Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte opätovne, aby som predložil ďalší náš návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý predkladáme, teda poslanci Anton Martvoň a Otto Brixi.
Cieľom novely tohto zákona je zabezpečiť plynulé a efektívne čistenie miestnych komunikácií. Podstata tohto zákona spočíva alebo teda tá podstata toho čistenia spočíva v umiestnení zákazovej značky v dostatočnom časovom predstihu tak, aby v čase čistenia komunikácie na danom úseku neparkovalo žiadne motorové vozidlo. Zároveň v predkladanej novele vidíme priestor, aby sa po jej prijatí riešil aj problém autovrakov a nepojazdných a zdevastovaných vozidiel, ktoré často a dlhodobo bránia parkovaniu iným motorovým vozidlám a zároveň znečisťujú životné prostredie.
Zabezpečenie oprávnenia príslušnému cestnému správnemu orgánu rozhodnúť o označení miestnej komunikácie alebo prejazdného úseku cesty alebo jej časti z dôvodu verejného záujmu dočasne zakázať státie motorových vozidiel príslušnou značkou má za cieľ upozorniť v dostatočnom časovom predstihu vlastníkov alebo užívateľov motorových vozidiel o tom, že vo vyhradenom čase na vyhradenom úseku bude sa vykonávať teda čistenie týchto komunikácií, aby si teda preparkovali motorové vozidlá. Zároveň tým sa aj umožní potom priechodnosť tých pozemných komunikácií ako takých, hlavne v zimných obdobiach, kedy je nemožné efektívne čistiť tieto komunikácie a odpratávať sneh ako taký.
Dovolím si poukázať na to, že túto novelu sme konzultovali so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočty verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy a má pozitívny vplyv na životné prostredie. Čiže s kolegom poslancom Brixim prichádzame s ďalším návrhom zákona, ktorý má dopad v rámci zelenej témy na ochranu životného prostredia ako takého. Dovoľte, aby som sa teda týmto spôsobom uchádzal o vašu podporu aj tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ešte by som zareagoval teda na pána poslanca Kuffu. Plne s tebou, Štefan, súhlasím, že deťom fakt chýba mnohokrát náruč tých rodičov, a štát aby, alebo je potrebné, aby štát vytváral podmienky na kompletné rodiny. Len znova chcem poukázať na to, že tuto ide už o situáciu, kedy už v podstate je tá rodina rozbitá. Už sú tí ľudia rozvedení. A nejde o nejakú represiu ako takú. Ide skôr o preventívne opatrenie. Ja by som to tak dokonca chápal, aby k tej represii vo forme potom trestnoprávneho postihu za neplatenie výživného, aby nedošlo. Čiže tu skôr ide o to, aby to dieťa, ktoré už trpí tým, že tá rodina je rozbitá, aspoň aby malo teda z čoho žiť, aby mohlo mať aspoň obdobné podmienky, ako majú iné detí, ktoré žijú vo vysporiadanej rodine. A hlavne, aby teda tá osoba, čo sa stará o to dieťa alebo povedzme o tú vyživovanú osobu, aby mohla tej vyživovanej osobe zabezpečiť aspoň to minimum, čo je potrebné pre jej život.
Zároveň by som chcel ešte reagovať alebo uviesť zopár vecí na pravú mieru vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Kadúca. Dovolím si poukázať na to, že plne súhlasím, že túto tému v minulosti, bolo to na 28. schôdzi v roku 2012, teda vo februári 2012, otvoril poslanec Ondrej Dostál, ktorý ale mal v inom znení predložený tento návrh a riešil to úplne inou cestou. V podstate on samozrejme na záver toho vystúpenia bol si vedomý, že ten návrh zákona už neprejde, a uviedol, že považuje za dôležité, aby tá téma tu zaznela a aby na tento problém upozornil. Aby niekto v budúcnosti sa tejto témy chytil, a to je jedno kto, nakoľko on považoval za dôležité, aby sa tento vecný problém riešil. Ja preto na to nadväzujem, že pre mňa je tiež, nie je dôležité, že kto prišiel s týmto návrhom, ale je dôležité, aby týmto návrhom sa vyživovaným osobám pomohlo, aby sa tento vecný problém ako taký riešil.
