Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2015 o 15:20 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.12.2015 9:06 - 9:18 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, dokonca aj vážený pán minister je tuná, vítam vás, vážení kolegovia niektorí, ktorí ste tu, ja, pravdu povediac, som sa keď chcel prihlásiť, tak v ústnej časti, ktorá sem možná by bola veľmi rýchlo. A viem, že sa chcel prihlásiť pán poslanec Hrušovský, len ten telefonoval, že je niekde zacvaknutý v Triblavine a že bude troška meškať, no.
Čiže, samozrejme, k tejto problematike som blízko, ale teda mám k tomu čo povedať, na druhej strane je tam jasný konflikt záujmov, lebo jeden kandidát podobného mena je medzi kandidátmi, takže určite sa nebudem vyjadrovať menovite, ale niekoľko zásad poviem, ktoré sa mi zdá, že je tu treba povedať.
Najprv komisára pre zdravotne postihnutých, s tým by som začal. Je to problematika veľmi dôležitá. Zdravotne postihnutí majú dojem, že od revolúcie sa s nimi zle jedná, že mnohé veci, ktoré sa medzinárodne schvália, sa u nás nerealizujú a tak ďalej. Poznáme to. Bolo by treba preto, naozaj aby bol za nimi človek, ktorý sa im bude venovať, behať, vybavovať, s veľkou energiou, invenciou a so skutočným záujmom o to, o túto problematiku. Na druhej strane ten záujem o problematiku, sa nedá povedať, že začnem sa zajtra tomu venovať, musí to byť záujem, ktorý ukazuje jeho celoživotné nasmerovanie, a to je pre mňa dôveryhodné, že nezačnem sa o to zaujímať až vtedy, keď je tuná nejaký dobrý flek.
Toto isté platí presne aj pre komisára pre deti, že je to zaujímavá vec, deti sú najzraniteľnejšie, najbezradnejšie ľudské bytosti, často sú obeťami aj bezohľadnosti a egoizmu v našej spoločnosti, bohužiaľ. Sú našou budúcnosťou, často to hovoríme, a teda tam je dôležitosť komisára pre deti veľmi, veľmi významná a takisto tam by som posudzoval ľudí aj podľa toho, ako sa celý život chovali k tejto skupine ľudí, či chodili medzi nich, či im pomáhali, či proste je to ich životný údel už dlhé, dlhé roky, alebo je to len teraz, keď naraz sa niečo deje.
Čo sa týka komisárov pre zdravotne postihnutých, tam môžem vlastne povedať, že som sa s pani Stavrovskou stretol vlastne iba prvýkrát na výbore. Tam mojím kandidátom je pani Lýdia Brichtová, tú dlhé roky poznám aj ako z práce na ministerstve práce a sociálnych vecí, ale aj dlhodobý záujem o zdravotne postihnutých, vidno, že bola proste riaditeľka odborov, dlho sa tomu, dá sa povedať, veľa rokov už a všade vystupuje, je to výborná právnička. Je to osoba, ktorá by sa naozaj na toto hodila, pretože celá jej, jej vzdelanie, príprava a orientácia bola na zdravotne postihnutých.
U pani Stavrovskej som obdivoval akurát to, že má určitú energiu, ktorá by chcela túto prácu robiť, ale v jej životopise vidno, že to bola vlastne právnička a je právnička, ktorá sa rôznym veciam venuje, ale, ale nie zdravotne postihnutým, tak má tam niekde na konci napísané, že niečo robila v súvislosti s mentálne postihnutými, ale proste je to advokátka telom a dušou, právnik, ktorý je v rôznych súdnych sporoch zamontovaný, obhajuje a tak ďalej. No čiže okrem troch riadkov, ktoré, sa tam hovorí o tom mentálnom postihu, tak tam vlastne na tú tému žiadna kvalifikácia, žiadna skúsenosť nie je, no. Tak ja preto horlím za pani Mgr. Lýdiu Brichtovú, PhD.
Na druhej strane, a teraz by som ešte pár povedal, u komisára pre deti, kde, som už hovoril, je jasný konflikt záujmov, no. Ak to chce ten komisár robiť naozaj vážne, tak potrebuje veľa skúseností s touto témou, veľa energie, iniciatívy aj zdravia, dobrých nervov, nápadov. Slovensko má veľa dohovorov na tému práva dieťaťa, tak najlepší je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol ratifikovaný v ’91. ešte vo federáli, náhodou ja som ho predkladal vo Federálnom zhromaždení, ale aj veľa iných zmlúv a dohovorov, na ktoré sa dá odvolať, ktoré platia, ktoré majú platnosť nad našimi zákonmi, ale nie vždycky sú u nás dodržiavané, a teda je v tom smere čo zlepšovať.
Mojou kľúčovou vetou ku komisárovi pre deti je to, že by to mal byť nadstranícky kandidát. Nadstranícky. Aj v zákone to máme napísané. Nechcem hovoriť, že apolitický, no, dneska je všetko politika, ale, ale nadstranícky, no. Mne sa zdá, že pani vládna kandidátka nie je nadstraníčka, ešte včera tu bola, vystupovala, je silné roky orientovaná stranícky. Bola predtým aj v rôznych iných stranách, čiže aj svätý Pavol padol z koňa a sa zmenil úplne, ale teda nie som celkom presvedčený, že to bude, nastane aj v tomto prípade. (Reakcia z pléna.)
SMER v tomto smere silne polarizuje spoločnosť, to ste si iste všimli, že, ja tvrdím, že Slovensku pomôže ten, kto ho zjednotí, kto ho zblíži, tie názory. V čase krízy a v čase veľkých problémov proste nemôžeme si dovoliť na každej téme sa rozvadiť a byť polarizovaní, rozštiepení. SMER stále delí spoločnosť na my, ktorí máme dosť, a oni, to sme my, ktorí majú málo, a teda buďme ticho. A to vlastne za tieto štyri roky bolo, bohužiaľ, vidieť. Čiže problém detí musí byť jasne, jasne nadstranícky. Ten, kto to rieši. Ja mám len tú skúsenosť pri volení, keď, samozrejme, rozhodovala väčšina za tieto štyri temer roky, že vždy si kandidát SMER-u vybral svojich, svojich volil. Nechcem hovoriť, že, aj, aj to poviem, nešlo im tak o odbornosť, ako o príslušných k našim blízkym ľuďom. Išlo o toto.
