Videokanál poslanca

Do tretice všetkého dobrého, tento zákon určite prejde, pán kolega. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega navrhovateľ, zastupujúci ostatných navrhovateľov, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj si myslím, že tento zákon konkrétne by mal získať podporu nielen opozície, ale aj koalície, ak je záujmom politikov poslancov, ktorí sedia v tomto parlamente, zlepšiť zamestnanosť na Slovensku, ak je záujmom nás všetkých, aby ľudia mali vyššie príjmy, aby mohli pracovať, aby mali vyššiu životnú úroveň. A, znova hovorím, čím viac ľudí bude pracovať, tým viac ľudí bude platiť dane, tým viac môžeme rozvíjať aj sociálny systém, tým môžu byť vyššie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj nie je riešenie a nie je dobré riešenie, ak všetci dohodári bez milosti okrem teda skupiny študentov, aj to nie úplne, musia platiť prakticky plné odvody zo svojich príjmov, aj keď ide často o skutočne možno drobné, príležitostné príjmy. Ja tu neustále hovorím o tom, že dohodári, áno, sú to aj prípady, keď sa ten inštitút dohody zneužíva a keď niekto, kto má svoj riadny pracovný pomer, v ktorom možno zarobí 300, 400, 500 eur, ďalších možno aj 1 000 eur dostane cez dohodu alebo dostal cez dohodu, tým spolu so svojim zamestnávateľom obišli odvody. Ale takéto prípady sa predsa, keď by sme chceli, dajú jednoduchým spôsobom podchytiť. A nemusí sa to robiť tým spôsobom, že sa, skrátka, rúbe hlava-nehlava a na pár percent špekulantov, ktorí inštitút dohody zneužívajú, aby si týmto spôsobom preliali príjem bez platenia odvodov, doplatia desaťtisíce, státisíce ľudí, pre ktorých je ten inštitút dohody ako šitý na mieru. Myslím tým, znova a znova to opakujem tu za týmto pultom, že ide najmä o rôzne neziskové organizácie, rôzne združenia občanov, centrá voľného času, záujmové krúžky detí, školy, školstvo, kde rôzni aktivisti, rôzni aktívni ľudia sa venujú napríklad mládeži, venujú sa kultúre, venujú sa rôznym verejnoprospešným aktivitám a sú „zamestnaní“ alebo nejako byť formálne zamestnaní musia. Nedá sa to robiť načierno predsa. To nikto hádam nechce. Sú zamestnaní formou dohody, ktorá je na takéto pracovnoprávne vzťahy ako šitá. Tam sa nemusíme hrať o to, či dostanú výpoveď a koľko majú mať odstupné. Tam o to vôbec nejde, a preto sú aj tie diskusie.
Trošku odbočím. Zrušme dohody, o ktorých počúvame zo strany SMER-u, sú zlé, pretože takýto pracovnoprávny vzťah je v praxi potrebný a nikomu nepoškodzuje. Práve, naopak, umožňuje právny rámec pre takéto činnosti, kde nejde o nejaké trvalé zamestnania, kde nejde o nejaké či už priemerné alebo vyššie príjmy, kde ide o to, aby bol právny rámec, ako majú, povedzme, tí ľudia, ktorí pri školských kluboch vedú záujmové krúžky detí, byť zamestnaní, ako majú byť v neziskových organizáciách zamestnaní ľudia, ktorí tam vykonávajú nejaké príležitostné činnosti, ako majú byť zamestnaní vo futbalových kluboch mládežnícki tréneri za tých 50 alebo 100 eur mesačne alebo rozhodcovia, ktorí prídu pískať nejaký zápas bez ohľadu na to, či je to vo futbale, v hokeji alebo v akomkoľvek inom športe. Takíto dohodári žiadnym spôsobom nechceli a nechcú obchádzať odvody. A keď takíto dohodári dnes musia toto robiť so svojimi kapitalistami zamestnávateľmi, ktorých treba vytrestať za to odvodmi, že toto robia, ak oni platia odvody, tak to nesmierne poškodzuje túto sféru života našich ľudí, pretože takéto organizácie peniaze na tie odvody jednoducho nemajú. A keď tomu, kto vedie tie záujmové krúžky detí, z jeho 50 eur 13 zoberiete na odvodoch, tak mu zostane len 37. A to už naozaj nie je ani na tú kávu, ani na ten benzín, ktorý prevozí, keď na ten krúžok ide a keď sa chce tým deťom venovať. Čiže tu by to chcelo naozaj citlivejší prístup. A ten práve predkladajú predkladatelia v tomto návrhu zákona, keď navrhujú, aby sa síce odvody z dohôd platili, ale až pri relatívne vyššom príjme, kde teda nastrelili, nazvem to takto, hranicu životného minima, čo je v zásade rozumná hranica, pretože, ak sa aj vrátim k svojmu predošlému vystúpeniu, presne takto isto sme to vlastne navrhovali, keď sme boli vo vláde. Áno, aj my sme hovorili o tom, že odvody z dohôd sa platiť majú, ale s tým, aby sa postihli tí, ktorí na tie odvody majú skutočne slušný príjem a kde je vo svojej podstate obchádzanie odvodových povinností s tým, že niekto to nemá cez pracovnú zmluvu, ale cez dohodu. Ak ide o drobné, príležitostné príjmy do výšky, povedzme, teda životného minima, tak takisto ako minister práce som sa podpísal pod takýto návrh, ktorý vtedy prišiel do parlamentu. Žiaľ, už zo známych dôvodov schválený nebol. Čiže vraciame sa k tomu, čo tu už bolo. A ak teda v roku 2016 sa pomery v tejto snemovni otočia, čo tu nepochybne znova bude, pod takýto návrh sa ja vždy podpíšem, respektíve zaň zahlasujem. A vyzývam aj vás, či tu ste alebo či tu nie ste, aby ste sa nad tým zamysleli. Vyzývam vládu, aby sa takisto nad týmto návrhom zamyslela, pretože to, čo je zavedené dnes, tvrdé zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj k tejto novele.
Myslím si, že nechať odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku v tej podobe, ako to teda vyzerá dnes v zákone o zdravotnom poistení, respektíve ako to bude vyzerať po nadobudnutí účinnosti tej ostatnej novely k 1. 10. 2013, je veľká chyba. Inými slovami, aby som teda nepoužíval negáciu za negáciu, je dobré, ak v tomto parlamente sú návrhy, ktorých cieľom je zrušiť alebo prípadne znížiť odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku.
Pre tých, ktorí nerozumejú tomu, o čo vlastne ide, tak ešte raz poviem, dvoma vetami, podstatu, aby vám to bolo jasné. Predstavte si podnikateľa, ktorý má obchodnú spoločnosť, je majiteľom obchodnej spoločnosti, eseročky alebo prípadne akciovej spoločnosti, táto jeho spoločnosť dosiahne zisk, povedzme, aby sa to ľahšie počítalo, 100 eur, 100 eur zisku dosiahne, lebo na každých 100 eur zisku, ako to dopadne, zaplatí z toho ako právnická osoba 23-percentnú daň, čiže zvýšili ste daň právnickej osoby z 19 na 23 %, čiže 23 eur zaplatí na dani a z tých zostávajúcich 77 eur, ktoré si zoberie, lebo je to jeho zisk, má na to, samozrejme, právo, to je zmysel podnikania, zaplatí 14-percentné zdravotné poistenie, zostane mu v prepočte čistých 66 eur. Čiže zo 100 eur, ktoré má ako odmenu za to svoje podnikanie, za tú svoju podnikateľskú činnosť, mu zostane 66. Inými slovami, ak to možno takto povedať, daňovo-odvodové zaťaženie takýchto podnikajúcich osôb je vo výške 34 %.
Nechcem tu zdržiavať a krkolomne vysvetľovať, ako je to v prípade zamestnancov, takže to úplne skrátim. Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca z takzvanej super hrubej mzdy alebo, ak chcete, z ceny práce je 36 %. To znamená, v tomto štáte, keď si to urobím ako záver, sa neoplatí podnikať, pretože tak sa radšej teda niekde zamestnám, pretože to zaťaženie zamestnania alebo podnikanie je úplne rovnaké. Čiže prečo by som sa namáhal, dával nejakú tvorivú činnosť do toho podnikania, snažil sa, dokonca zamestnával ďalších ľudí, trápil sa, riešil všetky možné problémy z hľadiska administratívnej náročnosti a všetko ďalšie robil, trápil sa s odborármi, trápil sa s vládou Roberta Fica, ktorá ma znova a znova zaťažuje a zdražuje mi plyn, pretože podnikateľom plyn sa zdražuje. Tak sa na to jednoducho vykašlem. Čiže takýto zákon o zdravotnom poistení nie je dobrý a treba s tým niečo urobiť.
