Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Celá táto dlhá diskusia, a dobrá podľa mňa, diskusia k návrhom prerokovaných zákonov svedčí o tom, že prideľovanie a skúmanie adresnosti dáviek v hmotnej núdzi je dlhodobo neuralgickým bodom. Ak štát dlhodobo podporuje tých, ktorí nepotrebujú pomoc, vzniká, ako to vyjadril, myslím, v rozprave pán poslanec Kaník, závislosť na dávkach. Samozrejme, že redukcia takejto závislosti je dosť bolestivá pre všetkých aktérov a z tejto diskusie vyplýva, že najväčšou prekážkou pre nápravu nedobrého systému dávok v hmotnej núdzi je najmä strach politikov. Jedni sa boja zo straty popularity, z populizmu a iní zas z obavy zo zlej, nedostatočnej alebo zámerne škodlivej interpretácie, ktorá sa ľahko môže stať obsahom získavania politických bodov protivníka. A tak vajatáme medzi dvoma extrémami dávať a dávať a mať pokoj a extrémom sekať.
Všetci vieme, že dávky v hmotnej núdzi sa zneužívajú až špekulatívnym spôsobom, a niektorí poberatelia, niektorí poberatelia sa až obdivuhodne plasticky vedia zorientovať vo svojich nárokoch. Niektoré, niektorí ani špekulovať nemusia, spomínal sa tu príspevok za dochádzku do školy. Je to exemplárny prípad a príklad zlého populistického a nespravodlivého návrhu a veľmi dobre si na to pamätám, kedy sa prijímal, pretože pri jeho prijímaní som podávala kvalifikovaný pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bolo práve snaha zmeniť filozofiu príspevku a zaviesť motivačné hľadisko viazané na prospech. Samozrejme, že takýto návrh neprešiel.
Všeobecne by mali byť podporovaní formou dávok v hmotnej núdzi tí, ktorí to naozaj potrebujú, alebo tí, ktorí sa neúspešne a preukázateľne snažia dostať sa z hmotnej núdzi. Musíme mať ale odvahu povedať, že je tu skupina občanov, ktorých vôbec nevieme motivovať, ani podmienkami stanovenými v zákone, ani vyčlenenými prostriedkami z eurofondov, ani inými sľúbenými výhodami. Nepomáhajú nám ani bezduché semináre a konferencie, ktoré sú pripravované zo štedrých príspevkov sponzorov, aby sa sponzorské peniaze presunuli na iných sponzorov a pribudla kolónka pre štatistiku vykazovaných aktivít v takzvanej rómskej otázke. Som presvedčená, že tu dosiahneme želaný výsledok v kontexte, možno v horizonte dvadsať rokov len v kombinácii dobrej legislatívy a dobrej podporovanej činnosti. Som veľmi rada a kvitujem, že pani predkladateľka v súvislosti s rómskou otázkou ocenila prácu cirkví a jej jednotlivcov aj v konkrétnom prípade, v Lomničke, kde aj ja často chodievam a poznám tu situáciu v tejto rómskej dedine, by sa dalo povedať.
Nedá sa tu nespomenúť aj požiadavka tých nadšencov, ktorú som ja už v spomínanom materiáli sociálne vylúčených spoločenstiev preformulovala do tohto nedošlého návrhu o vylúčených spoločenstvách ako pripomienku, ktorej podstata je, aby zákon zadefinoval formalizovaných komunitných pracovníkov žijúcich priamo v lokalite sociálneho vylúčenstva a pôsobiacich v tomto spoločenstve ako zamestnancov vo verejnom záujme, ktorí by boli financovaní z verejných zdrojov. Je to konkrétny návod a konkrétny príklad vychádzajúci už aj z praxe a z dobrých výsledkov, že toto by mohlo rómskym komunitám v kombinácii s dobrou legislatívou aj v kontexte s dávkou v hmotnej núdzi pomôcť. Náplňou práce týchto pracovníkov vo verejnom záujme by bolo pomôcť jednotlivým členom orientovať sa v socializačnom procese, najprv v komunite samotnej a postupnými krokmi integrovať všeľudské, spoločenské, morálne normy a vzorce správania sa, ktoré kultivujú členov vylúčeného spoločenstva a sú základným predpokladom trvalého a postupného zlepšovania ich sociálnej situácie. Podmienkou pre získanie takétoho štatútu zamestnanca vo verejnom záujme by musel byť preukázateľne trvalý alebo prechodný pobyt v tejto komunite. Štatút zamestnanca vo verejnom záujme táto osoba by stratila v okamihu, keby sa odsťahovala z lokality sociálne vylúčeného spoločenstva, alebo zmenou na komunitného pracovníka dochádzajúceho do sociálne vylúčeného spoločenstva externe.
