Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, hlavne teda aj tým, ktorí prispeli, ale aj celkovo cítim, že je záujem o túto tému. Som presvedčený, tak ako som na úvod hovoril, že je to naša zodpovednosť, už či to zoberieme ako domáce úlohy v politike alebo v spoločnosti, ktorá chce prekonávať deficity efektívnejšie, dôveryhodnejšie rozvíjať alebo rásť vo svojich záujmoch. Korupcia je rakovina. A keď jej nebudeme čeliť, tak končíme potom všelijako v horších krízových situáciách, ktoré už poznáme aj po európskych štátoch v dnešných časoch.
Chcem poďakovať aj Lucii Nicholsonovej, aj Jánovi Mičovskému za konkrétne vystúpenia. Nie sú na všetky otázky odpovede áno, samozrejme, ale vo veľkej miere môžem povedať, áno v tom zmysle, že ak sa prijme mechanizmus, tak sa dá ďalej či vylepšovať alebo precizovať, alebo posilňovať, aby stíhal aj ďalšie trestné činy alebo teda ich vyberal, lebo to sú vybrané trestné činy, ktoré sú uvedené v úvode toho zákona, ktoré v tomto prípade sú dominantne majetkovej povahy, kde ide o priame škody alebo hroziace škody a nastavenú úroveň. Ale, viete, ono v praxi je to tak, že ak sa niečo deje nekalé, to nebýva ojedinelé, nebýva to len to malé, ale väčšinou je tam celá spleť aj záležitostí, aj ľudí. Takže aj k tomu prípadu na univerzite, predpokladám, by sa dalo hovoriť o škále nekalých praktík. Ale toto vymedzenie a celý vlastne zákon, ktorý je relatívne jednoduchý, 11-paragrafový, a predsa komplexný, pretože zasahuje do mnohých sfér, vznikal ako výsledok odbornej, náročnej, medzirezortnej práce v minulých rokoch medzi rezortmi aj práce sociálnych vecí a rodiny, spravodlivosti, vnútra a ďalšími dôležitými inštitúciami. Takže je naším slovenským pokusom a modelom, pričom treba vnímať, že po Európe je už množstvo aktuálnych schém, ktoré väčšinou pod názvom whistleblower act alebo zákony na ochranu ohlasovateľov korupcie pôsobia veľmi účinne predovšetkým ako prevencia, že je taká možnosť. A v systéme už či inštitúcií alebo zamestnaneckých vzťahov môže byť niekto chránený. A tí, ktorí majú nekalé úmysly, by mali o tom vedieť. A preto preventívny účinok takejto legislatívy je veľmi, veľmi dôležitý. Ale zároveň je tam tá stránka represie, resp. ďalšieho konania, ktoré aj motivuje konkrétne osoby spolupracovať na postihu takýchto deliktov. A prinášajú vlastne aj účinnejšiu represiu v trestnom konaní. Už vymenovania, že ide aj o napríklad o paragrafy zneužívania právomoci verejného činiteľa, hovoria aj o tom, že nie všetko musí byť dokonané. Skôr hroziace škody alebo nekalá činnosť môže byť takto stíhaná.
Ja som za to, aby už či pri ďalšom konaní v druhom čítaní alebo celkovo sme možnože pridali aj také opatrenia, ktoré sú čerstvo v našej legislatíve z minulých rokov, ako je volebná korupcia. Veľmi je vplyvná hlavne v menších voľbách, teda v miestnych voľbách, stačí kúpiť pár hlasov a výsledok volieb v obci alebo v mestečku je hneď iný, takže stíhať alebo motivovať k transparentnosti aj v tejto agende pri napríklad volebnej korupcii.
Čo sa týka sudcov, tí sami osebe nemôžu byť chránenými osobami, to je o tom, že sú vyňatí z rozsahu zákona, ale zamestnanci v tejto sfére chránenými osobami môžu byť. A tam sa to hodí tiež zrejme veľa.
Ja chcem vlastne len na záver toho úvodu povedať, že prvé čítanie je úvod, nie fait accompli, nie dokonaný alebo ukončený proces. Začať ho aj vďaka tomu, že návrhy sú dva, resp. aj tomu, čo povedal Ján Mičovský, si myslím, je veľmi aktuálne a akútne, aby v tomto čase toto Slovensko riešilo. Pozrite, pri trestnoprávnej imunite, ktorá sa týka ústavných činiteľov, nám to trvalo desať rokov. Ja viem, že niektoré zákony trvajú, že niekedy sa to berie viac politicky než vecne, ale tu by sme mali byť všetci na jednej strane, v jednom smere, hovorím to hlavne voči kolegom, ktorí majú väčšinu.
Takéto legislatívne opatrenia prijímajú hlavne vyspelejšie štáty, ktoré sú okolo nás v Európskej únii alebo v OECD, v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. A Slovensko by pri nich nemalo chýbať. Nám to prospeje.
Takže ja aj z tohto pohľadu by som chcel povedať, že je to prvé čítanie, prvýkrát, a zároveň že môže byť veľmi rozhodujúcim pre prijatie takejto novej, dnes neexistujúcej legislatívy.