Čiže to sme videli napríklad, a to som teda videl prvý raz tak jadrno, že išlo o ÚPN, ktorý sa tuná, sme sa na tom, teda na tej téme vadili roky, sme tam opakovane chceli ísť na kontrolu poslaneckú, aj sa to odsunulo, potom sa to vždy odsunulo, odsunulo, odsunulo a odsunulo. Dneska máme ÚPN znova v našom výbore, uvidíme, jak to tam dopadne. Isteže vina je na obidvoch stranách, ale tam bola šanca pri posledných voľbách niečo zmeniť, dať tam nejakých ľudí, ktorí sú nie ani kádehácki, ani smerácki, ale sú rozumní, historici, ktorí chcú pomôcť tomuto ústavu, a nie aby išiel dole vodou tak, jak ide teraz. Ale tu sa to nestalo, zvolili sme presne tých istých, hoci sme mali o nich zoznamy veličajzné materiálov, ktoré hovorili, že čo za tieto tri-štyri roky, čo tam boli, porobili, a jak rozštiepovali, jak to konfliktovali, ale napriek tomu, sme si proste urobili svoje a zvolili týchto ľudí, pretože to vyhovovalo, že tie konflikty sú tam, a že sa to bude aj ďalej takto vo vlastnej šťave škvariť.
Ďalej ten komisár aj pre deti, ale aj pre zdravotne postihnutých by mal byť mostom medzi rezortmi, je to nadrezortné, deti patria, ale aj zdravotne postihnutí do mnohých rezortov, naozaj čiže tam to musí byť človek akceptovateľný všetkými, ktorý bude chodiť po týchto rezortoch, zjednocovať to, prosíkať a vyhrážať sa, keď nebudú robiť tak, jak by mali, podľa našich zákonov a smerníc. Musí byť nad národnosťami, musí všetky národnosti, ktoré tu žijú, ich naozaj akceptovať a musí mať k nim blízko. Tu je rómskych detí možno aj viac jako bielych, nad rasami aj nad náboženstvami. Aj tam sa táto problematika ľudí neraz štiepi. Čiže stranícky kandidát týmto nemôže byť, to poviem a hovorím, z dňa na deň, keď sa niekto stane nestraníkom, tak tomu, samozrejme, neverím.
Ďalej musí mať akčný kolektív odborníkov, nielen z jednej strany, to musia byť ľudia zo všelijakých strán a v prvom rade to musia byť odborníci. Keď raz som bol v Taliansku, videl som, keď si vyberali ľudí, tak naozaj tam dávali ľudí odborníkov, ktorí tam ostávali počas mnohých vlád, počas mnohých vlád, a teda boli to odborníci, a nie stranícki funkcionári, ktorí ďalšou výmenou vlády sa zase zmenili a tak ďalej, a tak každý začína znova, a preto tak aj stojíme v mnohých rezortoch našej spoločnosti.
Musí mať skúsenosť s deťmi dennodennú, mnohoročnú, musí mať veľa energie, s deckami je treba veľa energie, veľa zdravia, veľa síl, veľa výdrží, veľa nápadov. Nebyť sklamaný, keď stokrát vás okašlú rôzni ľudia aj deti (povedané so smiechom), najmä také už väčšie deti, tie majú svoje tieto, im pripravíte, prácu, byt a všetko možné, čo s tým súvisí, a za chvíľu zistíte, že môžete to znova robiť a desaťkrát za sebou. Čiže tie deti treba poznať, počúvať ich, bývať s nimi, chodiť s nimi a tak ďalej a tak ďalej. Toto je komisár pre deti, takto som si ho predstavoval.
Ďalej musí to byť známy odborník v zahraničí, ktorý vie dobre jazyky, najmä angličtinu, že vie rozprávať s týmito, všade je to problém v okolitých krajinách, tie detské domovy, najmä postsocialistických, vo V4 je to rovnaké, ale sú krajiny, ktoré domovy detské nemajú a od ktorých by sme sa mohli učiť, ale to sa väčšinou ázijské, africké krajiny, ale fakt, že tam domovy nemajú a postará sa rodina o tieto deti.
Musí taký človek spolupracovať s každou vládou, tak jeden z tých kandidátov spolupracoval už s ôsmimi vládami tak, aby to stále fungovalo, ale toho nechcem dávať za vzor, ale tak to musí byť. Keď nabudúce vláda bude celkom iná, tak tento odborník musí byť akceptovateľný aj novou vládou, pretože je odborník, ktorému ide o deti, a nie o nič inšie.
Čiže keď je straník alebo včera bol straník, dneska neni alebo zajtra nebude, čiže jeho náplňou celoživotnou by mali byť deti, a teda z toho by sme mali vedieť, že ten človek je naozaj dobre pripravený na túto funkciu, ktorá je veľmi dôležitá. Darmo ju kritizovali aj naši ju kritizovali, že načo nových ľudí, načo nové peniaze, ale deti sú budúcnosť človeka, Slovenska, a keď do nich neinvestujeme, keď sa im nevieme podstatne ináč venovať, keď ich nenaučíme prosociálnosti od malička, keď ich nenaučíme pracovať a zapierať sa a tvrdo pracovať, a venovať sa im od začiatku a vzdelať ich a presvedčiť ich o tom, že vzdelanie je dôležité, že to neni len niečo, čo môžem z internetu párkrát, teda byť povrchný vo všetkom, treba ísť do hĺbky, tak Slovensko dopadne zle, to všetci dobre vieme.
Takže nateraz ďakujem, ja dúfam, že ešte Paľo Hrušovský príde, ktorý má k tomu ešte niečo aj ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2015 17:02 - 17:02 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som dve slová povedal k tomu problému strachu, húkačiek, policajných autiakov a tak ďalej, ktorý tu naozaj vidíme. Ja stále si myslím, že treba policajtov si svojím spôsobom uctiť, oceniť, policajtom pomáhať, aby mohli robiť to, čo majú robiť na autiakoch, pomáhať a chrániť. Ale určite väčšina z nich to robí, ale, samozrejme, nie všetci policajti to robia, ale to teraz nie je témou. Neraz som navštívil ich ústredie, kde som bol milo prekvapený ústretovosťou a profesionalitou tých, ktorých som navštívil. Ale zas je to iná téma.
