Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.3.2014 o 17:45 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 10:40 - 10:42 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja nepoznám technické riešenia, to nie je oblasť mojej odbornosti ani politiky. Ale Vojenský obvod Javorina je prekliaty priestor od začiatku a je signifikantné, že rôzne lobistické skupiny od jeho vzniku majú veľký zálusk na pozemky, preto sa nemôže nik urážať, ak sú Javorinčania podozrievaví. Vieme, že proces rušenia vojenského obvodu bol zablokovaný na Ústavnom súde kvôli novele zákona o obecnom zriadení, do ktorej v roku 2006 presadil pán poslanec Blajsko ustanovenie, ktorým mal všetok prebytočný majetok Ministerstva obrany Slovenskej republiky prejsť do vlastníctva obce Ľubické kúpele, ktorá mala týmto zákonom vzniknúť. Toto napadol aj generálny prokurátor, aj skupina poslancov. Preto treba byť v strehu, niektorí lobisti mali aj v minulosti ten správny nos na pozemky a pôdu a neštítili sa použiť aj neústavné kroky k jej získaniu.
Naozaj sa nikto nemôže hnevať na to, že Javorinčania sú v strehu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

27.3.2014 18:47 - 18:49 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Úplne sa stotožňujem s poznámkou alebo s tou filozofiou alebo prístupom, že financovanie nemôže byť tým hlavným ukazovateľom pri redukcii škôl a že špeciálne treba pristupovať ku školám vo vylúčených spoločenstvách, poviem, možno rovno v rómskych osadách, kde, tak ako ste povedali, pani spravodajkyňa, je užitočné možno udržať aj tie menšie školy aj za cenu vyšších nákladov. Je však pravdou, že viac ako 130 škôl na Slovensku v málotriedkach navštevuje menej ako 13 detí. A preto si myslím, že takýto návrh je úplne naliehavý a mohol by v priebehu niekoľkých rokov pozitívne vplývať na financie rezortu. Navyše, naozaj prijatím ponúkaného riešenia by sa eliminovali objektívne aj subjektívne dôvody pre obavy, ktoré oprávnene majú rodičia detí, ktoré navštevujú školy, ktorým hrozí zrušenie. Čiže ja naozaj sa prihováram za prijatie a prosím o podporu takéhoto návrhu. Navyše, ministerstvo uvádza, že ročné náklady málotriedky sú 5 tisíc až 7 tisíc eur. Ak zoberieme do úvahy 130 škôl krát, dajme tomu, 6 000 eur, je to ročná úspora 780 tisíc ročne. A opäť opakujem, že nie som za každú cenu za redukciu, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2014 17:45 - 17:51 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte aby som prečítala interpeláciu určenú ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister Kaliňák, realizáciou Programu ESO sa zmenilo právne postavenie okresných úradov, ktoré stratili právnu subjektivitu a stali sa preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad má v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzené spôsobilosti, z ktorých je vylúčená spôsobilosť byť účastníkom zmluvných vzťahov.
V praxi tak dochádza k nejasnostiam, ktoré môžu v budúcnosti viesť k pochybnostiam o platnosti zmlúv, v ktorých jednou zo zmluvných strán je okresný úrad. Ako konkrétny príklad uvádzam zabezpečenie aktualizácie registra pôvodného stavu podľa §18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva v znení neskorších predpisov. V zmluvnom vzťahu sú v tomto prípade zastúpení objednávatelia (pozemkový a lesný odbor okresného úradu a Slovenský pozemkový fond) a zhotoviteľ (geodetická kancelária); pred reformou ESO ako objednávateľ vystupoval obvodný pozemkový úrad a Slovenský pozemkový fond.
Máme za to, že právne čistým riešením je, ak zmluvnou stranou v takomto vzťahu bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zastúpené prednostom príslušného okresného úradu na základe plnomocenstva. Podľa mojich zisťovaní a vedomostí do dnešného dňa neexistuje jednoznačná metodika, ktorou by sa riadili zamestnanci, resp. prednostovia okresných úradov. V dôsledku toho sa na Slovenskom pozemkovom fonde hromadí nevybavená agenda pre nejasnosti a nejednoznačné určenie, kto a na základe akého zmocnenia bude tou relevantnou a v prípade súdneho sporu nespochybniteľnou osobou oprávnenou podpisovať zmluvy o dielo v mene okresného úradu.
