Videokanál poslanca

Ďakujem pekne aj ja.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Vážený pán poslanec, v prvom rade chcem zdôrazniť, že riešenie nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov, respektíve do 29 rokov je prioritou Európskej únie a celkom prirodzene aj prioritou našej vlády. Hoci si uvedomujem, že vo všetkých vekových kategóriách sú ľudia bez práce a osobitne sme si vedomí problémov, do ktorých sa v poslednom čase dostávajú ľudia, ktorí o prácu prídu vo veku nad 50 rokov, nezamestnaným mladým venujeme zvýšenú pozornosť najmä z hľadiska ich budúcnosti. Ukazuje sa totiž, že ak mladí ľudia nezískajú aspoň základné pracovné návyky a pracovné skúsenosti rýchlo po skončení školy, je mimoriadne komplikované, náročné a veľmi drahé nahradiť ich chýbajúcu prax vo vyššom veku. Preto sme sa aj tejto problematike venovali hneď od nástupu do funkcie, ja konkrétne ministra, veľmi rýchlo sme dobiehali to, čo naši predchodcovia jednoducho zameškali.
Hoci už koncom roku 2011 avizoval predseda Európskej komisie pán Barroso, že požiada Slovensko, aby presunulo nevyužité zdroje z eurofondov na projekty pre mladých nezamestnaných, ani v apríli 2012 nemalo ministerstvo práce pripravené nič. Preto v spolupráci s Komisiou sme od leta pripravili projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí vo veku do 29 rokov tzv. realokáciou finančných prostriedkov z tých fondov, kde tie prostriedky jednoducho boli by bývali prepadli a neboli by využité. Hoci si zo strany opozície tieto projekty vyslúžili viacerú kritiku, môžem dnes konštatovať, že aj na nedávnom summite premiérov a ministrov práce v Miláne ich komisár pre zamestnanosť László Andor konkrétne menoval ako pozitívny príklad efektívneho využívania európskych zdrojov. Som veľmi rád, že boli predmetom rokovania aj nedávneho summitu pani Merkelovej a pána Fica tu v rokovaniach na Slovensku, kde sa zhodli na tom, že je potrebné z hľadiska nového programového obdobia ďaleko flexibilnejšie využívať finančné prostriedky a presúvať ich z jednotlivých fondov, to znamená nielen do Európskeho sociálneho fondu, ale aj z iných fondov v prípade rizika prepadnutia týchto prostriedkov. To znamená, aj tam našli opodstatnenie a obidvaja politici sa zhodli v tom, že je ich potrebné použiť, tento projekt, ako príklad pri rozhodnutiach Európskej komisie zapracovať väčšiu flexibilitu a možnosť realokácie prostriedkov v rámci jednotlivých fondov, čo je teraz veľmi komplikované a treba povedať, že v niektorých prípadoch doslova nemožné.
Prostredníctvom našich projektov sme pomohli nájsť si prácu tisícom mladých ľudí, konkrétne poviem o chvíľu, a to aj na dotáciu na časť ich mzdy po dobu 12 mesiacov. Naším zámerom bolo dotovať náklady zamestnávateľov po dobu, kedy začínajú pracovníci pre nich byť aktívni, jednoducho využívať možnosti praxe, ktoré súvisia s dvanásťmesačnou podporou vo výške ceny práce minimálnej mzdy. Podmienka je, aby po uplynutí týchto 12 mesiacov ďalších 6 mesiacov zamestnávateľ týchto mladých ľudí zamestnával na vlastné náklady. Zamestnávatelia takto získali možnosť bez dodatočných nákladov overiť si schopnosť mladých ľudí zapracovať ich. Naopak, pre mladých ľudí to bola príležitosť ukázať svoje schopnosti a znalosti a získať neoceniteľnú pracovnú prax.
A výsledky sú skutočne veľmi pozitívne. Za približne rok trvania týchto projektov bolo vytvorených 12 781 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. Dohodnuté zmluvné vzťahy stále bežia, preto môžeme uvádzať len priebežné výsledky, avšak aj tie ukazujú, že projekty naplnili svoje ciele a sú svojím spôsobom ojedinelé v celej Európskej únii. Do 31. 8. 2014 ukončilo projekt 6 990 účastníkov. To znamená, uplynulo obdobie 12 mesiacov plus ďalších 6 mesiacov, kedy mali udržať tieto miesta, a na naše veľmi milé prekvapenie sme zistili, že 80 % všetkých týchto mladých ľudí, ktorí sa zamestnali prostredníctvom tohto projektu, ostalo naďalej v zamestnaní, to znamená, získali pracovné zmluvy na dobu neurčitú a majú zabezpečené trvalé uplatnenie u zamestnávateľov, u ktorých pôsobili.
Samozrejme, uvedomujeme si, že vývoj na pracovnom trhu ovplyvňuje najmä ekonomika, ale dozaista si pamätáte na poučku, že nové pracovné miesta tvorí rast HDP približne nad úroveň troch percent. My takýto rast nemáme, a predsa sa nové pracovné miesta tvoria, a to nielen miesta pre mladých ľudí.
Môžeme teda s pokojným svedomím konštatovať, že výsledky, ktoré zhrniem o chvíľu, sme ich dosiahli aj vhodnou kombináciou hospodárskej politiky, ktoré stimulujú ekonomický rast a špeciálne v opatrení vlády zameraných na trh práce. Som presvedčený, že z hľadiska budúcnosti a hlavne pripomienkovania zákona ohľadom štátnej pomoci, ktorý sme otvorili na poslednom stretnutí aj s predstaviteľmi výrobných zväzov, jednoznačne treba doplniť do podmienok v súvislosti s príchodom a podporou investorov zo zahraničia, aby v ďaleko väčšej miere využívali subdodávateľov z domácich zdrojov. Dnes to predstavuje na Slovensku niečo viacej ako 30 percent. Je bežné, že vo svete je to až 60 %, čo si myslím, že môže v značnej miere pozitívne ovplyvniť menšie, stredné firmy, ktoré by plnili túto úlohu.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo ku koncu mesiaca septembra evidovaných 119 416 osôb do 29 rokov, čo predstavovalo podiel na celkovej nezamestnanosti vo výške 31,5 percenta. V uvedenom mesiaci sme zaznamenali nárast počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie, a to kvôli celkom prirodzenému javu, a sú to absolventi stredných škôl, maturanti. Tento medzimesačný nárast predstavoval 2,5-tisíca osôb v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Pozitívum je však to, že medziročne v porovnaní s rokom 2014 nastal pozitívny trend aj v tejto oblasti, a to vo výške 14 321 osôb, ktorých je v porovnaní september 2013 a september 2014 menej v evidencii úradov práce.
