Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí zatiaľ vystúpili, ale cítim, že chcem vystúpiť, nakoľko niektoré, niektoré veci sú veľmi dôležité a hodné reakcie. Ponajprv chcem dať na správnu mieru to, čo bolo v minulosti a to, čo je dnes, a nerada by som bola, aby sme sa zaoberali v tejto chvíli komparáciou minulosti a dnešného návrhu.
Faktom je, že návrh, ktorý som predkladala k Zákonníku práce bol možnosťou dať výpoveď človeku, ktorý dosiahne dôchodkový vek. Tento návrh bol veľmi diskutabilný, pretože pravdou je to, čo povedal pán poslanec Brocka, aj Mihál, že takýto návrh z minulosti by platil pre všetkých dôchodcov. To znamená, že bolo by na "svojvôli" zamestnávateľa, či toho zamestnanca si ponechá, alebo prepustí. Čaro toho návrhu, ale bolo v tom, že ten rozumný zamestnávateľ v prípade, ak ten jeho zamestnanec v dôchodkovom veku je excelentný učiteľ, profesor, atď., atď., úradník, tak ten by ho neprepustil aspoň po tú chvíľu, kým si nenašiel alebo nevychoval za takého zamestnanca náhradu. Paradoxne oproti vyjadreniu pána Matoviča, ja tento môj predchádzajúci návrh som považovala za prísnejší, ako je ten, a to je v tom bode, že naozaj aj keď aj tento je kontroverzný, v poriadku, ja ho považujem za nevyhnutný, ale predsa len je tu moment, kedy si ten dôchodca poberajúci zároveň aj mzdu a plat, ale aj dôchodok, môže vybrať.
A nadviažem aj na vystúpenie pána môjho kolegu Jozefa Mikloška, ktorý hovoril o tom, že sa stratia garanti, že budú zrazu chýbať na školách a iných miestach ľudia, ktorí sú nenahraditeľní. Ale ten návrh náš súčasný nehovorí o tom, že oni musia odísť, oni môžu ďalej zostať pracovať na svojich miestach, ale po dobu, kým budú pracovať, nebudú poberať dôchodok. Čiže to nie je, že my im ten dôchodok zoberieme, presne analógia toho, čo pripravil aj Ústavný súd, čo prezradil pán poslanec Mihál, analógia zákazu súbehu u predčasných dôchodcov, niečo podobné.
Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o európskych pravidlách a o diskriminácii. Dovoľte mi trošku sa pri tom pozastaviť. Fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva. Ale táto smernica nedefinuje diskrimináciu absolútne, lebo táto smernica "chápe", že so stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie, je potrebné plasticky prispôsobovať aj právo.
Za priamu diskrimináciu rámcová smernica považuje stav, ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii. Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako by sa zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie, mimoriadne dôležité.
A nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie tak, ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice, vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielneho zaobchádzania na základe veku. A týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky, alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu, je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana. Čiže stanovenie aj podmienok, napr. minimálneho veku, odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním.
Rámcová smernica - a to chcem podčiarknuť, keď už sme sa dostali k tomu európskemu právu - neovplyvňuje právomoc členských štátov nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku. Rámcová smernica podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesijného dorastu, a pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty a dokonca môžu si ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých rámcová smernica hovorí.
Čiže z toho je zrejmé, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ a ak je to potrebné, tak môže sa ustanoviť takáto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania, vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Petersen, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie. Teda toľko z legislatívy európskych pravidiel, ale aj z nášho antidiskriminačného zákona.
Ešte by som chcela upozorniť na poznámku, že nebude možné nahradiť toľko zamestnaných dôchodcov v súbehu. No naozaj už som povedala vo svojom úvodnom slove, nie som taký veľký optimista, aby som si myslela, že každý zváži svoje uplatnenie buď - alebo. Faktom je však a znova opakujem 430-tisíc nezamestnaných a na margo toho, tej možnosti nastúpenia na uvoľnené miesta by som chcela použiť opäť Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011, ktorú vypracovalo ministerstvo práce a predkladal ju už pán minister Richter, kde sa hovorí: "Ku koncu roku 2011 úrady práce zo všetkých uchádzačov o zamestnanie zaevidovali 12,25 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie." Čiže argument, že títo ľudia sú nenahraditeľní, je argumentom, ktorý je postavený na vode. V podstate z tohto údaja svedčí, že na každé pracovné miesto takéhoto zamestnanca sú dvoja pripravení uchádzači o zamestnanie.
A mojou najväčšou inšpiráciou je, bola našou inšpiráciou vysoká nezamestnanosť a snaha ako pomôcť nezamestnaným, ale aj zákon v Nemecku, podľa ktorého spolkoví úradníci a úradníčky odchádzajú podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku koncom mesiaca, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek, týmto končí ich aktívna služba, sú preradení do dôchodkového stavu, pričom pre špeciálne oblasti činnosti, ako sú požiarne jednotky, atď., platia skoršie vekové hranice odchodu do dôchodku. A opäť pripomínam, lebo treba to zopakovať, že tento náš návrh nezakazuje pracovať, kategoricky nevymedzuje, ale dáva možnosť slobodne sa rozhodnúť. (Potlesk.)
