Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.11.2015 o 17:01 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.11.2015 17:49 - 17:50 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No tak dovolím si aj ja zareagovať, keďže pán minister oslovil priamo mňa od mikrofónu. No ja si celkom stojím za tým, pán minister, že naozaj žmýkate z ľudí peniaze. Pretože je nutné povedať, že nielen vyberáte, alebo viac vyberáte, ale dôležité je, že zvyšujete tie sadzby. Proste viac peňazí beriete od ľudí, ako za normálnym okolností, alebo ako by sa patrilo. A potom možno ešte taká, taká krátka odbočka k tomu, čo ste tunak hovorili o krajinách, alebo aké krajiny ste nám dávali za vzor. Tak podľa mňa naším cieľom nie je podobať sa Bulharsku, ale naozaj krajinám, ktoré boli spomenuté tunak pánom Jurzycom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.11.2015 15:01 - 15:20 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na predložený rozpočet sa budem pozerať z pohľadu bežného ľudského oka. Cez sociálnu situáciu mladých rodín s deťmi, skrz nespokojnosť mladých ľudí a študentov, nízke platy učiteľov, zdravotných sestier, opatrovateľov, cez dôstojný život starých ľudí, platy, mzdy, dôchodky, kvalitu života, celkový imidž Slovenska v zahraničí. Nebudem komentovať makroekonomické údaje, žiadne HDP, infláciu, plnenie rozpočtových kritérií ani vývoj priemyselnej produkcie a mnohé ďalšie ekonomické ukazovatele. Týmto sa bežne chvália vlády a rozpráva o tom každý, aj keď tomu menej rozumie. Dovoľte mi, prosím, teda odprezentovať iný pohľad a vzniesť niekoľko zásadných pripomienok a poznámok zrozumiteľnejšími slovami aj pre ľudí.
Som presvedčená o tom, že bohatstvom Slovenska sú jeho ľudia, nie ich peniaze v štátnom rozpočte. To je hlavný rozdiel v náhľade na politiku i rozpočet v porovnaní s tým, ako sa naň pozerá súčasná vláda. Zvyšovanie odvodového zaťaženia, práce, neprogresívne myslenie vlády prejavujúce sa neschopnosťou pohnúť Slovensko dopredu v oblasti vyšších priemerných miezd, ďalej prepad konkurencieschopnosti, vzdelanosti, prehlbovanie nespokojnosti občanov sú jasným dôkazom môjho tvrdenia. Aké sú problémy? Priemerný vek sa na Slovensku zvyšuje. Slovensko starne, to je neodškriepiteľné. Experti a vedci nás upozorňujú, že na zvrátenie demografickej krízy Slovenska potrebujeme vynaložiť mimoriadne úsilie. Aj napriek tomu nám priemerný vek obyvateľstva do roka 2060 stúpne o päť rokov. Dnes máme všetci obyvatelia Slovenska v priemere 40 rokov. O pár rokov sa zvýši náš priemerný vek na 50 až 52 rokov. So zvýšením priemerného veku sa spájajú dôsledky, ako sú vyššie nároky obyvateľov na zdravotnú starostlivosť, vyšší tlak na sociálny systém a predovšetkým viac výdavkov na dôchodky pre starých ľudí. Vláda tento fakt však ignoruje. Ponecháva náš sociálny systém ako nefunkčný. Nie v zmysle neschopnosti plniť si úlohy dnešných dní, skôr v zmysle, že žiadne preventívne zmeny v ňom s ohľadom na budúcnosť zatiaľ neboli vykonané. Zmeny, ktoré boli urobené v rozpočte, sú len premiestňovaním peňazí z jednej kolónky do druhej. A najviac na to dopláca kolónka občania, od ktorých sa žmýkajú peniaze stále viac a viac. Jeden príklad vám to rýchlo ozrejmí.
Budem hovoriť o dôchodkoch. Druhý dôchodkový pilier nie je ideálny, ale je to najvýznamnejšie preventívne opatrenie priamo reagujúce na starnutie populácie. Súčasná vláda ho neustále atakovala a dokonca nie je ochotná pristúpiť na jeho ústavnú garanciu, aj keď to bolo na začiatku prisľúbené. Ja viem, že aj poslanci vládnej strany vedia, že rozpočet Sociálnej poisťovne sa bude musieť do budúcna nafukovať ako teplovzdušný balón. Bola by som rada, aby v tejto veci navrhli aspoň jedno systémové opatrenie, nielen presúvanie peňazí druhého piliera do Sociálnej poisťovne pri ďalších otváraniach tohto piliera.
Rozpočet tejto vlády v sociálnom rezorte vôbec nechráni najviac zraniteľné skupiny ľudí. Čítame v ňom o znížení prostriedkov pre podporu rodín, to je o 0,5 %, zníženie o 0,5 %, zníženie rozpočtu na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých mínus 3,5 %, zníženie rozpočtu na pomoc v hmotnej núdzi mínus 3,4 %, pričom nesystémové dávky sú navýšené o 60 %. Ide o porovnania s minulým rokom. A pokiaľ si dobre pamätám, rovnaké pripomienky som mala o takomto čase na tomto mieste aj pred rokom. Pripomienky, že za nižšie výdavky môže menší počet narodených detí alebo že máme jasné počty, sa mi nezdajú ako férové. Ak je toto z vašej strany racionálny argument, tak, prosím, vysvetlite deťom, nech sa rodia viac, aby ich rodičia dostali na nich viac príspevkov. Skôr by som uvítala priznanie, že ste nevymysleli ani jedno kvalitné preventívne opatrenie pre budúcnosť Slovenska.
Zo zvyšovaním priemerného veku obyvateľstva rastú aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. Je hrozným faktom, že naši starí ľudia žijú svoju starobu v zdraví najkratšie spomedzi krajín Európskej únie. Napriek tomu, že do zdravotníctva tlačíme dlhodobo najviac peňazí zo skupiny V4, ľudia nedostávajú zdravotnú starostlivosť aspoň na takej úrovni ako v Česku. V nemocniciach chýbajú príbory, niekde toaleťáky. Napriek snahám o zvýšenie platov sestier a ošetrovateľov v zdravotníckych zariadeniach znovu dostávame ako opoziční poslanci listy, kde títo pracovníci oprávnene vyjadrujú svoju nespokojnosť s navyšovaním, so spôsobom navyšovania ich platov. Hoci rezort zdravotníctva je jedným z mála, ktorý dostane tento rok z rozpočtu viac ako minulý, vnímam, že máme priestor, stále máme priestor na lepšiu kvalitu zdravotníctva, ako aj na vyššie odmeny zdravotníkom. Musíme ich hľadať najmä v efektívnejšom využívaní vnútorných zdrojov rezortu. Stačí obmedziť predražené verejné obstarávania. Je predsa absurdné, keď samotní politici v parlamente kryjú alebo sa nezaujímajú o predražené nákupy zdravotníctva.
