Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

2.8.2012 o 15:12 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2012 13:08 - 13:08 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, prosím a navrhujem zaradiť do programu schôdze správu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera, o realizácii národného projektu Terénna, sociálna práca v obciach. Tento projekt má za cieľ podporu sociálnej inklúzie pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením, najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. Predkladám to preto, že zaujímajú nás tam objemy na dodávateľské služby, supervízia projektu, objemy naň a externí koordinátori projektu v objeme viac ako 818 tisíc eur.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.8.2012 10:59 - 11:01 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová, nne ide o to, aby dôchodcovia mali dôchodok, ale aj mladí ľudia mali prácu. Vy pripravujete systém, v ktorom pomocou 17 miliónov eur z eurofondov plánujete vytvoriť 14 500 približne pracovných miest pre ľudí do tridsiatky. A chcete zabezpečiť tieto miesta aj presunmi zo zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi. Z toho 4 960 miest chcete vytvoriť vo forme verejno-prospešných prác pre obecné alebo regionálne samosprávy. Toto sú miesta, ktoré nieže nie sú trvalo udržateľné, ale sú iba malú chvíľu udržateľné. Pár miest "za veľké peniaze". Podľa mňa to, čo som predstavila ako návrh, o ktorom je možné diskutovať, a ktorý by sa týkal najmä a najmä zamestnancov v štátnej správe, je návrh, ktorý ja považujem za spravodlivý.
Argument, že chcem zobrať 250 alebo 300 eur ľuďom, ktorí si pri nízkom dôchodku zarábajú ako vrátnici, pán poslanec Mikloško, tak, milý pán kolega, to ste nepochopili môj návrh. Pretože ja som spomenula možnú techniku uplatnenia takého návrhu, pri hranici minimálnej mzdy plus nejakého násobku, to znamená, že tí, ktorí majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.8.2012 10:39 - 10:54 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prajem príjemný deň. Ak v mojom vystúpení, vážený pán minister, ak v mojom vystúpení budete počuť podobné argumenty ako u mojich predrečníkov, je to podoba čisto náhodná, inšpirovala som sa predloženou novelou zákona, vlastným úsudkom a možno, možno ponukou, aká tu nezaznela. Možno by som sa vyhla opakovaniu, keby som bola vystúpila v skrátenom konaní ako mnohí moji kolegovia, ale skutočne vážiac si rokovací poriadok, som so svojím príspevkom trpezlivo čakala až doteraz, tak teda vystupujem k prvému čítaniu.
Prekvapilo ma na predkladanej novele zákona, vážení páni predkladatelia, že ste si osvojili myšlienku zmeny spôsobu valorizácie dôchodkov. Návrh na zmenu valorizácie dôchodkov som predložila 12.11. roku 2009 a opäť 15.1. 2010. V prvom návrhu bola solidarita zásluhová, zásluhovosť rozdelená pomerne, v druhom prípade som valorizáciou o pevnú sumu uplatnila primárne princíp solidarity. Vládni poslanci sa zvyšovaním solidarity s nízkopríjmovými skupinami dôchodcov ale odmietli úplne zaoberať. Ani jeden z predložených návrhov neprešiel do druhého čítania. Poslanci vtedajšej vládnej koalície sa v lepšom prípade zdržali a v tom horšom boli proti.
Dalo sa čakať, že podľahnete pokušeniu najväčšiemu, siahnuť na úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri, aj keď veľmi dobre viete, že ani úplné zrušenie druhého dôchodkového piliera by z dlhodobého hľadiska nepomohlo, pretože nie druhý pilier, ale prvý tvorí deficit v starobnom poistení. Primárny záujem skutočnosti je jednoduchou cestou konsolidovať verejné financie aj napriek tomu, že to krátkodobé a krátkozraké riešenie a na účet sporiteľov, a to je pravý dôvod vašej reformy druhého piliera.