Ja som dlho žil v Taliansku. A tam som mal veľmi dobré skúsenosti s policajtmi a najmä s karabiniermi, ktorí naozaj predstavovali elitné jednotky. A vždy ich často dávam za vzor tým našim. A oni to tiež nemajú ľahké. Tam sa museli vysporiadať s mafiou. A vtedy tam išlo o krk mnohým ľuďom. A pochytali ich a dali ich do basy. Bol som na návšteve tiež v takej base. Aj s teroristami bojovnícka stanica vyletela dávno pred terorizmom do luftu, 70 ľudí bolo mŕtvych a napriek tomu proste si udržali tí policajti určitú rozvážnosť, veľkorysosť a aj určitý humor v mnohých situáciách, ktorý som vždy oceňoval, ktorý našim dávam za vzor. Ale pamätám sa, keď naozaj v určitom ohrození tam naraz päť húkačiek išlo, ktoré zastali na námestí (Všetci pritom mysleli, že idú niekoho naháňať.), všetci z nich povyskakovali, išli do baru a jeden hovoril slová stretto caffé cappuccino, caffé macchiato, caffé lungo a tak ďalej. Tak všetci si oddýchli. Ale chcem upozorniť, že musíme ostať ľuďmi, nimi musia ostať aj naši policajti, a to aj vtedy, keď je takáto situácia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2015 16:01 - 16:03 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Pán poslanec Hlina, tento príspevok nebol zlý, aj keď dovolím si povedať dve kritické poznámky k nemu.Fakt o tom vrtuľníku je podozrivé ticho, ale si myslím, že keby všetky krajiny Schengenu strážili tak svoje hranice, ako my strážime ukrajinskú hranicu, tak by bola bezpečnostná situácia v Európe podstatne lepšia. Horšie je, že to naše susedstvo s Ukrajinou je troška od veci, nás stojí napríklad aj tranzit plynu cez nás, keď naši priatelia nám ho poza chrbát stavajú (Eustream). Ale to nie je k tebe poznámka.
Druhá poznámka sa týka toho, že si povedal, že v USA najviac rastie rozpočet na väzenstvo. Ja nie som o tom presvedčený. Amerika má 60-biliónový dlh, to je pravda, ale tam najviac rastie rozpočet na zbrojenie, na predaj zbraní, to je určite jasné. Ja som asi 3- až 5-krát, neviem už presne, koľkokrát to bolo, navštívil najstráženejšie americké väznice. Takže mám dobrý obraz o tom, ako to tam chodí a čo všeličo je tam. Všeličo som o tom písal, to tu nechcem spomínať, ale naozaj Amerika má najviac väzňov na počet obyvateľov určite a ich rozpočet stále stúpa, ale oni sú aj dobrými biznismenmi. Mnohé firmy dávajú pracovať väzňom, lacné pracovné sily, veľmi kvalifikované práce. A tam naozaj si často väznice na seba zarábajú, aj väzni z toho niečo majú. Čiže ten rozpočet nie je najhorší vo väzenstve, ale je napríklad najhorší v armáde, v zbrojárstve. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2015 15:20 - 15:22 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Pekne ďakujem. Aj mňa prekvapilo to, že tieto návrhy tu boli predložené bez rokovania s opozíciou. Veď pri ústavných zákonoch sa, samozrejme, navzájom potrebujeme. Chcem upozorniť na to z histórie, že také rýchle neprerokované závery nebývajú dobré. Ukážem to na príklade 11. septembra doteraz celkom nevysvetleného pádu dvojičiek. Vtedy reakcie z Ameriky boli veľmi nepremyslené a, by som povedal, kontroverzné, nastalo silné obmedzenie práv občanov a demokratických princípov. Známy Patriotic Act, ktorý podľa mnohých bol dávno predtým pripravený, by sa určite nebol odsúhlasil, si myslím, keby nebolo udalostí 11. 9. Ale vtedy sa odsúhlasil a obmedzil mnohých ľudí. Ja si myslím, že potom Amerika strieľala do hmly rôznymi unilaterálnymi akciami, napríklad aj pokiaľ ide o Guantánamo, s ktorým si nevie doteraz dať rady, čiže miesto vlastnej hlavy rýchle aj propagandistické akcie, ktoré potom prispeli k druhému zvoleniu Busha za prezidenta, ak sa pamätáte. Nie nadarmo vtedy sa hovorilo, že ide o efekt Pearl Harbor, ktorý zjednotil Ameriku a dal určený smer. Čiže vtedy Amerika porovnávala 11. september s pádom komunizmu. To, samozrejme, sa porovnať nedalo, ale ani ten 11. september sa nedá porovnávať s francúzskymi udalosťami, ale to poučenie z toho 11. septembra a reakcií proti terorizmu, ktoré treba podporiť, a treba ich robiť, je tuná jasné. Tak to som chcel iba podotknúť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2015 14:12 - 14:15 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte mi pár slov povedať k tomuto materiálu. Prišiel veľmi rýchlo, tak ledva som si ho stačil prečítať a oboznámiť sa troška s MALI, kde vlastne je a čo sa tam vlastne deje. Videli sme tu, že tu je adventný veniec, prvá sviečka svieti. Advent je čas očakávania na lepšie časy, na mier na Slovensku, v Európe a celom svete, a teda aj v Afrike. V prírode svetla ubúda, tuná na tom venci bude každý týždeň ho viacej, a teda aj v našich srdciach, aj vo svete by ho malo byť viacej. Aj tento materiál určite k tomu prispieva, aby tej nádeje aj v Afrike bolo viacej. Čiže som určite zaň, budem zaň hlasovať, súhlasím s ním a dovolím si len pár takých otázok, ktoré pri rýchlom prečítaní mi napadli vysloviť.
