Videokanál poslanca

Ďakujem pekne všetkým kolegom za konštruktívne vystúpenie. Chcel by som ešte zareagovať na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, plne s vami súhlasím. Mnohokrát našim občanom v Slovenskej republike nezostalo už nič iné, iba ten byt, ktorý majú už splatený, dlhé roky ho splácali a majú to jediné vlastníctvo, ktoré majú, nejakej nehnuteľnosti. A našou úlohou, myslím si, všetkých tu v parlamente, je prispieť k tomu, aby to málo, čo mnohí naši občania majú, a to je vlastný byt, ktorý, po ktorom teda mnohé roky a dlhé roky túžili a splácali si ho, aby oň potom neprišli cez pochybné aktivity niektorých skupín alebo niektorých správcovských spoločností. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som taktiež v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona. Je to zákon, ktorý je ako právna norma, ktorá v podstate je veľmi široká a už dlho existujúca, zákon, ktorý sa dotýka stoviek tisíc obyvateľov na území Slovenskej republiky. Tento zákon vzhľadom na to, že v podstate už dlho nemal žiadnu komplexnú novelu, obsahuje viacero nedostatkov a legislatívnych dier, ktoré zneužívajú niektoré skupiny, ktoré, dá sa povedať, sa priživujú práve na správcovských niektorých spoločnostiach alebo na biznise pri správe bytov a nebytových priestorov. Práve preto chcem otvoriť aj problematiku, na ktorú sa budeme sústreďovať aj v tomto zákone práve v druhom čítaní, kde prišli viaceré pripomienky z odbornej verejnosti, ale aj od občanov. Dokonca kontaktovali nás viacerí autori komentárov k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a odborníci, ale aj bežní občania, ktorí poukázali na viaceré problémy.
Chcem poukázať na dva vypuklé problémy, ktoré sa objavujú. Jeden z nich už riešime priamo v tomto návrhu zákona. A to je prípad, kedy spoločenstvo alebo teda vlastníci bytov a nebytových priestorov sa stretnú na spoločnej schôdzi, schvália si nejakého dodávateľa povedzme na opravu strechy a urobia teda výberové konania, schvália aj na to financie, povedzme 100 000 eur, oznámia správcovi vybratého dodávateľa, no a sú v tom, že v podstate tak áno, schválil sa najlacnejší dodávateľ, ktorý tú strechu opraví za tú vybratú sumu, teda za tú najnižšiu sumu. Len potom bývajú nemilo prekvapení, čo zákon práve neriešil doteraz, že správca bez vedomia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko už na to nevyžaduje súhlas schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uzavrie dodatok s tým dodávateľom, ktorý je mnohokrát aj v tretine alebo v polovici výšky vysúťaženej sumy, a občania alebo obyvatelia toho bytového domu sa to dozvedia až potom vo zvýšených platbách. Čiže chceme tomuto zabrániť, aby aj o dodatkoch k rôznym zmluvám, ktoré proste predtým schválilo, schválila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby predtým samozrejme aj o týchto dodatkoch museli rozhodovať vlastníci bytov a nebytových priestorov priamo na tej schôdzi a dvojtretinovou väčšinou tak, ako je to pri schvaľovaní povedzme zmluvy, či už o oprave, dodávke nejakých tovarov alebo povedzme pri lízingu pre teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To je prvá oblasť.
Druhá oblasť, ktorú v našom návrhu zákona zatiaľ neriešime, v minulosti sme ju chceli riešiť, ale v podstate zatiaľ sme ju nedali, budeme to riešiť až v druhom čítaní. Prišli nám na to viaceré odborné pripomienky od aj autora komentára k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. A to je problém výšky platieb do fondu opráv alebo do fondu prevádzky, údržby a opráv ako takého. Sú tu dva extrémy.
Jeden extrém je, že príspevok do fondu opráv je schválený na schôdzi neúmerne nízko, povedzme vo výške euro mesačne, alebo desať eur mesačne, čím sa znemožňuje v bytovom dome vykonávanie ďalších opráv a samozrejme zabezpečenia bezpečného fungovania spoločných častí toho bytového domu, ako sú napríklad výťahy.