Viacerí predrečníci upozornili na jednu vážnu skutočnosť a ja to zopakujem nielen preto, že to mám pripravené, ale preto, že treba to zopakovať. Nepochybujem, vážení páni predkladatelia, o tom, že viete a máte prehľad, aká je výška sadzieb poistného a že nie je férová, pretože nie je v rovnováhe zaplatené poistné s výškou prípadného nároku poistenca. Viete, že starobné poistenie je dotované cez iné systémy sociálneho poistenia, ináč povedané, v rámci dôchodkového poistenia dochádza k redistribúcii zdrojov v prospech starobného poistenia a opäť nepoviem nič nové a zopakujem, účastníci druhého piliera si rozdeľujú sadzbu poistného do priebežného financovaného dôchodkového systému a starobného dôchodkového sporenia 50 na 50, teda 9 % na 9 %. Ale toto nastavenie by bolo pravdivé len vtedy, ak by nedochádzalo k dotovaniu priebežnému systému ostatnými fondmi. A opäť zopakujem, rezervný fond je toho veľmi dobrým príkladom. Je určený na vykrývanie deficitov v starobnom poistení. Príspevok do rezervného fondu je 4,75 %, ktorý platia všetci poistenci. To znamená, sporitelia druhého piliera tak reálne platia na dôchodkové poistenie sadzbu 13,75 %, teda 9 + 4,75, čo je spolu 60,4 % celkovej sadzby na dôchodkové poistenie. Preto sa pýtam, ak znižujete sadzbu pre poistencov druhého piliera na 4 percentá, koľko je reálna znížená sadzba? Ja osobne som presvedčená, možno aj nie v súlade s mnohými vyjadreniami mojich opozičných kolegov, že môžme hovoriť o pomere odvodov, ale musí to byť seriózna diskusia. A si myslím, že najmä potom, ako sa urobí poriadok v odvodoch.
Ďalej je to odplata za správu. To je návrh, ktorý ma udivil, lebo považujem ho za nehorázny kompromis, ktorý ste s DSS-kami vyobchodovali, ktorý vás úplne diskvalifikuje. Pri vyššom pomere odvodov platnom dnes, ste znížili odplatu a s veľkým rachotom ste posielali DSS-ky do pekiel. Pri zmenenom, nižšom odvode navrhujete vyššiu odplatu. No to musela byť veľmi, ale veľmi silná motivácia!
Vážení páni predkladatelia, máte strach z realizácie takých opatrení, akými sú napríklad privatizácia podnikov, ktoré nie sú strategickými a sú vo vlastníctve štátu, nepopulárne opatrenia spočívajúce v prehodnotení dávok v rámci rodinnej politiky, napríklad aj prehodnotenie ďalšej existencie niektorých zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, prehodnotenie výsluhových dôchodkov a mnoho iných návrhov, ktoré odzneli v predchádzajúcej rozprave, a predpokladám, že ešte aj odznejú, ktoré by štátu skutočne ušetrili výdavky.
Priznám sa, že som čakala naivne v predkladanej novele zákona taký návrh, ktorý by napríklad obmedzil súbeh práce a poberania starobného dôchodku, a tešila som sa na kreativitu pána ministra, pretože tu sa dajú použiť rôzne techniky a prístupy, ale nenašli ste na to dostatok odvahy. Ani keď čísla o nezamestnaných sú veľmi dramatické a prekročili dávno hranicu 400-tisíc. A tak si myslím, že je až trestuhodné, ak sa nevyužije každá racionálne odôvodnená možnosť dať prácu nezamestnaným. Podľa údajov Sociálnej poisťovne štrukturovaných podľa veku k 31. decembru 2010 bolo v zamestnaneckom pomere viac ako 85-tisíc dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok, a ich počet dodnes vzrástol. Okrem toho, je vždy v zamestnaneckom pomere aj bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorý o dôchodok ešte nepožiadali, a teda je možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne 100 tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania. I keď je nesporné, že dôchodok mnohých je podpriemerný. Podľa štatistických údajov o počte zamestnaných dôchodcov v Slovenskej republike súčasne poberajúcich mzdu a dôchodok v rámci jednotlivých vekových kategórií vyzerá tak, že viac ako dve tretiny z nich sú 65-roční a mladší, zvyšok 66-roční a starší a z nich 117 majú viac ako 86 rokov. V októbri pred rokom som požiadala 26 + 4 ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte za účelom