V súčasnosti sme pripravili ďalšie opatrenia v rámci takzvaných projektov záruk pre mladých, o ktorých sme presvedčení, že prispejú k ďalšiemu znižovaniu nezamestnanosti v tejto vekovej skupine. Ide napríklad o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá aj bude v druhom a treťom čítaní v Národnej rade, ďalej podporu prvého zamestnania mladých po skončení školy, no a včera sme spolu s ministrom školstva prerokovali nový projekt, ktorý má zahrnúť mladých ľudí a ich potrebu ďalšieho vzdelávania, nakoľko v evidencii nezamestnaných je 112-tisíc občanov, ktorí sú len so základným vzdelaním, respektíve 22-tisíc bez ukončenia základného vzdelania. Pre nich pripravujeme projekty Návrat opätovne do školy v rozmedzí nie rekvalifikačných kurzov, ale vzdelávania a získavania takzvaného malého učňovského listu v trvaní 6 mesiacov, prípadne 12 mesiacov, aj za istej osobnej motivácie a podpory mzdového ohodnotenia takýchto záujemcov. Som pevne presvedčený, že to bude systémové riešenie, ktoré pomôže týmto mladým ľuďom sa uplatniť na trhu práce, pretože budú mať v rukách nový výučný list.
Vážený pán poslanec, nechcem byť prehnaný optimista a upozorňujem, že znižovanie nezamestnanosti vo všeobecnosti a osobitne u mladých ľudí je veľmi náročná úloha, ale výsledky, ktoré som práve prezentoval, dokazujú, že nesedíme so založenými rukami a nezbavujeme sa zodpovednosti za prácu a zamestnanie mladých ľudí aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. No, v prvom rade treba asi hneď povedať, lebo mám ten dojem, že sa celkom nerozumieme, čo je projekt záruky pre mladých.
Európska komisia hodnotila vývoj nezamestnanosti v Európe. Zhodnotila, že je veľmi veľké percento mladých ľudí do 25 rokov nezamestnaných, a rozhodla sa pripraviť projekt, ktorý ponúkne krajinám, ktoré majú vysokú výšku nezamestnaných mladých ľudí. Na základe toho sme boli oslovení aj my. Boli sme oslovení s tým, že či chceme prijať záruky pre mladých a podriadiť sa podmienkam, ktoré určí Európska komisia. To znamená, v tejto filozofii tohto návrhu sa baviť o 40- a viacročných je neaktuálne. My sme mohli povedať, že, nie, nemáme záujem, neakceptujeme, alebo sme mohli povedať, že, áno, akceptujeme, ideme sa pripojiť a berieme a uznávame podmienky, ktoré Brusel v tomto smere prijal.
Čísla boli úplne jasné. Ponúkame vám 72 mil. za predpokladu a podmienky, že spoluúčasť bude taká istá. To znamená 72 mil. Prijali sme. Je možnosť tých 72 mil. použiť z Európskeho sociálneho fondu, ktorý prináleží Slovenskej republike. Zároveň sme sa zaviazali, že ďalších 50 mil. do tohto projektu bude zahrnutých zo štátneho rozpočtu. Čo celkove dáva balík cca tých 200 mil. eur.
Vzhľadom na vyjednávanie, ktoré dnes realizujem v súvislosti so schválením nového Operačného programu Ľudské zdroje na ďalšie obdobie, vystala otázka, že od nás žiadajú navýšiť túto kategóriu až na 400 mil. To je otázka otvorená, o ktorej rokujeme, lebo si myslím, že je to prehnaná požiadavka. Som presvedčený, že dospejeme k nejakému kompromisu, ale objektívne očakávam, že to bude vyššia suma, ktorá na tieto projekty pôjde.
Teraz, o čo sa v tomto prípade jedná. Tu treba vidieť, že celý projekt záruky pre mladých obnáša minimálne dve riešenia. Prvé je legislatívne a druhé je programové. Legislatívne je zmena legislatívy, ktorá je nevyhnutná preto, aby sme cieľ dosiahli. Áno, jeden z tých návrhov, ktorý predkladám, je tu. To je zákon č. 5, doplnenie nového nástroja, nazvem to jednoducho, právo na prvé zamestnanie.
Tu treba povedať, že to nie je jediný nástroj, tým reagujem hneď na pána Mihála, že každý devätnásty môže cez tento projekt dostať nejakú ponuku. To je komplex návrhov a možností. Toto je len jeden z nich, ktorý upravujeme legislatívne, áno, a dopĺňame terajšie nástroje, ktoré sú uvedené z hľadiska aktívnej politiky trhu práce v zákone 5, o nový, ďalší nástroj. Reálne predpokladáme, že na tento nový nástroj pre budúci kalendárny rok by sme mali mať vyčlenené z tohto 200-miliónového balíka 10 %. To znamená 20 mil. eur.
Ďalšia časť, ktorá sa týka legislatívy, je dlho očakávaný nový zákon ohľadom odborného, tzv. duálneho vzdelávania, ktorý by mal systémovo riešiť problematiku, ktorá sa týka zladenia potrieb trhu prácu so vzdelávaním. Samozrejmá vec, opatrenie takéhoto charakteru a tento zákon neprinesie okamžité zlepšenie, ale celkom iste z hľadiska systému a budúcnosti je to rozhodujúci legislatívny nástroj.
No a potom tá druhá kombinácia sú konkrétne projekty, ktoré ponúkame a budú dvojakého charakteru. Budú vzdelávacie, no a potom bude ten druhý typ, ktorý bude súvisieť s tým, nadobudnúť praktické skúsenosti získať prax pre ďalšie trvalé možnosti uplatnenia sa na trhu práce. A tých projektov je balík.
Opätovne, každý jeden projekt, ktorý sme navrhli, je podrobený konzultácii v Bruseli, až po odobrení v Bruseli je možné s ním uvažovať, preto používame návrh projektov konkrétnych až po vyjadrení sa Bruselu, odsúhlasením týchto vecí pristupujeme k samotnej realizácii. To znamená, toto si je potrebné uvedomiť v celom tom kontexte záruk pre mladých.