Pri pripomienkovom konaní o sociálne vylúčených spoločenstvách som tento, túto pripomienku podala, tento konkrétny návrh a pripojilo sa k tomuto môjmu návrhu 1800 ľudí, ktorí podporili takúto pripomienku, ale túto pripomienku ministerstvo práce v rozporovom konaní neakceptovalo aj z nejakých technických dôvodov, ale aj preto, že argumentovalo, že tento rozpor sa považuje za odstránený tým, že národný projekt Komunitné centrá neuvažuje o rozšírení pôsobnosti na zabezpečenie bývania pre zamestnancov, ktorí zdieľajú život s komunitami. Ja neviem, nakoľko pani predkladateľka ako štátna tajomníčka bola informovaná o detailoch toho pripomienkového konania, ale tu vzniklo také jemné zavádzanie ministerských úradníkov preto, že, a to zdôrazňujem aj teraz, že o zabezpečení bývania v mojom návrhu nebola ani žiadna zmienka, dokonca ironickými poznámkami mi bolo dané najavo, že snáď chcem nejak pre, pre cirkev zabezpečovať nejaké bývanie. Bol to hlboký, hlboký omyl a zavádzanie, ja som hovorila o zabezpečení štatútu takýchto ľudí v zaradení do, ako zamestnancov vo verejnom záujme a odôvodňovala som to tým, že osoby, ktoré sa rozhodli nie iba externe dochádzať za prácou do komunitného centra, alebo prísť tam len na nejakú exkurziu v gumených čižmách, v rukavičkách a potom si utrieť ruky a odísť, ale tí, ktorí sa rozhodli v tomto spoločenstve aj žiť, sprevádzať jednotlivcov aj celú komunitu, aby tí boli zaradení ako zamestnanci vo verejnom záujme, pretože zo skúseností aj z tejto obce Lomničky viem, že tí, ktorí sa, tam žijú a starajú sa o tú komunitu, nato, aby mohli prežiť, najprv musia v svojom civilnom zamestnaní pracovať na seba osem hodín a ďalších, do dvadsaťštyri hodín, musí, pracujú pre tú komunitu. Preto som mala takýto úmysel, ktorý ma nenapadol len tak, ale vychádzal z konkrétnej praxe, a myslím si, že toto by bol spôsob, ako urobiť návrh komplexnejší aj v interakcii na zákon o hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a potom môžme hovoriť o komplexnosti, ale je tu snaha, tak, tak treba to oceniť.
Mimochodom, som mala výhrady v tomto návrhu k vylúčeným spoločenstvám na opatrenia sociálnej inklúzie, časť Zdravotná starostlivosť a životné prostredie práve pre dôvody, ktoré tu už pomenovala aj pani predkladateľka, ale to je, to je na inú diskusiu.
Ak príde tento návrh do parlamentu, opäť sa budem uchádzať o podporu aj vás všetkých, aby takýto návrh, ktorý som už raz pripomienkovala, bol zapracovaný do tohto materiálu, a som presvedčená, Lomnička je toho príkladom, že takýmito krokmi dokážeme v horizonte možno dvadsať rokov, lebo naozaj je to beh na dlhé trate, v kombinácii s inými normami docieliť to, že pomaly sa tieto komunity budú, budú pretvárať, aj keď časť, ako je aj v majoritnej spoločnosti, časť ľudí nebude nikdy akceptovať nejaké formálne normy. Potom, preto o tom hovorím, možno sa to až tak netýka priamo tohto navrhovaného zákona o hmotnej núdzi, ale z diskusie to všetko vyplynulo, aj tá diskusia hovorí o tom, že toto je najbolestivejšie miesto, miesto aj, aj v tomto zákone.
Predkladaný zákon o hmotnej núdzi podporím. Bola by som rada, keby tento zákon prešiel, pretože mám nádej, že by pokračovala odborná diskusia aj vo výboroch aj v pléne, že by sme dokázali z oboch strán tohto spektra zákon pripomienkovať a vylepšiť. Ja si myslím a som presvedčená, že keď tento zákon neprejde, a prejde vládny návrh zákona, tak bude skoro identický, bude mať akurát zmenu formou zmeny, ktoré vyjadrila pani exministerka Tomanová v tých troch, v týchto troch bodoch, a preto nepovažujem za racionálne, aby sme odkladali prerokovanie a prijatie tohto zákona.
Samozrejme, že vnímam to, že je absolútne neštandardné, ale nie neprípustné, ale zatiaľ neštandardné v tejto snemovni, že by poslanci individuálne predkladali tak rozsiahly zákon. Za tie volebné obdobia, ktoré som tu ja, sa tak nestalo, ale je to logické, že to vyplýva z toho, že ten zákon sa pripravoval za predchádzajúcej vlády, a teda tu, to, to bola objednávka v dobrom, dobrom slova zmysle, koalícia, konkrétne teda pani štátnej tajomníčky. A nedá sa tomu vyčítať, tomu zákonu, že by bol legislatívno-technicky zle pripravený, pretože na ňom pracovalo množstvo odborníkov z danej problematiky, množstvo legislatívcov, odkomunikoval sa, bol pripomienkovaný a nakoniec sa stiahol, čiže je to úplne, úplne legitímne, že taký návrh zákona sa podáva a prerokúva, a ešte raz vás prosím, vážení kolegovia zo SMER-u, podporme ten návrh zákona, ja sama som pripravená podať k nemu niektoré drobné pozmeňujúce návrhy. Ušetríme čas a môžte čas a energiu venovať ďalším zákonom, ktoré sú dôležité a ktoré, na ktoré čakajú obyvatelia tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