A tak symbolicky, aj vzhľadom na to, čo povedal pán Mičovský, hovorím: „Nebojme sa.“ Ja sa nebojím, takýto zákon raz prejde v tomto parlamente, čím skôr a čím kvalitnejší z hľadiska rozsahu alebo dôslednosti, tým lepšie pre každého slušného. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
O vystúpenie požiadal predkladateľ. Nech sa páči.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Martin Poliačik.

Ďakujem pekne. Ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia, vážená pani predsedajúca, demokracia potrebuje dialóg, vedomie spoluzodpovednosti, a ak je toho málo, tak potom vidíme takéto situácie.
Začiatkom tohto roka prezident odkázal Národnej rade cez predsedu, že príde, vystúpi v pléne na januárovej schôdzi. Nestalo sa tak. Nie je to ani gesto, ani prejav kultúry dialógu, napriek prísľubu. Zrejme nepovažuje za potrebné objasniť súvislosti a svoje uvažovanie, podľa ktorého rozhodol nevymenovať platne a ústavne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora.
Podobne vidíme prístup zo strany väčšiny, od predsedu parlamentu a ostatných, ktorý nenapomáha.
Ale dovoľte mi povedať argumenty, ktoré aj mňa a kolegov viedli k tomu, aby sme podporili aj z hľadiska práva, ale aj v iných súvislostiach toto podanie.
Sme presvedčení, že prezident Slovenskej republiky nevymenovaním ústavne a podľa zákona zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky. Svojvoľne a vedome prekročil právomoci, ktoré sú mu dané v rámci Ústavy Slovenskej republiky, a nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov štátu. Toto je jedna z kľúčových povinností hlavy štátu.
Áno, toto sa koná dnes prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky. Ale nie je táto schôdza pre históriu alebo pre záznam. To je schôdza pre budúcnosť Slovenska.
Toto sa nemalo stať. Áno, s týmto súhlasím aj ja. Ale nie schôdza o návrhu na obžalobu, pretože ak, tak o nej rozhodnú nezávislé štátne orgány, konkrétne Ústavný súd, ale nemalo sa stať to, čo poškodzuje záujem občanov z hľadiska zákonnosti, vymožiteľnosti práva, spravodlivosti, dôvery a dôveryhodnosti demokratických inštitúcií.
Ja chcem prispieť k tej argumentácii hlavne dvomi pohľadmi.
Prvý je zákaz retroaktivity podaného výkladu, ktorý spomína aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 128. To je jeden z článkov, ktoré boli novelizované v roku 2001, teda pred vyše desiatimi rokmi, a ktorý je veľmi dôležitý pre nielen hodnotenia, ale správanie sa štátnych orgánov vo vzťahu k rozhodnutiam, k nálezom Ústavného súdu.
Prezident republiky dostal uznesenie Národnej rady o zvolení platne nominovaného a zvoleného kandidáta v júni 2011. V dobe doručovania tohto uznesenia, teda v júni 2011, bolo platné a účinné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z januára 2010 - z januára 2010 - , ktoré sa týka vecne záležitosti viceguvernéra Národnej banky, ale je veľmi dôležité pre náš daný prípad. Pretože podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1999, pod č. 69 bolo publikované v Zbierke zákonov, v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 83/99, citujem: "Ústava Slovenskej republiky ani nijaký iný právny predpis neumožňuje, aby výklad Ústavy Slovenskej republiky podaný Ústavným súdom podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pôsobil spätne", pôsobil spätne, "v čase pred uverejnením výkladu Slovenskej republiky."
Toto, opakujem, sa dostalo do platného, účinného textu samotnej ústavy v roku 2001.
Podľa bodu 19 uznesenia Ústavného súdu z decembra 2012, vtedy bol publikovaný tento text, prezident navrhol v bode 19, aby Ústavný súd návrh skupiny poslancov v tejto záležitosti v celom rozsahu odmietol - v celom rozsahu odmietol - ako zjavne neopodstatnený, pretože nebol preukázaný podľa prezidenta spor medzi Národnou radou a prezidentom.
A z predošlých bodov toho istého uznesenia vyplýva, že prezident vedel - prezident vedel -, že existuje uznesenie Ústavného súdu z januára 2010 pod spisovou značkou PL. ÚS 14/06.
Teda z citovaných uznesení Ústavného súdu jednoznačne - jednoznačne - vyplýva, že prezident republiky už pri doručení uznesenia Národnej rady v júni 2011 o kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora Jozefa Čentéša vedel o tom, že existuje výklad ústavy, ktorý jediný je povinný a oprávnený aplikovať. Nie iný, nie nejaký, ale jediný povinný a oprávnený aplikovať. Z tých istých rozhodnutí však súčasne vyplýva, že prezident nebol oprávnený použiť výklad ústavy, ktorý bol podaný Ústavným súdom na návrh skupiny poslancov a bol publikovaný v decembri 2012. V inom čase. Oveľa neskôr. Ex post. A zaväzuje aj tento text prezidenta republiky len do budúcna. Podľa čl. 128, všetkých nás, aj prvého v štáte, zaväzuje každý takýto výklad pre konanie len do budúcna.