zistenia, aký je počet pracujúcich zamestnancov v administratíve štátnej správy, ktorí dosiahli nárok na starobný dôchodok? A výsledky stoja za pozornosť. Počet zamestnaných dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy vysoko prekračuje celoslovenský priemer. A z celkového počtu 11 789 zamestnancov je 632 dôchodcov, ktorí zároveň poberajú dôchodok a 162 je tých, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. A priemerné zastúpenie dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy je 6,7 %. Podiel dôchodcov zamestnancov v niektorých ústredných orgánoch štátnej správy je alarmujúci a argument, že ide o nepostrádateľných odborníkov, bez ktorých by činnosť úradov bola ochromená, môže byť čiastočne opodstatnený iba v prípade Slovenskej akadémie vied. Podľa údajov Eurostatu miera nezamestnanosti osôb vo veku do 25 rokov na Slovensku je vyššia ako 34 %. A v situácii, keď absolventi škôl a živitelia rodín nemajú prácu, ani nádej získať iný, ako minimálny starobný dôchodok, považujem súčasný stav za neudržateľný. Pri všetkej úcte k starobným dôchodcom, ku ktorým sa onedlho budem považovať aj ja, považujem za výsmech slušnosti na Slovensku ak desaťtisíce dôchodcov pracujú a zároveň státisíce detí a vnukov tých istých dôchodcov stoja pred úradmi práce a bez nádeje čakajú na akékoľvek pracovné miesto.
Podľa Inštitútu zamestnanosti vo svojej analýze Predčasní dôchodcovia v Európskej únii porovnáva sa okrem iného aj možnosť zamestnávania starobných dôchodcov v dvanástich krajinách únie. Uvádza sa v nej, že súbeh práce a riadneho starobného dôchodku je vo väčšine krajín sprevádzaný obmedzením maximálnej výšky príjmu z pracovnej činnosti alebo maximálnej celkovej výšky príjmu dôchodok plus mzda. V Nemecku je najvyššia výška príjmu z práce obmedzená na 300 eur, v Chorvátsku na 500 eur mesačne, vo Francúzku celkový príjem nesmie prekročiť mzdu u posledného zamestnávateľa. V Maďarsku, Českej republike a v Taliansku sa obmedzenia vzťahujú na formu kontraktu. V Španielsku majú pracujúci dôchodcovia krátenú penziu v závislosti od formy úväzku. Iba Slovensko a Estónsko umožňujú naplno pracovať dôchodcom bez obmedzení so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Preto je naliehavé, aby sa tento prístup zmenil a obmedzenie súbehu vyplácania starobného dôchodku, napríklad technikou ohraničenia príjmu zo zamestnania určitou definovanou hranicou, napríklad výškou minimálnej mzdy a jej nejakého násobku, by malo svoje vážne dôvody a dôsledky a prijatím takého návrhu by sa významne ušetrili prostriedky zo Sociálnej poisťovne. Ďalším dôsledkom prijatia takého návrhu by bolo zníženie nezamestnanosti, pretože ak by sa len pätina pracujúcich dôchodkov rozhodla dobrovoľne ukončiť zamestnanie a odísť do starobného dôchodku, znamenalo by to dokonca roka uvoľnenie 17-tisíc pracovných miest. A mohli by nastúpiť nezamestnaní v rovnakom počte, absolventi škôl, nezamestnaní otcovia a matky rodín, ktoré živoria, pretože majú hlboko do peňaženky. Ak by sa prijal takýto model, tak každý mesiac by sociálna poisťovňa mala šancu ušetriť minimálne 32 miliónov eur, čo predstavuje za celý rok úsporu v poisťovni 382 miliónov eur.
Neprijať takéto opatrenie v tejto situácii, keď je kríza, znamená vedome podporovať krach systému sociálneho zabezpečenia občanov na Slovensku. Kresťanskí demokrati majú takýto legislatívny návrh pripravený a v budúcnosti sú ochotní hovoriť o technike, ako sa takýto návrh pripraví a podá. Ale ak by ste nám chceli predbehnúť, vážení páni predkladatelia, a osvojili si ho, ochotne vám ho postúpime a podporíme ho. Toto je jeden z návrhov na možné šetrenie výdavkov a mnoho iných, ktorí tu už kolegovia predrečníci spomínali. Stačí si ich všimnúť, pripraviť a schváliť. Ďakujem vám za vypočutie.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 2.8.2012 15:20 - 15:27 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, mám dve interpelácie.