Vážený pán minister, v problematike, ktorú uvádzam vo svojej interpelácii je zrejmé, že Program ESO, ktorý aj podľa vašich vyjadrení má mať ambíciu byť bližšie k občanovi, paradoxne predlžuje a komplikuje procesy vybavovania agendy v prospech občana pre nejasnosti kompetencií a ich delegovaní a zavádza miestami až tragikomické administratívne postupy napríklad medzi pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a Slovenským pozemkovým fondom, nehovoriac o tom, že sa celý proces už aj tak ťarbavého a komplikovaného procesu vybavovania predlžuje o týždne až mesiace.
Preto vás, pán minister, žiadam o jednoznačnú odpoveď, kto bude tou poverenou osobou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude na základe plnomocenstva podpisovať zmluvy, ktorá bude spôsobilá na právne úkony napríklad v prípade, ktorý som už uvádzala . Prosím, odpovedzte aj na otázku, ako zabezpečíte jednotné usmernenie pre prednostov okresných úradov, aby proces vybavovania nahromadenej agendy mohol plynule pokračovať. V opačnom prípade existuje už iba jedno riešenie, a to, že tieto zmluvy budete podpisovať vy osobne, pán minister.
Vážený pán minister, podľa zoznamu zmlúv uvedeného v Centrálnom registri zmlúv uzatvorených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je zrejmé, že okresné úrady zmluvy uzatvárajú. Žiadam vás preto aj o odpoveď, na základe čoho sú oprávnené okresné úrady po realizácii Programu ESO, keď sa zmenilo ich právne postavenie, uzatvárať zmluvné prípady v iných prípadoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2014 13:22 - 13:24 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda klubu Hrušovský, no ja si myslím, že isté referendum tu už bolo a bolo roku 2012. A v tomto referende, v parlamentných voľbách ľudia dali dôveru každej strane v rôznej, v rôznom počte teda dali im rôznu silu. A aj z ústavy nám vyplýva, a je to aj obsahom nášho poslaneckého sľubu, že chcú tí ľudia, aby sme túto dôveru, aby sme tu konali v ich mene. Všetci, každý osobitne, sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sme sľúbili plniť v záujme jej občanov.
Súhlasím s tým postojom, že referendum nemá v našom právnom systéme takú silu, aby mohlo referendum niečo zmeniť, ale aj keby malo takú silu, pán predseda Hrušovský, v súvislosti s referendom ste mohli postaviť otázku pánu Vašečkovi, že v tom prípade ľudia mohli by byť až natoľko pružní, že napríklad v referende by žiadali zrušiť dane. Ja viem, že to je extrémny príklad, ale chcem tu poukázať na to, že tak, ako to je v našom právnom systéme, je to postačujúce.
A tiež by som očakávala vo vašom vystúpení, pán predseda Hrušovský, že spomeniete, ak pán kolega Vašečka hovoril o tom, že nechce, aby sa tu robila kampaň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2014 18:07 - 18:08 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ja by som veľmi krátko chcela reagovať. Áno, vidím problém v tej ceste tých peňazí za tým klientom, resp. pacientom alebo pacientom - klientom, ale vidím tu ďalší problém, ktorý som v rozprave opomenula, že mám taký pocit, že práve preto, že je to taká ústretová dohoda ministerstva jedného, druhého voči zdravotným sestrám v zariadeniach sociálnych služieb, ja môžem iba tušiť ďalší dôvod a to je možno otázka na pani ministerku, lebo ona viac so sestrami hovorila a rokovala, či náhodou to nie je tak, že tie zariadenia sociálnych služieb sa vehementne bránia tomu, aby tie agentúry alebo licencované sestry externe prichádzali do tých zariadení. Ja mám dojem, že aj toto je jeden dôvod, prečo je taký tlak na to, aby sa zazmluvňovali sociálne zariadenia so zdravotnými poisťovňami, a opakujem, stále to považujem za plytvanie peniazmi a dvojitý systém.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2014 17:51 - 18:05 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tejto novele zákona, ale naozaj netrúfam si ja hodnotiť ako celok túto novelu, ale vybrala som si práve to, čo už odznelo na začiatku tejto rozpravy, a síce zdravotnícke úkony alebo ošetrovateľské úkony v zariadeniach sociálnych služieb.
