Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.6.2015 o 18:56 hod.

Mgr.

Andrej Kolesík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.9.2015 10:22 - 10:23 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1721).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 19:25 - 19:27 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Madej, naozaj z môjho pohľadu zaujímavé vystúpenie plné faktov a vecných argumentácií. Keď som vás tak počúval, tak som si uvedomil možno jednu vec, o ktorej sa tu dnes nehovorilo. Už sa tu spomínali riziká, choroby a tak ďalej, porušovanie plošné zákonov, nelegálne prekračovanie hraníc. Dnes som zachytil dokonca informáciu, že je možné kúpiť si falošný sýrsky pas za pár sto dolárov. Jeden novinár to vyskúšal, myslím holandský, a urobil to tak zaujímavo, že fotografiu tam dal nie svoju, ale holandského premiéra. Bez problémov mu ten pas vyrobili.
Takže naozaj sýrsky pas bude mať veľkú cenu a možno už fungujú plošné falzifikátorské dielne na tento dokument.
Nielenže je tu pohyb nelegálnych migrantov, ktorí porušujú zákony, tak ako ste povedali. Ale skontroloval niekto tých ľudí, ale teraz nemám na mysli z hľadiska chorôb a iných medicínskych záležitostí, k tomu ja, na to ja nie som odborník. Ale zdravý sedliacky rozum sa ma pýta, čo všetko majú v tej svojej batožine? Čo všetko prenášajú v tých batohoch? Áno, určite možno z veľkej miery sú to základné veci: potraviny, veci na prežitie, deky. Ale čo ak sú medzi takýmito predmetmi aj zbrane, výbušniny, iný materiál, ktorý je možné použiť na teroristické útoky na území Európy? Máme istotu, že nie sú? Urobil niekto takýto skríning? Keď opúšťate, alebo nie, naopak, ak vstupujete do schengenského priestoru na ktoromkoľvek letisku mimo Schengenu, div vás nevyzlečú donaha. A nám tu pobehujú tisíce ľudí po Európe, ktorí môžu mať vo svojej batožine čokoľvek a my o tom nič nevieme!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 17:40 - 17:42 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Chren, nepochybne úmysel tohto zákona je pozitívny a mám silné nutkanie ho podporiť. Sám sa tejto téme ako člen hospodárskeho výboru, v ktorého v gescii je aj retailový predaj alebo po slovensky maloobchod, venujem dlhodobo. Mám však dve také otázky na vás.

Boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, prečo ste v tom období neprišli s takouto iniciatívou? Neviem, trošku mi to príde také zvláštne, ale, dobre, nepolitikárčime, sadnime si k tomuto, porozprávajme sa o tom, opakujem, úmysel sa mi zdá byť v poriadku. A súhlasím aj s tými argumentmi, ktoré ste tu ako predkladateľ aj vo vašom vystúpení v rozprave uviedli, lebo naozaj sú to vecné argumenty a myslím, že sú pravdivé.
Ďalej sa chcem spýtať, ako riešite napríklad DPH, lebo súčasný stav je taký, že ak by aj chcel malopredajca, resp. obchodník pri súčasne právnom platnom stave darovať potraviny po dobe minimálnej spotreby, tak musí za ne zaplatiť DPH. A niekedy alebo takmer vždy zo skúseností predajcov to vychádza tak, že zlikvidovať legálnou cestou, predpísanou, tieto potraviny je lacnejšie pre obchodníkov, ako ich venovať, darovať, posunúť ďalej, pretože musia zaplatiť z nich DPH. Neviem, nenašiel som to vo vašom návrhu, ale to neznamená, že by sa s tým nedalo niečo urobiť. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 18:42 - 18:44 hod.