Dovolím si však poukázať na fakt, že na tento problém už samotná verejnosť poukazuje ešte z čias, keď to nebolo predložené pánom poslancom Dostálom, ktorý ten návrh predložil až 11. 11. 2011. Dám príklad, pani Mazurková, ktorá už v októbri 2011 poukazovala vo svojom blogu na tento problém. Zároveň dovolím si poukázať, že už v októbri 2010 mnoho bežných občanov a ľudí poukazovalo na to, že tieto úroky z výživného sa neplatia. Čiže chcem poukázať, tento návrh prišiel z ľudí a je pre ľudí. Čiže toľko, že aj my s prekladateľmi sme toho názoru, že nie je dôležité, kto ho predkladá, je dôležité, aby sa ľuďom, ktorí potrebujú v tejto veci pomôcť, pomohlo. Čiže toľko ešte k vystúpeniu. A zároveň aj ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kadúcovi, aj poslancovi Kuffovi k tejto téme.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie. Chcem iba poukázať na jeden taký fakt, že ja som použil štatistiku súdených a odsúdených. Ale sú štatistiky, ktoré, lepšie povedané, nie sú štatistiky, ktoré by sa viedli vo vzťahu k množstvu ľudí, ktorí sú teda povinní platiť výživné a ho vôbec neplatia alebo ho neplatia načas. A to sú desiatky tisíc prípadov. Len tieto veci sa nikdy nedostanú pred orgány činné v trestnom konaní, nakoľko tie matky alebo na výživné odkázaní ľudia stále čakajú, že aspoň nejaké výživné dostanú. Kebyže to riešia trestnou cestou, tak vedia jednu vec, že pokiaľ by sa tá osoba povinná platiť výživné dostala náhodou do väzenia za neplatenie výživného, tak potom od nej už skoro vôbec nič nedostanú alebo nebude žiadna šanca, aby niečo z toho výživného dostali.
Dovolím si poukázať na to, že v podstate to výživné sa má platiť načas, alebo je potrebné, aby sa platilo preto, aby boli pokryté základné potreby vyživovanej osoby, mnohokrát toho dieťatka alebo matky toho človeka, ktorý je povinný platiť to výživné. A nie preto, aby v podstate ten dotyčný sa mohol s tou osobou stýkať alebo v podstate, aby riešili nejaké manželské problémy. Tu toto je už prípad, ktorý nastáva, ktorý vznikne už po tých manželských nezhodách ako takých, a je potrebné to potom riešiť kvôli tým osobám, ktoré sú fakt na to výživné odkázané. Čiže ide o to, že týmto návrhom chceme pomôcť desiatkam tisíc ľudí, aby aspoň nejaké výživné dostali, alebo aby sme prinútili tých, čo ho neplatia alebo ho neplatia načas, aby si boli vedomí, že to nebude len tak bez následku, ale budú musieť za to zaplatiť patričný úrok. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne inak za vystúpenie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v mene predkladateľov predložil a odôvodnil teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon SNR 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Na úvod dovoľte, aby som poukázal na určitý fakt. V podstate my, predkladatelia, ako poslanci reagujeme na podnety od občanov, ktoré v podstate sa objavujú vo verejnosti už od roku 2010. Tieto podnety súvisia s vyživovacími povinnosťami, ktorých v súčasnosti v Slovenskej republike máme šesť, konkrétne ide o vyživovacie povinnosti rodičov k deťom, deti k rodičom, medzi ostatné vyživovacie povinnosti medzi ostatnými príbuznými, medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. V podstate je to dlhoročný fakt a sú tam už aj viaceré judikáty, že pokiaľ niekto z týchto šiestich druhov vyživovacích povinností je povinný platiť výživné a ho neplatí alebo nezaplatí, tak v podstate nie je povinný zaplatiť úroky z omeškaného výživného. Mnohé vyživované osoby alebo mnohé na výživné čakajúce osoby potom mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané alebo vôbec nezaplatené výživné tým spôsobom, že si peniaze na živobytie seba, ako aj povedzme tých vyživovaných osôb alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa musia požičať z banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limity na platobnej karte s nádejou, že im potom povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí to zameškané výživné, a tak, že potom budú môcť vrátiť to, čo si požičali, aby teda seba alebo to dieťa uživili. No málokto si potom uvedomuje, že i keď síce tá príslušná osoba s vyživovanou povinnosťou alebo s vyživovacou povinnosťou to výživné oneskorene zaplatí, tak nakoniec tie oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom musia tým príslušným finančným inštitúciám zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne úroky, ktoré im však tie osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia. A práve to je aj dôvodom, prečo sú potom mnohokrát vyživované osoby vydierané osobami s vyživovacou povinnosťou, že pokiaľ neurobia alebo nesplnia určité požiadavky, tak im len sčasti zaplatia to výživné, alebo im to výživné nezaplatia vôbec.