Tá dlhodobá snaha zamestnankýň alebo zamestnancov v zariadení sociálnych služieb poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci momentálne ustanoveného rozsahu ošetrovateľských výkonov bude pravdepodobne naplnená aj prijatím tohto predmetného návrhu zákona. Ja už som to povedala vo faktickej poznámke, že ja v tejto jednej časti, ostatné nehodnotím, to považujem za politické gesto. V tom najlepšom slova zmysle to považujem za politické gesto, za tú dohodu medzi vami, pani ministerka, a pánom ministrom Richterom, pretože bol tu taký výtlak alebo bol tu, bola tu taká požiadavka zo strán zamestnankýň zariadení sociálnych služieb. Neviem si celkom, ako to už bolo tu povedané a naznačil pán kolega Novotný, nie som, nie je mi celkom jasná vykonateľnosť takéhoto ustanovenia, keďže sociálne služby sa realizujú v zariadení sociálnych služieb, a nie v zdravotníckych zariadeniach. Neviem si dosť dobre predstaviť ani mechanizmus, ktorý prinúti zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu so zariadením sociálnych služieb na tieto výkony. Ak by sa malo postupovať tak, ako som zachytila v niektorých vyjadreniach pána ministra Richtera, že bude sa snažiť ovplyvniť aj pani ministerku, aby ona ovplyvnila poisťovňu, aby také zmluvy uzavrela, no, myslím si, že to by bola veľká nespravodlivosť, dokonca si myslím, že by to bola príležitosť ku korupcii, a dokonca si myslím, že by to mohlo byť považované aj za narušovanie hospodárskej súťaže. Je verejne známe, že dobre fungujúce zdravotnícke zariadenia nedokážu vyrokovať so zdravotnými poisťovňami také zmluvy, ktoré by pokryli požadované aj reálne vykonané objemy výkonov. Som presvedčená, že, aj keď sa to mnohým zamestnancom sociálnych zariadení nebude páčiť, myslím si, že takýto návrh - a sme v prvom čítaní, áno, hovoríme o filozofii tohto návrhu -, že takýto návrh nie je správnou cestou. Ja si myslím, že nie je tento návrh efektívny, nie je efektívny vo vzťahu k verejným financiám, ale nie je správny vo svojej filozofii, pretože naozaj máme agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Môžme polemizovať, aké sú, ale zase nemôžme všetky odpísať, že nie sú dobré alebo nie sú odborné alebo že sú zlé. Máme ich. Máme ich možno nad priemer toho, ako si predstavujeme, ako vyžaduje minimálna sieť, ale máme také agentúry, ktoré sú veľmi odborne uspôsobené svojimi, svojím personálnym zázemím, svojím vybavením, a konkrétne poznám Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti v Poprade, kde som si vyžiadala konkrétne čísla a informácie, a táto agentúra v pohode chodí robiť výkony do zariadení sociálnych služieb a funguje to. Preto si myslím, že ak chceme nastaviť systém efektívne, tak by sme nemuseli vymýšľať ďalšie mechanizmy, ako zabezpečiť tie výkony v tých sociálnych službách.