Toto sú starosti týkajúce sa najmä starších ľudí, ktorým dočasné efekty sociálnych balíčkov nezabezpečia v budúcnosti dôstojné podmienky na prežívanie svojej staroby. Oni potrebujú systémové zmeny, ktoré im trvalo zabezpečia vyšší životný štandard v starobe. Bez toho, aby ste urobili trvalé a radikálne zmeny v prospech mladých rodín s deťmi, nebudú fungovať ani sociálne balíčky pre našich seniorov. Nevytváraním preventívnych alebo, inak povedané, systémových riešení pre mladých ľudí zároveň likvidujete životný štandard budúcich dôchodcov. Tieto problémy pôsobia ako spojené nádoby. Vaše riešenia v tomto zmysle pripomínajú vytláčanie tekutiny z jednej strany tejto nádoby tak, aby tá druhá strana mala viac. Ak chceme naozaj zlepšiť podmienky všetkým, musíme do nádoby priliať tekutinu. To znamená, že okrem opatrení na rast ekonomiky, rast reálnych miezd, lepšiu dopravnú infraštruktúru sa musíme zamerať na starostlivosť o mladé rodiny s deťmi.
Podľa renomovaného prieskumu z roku 2013, ktorý sa pýtal, kto by mal podľa vášho názoru poskytovať starším ľuďom každodennú pomoc, takmer 60% respondentov na Slovensku odpovedalo, že by to mali byť členovia rodiny. Iba 36% respondentov povedalo, že by to mali byť štátne inštitúcie, 4% boli za starostlivosť zo strany neziskových organizácií a nepatrné percento si myslelo, že by sa o starých ľudí mali starať súkromní poskytovatelia služieb. Reprezentatívnosť tohto prieskumu nám veľmi jasne ukazuje, ktorému prostrediu by sme sa mali skutočne venovať a v ktorej oblasti, ktorej skupine by sme mali zlepšovať životné podmienky.
Mladí ľudia kvôli skostnatenosti našich inštitúcií utekajú pracovať a študovať do zahraničia. Naše školstvo potrebuje zásadné reformy a nielen výmeny na poste ministrov. Celý rozpočet ministerstva školstva by, bohužiaľ, vystačil jednej menšej, ale špičkovej zahraničnej univerzite. Na Slovensku však tento rozpočet musí stačiť pre všetky vysoké, stredné i základné školy na celý rok. Možno je načase priznať, že náš štát nevedel 25 rokov efektívne spravovať vzdelávanie. Nedokázali sme v ňom urobiť také zmeny, aby sa školstvo aspoň vyrovnalo priemernej konkurencii v krajinách Únie. Najmä vysoké školy by mali naplno zakúsiť zahraničnú konkurenciu. Myslím, že je načase vyslobodiť školstvo z rúk štátu a dať mu priestor na realizáciu. Inštitúcie verejnej správy nevykazujú výraznejšiu zmenu v počte zamestnancov alebo inak.
Dlho pripravovaná a s veľkou pompou spustená reforma ESO je ako Yeti, o ktorom každý rozpráva, a nikto ho nevidí, ale pripomeniem, že v roku 2102, keď sa pripravovala reforma o ESO, bol počet štátnych zamestnancov vo verejnej správe 353-tisíc. Prepáčte, neviem teraz o vyhľadať, hneď to bude. Aha, takto, v roku 2012 počet zamestnancov vo verejnej správe 338 921. V roku 2015 ich už bolo 404-tisíc a dokonca na rok 2016 je ich plánovaných 407-tisíc. To je nárast oproti tomu, kedy vláda prevzala velenie, 68-tisíc zamestnancov vo verejnej správe, a to nehovorím o tom, že prístup k občanom sa nezlepšil a zďaleka nezohľadňuje zvyšujúci sa počet zamestnancov.
Ak si urobíme rekapituláciu pôsobenia tejto vlády, konštatujem, že prežila vďaka predĺženej možnosti čerpať eurofondy, presunu peňazí z druhého dôchodkového piliera do prvého, vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a rošádach v kolónkach štátneho rozpočtu. Ak chcela pôsobiť naozaj sociálne a zodpovedne voči ľuďom, namiesto množstva jednorazových akcií v sociálnych balíčkoch mohla vytvoriť tri alebo štyri zásadné zmeny v sociálnom systéme. Mohla investovať napríklad do výstavby infraštruktúry nájomných bytov pre mladé rodiny s deťmi, čím by podporila zamestnanosť v regiónoch a v odvetví výstavby, plus generovali by sa príjmy do rozpočtu z nájomného. Ďalej by sa vláda mohla venovať väčšej adresnosti sociálnych dávok, čím by sa využívali efektívnejšie verejné financie alebo iné podobné opatrenia, ktoré sú v súlade s charakterom ľavicového presvedčenia voličov. Časť peňazí z lepšieho výberu daní by sa mohla investovať priamo do kvalitnej elektronizácie verejnej správy, nie predraženej, pričom peniaze z európskych fondov ste mohli omnoho masívnejšie využiť na dostavbu dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Imidž Slovenska v zahraničí, najmä v Únii sa tak trochu, mám pocit, kriví. Európska únia sama osebe potrebuje dôležité zmeny a veľké reformy, nemôžeme však našim ľuďom, však hovoriť o tom, že teroristi sú utečenci a tí sú hrozbou a že ich pred nimi v Únii ochránime. Problémy Európskej únie sú jasné, kríza eurozóny, konkurencieschopnosť krajín, priepasť medzi európskou politickou elitou a našimi ľuďmi v regiónoch.
Dnešnej slovenskej vláde uniká veľmi dôležitá diskusia o budúcom formovaní Únie, ktorú nedávno začal aj britský premiér. Aké príspevky má slovenská vláda k tejto téme? Áno, Slovensko určite patrí do Únie. Utieklo síce do Únie pred mečiarizmom, ale jeho aktívna úloha v Únii sa nesmie redukovať len na protestovanie proti rozhodovacím mechanizmom. V tomto zmysle musíme utiecť pred populizmom vlády. Potrebuje posilniť ekonomickú bezpečnosť krajiny. Veď na tvorbe nášho HDP sa už 95 % podieľa export tovarov a služieb, pričom viac ako 75 % nášho exportu vyvážame do krajín Európskej únie. Sme malou a otvorenou ekonomikou. Jednou z jej hrozieb je silná previazanosť na ekonomický vývoj v zahraničí. Ak svetová ekonomika pod vplyvom ekonomickej recesie spomalí, sociálne mikroprogramy vlády budú za prvé ohrozené a za druhé nás nijako nezachránia.