Záruky pre mladých majú za cieľ, a tomu sme sa zaviazali, ak je mladý človek 4 mesiace evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, mali by sme mu poskytnúť buď návrh ďalšieho zamestnania, buď ďalšie vzdelávanie, prípadne rekvalifikáciu, alebo stáž. Jednoducho, aby mal reálnu konkrétnu náplň z hľadiska prípravy na trvalé pracovné uplatnenie na trhu práce. V tom je celý ten kontext a k tomu je konkrétny istý kopec nástrojov a opatrení a jeden z nich je ten, ktorý dnes prerokovávame. To znamená, zato to tak zoširoka hovorím, aby sme pochopili, že to je jeden z nástrojov v rámci širšieho balíka, ktorý s tým veľmi úzko súvisí.
Tie projekty, ktoré ponúkame, vychádzajú z úspešných projektov, ktoré sme zabsolvovali z prostriedkov, ktoré sa realokovali, pretože zo vzdelávania by sa možno neboli bývali vyčerpali všetky prostriedky z hľadiska eurofondov, ktoré boli k dispozícii. Urobila sa realokácia, investovali sme ich do tohto projektu a prostredníctvom projektov pre mladých ľudí do 29 rokov sme dokázali vytvoriť a zamestnať takmer 12-tisíc mladých ľudí.
Prvý projekt je už za nami. Ten projekt stojí v tom, že základná cena práce vo výške minimálnej mzdy na 12 mesiacov, podmienka pre zamestnávateľa udržať na ďalších 6 mesiacov toho zamestnanca na vlastné zdroje. Toto pri prvom projekte už máme za sebou. Urobilo sa vyhodnotenie, aký je efekt, a veľmi som bol milo prekvapený, pretože z tých prvý 7-tisíc mladých ľudí, ktorých sa takto zamestnalo, 80 % našlo trvalé uplatnenie u toho zamestnávateľa a dostalo zmluvu na dobu neurčitú. To znamená, že každopádne môžem hodnotiť, a nie je to len moje hodnotenie, je to hodnotenie európskeho komisára, a tento projekt ako taký ako jeden z najúspešnejších už bol predstavený aj na Rade ministrov rezortov práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s projektom smerom k mladým.
To znamená, áno, naväzujeme na to, pretože sú tu veľmi konkrétne a pozitívne skúsenosti, ktoré s tým súvisia, a možnože aj to je práve pričinením toho, že celkový počet mladých ľudí nezamestnaných do 29 rokov sa o nejakých 12-13-tisíc znížil, keď to porovnávam 2 roky dozadu. Ale, opakujem ešte raz, ďaleko viac sa očakáva od systémových riešení, a to by malo byť zabezpečené prostredníctvom nového zákona o odbornom vzdelávaní. Pretože náš najväčší problém, a môžem použiť jeden konkrétny príklad, bola výjazdová vláda v Žiline posledná, analyzovali sme trošku aj stav, aký je v Žiline. Z 11,5-tisíca nezamestnaných v Žilinskom okrese je 10-tisíc nezamestnaných, z ktorých 8 300 sú stredoškoláci a 1 700 vysokoškoláci. Tým len potvrdzujem, že to nie je ani o tom, že nízke vzdelanie, konkrétne v tomto regióne, ale jednoducho zle zacielený systém vzdelávania, ktorý nie je prispôsobený potrebám trhu práce.
Toľko, čo sa týka tých konkrétnych výhrad, alebo k tomu návrhu.
No a často zaznievalo vo viacerých vystúpeniach, výhrady smerom k rozhodovaniu, ktoré beží prostredníctvom tých tripartitných zamestnaneckých výborov. Ak dovolíte, mám vyhodnotenie fungovania týchto výborov za minulý rok. Od 1. 5., kedy začal platiť zákon, do 31. decembra členovia výborov posúdili celkom 4 070 žiadostí. Z toho bolo 3 838 žiadostí so súhlasným posudkom výboru uzatvoriť dohodu o poskytnutí príspevku podľa toho, aký mal charakter. Z celkového počtu 232 posúdených žiadostí s nesúhlasným posudkom výboru boli hlavne dôvody, ktoré súviseli s neefektívnym, s neúčelným vynakladaním predpokladaných finančných prostriedkov, bola kamufláž, mali záujem vytvoriť nové pracovné miesto vlastne tam, kde už to pracovné miesto bolo. Jednou vetou, nespĺňali najzákladnejšie podmienky, ktoré boli určené pre to, aby sa príspevok na nové pracovné miesto alebo príspevok na dotáciu, či už je to absolventská prax, alebo akýkoľvek iný nástroj z hľadiska aktívnej politiky trhu práce, udelil.
Ja len pripomínam, tieto výbory tvoria nominanti Republikovej únie zamestnancov, Asociácie zamestnávateľských zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, vyšších územných celkov a Konfederácie odborových zväzov a plus riaditeľ príslušného úradu práve. To je úplne, úplne iné zastúpenie, to nie sú úradníci, ale je to široká paleta ľudí jednak zo zamestnávateľskej sféry a jednak, samozrejmá vec, že zástupcovia zamestnancov.
Tým dávam úplne jasnú odpoveď aj smerom k fungovaniu tých výborov, každopádne sa ukázali a osvedčili ako správne a potrebné... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej sále.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Čo sa týka návrhov, tým dávam zároveň aj odpoveď pánovi Brockovi, nevidím dôvod a potrebu, žiadna korupcia, žiadne problémy, za minulý rok jedno jediné odvolanie na druhostupňový orgán vzhľadom na rozhodnutie tohto výboru bolo prevedené. Jedno jediné zo 4 070 rozhodnutí. Aj toto ma presviedča o tom, že to fungovanie na tej tripartitnej úrovni je. A to nie je otázka nejakej kamufláže, pretože jednoducho navzájom sa strážia zamestnávatelia, zamestnanci a skutočne rozhodujú a dávajú, dávajú zelenú všade tam, kde je to možné, za predpokladu, že sú splnené tie konkrétne podmienky.