Ja som sa rozprávala aj so zamestnancami sociálnych zariadení a tie argumentovali najmä tým, že cítia veľkú absenciu legitimity vykonávania niektorých úkonov. To chápem. Medzi úkonmi, ktoré by oni nemali robiť, ale mali by ich robiť zdravotnícki pracovníci, napr. podávanie liekov, tak mi to bolo povedané. Zámerne hovorím o takomto, spomínam tento, tento úkon. Keď som zisťovala v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ako napríklad uzatvárajú oni zmluvu, zmluvy s poisťovňami na základe odporúčania lekára, tak som tam napríklad našla, čo ma zaujalo, taký výkon v agentúre, ako je pichanie, aplikácia inzulínu, a bola som prekvapená, že revízny lekár v zdravotnej poisťovni odsúhlasil aplikáciu inzulínu napríklad len na dobu troch dní. A myslí sa tým to, to som sa pýtala, nechala som sa poučiť, že ten chorý človek a tá rodina sa majú naučiť, ako ten inzulín pichať, aplikovať. Rovnako v zariadení sociálnych služieb sú diabetici, ktorí si inzulín pichajú sami, alebo im ich pichajú napríklad príbuzní, alebo im ich pichajú zamestnanci. Čiže nerozumiem tomu, kde je problém, aby zamestnanci zariadení sociálnych služieb napríklad nemohli podávať lieky, keď v mnohých prípadoch si tie lieky podávajú alebo užívajú aj sami klienti a keď je klient, pacient po prepustení z nemocnice v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, tak tí príbuzní a tí, ktorí sa o oňho starajú za pomoci napríklad aj ADOS-ky istý čas, tak tie lieky aplikujú oni.
Čiže ja chápem sestry v zariadeniach sociálnych služieb, že ktoré majú zdravotnícke vzdelanie, tak mi to pripadá, taká bola požiadavka, chcú mať aj status zdravotníckeho pracovníka. Ja možno budem teraz trošku uštipačná, ale sestra, ktorá chce byť zdravotná sestra, má priestor pracovať v zdravotníckom zariadení. Sociálne zariadenie nie je zdravotnícke zariadenie, a preto ja si myslím, že redukcia ADOS-iek, komplexný audit ADOS-iek, možno úprava minimálnej siete ADOS-iek a spružnenie systému, aby odborné výkony ošetrovateľské chodili robiť do zariadení aj ADOS-ky, že by bola lepšia cesta, ako by bol systém aj efektívnejší. Určite, že ulkusy, dekubity, rozpady rán po operáciách, diabetické nohy, amputácie, tracheotómie, sondy, infúzie, rehydratačná liečba onkologických pacientov, odbery, rehabilitácia a ďalšie, áno, toto robia agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a to všetko sa naozaj dá robiť aj touto formou, analgetická liečba, podávanie morfia a opiátov.
Pri zoznamovaní sa s touto problematikou som zistila, že viac ako 80 % výkonov v zariadení sociálnych služieb je opatrovateľských. To znamená, že, samozrejme, nechcem prejudikovať nejaké zľahčovanie alebo upodozrievať dopredu, že tieto výkony sú žiadané preto, aby sa umelo nastavili výkony, ako je ošetrovateľská hygiena, polohovanie, ale upozorňujem na to, že aj to sa môže stať v zariadeniach sociálnych služieb a považujem to za veľké plytvanie. Keby som mala porovnať napríklad - a pani ministerka to veľmi dobre pozná, pretože manažovala zdravotnú poisťovňu - tak napríklad reálne v jednej agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti mesačný limit pobočky je 3 700 eur. Reálne uznané výkony celkom vrátane nadlimitných, konkrétne zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, je 5 250 eur mesačne. Čiže už tam je vidieť tú disproporciu medzi požiadavkou, medzi predpisom, ordináciou a medzi dohodnutým objemom a medzi reálne vykonanými a zoškrtanými výkonmi poisťovňou. Čiže neviem si predstaviť, ak my nedokážeme zaplatiť alebo pokryť tie požiadavky limitov, nazvime to, tých dobrých, poctivých, zdravých ADOS-iek, ako poisťovne budú uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb. Naozaj to považujem, možno je to tvrdé, ale to považujem za plytvanie peniazmi a považujem to za veľmi neefektívny prístup. Toto je moja predstava. Si myslím, že toto je čas a miesto, kedy treba hovoriť o filozofii tohto prístupu. Ja viem, že to nezmením ani že vy, pani ministerka, sa nerozhodnete, že to bude ináč, ale vidím v tomto ustanovení tejto novely velikánske medzery a myslím si, že prax mi dá za pravdu, že to bude veľmi, veľmi ťažko vykonateľné. Lebo neviem si predstaviť, akým mechanizmom sa budú tie výkony alebo tie zmluvy na výkony s poisťovňami uzatvárať. Navyše, navyše tie zdroje, ktoré nepokrývajú tie objemy v ADOS-kách, sú oveľa náročnejšie na financie. Tam sú financie na mzdy. Tam sú financie na pohonné látky. Taká jedna dobre fungujúca ADOS-ka napríklad najazdí ročne 64-tisíc kilometrov v okruhu cca 40 km, teda vo svojom rajóne.