Andrej Kolesík
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.6.2015 18:26 - 18:34 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Veľmi zrýchlene zopár mojich poznámok k tejto rozprave. Ja ako neprávnik tu vnímam určitý spor o vyvlastňovanie a o ten proces ako taký, ale chýba mi tu v tejto diskusii jedna taká z môjho pohľadu dosť zásadná vec.
K tomu vyvlastňovaniu len toľko. Vyvlastnenie je posledným krokom v nejakom postupe, kedy mu predchádza oslovenie toho konkrétneho vlastníka a snaha o dohodu. A podľa mojich informácií, ktoré mám, vo veľkej väčšine prípadov je dosiahnutá dohoda, teda odpredaj za primeranú náhradu. Vy, ktorí sa tomu venujete, lepšie viete ako ja, aké všetky kroky to obnáša. Čo však mne tu chýba v tejto diskusii, je to, prečo si ja osobne myslím, že je dôležité, aby sme schválili túto novelu zákona o príprave významných investícií.
Všetci veľmi dobre viete, že sme v hre o viacero investícií. A nemám na mysli len tie posledné medializované informácie. V minulosti sme o niektoré významné investície prišli, už to tu bolo spomenuté. Prišli sme o ne najmä preto, lebo sme nevedeli ponúknuť dostatočne veľké vhodné plochy na realizáciu týchto investícií.
Jednoducho sme v súťaži, panie poslankyne, páni poslanci, sme v súťaži s okolitými štátmi a najmä našimi susedmi, s ktorými máme inak veľmi dobré bilaterálne alebo aj skupinové vzťahy. A mám na mysli najmä štáty V4, teda okrem nás Česko, Poľsko a Maďarsko. Veľká väčšina z vás, ktorí sa tomu venujete, rozoberal som to napríklad s kolegom pánom poslancom Bobíkom, vie, že napríklad Poliaci, ktorí sú mimochodom veľmi úspešní v získavaní a v umiestňovaní zahraničných investícií na svojom území, majú trvale pripravené menšie, väčšie, ale aj rozľahlé územia o výmere niekoľkých stovák hektárov, ktoré sú pripravení ponúknuť zahraničným investorom. A aj preto sú úspešnejší ako napríklad my. Takisto v Českej republike sú pripravené takéto územia, ktoré dosahujú tiež cez 100 hektárov, nie že ich idú vyvlastňovať, majú nich pripravené.
To znamená, že ak príde zahraničný investor, ktorý chce minúť, ktorý chce minúť svoje vlastné peniaze, umiestniť ich tu na niekoľko rokov, desiatok môžeme povedať, veď si spomeňte, že Volkswagen neprišiel včera a nie je tu dva týždne. Dokonca z jedného závodu už má dnes štyri, a teda aj iné firmy. Tak asi aj ten investor - už tu nie je pán profesor Huba - má právo si povedať alebo požadovať nejaké umiestnenie.
Ja tento návrh zákona vnímam ako určité otvorenie vyjednávacích možností vláde, ktorá prostredníctvom ministerstva hospodárstva dostáva do rúk nástroje k tomu, aby ponúkla čo najlepšie podmienky potenciálnym investorom, a to nie je len tá automobilka, páni kolegovia z opozície, to môžu byť rôzne iné, ktoré v budúcnosti môžu prísť alebo prejavia záujem o to, aby k nám prišli.
My dávame týmto zákonom alebo touto novelou do rúk vláde a ministerstvu hospodárstva nástroje, aby mohli mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Snáď sa nejdeme prieť, aj keď je to teda, pochopil som, viac-menej právnická diskusia o tom, že či je vo verejnom záujme, aby sme tu mali nejakú inú investíciu alebo nejakú novú investíciu, ktorá prinesie nové pracovné miesta, ktorá prinesie multiplikačné efekty 1 : 4 minimálne, tak je to v prípade automobiliek, ktorá dá prácu tisícom ľudí, na ktoré budú naviazané dodávateľské firmy a tak ďalej a tak ďalej atď. Tí ľudia budú dostávať mzdu, budú z nej platiť dane a odvody a tak ďalej a tak ďalej.
A viete čo, pán poslanec? Možno sa vám to nebude páčiť, pán poslanec Hlina, ale viem si predstaviť, že niekde, kde sú na to vhodné podmienky, napríklad kde je nejaký zdroj termálnej vody, prečo by nemohol vzniknúť aj nejaký aquapark alebo niečo podobné? No prečo nie? Mne je jedno, ako sa to bude volať. Ale prečo nie? To nie je segment trhu služieb? A keď tam preinvestujú 100 mil. eur a dajú prácu 300 ľuďom, prečo by nemohol vzniknúť aquapark? Vy to tak hanlivo nazývate ako nejaké Krtkolandy, v zásade mi je jedno, ako sa to bude volať. Máme úspešné aquaparky na Slovensku, ktoré jednoducho sa stále rozširujú, a snáď mi nechcete povedať, že sú to nejaké, že sú to nejaké zlé investície alebo zlé poskytované, alebo zlé miesta, kde sa poskytujú služby? Ale to je môj osobný názor, reagujem tak na vás. A prečo nie, prečo nie? To je nejaká zlá investícia?
A okrem toho v zmysle tohto zákona rozhodne o tejto investícii vláda, to nie je automatický proces. Ja považujem za normálnu investíciu aj aquapark, ktorý je vybudovaný v súlade s legislatívou, v súlade so všetkým, čo k tomu treba, za príslušnej a primeranej ochrany či už samotných obcí, ktoré do toho budú vstupovať, alebo toho celkového územia v rámci procesu EIA, ktoré takáto stavba iste musí mať, takže nevidím, prečo by sme sa mali hanlivo pozerať aj na takýto druh investície.
Čo len tie, ktoré poviete vy, pán kolega, sú správne?! Aj ja by som chcel mať zo Slovenska 100-percentnú znalostnú ekonomiku, ale, žiaľ, vývoj a realita ukazujú trošku inak.
Aj z tohto dôvodu a aj z toho, čo vzniklo v diskusii v prvom čítaní o návrhu novely tohto zákona, mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou č. 1625.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2004 Z. z., zákona č. 542/2004 Z. z., zákona č. 466/2005 Z. z. a zákona č. 219/2013 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 2 § 1 odsek 11 znie:
"(11) Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha a
b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb2a), činností v oblasti výskumu a vývoja."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a) znie: "2a) Čl. 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so spresnením predmetného ustanovenia, ktorého obsahom je definícia strategického parku.
Čo sa týka poznámky pod čiarou k odkazu 2a), ide o vecné a legislatívne upresnenie v § 1 ods. 11 písm. b) v tom smere, že sa presne definuje, čo sú to služby v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Áno, tento pozmeňujúci návrh som pripravoval v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, nechápem, ak sa to niekomu zdá nelogické alebo zlé, som člen príslušného gestorského výboru, teda výboru pre hospodárske záležitosti, a s kým iným by som ho asi mal konzultovať? Predpokladám, že nie asi s ministerstvom zdravotníctva.
Ďakujem vám za podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.6.2015 17:22 - 17:25 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1817 z 19. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 628 z 23. júna 2015 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 454 taktiež z 23. júna 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 455 z 23. júna 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.6.2015 18:56 - 18:56 hod.

