Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tejto novele zákona, ale naozaj netrúfam si ja hodnotiť ako celok túto novelu, ale vybrala som si práve to, čo už odznelo na začiatku tejto rozpravy, a síce zdravotnícke úkony alebo ošetrovateľské úkony v zariadeniach sociálnych služieb.
Tá dlhodobá snaha zamestnankýň alebo zamestnancov v zariadení sociálnych služieb poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci momentálne ustanoveného rozsahu ošetrovateľských výkonov bude pravdepodobne naplnená aj prijatím tohto predmetného návrhu zákona. Ja už som to povedala vo faktickej poznámke, že ja v tejto jednej časti, ostatné nehodnotím, to považujem za politické gesto. V tom najlepšom slova zmysle to považujem za politické gesto, za tú dohodu medzi vami, pani ministerka, a pánom ministrom Richterom, pretože bol tu taký výtlak alebo bol tu, bola tu taká požiadavka zo strán zamestnankýň zariadení sociálnych služieb. Neviem si celkom, ako to už bolo tu povedané a naznačil pán kolega Novotný, nie som, nie je mi celkom jasná vykonateľnosť takéhoto ustanovenia, keďže sociálne služby sa realizujú v zariadení sociálnych služieb, a nie v zdravotníckych zariadeniach. Neviem si dosť dobre predstaviť ani mechanizmus, ktorý prinúti zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu so zariadením sociálnych služieb na tieto výkony. Ak by sa malo postupovať tak, ako som zachytila v niektorých vyjadreniach pána ministra Richtera, že bude sa snažiť ovplyvniť aj pani ministerku, aby ona ovplyvnila poisťovňu, aby také zmluvy uzavrela, no, myslím si, že to by bola veľká nespravodlivosť, dokonca si myslím, že by to bola príležitosť ku korupcii, a dokonca si myslím, že by to mohlo byť považované aj za narušovanie hospodárskej súťaže. Je verejne známe, že dobre fungujúce zdravotnícke zariadenia nedokážu vyrokovať so zdravotnými poisťovňami také zmluvy, ktoré by pokryli požadované aj reálne vykonané objemy výkonov. Som presvedčená, že, aj keď sa to mnohým zamestnancom sociálnych zariadení nebude páčiť, myslím si, že takýto návrh - a sme v prvom čítaní, áno, hovoríme o filozofii tohto návrhu -, že takýto návrh nie je správnou cestou. Ja si myslím, že nie je tento návrh efektívny, nie je efektívny vo vzťahu k verejným financiám, ale nie je správny vo svojej filozofii, pretože naozaj máme agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Môžme polemizovať, aké sú, ale zase nemôžme všetky odpísať, že nie sú dobré alebo nie sú odborné alebo že sú zlé. Máme ich. Máme ich možno nad priemer toho, ako si predstavujeme, ako vyžaduje minimálna sieť, ale máme také agentúry, ktoré sú veľmi odborne uspôsobené svojimi, svojím personálnym zázemím, svojím vybavením, a konkrétne poznám Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti v Poprade, kde som si vyžiadala konkrétne čísla a informácie, a táto agentúra v pohode chodí robiť výkony do zariadení sociálnych služieb a funguje to. Preto si myslím, že ak chceme nastaviť systém efektívne, tak by sme nemuseli vymýšľať ďalšie mechanizmy, ako zabezpečiť tie výkony v tých sociálnych službách.
Ja som sa rozprávala aj so zamestnancami sociálnych zariadení a tie argumentovali najmä tým, že cítia veľkú absenciu legitimity vykonávania niektorých úkonov. To chápem. Medzi úkonmi, ktoré by oni nemali robiť, ale mali by ich robiť zdravotnícki pracovníci, napr. podávanie liekov, tak mi to bolo povedané. Zámerne hovorím o takomto, spomínam tento, tento úkon. Keď som zisťovala v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ako napríklad uzatvárajú oni zmluvu, zmluvy s poisťovňami na základe odporúčania lekára, tak som tam napríklad našla, čo ma zaujalo, taký výkon v agentúre, ako je pichanie, aplikácia inzulínu, a bola som prekvapená, že revízny lekár v zdravotnej poisťovni odsúhlasil aplikáciu inzulínu napríklad len na dobu troch dní. A myslí sa tým to, to som sa pýtala, nechala som sa poučiť, že ten chorý človek a tá rodina sa majú naučiť, ako ten inzulín pichať, aplikovať. Rovnako v zariadení sociálnych služieb sú diabetici, ktorí si inzulín pichajú sami, alebo im ich pichajú napríklad príbuzní, alebo im ich pichajú zamestnanci. Čiže nerozumiem tomu, kde je problém, aby zamestnanci zariadení sociálnych služieb napríklad nemohli podávať lieky, keď v mnohých prípadoch si tie lieky podávajú alebo užívajú aj sami klienti a keď je klient, pacient po prepustení z nemocnice v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, tak tí príbuzní a tí, ktorí sa o oňho starajú za pomoci napríklad aj ADOS-ky istý čas, tak tie lieky aplikujú oni.
