ktorý tu, myslím, aj včera odznel od predsedu rady Ivana Šramka: „Návrh rozpočtu 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ zhoršuje, „je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach,“ teda prejedaní, krátkodobosti. A to je výraz aj krátkozrakosti.
Štrukturálna konsolidácia súčasnej vlády za prvé dva roky sa pohybuje v oblasti 0,3 až 0,5 %. Chcem len pripomenúť, že predchádzajúca vláda dokázala za jeden rok skonsolidovať neudržateľné financovanie štátu o 3 %. Konsolidačné úsilie ako rozdiel dvoch štrukturálnych deficitov na budúci rok je odhadované vládou v negatívnych číslach 0,2 %, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť 0,5 % a Európskou komisiou 0,8 %. Ak by sme to aj spriemerovali, tak je veľmi logické a potrebné povedať, že to je zhoršenie. Slovensko zhorší stav verejných financií z hľadiska udržateľnosti. A preto pripomínam prvé obdobie vlády Roberta Fica, lebo druhé s ním súvisí a dobieha to, čo bolo predtým robené, súčasnú vládu. Kým prvá vláda v prvých dvoch rokoch vďaka vstupu do Európskej menovej a hospodárskej únie, teda do eurozóny disciplinovane udržiavala parametre tak, aby Slovensko splnilo všetky kritériá, druhé dva roky (2009 a 2010) vraj vďaka kríze museli byť iné, boli gréckymi. Boli naozaj rokmi neudržateľného financovania. No a teraz je odkaz, že tie druhé dva roky súčasnej vlády budú lepšie, budú prísnejšie, disciplinovanejšie. Kto garantuje takéto správanie, ak to, čo teraz sa deje, je naopak? A kto tomu verí, kto tomu môže veriť? Aj preto KDH takýto návrh rozpočtu nemôže podporiť. Konsolidácia totiž znamená, má znamenať ozdravovanie, nie otravovanie organizmu.
Pán minister povedal včera večer, že každá konsolidácia je proti rastu ekonomiky. Dovolím si s tým nesúhlasiť, pretože skutočná konsolidácia je predpokladom zdravého rastu. Aj rakovina rastie, ale to je na škodu organizmu. Existuje zdravý rast a nezdravý rast. A rozlišovanie medzi zdravým a nezdravým rastom je vecou rozumu a svedomia.
Potrebujeme transparentné podnikateľské prostredie, podporu malých, najmenších, slabších v podnikaní, nižšie daňové zaťaženie práce, aby sa darilo práci, systémovú štrukturálnu konsolidáciu, ktorá vsadí oveľa viac na vedomosti, na vzdelanosť, na tvorivosť, na inovatívnosť. Aj preto sme v tejto snemovni navrhovali, ale, žiaľ, väčšina už či na prvýkrát alebo na druhý pokus aj tak odmietla rozumné a potrebné konštruktívne návrhy, už či išlo o aktivačné práce v štátnych organizáciách alebo riešenie súbehu dôchodkov a platov vo verejnej správe, daň z firiem alebo z príjmu právnických osôb pre cestovný ruch, ochranu subdodávateľov vo verejnom obstarávaní, efektívne a spravodlivé financovanie v sociálnych službách a v školstve, Zákonník práce z hľadiska zamestnávania mladých, rodinné podnikanie. Spomenul som len niektoré návrhy preto, lebo sa dotýkajú toho, ako štát gazduje, konsoliduje, rastie alebo klesá z hľadiska celkovej perspektívy. Priatelia, chce to aj odvahu, aj rozvahu, aj jedno, aj druhé, schopnosť prijímať riešenia, ale aj dobré riešenia ako výsledok. To, čo pomáha zamestnanosti a konkurencieschopnosti, by táto snemovňa mala prijímať, podporovať, a to, čo oslabuje zamestnanosť, ale aj konkurenčnú schopnosť Slovenska, by mala zamietať.
Vláda jednej strany má obrovskú výhodu. Z večera na ráno môže prijať rozhodnutia bez toho, aby dlho zvažovala alebo aby dlho strácala čas, to je veľká výhoda. Ale zostáva nevyužitá, pretože chýba buď odvaha prijať to, čo je skutočne ozdravné, alebo rozvaha nachádzať dobré riešenia. Kolegovia, podliehate pokušeniam etatizmu, centralizmu, ba aj populizmu. Práve preto som spomenul na úvod, že je rozdielne zvažovať v zmysle záujmu štátu alebo záujmu najbližších volieb alebo strany.
Rozpočet verejnej správy na budúci rok a ďalšie dva roky nie je konsolidáciou ale kamuflážou konsolidácie, neozdraví, ale otrávi verejné financie a ekonomiku. A preto takýto rozpočet KDH nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne a, samozrejme, osobitne Ivanovi Miklošovi ako kolegovi a aj za ten exkurz, analýzu, ale aj syntézu. Bolo to dlhé, ale dobré. A myslím si, že Slovensko potrebuje poznať hĺbku nielen financií, ale aj politiky, lebo budeme doplácať na to, ak sa tu nielen šermuje, ale manipuluje s číslami a s rozpočtami, s víziou, s istotami. Tu sa ako keby strácal význam slov, ak nechcem použiť, že sa rovno klame, ale často sa klame a niektoré citáty to potvrdzujú. Ale tie slová ako konsolidácia alebo ozdravenie, ja myslím, že by mali byť jasný význam, a tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž. Konsolidácia podľa vlády Roberta Fica je kamufláž. A ozdravenie je v skutočnosti otrávenie. To verejné financie, čo je tu navrhované, neozdraví, kolegovia, priatelia, ale otrávi. Lebo znižuje deficit, áno, ale toxickým spôsobom a, samozrejme, neznižuje ten štrukturálny, na ktorom záleží. A ja som presvedčený - a tak ako viacerí a zrejme ten počet bude narastať -, že je to politika, ktorá tu rozhoduje a volebná politika. Je to volebný rozpočet v súvislosti s kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky, čo znamená, nejde tu o predovšetkým záujem ľudí, ale o záujem zameraný na politiku. Ďakujem pekne.