V podstate preto sme my toho názoru, ako predkladatelia, v tom zmysle, že osoby, ktoré majú vyživovaciu povinnosť, a teda to výživné neplatia načas, v riadnej výške alebo ho vôbec neplatia, tak by mali potom za to znášať určitú sankciu, a tou je úrok z omeškaného výživného. V podstate tú úrokovú sadzbu nastavujeme takým spôsobom, že bude o päť percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, splnením peňažného dlhu a v podstate zároveň zakotvujeme konkrétnu lehotu, odkedy sa ten úrok z toho omeškaného výživného bude platiť.
Samozrejme, aj v súčasnosti máme inštitúty ako, ktoré sú v Trestnom zákone alebo súvisia s exekučným poriadkom na to, aby sa docielilo, aby tá osoba nejakým spôsobom zaplatila to výživné. Mnohokrát ale tieto inštitúty nie sú úplne efektívne a nerieši práve alebo neriešia práve ten problém, že mnohokrát tie vyživované osoby si musia na to prechodné obdobie požičať financie, aby mohli prežiť.
V dôvodovej správe uvádzam aj štatistiku alebo teda spomínam aj to, že len v roku 2011 napríklad za trestný čin podľa § 207 zanedbania povinnej výživy bolo súdených cez štyri a pol tisíc ľudí a odsúdených bolo okolo 3 700. Týmto naším návrhom chceme pomôcť tisíckam ľudí, ktorí sú odkázaní na tú vyživovaciu povinnosť, z tých, teda na tú jednu z tých šiestich, ktorú som uvádzal. Zároveň tým chceme docieliť lepšiu disciplínu platenia výživného ako takého. A poukazujeme na to zároveň, že je bežné, keď občan má povinnosť povedzme zaplatiť nejakú faktúru za mobilný telefón alebo za internet alebo leasing za motorové auto a berie normálne, že keď to nezaplatí načas, že musí potom zaplatiť tej inštitúcii nejaký úrok, ale keď ide o jeho vlastné dieťa alebo vlastného rodiča, tak v tomto prípade na to vôbec neberie ohľad a mnohokrát to výživné neplatí načas.
Čo chcem uviesť, týmto naším návrhom nevzniká žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet. A k tomuto nášmu návrhu poslaneckému, ktorý sme konzultovali aj s ministerstvom vnútra, aj s ministerstvom spravodlivosti, v podstate ktorým chceme poďakovať za, týmto spôsobom, aj za ich korektné a dobré pripomienky, chceme práve docieliť to, aby sa tejto skupine ľudí, ktorá fakt je mnohokrát odkázaná aj na zopár desiatok eur, aby sa pomohlo. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Matovič, budem reagovať na tvoje vystúpenie. Plne súhlasím s jednou vecou, že ide o drobnú zmenu, ale pokiaľ táto drobná zmena aspoň trošku pomôže ľuďom, ktorých sa to dotýka, ktorí vychovávajú ťažko postihnuté deti, tak ja za to určite zahlasujem.
Dovolím si povedať, že život si treba vážiť, a preto patrí naša úcta, dokonca ja skláňam svoju hlavu alebo sa skláňam pred každým, kto vychováva ťažko postihnuté deti a stará sa o ne v týchto ťažkých časoch. Čiže pokiaľ im to, znova zopakujem, aspoň trošku tento návrh zákona pomôže, čo verím, že pomôže, tak ja tento návrh zákona podporím. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme. Ako spolupredkladateľ samozrejme vystúpenie pána kolegu poslanca Mikloška plne podporujem a chcem zdôrazniť, že bola to veľmi dôstojná, korektná, veľmi dobrá spolupráca, ktorú môžem iba pochváliť, a výsledkom je aj tento návrh zákona.