Na druhej strane je tu zase extrém, ktorý sa objavil hlavne, objavil hlavne, alebo objavuje sa hlavne v krajských mestách a v hlavnom meste. Je to špekulácia, kedy v podstate na stretnutí vlastníkov alebo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov väčšinou hodinu po oficiálnom zvolaní, kedy nebola teda tá schôdza uznášaniaschopná, tak na hodinu, teda o hodinu neskôr sa opakuje, kde už je znížené kvórum, a nastáva situácia, že je schválený príspevok do fondu opráv v neúmernej výške. Mnohokrát je to 1000 alebo 1500 euro mesačne, čím sa spôsobí fakt, že i keď netreba robiť také opravy v tom bytovom dome, tento neúmerne vysoký príspevok, schválený príspevok do fondu opráv dostáva do nevýhody dôchodcov, ktorí v podstate sú takto potom povinní platiť vysoký príspevok, ktorý mnohokrát z toho dôchodku nemajú šancu zaplatiť. Vzniká tak umelo dlh na fonde prevádzky, údržby a opráv a na základe tohto umelo vzniknutého dlhu sú potom správcami dávané na, do dražieb byty týchto dôchodcov, ktorí nemali šancu toto splácať alebo platiť takéto vysoké príspevky, a týmto spôsobom sú umelo pripravovaní dôchodcovia, ale aj bežní občania o byty v tých bytových domoch cez to, že potom sa vydražia, nakoľko majú nedoplatky na fonde prevádzky, údržby a opráv. Samozrejme, chceme aj na toto reflektovať a hľadať v zákone stanovenie primeranej miery mesačných príspevkov alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv tak, aby na jednej strane sa zabezpečila obnova toho bytového domu a opravy spoločných častí primerane, na druhej strane zasa, aby najslabšia časť našich občanov alebo sociálne slabí občania neboli umelo určitými skupinami pripravovaní o byty alebo nebytové priestory.
Toľko v podstate z mojej strany. Samozrejme, budeme sa zaoberať aj ďalšími pripomienkami, ktoré nám boli doručené v podstate v priebehu tohto obdobia, kým sme sa dostali do prvého čítania. A taktiež nebránime sa spolupráci a námetom aj ďalších kolegov, ktorí budú mať a ktorí nám to už avizovali.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, taktiež chcem poďakovať za korektné vystúpenie. Samozrejme, nebránime sa tomu a určite budeme k tomu spoločne sedieť a hľadať riešenia, ktoré tento zákon urobia ešte lepším. Navrhnuté vaše riešenie, pán poslanec, čo ste spomínali, je zaujímavé, aj vaše ďalšie podnety, o ktorých sme už spolu hovorili. Tak myslím si, že určite bude to aj zaujímavá spolupráca, ktorej sa v druhom čítaní teda samozrejme nebránime a vítame ju.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, myslím si, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, odborné, preto budem chcieť zostať v tej istej rovine. Nadviažem na to, čo ste povedali.
Čo sa týka tej tajnosti voľby ako takej, s inštitútom Súdnej rady sa prišlo počas vlády, ktorej ste bol vy ministrom, pokiaľ si to dobre pamätám. Tá tajnosť voľby ale bola zakotvená pri vzniku Súdnej rady ako takej. To nemôžete poprieť. My sa iba vraciame k tomu pôvodnému inštitútu.
Čo sa týka tej tajnosti voľby, tak dovolím si dať do poukazu článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o správe verejných vecí v odseku 1, ale v odseku 3 spomína aj volebné právo, že je všeobecné, rovné, priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. No a dovolím si poukázať, že Súdna rada Slovenskej republiky ako taká je súčasťou správy justície. Tá správa justície sa vykonáva aj cez Súdnu radu práve cez zástupcov občanov alebo teda práve cez zástupcov volených zástupcami občanov, či už je to cez parlament alebo vládu. Tým chcem poukázať na to, že je prirodzené, keď aj naša ústava spomína v článku 30 pri správe verejných vecí tajnosť hlasovania, že táto tajnosť hlasovania je vhodná aj v Súdnej rade ako takej s tým, že nehovoriac o tom, že nie je dôstojné, ak niekto za verejné hlasovanie a vyjadrenie svojho verejného názoru potom môže niekoho prenasledovať, perzekvovať, hľadať naňho spisy pomaly, pričom ten dotyčný človek potom mnohokrát hlasuje aj z donútenia. Tajnosť hlasovania je podľa môjho názoru najlepším spôsobom prejavenia svojej vôle ako takej bez toho, že by potom niekto perzekvoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, budem reagovať asi v dvoch takých oblastiach, lebo je toho strašne veľa, čo ste otvorili.