Konanie prezidenta republiky treba považovať za úmyselné. Za úmyselné, pretože to, že vedel o výklade ústavy pod tým titulom z januára 2010, potvrdil vo svojom, vo svojom vyjadrení vo veci v decembri, a napriek tomu bez právneho dôvodu čakal viac ako rok a pol na výklad, o ktorom už samotnom musel vedieť, že ho nemôže použiť na právnu situáciu smerom do minulosti.
Z konania prezidenta, páni a dámy, vyplýva priamy úmysel. Priamy úmysel definuje § 15 písm. a) Trestného zákona. Lebo chcel porušiť citované uznesenie a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré navyše boli uverejnené v Zbierke zákonov, teda boli všeobecne známe. Nielen prezidentovi. Boli všeobecne známe na to, aby mohol nevymenovať zákonne a ústavne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Dr. Jozefa Čentéša.
V tejto spojitosti je ústavne významné aj to, že dôvody nevymenovania v liste prezidenta republiky z 28. decembra minulého roku vykazujú veľkú mieru svojvoľnosti. Pretože v prvom rade sa vzťahujú na priebeh voľby a nie na osobu kandidáta. A v druhom rade skartovanie výpovede osoby vypočúvanej kandidátom nebolo postihnuté disciplinárnym opatrením. Ak kandidát konal protiprávne, úmyselne, to má zhodnotiť podľa zákona - podľa zákona -, nie podľa všeobecnej mienky alebo médií, alebo mňa, podľa zákona, ten orgán, ktorý je na to oprávnený, teda Generálna prokuratúra. On toto rozhodnutie, žiadne teda disciplinárne konanie voči Dr. Čentéšovi v tej veci skartácie, nahradil vlastným úsudkom a vlastným rozhodnutím. Pán prezident si osvojil právomoci disciplinárne rozhodovať, kvázi, o konaní Dr. Čentéša v danej veci.
Týmto konaním, nečinnosťou a svojvôľou teda prezident republiky Ivan Gašparovič úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky vo viacerých ustanoveniach, a preto je podanie návrhu na obžalobu prezidenta republiky plne opodstatnené.
Po druhé, chcem povedať, že to, čo urobil prezident svojím konaním, resp. rozhodnutím, je bezprecedentný zásah do vzťahu medzi Národnou radou a prezidentom republiky. Širšie povedané, do vzťahu medzi zákonodarnou a ústavodarnou mocou a výkonnou mocou v štáte. Toto tu nikdy nebolo. Prezident nadradil svoje rozhodnutie nad vôľu Národnej rady Slovenskej republiky.
Slovensko je parlamentnou demokraciou. Či sa to zmení, nie je vecou ani prezidenta, ani niekoho, ale ústavodarného orgánu, resp. občanov Slovenskej republiky. Piata hlava určuje postavenie parlamentu, šiesta hlava postavenie výkonnej moci, siedma hlava postavenie súdnej moci. Toto poradie nie je náhodné. Toto poradie je veľmi významné a, samozrejme, obsah článkov nebudem teraz vymenúvať.
Často spomínané minulé spory medzi prezidentom a vládou o vymenovaní alebo nevymenovaní, budem menovať bez titulov, ale pani Keltošovej, pána Kňažka, Lexu, náčelníka Generálneho štábu alebo viceguvernéra Národnej banky, boli spory v rámci exekutívnej, výkonnej moci. Je to neporovnateľné pre vzťah medzi parlamentom a výkonnou mocou. Tieto spory boli riešené aj novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky, čo je treba rešpektovať.
Prezident Ivan Gašparovič konal vedome, aby sa Dr. Jozef Čentéš nestal generálnym prokurátorom. Vyjadroval to pred voľbou vo forme, že ani jeden z kandidátov by nemal byť zvolený, a po voľbách hovoril o poste najvyššieho na Generálnej prokuratúre ako o terciárnej záležitosti. O terciárnej záležitosti.
Čo je primárna, pán prezident? Čo je sekundárna, keď toto je až terciárna? A aké sú iné povinnosti prezidenta, kade chodiť, čo robiť? Čo robiť, kade chodiť, na aké podujatia? Keď toto je terciárna záležitosť. (Reakcia z pléna.) Súhlasím.
Prezident je zodpovedný za riadny chod ústavných orgánov. Je to prvý občan v štáte, nie a nie len v honore, ale hlavne v povinnostiach a v zodpovednosti. Ako otec v rodine.
Ústavnosť, demokracia a sloboda fungujú a budú fungovať len vtedy, ak budeme rešpektovať práva, ale aj - ale aj - povinnosti, pravidlá, ale aj zodpovednosť inštitúcií.
Konanie, ktoré popisujem, je nehodné dôstojne, demokraticky a zodpovedne zmýšľajúceho, konajúceho prezidenta republiky, ale je hodné Ivana Gašparoviča. Je hodné Ivana Gašparoviča preto, lebo nebolo prvé tohto druhu.