Čiže ja naozaj nevidím dôvod, aby sme zavádzali ďalší, ďalší takýto duálny systém týchto služieb v zariadení sociálnych služieb, a prihováram sa za to, aby teda ste to zvážili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2014 17:27 - 17:29 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim v mojom krátkom vystúpení poukázať na to, že nie všetky ošetrovateľské výkony vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb sú uhrádzané zo zdrojov rezortu sociálneho. A najmä ide mi o to, že niektoré sociálne zariadenia, ktoré ja poznám a ktoré v tomto, v tejto problematike fungujú ako naozaj pilotné projekty alebo projekty veľmi ukážkové, z ktorých by sa dalo poučiť, tieto využívajú na vykazovanie výkonov ošetrovateľskej starostlivosti ADOS-ky. Ja tento, túto časť tejto novely zákona chápem ako také politické gesto, ako vzájomnú dohodu pani ministerky s pánom ministrom práce.
Ale ja si nemyslím, a poviem to aj vo svojom vystúpení, že aj keď to nie je tak náročné na financovanie, že je to správna cesta. Ja to považujem za prvok navyše, pretože si myslím, že dobre fungujúce ADOS-ky, ktorých je, mimochodom, a pani ministerka to bude vedieť najlepšie, možno o 20 % viac v tej minimálnej sieti, ako by ich malo byť, vedia zabezpečiť tieto výkony špičkovými prostriedkami, špičkovým personálnym zabezpečením a naozaj to funguje. Ja to bližšie popíšem vo svojom vystúpení aj poviem konkrétne veci k tomuto. Čiže ja by som nešla touto cestou. Ja si myslím, že diskusia, keby sme išli touto cestou, že by to bolo aj lacnejšie, neboli to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2014 9:43 - 9:51 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý predkladáme spolu so svojimi kolegami, priznáva možnosť poskytnúť a priznať sociálne štipendium študentom, ktorí oň požiadajú, študujú na vysokých školách v zahraničí a spĺňajú podmienky pre priznanie sociálnych štipendií v prípade, ak by študovali na slovenských vysokých školách. Takíto študenti musia mať trvalý pobyt v Slovenskej republike a musia byť občanmi Slovenskej republiky. Toľko stručne na zopakovanie, čoho sa týka náš návrh zákona.
Ja by som vo svojom záverečnom slove chcela poďakovať všetkým vystupujúcim k tomuto nášmu návrhu zákona. A k niektorým vystupujúcim alebo k ich návrhom, poznámkam alebo pripomienkam by som sa chcela stručne vyjadriť.
Poznámky pána poslanca Mikloška v svojej rozprave, ktorú predniesol, smerovali viac k financovaniu štúdia ako takého a k úvahám, či by nebolo vhodné, alebo dobré, pokiaľ som to dobre pochopila, zaviesť isté formy aj štúdia za úhradu. Tieto poznámky síce sú zaujímavé, ale naozaj netýkali sa petitu nášho návrhu.