Iste treba vyjadriť solidaritu s Francúzmi a s európskymi hodnotami tak ako to robíme tam. Len taká otázka mi vznikla, prečo je to práve Mali, pretože v afrických krajinách je veľa krízových štátov, vo viacerých štátoch tam majú Francúzi svoje záujmy a svoju minulosť aj koloniálnu, tak nejaké malé zdôvodnenie snáď je tu preto, že vznikol ten nečakaný a hrozný útok v tom hoteli. Ale iste by to možno bolo aj tak, ale toto bol asi signál na to, že teda aj my sme sa k tomu pripojili. Čiže trocha by som očakával nejakú malú analýzu situácie v Mali, kto tam teraz vládne, prečo sú akurát tam takéto nepokoje teraz. A teda k tomuto som sa nemohol za ten krátky čas dostať. Tak sa troška na to pýtam.
Za cieľ si tam dávame obnoviť teritoriálnu integritu Mali, čo je relatívne dosť veľký štát, tuším 15 miliónov má obyvateľov a neobmedzený výkon centrálnej vlády v Bamaku. Tak tie rôzne vlády v Afrike tiež sú raz také, raz také. Chceme ich podržať. Čiže proste nejaká malá analýza k tomu možno v zahraničnom výbore bola, ale ja som sa k nej vtedy nedostal. Je tam nateraz 25 štátov z Európskej únie, pokiaľ som si to prečítal, aj Česká republika, napríklad aj Maďarsko. Čiže prečo by tam nemohlo byť Slovensko? Len kým tam všade po päť, po desať ľudí je, tak taký veľký cieľ obnoviť teritoriálnu integritu Mali a neobmedzenej centrálnej vlády v Bamaku je relatívne veľký cieľ na toto. Takisto sa zvyknú pri zákonoch spomínať náklady. Tak to je päť ľudí na pol roka, pýtam sa či to nebude veľa stáť. Ale nejakým spôsobom... (Reakcia navrhovateľa.) Tak už som sa dozvedel odpoveď, takže už nemusím mať otázku. Len v každom zákone, keď my malí dávame, potrebujeme mať náklady (ministerstvo financií a tak ďalej). Čiže toto mi tam troška chýbalo. Už som sa to dozvedel od pána ministra, stačí mi to. Tak to sú všetko moje poznámky k tomu. Ďakujem, že ste ma počuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.11.2015 12:02 - 12:10 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, máme nejakú macedónsku delegáciu tuná, nás čakajú tam, takže budem sa snažiť byť stručný, aj keď tento zákon naozaj vyvoláva asociácie, ktoré si dovolím v 5-6 minútach povedať.
No, ja sa pamätám na tie časy veľmi dobre, na vyšetrovanie rodičov, na zatváranie, na domové prehliadky doma a tak ďalej, čiže už vtedy bolo 70-tisíc ľudí vlastne politicky odsúdených za politických procesoch väčšinou úplne za nič, čiže vlastne tá doba sa už, dúfam, nikdy nevráti, ale bola tu.
Naozaj komunizmus bol zlý systém, až, by som povedal, zločinecký systém a vlastne nikdy sa nikomu nič nestalo, nepotrestalo, prakticky nikoho, tá veta, že nepotrestané zlo sa vracia, je pravdivá, to vidíme aj dneska, teda mnohé zlá sa nám vracajú, nevieme ani odkiaľ. Samozrejme, vyhovárať sa už dneska na komunistov sa nedá, len je tu aj veľa iných ľudí, ktorí porušujú zákony, nedodržiavajú morálku, vykorisťujú iných a tak ďalej a tak ďalej, vidíme to dennodenne, a teda nechcem sa už k tomu teraz vracať. Samozrejme, za tento zákon, viem, že 26 rokov sa už snažíme nejakým spôsobom to vyriešiť veľmi pomaličky, to vedia raz tam, raz tam, a naozaj mnohí ľudia za to, že boli obeťami, neboli alebo boli iba veľmi málo odškodnení. Konštatujem, že po 26 rokoch je to troška aj neskoro, pretože mnohí ľudia pomreli aj pamäť národa sa vytratila, mladí už to, nič nevedia, ale treba o tom stále hovoriť.
Druhá vec, teraz už aj poviem nejakú snáď námietku, ktorá by sa určite v druhom čítaní dala vylepšiť, retroaktivita, tuná je tma, nejaká veta, že aj spätná úprava vzhľadom na to, možnože sa mýlim, ale tak sa mi zdá, že to tam bolo, proste ja si myslím, že by to malo byť od platnosti zákona, čo sa týka tých výsluhových dôchodkov, a keby aj tie neprešli alebo táto zmena neprešla, tak naozaj jednorazová odmena tisíc euro tým, ktorí spadajú pod tento zákon, to by si zaslúžili, kľudne by sa mohla dať so sociálneho balíčku ešte aj v decembri, no bolo by to asi, keď tých ľudí je 2-tisíc, tak bolo by to asi milión, dva milióny, no je, určite by sa to vo vládnej rezerve našlo, čiže som za to, najmä aby tá prvá časť odškodnenie tých ľudí sa urobilo.
Chcem ešte na záver upozorniť, že, samozrejme, je rozdiel, či niekto bol náčelník ŠTB v Bratislave alebo neviem kde, alebo bol nejaký vykonávateľ nejakých pokynov na veľmi nízkom stupni, to sa tam neberie do úvahy, a či vstúpil do ŠTB, čo ja viem, v októbri ’89 alebo tam bol 25 rokov možno ešte aj za 50. rokov, čiže toto je ťažko teraz postrehnúť, ale sú určité rozdiely byť eštebákom a byť proste funkcionárom alebo dlhodobým. A takisto viem ešte dobre, že napríklad mnohí príslušníci ŠTB chránili letiská, priehrady, atómové elektrárne, čiže tí nemali vlastne s perzekúciou ľudí nič spoločné. Tí, ktorí boli na vnútorných nepriateľov, tí boli teda najvyšší, by som povedal, lumpi a to sú tí, ktorí naozaj by si zaslúžili už dávno, dávno nejaké potrestania. Iný bol aj vonkajší nepriateľ, ale to boli väčšinou kontrarozviedkári a tak ďalej, ale dať ich do jedného mešca po 26 rokoch sa to asi nedá, ale upozorňujem na tieto maličké rozdiely.