V tomto priestore ako predseda Národnej rady napomohol hrubému porušeniu ústavy, ktoré je naozaj z Afriky, afrického typu, nech mi je odpustené, pretože teraz SMER sa rozhodol hovoriť o africkom Zákonníku práce, počúvajte ten marketingový jazyk. Na Slovensku, podobne ako v niektorých diktatúrach v Afrike, žiaľ, v deväťdesiatych rokoch sa diali také veci za predsedovania Ivana Gašparoviča. Bolo tých prípadov viac, ale zbavenie platne zvoleného poslanca mandátu Františka Gauliedera bolo posúdené Ústavným súdom ako porušenie ústavy. A viete, čo sa stalo s apelom na to, aby bol tento stav napravený? Nebol napravený. Nebol napravený tým istým Ivanom Gašparovičom, o ktorom je reč. Teda ani korekcia, ani následné rozhodnutia nenapomáhali ústavnosti na Slovensku, ale tomu, čo bol argument pre západné krajiny, keď hovorili, že Slovensko je čierna diera v strede Európy. Čierna diera, ktorá je nekompatibilná politicky, ústavne s európskym priestorom.
Dovoľte mi ešte niekoľko politických poznámok. Myslím, že prezident republiky sa vyjadril úprimne, keď povedal, že je akoby členom SMER-u, lebo tak koná. Tak jeho rozhodnutia potvrdzujú. A SMER sa usiluje o koncentráciu moci. Dnes ju má na úrovni zákonodarnej vo forme väčšiny, má ju na úrovni exekutívy, nielen vlády, ale v tomto zmysle aj prezidentského úradu a usiluje sa aj o moc kontrolnú. To, čo sa deje na Úrade pre verejné obstarávanie a s verejným obstarávaním, to, čo potvrdzuje stav na NKÚ, kde opakovane odmieta zvoliť kandidáta za opozíciu, do tretice dopĺňa úsilie o svojho generálneho prokurátora. SMER chce mať svojho generálneho prokurátora, ako sa vyjadril Robert Fico v lete minulého roku, ktorého on vybral a skupina prokurátorov v Krpáčove narýchlo a bez skutočnej legitimity potvrdila. Volá sa Jaromír Čižnár. Teda chcú mať svoje verejné obstarávanie, svoju kontrolu hospodárenia a aj svoju kontrolu zákonnosti na Slovensku.
Ivan Gašparovič a Robert Fico konajú v zhode. Prezident porušovaním Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom sme presvedčení, nerobí dobré meno ani funkcii, ani republike. Jeho konanie nectí úrad prezidenta demokratickej krajiny. Ale našou povinnosťou je konať, nie komentovať, nie lamentovať. Aj my, ako prezident Slovenskej republiky, sme skladali sľub na ústavu, a preto v tomto duchu a v tomto zmysle dnes konáme.
Chcem povedať za KDH, že práve pre toto, pre túto zodpovednosť za ústavnosť, jej ochranu a jej rozvoj, posilňovanie sme sa rozhodli podporiť návrh na obžalobu prezidenta.
Chcem ešte zareagovať na Pavla Pašku v tom, aby si uvedomil, že je len prvý medzi rovnými v tomto pléne, aby neurážal kolegov, pretože všetci máme mandáty od občanov. Ani Jozefa Čentéša, pretože nie je manipulovaný, je to čestný človek, čo možnože je práve na príťaž a prekážka, aby bol prijateľný a urobil poriadok na Generálnej prokuratúre, lebo je tam nielen chaos, ale rozklad.
To, čo som povedal na úvod, platí. Nikto neujde pred pravdou. Ani väčšina tohto parlamentu. Sú demokrati, ktorí si uvedomujú, že demokracia limituje moc za cieľom verejného záujmu - spoločného dobra. A sú demokrati, ktorí valcujú, ktorí si myslia, že vláda väčšiny má aj pravdu tým, že je väčšinová, resp. odkazujú, že zvykajte si. Takto demokracia nerastie.
Priatelia, v tejto chvíli nejde o osobu Ivana Gašparoviča, ale ide o budúcnosť krajiny. Ide o to, akého prezidenta bude mať Slovenská republika.
Korene dnešnej situácie ja osobne vidím v rokoch 2003, 2004, kedy napríklad viaceré strany stavali viacerých kandidátov a pre občanov vo finále zostala voľba medzi Vladimírom Mečiarom a dovtedy jeho pravou rukou Ivanom Gašparovičom. Toto ovocie je tu.
Nebude na Slovensku viac práva, viac zákonnosti, viac spravodlivosti, nebude sa slušným ľuďom žiť lepšie, ak nebude aj viac statočnosti a zodpovednosti, zvlášť pri výkone moci. Opakujem, prvým nie a nie len v honore, ale vo vplyve na tento stav, na túto perspektívu je prezident našej republiky.