Na druhej strane ten spôsob, akým sa tie zdravotné odvody z dividend vlastne vyberajú, je tak naivný, že každý podnikateľ na druhej strane, ktorý má všetkých päť pohromade a nechce riešiť veci tým, že tú svoju činnosť zruší, že tú firmu zabalí, tak si nájde milión päť iných spôsobov, ako to zdravotné poistenie obísť. Kto chce vedieť, ako to urobí, nech sa ma spýta. Ja to tu verejne hovoriť nebudem, lebo zase budem niekým obvinený, že tu navádzam na neplatenie odvodov, ale tých milión päť spôsobom existuje. A sú úplne legálne a sú úplne v súlade so zákonom.
Čiže robíte tu bábkové divadlo. Strašíte slušných ľudí, podnikateľov, zaťažujete ich daňami, odvodmi, ale pritom napríklad vaši sponzori, ktorých by v prvom rade bolo dobré zaťažiť aj 100-percentnou daňou za to, čo robia v tomto štáte, ako ho vykrádajú s vašou pomocou, sa smejú, pretože tí tieto spôsoby na rozdiel od drobných podnikateľov poznajú veľmi dobre. Tým radiť netreba. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán kolega predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k predloženému zákonu o živnostenských licenciách.
Vždy vítam, keď do tohto parlamentu príde zákon, ktorý zlepší podnikateľské prostredie. Sekundárne na to by sa zlepšila aj zamestnanosť, zlepšila by sa kvalita života, výška príjmov, zárobkov, ľudí, ktorí pracujú, ktorí sa živia svojou prácou, a potom spätne v treťom rade aj vyššie dane, vyššie odvody, ktorými sa financujú tie potreby, ktoré tento štát má, a financujú sa napríklad, povedzme, dôchodky alebo dávky pre nezamestnaných. Čiže je veľmi dôležité, aby do tohto parlamentu prichádzali zákony, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, ktoré zlepšia okrem iného aj podmienky pre živnostníkov.
Preto v zásade vítam iniciatívu kolegov z SDKÚ, ktorí takýto zákon predložili, musíme si ale však uvedomiť reálnu situáciu, v ktorej tu sme. Je tu valec 83 poslancov za SMER, ktorý pustí či do druhého čítania alebo celkovo cez túto snemovňu len také zákony, ktoré vyhovujú súčasnej vláde Roberta Fica. A keď sú iniciatívy, ktoré vyvíjajú opoziční poslanci bez ohľadu na to, či teraz sú to poslanci za SDKÚ, o chvíľku to budem aj ja, kto tu bude niečo ďalšie hovoriť a predkladať, tieto iniciatívy opozičných poslancov treba chápať tak, aké sú, čiže bez reálnej šance na akýkoľvek úspech. Čiže povedali by ste si, že na čo to potom vlastne opoziční poslanci robia. No ak by opoziční poslanci len ticho sedeli v týchto laviciach alebo dokonca by tu vôbec neboli, tak potom je otázka, akým spôsobom by ich voliči hodnotili ich prácu, ich aktivitu, ich aspoň tú snahu zlepšiť podmienky života práve ich, tých ľudí, ktorí ich volili, ktorí ich podporujú a ktorí upierajú nádej na ich mená, na ich tváre, aby ich zastupovali v tejto snemovni tak, ako si to teda volič predstavuje. Čiže tá opozičná práca, predkladanie opozičných návrhov svoj zmysel v konečnom dôsledku určite má. A nikto nemôže žiadnemu opozičnému poslancovi zazlievať, keď príde sem so svojím návrhom zákona alebo prípadne s pozmeňujúcimi návrhmi, či už s opozičným alebo vládnym návrhom.
V každom prípade ale každý opozičný poslanec musí si predstaviť, mať určitú víziu, že v tom parlamente, kde dnes sedí ako opozičný poslanec, možno bude o tri roky, po voľbách v roku 2016, ak vláda Roberta Fica bude robiť politiku takú, akú bude. Tak je to veľmi reálne. Musí si uvedomiť, že v roku 2016 sa možno tá pozícia zmení a bude tu už ako koaličný, resp. vládny poslanec. A vtedy ich voliči oprávnene budú hovoriť: „To, čo ste predložili, keď ste boli v opozícii, predložte teraz, keď ste vo vláde. A teraz, keď to môžete presadiť, tak to chceme naozaj reálne vidieť.“ Čiže všetci, ktorí sme v opozícii a ktorí smelo predkladáme rôzne opozičné návrhy, lebo chceme zlepšiť toto, lebo chceme zlepšiť toto, poprosím vás, uvažujme reálne a nebuďme populisti. To znamená, zvažujte, či ste schopní tie návrhy, ktoré predkladáte dnes, predložiť aj po úspešných voľbách v roku 2016, keď sa dostanete do vlády.
Hovorím to v súvislosti so zákonom o živnostenských licenciách preto, pretože my sme v tej vláde boli (aj SDKÚ, aj SaS) a dobre si všetci pamätáme, pretože to nebolo až tak dávno, ako za nami, ako za vládnymi politikmi, ako za ministrami, či Miklošom, či napr. mnou, chodili živnostníci s tým, že sa snažili v tom čase presadiť zavedenie živnostenských licencií. To, ako to dopadlo, všetci vieme. Ako vládni predstavitelia, ako vláda sme ich vtedy odmietli a mali sme na to svoje dôvody. A ja tie dôvody teraz poviem vo veľmi stručnej podobe.
Jednoducho taký zákon, aký vtedy presadzovali tí živnostníci, ktorí za nimi chodili a ktorý vlastne vo svojej podstate máme aj tu teraz, v podobe opozičného návrhu , jednoducho nie je dobrý. Viete, že mojím záujmom dlhodobo je, aby zákony Slovenskej republiky boli kvalitné a, pokiaľ ide o obor môjho záujmu, to znamená daňové a odvodové zákony, aby tie zákony boli kvalitné na druhú, to znamená, inými slovami, ľudovo povedané, aby neboli deravé, aby sa nedali poľahky obchádzať, zneužívať a aby tu nevznikali rôzne skupiny ľudí, ktoré poľahky využijúc deravý zákon nemorálnym až spôsobom ušetria pri platení daní a odvodov na úkor inej skupiny ľudí. Jednoducho ja osobne nemám rád, ak v tejto snemovni máme zákony, ktoré sú práve takéhoto typu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že predložený zákon o živnostenských licenciách takým je.
Ja nemám absolútne nič proti tomu, aby sa živnostníkom znížili dane a odvody. Nemám nič proti tomu, aby sa živnostníkom znížili administratívne povinnosti. Ale dá sa to urobiť aj inak. Pokiaľ ide o nižšie dane, pokiaľ ide o nižšie odvody, tak osobne budem presadzovať a o pár týždňov to sem aj oficiálne dáme, aby sa buď znížili, alebo úplne zrušili tzv. povinné minimálne odvody. Čiže ten živnostník, ktorý je v strate, ten živnostník, ktorý má relatívne nízky základ dane, relatívne nízky čistý príjem, tak ako neplatí dane, a neplatí ich, a je to tak v poriadku, pretože keď príjmy nemá, tak nemá dôvod, prečo by z neexistujúcich príjmov platil dane, aby z tých neexistujúcich príjmov alebo pri strate, pri nízkych príjmoch neplatil ani neprimerane vysoké odvody, lebo dnes, treba si uvedomiť, každý živnostník, ktorý má príjem brutto cez 4 800 eur v hrubom, to neznamená, že má taký aj príjem, pretože ak má výdavky, tak môže byť dokonca v strate. Každý takýto živnostník musí mesačne platiť najmenej 185 eur na sociálne a zdravotné poistenie. A od budúceho roka to bude 190 eur, ktoré bude musieť každý mesiac platiť. Pre živnostníka, ktorý má čistý príjem okolo 200, 300, 400, eur je to úplne zničujúca suma. A takíto živnostníci nám v podstate už ani neexistujú, pretože vracajú živnosti. To sa jednoducho nedá uniesť. A nedá sa to uniesť najmä vtedy, ak tá živnosť je určitého sezónneho charakteru. Ak to teda je napr. kurič v letnom kine, ktorý to robí na živnosť, tak príjmy naozaj nemá v tej zime a možno ani v lete. A tým pádom pre neho tie mesiace, keď je bez príjmov, ale musí zaplatiť poisťovňa tých 185 eur, ho úplne likvidujú. Čiže toto napr. treba odstrániť a treba vylepšiť.
