Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Nielen preto, že som jeden z predkladateľov tohto návrhu, ma mrzí, že otázka, ktorá rieši faktické vykonávanie moci občanmi, zaujíma ani nie polovicu poslancov v tejto sieni zákonnosti. Neviem, či si uvedomujete, ale ak by sme uplatnili momentálne princípy, ktoré sú v rokovacom poriadku a zároveň v referende, účasť na tejto schôdzi by bola zbytočná. To je moja prvá poznámka.
Vrátim sa do vecnej roviny. Zároveň zopakujem, čo povedal pán Matovič, čl. 2 ods. 1 ústavy hovorí: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Alebo priamo. Právo priamo rozhodovať by malo byť, samozrejme, aj v praxi reálne uplatniteľné. Podľa môjho názoru súčasná právna a platná právna úprava znemožňuje reálne vykonávanie tohto práva. Dovolím si tvrdiť, že v prípade, ak rozprava, ako aj samotné hlasovanie ukáže, že v parlamente nie je vôľa dať moc do rúk ľuďom alebo občanom, ide o verejné ignorovanie a porušovanie ústavy a zároveň prezentovanie arogancie moci ľuďom a občanom, od ktorých táto moc pochádza, na základe ktorej sme všetci tu prítomní aj neprítomní do tejto siene zákonov ste zvolení.

Ďakujem za slovo. Igor, ja by som ti rád poďakoval za v úvode veľmi vecnú argumentáciu, ktorou si podľa mňa vyvrátil takmer všetky argumenty navrhovateľov, no myslím, že na ten posledný, ktorý bol použitý, si zrejme pozabudol, a vlastne ktorý sa týkal toho, že na súde sa prepierajú intímne veci, ktoré by sa tam prepierať verejne nemali. Ja s tým samozrejme súhlasím, že intímnosti nepatria do rozvodového konania a aby sa prepierali verejne. A práve preto tu máme Občiansky súdny poriadok, konkrétne § 116, ak sa nemýlim, je to ods. 3, ktorý toto zabezpečuje a v prípade potreby je možné aj v tomto prípade verejnosť vylúčiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som si vás dovolil poopraviť, pani poslankyňa, ja som nepovedal, že je to to vec výsostne súkromná, vec výsostne verejná. Ja som povedal zhruba toto, že je to vec, ktorá je podľa môjho názoru súkromná, ale má nezanedbateľné verejnoprávne aspekty. Prečo som to povedal? Ja si zákonný dôvod, čo sa týka verejného práva, je, že vec verejná je niečo, čo má dopad na určité nie malé spoločenstvo ľudí. Čl. I zákona o rodine, ktorý hovorí o základných zásadách, v druhej vete hovorí: Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hovoríme o manželstve. Čl. II: Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Na základe uvedeného možno nepochybne hovoriť o tom, že manželstvo má aspekty verejného práva. To, dúfam, uznáte, keďže hovorím o právnych normách. Nehovorím o wikipédii, možno ako hovoril pán Vašečka, hovoril o právnych normách. Preto možno je namieste skôr meniť aj tieto zásady, nie iba §§ 22 a nasledujúce, ktoré meníte vy.
Podľa môjho názoru akákoľvek liberalizácia inštitútu manželstva môže našej spoločnosti, ktorá je založené na kresťanských hodnotách, určite poškodiť, skôr ako pomôcť.
Ďakujem.