A to je už o voľbe prezidenta, ktorá príde o rok. Slovensko potrebuje nielen skúseného, ale aj statočného, a dovolím si povedať, nekomunistického prezidenta. Spolu s občanmi a politickými partnermi, ktorí zmýšľajú v tejto veci podobne, urobíme všetko pre to, aby si ľudia u nás mohli takúto hlavu štátu demokraticky zvoliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len chcem povedať kolegom zo SMER-u, že... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcom.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, prosím kľud v miestnosti.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
... darmo odchádzajú. Pred pravdou, priatelia, neujdete. Klamstvo vás dobehne. Dobehne vás to. A hovorím to aj preto, lebo by som rovnako mohol požiadať o paragraf podľa rokovacieho poriadku na vystúpenie. Ale je slušné najprv vypočuť návrh a potom reagovať. Neurobiť z toho divadlo, resp. kino. Pravda vás dobehne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja neuznávam náhody, existujú len súvislosti, okolnosti, podmienky, za ktorých sa dejú rozhodnutia. Ani jeden z nás tu nie je náhodou, priatelia, ani v parlamente, samozrejme, ani v živote. Máme mandáty, za ktoré sme zodpovední na základe sľubu a nielen tých volebných, ale tých, ktoré sme skladali na ústavu. A v tomto duchu konám, tak ako som aj konal predtým, keď som bol vo vláde. Máme argumenty, možno bolo niektoré ťažké prijímať, ťažko prijímať, kým nebolo možné porovnávať nové obdobie. Teraz po 10 mesiacoch, pán kolega Jarjabek a všetci ostatní, môžem povedať, že sa dá porovnávať a má porovnávať, aby sa dalo rozlišovať, a podľa toho rozhodovať. Ale ľudia potrebujú riešenia, nie špekulácie, nie sľuby alebo istoty, ktoré nefungujú. A ja dnes môžem hovoriť s istotou o tom, že Slovensko môže lepšie, efektívnejšie a zodpovednejšie čerpať európske fondy, ak nebude prijímať špekulatívne mechanizmy a dávať to do rúk nezodpovedným alebo nekompetentným ľuďom. To je všetko, pán Jarjabek.

Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán vicepremiér, podpredsedníčka, chcem sa v tejto časti vyjadriť k tomu, čo je na stole vo forme skráteného konania k následnej novele novely zákona o verejnom obstarávaní, a nehovorím o novele, ktorá už je platná, ale iba ktorá je tiež na stole v parlamente, lebo to tu ešte nebolo, a lámeme pravidlá, kultúru legislatívy, ak sa tomu dá vôbec tak hovoriť, neuveriteľne.
Skrátené konanie sa znovu odvoláva na hroziace hospodárske škody. Po koľkýkrát? Alebo na potrebu, samozrejme, konsolidácie, lebo žijeme v deficitoch. A bez eurofondov to nepôjde. Ale tieto argumenty, tieto hrozby, problémy boli použité pri skrátených konaniach od jesene opakovane a neférovo, napr. redukcia, okresanie druhého dôchodkového piliera, teda toho, čo znamená sporivosť, sporenie, prekonávanie dlžôb a dlžobnej mentality, že sa dá žiť na dlh, na účet budúcnosti, tu bolo prezentované cez dovolenkové obdobie, potom sa to natiahlo, pretože parlament to považoval za veľmi vážny zásah do doterajšieho systému, a hľa, dnes sa tu ide spotrebovať, čo bolo evidentné, okamžitá spotreba, lebo v rozpočte je diera 360 mil. euro.
Do konca roku budú zrejme ďalšie diery, a tak budeme prejedať to, čo malo byť odložené pre budúcnosť, pre deti, pre tých, ktorí si sporia. Toto nie je gazdovské, ale uznávam, je to socialistické. Druhá takáto novela tu prišla pred Vianocami. Ráno sme konštatovali, že múka a cestoviny zadarmo nebudú pre chudobných, ale faktúry za elektriku budú vyššie. Budú vyššie, lebo niektorým treba pridať v energetike, ak kombinujú zdroje a robia tzv. obnoviteľné zdroje energií, PPC a podobne. Pán minister ani vtedy, ani odvtedy nevyčíslil tie hroziace katastrofické škody, ktoré by boli spáchané, keby takýto zákon nebol narýchlo prijatý. Ani nebol narýchlo, ani škody Slovensku nehrozili. Páni, používate klamstvá ako pracovnú metódu. Dokonca na zmeny zákonov, aby ste ich pretlačili. Dnes máme zase problém eurofondov u vlády, ktorá desať mesiacov už zavŕšila a pomaly už bude rok v úrade. Aké to tendre majú byť po 18. februári, keď 18. februára, to je o týždeň, už tento zákon, výňatok z veľkej novely má byť účinný?