Pokiaľ ide o administratívu, ktorá je spojená s platením, vykazovaním odvodov, tak tam by som skôr sústredil svoje sily aj ako pozičný poslanec na to, aby v tomto štáte bol čo najrýchlejšie zavedený tzv. jednotný výber daní, ciel a odvodov, známy aj pod skratkou UNITAS, aby táto vláda, ktorá tak úžasným spôsobom vie napr. odkúpiť SPP na prospech občanov, robila veci, ktoré na prospech občanov skutočne sú, to znamená, zjednodušila daňový a odvodový systém tým, že zavedie tento jednotný výber daní, ciel a odvodov čo najrýchlejšie. A výhovorky typu Mikloš a daňový úrad v Košiciach a neviem čo, tak to už si prosím od kolegov z koaličných lavíc odpustiť. Už prešlo dosť veľa času na to, aby sa už zodpovednosť dala kompletne na vaše plecia, pretože vy tu dnes vládnete, tak to ukážte, akí ste šikovní, akí ste dobrí, máte na to možnosť.
A pokiaľ ide o tú administratívu, tak musím na druhej strane aj pochváliť ministra Kažimíra a jeho tím, pretože v zákona o dani z príjmov sú zmeny, ktoré zjednodušujú administratívu živnostníkov. Čiže podľa toho, ak sa to naozaj presadí, čo zrejme sa presadí, tak drvivej väčšine živnostníkov odpadne povinnosť viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, namiesto toho budú mať tzv. zjednodušenú evidenciu, ktorá je pre nich jednak naozaj jednoduchšia, jednak lacnejšia, a nastaviť si v banke trvalý prevodný príkaz na platbu daní a odvodov a raz do roka ho zmeniť, to, si myslím, až taký veľký problém nie je, problémom je, samozrejme, výška tej sumy, ktorá na tom prevodnom príkaze svieti.
A zdôrazňujem ešte raz, že živnostníkov trápi najmä to, že tá suma je 185 eur mesačne. Čiže poprosím, tam aby sme sústredili svoje sily a tam aby sme skúsili živnostníkom pomôcť. Ďakujem.

Pán kolega Brocka, ja súhlasím s tvojím príspevkom a jednoducho ešte raz zdôrazním, že pán minister Richter, minister práce, nám nosí do parlamentu zákony, ktoré ľuďom na Slovensku novú prácu neprinesú, ale práve naopak. Nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje, a to je hanba pre súčasnú vládu Roberta Fica.
Ja poviem dve skúsenosti, ktoré mám z posledných dní, ktoré súvisia s tým, akú politiku robíte, pán minister, v oblasti zamestnanosti. Na úrad práce šla jedna pani, ktorá ma oslovila cez sociálnu sieť, že čo má robiť. Má 32 rokov, hľadá si cez úrad práce zamestnanie, no zistila, že zamestnávatelia majú záujem, to už nie je tak, že starší ľudia sú diskriminovaní, pretože zamestnávatelia ich nechcú. 32-ročnú ženu nechceli zobrať do zamestnania preto, pretože zamestnávatelia momentálne cez tie vaše programy zamestnávajú ľudí do 29 rokov, čiže 32-ročný človek nemá šancu sa zamestnať, lebo dotáciu dostane zamestnávateľ, keď zamestná najviac 29-ročného.
Ďalší prípad, takisto z úradu práce, záujemcovia o príspevok na začatie podnikania musia vyplniť test, či teda sa aspoň trošku vyznajú do zákonov, či im teda úrad práce ten príspevok dá. A v tom teste je otázka, ten test vypracovali teda úradníci na úradoch práce, neviem presne kto. V tom teste je napríklad otázka, aký je minimálny vymeriavací základ SZČO. A ten záujemca má tri odpovede na výber, buď je to minimálna mzda z aktuálneho roka, minimálna mzda z minulého roka, alebo daňový základ. Všetky tri ponúkané odpovede sú nezmysel, pretože správna odpoveď je: minimálny základ je 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Takže takýchto ľudí vy platíte na úradoch práce, ktorí takýmto spôsobom pristupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Budem teda reagovať v spätnom chode.
Pani kolegyňa Šedivcová, mohli sme prijať všeličo, ale hlavná moja výčitka voči tejto novele je, že sú zvýšené pokuty, 2 000 eur, 5 000 eur, 65 na 100 a tak ďalej. A toto by sme my určite neprijali, pretože ja ako minister, dokonca teda minister z liberálnej strany, rozhodne nie som ani som nebol zástancom zvyšovania pokút a sankcií pre podnikateľov. Teda tá takzvaná paleta, tie tresty, ktoré sú tam, to rozpätie je dostatočne dobré alebo veľké aj v súčasnosti na to, aby inšpektor práce mal možnosti slušným spôsobom z hľadiska okolností posúdiť, akú pokutu dá. To zvyšovanie pokút je úplne zbytočné.
Pán kolega Jasaň, ja som čakal, že mi vysvetlíte ten princíp tých 10 %, ako sa to teda bude merať. Nedočkal som sa. Namiesto toho... (Reakcia z pléna.) Dobre, to si rád vypočujem. Namiesto toho ste začali hovoriť o tom, že je dobré mať tú evidenciu pri dohodách, odkedy dokedy sa pracuje, aby v prípade úrazu bolo jasné, či sa to v tom pracovnom čase stalo alebo nestalo. Je to celkom dobrý argument. Ale viete, čo nám tu zlyháva? Zlyháva nám tu to, že pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť evidovať, odkedy dokedy sa pracovalo presne, ale stačí evidovať, koľko hodín denne sa pracovalo. Čiže poprosím, aby ste si toto s pánom ministrom prípadne niekedy v budúcnosti vyjasnili, a teda nabudúce, keď bude nejaká novela Zákonníka práce, aby pán minister natvrdo nadefinoval, že pri každej dohode musí byť evidencia pracovného času od do, lebo inak v prípade pracovného úrazu pri dohodách o vykonaní práce nebude možné posúdiť, kedy sa to vlastne stalo.
Pán Daniš, ja som v úvode povedal, že mám pripravenú v šuflíku zmenu Trestného zákona, Trestného poriadku, pretože si myslím, že treba ísť naozaj tvrdo proti porušovateľom tohto zákona, respektíve nelegálneho zamestnávania, a nerieši nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zapojiť sa do diskusie k zákonu o inšpekcii práce, o ktorom vo všeobecnej správe ministerstvo tvrdí, že nám zlepší podmienky na podnikanie, na zamestnávanie a zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ja si tak trošku myslím niečo iné. A myslím si, že zvyšovaním pokút sa zase až tak veľmi zamestnanosť na Slovensku nezvýši, ale tak, dobre, k tomu sa ešte dostaneme. Jednoducho ako keby som bol iný človek ako ten, kto tu bol pred pol hodinou, tu vôbec nemôžem nikoho chváliť, práve, naopak, tu sa dá len a len kritizovať, pretože táto novela vôbec nie je zásadná, vôbec nie je dobrá a vôbec nič nevyrieši. A myslím si, že mali by sme hľadať iné metódy. Uvidíme, pán minister, ako sa vám vydarí to, čo avizujete v médiách, čo chcete, urobiť tie tímy ľudí, inšpektorov, aby efektívnejšie odhaľovali čiernu prácu, pretože, samozrejme, mne nezostáva nič iné, ako konštatovať, že fenomén „čiernej práce“ na Slovensku jednoducho je a za tých x rokov existencie Slovenskej republiky si s tým žiadna vláda nejakým zásadnejším spôsobom neporadila a cestou nie je ani zvyšovanie daní, ani zvyšovanie odvodov, ani zvyšovanie pokút. Tie cesty treba hľadať trošku inde.