Andrej Kolesík

Veľmi stručne, kolegyne, kolegovia, keďže máme o štyri minúty 19.00 hodín, dovoľte mi zhodnotiť rozpravu.. V rozprave vystúpilo päť poslancov a veľmi ma teší, že nikto z tých, ktorí vystúpili v rozprave, nedal v zmysle § 73 ods. 3 návrh na jeho dopracovanie alebo na nepokračovanie v rokovaní o ňom alebo že ho Národná rada neprerokuje v druhom čítaní. Takže teším sa na vašu podporu pri hlasovaní zajtra, prajem pekný večer.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2015 18:45 - 18:47 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis

Štefan, veľmi ma mrzí, že si na úvod svojho vystúpenia povedal, že budeš hlasovať proti tomuto návrhu novely. Je to tvoje slobodné rozhodnutie. Mne neostáva nič iné, len ho rešpektovať. Ale dovoľ mi tri krátke poznámky k tomu vystúpeniu povedať.

Vyvlastňovanie. Mal som taký pocit, že to ti tam najviac prekáža. Uvedom si, ale, že vyvlastňovanie je posledným krokom na ceste v istom procese, a to vtedy, keď nie možná dohoda za primeranú náhradu. Nemaj, prosím, predstavu, že teraz príde zlý štát a všetkým to bez nejakých diskusií, bez toho, že by s nimi komunikoval, alebo bez toho, že by im ponúkol primeranú náhradu, jednoducho zoberie. To tak nefunguje, ani v zmysle tohto zákona, ani v zmysle iných zákonov. Je to proces. A jeho posledným záverečným, konečným krokom je to vyvlastňovanie. Ver mi, že drvivá väčšina ľudí má tendenciu sa tu dohodnúť.