Podľa môjho názoru trošku strašíte, tým, že máme tam stanovisko ako určitý právny akt a že nevieme to zadefinovať. My to vieme zadefinovať. Stanovisko je deklaratórny individuálny správny akt, ktorý bežne sa objavuje v rámci verejnej správy a bežne je preskúmavaný v rámci aj správneho súdnictva, nemusí mať náležitosti rozhodnutia, lebo v podstate rozhodnutie, takisto ako aj stanovisko sú výsledkami právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy ako takej. To je toľko k tejto problematike. Čiže to problém nie je.
Ste otvorili tú tajnosť hlasovania Súdnej rady, no my neprichádzame s ničím novým. Prišli tvorcovia ústavy, otcovia ústavy alebo tí, čo vytvárali inštitút Súdnej rady, s tým, že to rokovanie a hlasovanie o personálnych otázkach v Súdnej rade má byť tajné. Potom vy kvôli v podstate určitým problémom alebo, dá sa povedať, politike a v boji s predsedom Najvyššieho súdu ste prišli s verejným hlasovaním, ale my nemôžeme robiť zákony len preto, že má niekto spor s niekým, čo je na čele súdu, Najvyššieho súdu alebo na čele Súdnej rady. Je prirodzené, patrí to k všetkým demokratickým štátom, že musí byť zakotvená tajnosť hlasovania. My sa iba navraciame iba k tomu pôvodnému. To bolo za socializmu, keď sa chcelo vidieť, kto je triedny nepriateľ, tak sa hlasovalo verejne, aby sa potom mohlo perzekvovať. Ale dovolím si poukázať, aj vaša materská strana SDKÚ, pokiaľ si dobre pamätám, má primárky tajné, nie verejné. Čiže nedávajte nám do úst, že my sem chceme prísť s niečím, čo nie je štandardné a demokratické. My práve prichádzame s klasickým demokratickým inštitútom, ktorým je tajnosť hlasovania o personálnych otázkach.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, budem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa dotýkala najskôr teda tej ústavy. No ja osobne nevidím problém, že inštitút manželstva bude zakotvený v ústave. To, či už deklaratórne alebo iba takým spôsobom, že pre niekoho to má symbolický význam, už nechám na posúdenie každému. Ale manželstvo je spomínané aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku 1948, v Európskom dohovore o ľudských právach z roku 1950. Čiže keď je to spomínané v medzinárodných dokumentoch a nikto s tým problém nemá, myslím si, že je aj miesto pre tento inštitút aj v našej ústave.
Čo sa týka ešte toho, čo ste spomínali ohľadom kompetencie prezidenta menovať členov Súdnej rady ako takej, ja osobne som bol za to, aby prezident nemal túto kompetenciu, nakoľko, i keď to teraz tak zostane, bude to jediný ústavný orgán, kde členovia teda tohto orgánu, teda Súdnej rady, sú menovaní bez nejakej predchádzajúcej voľby. Čiže pán prezident keď sa rozhodne, že vymenuje troch ľudí, ktorých mu vy, pán Lipšic, navrhnete, môžu, nemusia to byť odborníci, proste budú iba spĺňať kritériá zakotvené v zákone z pohľadu nejakej praxe, teda vzdelania, tak jednoducho ich vymenuje. A tu bude potom priestor práve na ovplyvňovanie Súdnej rady cez týchto troch ľudí priamo prezidentom.
Čiže ja osobne myslím si, že našiel sa nejaký konsenzus medzi koalíciou a opozíciou a s týmto konsenzom sa teraz prišlo do pléna.