Ja som už hovoril v prvom čítaní, že prednesiem vlastný návrh. No nie je to také jednoduché, naozaj nie je to také jednoduché, ale ten návrh v podstate pripravený mám, len nechcem nič uponáhľať. Mám pripravený, odkryjem tak trošku karty, poslanecký návrh novely Trestného zákonníka a Trestného poriadku, ktorého podstatou by bolo to, že by sa zaviedol, no nie je to moja oblasť, takže možno nepoviem tú správnu terminológiu, inštitút agenta provokatéra, aj pokiaľ ide o oblasť odhaľovania čiernej práce. Veď v praxi, keď si zoberiete to, čo sa deje, stačí si otvoriť inzertné nejaké noviny a tam si pozrieť ponuky rôznych služieb. Ten a ten vám ponúka, že vám vymaľuje byt, ten a ten vám ponúka, že vám postráži deti, ten a ten vám ponúka, že vám pokope záhradu, ten a ten vám ponúka, že vám dovezie drevo, a rôzne podobné službičky. A keď tam zavoláte, kto to je to, čo to je, tak zistíte, že ste sa nedovolali do žiadnej nejakej agentúry, do žiadnej nejakej firmy. A dokonca pri nejakom bližšom kontakte zistíte, že nejde ani o žiadneho drobného živnostníka, ale, skrátka, o osobu, ktorá absolútne bez akýchkoľvek problémov teda k vám príde, urobí vám teda tú službu, vykešujete to, ako sa hovorí, a všetci sú spokojní. Ale tá osoba nemá ani živnostenské oprávnenie, ani takú alebo onakú licenciu alebo povolenie na túto činnosť. Samozrejme, z tých príjmov neplatí žiadne dane, žiadne odvody. A veselo si takto žijeme na Slovensku dlhé roky. A mám taký pocit, že sme celkom spokojní, lebo, či je to ten alebo ten, tak ušetríme, štátu nedáme to, čo mu patrí. A potom tí, ktorí robia legálne a ktorí podnikajú legálne, sú, niektorí to hovoria dokonca tak, vypaľovaní štátom, vysokými daňami a odvodmi. A tu máme návrh. Ak je nejaký podnikateľ, ktorému niečo ujde, ktorí niečo podcení, tak dostane pokutu v dolnej hranici 5 000 eur, ktorá je pre drobných podnikateľov, ktorí teda sa bijú s tým životom poctivo, robia všetko to, čo majú, a tak, ako sa má. A nie je tých povinností málo. Občas sa môže stať, že z neznalosti, z nevedomosti alebo nejakou technickou chybou sa ten zamestnanec nenahlási včas na príslušný úrad, myslím tým Sociálnu poisťovňu. A dolná hranica pokuty bez ohľadu na to, či sa im to páči, nepáči, či by možno aj inšpektor vedel prižmúriť oko v dobrom slova zmysle, ale nebude sa to dať urobiť, 5 000 eur jednoducho bude. A to nie sú malé peniaze. Takže myslím si, že by sa dalo k problému čiernej práce a boja proti čiernej práci pristupovať aj trošku inak, ale uvidíme v praxi, ako sa vám bude dariť, pán minister.
A po tomto úvode si dovolím predniesť svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 544).
Prvý bod. V článku I sa vypúšťa bod 7. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Druhý bod. V článku I sa vypúšťa bod 8. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Tretí bod. V článku I sa vypúšťa bod 10. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Dovoľte odôvodniť tento návrh, tieto body.
Pokiaľ ide o prvý bod. Vládny návrh v novelizačnom bode 7 v § 19 ods. 2 písm. a) v prvom bode stanovuje novú spodnú hranicu pre pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne na úrovni 5 000 eur. Pre tých, ktorí nevedia, ako je to teraz, poviem, teraz je to 2 000 eur. Čiže ak sa vyskytne prípad porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že ide o naraz súčasne dve osoby a viac osôb, dolná hranica 2 000 eur sa navrhuje posunúť na 5 000 eur vo vládnom návrhu zákona. A teda môj návrh je o tom, aby sa takýto návrh vypustil a ponechala sa pôvodná suma 2 000 eur. Už tých samotných 2 000 eur, je to dolná hranica, zdôrazňujem, je to dolná hranica. To znamená, že menej to byť nesmie. Ak sa táto dolná hranica posunie na 5 000, tak nebude to môcť byť menej ako 5 000. Čiže, povedzme, v prípade naozaj neúmyselného porušenia, v prípade menej závažného porušenia alebo ak ide o podnikateľa, ktorý si jednoducho poctivo plní svoje povinnosti a niečo sa teda stalo, mohla zlyhať technika, mohla zlyhať účtovníčka, ktorá asi podcenila svoje povinnosti, jednoducho podľa zákona tento zákon bude nastavený príliš tvrdo, pretože tá pokuta musí byť 5 000 eur. Neexistuje tam žiadny inštitút ja neviem milosti alebo odpustenia, alebo niečoho podobného. A pre menších podnikateľov 5 000 eur, to naozaj nie je jednoduché. Tá pokuta je likvidačná. Čiže to je toľko k prvému bodu.
K bodu dva, vypusteniu bodu 8 z vládneho návrhu v článku I. Tu ide vlastne o zavedenie nového správneho deliktu. Čiže tu by malo ísť o závažné porušenie povinnosti, pričom tento nový správny delikt, ktorý navrhuje pán minister vo vládnom návrhu, je definovaný tak, že správnym deliktom bude prípad, keď sa presiahne rozsah pracovného času podľa evidencie pracovného času o viac ako 10 % v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti. No tak čo k tomu povedať? Kolegyne, kolegovia, neviem zase, do akej miery sa vyznáte, čo hovorí Zákonník práce o povinnosti evidencie pracovného času. Tak trošku pripomeniem, áno, podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času v zmysle, v nejaký deň odkedy sa pracovalo, dokedy sa pracovalo. Čiže musí byť zaznamenaný presný začiatok a koniec pracovného času v daný deň, keď ten dohodár pracuje pre dohody o brigádnickej práci študentov a pre dohody o pracovnej činnosti. Čiže zamestnávateľ si tieto povinnosti podľa Zákonníka práce musí plniť. Opakujem ešte raz, musí mať evidenciu odpracovaného času pre dohodárov, kde je zaznamenaný pre príslušný deň, kedy dohodár začal pracovať, kedy dohodár skončil s prácou. Čiže z tejto evidencie je samozrejmé, ak je teda vedená, by teda vedená byť mala, nie je žiadny problém, aby inšpektor pri kontrole zistil, aký ten rozsah pracovného času v nejaký deň bol. Napríklad študent prišiel do práce o 8.00 hodine, odišiel z nej 14.30 hodine, ak dobre počítam, 6,5 hodiny, to ten inšpektor teda poľahky zistí. No lenže teraz správny delikt nastane vtedy, teda ten delikt nastane vtedy, keď ten rozsah práce bude vyšší o 10 % s prihliadnutím na ten pozmeňujúci návrh, ktorý máme v spoločnej správe, najmenej 30 minút za jeden deň, ako isté vylepšenie tohto pôvodného návrhu, čiže ak je to viac ako 10 %, najmenej o 30 minút nad ten dovolený rozsah. No fór je v tom, že pri dohodách o brigádnickej práci študentov a pri dohodách o pracovnej činnosti nie je v Zákonníku práce stanovené, koľko môže študent alebo ten dohodár pracovať počas jedného dňa. Tam nenájdete niečo také, že to môže byť najviac šesť hodín denne alebo najviac štyri hodiny denne alebo najviac dve hodiny denne, nič také tam neexistuje. Čo tam nájdeme? V prípade dohody o pracovnej činnosti je stanovené v Zákonníku práce, že rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti je najviac desať hodín týždenne, desať hodín týždenne, zdôrazňujem. Čiže môže si niekto povedať, že to sú dve hodiny v priemere na deň, áno, dajme tomu, že ten dohodár bude pracovať každý deň v týždni, každý pracovný deň, päť dní po dve hodiny a tým tento rozsah naplní, ale môže to byť pokojne aj tak, že jeden deň v týždni bude ten dohodár pracovať desať hodín a ďalších šesť dní v týždni nebude pracovať vôbec. A je to v poriadku, lebo odpracoval presne tých desať hodín v týždni tak, ako to Zákonník práce stanovuje. No tak teraz mi teda vysvetlite, že ak ten dohodár bude pracovať v nejaký deň, povedzme, od tej 8.00 hodiny do, povedzme, 14.30 hodiny, bude to dohoda o pracovnej činnosti, odpracuje 6,5 hodiny, ako ten inšpektor usúdi, že prekročil rozsah pracovného času v daný deň o 10 %. Máte tam jednoducho, to je ako pri tom grafe pána ministra Kažimíra o cene plynu, zlé mierky, pretože Zákonník práce stanovuje rozsah pracovného času v hodinách lomeno týždeň, keď si predstavíme 10 h/t za týždeň, ale tu pri tomto správnom delikte to definujete lomeno deň. Čiže máte tam nerovnaké meradlá. A to jednoducho nemôže fungovať. Tá matematika nepustí.