Katastrálne územie. Rozoberal si tu možno také desivé príklady. Vieš o tom, Štefan, že automobilka PEUGEOT CITROEN v Trnave, jej objekt sa rozprestiera v dvoch katastrálnych územiach? Je to katastrálne územie mesta Trnava a katastrálne územie obce Zavar. Ja nie som legislatívec ani právnik, ale predpokladám, že navrhovateľ myslí tu susediace katastrálne územia, Štefan, lebo niekedy pri takých veľkých výmerách keď to jednoducho uložíš do tej mapy, tak niekde to má toho najviac a niekde v okolí tých to má toho menej. To je logika veci.

A posledná vec. Zo dňa na deň sa nič nedeje, Štefan, ani žiadna automobilka sa jednoducho nezdvihne a neodíde. Vždy tomu predchádzajú rokovania. A nevieme ovplyvniť chod sveta, ale zo dňa na deň nepríde nič, možno príde iba jeho koniec.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2015 18:02 - 18:04 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hlina, naozaj, neberte, prosím, moje vystúpenie ako na vaše vystúpenie. Ja som vystupoval autonómne. Tie otázky, ktoré ste položili vo svojom vystúpení, sú otázkami na predkladateľa. Takže to je toľko k tomu.

A určite, verte mi, to ma ani len nenapadlo, aby som mal cieľ vás poučovať, len tu padli v rozprave či už k tomuto návrhu zákona alebo aj v predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie mnohé otázky a možno vy to viete, vy poznáte tie odpovede, ale nie všetci kolegovia poznajú ten proces, tak som sa snažil ho naozaj veľmi jednoducho vysvetliť, pretože on je naozaj veľmi zložitý a niekedy ho komplikuje aj to, že unikajú informácie a potom si tí potenciálni investori povedia: „No tak keď je to takto, tak my ani nemáme záujem ďalej o tomto našom projekte alebo o tejto našej investícii vôbec rokovať.“ A potom idú niekde, kde si vedia dohodnúť lepšie podmienky a zároveň sa cítia komfortnejšie v komunikácii.
Takže, ešte raz, ja vnímam túto novelu ako nástroj na vyjednávanie pre ministerstvo hospodárstva a potom neskôr vládu Slovenskej republiky, ako nástroj na to, aby tu mohli byť umiestnené investície, ktoré budú produkovať výrobné kapacity, ktoré budú zamestnávať ľudí, budú dávať prácu, ktorými sa budú platiť dane a zvyšovať tak HDP našej ekonomiky. To je len toľko.

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.6.2015 17:42 - 17:56 hod.

Andrej Kolesík Zobrazit prepis

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére podeliť sa s vami o zopár myšlienok alebo pohľadom, aký mám na to ja, a možno aj informovať o niečom tých, ktorí nie sú členmi výboru pre hospodárske záležitosti, kde bola k návrhu na skrátené konanie vcelku zaujímavá diskusia, padlo tam veľa zaujímavých otázok, pretože padali tu z pléna otázky aj od viacerých rečníkov pri návrhu na skrátené konanie s tým, že je možno nejaký nedostatok informácií alebo možno nejaké zahmlievanie.

Trošku ma aj mrzí to nepochopenie zo strany niektorých kolegov, ktorí sa snažia silou-mocou napasovať túto novelu zákona na nejakú konkrétnu investíciu. Treba si uvedomiť, kolegovia, ani ja nie som právnik, tak ako mnohí z vás nie sú právnici, že zákon je všeobecne platná právna norma a jednoducho neviete, čo ani by nebolo správne, napasúvať nejaké zmeny na nejakú konkrétnu investíciu alebo na nejaký konkrétny zámer. Dokonca ja by som s tým nesúhlasil.