Vo veľkom diskutujete, ale pýtam sa vás, prečo ste sa potom nezúčastnili na odborných pracovných skupinách, kde sa tvrdo diskutovalo so sudcami, so zástupcami sudcov a opozície. Jednoducho bolo to otvorené pre každého, kľudne ste mohli prísť a diskutovať tam. (Reakcia z pléna.) Tu to bolo vo výbore, priamo na výbore to bolo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, no, nemyslím si, že šťastné z tvojej strany nazývať spoluprácu na hodnotové veci a na odbornej problematike medzi stranou SMER a KDH za deal. Tak istá spolupráca je aj medzi stranou SMER a OĽaNO pri riešení rómskej otázky, ak si si nevšimol, a tiež to nikto nenazýva deal. Jednoducho je to problém, ktorý sa snažíme, SMER a OĽaNO, riešiť. Čiže ja by som trošku zvážil do budúcnosti používať takéto slová. Nehovoriac o tom, budem citovať alebo budem súhlasiť s pánom poslancom Kvasničkom, že v podstate aj v SMER-e máme silné konzervatívne krídlo. A jednoducho tomu krídlu závisí a záleží na určitých hodnotách a tými hodnotami je aj to manželstvo, ktoré je zakotvené alebo by malo byť zakotvené v ústave. Čiže je to podľa mňa prirodzené, že vieme sa zhodnúť aj s opozičnými stranami niektorými na niektorých témach, tak ako s OĽaNO v boji proti problémom, ktoré sú pri rómskej menšine, tak s KDH v boji proti problémom v justícii alebo pri boji za hodnoty, ako sú kresťanstvo.
Čiže ja si osobne myslím, že používať takéto slovo, že deal, je - zvlášť z úst predstaviteľa strany OĽaNO - dosť nevhodné. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský, dovoľte, aby som s vami súhlasil, súhlasil s vami v tom, čo ste povedali, že nejde o žiaden kšeft. Ide o zodpovednosť, ktorú máme aj my strana SMER voči svojim konzervatívnym voličom alebo časti konzervatívnych voličov, ktorí volia stranu SMER a ktorých tvorí 70 % Slovenska. My strana SMER sme nemali problém, tam bolo to práve aj v spolupráci s pánom poslancom z SaS, bojovať za to, aby homofóbia sa stala trestným činom na začiatku nášho volebného obdobia v zmysle sociálnej demokracie alebo európskych myšlienok.
Na druhej strane v zmysle slovenských špecifík myslím si, že nemáme problém, aj to je dôvod, že chceme zodpovedne pristupovať k 70 % obyvateľstva, ktoré sa hlási ku kresťanskej viere, že jednoducho manželstvo ako definícia má mať svoje miesto v ústave v Slovenskej republike tak, ako to svoje miesto majú aj práva národnostných menšín.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som chcel požiadať o opravu hlasovania č. 151, kde ma vykázalo zariadenie ako proti, ale bol som za.

Ďakujem pekne. Taktiež chcem sa pripojiť do tejto debaty v tom zmysle, že po spolupráci s odborníkmi sa našlo riešenie, ktoré, si myslíme, že nebude v rozpore s ústavou. Je to dlhodobý problém, na ktorý poukazuje, opozícia poukázala, poukazovali aj sme my na to poslanci z koalície, ale hlavne poukázali samotní ľudia na to, ktorí bývajú v týchto dedinách, kde takýto problém je.
Samotné ZMOS malo k tomu vyjadrenia, že je to vážny problém, ktorý treba riešiť. A dokonca nastával na Slovensku fenomén, že začali sa takíto starostovia využívať pre mnohé skupiny ako tzv. biele kone, nakoľko, keďže ten starosta nevedel si prečítať poriadne ani ten zákon a pochopiť tomu zákonu, ktorý sa dotýkal obce, a pritom hospodáril a hospodári s peniazmi všetkých daňových poplatníkov, minimálne v danej obci, čo žijú, a teda s miestnymi poplatkami taktiež, tak bol to a je to vážny problém, ktorý týmto spôsobom sa snažíme a pokúsime, celá teda, podľa mňa, Národná rada, vyriešiť.
Zároveň chcem poďakovať aj kolegom z opozície, že podporili tak týmito vystúpeniami tento pozmeňujúci návrh, a myslím si, že to pozitívum, ktoré dokážeme spoločnými silami teraz presadiť a napomôcť do budúcnosti, aby sa tento fenomén, ktorý sa u nás začal rozširovať ako problémový fenomén bielych koní starostov, konečne vyriešil.