No a pri študentoch je to ešte zaujímavejšie preto, že Zákonník práce hovorí, že rozsah práce pri študentovi na dohodu o brigádnickej práci študentov nesmie v priemere za celú dobu trvania dohody, najviac za dvanásť mesiacov po sebe idúcich presiahnuť 20 hodín týždenne. Takže keď napríklad nejaký týždeň bude študent pracovať, bude nejaká sezóna, budú nejaké nárazové práce, bude, skrátka, veľa roboty, povedzme, každý deň osem hodín alebo deväť hodín a za týždeň odpracuje 45 hodín, tak na prvý pohľad je to veľmi veľa, 45 hodín, to je fakt dosť pre takého študenta. Lenže v priemere to môže byť, dajme tomu, 18 hodín týždenne, pretože ten študent počas iných týždňov trvania dohody bude pracovať, povedzme, dve hodiny, možno päť hodín v nejakom týždni, možno vôbec nebude pracovať, lebo nebude mať ten zamestnávateľ pre neho prácu. Z pohľadu Zákonníka práce je pre toho zamestnávateľa dôležité, aby v priemere ten rozsah pracovného času, ktorý teda na konci niekedy spočítame, vydelíme, bol do tých 20 hodín. Takže keď tam príde ten inšpektor a otázka bude znieť, či študent prekročil o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, tak, zase, nesedí to, pretože pri tej pokute to meriate na deň, ale Zákonník práce to meria na celú dobu dohody. Čiže zase tam máte rozdielnu mierku a nemôže to fungovať. Jednoducho nemôže to fungovať.
Čiže o čom celom ten bod osem vo vládnom návrhu aj pri akceptovaní toho pozmeňovacieho návrhu zo spoločnej správy, je. No je jednoducho o tom, aby sa znova robilo bububu na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí na dohody, aby sa takýmto spôsobom nepriamo dohodári vytláčali tak, ako sa to celkom pekne darí zavedením systému prihlasovania a odhlasovania do zdravotnej poisťovne. Pripomeniem, pre tých, ktorí to nevedia, akým spôsobom sa musí prihlasovať dohodár do zdravotnej poisťovne, keď pracuje, povedzme, v pondelok, stredu, piatok, musí sa v pondelok ráno prihlásiť, v pondelok večer odhlásiť, v stredu ráno prihlásiť, v stredu večer odhlásiť, v piatok ráno prihlásiť, v piatok večer odhlásiť. A tak je to koldokola. Jednoducho zaviedol sa taký systém, ktorý zamestnávateľov vyslovene šikanuje, buzeruje. A pragmaticky si tí zamestnávatelia povedia: „No tak toto mi fakt nestojí za to, ja tých dohodárov radšej zamestnávať nebudem. Kto sa má o to starať? Kto to má všetko strážiť? Kto to má všetko sledovať? Kto má tie prihlášky posielať?“ A kto má potom platiť tie pokuty, ktoré napríklad nájdeme v zákone o inšpekcii práce? Náhodou ten inšpektor, neviem teda síce, ako to vypočíta, pretože to vypočítať nejde, tak možnože ste vymysleli nejakú úžasnú metodiku, tak ako pán Kažimír voľakedy vymyslel, ako ten plyn zdražel o 90 %. A podľa tejto úžasnej metodiky zrejme budete vedieť vypočítať, ako mohol študent prekročiť o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, keď napríklad tá jeho dohoda ešte vôbec neskončila a ten priemer za celú dobu trvania dohody ešte jednoducho nie je možné vypočítať. Ale zamestnávateľ sa dočíta v zákone, že mu za to hrozí pokuta, tak si povie, že radšej toho dohodára zamestnávať nebude.
Takže prepáčte mi to dlhšie odôvodnenie, ale nemám rád, keď zákony sú napísané hlúpo. A toto je napísané hlúpo, doslova hlúpo. Čiže preto navrhujem tento bod 8 vypustiť.
Ďalej som navrhol, ako som už predniesol, vypustiť bod 10. Tam vlastne ide o to, že sa zvyšujú hranice alebo rozpätie poriadkových pokút pri týchto správnych deliktoch z doterajšieho rozpätia 65 až 650 eur na nové rozpätie 100 až 1 000 eur. Čiže v podstate ide o 50-percentné zvýšenie týchto pokút. A ak to niekto bude odôvodňovať, že to je akési premietnutie inflácie, že už sa dlho tie pokuty nezvyšovali, no tak teda ja neviem, či za tri roky dozadu nám inflácia stúpla o 50 %. Tento argument je vyslovene falošný. A znova nejde o nič iné, ako represívnym spôsobom sa snažiť bojovať proti čiernej práci, respektíve proti porušovaniu Zákonníka práce takýmto spôsobom, s čím nemôžem súhlasiť. A preto teda navrhujem, aby tento bod 10 bol vypustený.
Toľko k odôvodneniu.
A dovoľte mi ešte, keďže trošku sa to bije so spoločnou správou, kde návrh z gestorského výboru je, aby sa o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovalo spoločne, ak som si dobre všimol, tak ja neviem si dovoliť navrhnúť, aby sa o bodoch 2 a 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne, ale osobitne. Čiže o bodoch 2 a 3 navrhujem hlasovať osobitne, čiže nie v jednom balíku v rámci všetkých bodov. Pán spravodajca, zrejme si rozumieme v tom, čo som chcel povedať. (Reakcia spravodajcu.) Nie, dvojka, trojka v jednom bloku budú samostatne. A o ďalších bodoch, čiže sú to vlastne jednotka, štvorka, päťka, šestka, by bolo jedno hlasovanie a dvojka, trojka by bolo druhé hlasovanie, ak môžem poprosiť. Ďakujem.
Takže toľko k tejto veci.
Ešte raz, zdôrazňujem, nemôžem súhlasiť so zvyšovaním pokút, ktoré nemajú vôbec výchovný charakter, ale skôr likvidačný charakter, toto zvýšenie, bod 8, ktorým sa má zaviesť nový správny delikt pri posudzovaní pracovného času dohodárov, je jednoducho nezmyselný. Je to obyčajné šikanovanie podnikateľov, nedáva to žiadny zmysel.
A, mimochodom, to, čo som ešte zabudol povedať, je zaujímavé, že chceme za správny delikt pokladať, teda chcete za správny delikt pokladať porušovanie pracovného času práve pri dohodároch, ale vôbec medzi správnymi deliktmi sa nenachádza, ani sa to nenavrhuje, aby sa tam vyskytlo nejaké to prípadné porušovanie rozsahu pracovného času pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu. Čiže ak sa pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu niečo poruší z hľadiska povinností (pracovný čas, nadčasy, odpočinok denný, odpočinok týždenný a tak ďalej), tak to ako správny delikt definovaný jednoducho nie je ani nebude, ale pri dohodároch, ktorí teda v zásade tvoria menšiu časť zamestnancov, zrazu to má byť správny delikt, čo len dokazuje, že týmto spôsobom chcete robiť bububu na tých zamestnávateľov, ktorí si ešte v týchto časoch po tom všetkom trúfajú zamestnávať dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, resp. k jeho novele.
Na úvod vo všeobecnosti chcem povedať, že, ako som už vlastne spomínal v prvom čítaní, hodnotím tento návrh, túto novelu zákona zatiaľ ako na najvyššie miesto pomysleného rebríčka kvality a prospešnosti zákonov, ktoré do tejto snemovne prišli z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to zákon, ktorý naozaj zlepší podmienky v treťom pilieri. A vďaka tomu budú mať všetci dobrovoľní sporitelia lepšie dôchodky v budúcnosti.
Som rád, že aj vládnuca strana SMER aj cez túto novelu pochopila veľký význam sporenia na dôchodok, že skutočne ten dôchodok nebude len o tom, ako bude vyzerať kondícia Sociálnej poisťovne alebo možno nejakého obdobného úradu o 20 – 30 rokov v budúcnosti, ale že je veľmi dôležité, aby si občania Slovenskej republiky vo vlastnom záujme a v tomto prípade dokonca dobrovoľne odkladali určité prostriedky na staré kolená, ako sa hovorí, aby využili možnosť dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia, a tým získali v budúcnosti vyšší dôchodok, ako keby sa len spoľahli na ten tzv. štátny systém, alebo na prvý pilier.