Ďalej návrh pána Mikloška, ktorý sa týkal predmetného návrhu, zadefinovať možnosť poberať sociálne štipendium len pre tých, ktorí nemajú možnosť študovať na našich vysokých školách istý odbor alebo kombináciu odborov. Tak ak by sme to zadefinovali len pre týchto študentov, nebolo by to vhodné a tiež by to bol istý spôsob diskriminácie. Pretože práve študenti, ktorí študujú v zahraničí a geograficky sú po obvode Slovenskej republiky, mnohokrát majú dostupnosť štúdia na zahraničných vysokých školách lepšiu ako dostupnosť štúdia na vysokých školách na Slovensku, pričom môžu splniť alebo spĺňajú podmienky na priznanie a udeľovanie vysokoškolských štipendií.
Pani Žitňanská, Janka, áno, mala poznámky k obligatórnosti a fakultatívnosti aj tohto návrhu, ale aj všeobecne k návrhom zákonov. Ja pozorujem v tomto volebnom období, že opakovane sa predkladajú návrhy zákonov aj z vlády, ktoré majú ustanovenia viac fakultatívne, ako obligatórne, a to nepovažujem za šťastné. Spomeniem napr. zákon o zamestnanosti, kde skoro všetky obligatórne podmienky z ustanovení zákonov sa zmenili na fakultatívne.
Rovnako ďakujem pánu kolegovi Osuskému za jeho príspevok v rozprave a naozaj je na zváženie a budem sa tým zaoberať, aby sme mali tú odvahu tú fakultatívnosť navrhovanú zmeniť na obligatórnu podmienku alebo formuláciu v ustanovení tohto návrhu.
Chcela by som upozorniť na to, že, a som to už hovorila aj pri predkladaní zákona, že ak som takýto návrh predkladala ako pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu vysokoškolského zákona, pán minister nemal k tomu vážne výhrady. O to viac som veľmi prekvapená poslednými vyjadreniami ministerstva školstva, ktoré kritizujú tento náš návrh zákona a viac sa táto kritika zameriava na mechanizmus priznávania vyplácania dôchodkov a celkovú techniku vyplácania dôchodkov, ako na podstatu, teda, prepáčte, štipendií sociálnych, ako na podstatu vecí, aby boli zadefinované štipendiá sociálne pre tých, ktorí študujú na zahraničných vysokých školách a majú východziu situáciu rovnakú ako ostatní občania Slovenskej republiky, ktorí študujú na slovenských vysokých školách. To bola aj podstata, prečo sme tento návrh, prečo ho navrhujeme, prečo o ňom rokujeme. A prijatím tohto návrh by sa odstránila diskriminácia istej skupiny občanov, ktorá je iste nie veľkou skupinou, ale diskriminácia tu je.
Teda o to viac sa čudujem, že zrazu prichádzajú aj iné námietky. A ja zopakujem opäť slová pána ministra, ktorý vo svojom záverečnom slove pri predkladaní návrhu vládneho vysokoškolského zákona povedal: "Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej. Pani poslankyňa, dobrý návrh, dobrý návrh, ale mi povedzte, ako my dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí. To je ten najväčší problém. Toto je jediný problém. Inak ja s tým nemám žiaden problém, aby sociálne štipendiá dostávali aj študenti, ktorí študujú v zahraničí na zahraničných vysokých školách."
Čiže v intenciách aj tých slov pána ministra ja vás prosím, posuňme tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní sa môžme zaoberať aj technickými otázkami v intenciách, ako ministerstvo školstva má výhrady k mechanizmu priznávania vyplácania navrhovaných sociálnych štipendií.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím opätovne o podporu nášho návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2014 13:25 - 13:41 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložila návrh novely zákona o vysokých školách spolu s kolegami Froncom, Hrušovským a Abrhanom. Podobný návrh zákona som predkladala na júlovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012. Návrh nebol prijatý, rovnako ako nebol potom na jeseň, respektíve v decembri, tuším, roku 2012 nebol prijatý ani pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu vysokoškolského zákona, ktorý som uplatnila v rámci druhého čítania.
Pri predkladaní novely vysokoškolského zákona roku 2012 označila Slovenská rektorská konferencia tento návrh za férový. Ministerstvo školstva malo vtedy výhrady. Za najvážnejšiu výhradu ministerstvo školstva považovalo vtedy nejasnosť zákona, či ide o podporu študujúcich na zahraničných vysokých školách pôsobiacich v Slovenskej republike, alebo ide o podporu štúdia v zahraničí.