Pravidlo, ktoré uplatňujeme už takmer 20 rokov, sa týka poslaneckých mandátov v tomto priestore, v Národnej rade Slovenskej republiky. Nie starostov vo vzťahu k župám. A to preto chcem zdôrazniť, lebo ide o najvyšší a jediný ústavodarný zbor a zákonodarný zbor. A je veľmi dôležité, aby tento zbor sa venoval tomu, k čomu je určený, aj jednotlivo, aj spoločne.
A čo sa týka pána poslanca, alebo pánov kandidátov, predtým a dnes zvoleného Freša, chcem len povedať, že podobne by sa dalo argumentovať aj pánovi Maňkovi, ktorého krajská štruktúra KDH podporovala v Banskej Bystrici. Neboli to priamo naši kandidáti. My uplatňujeme toto pravidlo voči vlastným našim kandidátom z hnutia a je na iných stranách, na iných subjektoch, ako postupujú v tejto veci.
A čo sa týka solidarity, vy mi nebudete hovoriť, koho a čo ja mám podporiť. Ja to robím vedome a zo svedomia, ale vaše odkazy si nechajte pre seba a pre svojich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Keďže som viedol schôdzu, nemohol som, pán Bublavý, na vás zareagovať, tak si dovolím možno krátko, ale predsa. Kresťanskodemokratické hnutie má viac rokov než iné subjekty v tomto priestore a považujem to za najlepšiu odpoveď, za svedectvo o tom, čo robíme, nie o tom, čo píšeme alebo zamýšľame. My sme pred dvadsiatimi rokmi, takmer pred dvadsiatimi rokmi prijali princíp jeden mandát stačí. A ten sme realizovali do vnútra hnutia na rôznych úrovniach tak, aby sme prezentovali to, o čom sme presvedčení, že je dobré aj pre Slovensko.
Keď som bol členom vlády v roku 2010 až 2012, tak sa po prvýkrát súčasťou programového vyhlásenia vlády stal tento princíp. To, že sme to nestihli, je evidentné, ale to považujem do budúcnosti za najlepšie ústavné, ústavnoprávne riešenie, ktoré určí základné pravidlo, že kto je zvolený za poslanca parlamentu, má sa venovať tejto práci naplno a nekombinovať mandáty, hlavne exekutívne, pretože je to aj proti princípu delenia moci v štáte alebo v transparentnej demokracii. Toto sme robili, toto robíme a budeme v tom pokračovať ako hnutie a toto sme preniesli po prvýkrát aj do vládnej agendy v minulých rokoch. Raz sa to stane pravidlom na Slovensku.
Za kolegov, ktorí boli spomínaní, Ivana Uhliarika, Jána Hudackého, chcem povedať, že obidvaja verejne vyhlásili, že ak budú zvolení za predsedov vyšších územných celkov, nebudú ďalej pokračovať v Národnej rade, že sa vzdajú svojich mandátov. Toto nikto iný neurobil z iných kandidátov a považujem to za súčasť tej línie, ktorá je potrebná a raz sa stane aj národnou, ústavnou. Raz, keď sa zistí, že naozaj jednu robotu robiť poriadne úplne stačí.
A k tomu, čo ste hovorili, a myslím si, že aj zareagoval pán kolega Brocka, my sme neurčili, alebo tento parlament neurčuje pravidlá na európskej úrovni, ale konkrétnu solidaritu a rozsiahlu som aj ja realizoval a považujem za súčasť svojho života práve preto, aby sme ukázali, že máme zmysel aj pre druhých, že politika má byť službou.
A tie postoje, ktoré už viacerí tu naznačovali, takýto zákon, aký navrhujeme vlastne cez pozmeňovací návrh, tu platil až do roku 1999. Toto bolo úvodné obdobie slovenskej demokracie. A návrat do obdobia, ktoré transparentnejšie narábalo s oblasťou platových pomerov, nie je laborovaním, ale návratom k tomu, čo fungovalo, a, dovolím si povedať, lepšie, aj na základe toho, čo tu predniesol pán kolega Július Brocka.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Neodzneli nijaké formálne návrhy, aj keď sa obávam, že väčšina tejto snemovne to má rozmyslené, ale chcem povedať, že, bez irónie, ako Benjamin Franklin, že dane a smrť ako istoty v živote potvrdzujete, ak takáto novela nemá šancu práve preto, lebo smrť nie je v našich rukách, ale dane, dane sú, a keď niekto tu hovoril, že 88 % ľudí sa nedotkne táto politika istôt, keď v programovom vyhlásení vlády istôt je rodinná politika tak silne, explicitne citovaná, že človek by zatlieskal, tak daňová novela z minulého roku poškodila rodinám na Slovensku veľmi čitateľne, merateľne a účinne, silne. Jeden mesačný príjem priemerný v kategóriách. To hovorím preto, aby som apeloval na všetkých, a hlavne väčšinu tohto parlamentu, aby uvedenú novelu v hlasovaní dnes o jedenástej podporili. Ďakujem pekne.