Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som poďakovať za tú rozpravu, ktorá tu bola pred tým k tomu návrhu zákona. V podstate som pochopil, že ak sú tu nejaké výhrady, tak sú to skôr politické obavy ohľadom "zabetónovania" terajších pánov riaditeľov na úradoch práce. No, skúsme si povedať, ako je to teraz. Teraz je to tak, príde nová vláda, odvolá jednotlivých úradov, teda riaditeľov úradov práce, no a navrhne svojich. To je terajší...
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som poďakovať za tú rozpravu, ktorá tu bola pred tým k tomu návrhu zákona. V podstate som pochopil, že ak sú tu nejaké výhrady, tak sú to skôr politické obavy ohľadom "zabetónovania" terajších pánov riaditeľov na úradoch práce. No, skúsme si povedať, ako je to teraz. Teraz je to tak, príde nová vláda, odvolá jednotlivých úradov, teda riaditeľov úradov práce, no a navrhne svojich. To je terajší stav, i keď klobúk dolu, sú tu riaditelia úradov práce, ktorí sú vo funkciách už aj, ja neviem, desať, pätnásť rokov naprieč jednotlivým vládam. Ale to sú skôr výnimky. To, čo navrhujeme my, áno, je otázka výberového, štandard v štátnej správe ako takej. Ak je toto nejaký zásadný problém, no tak trošku som z toho prekvapený, pretože to, čo navrhujeme, je diametrálne veľmi veľká zmena a nie samoúčelná, ako nerobil by som takúto veľkú zmenu, keby som nebol presvedčený o potrebe a pokúsim sa aj v niektorých konkrétnych číslach vyjadriť prečo.
Prvé, možno úrady práce a právna subjektivita. Prvá negatívna skúsenosť bola, keď som nastúpil a prebral funkciu ministra a následne sa dozvedel o kolektívnych zmluvách, ktoré v zmysle zákona pouzatvárali na jednotlivých úradoch práce odborári s príslušným vedením. Boli okresné úrady práce, kde si takýmto spôsobom schválili 12-mesačné odstupné. Počúvate ma? Dvanásťmesačné odstupné. Viete, akým spôsobom bolo ťažko naštartovať a začať fungovať, pretože s týmto v rozpočte prirodzene nikto nemohol rátať. To ma ubezpečilo o tom, že je tu nejaký vážny problém. Ja nemôžem nadiktovať, do akej miery a ako. Už vtedy som začal uvažovať nad touto otázkou, ale v konečnej miere ten návrh, ktorý je tu teraz, súvisí s niečím úplne iným. Pravidelné správy, kontroly, hodnotenia, OECD, Svetová banka, Medzinárodný menový fond apelujú na skutočnosť, že na Slovensku, na úradoch práce je z hľadiska sprostredkovania zamestnania, strašne veľký počet nezamestnaných na jedného úradníka, sprostredkovateľa na úrade práce. Sú okresy, kde je tá nezamestnanosť veľká a kde sa blíži až k číslu 900. Priemer je niekde na úrovni 600, konkrétne 569. Päťsto šesťdesiat deväť, celý ten styk je veľakrát zabezpečený s tým, že sa robia čiarky z hľadiska účasti, neúčasti. My potrebujeme sa dostať do situácie, že ten sprostredkovateľ bude reálne vykonávať služby, ktoré ten klient od neho očakáva. To znamená, že s ním bude komunikovať, a to žiada ďaleko menší počet tých klientov, aby takéto úlohy vedel zabezpečiť.
Ten počet ľudí na tých úradoch práce aj po istých zmenách za predchádzajúcich ministrov, by som povedal, že je doslova kritický. To znamená, ísť cestou nejakých ďalších úspor nie je možné. Naberanie pri realizácii ESA a vôbec navyšovanie úradníkov štátnej správy nie je nielen populárne, ale ani možné, vzhľadom na rozpočty a ďalšie veci. Preto návrh spočíva v tom, že 750 ľudí, ktorí dnes pôsobia na úradoch práce, dostane opätovnú ponuku pracovať a pôsobiť ďalej, ale s iným obsahom a s inou náplňou. Nechcem nikoho prepúšťať, ale je dôležité zmeniť mnohé pomery. Pri odobratí právnej subjektivity, nepotrebujeme na každom úrade práce mať IT-čkárov, nepotrebujeme mať osobné úrady, jednoducho istý obslužný personál, ktorý je v tom prípade nevyhnutný. Navrhujeme IT-čkárov posunúť do krajského mesta a z krajského mesta obhospodarovať všetky úrady práce v príslušnom kraji, čo sa teoreticky dá, lebo dnes je ten systém vybudovaný a oni v podstate nastupujú len v čase, keď nastanú nejaké konkrétne problémy.