Teraz ešte kratučko k tej histórii, ja som bol pri tom lustračnom zákone, pri jeho histórii, takže veľmi krátko poviem už len to, že po ’89. naozaj bola šanca s týmto nejako zatočiť, ale zase na druhej strane musíme si uvedomiť, že to bolo jeden a pol komunistu, ktorých tiež najmä VPN chcela dostať k voľbám, čo sa jej podarilo, sa, teda odškodnenie rôznych typov poškodených komunizmom išlo veľmi liknavo v tých vládach aj v parlamentoch, tam ešte vždy bolo bývalých príslušníkov KSČ, KSS, išlo liknavo a tak veľmi o všetko bolo treba bojovať a prosíkať sa. Čiže toto, myslím, trvalo doteraz a hovorím, jedno takéto gesto by bolo iste veľmi dobré.
Ja som sa svojho času snažil zaviesť pojem tretí politický odboj, protikomunistický, keď som zvolal niekedy poradu a prebehla aj druhého, aj tretieho odboja, tak sa pätám, jak mi predseda protifašistických bojovníkov povedal, že s farármi si za stôl nesadnem nikdy, čiže také averzie tam boli medzi tými jednotlivými odbojmi, a teda aj tretí odboj bol veľmi, veľmi dôležitý a by som povedal, ten nám vlastne priniesol svojím spôsobom ’89. rok aj, ale boli tie jednotlivé odboje veľmi rozhádané a proti sebe. Samozrejme, ŠTB bola zločinecká organizácia, ktorá zničila život mnohým ľuďom, a naozaj o tom sú už dneska aj knihy napísané. Federálne zhromaždenie v októbri ’91 prijalo tzv. lustračný zákon, kde asi 13-tisíc funkcií ŠTB ako vyčlenilo, potom aj straníckych funkcionárov a tí mali mať nejaké zastavené možnosti, bolo to presne v zákone a potom došlo do parlamentu a ako návrh A, vláda urobila B, parlament spravil, federálne zhromaždenie C a nakoniec z toho bolo D a Slováci nakoniec za Mečiara to celé zrušili vlastne, čiže tam v ’96. to neslávne tu skončilo, čiže stal sa ten zákon iba občasným nástrojom pre vydieranie a proste strašenie ľudí a tak ďalej, ticho je zas 5 rokov, a zas keď niečo dôjde, ten bol to, ten bol to, čiže, bohužiaľ, toto sa celkom nevydarilo od začiatku, stal sa často nástrojom politickej kompromitácie ľudí a to trvá dodnes.
Ja som v tom čase mal ľudské práva na starosti, ešte pamätám sa, koľko bolo obvinení, koľko škandálov, a jak sa, ako sa do jedného vreca dali vinníci a často aj s obeťami a potom sa to temer nedalo rozriešiť niekedy. Bola taká komisia, na ktorú sa ľudia mohli obrátiť, sa aj masovo obrátili, lenže potom skončila federácia a tá komisia už na Slovensku nepokračovala, iba v Prahe, a teda málokto sa tam dostal a fakt, že ja sa pamätám, že, Ján Pavol II., keď sa ho pýtali na lustrácie, povedal, že áno, je plne za, a čo sa týka aj Poľska, ale obvinený sa musí mať právo brániť, a to skutočne v tom prvom lustračnom zákone aj v tom, ako došiel, nebolo umožnené. Niektoré tie kategórie vstup, bol si, si na papieri, zbohom, nemáš sa právo brániť.
Takže som plne za, najmä keby prešla tá jednorazová, odškodnenie pre tie obete. Tých tisíc eur by bolo veľmi dobré. A teda keď mi poviete, že tie výsluhové dôchodky nechcete rušiť retroaktívne, tak sa poteším, ale mne sa to tak zdalo, keď som to čítal, že to tak je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.11.2015 10:58 - 11:00 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona (tlač 1810).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva, národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory návrh prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa aj ja ako spravodajca prihlasujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 26.11.2015 15:31 - 15:48 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Tak ešte raz. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý si to tu musí odsedieť, aj vážený pán premiér. Že sa tu objavil, chvalabohu. Ďakujem.
Ja by som chcel dve interpelácie, nové, dať s dovolením. Prvá bude na ministra financií, pána podpredsedu vlády a ministra financií, a bude sa týkať nášho zákona, ktorý bol schválený, o audite. Ja som tam sa pokúsil dať aj tri pozmeňovacie návrhy, samozrejme neprešli a teda dovolím sa ho opýtať, prečo nie a tuná dávam tieto otázky.
Prvou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií, že v § 19 o medzinárodných audítorských štandardoch, ja to skrátim trebárs na MAŠ, do návrhu zákona o audite, ktorý tu už bol schválený, sa stáva taká anonymná príručka medzinárodných usmernení pre audit, nikým neschválená, ako dôležitým dokumentom pre tvorbu tohto zákona? Ani posledná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56-EÚ nepovažuje za nič záväzné v súvislosti s týmto predchádzajúcim dokumentom, pretože v bode 3 čl. 26 konštatuje, že by nejaké medzinárodné audítorské štandardy mohli schváliť len za určitých, v tomto bode vymenovaných záväzných podmienok, čo sa nestalo.
Čiže Európska komisia doteraz tieto, tento dokument MAŠ do svojho právneho rámca neadoptovala. Slovenská republika, ako suverénny štát, je jediná na svete, ktorá do svojho zákona zapracovala takú podobu MAŠ ako nikto iný neakceptoval. Ani v krajine ich vzniku v Amerike sa to nestalo.