Myslím si, je to len domnienka, ale budeme o tom diskutovať, že to je náhrada za tie strategické zákazky, čo sa vytratili z veľkej rozsiahlej novely po obrovskom počte pripomienok. Viac než 1 200 pripomienok, to sú teda rekordy! A strategické zákazky majú slúžiť pre strategických klientov, pre strategických partnerov. Tento návrh, tak ako je podávaný, považujem za chaotický v zmysle legislatívy a nekompetentný v zmysle obsahu. Legislatívny chaos a nekompetentnosť, čo sa týka eurofondov. Ale to tu bolo aj nie tak dávno, štátny rozpočet, zákon roka, bol prijímaný tak, že jeho východiskové parametre menil poslanecký pozmeňovací návrh. To za 20 rokov nebolo nikdy, žeby vláda takto predkladala zákon roka! No a to, čo sa deje okolo verejného obstarávania, ako aj kolegovia pripomenuli, pol roka diskutovaný, pripomienkovaný a zrazu ako blesk z jasného neba novela novely ešte pred jej definitívnym schválením, lebo o týždeň už treba mať nové podmienky.
Chcem sa spýtať, to máte dohodnuté aj s prezidentom, on je menej právny teraz, lebo si obmedzil svoje právomoci: mať 15 dní na rozhodnutie, podpísanie alebo vrátenie zákona? Alebo je pravda, že konáte s prezidentom v zhode, tak ako aj pri iných veciach personálnych, politických a iných inštitucionálnych?
Tá druhá časť je nekompetentnosť samotného návrhu vo vzťahu k eurofondom, lebo to je odvolávka. Podľa mňa to svedčí o tom, že vláda nevie čerpať eurofondy tak, aby to bolo aj efektívne, aj dynamické a, samozrejme, dôveryhodné, v súlade s európskym právom. A okrem toho klame. Áno, páni, dámy, klame! Prečítam citát, pán vicepremiér, váš zo soboty v RTVS - Sobotné dialógy: "V roku 2011 - to bol jediný plný rok vlády Ivety Radičovej - nevyčerpalo Slovensko z eurofondov ani euro." Je to klamstvo, pretože práve naopak, práve naopak! A bol som pri tom, bol som pritom ako zodpovedný za koordináciu pri eurofondoch za CKO, tú známu skratku za mnohé opatrenia, ktoré považujem za dôležité, prínosné a už potvrdené, že sa dá, že sa dá aj v eurofondoch napomáhať štátu, rozvoju regiónov, efektívne čerpať a zlepšovať postavenie Slovenska práve preto.
My sme, pán vicepremiér, vyhodnocovali čerpanie eurofondov každý každučký mesiac, aby bolo jasné, kde sa darí, kde sa nedarí. Kde treba zmeniť alebo pridať a kde je to možno predkontrahované, predzmluvnené, čo bol zase fenomén z vašej prvej vlády. Regionálny operačný program prisúdil 150 % financií, čo je blud, ale takto boli eurofondy rozdeľované za prvej vlády Roberta Fica, aj takto. Vy ste hodnotili eurofondy v októbri, pán minister Počiatek predložil správu do vlády za predchádzajúci polrok až v októbri a teraz šokujúco vláda je prekvapená, že vyzerá to zle s eurofondmi. Teraz vo februári druhá správa, nie mesačne, ale polročne a s vlastným prekvapením. Pán minister, nemáte pravdu aj v tom tvrdení o vláde Ivety Radičovej, aj v celom tom dôvodení, pretože my sme zlepšili výber, teda projektovanie a programovanie a, samozrejme, využitie eurofondov. A treba ho zlepšovať ďalej, nie naopak. Ten proces prebieha tak, že najprv je schválený projekt jednotlivými procedúrami podľa operačných programov, ktorých je 11, potom prichádza kontrakt, zazmluvnenie a potom čerpanie. Takže je to proces, to sa nedá odrazu ani nemá a preto to spomínam, lebo sme na čosi nadväzovali a zároveň vývoj posunuli alebo pripravili pre vás. Za obdobie jedného roka a trištvrte, teda obdobie od leta 2010 do apríla 2012, vláda Ivety Radičovej vyčerpala takmer 2 mld. 200 mil. eur, takmer 2 mld. 200 mil. eur. Keby takéto tempo nielen pokračovalo, ale narastalo, uisťujem vás, že to pomôže aj konsolidovať, aj vyčerpať európsku pomoc dôsledne a zodpovedne. Ale, žiaľ, toto nepokračuje.