To znamená, že ten postup je zadefinovaný, má svoje etapy a súvisí s tým, že ideme posilniť prvý kontakt a ideme posilniť služby zamestnanosti a samozrejmá vec, že aj sociálnoprávnu ochranu. Máme tu konkrétne varovné signály, kedy je potrebné na ne reagovať. Dvestopäťdesiat problémových rodín na jedného pracovníka, ktorý zabezpečuje sociálku, je strašne veľa. Nie, aby to obišiel, len aby vôbec registroval, aj to sa musí jednoducho zmeniť. To znamená, objektívne skutočnosti nás donútili k tomu, že musíme takúto zmenu robiť.
V prvej fáze chceme zaviesť poskytovanie základných informácií a tu, nevidím tu pani poslankyňu Mezenskú, centrá prvého kontaktu sú úplne inak hodnotené. Tu nikto netvrdí, že v centre toho prvého kontaktu bude absolútne vybavený a obslúžený ten klient, ale dostane tú prvotnú informáciu. Ak to je treba niekde len tlačivo odovzdať, prijať, to vybaví priamo na mieste. Ak je nevyhnutné, potrebné, nejaká odborná konzultácia, no tak ide konkrétne za príslušným referentom, úradníkom, ktorý to má. Ale tie centrá zachytia ten prvý nával a minimálne 50 % ľudí z toho centra nemusí ísť ďalej. To je veľmi dôležité, to plní úlohu. Logická vec, že to nie všetci úradníci vítajú, ako s otvorenou náručou, pretože chce to zmeniť možno niektoré návyky, učiť sa aj niektoré nové veci, ale o tom je život a štátny úradník sa musí vzdelávať, jednoducho celú svoju profesionálnu kariéru. V rámci tej prvej etapy je to vybudovať nové služby pre občana a nové služby pre zamestnávateľa, to znamená, prvé tri veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Ďalšia etapa je o posilnení služieb zamestnanosti, to znamená sprostredkovateľov. Chceme dosiahnuť stav, aby z toho priemeru 569 klientov na jedného sprostredkovateľa, alebo použijem výraz úradníka, sme zišli na číslo 300. To už bude dávať úplne inú šancu pracovať s tými nezamestnanými a ponúkať ich na isté návrhy a riešenia. Niečo podobné z hľadiska ďalších fáz sa týka aj sociálok, kde podobným spôsobom chceme tieto veci z hľadiska počtu klientov na jedného referenta zúžiť. Vedel by som o tom hovoriť veľmi dlho, ale myslím, že filozofia a predstava z toho, čo som povedal, je úplne jasná. Je nevyhnutná táto cesta. Dnes informačné systémy sú relatívne také, tak pripravené a vybudované, že netreba do nich nejaké ďalšie investície ani ľudské, ani finančné, to znamená, toto nám splní veľmi dôležitú rolu a úlohu. My nejdeme rušiť, nejdeme zužovať, ani rozširovať počet úradov práce, vrátane ich vysunutých pracovísk. To znamená, v menších okresoch, kde nie je sídlo úradu práce, bude pre ten základný kontakt zabezpečená úradovňa, kde budú zabezpečovať prvý kontakt z hľadiska služieb zamestnanosti aj sociálnych dávok a tých najpotrebnejších vecí, ktoré bežný klient potrebuje, aby nemusel ísť do, ja neviem, vedľajšieho, väčšieho okresného mesta, kde je sídlo vedenia úradu práce ako také.
To znamená, toto je dôležité, k tomuto smerujeme, je to skôr bič na mňa, na predstaviteľov vedenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ale som presvedčený, že je to potrebné. Je to nevyhnutné. O tom je tá efektivita, no a keď hovoríme o tom, že do akej miery to má alebo nemá vplyv aj na otázku zamestnanosti, no nepriamo jednoznačne má. No či sa stará a bude mať v referáte, ja neviem, 600 alebo 900 nezamestnaných, alebo, že bude mať 300, no je to úplne iný spôsob a možnosť, ako s nimi môže v tomto prípade pracovať. Takže áno, jednoznačne nepriamo to má. Nechcem povedať, že idem cez tieto zmeny vytvárať nové pracovné miesta, ale opakujem, máme záujem prostredníctvom týchto zmien zmeniť fungovanie toho úradu, aby sa stalo pružnejším, no a aby sme naplnili aj odporúčania, ktoré berieme veľmi vážne, napr. ohľadom OECD, kde som ubezpečoval, že takáto reforma sa jednoducho uskutoční.