Jedna je na ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 2 zákona o vojenských obvodoch zrušila Vojenský obvod Javorina z 1. 12. 2010 nariadením vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.
V zmysle nariadenia vlády k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.
Vážený pán minister obrany, súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky so sídlom v Pliešovciach spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva. Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe Vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125, 139 ods. 9 zákona 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavby sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu.
Interpeláciou som sa obrátila na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby ministerstvo ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu, inicioval zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. Pán minister Ľubomír Jahnátek mi na interpeláciu odpovedal, že na základe uznesenia vlády ministerstvo vydalo výnimku na správu vo vlastníctve štátu pre Vojenské lesy a majetky na obdobie 10 rokov od zrušenia Vojenského obvodu Javorina. Táto výnimka sa však vzťahuje iba na správu lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý tvoria lesné pozemky, lesné porasty a stavby vo vlastníctve štátu, za ktoré sa považujú investičné lesné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace.
Tiež mi odpovedal, že Vojenské lesy a majetky vykonávajú na týchto pozemkoch práva vlastníka štátu, najmä zabezpečujú jeho ochranu, a zastupujú vlastníka v konaní pred súdmi a štátnymi orgánmi. Podľa pána ministra Jahnátka sú teda Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky aj povinnou osobou pri riešení žiadostí pôvodných vlastníkov o prinavrátenie užívacích práv k tejto pôde.
Vážený pán minister Glváč, zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad, čo by bolo pre nich veľmi praktické, pretože by nemuseli zakaždým cestovať do Košíc. Preto vás, pán minister, žiadam, aby ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy a odpovedali mi, kedy tak hodláte urobiť.
Ďakujem vám za odpoveď.
A druhá interpelácia, kratšia, je na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade s § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov jednou z činností Slovenského pozemkového fondu je aj správa pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Zaujíma ma, pán minister, ako Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, a s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, do prípadného uplatnenia a preukázania vlastníckych práv.
Preto vás žiadam o odpoveď na nasledujúce tri otázky.
Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a aká je celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy?
Druhá otázka. Aký bol celkový príjem z prenájmu pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a z prenájmu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, v rokoch 2010 a 2011?
A tretia otázka. Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, a ktoré Slovenský pozemkový fond v týchto rokoch neprenajímal?
Ďakujem obidvom pánom ministrom za odpoveď a vám za vypočutie.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 2.8.2012 15:12 - 15:18 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja chvíľočku počkám, kým dohovorí pán minister Jahnátek, pretože práve na neho je smerovaná moja odpoveď. Idem odpovedať pánu ministrovi. Ďakujem vám.
Vážené dámy a páni, vážený pán minister, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra Jahnátka na interpeláciu uverejnenú v tlači 118 bod 11 vo veci nepreplácania oprávnených výdavkov na projekty rekonštrukcie škôl.
Vážený pán minister, pýtala som sa, kto nesie zodpovednosť za skutočnosť, že výzva bola vyhlásená na vyšší finančný objem, ako boli voľné finančné prostriedky. Odpovedáte mi, že nadmerné zmluvné viazanie finančných prostriedkov v rámci Prioritnej osi 1 Infraštruktúra vzdelávania ROP, ku ktorej došlo v rokoch 2009 - ´12, umožnilo vedenie bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré bolo riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program. Rovnako píšete, že nadmerné zmluvné viazanie pokračovalo aj v rokoch 2011 - ´12 za bývalého vedenia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, na ktoré prešla kompetencia riadiaceho orgánu ROP.
Vážený pán minister, musím vyjadriť zásadný nesúhlas s vašou odpoveďou, pretože posledná výzva na infraštruktúru vzdelávania, teda na rekonštrukciu a prestavby škôl, bola vyhlásená v januári 2010. V polovici júla 2010 bol zverejnený na webovom sídle Regionálneho operačného programu zoznam škôl, ktorých projekty boli schválené. Teda nie v rokoch 2011 - ´12, ako píšete, dochádzalo k nadmernému zmluvnému viazaniu prostriedkov, ale o nadmernom zmluvnom viazaní prostriedkov bolo rozhodnuté za prvej Ficovej vlády. Je tak?
Na druhú otázku, prijímatelia sa na základe zmlúv vychádzajúcich zo zmluvy o NFP dostali do pozície neplatičov. Kto bude znášať sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných podmienok medzi prijímateľom a dodávateľom stavebných prác v prípade schválených a nepreplatených žiadostí o platbu? Vy odpovedáte: Riadiaci orgán pre ROP nie je účastníkom týchto vzťahov ani do nich nezasahuje a že akékoľvek ďalšie zmluvné dojednania, z ktorých vyplývajú nároky na peňažné plnenie voči prijímateľom, sú výsledkom zmluvnej vôle týchto subjektov.
Vážený pán minister, musím opäť vyjadriť nesúhlas s vašou odpoveďou, z ktorej som až pobúrená. Prijímatelia uzatvárali zmluvy s dodávateľmi prác a služieb na základe podpísanej zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a podmienok v nej stanovených. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecne záväzné podmienky zmluvy, v ktorých sú odvolávky na legislatívne pravidlá EÚ, systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a iné riadiace dokumenty. V týchto dokumentoch sú okrem iného definované aj pravidlá oprávnenosti výdavkov, systém kontroly oprávnenosti, lehoty na kontrolné procesy a tak ďalej. Problém je v tom, že aj po splnení týchto náročných podmienok riadiaci orgán pre ROP nepristúpil k preplateniu výdavkov podľa zmluvy, a to nehovorím o nedodržiavaní termínov definovaných v riadiacich dokumentoch zo strany ROP-ky a s tým súvisiacim predlžovaním lehôt na preplatenie výdavkov. V tomto prípade prijímateľ, rozumej škola, je teda absolútne bezmocný. Aj keď uzavrel zmluvu s dodávateľom prác a služieb tak, aby rešpektoval termíny a lehoty stanovené v zmluve, nič mu to nebolo platné. A zmluva so štátom, riadiacim orgánom, teda ministerstvom, ho dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, aj keď on nemá na tom žiadnu účasť.
Vo svojej odpovedi nepíšete, kto nesie dôsledky za druhotnú platobnú neschopnosť prijímateľov.
Toľko moja odpoveď na alebo reakcia na vašu interpeláciu.
A pretože túto interpeláciu považujem za neuspokojivú a zavádzajúcu, prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky pri hlasovaní v zmysle rokovacieho poriadku túto moju nespokojnosť zobrala na vedomie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 16:00 - 16:02 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nevidím ten problém tak sterilne. A ja pripúšťam zneužívanie v tomto prípade. A polemizovala by som o tom, či je správne, aby na jedno dieťa bol príspevok bez odpočítania pomernej časti, ak navštevuje viac ako jedno centrum voľného času. Je to nespravodlivé voči ostatným deťom, ktoré, dajme tomu, z rôznych dôvodov nemajú takú možnosť. Už tuto bolo viackrát povedané, že chýba ten registračný systém. Možno sa zdá toto riešenie príliš zjednodušené, ale tento by to určite vyriešil.
Pokiaľ som si dobre pozrela informácie na portáli. Tak od roku 2009 sa implementuje projekt pod názvom Rezortný informačný systém v sume viac ako 15 mil. eur. A primárnym cieľom toho projektu je znížiť administratívnu náročnosť, kde majú byť zachytené aj všetky aktivity. A v tom, že sa táto suma, viac ako tých 15 mil. eur, po troch rokoch implementácie ešte teda nevyužila, lebo nefunguje projekt, ani základná databáza, vidím aj problém toho, čo teraz riešime. A ak by sa toto uplatnilo prioritne, určite by sme to nekritizovali ani my, opoziční poslanci, a bolo by to úplne čisté, priehľadné a jasné, bez podozrievania, že sa tu komusi chce niečo zobrať alebo niečo prihrať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2012 11:02 - 11:17 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Celá táto dlhá diskusia, a dobrá podľa mňa, diskusia k návrhom prerokovaných zákonov svedčí o tom, že prideľovanie a skúmanie adresnosti dáviek v hmotnej núdzi je dlhodobo neuralgickým bodom. Ak štát dlhodobo podporuje tých, ktorí nepotrebujú pomoc, vzniká, ako to vyjadril, myslím, v rozprave pán poslanec Kaník, závislosť na dávkach. Samozrejme, že redukcia takejto závislosti je dosť bolestivá pre všetkých aktérov a z tejto diskusie vyplýva, že najväčšou prekážkou pre nápravu nedobrého systému dávok v hmotnej núdzi je najmä strach politikov. Jedni sa boja zo straty popularity, z populizmu a iní zas z obavy zo zlej, nedostatočnej alebo zámerne škodlivej interpretácie, ktorá sa ľahko môže stať obsahom získavania politických bodov protivníka. A tak vajatáme medzi dvoma extrémami dávať a dávať a mať pokoj a extrémom sekať.