No a čo sa týka návrhu, návrhu pána poslanca Jurzycu. Myslím si, že tú metodiku sme si vysvetlili. Bohužiaľ, ako neurčujem ju ja, určuje ju Eurostat. Ja som povedal jednu anomáliu a možno práve preto je veľmi často aj diskutovaný, rozdielne výsledky, ktoré súvisia so štatistikami napríklad nezamestnaných. Pretože Eurostat požaduje od Štatistického úradu v súvislosti s nezamestnanosťou evidencii napríklad vyjadrenia o nezamestnanosti do 74 rokov, priatelia. To znamená, keď sa opýtajú 73-ročného občana na ulici, či pracuje, a on povie, že nie, oni ho vykazujú z hľadiska štatistík ako nezamestnaný. My ho berieme ako dlho, my ho berieme ako dlho aktívneho, aktívneho dôchodcu. Tá metodika je úplne iná.
Ja súhlasím s tým, že to reálne percento mladých nezamestnaných je ďaleko a ďaleko iné, áno, pohybuje sa niekde - a môžem byť konkrétny - na úrovni 13,8 %. (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás ešte raz, prepáčte, pán minister, prosím vás, nechajte dohovoriť záverečné slovo pána ministra.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Niekde na 13,8 %, ale jednoducho berú sa tie štatistiky, ktoré určil Eurostat a z ktorých vychádzajú, z podkladov Štatistického úradu. To znamená, že aj tu je odpoveď úplne jednoduchá.
No a pokiaľ by sa akceptoval ten váš návrh, pán poslanec, úplne by sa zmenili z hľadiska filozofie tvorby tých odmien tých jednotlivých kategórií, to znamená Bratislava a regióny podľa stupňa nezamestnanosti, podľa toho vášho návrhu úplne by sa zmenili tie výšky, ktoré sú momentálne predpokladané. Lebo my predpokladáme Bratislava 240,9 eura a potom 401,50 a 481,80, to sú tie ďalšie dva stupne. Podľa vášho návrhu Bratislava by bola 282, ten ďalší vyšší by bol 542 a úplne ten najvyšší až 651 v matematickom vyjadrení. To znamená úplne iné úvahy. To znamená, aj z toho titulu jednoducho nemôžem podporiť túto otázku, ktorá sa týka tohto vášho návrhu, i keď rozumiem tomu, tie podmienky, ktoré sú tam, sú znova zohľadnené z hľadiska odporúčania Bruselu ako takého.
Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa predkladá na základe Národného plánu implementácie záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, ktoré prijala Slovenská republika vychádzajúc z odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, ktorým bolo členským štátom Európskej únie odporučené zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec určený na podporu zamestnávania mladých ľudí, ktorí po ukončení povinnej školskej dochádzky alebo sústave prípravy na povolanie nemali platné zamestnanie trvajúce najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a to prostredníctvom rozšírenia nástrojov pomoci a podpory účastníkom na trhu práce poskytovaných na základe zákona o službách zamestnanosti.
Na tento účel sa navrhuje najmä doplniť aktívne opatrenia na trhu práce o príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Zohľadňujúc národné, regionálne a miestne okolnosti sa zavedenie nového opatrenia navrhuje uplatňovať na riešenie zamestnanosti mladých ľudí po vekovú hranicu 29 rokov, pričom vo vekovej skupine do 25 rokov sa v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie navrhuje predmetné opatrenia vzťahovať na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a vo vekovej skupine 25 až 29 rokov navrhuje predmetné opatrenia vzťahov na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov.
Súčasťou návrhu zákona sú aj úpravy súvisiace s potrebou spresnenia pojmu "absolvent školy", rozšírenia okruhu vzdelávacích programov a potrebou zosúladenia zákona o službách zamestnanosti so súčasným právnym stavom v oblasti verejného obstarávania. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa transponuje čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica o činnostiach a dohľade pri inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, smernica o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a smernica o správach alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy. Zámerom transpozície smernice je zlepšiť kvalitu investície doplnkových dôchodkových spoločností alebo zamestnaneckých dôchodkových spoločností v rozsahu ich činností vykonávaných na území Slovenskej republiky a ochraňovať tých investorov, preto je vhodné vyžadovať od týchto inštitúcií, aby pri posudzovaní rizík obsiahnutých v ich investíciách predchádzali výhradnému alebo mechanickému spoliehaniu sa na úverové ratingy alebo ich využívanie ako jediného parametra. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek sa zníži riziko zlyhania doplnkových dôchodkových spoločností alebo zamestnaneckých dôchodkových spoločností a prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, eventuálne aj celej Európskej únie.
Predložená novela bola predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie a rozpočet, ako aj vo výbore pre sociálne veci, na ktorom bol pánom poslancom Jasaňom predložený pozmeňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujem a podporujem ho.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som poďakovať za tú rozpravu, ktorá tu bola pred tým k tomu návrhu zákona. V podstate som pochopil, že ak sú tu nejaké výhrady, tak sú to skôr politické obavy ohľadom "zabetónovania" terajších pánov riaditeľov na úradoch práce. No, skúsme si povedať, ako je to teraz. Teraz je to tak, príde nová vláda, odvolá jednotlivých úradov, teda riaditeľov úradov práce, no a navrhne svojich. To je terajší stav, i keď klobúk dolu, sú tu riaditelia úradov práce, ktorí sú vo funkciách už aj, ja neviem, desať, pätnásť rokov naprieč jednotlivým vládam. Ale to sú skôr výnimky. To, čo navrhujeme my, áno, je otázka výberového, štandard v štátnej správe ako takej. Ak je toto nejaký zásadný problém, no tak trošku som z toho prekvapený, pretože to, čo navrhujeme, je diametrálne veľmi veľká zmena a nie samoúčelná, ako nerobil by som takúto veľkú zmenu, keby som nebol presvedčený o potrebe a pokúsim sa aj v niektorých konkrétnych číslach vyjadriť prečo.