Druhou námietkou alebo otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií uviesť v § 31 sústavné vzdelanie? Lebo vzdelávanie je problematika školstva a patrí do gescie ministerstva školstva. Teda aké dôvody viedli, že sa do zákona o štátnom audite dostalo, aby vzdelávane zabezpečovala komora audítorov, ktorá to robí podnikaním v službách na svoj účet. Táto komora audítorov je stavovskou organizáciou a nie vzdelávacou inštitúciou. Realizáciou tohto paragrafu by sa komore audítorov umožnilo pokračovať v porušovaní najmenej dvoch zákonov. Ten prvý je č. 455 o živnostenskom podnikaní, lebo tá komora audítorov nevlastní žiadne živnostenské oprávnenie na podnikanie, aby za "službu vo vzdelávaní" bola oprávnená od audítorov neodôvodnené vyberať akékoľvek poplatky. Ďalší zákon, ktorý sa tým porušuje, je zákon č. 568 o celoživotnom vzdelávaní, pretože podľa jeho § 31 zo strany komory by sa porušoval zákon, pretože táto stavovská organizácia nie je akreditovaná. Ak nemôže vzdelávať svojich vysokoškolsky vzdelaných členov a musí rešpektovať zákon o celoživotnom vzdelávaní, kde sú stanovené rámce, kto je oprávnený zo zákona občanov Slovenska vzdelávať?
Navyše sa pri aplikovaní citovanej európskej smernice č. 165 zmenilo slovo "priebežne", ktoré tam bolo, "priebežne vzdelávaním" v čl. 13, na slovo "povinne vzdelávaním" s určením enormného počtu 120 hodín vzdelávania v trojročných cykloch neustále sa opakujúcimi témami, čo je, si myslím, rovné postgraduálnemu štúdiu na univerzite, za čo sú audítori nútení komore, ktorá tento príjem nezdaňuje, ešte aj platiť. Toto je úplne mimo rámca európskej smernice.
Tretia otázka je, aké dôvody viedli ministerstvo stanoviť paušálnu výšku pokuty, napríklad pre človeka, ktorý sa nezúčastňuje na týchto školeniach, podľa § 64 až do výšky 30-tisíc euro? Táto výška nie je odvodená od priemerného zárobku audítora, a dokonca prekračuje aj rámec Trestného zákona, aj správneho poriadku. Pokuty, ktoré sa na Slovensku zo zákona stanovujú, sú príjmami štátneho rozpočtu, ale pokuty vyberajú, týmto úradom sú, sa stávajú vlastne majetkom tohto úradu.
Štvrtou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo, v rozpore zase so smernicou Európskej únie 56, nezávislé podnikateľské subjekty v rámci voľnej súťaže sú v § 68 ods. 3 a ods. 4 nútení, aby im každoročne tento úrad osvedčoval registráciu za úhradu 35-tisíc euro, či sú schopní takýto audit uskutočniť? Zákonom nútiť nejaký subjekt, aby si kupoval možnosť podnikať v odbore, na ktorý má subjekt licenciu od toho, kto má tento, koho má tento podnikateľský subjekt kontrolovať, je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Aj toto sa potom stáva osobným príjmom pre tento úrad, ktorý má 15 členov, a nestáva sa to odvodom do štátneho rozpočtu, ako to je v iných úradoch. Teda nejde tu iba o porušenie európskej smernici č. 56, ktorá zakazuje inštitúcii podobného úradu, aby akýmkoľvek spôsobom vstúpila do interakcie so štatutárnymi audítormi a principiálne tak vylučujúc z tohto vzťahu, aby audítori platili úradu nejaké peniaze. Na Slovensku, si myslím, neexistuje podobná inštitúcia, ktorá mohla takýmto podivným spôsobom získavať nezdanené finančné prostriedky na svoju činnosť.
Tak to by bola prvá interpelácia na pána ministra financií.
A teraz druhá. Už musím privítať aj pána predsedu parlamentu tuná, vítam vás. Tá je trošku háklivá v tom, je to na generálneho prokurátora, a je to prípad, ktorý, si myslím, je temer exemplárny, a urobil som už v tom mnoho úsilia, aby sa niečo zachránilo v súvislosti s právnym štátom, ale moc sa toho ešte nedeje.
Je taký pán, volá sa Peter Kurhajec, predseda európskej spoločnosti pre charitu a humanizmus, Ferdinande de Martinengo, ale ja tu mám na dvoch stranách čo všetko, aké medaile má, čo robí, aký bol majster športu, má svetové rekordy z pištole, mnohonásobný v modernom päťboji, atď., naozaj nechcem to tu čítať, mám to na dvoch stranách. Je to človek, ktorý žije pre charitu, žije pre druhých ľudí, robí naozaj na mnohých úrovniach, je tu toho veľa. Bohužiaľ, sa dostal do sporu s bývalým ministrom vnútra a s bývalým generálnym prokurátorom pánom Hudekom. A tento spor začína prekračovať mieru všetkého. A rozhodol som sa pre tú interpeláciu včera, keď som sa dozvedel, že po nezákonnom konkurznom konaní sa mu včera napríklad všetky účty zablokovali. A teda si myslím, že generálny prokurátor môže preveriť, či to konkurzné konanie je podľa zákona a môže ho zastaviť. Lebo tuná ide o likvidáciu tohto človeka a prípadne jeho firmy a celej tejto charitatívnej činnosti, hovorím, ktorej je tu veľmi veľa.
Podstatou tohto konkurzného konania je, že veriteľ sa snaží uspokojiť spornú pohľadávku, o ktorej sa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava 2. Číslo napíšem do interpelácie. Po tom, ako zákonná sudkyňa v konaní vedenom na okresnom súde na neverejnom pojednávaní vyhlásila, že žalovanú pohľadávku navrhovateľovi pánovi Hudekovi neprizná, prestal sa on zúčastňovať pojednávaní a postúpil svoje pohľadávky na dve spoločnosti, aby dosiahol pluralitu veriteľov. Obe spoločnosti sú s ním prepojené a konateľom jednej z nich je aj jeho pán syn. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, vstúpim vám do toho. Teraz som bola upozornená, že vy prednášate interpeláciu na generálneho prokurátora a v zmysle rokovacieho poriadku poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti. Hej? Preto vás teda prosím, aby ste ju nasmerovali na niektorého z členov vlády, alebo ako som...

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ja v minulosti som už dal interpeláciu na generálneho prokurátora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nemá povinnosť. Nemá povinnosť, áno.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Nemá povinnosť, no tak potom by som to dal na ministra spravodlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pravdepodobne tak, dobre, nech sa páči, pokračujte.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Práve tým, že napriek tomu, že sudkyňa neuznala sú pohľadávku, o ktorú išlo, tak veriteľ postúpil pohľadávku na dve spoločnosti a tým pádom dosiahol pluralitu veriteľov. Už som povedal, že sú prepojené záujmy, a navrhol konkurzné konanie. Čiže tým vlastne splnil veriteľ formálne náležitosti začiatku konkurzného konania a môže si za vhodnej súčinnosti konkurzného sudcu doslova exekvovať neexistujúcu pohľadávku v konkurznom konaní.