Všetci vieme, že dávky v hmotnej núdzi sa zneužívajú až špekulatívnym spôsobom, a niektorí poberatelia, niektorí poberatelia sa až obdivuhodne plasticky vedia zorientovať vo svojich nárokoch. Niektoré, niektorí ani špekulovať nemusia, spomínal sa tu príspevok za dochádzku do školy. Je to exemplárny prípad a príklad zlého populistického a nespravodlivého návrhu a veľmi dobre si na to pamätám, kedy sa prijímal, pretože pri jeho prijímaní som podávala kvalifikovaný pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bolo práve snaha zmeniť filozofiu príspevku a zaviesť motivačné hľadisko viazané na prospech. Samozrejme, že takýto návrh neprešiel.
Všeobecne by mali byť podporovaní formou dávok v hmotnej núdzi tí, ktorí to naozaj potrebujú, alebo tí, ktorí sa neúspešne a preukázateľne snažia dostať sa z hmotnej núdzi. Musíme mať ale odvahu povedať, že je tu skupina občanov, ktorých vôbec nevieme motivovať, ani podmienkami stanovenými v zákone, ani vyčlenenými prostriedkami z eurofondov, ani inými sľúbenými výhodami. Nepomáhajú nám ani bezduché semináre a konferencie, ktoré sú pripravované zo štedrých príspevkov sponzorov, aby sa sponzorské peniaze presunuli na iných sponzorov a pribudla kolónka pre štatistiku vykazovaných aktivít v takzvanej rómskej otázke. Som presvedčená, že tu dosiahneme želaný výsledok v kontexte, možno v horizonte dvadsať rokov len v kombinácii dobrej legislatívy a dobrej podporovanej činnosti. Som veľmi rada a kvitujem, že pani predkladateľka v súvislosti s rómskou otázkou ocenila prácu cirkví a jej jednotlivcov aj v konkrétnom prípade, v Lomničke, kde aj ja často chodievam a poznám tu situáciu v tejto rómskej dedine, by sa dalo povedať.
Nedá sa tu nespomenúť aj požiadavka tých nadšencov, ktorú som ja už v spomínanom materiáli sociálne vylúčených spoločenstiev preformulovala do tohto nedošlého návrhu o vylúčených spoločenstvách ako pripomienku, ktorej podstata je, aby zákon zadefinoval formalizovaných komunitných pracovníkov žijúcich priamo v lokalite sociálneho vylúčenstva a pôsobiacich v tomto spoločenstve ako zamestnancov vo verejnom záujme, ktorí by boli financovaní z verejných zdrojov. Je to konkrétny návod a konkrétny príklad vychádzajúci už aj z praxe a z dobrých výsledkov, že toto by mohlo rómskym komunitám v kombinácii s dobrou legislatívou aj v kontexte s dávkou v hmotnej núdzi pomôcť. Náplňou práce týchto pracovníkov vo verejnom záujme by bolo pomôcť jednotlivým členom orientovať sa v socializačnom procese, najprv v komunite samotnej a postupnými krokmi integrovať všeľudské, spoločenské, morálne normy a vzorce správania sa, ktoré kultivujú členov vylúčeného spoločenstva a sú základným predpokladom trvalého a postupného zlepšovania ich sociálnej situácie. Podmienkou pre získanie takétoho štatútu zamestnanca vo verejnom záujme by musel byť preukázateľne trvalý alebo prechodný pobyt v tejto komunite. Štatút zamestnanca vo verejnom záujme táto osoba by stratila v okamihu, keby sa odsťahovala z lokality sociálne vylúčeného spoločenstva, alebo zmenou na komunitného pracovníka dochádzajúceho do sociálne vylúčeného spoločenstva externe.