To je možno k tomu, čo tu zaznelo teraz. A teraz tie pochybnosti toho politického charakteru. Viete, takýmto spôsobom môžeme pochybovať o akomkoľvek mieste z hľadiska štátnej správy, kde sa robí bežné výberové konanie. Ale každého vedúceho hospodárskeho pracovníka je možné odvolať vždy, pokiaľ neplní úlohy, tam tá možnosť v zmysle zákona jednoducho je. To znamená, akékoľvek zabetónovanie odmietam.
Pán Mihál naznačil aj isté úvahy, možno nepriame ohľadom obstarávania. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že na tomto ministerstve to funguje tak, že sú rámcové zmluvy. V podstate na všetky veci pre celé ministerstvo a tie sa len konkretizujú v konkrétnom časovom období podľa konkrétnych podmienok, toaletného papiera cez, ja neviem, všetky ďalšie ostatné kancelárske potreby a ostatných vecí. To znamená, tuto neexistuje nejaká, akékoľvek spochybnenie vecí, pretože aj teraz sa to centrálne rieši prostredníctvom týchto rámcových zmlúv. Takže absolútne tieto veci nepripadajú v úvahu, že by to malo spojitosť v súvislosti s tým, že by sa odoberala právomoc úradom práce, regionálnym v prospech ústredia. Naopak, zodpovednosť v prospech ústredia bude ďaleko väčšia, ako je tomu doteraz.
K tomu Popradu. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa. Ja som ten typ, ktorý, keď dostane takto vážny, hoci anonym, neriešiť to od zeleného stola. Ja som si bol pozrieť priamo v Poprade veci na mieste, išiel som tam neohlásene a išiel som v deň, keď je stránkový deň, aby som sa stretol aj s ľuďmi. Pokiaľ som sa dostal k pánovi riaditeľovi, trvalo to hodinu a pol a prešiel som si jednotlivé poschodia aj kancelárie. Môžem povedať toľko, že ten úrad práce nemá ideálne podmienky z hľadiska priestorov, to priznávam, ale sú to pracoviská, kde sa dá pracovať a pôsobiť. To sme sa zhodli aj s tými pracovníkmi, s ktorými som sa stretol. Treba vidieť jednu vec, že v rámci ESO je záujem urobiť poriadok aj z hľadiska majetku a budov štátu. Dnes vyše tisíc budov je v prenájme štátu a naopak, sú mestá, kde zase štát je v priestoroch, ja neviem, miest prípadne iných subjektov, kde k tomu podmienky nie sú. Poprad je taký, že podľa všetkého aj z hľadiska budúcnosti sa bude uvažovať s výstavbou novej, nazvem to štátnej budovy, kde budú etablované všetky štátne inštitúcie, ktoré v tom okrese pôsobia, pretože tam ten priestor jednoducho nie je. To je vízia, to je perspektíva, asi sa odpredá nejaké zariadenie, máme tam bývalé kasárne, ktoré sú dnes v majetku ústredia práce a sú nepotrebné, to bude možno jeden zo spôsobov, kde sa bude dať etablovať.
Takže toto si uvedomujem, ale na druhej strane sú to porovnateľné podmienky aj s viacerými inými úradmi. V žiadnom prípade tam nie sú nejaké podmienky, ktoré by nespĺňali najzákladnejšie hygienické alebo iné štandardy. Že nie každému "vonia" reforma a úlohy, ktoré s ňou súvisia, s tým súhlasím, ale s tým sa treba popasovať. Uvedomujem si, že ideme v etapách. Bude prvá, druhá, tretia aj z hľadiska časovej, obsahovej postupnosti. Ja som presvedčený, že každý jeden zamestnanec úradu práce, ak príjme túto filozofiu, postaví sa k tomu správne, má zabezpečenú budúcnosť. Opakujem, garantujem každému jednému, že má budúcnosť, že nebude prepustený za predpokladu, že akceptuje nové postavenie a úlohy, ktoré vzhľadom na tieto zmeny, ktoré navrhujem, vzídu pre každého jedného pracovníka.
Uchádzam sa o podporu novely tejto, zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis