Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Mikuš, dovoľ mi poďakovať ti za vcelku vecné vystúpenie. A treba povedať, že vecná diskusia dominuje aj väčšine rokovaní výboru pre hospodárske záležitosti.

Dovoľ mi ale zareagovať na záverečnú časť tvojho vystúpenia, kde si položil možno filozofickú otázku, že nie je tých automobiliek priveľa. Ja sa pýtam, kde sa v materiáli píše, že to bude práve automobilka, veď to je v zákone, všeobecne platnej právnej norme.

Ale trošku ma už začína hnevať také to vžité, čo je aj v našej spoločnosti, aj ja sa s tým stretávam, že automobilka znamená len nejakú tupú, nepremyslenú výrobu, len nejaké zváranie a do b, do c, primitívne vkladanie, pásovú výrobu. Sám predsa vieš, že to nie je pravda. Dnes už automobilky sú vysokosofistikovanými výrobnými závodmi s vysokou pridanou hodnotou, dokonca niektoré s vlastným výskumom a vývojom a aj tu na Slovensku. Veď napríklad Volkswagen, ktorý, mimochodom, prežil aj turbulencie výroby, zavádza ďalšiu výrobu modelov teda ďalších modelov, znova zložitejších, znova náročnejších. Dokonca vytvoril si vlastné výskumno-vývojové centrum v Stupave. A toto centrum, dámy a páni, je jednou z najziskovejších súčastí koncernu. Takže nemyslím si, že ísť touto cestou je zlé. A ak by prišla aj nejaká iná potenciálna automobilka, ja verím, že, tak ako si povedal, tie technológie budú nové, modernejšie a určite dnes v rámci optimalizácie nákladov každého veľkého producenta áut je aj vlastný výskum a vývoj v mieste výroby.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vitajte. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1639 zo 17. júna 2015 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1624).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 90. schôdzi dňa 18. júna , teda dnes. Uznesením č. 453 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.

Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nič sa nestalo, prosím pána poslanca Rašiho, aby vás nerušil. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1575 z 1. júna 2015 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 9. júna 2015 a prijal uznesenie č. 614. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 426. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej (tlač 1556a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 447 zo 16. júna 2015.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1550 z 29. apríla 2015 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 425. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s odvolaním vyhlásenia Slovenskej republiky o neuplatňovaní dodatkov CUI, APTU a ATMF k dohovoru COTIF v znení protokolu 1999.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika uložila 31. januára 2007 nasledovné vyhlásenie do záverov diskusie týkajúcej sa pristúpenia Spoločenstva ku COTIF, Slovenská republika nebude uplatňovať tieto dodatky COTIF. Jednotné právne predpisy pre zmluvy o využívaní železničnej infraštruktúry v medzinárodnej železničnej preprave (CUI), dodatok E k dohovoru, jednotné právne predpisy pre vyhlásenie záväzných technických noriem a prijatie jednotných právnych predpisov pre železničný materiál určený na používanie v medzinárodnej preprave (APTU), dodatok F k dohovoru a jednotné právne predpisy pre technické schvaľovanie železničného materiálu používaného v medzinárodnej doprave (ATMF), dodatok G k dohovoru.
Vzhľadom na to, že nadobudla platnosť dohoda medzi Európskou úniou a Medzištátnou organizáciou pre medzinárodnú železničnú prepravu o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnej železničnej doprave COTIF z 9. mája 1980 v znení protokolu z 3. júna 1999, ktorá bola podpísaná v Berne dňa 23. júna 2011, prezident Slovenskej republiky odvoláva vyššie uvedené vyhlásenie notifikované Slovenskou republikou.
Správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Odvolaním vyhlásenia Slovenskej republiky o neuplatňovaní dodatkov CUI, APTU a ATMF k dohovoru COTIF v znení protokolu 1999 (tlač 1466a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 446 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výboru, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rad Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pani, predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1560 zo 7. mája 2015 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 9. júna 2015 a prijal uznesenie č. 613. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 424. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 1390a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 445 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

172.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 1574. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