Prvé, možno úrady práce a právna subjektivita. Prvá negatívna skúsenosť bola, keď som nastúpil a prebral funkciu ministra a následne sa dozvedel o kolektívnych zmluvách, ktoré v zmysle zákona pouzatvárali na jednotlivých úradoch práce odborári s príslušným vedením. Boli okresné úrady práce, kde si takýmto spôsobom schválili 12-mesačné odstupné. Počúvate ma? Dvanásťmesačné odstupné. Viete, akým spôsobom bolo ťažko naštartovať a začať fungovať, pretože s týmto v rozpočte prirodzene nikto nemohol rátať. To ma ubezpečilo o tom, že je tu nejaký vážny problém. Ja nemôžem nadiktovať, do akej miery a ako. Už vtedy som začal uvažovať nad touto otázkou, ale v konečnej miere ten návrh, ktorý je tu teraz, súvisí s niečím úplne iným. Pravidelné správy, kontroly, hodnotenia, OECD, Svetová banka, Medzinárodný menový fond apelujú na skutočnosť, že na Slovensku, na úradoch práce je z hľadiska sprostredkovania zamestnania, strašne veľký počet nezamestnaných na jedného úradníka, sprostredkovateľa na úrade práce. Sú okresy, kde je tá nezamestnanosť veľká a kde sa blíži až k číslu 900. Priemer je niekde na úrovni 600, konkrétne 569. Päťsto šesťdesiat deväť, celý ten styk je veľakrát zabezpečený s tým, že sa robia čiarky z hľadiska účasti, neúčasti. My potrebujeme sa dostať do situácie, že ten sprostredkovateľ bude reálne vykonávať služby, ktoré ten klient od neho očakáva. To znamená, že s ním bude komunikovať, a to žiada ďaleko menší počet tých klientov, aby takéto úlohy vedel zabezpečiť.
Ten počet ľudí na tých úradoch práce aj po istých zmenách za predchádzajúcich ministrov, by som povedal, že je doslova kritický. To znamená, ísť cestou nejakých ďalších úspor nie je možné. Naberanie pri realizácii ESA a vôbec navyšovanie úradníkov štátnej správy nie je nielen populárne, ale ani možné, vzhľadom na rozpočty a ďalšie veci. Preto návrh spočíva v tom, že 750 ľudí, ktorí dnes pôsobia na úradoch práce, dostane opätovnú ponuku pracovať a pôsobiť ďalej, ale s iným obsahom a s inou náplňou. Nechcem nikoho prepúšťať, ale je dôležité zmeniť mnohé pomery. Pri odobratí právnej subjektivity, nepotrebujeme na každom úrade práce mať IT-čkárov, nepotrebujeme mať osobné úrady, jednoducho istý obslužný personál, ktorý je v tom prípade nevyhnutný. Navrhujeme IT-čkárov posunúť do krajského mesta a z krajského mesta obhospodarovať všetky úrady práce v príslušnom kraji, čo sa teoreticky dá, lebo dnes je ten systém vybudovaný a oni v podstate nastupujú len v čase, keď nastanú nejaké konkrétne problémy.
To znamená, že ten postup je zadefinovaný, má svoje etapy a súvisí s tým, že ideme posilniť prvý kontakt a ideme posilniť služby zamestnanosti a samozrejmá vec, že aj sociálnoprávnu ochranu. Máme tu konkrétne varovné signály, kedy je potrebné na ne reagovať. Dvestopäťdesiat problémových rodín na jedného pracovníka, ktorý zabezpečuje sociálku, je strašne veľa. Nie, aby to obišiel, len aby vôbec registroval, aj to sa musí jednoducho zmeniť. To znamená, objektívne skutočnosti nás donútili k tomu, že musíme takúto zmenu robiť.
V prvej fáze chceme zaviesť poskytovanie základných informácií a tu, nevidím tu pani poslankyňu Mezenskú, centrá prvého kontaktu sú úplne inak hodnotené. Tu nikto netvrdí, že v centre toho prvého kontaktu bude absolútne vybavený a obslúžený ten klient, ale dostane tú prvotnú informáciu. Ak to je treba niekde len tlačivo odovzdať, prijať, to vybaví priamo na mieste. Ak je nevyhnutné, potrebné, nejaká odborná konzultácia, no tak ide konkrétne za príslušným referentom, úradníkom, ktorý to má. Ale tie centrá zachytia ten prvý nával a minimálne 50 % ľudí z toho centra nemusí ísť ďalej. To je veľmi dôležité, to plní úlohu. Logická vec, že to nie všetci úradníci vítajú, ako s otvorenou náručou, pretože chce to zmeniť možno niektoré návyky, učiť sa aj niektoré nové veci, ale o tom je život a štátny úradník sa musí vzdelávať, jednoducho celú svoju profesionálnu kariéru. V rámci tej prvej etapy je to vybudovať nové služby pre občana a nové služby pre zamestnávateľa, to znamená, prvé tri veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Ďalšia etapa je o posilnení služieb zamestnanosti, to znamená sprostredkovateľov. Chceme dosiahnuť stav, aby z toho priemeru 569 klientov na jedného sprostredkovateľa, alebo použijem výraz úradníka, sme zišli na číslo 300. To už bude dávať úplne inú šancu pracovať s tými nezamestnanými a ponúkať ich na isté návrhy a riešenia. Niečo podobné z hľadiska ďalších fáz sa týka aj sociálok, kde podobným spôsobom chceme tieto veci z hľadiska počtu klientov na jedného referenta zúžiť. Vedel by som o tom hovoriť veľmi dlho, ale myslím, že filozofia a predstava z toho, čo som povedal, je úplne jasná. Je nevyhnutná táto cesta. Dnes informačné systémy sú relatívne také, tak pripravené a vybudované, že netreba do nich nejaké ďalšie investície ani ľudské, ani finančné, to znamená, toto nám splní veľmi dôležitú rolu a úlohu. My nejdeme rušiť, nejdeme zužovať, ani rozširovať počet úradov práce, vrátane ich vysunutých pracovísk. To znamená, v menších okresoch, kde nie je sídlo úradu práce, bude pre ten základný kontakt zabezpečená úradovňa, kde budú zabezpečovať prvý kontakt z hľadiska služieb zamestnanosti aj sociálnych dávok a tých najpotrebnejších vecí, ktoré bežný klient potrebuje, aby nemusel ísť do, ja neviem, vedľajšieho, väčšieho okresného mesta, kde je sídlo vedenia úradu práce ako také.
To znamená, toto je dôležité, k tomuto smerujeme, je to skôr bič na mňa, na predstaviteľov vedenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ale som presvedčený, že je to potrebné. Je to nevyhnutné. O tom je tá efektivita, no a keď hovoríme o tom, že do akej miery to má alebo nemá vplyv aj na otázku zamestnanosti, no nepriamo jednoznačne má. No či sa stará a bude mať v referáte, ja neviem, 600 alebo 900 nezamestnaných, alebo, že bude mať 300, no je to úplne iný spôsob a možnosť, ako s nimi môže v tomto prípade pracovať. Takže áno, jednoznačne nepriamo to má. Nechcem povedať, že idem cez tieto zmeny vytvárať nové pracovné miesta, ale opakujem, máme záujem prostredníctvom týchto zmien zmeniť fungovanie toho úradu, aby sa stalo pružnejším, no a aby sme naplnili aj odporúčania, ktoré berieme veľmi vážne, napr. ohľadom OECD, kde som ubezpečoval, že takáto reforma sa jednoducho uskutoční.