Som rád, že je tu novela, ktorá zlepšuje možnosti investovania pre správcovské spoločnosti, ktorá znižuje poplatky odplaty na prospech sporiteľov a, naopak, na neprospech správcovských spoločností, tie poplatky sa síce už v minulých rokoch o niečo znížili, ale stále boli podľa môjho názoru privysoké, preto tento krok vítam.
Som rád rôznym ďalším väčším či menším technickým zmenám, ktoré, ako ešte raz chcem zdôrazniť, povedú k tomu, že pri tej istej investícii alebo vklade sporiteľa do tretieho piliera by mal mať sporiteľ v budúcnosti vyšší dôchodok z tretieho piliera.
Mal som v procese toho druhého čítania niekoľko výhrad.
Jednou z výhrad bolo to, že sa mi nepozdávala definícia zamestnanca tak, ako bola navrhnutá v zákone, v novele, pretože táto navrhnutá zmena definície zamestnanca by znamenala, že nie všetci tí zamestnanci, ktorí si platia povinné starobné poistenie, dôchodkové poistenie, ktorí zároveň, ak majú záujem, sú vlastne povinne v druhom pilieri, s tým teda, že tie 4 % idú do druhého piliera, by si mohli sporiť touto formou, resp. nie všetkým týmto zamestnancom by mohol zamestnávateľ prispievať na tretí pilier. Čiže tu bola jedna moja výhrada.
Druhá výhrada, ktorú som prejavil na rokovaní výboru, bola tá, že neviem, či je práve najvhodnejšie, aby sme takým dosť dramatickým spôsobom menili podmienky na čerpanie doplnkového dôchodku, ako je to vo vládnej novele. Pripomeniem, aby bolo jasné, o čom hovorím, v zásade teda platí podľa tohto návrhu, že dôchodok z tretieho piliera si bude môcť sporiteľ čerpať až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov, prípadne ak si bude čerpať predčasný dôchodok, tak to už bude súbežne s predčasným starobným dôchodkom, čiže v podstate od šesťdesiatky a v prípade výsluhových doplnkových dôchodkov by tomu bolo vo veku od 55 rokov. Tak znie návrh, pričom súčasný stav je dosť iný. Bolo možné čerpať tie klasické doplnkové dôchodky už od 55 rokov veku, čiže sa nám to vlastne posúva o 5 rokov, a výsluhové doplnkové dôchodky už od 40 rokov veku, čiže tam je ten posun dokonca 15-ročný. Dá sa akceptovať argument ministerstva, že úlohou, zmyslom doplnkového sporenia je, aby mal občan v budúcnosti vyšší celkový dôchodok, než už ho rozoberáme (prvý, druhý, tretí pilier), skrátka, áno, bude mať dôchodok. A je dôležité a má to zásadný význam pre občana, aby ten dôchodok bol čo najvyšší. Teda logicky je jasné, že ak tá nasporená suma sa v podstate matematicky alebo cez tú poistnú matematiku rozdelí menej platieb, tak ten dôchodok bude, samozrejme, vyšší, ako keby ho prípadne ten sporiteľ čerpal, povedzme, už od 55 rokov veku. Myslím si, že v konečnom dôsledku, keď zabudneme na nejaké to hašterenie (kto, čo, ako) a možno trošku toho populizmu, ktorý je niekedy s dôchodkami spojený, tak vecne to riešenie prinesie ten správny úžitok, v poriadku.
Som rád, že tá ponúknutá ruka od pána ministra, ktorú tu opakovane teda deklaruje, v tomto prípade sa aj premietla do toho, že v nasledujúcich minútach môžem predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, pod ktorým sú ako autori podpísaní dva poslanci, okrem mňa je tam podpísaný pán kolega Podmanický. Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 543).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
Po prvé. V článku I bod 3 znie:
§ 3 vrátane nadpisu „Zamestnanec“ znie:
Odsek 1: „Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu1a).“
Odsek 2: „Zamestnanec podľa tohto zákona nie je príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže1b), Hasičského a záchranného zboru1c), Horskej záchrannej služby1d), colník1e), profesionálny vojak1f), vojak mimoriadnej služby1g), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom1h).“
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1h znejú: „1a) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 1b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 1c) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 1d) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, 1e) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 1f) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1g) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1h) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Po druhé. V článku I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: „2) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.
Po tretie. V čl. I bode 13 § 13 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z a) vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu4), b) príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.“
Po štvrté. V čl. I bode 13 poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťajú slová „o sociálnom poistení".
Dovoľte uviesť ešte odôvodnenie. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťa navrhovaná definícia zamestnanca a ponecháva sa jej pôvodné znenie, v ktorom je v definícii zamestnanca obsiahnutý aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zároveň sa precizuje, na akú skupinu profesií sa definícia zamestnanca nevzťahuje. A nevzťahuje sa na príslušníkov silových zložiek, ktorých sociálne zabezpečenie zohľadňuje špecifickosť ich povolania, ktoré je upravené osobitným zákonom.
Ďalšia taká drobná zmena vlastne znamená, že je tu návrh, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a nie sú povinne dôchodkovo poistení, to sú napr. študenti, môžu to byť študenti na dohodu, povedzme, vysokoškoláci, ktorých príjem nepresiahne hranicu, pri ktorej sa platí povinné dôchodkové poistenie s tým, že si uplatnili výnimku z dôchodkového poistenia, a teda nemajú vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, z ktorého by sa vlastne štandardným spôsobom určila tá minimálna výška príspevku, čiže v takýchto prípadoch, ktoré môžu v praxi nastať, zamestnávateľ vypočítaval príspevky najmenej vo výške 2 % z toho príjmu, ktorý sa im zúčtuje na výplatu.
Toľko pozmeňujúci návrh. Ďakujem vám za pozornosť. A teda osobne vyjadrujem ešte raz spokojnosť s týmto návrhom zákona a, samozrejme, ho podporím. Ďakujem.

Mňa zaujalo z vášho vystúpenia, pán kolega, to, čo ste zvýraznili tie problémy, ktoré môžu nastať na základe regionálnych rozdielov. Ak sa rovnaké podmienky z hľadiska kolektívnych zmlúv nastavia pre relatívne bohatšie firmy na západnom Slovensku a v Bratislave a zároveň aj pre relatívne chudobnejších zamestnávateľov, ktorí majú väčšie problémy pri zamestnávaní ľudí na východe, lebo teda budú musieť nadštandard daný Zákonníkom práce cez kolektívne zmluvy zaplatiť zamestnancovi, dať dlhšiu dovolenku alebo skrátiť pracovný čas, zvýšiť nejaké príplatky a tak ďalej, tak ich to jednoducho finančne zaťaží. A ten možný potenciálny vankúš, z čoho to zobrať, je na tom východe omnoho tenší ako v Bratislave a okolí. Čiže znova je to argument, ktorý hovorí o tom, že takýto zákon spôsobí ešte väčšie prehlbovanie rozdielov aj medzi bohatším západom Slovenska a chudobnejším východom Slovenska. A znova a znova treba zdôrazniť, že takýto zákon spôsobí zvyšovanie nezamestnanosti, znova na tej regionálnej báze, najmä na východnom Slovensku, na Gemeri, kde už dnes sa zamestnanosť pohybuje na úrovni 20 až 30 %. Takže v tom je skutočne tá pointa. To plošné rozširovanie kolektívnych zmlúv poškodí ľudí, ktorí žijú v týchto regiónoch. Ono to síce na jednej strane vyzerá pekne, že získajú automatické nejaké sociálne výhody, aj keď tam nie sú odbory, ale na druhej strane to zvýšenie nákladov budú musieť niektorí zamestnávatelia preniesť do prepúšťania ľudí, bude sa zvyšovať nezamestnanosť. Pán minister, pred rokom ste hovorili pri Zákonníku práce, ak sa ukáže, že nezamestnanosť sa nezlepší, tak na to zareagujete. Reagujete takouto nezmyselnou novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Pre mňa je to veľmi zásadná novela. A nikoho asi neprekvapím, keď poviem, že s touto novelou zásadne nesúhlasím. A vo svojom príspevku vysvetlím, prečo s ňou nesúhlasím.