Včera sa zistilo, že vlastne to už funguje, pretože všetky účty aj na zaplatenie mobilu tomuto pánovi už nefungujú. Tak samozrejme tá spoločnosť City Presburg, ktorú zastupuje pán Kurhajec, sa bránila s poukazom na § 19 ústavy, osvedčila spornosť pohľadávky navrhovateľa. Poukázala ako dlžník v začatom konkurznom konaní nielen na samotné konanie o spornej pohľadávke, ale aj rozhodovaciu prax krajských súdov v týchto veciach, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zo všetkých týchto rozhodnutí nepochybne vyplýva nutnosť akceptovať dlžníka a jeho právo rozporovať pohľadávku na príslušnom súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu sudkyňa v konkurznom konaní ustanovila predbežného správcu, čím dala najavo, že konkurz buď vyhlási, alebo zruší spoločnosť pre jej nemajetnosť, keďže iná zákonná možnosť ako rozhodnúť v prípade, ak ustanoviť predbežného správcu, nie je. Podľa informácií získaných od predbežného správcu, tento zhodnotí, že spoločnosť je nemajetná, teda nebude dôvod na zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť. Upozorňujem, že generálny prokurátor a možno aj minister spravodlivosti má možnosť preskúmať, či je tento konkurz zákonný.
Súčasní veritelia sa za vhodnej súčinnosti konajúceho sudcu môžu reálne domôcť neexistujúcej pohľadávky, o ktorej sa sudkyňa v spornom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 2 vyjadrila, že ju neprizná. Čiže spoločnosť City Presburg túto pohľadávku považuje za neexistujúcu, čo de facto priznala aj sudkyňa, a takýmto protizákonným zexekvovaním pohľadávky v konkurznom konaní pomôže len naplneniu podstaty trestného činu podvodu, a to za súčinnosti konkurzného súdu, ktorý odmietol brať do úvahy ustanovenie hmotného práva podľa § 19 o nutnosti nebrať ohľad na sporné pohľadávky. Ako vyplýva z predloženého rozhodnutia, konkurzná sudkyňa uviedla, že dlžník sa bránil argumentáciou o spornosti pohľadávok navrhovateľa, že súd zistil, že konanie je spornou agendou a že v tomto konaní má byť vykonané dokazovaním. A zároveň skonštatovala, že nie je možné konštatovať osvedčenie spornosti pohľadávok.
Nerád idem do ich intímnosti, ale sudkyňa konajúca v tom začatom konkurznom konaní je kolegyňou syna právneho zástupcu navrhovateľa v konkurznom konaní. Z doterajších skúseností, aj mojich, som videl, že navrhovateľ vyvíja činnosti k tomu, a zasahoval do nezávislosti a rozhodovania súdov. Je preto odôvodnením možné predpokladať, že využíva aj vzťahy konania sudkyne a právneho zástupcu. Pán Kurhajec dal rôzne úrovne svojho protestu voči obsadeniu týchto súdov, ale samozrejme nedočkal sa odpovedí. Upozorňoval na to, že Ľudovít Hudek v konaní na Okresnom súdu Bratislava 1 zámerne obchádzal náhodný výber sudcu tak, že podával návrh na začatie konania celkove štyrikrát, vždy keď sa tam dostal niekto iný, to stiahol a znova to dal, niekto iný a tak to štyrikrát stiahol, pokiaľ sa nedostala JUDr. Zdena Káčerová. Následne bola z tohto dôvodu menovaná sudkyňa vylúčená krajských súdom z prejednania vecí a bolo začaté trestné stíhanie za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Teda nemám ďalej vedomosť o tom, ako bolo to trestné konanie ukončené, ale je preukázané to, čo som hovoril, že sa naozaj stalo.
Ja samozrejme mám k dispozícii, a dám to pánovi ministrovi, aj uznesenie o začatí konkurzného konania, uznesenie o stanovení predbežného správcu, vyjadrenie dlžníka do konkurzného konania, kde dlžník poukazuje na rozbiehajúcu sa prax krajských súdov a Najvyššieho súdu, na ktorú odmieta konkurzný súd brať ohľady. Ďalej námietku zaujatosti konkurznej sudkyne ozrejmujúcu jej vzťah k právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Podľa § 19 ods. 1 súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania pri rozhodovaní, vyhlásení konkurzu, súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
Vážený pán minister, prepáčte mi takýto detailný postup, ale ja pána Kurhajca poznám mnoho, mnoho rokov, ešte zo štadiónu Slávia Bratislava, dávno, dávno. Viem, že je to čestný človek, filantrop, človek, ktorý pomáha, kde môže. A tuná sa dostal do konkurzu za podvod neuspokojenia neexistujúcej pohľadávky a to za súčinnosti sudcu, tak žiadam vás, aby ste prešetrili toto a pokiaľ možno tento neoprávnený konkurz zastavil a odblokoval to, čo sme včera zistili, že vlastne všetky jeho účty a všetky jeho možnosti platby sú zablokované, aj keď tento konkurz nebol ukončený.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 26.11.2015 15:16 - 15:22 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, chcel by som povedať aj vážený pán minister vnútra, ale možnože počúva, možnože nie, lebo k nemu mám nejakú nespokojnosť vyjadriť v tomto svojom vystúpení. No, minule som dal, myslím, tri interpelácie. Najmä interpelácia na ministra Glváča bola veľmi serióznej témy, prechodu amerických vojakov, lietadla Hercules, a tak ďalej. Takže ďakujem za takúto interpeláciu. Tá skutočne nesplnila parametre, o ktorých hovoril poslanec Huba, ale splnila parametre serióznej odpovede na interpeláciu.