Dovoľte, aby v rámci tejto rozpravy som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov NR SR Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Ľubomíra Petráka a Jozefa Mikloška k tlači 375, ktorú v podstate teraz prejednávame.
Konkrétne znenie toho pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho je nasledovné:
V § 7 ods. 4, § 7 odsek 4 znie:
"(4) Za riaditeľa môže kandidovať iba vedecký pracovník, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a je občanom Slovenskej republiky. V čase neprítomnosti alebo nespôsobilosti vykonávať túto funkciou dlhšie ako 30 dní poverí minister jedného z členov vedeckej rady zastupovaním riaditeľa."
V súvislosti s predloženým návrhom zároveň dávam aj procedurálny návrh, aby bol bod 13 spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie, nakoľko meníme práve ten bod 13 ako taký.
Tento pozmeňujúci návrh súvisí s tým, že v rámci odbornej diskusie na viacerých výboroch bolo poukázané, že čo v prípade, keby, alebo čo sa bude diať v prípade, keď v podstate riaditeľ nebude schopný alebo nebude prítomný alebo spôsobilý vykonávať túto svoju funkciou. Tak riešime práve zastupovanie, nakoľko doteraz v našom návrhu zákona práve to zastupovanie riaditeľa nebolo riešené dostatočne.
Zároveň si dovolím poukázať na to, že všetky ostatné pripomienky legislatívy boli zapracované v rámci výborov. A toto je posledné, dá sa povedať, taký nedostatok, na ktorý sme ešte museli reagovať pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. A pevne verím, že sme práve v tomto momente aj pri, teda dá sa povedať, táto Národná rada bude pri historickom vzniku Slovenského historického ústavu v Ríme ako verejnoprávnej inštitúcie. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko tu taktiež nie je, ale budem reagovať naňho. Pán poslanec Fecko, vy ste kritizovali, že z pôvodného návrhu sa vypúšťa slovo prechod ako taký z dôvodu dedenia exekúcie. No práve preto sa to vypustilo, lebo kebyže to tam zostane v tom zákone, tak dostalo by sa to do konfliktu minimálne ďalších piatich zákonov. Kdežto už stovky rokov je zakotvené vo všetkých demokratických občianskych zákonníkoch, že proste ten spôsob dedenia sa dedí medzi pozostalých určitým dielom, ale väčšinou je to rovným dielom podľa počtu pozostalých, ktorí neodmietnu dedičstvo ako také. Čiže z tohto dôvodu sa to slovo prechod vypustilo, aby sa to nedostalo do konfliktu s ďalšími piatimi zákonmi ako takými a išlo to iba v rámci legislatívnej čistoty a, samozrejme, dôslednosti v rámci toho, aby ten zákon bol normálne účinný a praktizovateľný v praxi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovolím si skonštatovať, že plne, pán minister, s vami súhlasím z pohľadu rozsahu tejto rekodifikácie. Dokonca, dovolím si poznamenať, že ide asi o najväčšiu rekodifikáciu civilného procesu za posledných 20 rokov a z toho dôvodu vám chcem aj zaželať veľa, teda veľa chuti do ďalšej práce, nakoľko teda... (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem sa venovať iba tej časti vášho vystúpenia, teda v závere, čo ste spomínali, že ste za to, aby každý pes bol utratený za to, keď niekoho pohryzie. Úplne, ale úplne s vami nesúhlasím a som proti tomu, lebo treba rozlišovať situácie, kedy ten pes toho človeka uhryzne. Môže to byť v sebaobrane, môže to byť v obrane svojho pána, môže to byť výslovne pri hraní sa s tým psom, že to nechtiac uhryzne. Čiže jednoducho sú rôzne situácie. A dávať to iba do tej roviny, že každý pes, čo niekoho uhryzne, aj keď obraňuje svojho pána, mnohokrát tých psov majú ženy kvôli tomu, aby ich chránili tie psy, tak jednoducho je to nemiestne. Čiže v tejto veci s vami nesúhlasím.