To je možno k tomu, čo tu zaznelo teraz. A teraz tie pochybnosti toho politického charakteru. Viete, takýmto spôsobom môžeme pochybovať o akomkoľvek mieste z hľadiska štátnej správy, kde sa robí bežné výberové konanie. Ale každého vedúceho hospodárskeho pracovníka je možné odvolať vždy, pokiaľ neplní úlohy, tam tá možnosť v zmysle zákona jednoducho je. To znamená, akékoľvek zabetónovanie odmietam.
Pán Mihál naznačil aj isté úvahy, možno nepriame ohľadom obstarávania. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že na tomto ministerstve to funguje tak, že sú rámcové zmluvy. V podstate na všetky veci pre celé ministerstvo a tie sa len konkretizujú v konkrétnom časovom období podľa konkrétnych podmienok, toaletného papiera cez, ja neviem, všetky ďalšie ostatné kancelárske potreby a ostatných vecí. To znamená, tuto neexistuje nejaká, akékoľvek spochybnenie vecí, pretože aj teraz sa to centrálne rieši prostredníctvom týchto rámcových zmlúv. Takže absolútne tieto veci nepripadajú v úvahu, že by to malo spojitosť v súvislosti s tým, že by sa odoberala právomoc úradom práce, regionálnym v prospech ústredia. Naopak, zodpovednosť v prospech ústredia bude ďaleko väčšia, ako je tomu doteraz.
K tomu Popradu. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa. Ja som ten typ, ktorý, keď dostane takto vážny, hoci anonym, neriešiť to od zeleného stola. Ja som si bol pozrieť priamo v Poprade veci na mieste, išiel som tam neohlásene a išiel som v deň, keď je stránkový deň, aby som sa stretol aj s ľuďmi. Pokiaľ som sa dostal k pánovi riaditeľovi, trvalo to hodinu a pol a prešiel som si jednotlivé poschodia aj kancelárie. Môžem povedať toľko, že ten úrad práce nemá ideálne podmienky z hľadiska priestorov, to priznávam, ale sú to pracoviská, kde sa dá pracovať a pôsobiť. To sme sa zhodli aj s tými pracovníkmi, s ktorými som sa stretol. Treba vidieť jednu vec, že v rámci ESO je záujem urobiť poriadok aj z hľadiska majetku a budov štátu. Dnes vyše tisíc budov je v prenájme štátu a naopak, sú mestá, kde zase štát je v priestoroch, ja neviem, miest prípadne iných subjektov, kde k tomu podmienky nie sú. Poprad je taký, že podľa všetkého aj z hľadiska budúcnosti sa bude uvažovať s výstavbou novej, nazvem to štátnej budovy, kde budú etablované všetky štátne inštitúcie, ktoré v tom okrese pôsobia, pretože tam ten priestor jednoducho nie je. To je vízia, to je perspektíva, asi sa odpredá nejaké zariadenie, máme tam bývalé kasárne, ktoré sú dnes v majetku ústredia práce a sú nepotrebné, to bude možno jeden zo spôsobov, kde sa bude dať etablovať.
Takže toto si uvedomujem, ale na druhej strane sú to porovnateľné podmienky aj s viacerými inými úradmi. V žiadnom prípade tam nie sú nejaké podmienky, ktoré by nespĺňali najzákladnejšie hygienické alebo iné štandardy. Že nie každému "vonia" reforma a úlohy, ktoré s ňou súvisia, s tým súhlasím, ale s tým sa treba popasovať. Uvedomujem si, že ideme v etapách. Bude prvá, druhá, tretia aj z hľadiska časovej, obsahovej postupnosti. Ja som presvedčený, že každý jeden zamestnanec úradu práce, ak príjme túto filozofiu, postaví sa k tomu správne, má zabezpečenú budúcnosť. Opakujem, garantujem každému jednému, že má budúcnosť, že nebude prepustený za predpokladu, že akceptuje nové postavenie a úlohy, ktoré vzhľadom na tieto zmeny, ktoré navrhujem, vzídu pre každého jedného pracovníka.
Uchádzam sa o podporu novely tejto, zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti sa predkladá na základe Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2014 a je pokračovaním reformy verejnej správy pod názvom ESO.
Účelom návrhu zákona je úprava inštitucionálneho zriadenia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a úradov práce sociálnych vecí a rodiny s cieľom zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú a aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov pri výkone štátnej správy v predmetnej oblasti. Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje zabezpečenie lepšej koordinácie štátnej správy na úseku sociálnych vecí a rodiny, služieb v zamestnanosti so zachovaním adresnosti poskytovaných služieb vo vzťahu k občanovi. Okrem zvýšenia kvality výkonu samotných odborných činností navrhované riešenie usporiadania miestnej štátnej správy zjednoduší riadiace vzťahy s jednotením riadiacej a kontrolnej činnosti. Na tento účel sa navrhuje zrušiť právnu subjektivitu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny ako rozpočtových organizácií a v tejto súvislosti zaviesť postavenie úradu ako preddavkovej organizácie zapojenej na rozpočet ústredia a vymedziť z oblastí, v ktorých bude mať úrad práce spôsobilosť konať. Napríklad úrady práce a sociálnych vecí a rodiny budú mať aj naďalej postavenie správneho orgánu príslušného na rozhodovanie v prvom stupni, budú mať spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, prípadne exekučného konania.
V súvislosti so zmenou právnej subjektivity úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa tiež navrhuje upraviť postavenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako zamestnávateľa pre všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov na ústredí a na úradoch a upraviť jeho pôsobnosť najmä v oblasti výkonu štátnej správy, v oblasti zabezpečovania odbornej prípravy a vzdelávania štátnych zamestnancov.