Ja vám pripomeniem jednu inú interpeláciu. Najprv som chcel začať poznámkou, že vlastne posledná borba vzplála, dajme sa na pochod, pretože asi je to posledná interpelácia. Takže je to historická vec, že sme sa prihlásili teraz pri poslednej interpelácii v tomto volebnom období.
No a moja otázka na pána ministra Kaliňáka je nasledovná: Ja som mu dal ešte 30. septembra otázku v súvislosti s incidentom pri nebankových subjektoch, ktorých mali na Slovensku, alebo mali sme možno aj dvesto. Aj kvôli nim sa dostalo 1,3 mil. obyvateľov do exekúcií. Od 1. septembra sa mali udeľovať licencie. Udelilo sa šestnástim a už nikto nemohol z tých neudelených dávať pôžičky. Pamätáte sa, že poslanec Hlina vtedy symbolicky zamuroval vstup do pobočky jednej spoločnosti nebankovej, ktorá tie pôžičky naďalej dávala podľa jeho slov. No a potom je to tiež dobre známe, nechcem to opakovať, v interpelácii je napísané, nie metódou vhodnou poslancov Národnej rady, hold, tá hliadka mladých policajtov pacifikovala. A teda neviem si predstaviť, že by na poslanca niekde v Európe takýmto spôsobom niekto vybehol. Ja som pána ministra poprosil, aby mi aj odpovedal na otázky, či tá nebankovka bez licencie poskytovala, neposkytovala pôžičky, to neviem, to som nedozvedel v interpelácii. A zároveň som sa pýtal, že či podľa jeho názoru ten postup tých mladých policajtov bol tvrdý, alebo či bol primeraný k tomu, čo sa vtedy tam udialo.
No, pán minister mi v termíne tú odpoveď dal a tri veci tam chcem zdôrazniť, ktoré sú zaujímavé, čo on v krátkej interpelácii zdôraznil. Najprv povedal, že Policajný zbor vlastne rozhodol o odmietnutí tejto veci podľa § 197 Trestného poriadku, pretože nebol v danej veci zistený dôvod na začatie trestného stíhania ani iné rozhodnutie. Čiže pán Hlina tým, že toto urobil, tak nijako sa nespreneveril Trestnému poriadku tým svojím činom. Čiže to priznal, že vlastne to vyšetrovanie následné a to rôzne bolo svojím spôsobom neadekvátne, pretože nešlo o trestný čin. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, že o tom, ako sa zakročilo proti nemu, sa rozhodol ten vedúci Policajného zboru na mieste. Čiže to boli asi štyria mladí chlapci. A o tom, ako postupovali proti poslancovi, rozhodol veliteľ zakročujúcej hliadky, a to na základe príslušných zákonných oprávnení po vyhodnotení situácie na mieste. Čiže nebol to rozkaz vyšší ani najvyšší, tých stupňov je tam viacej, ale bolo to vyhodnotené na mieste, a zakročenie. To je tiež zaujímavé konštatovanie, že teda vlastne tí chlapci na mieste takto rozhodli, no a použili donucovacie prostriedky, chmaty, atď., podľa príslušných paragrafov z dôvodu neposlúchnutia výzvy a kladenia pasívneho odporu, ako aj putá použili.
No a za tretie, ešte je zaujímavé priznanie, že zo strany príslušného nadriadeného bolo použitie donucovacích prostriedkov dotknutými príslušníkmi Policajného zboru ako oprávnené. To znamená, že ani nie šéf Policajného zboru, ani jeho námestník, ani minister vnútra s týmto nemali nič, ale že, nie, to, nieže, nehovorím, že nemali nič, ale že iba príslušník nadriadeného tej skupiny mladých policajtov vlastne to vyhodnotili ako oprávnené. To je tiež určitá zaujímavá myšlienka, že vlastne nikto iný toto nespravil, jedine ten jeho najbližší, to môže byť nejaký možno okrsok, alebo neviem už jaký, ale to boli normálne príslušníci Policajného zboru.
Čiže ja ďakujem pánu ministrovi za odpoveď aj za týchto, priznanie niektorých skutočností, len mne v tej interpelácii chýbalo osobné stanovisko jeho, lebo moje otázky boli položené na neho. A teda on to vlastne dal na tých spodných, ktorí o tom rozhodli, ktorí zistili, ktorí konali a ktorí uznali, že to bolo oprávnené.
A teraz vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 26.11.2015 14:48 - 14:50 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vy asi na ňu neodpoviete. Otázka vznikla na Rade vlády pre seniorov, kde bol aj pán minister pre rodinu, no a tam som vlastne videl, že je to problém, že to ohrozuje seniorov, a že tak ako boli voľakedy nebankové subjekty, tak teraz môže byť toto naším ďalším problémom. Ja som na oslave štátneho sviatku Japonska s pánom ministrom o tom hovoril, čiže v podstate mi povedal, že tu nebude a že dá krátku odpoveď. Ja si ho potom ešte vyčkám, aby mi povedal troška viacej.
No, viete, fakt je, že nie je momentálne regulácia týchto reverzných hypoték, to treba povedať. Ak by boli, tak všetko závisí od zmluvy, kde tí, ktorí tú hypotéku dávajú, môžu si naozaj napísať, čo chcú. Tí starí na to nedôjdu. V prípade úmrtia sú nejasné veci, ako bude s dedičstvom tých domov alebo majetkov, alebo bytov, ktorých sa takto seniori môžu vzdať v prospech väčšej renty, dočasnej, kým neumrú. A teda pokiaľ ja viem, analýza existuje. Rád by som ju videl. Vraj má štyri výhody a 50 nevýhod pre ľudí, ktorí sa do toho dajú. Tam padla aj na tej rade vlády, aj teda slovo, že malo by to byť len s licencovanými finančnými inštitúciami. Aj keď jeden člen rady vlády, dosť vysoko postavený, povedal, že ani licenčné spoločnosti nie sú zárukou zákonnosti. Tak to už je otázka na inú úroveň.
Ale chcem pripomenúť, že opatrne s týmto, že švajčiarske dôchodky chceme, ale tak stavané reverzné hypotéky, ako sú momentálne propagované, nechceme.
A teda otázka je na vás taká, že či viete niečo viacej o tej analýze, kde je 50 nevýhod týchto reverzných hypoték.
Skryt prepis