Namiesto záveru si vás dovolím konfrontovať s niekoľkými faktami. Zanechávate rozpočet Slovenska na rok 2016 bez konkrétnych opatrení na zníženie dlhu. Napriek tomu, že deklarujete konsolidáciu verejných financií, výsledkom je rovnaká úroveň štátneho dlhu ako pred rokom. V roku 2012 ste oznámili úsporný balík 22 opatrení, ktoré deklaruje úsporu 2,3 mld. eur. V polovici roka 2014 ste oznámili prvý sociálny balíček, ktorý mal stáť 250 mil. V druhej polovici roka 2015 ste oznámili druhý sociálny balík v celkovej sume okolo 300 mil. a už je avizovaný na obdobie pred voľbami, tesne pred voľbami tretí balík, ktorý by mal stáť viac než prvé dva dokopy. Dokopy chce vláda minúť asi miliardu na sociálne balíčky.
Neviem, či si to celkom viete predstaviť, ale podľa údajov zo Štatistického úradu by ste potrebovali viac než 97-tisíc rokov, aby sa vám podarilo zarobiť miliardu eur za predpokladu, že by ste zarábali každý mesiac v roku priemernú mzdu Slovenskej republiky. Alebo by ste museli presvedčiť viac ako 1 165-tisíc zamestnancov, aby sa počas jedného mesiaca vzdali svojej mzdy. V realite by ste ich museli presvedčiť o čosi viac, pretože nie všetci majú plat vo výške priemernej mzdy. Ak by vláda rozmýšľala systémovo, za tie peniaze by sa dalo postaviť 104 km diaľnic za štandardnú cenu alebo 15 km diaľnic cez najdrahší PPP projekt v histórii Slovenska, ktorý dnes vláda pripravuje. Mohli by ste za to zrekonštruovať železničné trate na vysokorýchlostné s povolenou rýchlosťou 160 km za hodinu alebo nakúpiť 417 moderných železničných vozňov druhej triedy. V Kodani sa napríklad realizuje výstavba podzemného metra, kde cena za 1 km trate vychádza na 15,4 mil. eur. Ak by sme túto sumu zvýšili na 17 mil., postavili by sme 36 km pozemného metra v Bratislave a ešte by zvýšilo na 22 km trate metra napríklad pre Košice. Existuje veľa možností, kam investovať miliardu eur. Možno by ste podporili viac projektov naraz, možno by ste riešili dilemu, ktorý z projektov podporiť radšej. Obmedzenosť peňazí však jednoznačne limituje. Preto ekonómovia merajú ich efektivitu z pohľadu cieľov, aké chce krajina a vláda dosiahnuť. Najčastejšie sa efektivita štátnych výdavkov meria s ohľadom na to, ako zvýšia hrubý domáci produkt krajiny, alebo s ohľadom na počet vytvorených pracovných miest. Niektorí ekonómovia tvrdia, že nižšie dane podporia ekonomiku a tvorbu pracovných miest omnoho viac a rýchlejšie ako málo efektívne štátne výdavky. Iní oponujú, že ak investujete štátne peniaze v dostatočnej miere do vedy a výskumu, súkromný sektor ich začne vytvárať tiež a takto sa urýchli rast HDP. Je preukázateľné, že tieto opatrenia pôsobia na každú krajinu inak v závislosti od množstva faktorov a cieľov, ktoré chcete prioritne dosiahnuť. Je dôležité voliť opatrenia podľa toho, či ekonomika rastie alebo klesá, či potrebujete dosiahnuť krátkodobé efekty alebo dlhodobé. Musíte rozhodnúť, či chcete rozdeliť peniaze ľuďom cez sociálne programy, alebo ich investovať, aby produkovali omnoho vyšší ekonomický rast a rast počtu pracovných miest. Táto vláda však robí z ľudí vazalov. Komunikuje spôsobom, ak budete počúvať a zvolíte nás, prihodíme vám o niečo viac a budeme vás chrániť. Tu treba byť opatrný. Treba si uvedomiť, že ľudia na Slovensku už nepotrebujú sociálne mikroprogramy a prihadzovanie pár drobných cez balíčky opatrení, potrebujú dostať šancu na sebarealizáciu. Potrebujú reálne reformy a seriózne programy, ktoré viac zapoja ľudí do rozhodovania o nich samých.
My všetci pomáhame vyberať hospodárske opatrenia, pomocou ktorých vláda rozdeľuje alebo investuje miliardy eur. Môžeme si pritom klásť otázky o spravodlivosti daňového systému, o význame zahraničného obchodu, o ochrane životného prostredia, ale aj o tom, prečo máme také nízke platy alebo taký vysoký dlh. Ale najmä majme na pamäti, že len raz za štyri roky dávame politikom impulz na hospodárenie so štátnym rozpočtom. Preto je dôležité sledovať ich úmysly a programy, ktoré pripravujú. Myslím si, že je dosť dôležité povedať, že začiatkom budúceho roku dostanú všetci naši občania príležitosť rozhodnúť o 120 mld. To je rozpočet verejnej správy na štyri roky dopredu a to je teda oveľa viac ako 1 mld. alebo 2 mld., ktoré si dali ako cieľ, táto vláda, v roku 2012.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.11.2015 17:01 - 17:02 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Rada by som podporila tento pozmeňovací návrh, ktorý bol prečítaný, s takým odôvodnením, že mne je veľmi, nesmierne mi je ľúto, že naozaj snaha, ktorá bola vyvinutá zo strany pani Šípošovej aj mňa samej, ktorá sa týkala najmä úpravy práv obetí formou samostatného zákonu, vyšla podľa mňa v tomto volebnom období takmer nazmar. Skupina, ktorá bola zvolaná, pracovná skupina, ktorá začala pracovať, pripravila základ zákona, mala som pocit, že aj naozaj aj s podporou ministerstva spravodlivosti, začali sme to vidieť možno v reálnych kontúrach, nakoniec skončila tak, že cez zákon o anabolikách upravujeme práva poškodených alebo práva obetí. Je mi to nesmierne ľúto a je mi ľúto najmä toho, že tie obete, o ktorých sa vlastne cez anaboliká bavíme, svoje práva opäť nebudú mať šancu uplatniť tak, ako by si na európskej úrovni ako v členskom, v iných členských štátoch mohli mať, že si to nebudú môcť uplatniť aj na Slovensku.
Pani Šípošová hovorila o službách potrebných pre obete a opäť len pripomeniem, že aj ten inštitút vykázania, ktorý na jednej strane sme sa tešili, že bude predĺžený, aj sme o to úpenlivo bojovali, vzhľadom k tomu, že neexistuje reálna šanca pre to, aby v krátkej dobe pribudli aj služby pre obete, sa nám zdá v tejto chvíli rozumnejšie nechať ten inštitút vykázania v takej podobe, ako bol.
Takže prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu kvôli obetiam.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2015 9:28 - 9:29 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis

32.
Ďakujem pekne. Martin vymenoval celý rad vlastne činností, ktoré by mali viesť jednak k prevencii, no alebo teda, no skúsim to zopakovať, prevencia, vzdelávanie, nahlásenie, vyšetrenie, odsúdenie, možno by som doplnila istú formu liečenia, ale jedno, čo sme možno málo, myslím, že Janka to spomenula, ale málo sa o tom hovorí, aj príprava personálu, ktoré vlastne sprevádza človeka pri, pri vyšetrovaní trestného činu. To znamená policajti, vyšetrovatelia, sudcovia, takisto to je veľká skupina ľudí, ktorá často možno aj tým nie celkom profesionálnym prístupom ešte sťažuje obetiam po takýchto naozaj nepríjemných trestných činoch, no proste zhoršujem im situáciu, zhoršuje situáciu samotných obetí. Takže aj toto je jedna veľká vec, že treba naštartovať služby jednak, ktoré mohli byť riešené v zákone o obetiach, ale zároveň aj služby, ktoré už teraz môžu niektoré organizácie poskytovať práve policajtom, vyšetrovateľom, aj sudcom. Takže vzdelávanie nielen ako prevencia, ale aj ako služba pre tých, ktorí sú pri vyšetrovaní dôležití.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2015 9:11 - 9:13 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis

22.

Ďakujem veľmi pekne. Hlavným naším cieľom bolo naozaj baviť sa o nepremlčateľnosti trestného činu sexuálneho zneužívania. Ďakujem všetkým kolegom za to, že prejavili podporu. Bola by som veľmi rada, keby túto podporu prejavili kolegovia z vládnej strany SMER.

Presne, ako si, Martin, povedal, komplexnosť riešenia už teraz nebude do volieb na stole určite. Len mi je ľúto, že tá komplexnosť, ktorú sme už navrhovali pred nejakým časom, takisto nebola vtedy vypočutá. Dokonca mi je veľmi ľúto, že keď som sa bavila s pánom ministrom na tému zvýšenia alebo teda zrušenia premlčateľnosti, tak povedal, že vlastne necíti to ako nejakú nutnosť, pretože premlčateľnosť trestného činu bola zvýšená v nedávnej dobe. Takže jemu sa zdá tá úprava, ktorá bola prijatá, to znamená, že tri roky po osemnástich rokoch, je dostatočná. To mi je veľmi ľúto.

Ešte tu pripomeniem, že vlastne celé toto snaženie skupiny poslancov vzniklo na základe putovania jedného pána, ktorý sa volal Variš, ktorý sám zažil sexuálne zneužívanie, ktorý dlhé roky s tým bojoval v skrytosti. Rozhodol sa, že prestane o tom mlčať a začne ľuďom hovoriť, aké je to strašné a urobí všetko pre to, aby sa zmenila legislatíva minimálne v európskych krajinách. Takže pešo putoval po európskych krajinách a hovoril im o tom, aké to je naozaj neskutočne zlé a nástojil na politikov. U nás sa táto aktivita prejavila na tomto podaní zákona, ale povedzme si, že v Anglicku naozaj jeho pôsobenie spôsobilo, že nepremlčateľnosť tohto trestného činu už majú. Takže aj občianske aktivity pomáhajú alebo občianska spoločnosť dokáže pomôcť v riešení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.10.2015 8:53 - 9:04 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis

12.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona, ktorý upravuje Trestný zákon. Začnem slovami, ktoré použil kolega Kadúc, že prečo nechceme, a už som zabudla, jak to presne povedal. Ale použil slovo, že prečo nechceme väčšie riešenia, aha, zložité riešenia. Ja ho opravím a to potom povedala aj Janka. Nie zložité, ale naozaj komplexné riešenie. Naozaj v tomto parlamente sa často stretáme s tým, že sú nám vytýkané, alebo máme, na naše návrhy sú poznámky typu, veď ale, veď to treba riešiť komplexne a je faktom, že sme pred časom predložili komplexné riešenie tohto problému, ktoré naozaj zahŕňalo nielen riešenie trestného činu výkonu trestu, ale ktoré istým spôsobom zahŕňalo aj nápravu ľudí, ktorí tieto trestné činy páchali. To znamená, súviselo to možnože s rozvíjaním detenčného ústavu, so spôsobmi, ako sa starať aj o tých, ktorí konajú krivdu druhým.
Pri tej príležitosti ma napadá ešte druhá súvislosť, a to je prevencia voči takýmto činom. To je oblasť, ktorá nie je rovnako nejakým spôsobom v tejto novele riešená, ale opäť napadá ma minimálne jeden spôsob, ktorý už bol predkladaný v Národnej rade, predkladal ho vtedy kolega Braňo Škripek, stretol sa najskôr aj s pozitívnym ohlasom, v druhom čítaní však bol návrh zákona, ktorý riešil, nazvem to, prevenciu pred sexualizáciou spoločnosti a teda aj ľudí v nej. Bol zamietnutý, ale z dôvodu už teda dokonané to legislatívne konanie. Viem, že tento zákon pôsobil kontroverzne, ale podotýkam, že je to takisto jeden zo spôsobov prevencie voči sexualizácii spoločnosti ako takej a ktorá by možno v konečnom dôsledku zabránila väčšiemu, neviem nájsť vhodné slovo, posilneniu aktivít ľudí, ktorí potom konajú sexuálne delikty napríklad.

Ak by som sa vrátila ku, konkrétne ku návrhu novely, ktorý bol predstavený kolegyňou Jankou Šípošovou, naozaj pred časom bola naša oveľa väčšia, ale veríme aj v postupnosť alebo v pomoc pomalými krokmi. Preto sme sa rozhodli teraz riešiť novelu vyslovene zameranú na premlčateľnosť trestného činu sexuálneho zneužívania, ktorá by bola premlčaná u mladistvých, u dospelých a zároveň aj pre výkon trestu by to platilo. Nepremlčateľnosť, áno. Túto ambíciu riešiť oblasť komplexne sme vôbec nestratili. O to máme stále záujem. Ale vravím, že postupnosťou pomalých krokov chceme možno nastoliť tento problém opäť, aby sa minimálne tá premlčateľnosť začala riešiť.

Podľa štatistík Európskej únie jedno z piatich detí je obeťou nejakej formy sexuálneho zneužívania, a to znamená, že 20 % detí je vystavené nejakému typu sexuálneho násilia. Môžu to byť úplne drobné veci, ktoré sú možno významovo niekde inde, možno až málo cenné až po naozaj veľmi ťažké delikty, v tých 20 % detí. Môžeme sa možno baviť aj o relevantnosti údajov, o ktorých si môžeme hovoriť. Nič to však nezmení na fakte, že tento fenomén máme medzi sebou a nemôžeme nad ním privierať oči a tváriť sa, že problém nemá také veľké rozmery. Musíme si dokonca povedať, že až okolo 70 až 80 % prípadov je takých, kde dieťa páchateľa pozná a dôveruje mu. Čo je však najsmutnejšie, je to, že zrejme až okolo 90 % všetkých prípadov je takých, ktoré zostávajú utajené a neohlásené, ktoré visia nad životom dieťaťa a poznačuje jeho ďalšie pôsobenie, dokonca celý jeho život. Viem, že sme v tejto oblasti na veľmi tenkom ľade, ale treba si uvedomiť, že to, čo bráni dieťaťu vypovedať o skutkoch, je často pocit hanby, strachu alebo lojality voči páchateľovi.

Existujú tendencie pri takýchto prípadoch vnášať pre podozrivého prezumpciu neviny vo väčšej miere. Viac dbáme na ochranu ľudských práv páchateľov a naopak, povinnosť chrániť obeť, v tomto prípade zväčša dieťa, sa hrubo zanedbáva a nielen priamo pri obetiach, ale aj ich príbuzných a ich okolí.
Pri tejto príležitosti si opäť dovolím poukázať na problém, na ktorý už dlho poukazujem spolu práve s kolegyňou Jankou, lebo ona je toho teraz už, keď je poslankyňa, úplnou nositeľkou. Problém prebratia smernice Európskej rady, ktorú už sama vo svojom príspevku spomínala. Takže aj ja si dovolím pripomenúť celú genézu oveľa jednoduchšie, no alebo menej odborne, ako to popísala Janka, ale faktom je, že ak sa dnes ministerstvo spravodlivosti tvári, že smernica bude v dostatočnom čase prijatá, tak rovnako ako Janka potvrdzujem, že nie je tomu tak. Tá smernica, ktorá sa týka vylepšenia, zlepšenia, alebo úpravy práv obetí, nebude transponovaná takmer nijako.

Je mi to strašne ľúto a práve vzhľadom k tomu, že svitla veľká nádej pre všetkých, ktorí sa venujú právam obetí, že konečne aj slovenská legislatíva našla odvahu a chce vytvoriť zákon na ochranu obetí. Vznikla pracovná skupina, začala pracovať, naozaj mala prvé výsledky a potom sa zrazu udialo niečo, čo nevieme čo, ale skrátka rozhodnutie transponovať smernicu vsunutím do pár zákonov nejakých drobností. Naschvál hovorím pár zákonov a naschvál hovorím nejakých drobností, lebo naozaj, zmysel smernice sa týmto úplne stráca v našom trestnom práve, čo mi je opäť veľmi ľúto. Takže možno taký apel na ministerstvo, aj keď tu zástupcov ministerstva žiadnych nemáme, aby v úsilí vytvoriť samostatný zákon na ochranu práv obetí, aby nepoľavili v úsilí, aby ho napriek všetkému, napriek tomu, že sa tvárime, že je smernica, je transponovaná, aby v tomto úsilí pokračovali a verím, že či už táto vláda alebo nasledujúca vláda to dokoná, dokonca budú mať z toho osoh najmä obete.

Mnohí dospelí si bremeno traumy zo sexuálneho zneužívania nesú so sebou dlhé roky od detstva, buď preto, že nedokázali, že sa nedokázali nikomu zdôveriť, alebo naopak, po zdôverení sa a po zdôverení sa narazili na nepochopenia okolia blízkych, prípadne snahu prípad ututlať. To sa naozaj, to sa naozaj veľmi často stáva. Tu by som podčiarkla jednu vec, a to, že často naozaj sme ochotní urobiť pre dobrú povesť viac, ako pre právo človeka, ktorému bolo ublížené. Nad tým by sme sa naozaj mali zamýšľať a robiť všetko pre to, aby to tak nebolo. Týka sa to všetkých prípadov, všetkých prípadov, kde bolo použité sexuálne násilie, aby sme naozaj tú povesť, dobrú povesť človeka nenadradzovali nad právo toho, ktorému bolo ublížené, ktorému bolo skutočne ublížené.

Dôležité je si aj uvedomiť, že tento zákon, ktorý predkladáme, sa týka obetí, ale určite nemáme snahu hovoriť o pomste, čiže stále budem zdôrazňovať, nejde o pomstu, ale ide o ochranu obetí.
Preto na záver by som možnože použila príklad, ktorý som použila aj pri prvej rozprave. Vtedy v januári sme si prečítali správu, že britský moderátor BBC počas 54 rokov svojej praxe, moderátorskej a veľmi váženej praxe, 54 rokov sexuálne zneužíval stovky detí a mladistvých. Tento moderátor zomrel ako 84-ročný. Policajný veliteľ ho označil, alebo tieto skutky označil ako, citujem: "tento otlačok bol široký, bezohľadný a oportunistický". Takto pomenoval to, čo spôsobil vlastne moderátor BBC počas dlhej 50-ročnej éry a sexuálne zneužívanie stoviek detí a mladistvých. "Je jasné", ešte pokračujem, "že využíval svoje postavenie celebrity a zbierania financií na charitatívne projekty, aby získal nekontrolovaný prístup k zraniteľným ľuďom počas šiestich desaťročí." Samozrejme, je to veľmi nepríjemná správa, pokiaľ bol tento človek známy a obdivovaný mnohými deťmi, rodičmi a po rokoch zistíte, že vlastne ten, na koho sa zraky dieťaťa, mnohých detí upierali, hrubo, odporne zneužíval svoje postavenie na to, aby si ukájal svoje chúťky. Je to opäť znak toho, že je potrebné sa zamýšľať nad tým, o čom tu celé ráno rozprávame a verím, že aj to, čo ste tu počuli, vás podnieti k tomu, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.

Za to vám vopred ďakujeme a veríme, že posuniete novelu zákona, ktorá sa týka premlčateľnosti, do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.10.2015 18:41 - 18:43 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Iba veľmi kratučko zareagujem na podávanú novelu. S podobným alebo s problémom, ktorý rieši táto novela, som sa prvýkrát stretla v podstate v petícii, ktorú podáva teraz si už nepamätám presne, či združenie, no proste ľudia, ktorí sa mordujú a trápia so svojimi blízkymi, o ktorých sa naozaj dobre, kvalitne starajú. Je to veľká záťaž pre ľudí, pre zdravých ľudí starať sa o ľudí s nejakým hendikepom. Preto sa mi naozaj zdá čudné, že sú vytvorené iné podmienky pre nadácie a iné podmienky pre ľudí, ktorí sa ešte okrem tej starostlivosti musia aktivizovať zháňaním financií častokrát na veci, ktoré dokážu reálne pomôcť v zdravotnom stave. Mám na mysli teraz, lebo o to najčastejšie ľudia žiadajú, príspevky na rehabilitáciu. Vieme, že rehabilitácie nie sú lacnou záležitosťou a často sú poskytované najmä súkromnými centrami bez nároku na úhradu poisťovňou. Takže aj toto je jeden z dôvodov, prečo veľmi kvitujem takýto návrh novely, ak bude, bola by som veľmi rada, ak by sa plénum rozhodlo ju posunúť do ďalšieho čítania, prijať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 18:25 - 18:27 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakcie. Áno, naozaj proste som za to, aby sa všemožne podporovala činnosť dobrovoľníkov vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú spoločnosti.
Dotknem sa spolupráce Horskej záchrannej služby a dobrovoľníkov a možnože ma napadá teraz len príklad z tohto víkendu, hej, kam sme tu dospeli. A neviem, už ako to povedať, aby som nikoho neurazila, lebo nechcem nikoho urážať, ale, skrátka, vieme, že tento víkend sa stala zasa smutná udalosť, zahynuli dve turistky lotyšské, hej, pričom bolo povolaných 40 profesionálov. Otázka je: Naozaj tam boli všetci schopní záchrany povolaní? Boli tam povolaní len tí, ktorí mali podľa zákona na to odbornú spôsobilosť. Tým len chcem naozaj poukázať, že ak by boli možnože zavolali aj tých ďalších dobrovoľníkov, ktorí sú fyzicky v tom rajóne, možnože naozaj tie panie by boli doteraz živé. Ja vôbec nechcem to nejako viacej naťahovať. Je to smutná udalosť.
Ale urobme všetko preto, aby naozaj dobrovoľní záchranári sa mohli aktívne podieľať na tom, o čom im ide v prvom rade, na záchrane ľudských životov, aby neboli vyčleňovaní s tým, že ty, áno, patríš tam a ty, nie, nepatríš tam. Urobme všetko pre to, aby v konečnom dôsledku boli organizácie začlenené do pomoci záchrany ľudských životov, aby sa sem nevyberali len jednotlivci ako hrozienka. Nechcem sa naozaj nikoho dotknúť a verím, že sa pomaly podarí nájsť ten konsenzus, ale najmä teda v prípade zákona o dobrovoľnej Horskej službe. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2015 18:10 - 18:21 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za ústretovosť, že ste teda potiahli vedenie schôdze za čas, keď môžem vystúpiť.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda opäť sa vyjadriť k zákonu, ktorý sa týka organizovania v podstate profesionálnej Horskej služby a zároveň sa dotýka aj práce dobrovoľníckej Horskej služby, alebo dobrovoľníckych záchranárov.
Po prvom vystúpení som si teda vyslúžila od pána ministra, ak sa to povie tak jemne, dobrú nátierku, zotrel ma ako malé decko. A ešte som sa čudovala, čím som si to vyslúžili, pretože nechápem, že skade ste prišli s tým, že som sa snažila nejako očierniť „vašu“ profesionálnu Horskú službu. Pritom mojím zámerom bolo upozorniť na to, že naozaj skupina dobrovoľných záchranárov sa cíti ukracovaná na svojich možnože možnostiach pomáhať tejto spoločnosti zadarmo. Je to vec, ktorá v normálnej spoločnosti je dostatočne cenená. A je mi ľúto, že nemajú podmienky také, aby mohli fungovať zároveň s profesionálnou Horskou službou.
Medzitým, ako tu ubehlo prvé a druhé čítanie, som sa stretla na podnet, samozrejme, pána ministra so skupinou aj profesionálov, aj dobrovoľníkov, myslím, do témy som sa už dostatočne vhĺbila, aj keď, samozrejme, tá profesionalita tam chýba. Ale aj keď v tom vidím ústretové kroky zo strany ministerstva, musím oceniť teda snahu o vyriešenie podľa mňa patovej situácie, čo sa týka odbornej spôsobilosti. Tak budem stále trvať na tom, čo som hovorila aj v prvom čítaní, že naozaj zákon o profesionálnej Horskej službe istým spôsobom obmedzuje činnosť dobrovoľníkov Horskej služby, minimálne tým, že nie je ochotná zazmluvniť všetkých tých dobrovoľníkov.
Mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať, a potom k nemu poviem krátky komentár, začnem tým.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. V čl. I bode 9 § 8 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „prepravu zranenej osoby pri sklone lyžiarskej trate nad 25 % je povinný zabezpečiť odborne spôsobilou osobou na výkon záchrannej činnosti podľa tohto zákona“.
Odôvodnenie. Horská záchranná služba bola vytvorená so zámerom zabezpečiť výkon záchrannej činnosti vo voľnom teréne. Napriek tomu sa javí, že sa jej hlavné aktivity sústreďujú na lyžiarske trate v exponovaných strediskách, kde je možné zabezpečiť záchrannú činnosť na komerčnej báze. Služby na lyžiarskych tratiach tvorili hlavný príjem dobrovoľníckych organizácií horských záchranárov. Rovnako je potrebné prihliadnuť na finančné postavenie menších lyžiarskych stredísk a dedinských vlekov, ktoré si komfort v podobe zaplatenia Horskej záchrannej služby budú môcť dovoliť len ťažko. Prevádzkovateľ lyžiarskej trate bude oprávnený vybrať si osoby, ktorými prípadne zabezpečí prepravu zranených osôb bez rozdielu, aký sklon má lyžiarska trať.
Bod dva. V čl. I bode 10 § 8a ods. 7 sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „pätnásť“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zvýšiť vekovú hranicu osôb, ktoré sú povinné mať oblečený reflexný bezpečnostný odev alebo na sebe viditeľne umiestnené reflexné bezpečnostné prvky, a to na osoby mladšie ako 15 rokov. Tu je účelom zabezpečiť čo najvyššiu mieru ochrany maloletých osôb a predchádzať ich možným zraneniam a úrazom na lyžiarskych tratiach.
Sú to dva body, pri ktorých pána spravodajcu poprosím, aby dal o nich hlasovať samostatne s tým, že som si vedomá, že prvý bod tohto pozmeňujúceho návrhu neprejde. Aj tak som si povedala, že pôjdem do toho, aby som to predniesla. Tá téma, o ktorej stále hovorím, a ja viem, že to možnože pán minister bude považovať za verklíkovanie, si myslím, spôsobuje tu ten najväčší problém. Odborná spôsobilosť a zasahovanie možnože do výkonu tých dobrovoľníckych zložiek v plnej miere vedia nahradiť aj profesionálov na zjazdovkách, ktoré doteraz vlastne aj zákonom mali pokryté dobrovoľníkmi.
Druhý bod sa týka takého možnože zlepšenia. Keďže dávame povinnosť lyžiarom do veku 15 rokov mať povinné prilby, myslím si, že je vhodné, aby aj pri organizovaných činnostiach, pričom máme na mysli lyžiarske škôlky, školy alebo aj lyžiarske kurzy, čo je organizovaná činnosť, mali povinnosť mať reflexné prvky deti vo veku nielen do 6 rokov, ale naozaj minimálne do 15 rokov. Ja by som bola aj za to, keby sa ten vek vôbec neuvádzal. Na každého, kto sa učí lyžovať, či má vek 6 alebo 15, alebo 60 rokov, nech je upozornené práve tým reflexným odevom. Ale som vďačná za to, že možno aspoň vek 15 rokov má šancu na prejdenie v tom návrhu.
Vrátim sa ale k podstate. Každý jeden poslanec dostal od tých dobrovoľníkov v podstate dva listy, v ktorých upozorňujú na dva vážne problémy. Prvým listom upozorňovali na to, že zákon o Horskej službe obmedzuje ich činnosť. Ja vidím najväčší problém ani nie v tom, že sa štát rozhodol organizovať činnosť Horskej služby, tak ako sa rozhodol, ale veľký problém vidím v tom, že zároveň so zákonom o Horskej službe, o jej profesionáloch, zjednodušene povedané, nevznikol aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe. To je jablkom sváru a možnože aj práve tým celkom nepochopením možnože aktivít jednej aj druhej strany, jablkom sváru, ktoré sa vlastne len rozširuje, zvyšuje, akoby neexistovalo zatiaľ v pohode tu riešenie, ktoré by boli obidve tie skupiny schopné akceptovať.
Takže týmto by som chcela veľmi poprosiť ministerstvo, pod gesciou ktorého bude zrejme aj zákon o tých dobrovoľníkoch, aby sa aj on do toho zainteresoval, aby na základe toho, síce viem, že má poverenie zostavovať tento zákon o dobrovoľnej Horskej službe Rada vlády pre občiansku spoločnosť, sa aj ministerstvo možnože aktívne zainteresovalo do prípravy tohto zákona. Pomohlo by to naozaj naštrbiť nie veľmi dobré aj medziľudské vzťahy, ktoré, verím, majú tiež veľký vplyv na to nepochopenie možnože tých zmien v zákone, ktoré sú presadzované aj dnes.
Veľmi rada by som ešte upozornila na pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu a ktoré máte rozdané v laviciach.
Pán poslanec Šuca dáva pozmeňujúci návrh, ktorý zastrešuje akoby horské sprievodcovstvo. S tým nejaký problém nemám. Čo však úplne zarazilo mňa, a teda aj dobrovoľníkov je rozšírenie pôsobnosti Horskej záchrannej služby, to doplniť o horstvá, v ktorých naozaj doteraz pôsobia dobrovoľníci, aj keď mi bolo, myslím, pánom kolegom Lukšom povedané, že v Bukovských vrchoch nie sú žiadni dobrovoľníci. Overovala som si túto informáciu. Sú tam záchranári, ktorí sú pod Červeným krížom, hej, zjednodušene povedané. Tak opäť im berieme možno možnosť realizovať sa. A pritom len poviem, že pôjde opäť o vynakladanie väčších prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Sú to peniaze, ktoré možno mohli byť použité na efektívne aj školenie, aj vystrojenie dobrovoľníkov.
Pán predseda ma požiadal, aby to vystúpenie bolo krátke, tak by som ho nerada sklamala.
Na záver by som chcela ešte raz oceniť snahu ministerstva vzhľadom na to, čo sa dostalo do zákona o povinnostiach osôb, ktoré sú na zjazdovkách, a aj tých, ktorí organizujú činnosť, aj ktorí vlastne prevádzkujú vleky, prevádzkovateľov, že mal pre tých dobrovoľníkov snahu o vyriešenie patovej situácie ohľadom ich odbornej spôsobilosti. Za to mu ďakujem. Verím, že svoj sľub dodrží. A do budúcna by som ho veľmi prosila, aby ešte tých rokovaní, možnože sa niekedy zdá, že sa predsa len nevie niekto s niekým dohodnúť, bolo viac a možnože aby sa zapisovalo to, čo sa tam dohodne, aby nevznikali potom ďalšie šumy. Možnože jediný problém vidím v tých šumoch, že ľudia, ktorí reprezentujú dobrovoľnícke organizácie, nekonajú na vlastnú päsť, ale konajú na základe rozhodnutia predsedníctva jednotlivých združení a organizácií. Takže v tomto je tá ich právomoc možnože aj okliesnená, aj keď si poviete, že ide len o občianske združenia.
Takže ďakujem veľmi pekne. A verím, že sa čím skôr dostane do parlamentu aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe, ktorý tu upraví vzťahy medzi profesionálmi a dobrovoľníkmi. Opäť poviem, že dobrovoľníci robia túto prácu alebo toto poslanie naozaj srdcom. Takže nechajme im, nech majú možnosť rozvíjať toto svoje poslanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.9.2015 11:30 - 11:30 hod.

Erika Jurinová

151.
Veľmi kratučko, chcem poslancov všetkých poslancov poslať, pozvať v nedeľu o 15.00 hod. na Pochod za život, ktorý je len úctou k životu, prejavom úcty ku akémukoľvek životu.
Ďakujem.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Skryt prepis