Ale uvedomme si inú vec. Pri takých významných investíciách, ktoré sa majú realizovať na území, ktoré má viac ako 250 hektárov, ktoré sa rátajú v stovkách miliónov, o tieto investície je obrovský záujem. A nemyslite si, že tie štáty, ktoré majú potenciál takú investíciu získať, sa k sebe správajú ako nejakí kamaráti. A to teraz myslím v dobrom. Veď sme členom V-4 a niektorí investori zvažujú umiestnenie svojich investícií do štátov, ako je Poľská republika, Maďarsko, Česká republika alebo aj Slovensko. A jednoducho sem príde nejaká súťaž týchto štátov, za ktoré niekto vyjednáva, vyjednáva exekutíva, teda vláda v našom právnom prostredí prostredníctvom ministerstva hospodárstva. A jednoducho, áno, je to určitý spôsob dohadovanie. Ponúknete investorovi, najprv musíte poznať predstavu toho investora, čo, koľko, v akom objeme investičnom, koľko pracovných miest, aký typ výroby, aký typ služieb? Ešte aj toho sa dotknem, pán poslanec Hlina, lebo rozumiem tej otázke.

Ale dovoľte mi teraz odbočiť. Určite si pamätáte na nedávne obdobie, keď Slovensko bolo v hre o umiestnenie distribučného centra americkej spoločnosti Amazon. A to čo je teda? Aký druh priemyslu je to? Vyrába niečo? Nie, nevyrába. Ubytováva niekoho? Nie, neubytováva Dováža a preváža, dajme tomu, logistické služby má, pretože dovezie z tlačiarne knihy, tie nejakým spôsobom skladuje a rozposiela po celom svete alebo regióne, kde sedia, tisíce, milióny kníh svojim klientom, ktorí si objednali cez rôzne či už ich alebo ich spriatelených nejakých roznášačov tieto knihy, filmy, videá. Ja nepoznám to portfólio. Takže aj preto sú tam tie služby, napríklad z môjho pohľadu.

Ale myslím si, a naozaj, pán poslanec Hlina, nemusíte tu so mnou súhlasiť, ani ostatní kolegovia, ale nielen v tejto novele, ale aj v samotnom zákone o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií má vláda pomerne exaktné kritériá, čo by mala spĺňať takáto investícia. Takže ja sa nejakým spôsobom neobávam, že nejaké nám tu začnú vyrastať gýčové krtkolandy alebo niečo podobné. Veď majme trošku aj súdnosť a elementárnu mieru dôvery vo vládu, a bolo to tu už povedané mojím kolegom Jozefom Mikušom, nech je zložená z kohokoľvek.

Tiež sa mi možno nepáčila tá predchádzajúca vláda (alebo tie vlády predtým), ale rešpektoval som, že z volieb získala právo a má teda v zmysle zákonov a ústavy právo rozhodovať. A to, že sa mi nepáčila, neznamená, že som tých, ktorí v nej sedeli, považoval za hlupákov. Takže majme naozaj trošku mieru dôvery a snažme sa ju aj pretaviť aj smerom k vláde, ak keď viem, že teda pre opozíciu je to niekedy ťažké.
Ale naspäť k tým investíciám alebo k tomu, prečo je to tak rýchlo a prečo možno sa tu nevie úplne všetko. Neviem ani ja, ani kolegovia z výboru nevedia, verím, ani vy neviete a, myslím si, asi nikto nevie všetko.

Vrátim sa k tomu procesu vyjednávania, pán poslanec Hlina. Áno, prejavil záujem nejaký investor o investíciu XY a hľadá vhodné umiestnenie. No príde za kým? Príde na ministerstvo hospodárstva alebo príde za SARIO-m, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, a povie vám teda veľmi hrubú schému ako to asi prebieha, na tom nie je nič tajné, povie tak: „Toto a toto som, toto je môj profil, uvažujem o tomto, v takom objeme, v takom rozsahu, potreboval by som od vás toto.“ To je zhruba obsahom toho prvého stretnutia. A potom na ďalších stretnutia sa veci precizujú. Ale, samozrejme, je rozdiel, či príde niekto, komu stačí 50 hektárov, 100 hektárov a kto chce preinvestovať 50 mil., 75 mil., alebo či príde niekto, kto potrebuje 200 hektárov, 250 hektárov a kto chce preinvestovať stovky miliónov eur, možno aj viac. A tak isto SARIO posudzuje alebo vypracováva tony materiálov, potom ďalej pre ministerstvo hospodárstva a pre samotnú vládu, na základe ktorých sa rozhoduje ďalej čo sa urobí, kde sa urobia ponuky, kde sa vyjde v ústrety a tak ďalej a tak ďalej. Takto to bolo pri minulých investíciách.