Čiže ja chápem sestry v zariadeniach sociálnych služieb, že ktoré majú zdravotnícke vzdelanie, tak mi to pripadá, taká bola požiadavka, chcú mať aj status zdravotníckeho pracovníka. Ja možno budem teraz trošku uštipačná, ale sestra, ktorá chce byť zdravotná sestra, má priestor pracovať v zdravotníckom zariadení. Sociálne zariadenie nie je zdravotnícke zariadenie, a preto ja si myslím, že redukcia ADOS-iek, komplexný audit ADOS-iek, možno úprava minimálnej siete ADOS-iek a spružnenie systému, aby odborné výkony ošetrovateľské chodili robiť do zariadení aj ADOS-ky, že by bola lepšia cesta, ako by bol systém aj efektívnejší. Určite, že ulkusy, dekubity, rozpady rán po operáciách, diabetické nohy, amputácie, tracheotómie, sondy, infúzie, rehydratačná liečba onkologických pacientov, odbery, rehabilitácia a ďalšie, áno, toto robia agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a to všetko sa naozaj dá robiť aj touto formou, analgetická liečba, podávanie morfia a opiátov.
Pri zoznamovaní sa s touto problematikou som zistila, že viac ako 80 % výkonov v zariadení sociálnych služieb je opatrovateľských. To znamená, že, samozrejme, nechcem prejudikovať nejaké zľahčovanie alebo upodozrievať dopredu, že tieto výkony sú žiadané preto, aby sa umelo nastavili výkony, ako je ošetrovateľská hygiena, polohovanie, ale upozorňujem na to, že aj to sa môže stať v zariadeniach sociálnych služieb a považujem to za veľké plytvanie. Keby som mala porovnať napríklad - a pani ministerka to veľmi dobre pozná, pretože manažovala zdravotnú poisťovňu - tak napríklad reálne v jednej agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti mesačný limit pobočky je 3 700 eur. Reálne uznané výkony celkom vrátane nadlimitných, konkrétne zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, je 5 250 eur mesačne. Čiže už tam je vidieť tú disproporciu medzi požiadavkou, medzi predpisom, ordináciou a medzi dohodnutým objemom a medzi reálne vykonanými a zoškrtanými výkonmi poisťovňou. Čiže neviem si predstaviť, ak my nedokážeme zaplatiť alebo pokryť tie požiadavky limitov, nazvime to, tých dobrých, poctivých, zdravých ADOS-iek, ako poisťovne budú uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb. Naozaj to považujem, možno je to tvrdé, ale to považujem za plytvanie peniazmi a považujem to za veľmi neefektívny prístup. Toto je moja predstava. Si myslím, že toto je čas a miesto, kedy treba hovoriť o filozofii tohto prístupu. Ja viem, že to nezmením ani že vy, pani ministerka, sa nerozhodnete, že to bude ináč, ale vidím v tomto ustanovení tejto novely velikánske medzery a myslím si, že prax mi dá za pravdu, že to bude veľmi, veľmi ťažko vykonateľné. Lebo neviem si predstaviť, akým mechanizmom sa budú tie výkony alebo tie zmluvy na výkony s poisťovňami uzatvárať. Navyše, navyše tie zdroje, ktoré nepokrývajú tie objemy v ADOS-kách, sú oveľa náročnejšie na financie. Tam sú financie na mzdy. Tam sú financie na pohonné látky. Taká jedna dobre fungujúca ADOS-ka napríklad najazdí ročne 64-tisíc kilometrov v okruhu cca 40 km, teda vo svojom rajóne.
Čiže ja naozaj nevidím dôvod, aby sme zavádzali ďalší, ďalší takýto duálny systém týchto služieb v zariadení sociálnych služieb, a prihováram sa za to, aby teda ste to zvážili. Ďakujem pekne.