Podstatou novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, tak ako bola predložená vládou Slovenskej republiky do parlamentu, je úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. v časti odvetvia. To znamená, jednoducho povedané, zamestnávatelia na jednej strane združení v nejakom zamestnávateľskom zväze, na druhej strane odborový zväz sa dohodnú v rámci nejakého teda odvetvia na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a vtip je teda v tom, že táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nebude týkať len tých zamestnávateľov, ktorí sa pod túto kolektívnu zmluvu podpísali, teda tých, ktorí sú združení v príslušnom zamestnávateľskom zväze, ale bude sa automaticky týkať všetkých zamestnávateľov v danom odvetví, či sa im to páči alebo nepáči, až teda na výnimky, o ktorých hovoril pán minister. A ja ich pravdepodobne ešte o chvíľku zopakujem. Čiže časť zamestnávateľov bude vazalom iných zamestnávateľov a ich dohôd s odborovými organizáciami. A tie podmienky, ktoré sú oni dohodnú v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, budú musieť plniť voči svojim zamestnancom, či sa im to páči alebo nepáči, či im to vyhovuje alebo nevyhovuje, či na to finančné prostriedky, zdroje majú alebo nemajú alebo či ich sociálna politika je zameraná úplne iným spôsobom, úplne inak. Jednoducho bude sa to biť, nebude to fungovať, bude to spôsobovať u niektorých zamestnávateľov vážne problémy. A svojím spôsobom to nie je ani v súlade so zdravým rozumom.
Čo je ešte tu dôležité. Tak navrhuje sa to rozširovanie v rámci skupiny, teda v rámci odvetvia, predefinováva sa definícia, čo je toto odvetvie, čiže aký je rozsah zamestnávateľov, na ktorých sa vlastne to automatické rozširovanie bude vzťahovať. Ak sa doteraz hovorilo o úrovni tzv. odvetvia v rámci štatistickej klasifikácie ekonomických činností, čo bol určitý relatívne užší okruh zamestnávateľov, tak po novom sa táto definícia rozširuje na úroveň divízie, čo je relatívne, naopak, veľký okruh zamestnávateľov. Čiže nielenže sa časť zamestnávateľov bude musieť podriadiť platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ale ten počet zamestnávateľov v úhrne spadajúci pod jednu takúto kolektívnu zmluvu bude omnoho vyšší ako doteraz.
Pripomeniem tie výnimky, ktoré sa dostali do zákona. Medzi nimi je dôležité, že to budú mať zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov. Čiže ak niekto zamestnáva 1 – 19 zamestnancov, tak na neho sa tento inštitút vzťahovať nebude. A nebude sa vzťahovať ani na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, čo je vcelku logické, pretože v takýchto firmách je skutočne dôležité, aby tá sociálna politika v takejto firme u takéhoto zamestnávateľa bola autonómna a prihliadajúca na potreby práve zamestnancov so zdravotným postihnutím. A tu práve vidno, že tu bolo to právo na autonómnu sociálnu politiku akceptované a rešpektované, bohužiaľ, len v prípade zamestnávateľa, ktorý teda zamestnáva relatívne viac osôb so zdravotným postihnutím. Tu sa to akceptovalo.
Ešte pripomeniem, nebude sa to týkať zamestnávateľov, ktorí sú relatívne krátko pôsobiaci, menej ako 24 mesiacov. Čiže aspoňže je to tak, že aspoňže tým novým zamestnávateľom sa dovolí voľne dýchať.
Chcem zdôrazniť na rozdiel od pána ministra, ktorý sa tu snažil obhájiť, že táto novela ako-tak preplávala pripomienkovým konaním a tripartitou, s akým takým súhlasom aj zamestnávateľov, že to vôbec nie je tak. A možno na rozdiel od iných zákonov, ktoré pán minister predkladal alebo predkladá v súčasnom období do parlamentu, táto novela sa stretla so zásadným nesúhlasom obidvoch zamestnávateľských zväzov, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení alebo či je to Republiková únia zamestnávateľov. Obidva tieto zamestnávateľské zväzy vzniesli zásadné pripomienky a nemusím vôbec komentovať detaily, jednoducho obidva zamestnávateľské zväzy tento zákon v podstate ako celok odmietli. A odmietli princíp automatického rozširovania kolektívnych zmlúv. Čiže v podstate sa vôbec nemusíme baviť o nejakých detailoch, či by sa to dalo urobiť nejako lepšie. Jednoducho netreba to robiť vôbec. A by bolo aj najlepšie to, touto novelou sa vôbec nezaoberať. Podnikateľská sféra túto novelu jednoznačne neprijíma a odmieta ako škodlivú, a to zvlášť v tejto dobe. Krízu sme ešte ani zďaleka neprekonali. Ja sám to cítim napríklad ako občan, ktorý žije v Slovenskom Grobe, u husacinárov. Prepáčte mi za túto odbočku. Ale naozaj to vidím na živote v tejto obci, kde každý rok od septembra im naplno beží sezóna, husaciny sú plné ľuďmi, okolo je všade kopa áut, ale v tomto roku nič, v tomto roku je tam prázdno, ľudia nemajú peniaze, firmy nemajú na to, aby organizovali, hoci týmto spôsobom, akcie pre svojich zamestnancov. Nie sú na to peniaze. A tu zrazu príde nejaký Ježiško v podobe vlády, ktorý rozhodne, že sa budú automaticky rozširovať kolektívne zmluvy bez ohľadu na to, či to tým zamestnávateľom vyhovuje alebo nevyhovuje. Jednoducho toto nie je dobrý zákon.
Zvýšia sa hlavne tým stredným firmám, ktoré majú od 20 zamestnancov a vyššie a ktorí majú možno málo zdrojov, majú možno veľa problémov v súčasnom čase, náklady. A to bude mať, samozrejme, dopad nielen na tie samotné firmy, ale pretože často ide o subdodávateľov v celom tom reťazci výroby, napríklad v strojárstve, tak tým, že bude mať problémy ten malý alebo stredný podnik, možno bude musieť zdražiť svoju produkciu, prejaví sa to nárastom cien aj ďalej, aj v tých väčších firmách a, samozrejme, u konečných spotrebiteľov. A druhá vec je, že týmto spôsobom hrozí, že firmy nebudú môcť tvoriť, ak by aj možno chceli nové pracovné miesta, pretože zdroje, ktoré by možno mali voľné na vytvorenie nového pracovného miesta, budú musieť dať na krytie tých povinností, ktoré im stanoví takto automaticky na ne spadnutá kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Čiže takéto opatrenie, takýto zákon škodí slovenskej zamestnanosti. Znovu sa vás, pán minister, pýtam, či je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku, lebo ak je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti, tak týmto zákonom ste trafili klinec po hlavičke.
Druhá vec je, že automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu dotknutých zamestnávateľov je na hrane ústavy. Znovu opakujem, ja nie som ústavný právnik, to je rébus pre iných, ale tu sa popiera majetkové súkromné právo, tu sa popiera právo tých zamestnancov na ich dobrovoľnú organizovanosť či už v odboroch alebo v iných štruktúrach. Jednoducho zrazu zhora príde niečo a, buch, musíte to rešpektovať. Nie je to zákon, nemá to silu zákona, je to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá zo zákona spadne na tých zamestnávateľov a na tých zamestnancov, či sa im to páči alebo nepáči.
Ďalšia vec je tá, že ja vôbec nepochybujem o tom, že veľké firmy, zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na Slovensku požívajú veľkú úctu, rešpekt a ktorým poskytujeme rôzne dotácie a výhody, majú na to, aby tie výhody, ktoré si dohodli v kolektívnych zmluvách, bez problémov pre svojich zamestnancov zabezpečili. Ale na toto doplatia znova menšie a stredné firmy, slovenské firmy, slovenskí podnikatelia, rodinné firmy, kde tých peňazí toľko niet, kde každé euro sa starostlivo obracia. A znova a znova zdôrazňujem, ja tým nechcem povedať, že slovenský podnikateľ alebo slovenská rodinná firma si neváži svojho zamestnanca. To je nepochybne fakt, že v slovenských napríklad menších alebo rodinných firmách môžu byť problémy, ale ja vo svojej praxi sa obvykle stretávam s tým, že slovenský podnikateľ si svojho zamestnanca váži a pokiaľ je to možné, tak mu poskytne nadštandardy nad rámec Zákonníka práce, nikoho sa na to nemusí pýtať, nikoho sa nemusí doprosovať, nikto mu v tom nemusí radiť a všetko funguje. Ale týmto spôsobom sa ničí autonómna sociálna politika v týchto menších firmách, ktoré či už sú v rukách slovenských majiteľov alebo sú to rodinné firmy a podobne. A vôbec to nemusí znamenať pozitívny efekt pre zamestnanca, že niečo zhora spadne, pretože možno v rámci tej samotnej firmy možno majú aj podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorou si dohodli svoje pravidlá, svoje výhody. A to, čo im príde zhora, im vôbec nemusí vyhovovať, možno majú iné preferencie. Ale budú musieť rešpektovať to, čo im príde cez automatické rozširovanie. Čiže nemusí to vždy vyhovovať ani tým samotným zamestnancom.