Pán vicepremiér, ja to mám pre vás aj z vášho materiálu. (Ukazovanie grafov.) Tento graf ukazuje, kde sme preberali vládu, na konci júna, v ultime júna 2010, vyčerpanosť 7-ročného obdobia a eurofondov, ktorých Slovensko môže mať 11,4 mld. za týchto 7 rokov, bolo na úrovni 8,4 %, len 8,4. Pán minister, to je veľmi málo. Na konci marca, na konci marca táto situácia v 2013. roku, v 2012. roku bola na úrovni 27,2 % pri odovzdávaní vlády k 4. aprílu. Tento materiál je z vášho nedávneho vládneho, ktorý hovorí o tom, ako nám stúpa čerpanie eurofondov, a za ten 2011. rok to stúplo o 10 %, čo je 1,140 mld. Preto to spomínam, lebo vaše narábanie s číslami je neférové a vy nemôžete využiť budúce peniaze alebo nasledujúce, kým nevyužijete predchádzajúce. A to meškanie, ale aj to všetko, čo sa predtým dialo okolo eurofondov - emisný tender, nástenkový tender, PPP projekty, mýtny tender - veď to boli medzinárodné škandály, nielen vnútroslovenské. A to pripomínam preto, lebo neschopnosť čerpať alebo škandalózne čerpanie Slovensko poškodí, tak ako sme boli toho svedkami. Dnes je toho zodpovedný minister Počiatek, ktorý žiadne väčšie stavby nespustil do realizácie - ani bratislavskú filiálku, podzemnú stanicu, ktorá to má spojiť celé s Viedňou a následne Parížom, ani Ružomberský úsek diaľnice, ani Kysuckú diaľnicu na poľskú hranicu, ani tunel Višňové, spomínam tie, ktoré boli buď vysúťažené, alebo potrebujú definitívne rozhodnutia, nič sa v tom neurobilo. Naopak, eurofondy prechádzajú na Úrad vlády pod vicepremiéra Vážneho, ktoré už som nepriamo spomenul s tými záležitosťami, ktoré Slovensko pozná. Post, ktorý je najmenej viditeľný a najmenej potrebný v celej vláde, ten má rokovať a realizovať eurofondy. Nechcem hovoriť o samotnom návrhu novely, lebo k tomu sa dostaneme až v prvom čítaní, ale práve tento vicepremiér - minulého týždňa cez tlačové médiá sme sa dozvedeli - organizuje výber na poradcu pre čerpanie eurofondov. Viete za koľko? Za 23 mil. eur. My potrebujeme poradiť ako čerpať, lebo sme vytvorili úrad, poslali tam skúseného človeka, ale treba nám radiť, ako tie miliardy vyčerpať. Neviem, či je to smutné, či je to ironické, ale nie je to v poriadku.
Chcem povedať, že chaotickým legislatívnym spôsobom, nekompetentným návrhom alebo nekompetentným riešením a nepravdami sa nedá dôjsť k dobrému cieľu, nedá sa priatelia, preto KDH nepodporí skrátené konanie v tejto novele zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, neviem, čo štatistika potvrdzuje alebo nepotvrdzuje, pani Tomanová, ale tento návrh je veľmi konkrétny a korektný, pretože na jednej strane na Slovensku je alarmujúci stav aj v oblasti zamestnanosti, kde rekord nám stúpa, prepadá sa hospodársky rast.
A po tretie máme rekordnú a rastúcu zadlženosť štátu. Toto by vás malo zobudiť ku skutočným riešeniam, nie zdanlivým, nie kozmetickým. A toto riešením je. (Ruch v sále.)
To nie je o žiadnej diskriminácii, ale o možnosti voľby výberu buď jedno, alebo druhé. Pretože diskriminovaní sú skôr tí, ktorí nemajú šancu sa zamestnať v oblasti štátnej správy alebo verejnej služby, pričom štát niektorým umožňuje dvojitý, resp. viacnásobný príjem.
Princíp jeden príjem z verejného alebo štátneho rozpočtu je zdravý. Aplikujú ho aj v takých krajinách, demokraciách, ekonomikách ako je Spolková republika Nemecko. A Nemecko je dobrý príklad, lebo aj nezamestnanosť tam je pod 7 %, hospodársky rast je veľmi dôležitým predpokladom aj nášho hospodárskeho rastu.
Takže ja chcem pani poslankyni a zároveň kolegom poďakovať za odvahu prísť s riešením, ktoré sa dotýka veľkého počtu konkrétnych miest, a riešenie považujeme za korektné. Chce to aj odvahu, ale vy ju nemáte. Tak ako minule tu bol citovaný premiér, ktorý medzi konsolidačné opatrenia zaradil aj riešenie výsluhových dôchodkov, odvahu na to už nemal alebo nemáte. Je mi to ľúto, ale ľudia potrebujú riešenia. Ďakujem pekne. (Neutíchajúci ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, vláda návrhom novely zákona, zmeny zákona o verejnom obstarávaní prichádza s mnohými potrebnými zmenami, ale, žiaľ, nie so všetkými sa dá súhlasiť, respektíve návrh samotný má aj slabé, ba negatívne alebo rizikové miesta. Už tu bolo veľa povedané a tiež by som rád vyzdvihol dôležitosť zlepšenia referencií vo verejnom obstarávaní, úsilia o lepšiu a silnejšiu orientáciu na ekonomicky výhodné obstarávanie, na zverejňovanie alebo otvorenosť štruktúry, majetkovej štruktúry obstarávateľov. Ale sú mnohé súvislosti, ktoré vnímam kriticky, a nie preto alebo možnože aj preto, lebo predsa politika a zároveň istá deľba či zodpovednosti alebo toho, čo znamená verejný záujem, viac očakávala otvorenosť, to časté, čo premiér spomínal, že Úrad pre verejné obstarávanie patrí do rúk opozície, ale aj to, že veľa noviel znamenalo postupný nárast oblasti, ktorá z pôvodne možno tridsiatich paragrafov narástla na stotridsať, ďalej sa zahusťuje. Za tie roky pribudli obrovské možnosti, ale aj zodpovednosť voči spoločnej Európe, eurofondy na úrovni miliárd a miliárd eur. No a pán minister vnútra to všetko berie pod svoj plášť popri iných agendách, popri napríklad aj rómskej problematike. Je to neobvyklá koncentrácia moci a vplyvu, len aby sa to zvládalo. Skôr to vidím kriticky. Nechcem dlho hovoriť, pán kolega Galko mnohé veci vymenoval, až príkladmo alebo s konkrétnosťami.