A k ostatnej časti vášho vystúpenia teda nebudem sa vyjadrovať, lebo som nebol od začiatku.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Najskôr budem reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate dovolím si poukázať na to, čo ste aj povedali, teda aj na ten váš pozmeňujúci návrh, s ktorým samozrejme nesúhlasím. Vy poukazujete v podstate na ten § 35 ods. 2, pardon, ods. 4 v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, že v podstate, aby možnosť mať právo na informácie mal prokurátor iba vo veciach, ktoré sa týkajú štátu. Práve tu je ten dôvod, prečo my to takto zavádzame, a uviedol som to aj v úvode môjho vystúpenia, keď som uvádzal zákon. My chceme zabezpečiť, aby boli dôsledne chránené práva a zákonom chránené záujmy nielen štátu, ale aj fyzických a právnických osôb. Samozrejme, štát má aj verejný záujem na tom, aby bola samozrejme zákonnosť v týchto súkromno-právnych konaniach, ale aj na tom, aby bola zachovaná dôslednosť ochrany dodržiavania práv fyzických a právnických osôb v týchto konaniach.
Pritom tieto konania, ktoré ste nazvali súkromno-právne, nie sú všetky len také jednoduché. Ide o veci vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, napríklad. Ide o veci výchovy maloletých, o veci výchovy opatrovníctva. Práve tu všetko sú toto prípady, kde, ako som uviedol, chceme, aby prokuratúra dôsledne chránila záujmy fyzických aj právnických osôb v kontexte verejného záujmu.
Čo sa týka tohto, tak zdôrazňujem to aj tým, že práve prokuratúra má určité úlohy aj v týchto netrestných oblastiach, ktoré práve tento § 35 v oblastiach netrestných ste, bolo aj za vašej vlády, dokonca za vlády teda Mikuláša Dzurindu, to tam bolo dané. Tak je pochopiteľné, keď občania platia prokuratúru z našich daní, tak majú záujem, aby zákonnosť v týchto konaniach bola taktiež namieste.
Čo sa týka citlivosti dát, ktoré obsahujú v týchto konaniach tie spisy, však ale si uvedomme, že tí prokurátori sú taktiež alebo musia byť bezúhonní, s čistým registrom ako takým. To, že sa tu nájde nejaká čierna ovca v prokuratúre, tak ako ste povedali, alebo čo ste naznačovali, alebo čo naznačoval aj pán Hlina, tak to je proste určitá chyba systému. Nemôžeme za to viniť ale všetkých prokurátorov ako takých. Máme aj poslancov v minulosti, ktorí boli proste korektní, čestní a ktorí proste zneužívali alebo teda porušovali zákon. Tu my reagujeme na zákonný výkon oprávnení prokurátorov, teda na zákonnú rovinu. Toľko.
Čo sa týka ešte vystúpenia pána poslanca Hlinu, tak to, že by išlo o nejakú účelovú zmenu ohľadom teroru a terorizovania ľudí pri tejto novele, môže povedať iba človek, ktorý to absolútne nechápe, bez urážky teda. Ja som si, pán Hlina, o vás tiež myslel, že ste človek, ktorý sa vyjadruje k veciam, ktorým sa rozumie, a ktorý, poviem to takto, sa správa korektne k svojim kolegom, ale to, čo vy tu predvádzate na pôde tohto parlamentu a obmedzujete osobnú slobodu poslancov, keď idú hlasovať, a ďalšie tieto veci, tak to tu nemalo ešte obdobu. Nebudem to komentovať.
Dovolím si iba povedať toľko teda, že to, ako vám to potom pani poslankyňa vysvetlila, asi teraz ste ju nepočúvali a ste ju zle pochopili, lebo vôbec týmto nedochádza k terorizovaniu a nedôjde k terorizovaniu ľudí, ale k ich ochrane ako takej. A zároveň poukazujem na to, že aj teraz tú kompetenciu tí prokurátori vstúpiť do toho konania majú. Majú právo na rôzne informácie, len nie sú dostatočne notifikovaní. A tu je ten problém.
Čiže ja osobne, keď sa chovaniu kôz a teliat nerozumiem, tak sa k tomu nevyjadrujem. Čiže možno toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.