Súčasne sa navrhuje zmeniť postavenie riaditeľa úradu práce z politickej funkcie na funkciu vedúceho štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe a upraviť spôsob jeho vymenovania a odvolávania. Na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola viackrát otváraná otázka statusu riaditeľa úradu práce najmä vo vzťahu k jeho odvolateľnosti jeho z tejto funkcie. Viacerí poslanci vyjadrili určitú obavu zo "zabetónovania" riaditeľov úradov práce do budúcnosti tak, že nasledujúce vládne garnitúry by riaditeľov úradu práce nemohli vymeniť. Treba povedať, že zmena v postavení riaditeľa úradu práce sa navrhuje v záujme posilnenia princípu profesionality, stability, pričom táto funkcia sa bude obsadzovať na základe riadneho výberového konania podľa zákona o štátnej službe. Tiež je potrebné uviesť, že riaditeľ úradu práce nebude neodvolateľný, ale bude možné ho z tejto funkcie odvolať v súlade so zákonom o štátnej službe, napríklad ak nevykazuje požadované výsledky pri výkone štátnej služby. Na rokovaní výboru pre sociálne veci bol predložený pozmeňovací návrh, ktorý reaguje na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu, Rady o fonde Európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby a to tak, že umožňujú ústrediu práce a úradom práce realizovať aj projekty a programy financované z tohto nového fondu. Tento pozmeňujúci návrh, ako aj ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú doplnené a uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Cítil by som veľký deficit, keby som neodpovedal pánovi poslancovi na to, či chybujem a či sa mýlim. Iste, ako každý jeden, aj ja chybujem, aj ja sa mýlim, v poslednom období používam veľmi krát jazyk, ktorý je skôr vhodný do piatej cenovej skupiny, takže mám svoje chyby a chcem sa ich vyvarovať a z toho dostávať, ale v tomto prípade som nechybil. Naopak, chcem potvrdiť, že to bolo správne rozhodnutie. Nebolo to Richterove rozhodnutie, bola to dohoda sociálnych partnerov. Prvý návrh bol úplne vyňať možnosť akýchkoľvek dohôd a druhý návrh bol taký, že aby sa terajšie dohody riešili úväzkami, ktoré umožňuje terajší Zákonník práce. Nakoniec sa prijal spoločný kompromis dohodou všetkých sociálnych partnerov, že sa urobia isté kategórie a zvýhodnia kategórie študentov a dôchodcov. To je výsledok toho, ktorý tu je. Ja vôbec nevylučujem a možno aj, aj poviem, akým spôsobom, že z hľadiska budúcnosti a moja nejaká vízia je, možnože mala byť taká, že tých 200 eur by malo byť všeobecne prijateľné pre všetky kategórie, ale k tomu treba dospieť. A teraz poviem, ako sme dospeli aj k tomu to návrhu, ktorý je dnes na stole.
V úvode som vystúpil a povedal, že ďalší sociálny partner rezortu práce a sociálnych vecí minimálne, čo sa týka nejakého pracovného zákonodarstva smerom k mladým ľuďom, je aj Rada študentov vysokých škôl a stredných škôl. My máme dokonca dohodu o komunikácii, spolupráci. Pravidelne sa stretávame, komunikujeme, vzájomne sa počúvame a v prípade potreby aj vieme zareagovať s tým, že z takýchto stretnutí vzídu nejaké legislatívne návrhy. Toto je jeden výsledok z toho.
Pretože, a pán Mihál to tuším povedal, viete, ako volebná kampaň sa robí štyri roky, čomu rozumiem, čo je prirodzené, skončia voľby a na druhý deň začína nová volebná kampaň. Ale toto nie je o kampani. A poviem prečo a z akých dôvodov. A to som v konečnej miere naznačil aj na výbore. Pri návrhu Rady študentov posunúť tú hranicu vyššie sme sa dohodli, že urobia prostredníctvom svojich aktivistov hlbokú analýzu vo vnútorných radoch, ako je táto forma využívaná, prípadne aj zneužívaná. Na základe toho urobili hlbokú analýzu. Dnes vieme, že v tom uplynulom období 64-tisíc študentov prostredníctvom takejto formy pracovalo a išli ďalej. Tú analýzu urobili tak, že si dali tú námahu, že jednotliví študenti, ktorí takéto brigádnické dohody mali, sa mali možnosť vyjadriť, prečo robia, z akých dôvodov a akých pohnútok.
Pre mňa ako sociálneho ministra bolo najdôležitejšie to, že 60 % z týchto oslovených povedalo, že to potrebujú k tomu, aby mohli študovať, lebo rodinné zázemie nie je také, že by im dovoľovalo, dovoľovalo, tie náklady na štúdium jednoducho zabezpečiť. No to ma absolútne presvedčilo o tom, že je potrebné poskytnúť ďalšiu šancu, nehovoriac perspektívne o pracovných návykoch, nadobudnutí nejakého, nejakých vedomostí a zručností a o to väčšia šanca a možnosť po absolvovaní školy sa aj uplatnenia na trhu práce. A druhá vec, ktorá ma presvedčila, a to chcem trošku nadviazať aj na ten návrh pána Mihála smerom k tej Sociálnej poisťovni, no, dnes Sociálna poisťovňa má vypracovaný systém, že samostatne sleduje tieto brigádnické dohody. To znamená, akonáhle by prišlo k problému, automaticky to vyskočí a sú schopní komunikovať, ale pre mňa podstatné bolo, že pri tých 64-tisíc dohodách nebol jediný prípad, že by sa boli zneužili tieto dohody. To je aj odpoveď na to, že prečo doteraz. A práve preto nezneužili a bolo im treba dať väčšiu šancu a tá šanca je dnes tu. To je aj odpoveď možno na, na tú pripomienku, že tieto veci sú už riešené z hľadiska terajšieho, terajšieho systému Sociálnej poisťovne. A opakujem, to, čo ponúkame, je výsledok práce a prístupu hlavne študentov k tým obmedzeným možnostiam, ktoré doteraz boli definované a vzhľadom na to, že to nebolo zneužité, je tu ponuka a možnosť navýšiť tie prostriedky, ktoré budú odvodovo zvýhodnené.
Úplne posledná vec. Akceptujem, podporujem a vítam aj ten pozmeňovací návrh pánov poslancov Mihála a Jasaňa. Chcem poďakovať, každopádne to vylepšuje ten systém ako taký. Ďakujem pekne a chcem poďakovať aj za podporu, ktorá tu odznela k tomuto návrhu, návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výsledkom aktívnej spolupráce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so zástupcami Predsedníctva Študentskej rady vysokých škôl a zástupcami Študentskej rady stredných škôl Slovenskej republiky pri vytváraní koncepcií sociálnej a pracovnej politiky týkajúcej sa žiakov stredných a študentov vysokých škôl a mládeže ako takej, je aj návrh zákona, ktorým sa zvyšuje hranica príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov na jednotnú sumu, vrátane zrušenia diferencovania tejto hranice na základe veku.