Tiež by som rád podčiarkol zámer, či výhrady alebo návrhy a očakávania, Transparency International Slovensko. Ale celkovo to volanie po väčšej otvorenosti, transparentnosti, profesionalizácii, predvídateľnosti rozhodnutí, štandardizácii krokov, mechanizmov by malo náš systém verejného obstarávania v podstate, keď to poviem zjednodušene, europeizovať. Stredná Európa je súčasť jedného veľkého trhu, kde sa pohybuje medzinárodné podnikateľské prostredie. A nám ako užívateľom to dáva nielen lepšie záruky, ale aj kvalitnejšie, dostupnejšie služby, tovary a ďalšie výsledky.
To, čo vnímam kriticky, je vytvorenie centrálnej obstarávacej organizácie na ministerstve vnútra, ktorá má po novom obstarávať všetky nadlimitné zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu. To okrem otáznika okolo definícií môže a logicky aj znamená nárast počtu zamestnancov ministerstva vnútra, ba možno paradoxne ale predsa predĺženie doby obstarávaní. Už v minulosti pri centralizácii nákupov za prvej vlády strany SMER bolo vidieť, že to môže viesť aj k drahším nákupom toho istého tovaru, ako je jeho cena v obchode. Snaha centralizovať verejné obstarávanie môže dokonca viesť v niektorých prípadoch aj k ochromeniu samotnej služby, respektíve potrieb štátnej správy.
Po druhé. Za najväčšie korupčné riziko považujem práve vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie, do ktorej dve tretiny členov bude nominovať, menovať vláda. Táto rada bude pritom rozhodovať len nadpolovičnou väčšinou, nadpolovičnou väčšinou a jej rozhodnutia nebudú predmetom preskúmavania súdu. SMER tejto rade dokonca dáva právomoci schvaľovať dodatky, dodatky, ktoré môžu zvyšovať zmluvné ceny, čo doteraz bolo zakázané. A štát, to znamená spoločnosť, môže takýmto predražovaním zmlúv cez dodatky prichádzať o desiatky, ba i stovky miliónov eur.
Po tretie. Posúva sa tu hranica na zákazky s nízkou hodnotou z desaťtisíc na dvadsaťtisíc eur. Pritom pri tomto type dochádza najčastejšie k priamemu dohadzovaniu zákaziek vyvoleným firmám, a to takmer bez súťaže. Preto sme znížili ich limit z tridsaťtisíc na desaťtisíc eur. Po novom tak mnoho zmlúv na ministerstvách zrazu bude mať hodnotu blízku 19 000 alebo 19 990, prípadne aj nejakých drobných. Tento krok vyzerá ako zvýšenie priestoru na korupciu v štátnych organizáciách a zároveň ako istá náplasť za centralizáciu veľkých zákaziek.
My sme navrhovali, keď sme boli oslovení predsedom vlády, aby sme ponúkli, poskytli naše pohľady a riešenia na konsolidáciu verejných financií, konkrétne námety. A jedným z nich v tejto súvislosti bol benchmarking, konsolidačné opatrenie cez verejné obstarávanie vo forme benchmarkingu, teda porovnávania cien vysúťažených tovarov s cieľom ich postupného znižovania a šetrenia. Toto nebolo prijaté ani vtedy pred rokom, ani dnes. Mne je to len ľúto. Zároveň to potvrdzuje to, čo som na úvod hovoril: neochotu šetriť, skôr pripravenosť míňať. A, samozrejme, to vytvára priestor pre nehospodárnosť, ba až korupciu.
Ctené dámy, vážení páni, tu nejde o drobné, ide, samozrejme, o často detailné návrhy v jednotlivých paragrafoch, ale v rozsahu a obsahu hovoríme o miliardách eur ročne, ktoré vďaka lepšiemu systému budú lepšie využité, pričom každý zlomok takejto hodnoty má už sám osebe obrovský význam pre nielen konsolidáciu, ale aj pre občanov. Môže to viesť a má to viesť nielen k hospodárnosti, ale aj k väčšej zodpovednosti za každé euro, ktoré nepatrí vláde, nepatrí štátu, ale patrí občanom, daňovým poplatníkom. Chcem kriticky nielen tieto body, ale aj ďalšie spomenúť práve preto, lebo neeuropeizujú naše pomery v tých slabých, negatívnych miestach, ale, naopak, môžu vytvárať problémy aj vo vzťahu k Bruselu a k Európskej únii. Za KDH tento kriticky postoj znamená nemožnosť podporiť takéto znenie zákona, dokiaľ nedôjde k úprave tých spomenutých slabých alebo rizikových negatívnych miest. Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou pani poslankyňa Jana Vaľová.