Táto nejasnosť navrhovaného zákona, ktorú teda pripúšťam, je v aktuálnom návrhu vyriešená presnou formuláciou, kde v návrhu zákona sa navrhuje, že ministerstvo môže priznať sociálne štipendium občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študujú na zahraničných vysokých školách pôsobiacich v Slovenskej republike aj mimo územia Slovenskej republiky. Súčasťou toho návrhu je aj odvolávka na osobitný predpis, ktorý upravuje podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia študentom, občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike a študujú na zahraničných vysokých školách pôsobiacich v Slovenskej republike, aj mimo územia Slovenskej republiky.
O čo teda ide v tomto predkladanom návrhu zákona? Navrhovaná zmena dáva možnosť, nie povinnosť, poskytnúť sociálne štipendium tým študentom, v prípade, ak oň požiadajú, ktorí by naň mali nárok, ak by študovali na vysokej škole či univerzite na Slovensku, ale študujú na zahraničných vysokých školách pôsobiacich buď v Slovenskej republike alebo mimo územia Slovenskej republiky. Samozrejme, že tento návrh, ako som už spomínala, počíta s tým a je to nevyhnutné, aby uchádzač o sociálne štipendium mal trvalý pobyt v Slovenskej republike a musí byť občanom Slovenskej republiky.
Praktickým dopadom a zmyslom nášho predkladaného návrhu je zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov z rovnakej východzej situácie a veľkorysosť voči tým študentom, ktorí študujú za podmienok, ako ukladá zákon na vysokých školách v zahraničí a sú odkázaní na takúto pomoc. Mám na mysli najmä študentov, občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí z rôznych dôvodov študujú napríklad v Českej republike, alebo sú z regiónov, kde dochádzka do školy, respektíve na internáty, je pre nich často vzdialenosťou bližšia alebo porovnateľná ako vzdialenosť a dochádzka na najbližšiu vysokú školu na území Slovenska. Ide prakticky o všetky okrajové oblasti po obvode Slovenskej republiky a mám na mysli napríklad študentov študujúcich v Brne, vo Viedni, v Budapešti, v Miškolci alebo v Krakove.
Priznávame sa, že pre podanie takého návrhu zákona sme sa inšpirovali na základe podnetu od občana, ktorý nás upozornil na to, že platný zákon o vysokých školách upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Ale inšpirovali sme sa aj českou legislatívou, ktorá je v tomto voči svojim občanom Českej republiky, študentom študujúcim v zahraničí oveľa, oveľa veľkorysejšia ako Slovenská republika alebo naša legislatíva.
Samozrejme, že takýto návrh má isté nároky na štátny rozpočet. Problémom je, že štatistiky o občanoch Slovenskej republiky študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú, čo mi včera potvrdil aj pán minister Čaplovič, keď som sa v hodine otázok pýtala a bola som vylosovaná, dostala som odpoveď na túto otázku, že skutočne štatistiky sa nevedú. Podľa dostupných štatistík približne 20-tisíc študentov študuje v zahraničí, teda v Českej republike. Tieto štatistiky sú z českých štatistík. Priemerná výška sociálneho štipendia, ktoré je priznávané na Slovensku za ostatné tri roky, nie výška za posledný rok, ale za ostatné tri roky, je 150 eur. Ak predpokladáme, že približne 10 % študentov študujúcich v zahraničí by si uplatnilo nárok na sociálne štipendium, teda približne 2-tisíc študentov, tak náklady na rok pri poberaní štipendia v dĺžke desať mesiacov by boli 3 milióny 100-tisíc eur. Chcem upozorniť, že tých desať percent to považujem za veľmi, veľmi, veľmi prehnaný odhad. Taký lepší odhad by bol možno päť percent. Nazdávame sa, že pre rozpočet ministerstva školstva to nie je suma, ktorá by ministerstvo zruinovala.