Viete, nemajme tú potrebu nejakým spôsobom zasahovať alebo absolútne neveriť vláde pri jej snahe vyjednať čo najlepšiu pozíciu pre získanie tej investície. My sme zákonodarcovia, našou úlohou podľa môjho názoru je vytvoriť podmienky vláde v tom procese, ktorý je, mimochodom, veľmi citlivý. Tí investori veľmi negatívne nejakým spôsobom vnímajú, keď sa veci vynášajú von, do mediálneho prostredia, keď ešte nie je s nimi dohodnuté všetko, dobre viete, že nie je s nimi dohodnuté nič. Aj niektorí ste to povedali, že týmto spôsobom bude sa to vykupovať dopredu a čo potom bude s tým. To tu nikde nie je napísané. My svojím spôsobom rozväzujeme vyjednávačom vo vláde alebo na ministerstve hospodárstva ruky, ktorí môžu povedať, že: „Počúvajte, chlapi, máme aj takúto možnosť, ak by ste naozaj chceli 300 hektárov, bude to zložité, ale skúsme to hľadať, ale vy musíte postaviť nielen nejakú karosáreň, ale aj toto, toto a toto, zamestnať taký podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo z iných regiónov.“ Viete, to vyjednávanie nie je jednostranné, že investor príde, rozkopne dvere a diktuje si požiadavky. Je to zložité, náročné, ťažké. Často sa to skončí aj neúspechom. Pán poslanec, ja možno od vás chcem niečo kúpiť, vy si pritom poviete cenu, ja vás tu budem jednoducho tlačiť dole, kde ale nejaká hranica pre mňa, takisto ako aj pre vás je neprípustná. Tak si podáme ruku a rozídeme sa. Ale to neznamená, že to scelené územie alebo potenciálne ponúknuté územie si niekto odnesie na chrbte domov. Tak bude využité pre inú investíciu, potenciálnu.

Viete, prečo si myslím, že sú Poliaci úspešnejší v získavaní takýchto veľkých investícií ako my? Majú skvele vypracovaný aktívny manažment niečoho podobného, ako je u nás SARIO. Tým nechcem SARIO nejako, samozrejme, devalvovať, ale Poliaci sú v tom jednoducho lepší, dovolím si tvrdiť, že aj Česi sú na tom tak. A sú dve také lokality v Poľsku. Samozrejme, Poľsko je rozlohou väčšie ako Slovensko. Z nich jednu majú tuším cez 250 hektárov a jednu dokonca cez 300 hektárov. Nič na nej nie je, pán poslanec, zatiaľ. Ale majú ich v ponuke, keby niekto prišiel a povedal znova: „Chlapi, potrebujeme toto a toto, takú a takú výrobu, toľko a toľko ľudí.“ A Poliaci potom prídu s mapou: „Aha, kde je investor, toto tu máte, tu je takáto infraštruktúra, beriete, neberiete to, ideme alebo nejdeme sa baviť ďalej.“ (Ukázanie listov papiera formátu A4.)

A už to tu spomenul môj kolega Muňko a vy to dobre viete ako poľnohospodár a pán Fecko to vie lepšie ako možno my dvaja dohromady, jednoducho čo je, keď chcete sceľovať pozemky v našom zložitom, zložitom právnom stave, myslím, nehnuteľnosťami, kde ešte máme pozemkové knihy z čias Rakúsko-Uhorska. Ja vás vždy rád počúvam, pán Fecko, ako o tom rozprávate. Ja som takúto skúsenosť nikdy nemal. Nedávno uvažoval som, že si kúpim niekde nejaký pozemok na nejakú malú chatku. A som zistil, čo som si tam vyhliadol a že na 800 metrov štvorcových je 49 vlastníkov, z ktorých niektorí zomreli v roku 1927. Kde ja tých ľudí mám hľadať? Mám preto otvárať súdne, dedičské konania? A teraz si zoberte cestu, chodník, infraštruktúru, železnicu, toto všetko ten investor potrebuje. Týmto dávame, zrýchľujeme ten proces, ktorý už dnes je nastavený a existuje (Ukázanie listov papiera formátu A4.), nevymýšľame nič nové. Táto novela zákona má cieľ urýchliť a zjednodušiť sceľovanie parciel tak, aby sme ako tí Poliaci mali niečo v rukáve a vedeli to tým potenciálnym investorom ponúknuť, lebo inak potom len plačeme, oni nás oslovia. A nemyslite si, že to sú nejakí hlupáci. Veď oni oslovujú aj ostatných, veď oni chcú priniesť peniaze na Slovensko, chcú za ne niečo postaviť a chcú dať prácu našim spoluobčanom, našim ľuďom. Budú platiť dane, tí ľudia budú platiť odvody, dane z príjmu, budú vytvárať multiplikačný efekt jedna ku štyrom, napríklad v prípade automobiliek, keď už teda sme sa o nich bavili. A ten región, aj širší, aj užší, má tak veľký potenciál rozvoja.