Pri pripomienkovom konaní o sociálne vylúčených spoločenstvách som tento, túto pripomienku podala, tento konkrétny návrh a pripojilo sa k tomuto môjmu návrhu 1800 ľudí, ktorí podporili takúto pripomienku, ale túto pripomienku ministerstvo práce v rozporovom konaní neakceptovalo aj z nejakých technických dôvodov, ale aj preto, že argumentovalo, že tento rozpor sa považuje za odstránený tým, že národný projekt Komunitné centrá neuvažuje o rozšírení pôsobnosti na zabezpečenie bývania pre zamestnancov, ktorí zdieľajú život s komunitami. Ja neviem, nakoľko pani predkladateľka ako štátna tajomníčka bola informovaná o detailoch toho pripomienkového konania, ale tu vzniklo také jemné zavádzanie ministerských úradníkov preto, že, a to zdôrazňujem aj teraz, že o zabezpečení bývania v mojom návrhu nebola ani žiadna zmienka, dokonca ironickými poznámkami mi bolo dané najavo, že snáď chcem nejak pre, pre cirkev zabezpečovať nejaké bývanie. Bol to hlboký, hlboký omyl a zavádzanie, ja som hovorila o zabezpečení štatútu takýchto ľudí v zaradení do, ako zamestnancov vo verejnom záujme a odôvodňovala som to tým, že osoby, ktoré sa rozhodli nie iba externe dochádzať za prácou do komunitného centra, alebo prísť tam len na nejakú exkurziu v gumených čižmách, v rukavičkách a potom si utrieť ruky a odísť, ale tí, ktorí sa rozhodli v tomto spoločenstve aj žiť, sprevádzať jednotlivcov aj celú komunitu, aby tí boli zaradení ako zamestnanci vo verejnom záujme, pretože zo skúseností aj z tejto obce Lomničky viem, že tí, ktorí sa, tam žijú a starajú sa o tú komunitu, nato, aby mohli prežiť, najprv musia v svojom civilnom zamestnaní pracovať na seba osem hodín a ďalších, do dvadsaťštyri hodín, musí, pracujú pre tú komunitu. Preto som mala takýto úmysel, ktorý ma nenapadol len tak, ale vychádzal z konkrétnej praxe, a myslím si, že toto by bol spôsob, ako urobiť návrh komplexnejší aj v interakcii na zákon o hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a potom môžme hovoriť o komplexnosti, ale je tu snaha, tak, tak treba to oceniť.
Mimochodom, som mala výhrady v tomto návrhu k vylúčeným spoločenstvám na opatrenia sociálnej inklúzie, časť Zdravotná starostlivosť a životné prostredie práve pre dôvody, ktoré tu už pomenovala aj pani predkladateľka, ale to je, to je na inú diskusiu.
Ak príde tento návrh do parlamentu, opäť sa budem uchádzať o podporu aj vás všetkých, aby takýto návrh, ktorý som už raz pripomienkovala, bol zapracovaný do tohto materiálu, a som presvedčená, Lomnička je toho príkladom, že takýmito krokmi dokážeme v horizonte možno dvadsať rokov, lebo naozaj je to beh na dlhé trate, v kombinácii s inými normami docieliť to, že pomaly sa tieto komunity budú, budú pretvárať, aj keď časť, ako je aj v majoritnej spoločnosti, časť ľudí nebude nikdy akceptovať nejaké formálne normy. Potom, preto o tom hovorím, možno sa to až tak netýka priamo tohto navrhovaného zákona o hmotnej núdzi, ale z diskusie to všetko vyplynulo, aj tá diskusia hovorí o tom, že toto je najbolestivejšie miesto, miesto aj, aj v tomto zákone.