166.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Pán kolega Daniš, ďakujem ti za tvoje vystúpenie plné dôležitých vybraných faktov z tak rozsiahleho zákona, akým stavebný, nový stavebný zákon nepochybne je. V záverečnej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o skvalitnení práce stavebných úradov, s tým sa dá len a len súhlasiť, lebo naozaj, dnešný stav je taký, že na tých stavebných úradoch sedí kdekto a potom to aj možno vyzerá tak, ako spomínali aj tvoji predrečníci v rozprave. Častokrát sú to ľudia, ktorí nemajú so stavebníctvom nič spoločné, nemuseli splniť takmer žiadne, takmer žiadne kvalifikačné predpoklady alebo predpoklady vyplývajúce z predchádzajúcej praxe a komplikuje to život nielen občanom, ktorí sa stávajú stavebníkmi v zmysle stavebného zákona v určitej fáze, ale aj inštitúciám, ako sú napríklad prevádzkovatelia elektrární, energetických zdrojov už existujúcich, keď chcú povedzme niečo rekonštruovať alebo postaviť vo svojich areáloch nové, modernejšie technológie.

Jednoducho starostovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto časti legislatívy tak, aby vedeli efektívne posúdiť, že či výstavba novej linky na, ktorá, alebo či výstavba nového kotla, ktorý znižuje emisie, je dobrá alebo zlá a častokrát konajú veľmi emotívne aj na nátlak rôznych pokútnych záujmových združení, ktorí ich presvedčia o "svojej pravde". Takže keď tam budú sedieť odborníci, ktorí majú vzdelanie a prax, verím, že sa nielen zrýchli, ale aj vysoko zefektívni a skvalitní celé stavebné konanie.

Ešte raz, vďaka za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, naozaj užitočné vystúpenie. Dve také veci, o ktorých ste hovorili. Nielenže boli tieto strategické podniky sprivatizované a čo sa týka práve Slovenských elektrární spoločnosťou Enel, ktorá, a to tu ešte dnes nezaznelo, nemala predtým skúsenosť s prevádzkou jadrových elektrární, lebo portfólio pred kúpou Slovenských elektrární, portfólio spoločnosti Enel jadrové bloky nezahŕňalo. Takže to bol naozaj aj z pohľadu bezpečnosti, a nielen energetickej, ale aj tej praktickej a vecnej, naozaj odvážny, odvážny krok. S takou odvahou nič netušiaceho, ako hovoria horolezci.
Ale hovorili ste tu aj o tom, že nielen sprivatizovať, lacno kúpiť, ale potom tie mnohé spoločnosti, dali ste príklad napríklad SPP, aj zdierali ľudí prostredníctvom neustálych cenových návrhov. Veď vláda, ktorá privatizovala, vytvorila také legislatívne prostredie, že umožnila podávať cenové návrhy na Úrad pre reguláciu nie cez valné zhromaždenia, ale cez predstavenstva, v ktorých mali pohodlnú väčšinu. Vláda Roberta Fica tento stav zlepšila a vrátila túto právomoc, teda právomoc podávať cenové návrhy, naspäť na valné zhromaždenia. Takže nebola to len samotná privatizácia, ale aj kroky, ktoré umožnili tým, ktorí sprivatizovali tieto podniky, ďalej zdierať a vykorisťovať cez neúmerne vysoké ceny sieťových záležitostí.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister Žiga, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Bolo naozaj zaujímavé a plné faktov, o niektorých sme dokonca nevedeli ani my, členovia hospodárskeho výboru. Ale čudujem sa, že sa zamýšľate nad konaním ľudí, ktorí predali Slovenské elektrárne za cenu jedného jadrového bloku v tom čase. Jednoducho títo ľudia nemajú morálne právo nás alebo túto vládu dnes kritizovať, pretože z môjho pohľadu bola privatizácia Slovenských elektrární, ale aj iných strategických, sieťových podnikov jednoducho ekonomickou vlastizradou, páni. A vy, ktorí tu dnes štekáte, ste za túto ekonomickú vlastizradu priamo zodpovední.
Viackrát tu bolo spomenuté meno kolegu z výboru Maroša Kondróta, ktorý sa vyjadril proti privatizácii ako člen vtedajšej komisie. Nie som si úplne istý, či hlasoval proti, ale mám pocit, že sa zdržal pri tom hlasovaní. Nie je tu. Keď sa vráti zo zahraničnej pracovnej cesty, tak sa ho môžete na to spýtať. Tak, láskavo prosím, netvrďte nejaké tvrdenia, že Maroš Kondrót vtedy nominant v tej komisii parlamentnej strany SMER nejakým spôsobom odobroval túto privatizáciu. Maroš Kondrót vždy otvorene vyjadroval nesúhlas strany SMER s akoukoľvek privatizáciou, páni. A to si môžete overiť.