Áno, vláda by mala, a ja verím, že to tak bude, mikrometrom merať, koho a za akých podmienok k nám pustí, ale ak to chceme zamietnuť len preto, z nejakej emotívnej nedôvery, tak tu potom neurobme nič, nevytvárajme podmienky na nič a len plačme alebo si možno prečítame článok v novinách o tom, že zase to dostali tí hnusní Poliaci. Oni tým nie sú hnusní, ale sú šikovní.

Áno, beriem tú výčitku pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Mikuša, ale ja som váš kolega, nie člen vlády, že prečo sa to nerobilo skôr, keď sa to mohlo vtedy robiť, keď boli neúspešné veci. Áno, myslím si, že mohlo sa s tým prísť aj skôr. Ale to neznamená, že je chybou, že sa s tým prichádza teraz. A jednoducho keď chceme mať konkurenčnú výhodu, keď chceme ponúknuť potenciálnym investorom niečo lepšie a viac ako naši susedia, hoc sme všetci kamaráti, tak musíme v dnešnom rýchlom svete konať rýchlo. A to, čo spomenul aj pán minister, rozhodnutie do konca septembra nech už bude akékoľvek, to je nič z pohľadu legislatívy. To ide strašne rýchlo, to je deň včerajší, čo sa pominul, ešte leto nám do toho nám ide.

A opakujem, nevkladajme tam, že je to len o automobilkách. Veď s tými automobilkami prichádzajú dodávatelia, výroba, výskum, vývoj. Veď sme toho svedkami. Firmy, ktoré sú tu etablované, zamestnávajú tisíce ľudí. Volkswagen samotný má u nás desaťtisíc zamestnancov. Závod KIA v Žiline, závod PSA v Trnave, tie všetky som navštívil ako člen hospodárskeho výboru, chodíme tam pravidelne, vidíme to, ťahajú rozvoj celého regiónu.

Áno, aj ja by som bol rád, kolegovia, keby to bolo v Lučenci. Ale aj ten investor má nejaké požiadavky na infraštruktúru, na dopravu, na logistiku. A nezabúdajte, nezabúdajte, to by bolo možné vtedy, keby sa zhodli na tom, že ministerstvo hospodárstva využije nejaký balík peňazí a povie: „Dobre, my postavíme závod v Lučenci preto a preto a budeme tam vyrábať neviem to, čo treba.“ Vtedy si štát môže povedať, že to bude tam, ale ten investor prináša svoje vlastné peniaze. A nerobme z neho čerta. Aj on má právo mať nejaké požiadavky. Veď aj vy si v obchode vyberáte, čo si idete kúpiť, a nekúpite automaticky to, čo vám niekto vrazí do rúk, lebo to platíte svojimi vlastnými peniazmi.

Tak skúste, kolegovia, vnímať aj tento rozmer a naozaj, pán poslanec Hlina, aj trošku tej dôvery. Ja skutočne som presvedčený, že si nemyslíte, že vo vládach, či už v tejto vláde alebo v tých predchádzajúcich vládach, sedeli len a len hlupáci. Ja som presvedčený, že 99 % politikov vrátane nás, čo tu sedíme, chce dobre pre Slovensko.

A ak vám nie je ľahostajný ďalší rozvoj, tvorba pracovných miest a následné multiplikačné efekty a mne je, viete, jedno, v akom regióne budú, tak by ste tento návrh novely zákona mali podporiť. Ďakujem.

Skryt prepis