Ďakujem ešte raz. Mňa iba napadla teraz taká myšlienka. Hovoríte o prípade, ak je manželstvo bezdetné a sú dohodnutí. Ale čo, keď je tá žena tehotná? Čo potom? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pochváliť pána Vašečku. Mne sa to opäť veľmi páčilo. Ale aj by som si dovolil doplniť to, čo povedal. Manželstvo je podľa môjho názoru súkromná vec, ale má verejnoprávne aspekty, ktoré sú naozaj nezanedbateľné. Preto možno hovoriť o veci, že je to súkromno-verejná vec, hej. Aj samotný zákon o rodine, rovnako tak článok 41 chráni manželstvo. Výslovne tu hovorí o tom, že treba manželstvo chrániť. Ochrana spočíva aj v tom, že právne predpisy stanovujú určitý proces, ktorý musí prebehnúť, aby k tomu rozvodu vôbec prišlo. Zo skúseností právneho zástupcu môžem potvrdiť, to sú vlastne tie argumenty, ktoré spomenula pani Nicholsonová, že je nemalé množstvo manželstiev, ktoré neskončí rozvodom len preto, že v manželstve v čase od podania návrhu až po nariadenie pojednávania vlastne hlavy vychladnú a manžel, ktorý navrhoval rozvod, tento návrh stiahne. Samotný rozvod, inak, mimochodom, prakticky trvá, ak sa dohodnú, asi 30 minút. Osobne by som nebral takýmto ľuďom možnosť, aby im vychladli tie hlavy a aby sa predišlo takej reakcii, ktorá spočíva hlavne v nejakom emocionálnom rozpoložení, vlastne ochránili manželstvá tie, ktoré ešte ochrániť sa dajú. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu, Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 77). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. 59 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ako dlhodobý športovec veľmi oceňujem úpravu, ktorou plánujete motivovať športovcov do budúcna. Vlastne toto priznávate aj v dôvodovej správe. Dovolím si však povedať dve také zásadné výčitky, ktoré tam vidím ja aj moji kolegovia. Tou prvou je, že chýbajú tam niektoré športy, ktoré by tam podľa názoru viacerých mali byť. A tou druhou je, že tento zákon nediferencuje medzi športami, ktoré sú schopné úspešných športovcov živiť aj po skončení vlastne športovej kariéry, či už je to hokej alebo futbal, kde sú tie zárobky naozaj rozprávkové. Možno navrhovateľ napadne, že takáto úprava by bola diskriminačná. Ja si to nemyslím, ale viem si predstaviť úpravu, ktorá by diskriminačná nebola. Je to vlastne iba otázka techniky.
Na záver iba toľko, že vraj ten úmysel nie je dobrý. Podľa mňa je výborný a treba oceniť ľudí, ktorí sa zaslúžili o dobrú reprezentáciu Slovenska v zahraničí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni poslanci, pán predseda, chcel by som vám v prvom rade poďakovať za prácu, ktorú ste doteraz vykonal, aj teda, keďže volebné obdobie pomaly končí, zároveň vám poďakovať za správu, ktorá bola pomerne výstižná. Predsa len by som mal ale tri také veľmi jednoduché otázky.
Prvou je, aký je trend v súčasnosti? Dá sa povedať, kto nakladá s peniazmi štátu alebo teda občanov najhoršie, či je to samospráva, štátna správa alebo niekto iný?
Druhou otázkou mojou je, či postačujú kapacity NKÚ, aby ste robili dobrú kontrolu.
A tretia otázka, podľa mňa veľmi podstatná, či si nemyslíte, že by mala byť naplnená litera zákona a mala by byť vykonaná voľba podpredsedov NKÚ.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Mne sa tá právna argumentácia pána Krajcera celkom páčila a dovolím si ju, dovolím si ju trošku doplniť. Teraz si odmyslím, že dôvody, na základe ktorých odvolávame pani generálnu riaditeľku, boli vykonštruované. Ba pripustím vašu argumentáciu o tom, že bola porušená povinnosť informovať radu o vstúpiť do zmluvného záväzku. Tiež si odmyslím modus vivendi rady a riaditeľky o tom, kedy sa o takýchto zámeroch informuje. Tvrdím, že zámer síce existoval, avšak tiež tvrdím, že zámer vstúpiť do zmluvného záväzku nebolo ani len možné oznámiť, pretože nebolo jasné, o aký zmluvný záväzok má ísť.
Dovolím si to vysvetliť. Záväzok je inými slovami povinnosť, ktorú treba plniť. Tá povinnosť by mala mať určený spôsob, prípadne aj čas plnenia. Keďže nebol presne určený obsah, respektíve povinnosť, respektíve obsah povinnosti alebo záväzku, možno takýto záväzok alebo povinnosť považovať za neurčitú.
Potom podľa vášho výkladu by mala pani Zemková informovať aj o tom, že má zámer vstúpiť aj do neurčitého záväzku. Nemyslíte, že takáto povinnosť je nadbytočná? Ja si myslím, že určite. Som presvedčený o tom, že takúto povinnosť, t. j. povinnosť o vstúpenie do neurčitého záväzku alebo takého, ktorý nie je presne špecifikovaný, zákonodarca určite nemal v úmysle, keď koncipoval toto ustanovenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si len dovolím prečítať § 66 ods. 4: Predseda Národnej rady zvolá poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. V tomto prípade ho zvolá bezodkladne. To neznamená, keď bude čas. Bezodkladne. Okamžite. (Potlesk.)