Predkladaný zákon o hmotnej núdzi podporím. Bola by som rada, keby tento zákon prešiel, pretože mám nádej, že by pokračovala odborná diskusia aj vo výboroch aj v pléne, že by sme dokázali z oboch strán tohto spektra zákon pripomienkovať a vylepšiť. Ja si myslím a som presvedčená, že keď tento zákon neprejde, a prejde vládny návrh zákona, tak bude skoro identický, bude mať akurát zmenu formou zmeny, ktoré vyjadrila pani exministerka Tomanová v tých troch, v týchto troch bodoch, a preto nepovažujem za racionálne, aby sme odkladali prerokovanie a prijatie tohto zákona.
Samozrejme, že vnímam to, že je absolútne neštandardné, ale nie neprípustné, ale zatiaľ neštandardné v tejto snemovni, že by poslanci individuálne predkladali tak rozsiahly zákon. Za tie volebné obdobia, ktoré som tu ja, sa tak nestalo, ale je to logické, že to vyplýva z toho, že ten zákon sa pripravoval za predchádzajúcej vlády, a teda tu, to, to bola objednávka v dobrom, dobrom slova zmysle, koalícia, konkrétne teda pani štátnej tajomníčky. A nedá sa tomu vyčítať, tomu zákonu, že by bol legislatívno-technicky zle pripravený, pretože na ňom pracovalo množstvo odborníkov z danej problematiky, množstvo legislatívcov, odkomunikoval sa, bol pripomienkovaný a nakoniec sa stiahol, čiže je to úplne, úplne legitímne, že taký návrh zákona sa podáva a prerokúva, a ešte raz vás prosím, vážení kolegovia zo SMER-u, podporme ten návrh zákona, ja sama som pripravená podať k nemu niektoré drobné pozmeňujúce návrhy. Ušetríme čas a môžte čas a energiu venovať ďalším zákonom, ktoré sú dôležité a ktoré, na ktoré čakajú obyvatelia tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 28.6.2012 15:23 - 15:29 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poprosiť, v zmysle rokovacieho poriadku by tu mali sedieť páni ministri, oceňujem, že tu sú dvaja a v pracovnom nasadení, ale, poprosím vás, zariadiť to.
Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.
Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.
Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 28.6.2012 15:02 - 15:04 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister. Ja si uvedomujem, že toto nie je celkom vaša kompetencia. Skôr som chcela vedieť, či z vašej strany dôjde k nejakej iniciácií vzájomných rozhovorov, aby sa tento systém, tak povedané slangovo, zharmonizoval. Zamestnanci silových rezortov odchádzajú do dôchodku v nižšom veku. Priemerný muž odchádza do dôchodku súčasne vo veku asi šesťdesiat jeden rokov. Priemerný policajt štyridsať deväť rokov a vojak vo veku tridsať deväť rokov. Ak zoberiem do úvahy, že aj u policajtov, aj u vojakov je momentálne systém nespravodlivý v tom, že obidve skupiny odvádzajú do systému oveľa menej peňazí, ako z neho v budúcnosti vyberú, preto vychádzam z toho, že dlhodobo tento systém nemôže byť vyrovnaný a bude produkovať deficity, ktoré budú nakoniec musieť byť vykrývané z peňazí daňových poplatníkov. Preto nalieham alebo preto som zvedavá na to, či v týchto intenciách, či teda budete iniciovať alebo budete sa vy vážne zaoberať iniciáciou zmeny aj smerom k ministerstvu obrany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2012 11:13 - 11:13 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie na moje vystúpenie. Mne, pán poslanec Blanár, nevadí kritika médií, mňa mrzí v niektorých prípadoch neobjektívnosť, zle ste ma počúvali. Pán Blanár, pri schvaľovaní zákona som s ľútosťou kritizovala ministerstvo, že nepreferovalo zákon o sociálnych službách. Vyberte si záznamy, budete to tam mať. Pán Blanár, opäť spochybňujete rozhodnutie Ústavného súdu. Ďalej to nekomentujem.
Pani Tomanová zadefinovala v zákone o sociálnych službách aj zariadenia fungujúce na princípe zisku. No a už ma napadá na záver len jedno, viete, Vlasta Burian povedal: "Pravda je len jedna, preto ju nemôžu mať všetci."
Skryt prepis