Veď úplne paradoxné je napríklad to, že medzi výnimkami medzi zamestnávateľmi, na ktorých sa nebude vzťahovať automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, nenachádzame zamestnávateľov, u ktorých už je uzatvorená podniková kolektívna zmluva. Čiže, ešte raz to poviem inými slovami, predstavte si zamestnávateľa, kde sú odbory, kde si vyrokovali podmienky, kde uzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorá platí, ktorá funguje, a napriek tomu, že tam platí podniková kolektívna zmluva, budú musieť rešpektovať aj to, čo príde tým automatickým rozširovaním zhora, ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čo dokonca môže spôsobovať technické problémy, pretože tam môžu byť ustanovenia, ktoré sa budú navzájom nie dopĺňať, ale biť. Čiže nemusí to dokonca ani fungovať, aj keby to niekto chcel.
Ešte sa vrátim k tomu počtu zamestnancov. Ak má firma do 20 zamestnancov, tak sa to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv na takúto firmu vzťahovať nebude. No, jedna poznámka, všimnime si, že tu manipulujete, respektíve, pardon za ten výraz, nemyslel som to zle, tu uvažujete o definícii takejto firmy, do 20 zamestnancov. Tak, pozor, môže ju to zaťažiť, tak tej sa to týkať nebude.
Skúsme, pán minister, sa zamyslieť vo všeobecnosti aj nad Zákonníkom práce, trošku odbočím, či by aj v Zákonníku práce sme nenašli niektoré ustanovenia, ktoré by nemuseli byť také rigidné voči týmto malým zamestnávateľom, a mohli by sme im, menším zamestnávateľom, povedzme, do 20 zamestnancov odpustiť, aby neboli tak zaťažení, či administratívne alebo finančne.
Ale vráťme sa ku kolektívnemu vyjednávaniu. Môj názor je totožný ako názor, povedzme, Republikovej únie zamestnávateľov. A myslím si, že ak by už aj mal byť tento zákon prijatý, voči čomu teda protestujem, ale keď sa tak stane, tak táto klauzula, 20 zamestnancov, by sa mala zvýšiť, aspoň na 50. Čiže keď to už má platiť, tak poprosím, skúste aspoň možno v druhom čítaní zvýšiť tú hranicu na 50 zamestnancov.
Ono to má aj iné dopady. Predstavte si menšiu úspešnú firmu, ktorá má dnes, povedzme, 15 alebo 18 zamestnancov, ktorej to ide, kde to šľape, takých firiem nie je veľa, ale sú také, darí sa to, majiteľ firmy uvažuje o rozšírení výroby a prijatí ďalších zamestnancov, čiže z tých osemnástich by možno mal 25, ale tu mu ťukne zákon o kolektívnom vyjednávaní: „Keď preskočím cez 20 zamestnancov, spadne na mňa kolektívna zmluva vyššieho stupňa a tak ďalej a tak ďalej.“ No čo spraví? Spraví to, že firmu rozširovať jednoducho nebude, zostane na tých osemnástich alebo devätnástich zamestnancoch a, keď už teda, tak možno založí firmu B, kde začne naberať tých nových ľudí, keď už teda, a budeme mať nie jednu väčšiu firmu, ale dve menšie.
V každom prípade je to bariéra, ktorá spôsobí, že časť úspešných firiem, tých menších firiem sa bude báť prijímať nových zamestnancov nielen kvôli potenciálnym vysokým nákladom pri potenciálnom prepúšťaní, tak ako to hovorí Zákonník práce, ale aj kvôli takejto nešťastnej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Celkom ma zaujala v materiáloch, ktoré ste do parlamentu priniesli, doložka vplyvov, pretože to by ma zaujímalo, akým spôsobom ste vyhodnotili dopady tejto novely na podnikateľské prostredie. Tak je tam niekoľko čísiel. Napríklad v roku 2012 bolo údajne uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví, typicky tam je strojárstvo, potravinárstvo, chémia aj elektrotechnika. A v dôvodovej správe sa uvádza, že zamestnávatelia v odvetví strojárstva zamestnávajú celkovo 150 tisíc zamestnancov a z toho približne 30 tisíc zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa priamo, bez nejakého automatického rozširovania, a to z dôvodu, že ten ich zamestnávateľ je súčasťou niektorého zo združenia zamestnávateľov, ktoré uzatvorilo kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Čiže máme 150 tisíc zamestnancov v odvetví strojárstva a z toho 30 tisíc zamestnancov spadá pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. No z toho mi teda vyplýva, že 120 tisíc zamestnancov pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nespadá, ale zrejme spadať bude, veľká časť z nich. Čiže to aby bolo na dokreslenie, že 30 tisíc tam je, pretože sú súčasťou zväzov, v poriadku, ale ďalších 120 tisíc jednoducho zlomíme cez koleno a znásilníme.
V doložke vplyvov mi jednoducho chýbajú dopady, čo to spraví so zamestnávateľmi, na ktorých spadne to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. A teda našiel som si údaj, možno tomu veriť, možno tomu neveriť, podľa ktorého údajne v minulosti Odborový zväz KOVO si robil nejaké analýzy. A z týchto analýz vyplynulo, že rozdiel sociálnych nákladov v prepočte na mzdu zamestnanca medzi firmou, ktorá nemá kolektívnu zmluvu, a firmou, ktorá má kolektívnu zmluvu, je približne 8 %. Inými slovami, mzdové náklady sú o 8 % vyššie, ak tam je kolektívna zmluva. To si viete veľmi ľahko predstaviť, keď si napríklad zoberiete, veľa z vás pracuje v štátnej správe alebo v samosprávach, že je pracovný čas 40-hodinový alebo 35-hodinový, alebo 37,5-hodinový, keď sa niekde dohodne v rámci kolektívnej zmluvy, čo vám to spraví vlastne v prepočte so zvýšenými mzdovými nákladmi, alebo taký jeden týždeň dovolenky naviac, to sú možno na prvý pohľad drobnosti, nepodstatné, ale keď si to rozpočítate, tak zistíte, že skutočne to spôsobí percentuálne pomerne vysoký nárast mzdových nákladov v pomere k tomu, čo ten zamestnanec odovzdá. Osem percent možno pre niekoho nie je veľa, ale dnes žijeme v dobe, keď každé jedno percento nákladov je dôležité a môže rozhodnúť o ďalšom úspešnom smerovaní nejakej tej firmy zamestnávateľa alebo, naopak, o jeho krachu. Čiže tu je, tu hrozí nebezpečenstvo pri prijatí takéhoto zákona. Automatickým rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa môžu byť hlavne tí menší, strední zamestnávatelia privedení do ťažkých problémov. A dôsledkom bude nielen to, že tí zamestnávatelia skončia, ale to, že skončia tí príslušní zamestnanci a budeme mať znova a znova vyššiu nezamestnanosť. Je tu jednoducho priama úmera, čím viac byrokraticky, administratívne a finančne zaťažíte zamestnávateľov, tak tým viac stúpne nezamestnanosť. Prosím vás, uvedomte si to a pozrite sa občas niekedy do tých štatistík, dajte si dole ružové okuliare a zamyslite sa nad tým, čo znamená tých 14 % nezamestnanosti, ktorá nám neustále stúpa a bude stúpať o to viac, ak budú prijímané takéto zákony.
Uzavriem to svoje vystúpenie tým, že z dôvodov, ktoré som, teda myslím, dostatočne vysvetlil, navrhujem v súlade s rokovacím poriadkom vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie s akceptovaním pripomienok zamestnávateľov a ak tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dobré ráno prajem všetkým. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko poznámok k zákonu o sociálnom poistení.
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.
Takže poďme k veci.
V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.
Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.
Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.
A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.
Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.
Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.
Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.
No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.
Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.
No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.
No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.
No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.
Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.
Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.
Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.
A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.
A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.
A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.
Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.
Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.
Takže toľko na záver môjho vystúpenia.
Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne. (Potlesk.)