Ďalšia námietka je, že systém by mohli študenti zneužívať. Táto námietka je irelevantná, najmä po účinnosti vyhlášky, novely vyhlášky ministerstva školstva, ktorá sprísnila kontrolu aj všeobecne, priznávanie nároku na sociálne štipendium a nadobudla platnosť 1. 9. 2012. Predpoklad, že študenti, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, slovenskí študenti, naši občania, pochádzajú zo solventnejších rodín, sa určite zakladá na pravde. Ale je fakt, že menej solventní, alebo študenti z chudobnejších pomerov, ktorí majú záujem študovať na zahraničných vysokých školách z rôznych dôvodov, aj z dôvodu napríklad lepšej geografickej dostupnosti, by si zaslúžili a majú rovnaký nárok na sociálne štipendium, mali by mať ako študenti, ktorí študujú na Slovensku a sú im sociálne štipendiá priznané. Pomôžme teda prijatím tohto návrhu takýmto študentom. Ukážme, že občan Slovenskej republiky, či študuje na Slovensku alebo na zahraničnej vysokej škole, pri rovnakých podmienkach má nárok na rovnaký príspevok, na štipendium.
Včera ma zaujala poznámka pána ministra školstva, keď mi odpovedal na otázku ohľadom počtu študentov študujúcich na vysokých školách a zodpovedal ju pre mňa postačujúco, až nad rámec. Ale zaujala ma poznámka, že každoročne a iste sa to dá aj štatisticky overiť, sa znižuje počet študentov študujúcich na vysokých školách na Slovensku a teda predpokladám a dá sa to aj zase overiť, že aj na zahraničných vysokých školách.
O to viac vás prosím o podporu tohto návrhu, že včera tu bol odmietnutý návrh pána poslanca Štefanca, ktorý mal pomôcť študentom tak, že im mal zvýšiť čistý príjem z príjmu napríklad pri brigádnickej činnosti. O to viac, že v tejto snemovni sa prijal v roku 2012, tuším, áno, návrh zákona o sociálnom poistení, kde štát sa v roku 2012 sa zbavil svojich poistencov študentov a prestal platiť ich zdravotné poistenie v prípade, ak ich ročný základ presiahne 15-násobok sumy životného minima, čo je ročný príjem 2 900 eur približne. Čiže, jednak študenti, ktorí študujú v zahraničí a sú odkázaní na sociálne štipendium, sú potrestaní tým, že nemajú naň nárok zo zákona. Nechceme im pomôcť ani pri zvýhodnení odvodovej povinnosti. Zbavili sme sa poistencov štátu, študentov s istou výškou príjmu za rok, čiže buďme veľkorysí a prosím vás, prijmime, alebo odsúhlasme tento návrh zákona do druhého čítania.
Námietka pána ministra pri predkladaní môjho návrhu, ako pozmeňujúceho návrhu k novele vysokoškolského zákona, v podstate bola jediná a hlavná tá, že nedokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí. Inač povedal, citujem: "Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej, pani poslankyňa, dobrý návrh, dobrý návrh, ale povedzte mi, ako dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí?". Ja si myslím, že takúto drobnosť by sme dokázali vyriešiť v druhom čítaní, keď dokážeme nezmyselne zaviazať našich občanov, rodičov, aby nezmyselne hlásili to, ako sa starajú o svoje deti na úradoch práce, tak si myslím, že takéto overenie, koľkí a za akých podmienok a či a ako a kde v zahraničí študujú naši občania, je pre našich úradníkov na ministerstve úplná maličkosť.
Ďakujem vám pekne za vypočutie.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 6.2.2014 14:33 - 14:34 hod.

Monika Gibalová
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď na moju stručnú otázku. Ako doplňujúcu otázku by som položila v podstate otázku, ktorá bola tiež vylosovaná, predpokladám, že máte ju pripravenú, ak nie, nevadí, ale stačilo by mi aspoň približné číslo ohľadom počtu študentov občanov Slovenskej republiky, ktorí študujú vo všetkých formách vysokoškolského štúdia v Českej republike. Ďakujem vám za odpoveď.
Skryt prepis