Cieľom tohto návrhu je prijať osobitnú právnu úpravu, ktorá vytvorí rovnaké podmienky, povinné dôchodkové poistenie žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov, pri súčasnom rešpektovaní účelu týchto dohôd zabezpečiť príjem študentov počas ich štúdia. Týmto návrhom sa sleduje najmä zlepšenie podmienok uplatnenia sa študentov na trhu práce, ako aj odstránenie doterajšieho diferencovaného prístupu. V súčasnosti je hranica príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, diferencovaná v závislosti od veku študenta, konkrétne od dovŕšenia 18. roku veku. Maximálna suma mesačného, resp. priemerného mesačného príjmu je v roku 2014 pre študentov do konca kalendárneho mesiaca, ak dovŕšili 18 rokov, 68 eur a pre študentov po dovŕšení 18. roku veku 159 eur. Predloženým návrhom sa táto hranica navrhuje zjednotiť a zvýšiť na sumu 200 eur.
Študent, ktorý uzatvorí dohodu, si bude môcť určiť, že na základe nej nebude povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný, resp. priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur. Študent si môže určiť v jednom kalendárnom mesiaci len jednu dohodu, pričom ak uzatvorí viac dohôd, z každej ďalšej dohody bude povinne dôchodkovo poistený. Ak mesačný, resp. priemerný mesačný príjem študenta z takejto určenej dohody presiahne 200 eur, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, ale poistenie na dôchodkové poistenie bude platiť len za to, o čo jeho príjem presiahne 200-eurovú hranicu.
Týmto opatrením sa okrem iného sleduje aj napĺňanie záväzku vlády vyplývajúce z jeho programového vyhlásenia, a to je zlepšenie šance mladých zamestnať sa a začleniť sa po skončení štúdia na trhu práce. Zlepšenie šance mladých zamestnať sa a ich následné začlenenie na trh práce po skončení štúdia je v súčasnosti vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí nielen na Slovensku, ale aj v podstate celej Európe jedným z najdôležitejších cieľov vlády Slovenskej republiky.
Predložená novela bola prerokovaná v ústavnoprávnom výbore, ako aj vo výbore pre sociálne veci, kde bola vyjadrená podpora pre navrhovanú úpravu. Súčasne boli na výbore pre sociálne veci pánom poslancom Jasaňom predložené dva pozmeňovacie návrhy. Prvý upravuje úplné zúčtovanie súm dávok, pre ktoré nie je prípustný súbeh nárokov alebo súbeh nárokov na ich výplatu, a to tak, že dôjde k ich úplnému finančnému zúčtovaniu, avšak so zreteľom na ochranu poberateľa dávky, nakoľko suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia, ako je suma nepostihnuteľná výkonom rozhodnutia.
Druhý pozmeňovací návrh, sa navrhuje prepočítať sumu starobného dôchodku ich poberateľom automaticky vždy k 1. januáru kalendárneho roka, a to bez potreby zániku dôchodkového poistenia a bez podania žiadosti o prepočet starobného dôchodku. My sme prijali predtým možnosť, požiadavku, teraz navrhujeme automaticky prerátať každému jednému pracujúcemu dôchodcovi vždy k 1. januáru a oznámiť mu ten výsledok, aby sa vedel podľa toho adekvátne rozhodnúť.
S predmetnými návrhmi na zmenu predloženého návrhu zákona sa stotožňujem a podporujem ich a nakoniec chcem aj poďakovať pánovi generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, že sme našli riešenie relatívne v tomto zložitom probléme, pretože uvedomujem si, že to bude istú pracnosť pri riešení tohto problému Sociálnej poisťovne samozrejme stáť. Ale som rád, že sme našli tú odvahu aj riešenia, pretože toto je problém dlhodobý, ktorý myslím si, že týmto rozhodnutím nájde systémové riešenie smerom k pracujúcim dôchodcom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Relatívne veľmi stručne. Chcem poďakovať za diskusiu. Treba povedať, že bola vecná. Bola snaha aj možno pomenovať pozitíva, negatíva, čo si celkom iste vážim. Každopádne nebolo spochybnené, že je to jedno z riešení, lebo to je, opakujem, jedno z riešení, pretože to nie je nejaké izolované opatrenie. Tu by som možno aj reagoval na pána Mihála, pretože tu je zvýšenie minimálnej mzdy, odvodová úľava, súbeh, nehovoriac o aktívnych opatreniach trhu práce. Nie je to úplne osamotené. Nemáme jasne zadefinované tri rizikové skupiny nezamestnaných. Mladí do 25 rokov, nad 50 hore, no a tá najväčšia kategória, to sú dlhodobo nezamestnaní. Toto je smerované vyslovene k tejto kategórii, k ľuďom, ktorí potrebujú získať pracovné návyky. Odpoveď, čo bude po 12 mesiacoch? No minimálne získať tie pracovné návyky. Bude mať väčšiu motiváciu siahnuť po ňu aj ten zamestnávateľ a dať mu eventuálne šancu. Možnože bude dosť takých, ktorý sa ujme a po uplynutí tých 12 mesiacov jednoducho si ho nechá, osvojí, pretože splnil jeho očakávania a získa dlhodobo prácu, toto všetko je tá otázka, ktorá je veľmi konkrétna a potrebná a nehovoriac o tom, že veľa je takých, ktorí sú roky v evidencii ako dlhodobo nezamestnaní. Tých musíme nejakým spôsobom vytrhnúť, lebo si vytvárajú svoj vlastný svet a prispôsobujú sa týmto podmienkam a to je zle. Nechceme stratiť nejakú generáciu. To znamená, že práve preto je potrebné jednoducho reagovať a nehovoriac o tom, že 110 000 ľudí, ktorí sú evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, sú ľudia so základným vzdelaním. Dvadsaťtisíc nemá ani ukončené základné vzdelanie. To znamená, o to je nevyhnutné s nimi pracovať, čo nie je jednoduché a ambíciou tohto zákona je ich motivovať a myslím si, že to tu bolo aj ocenené a pomenované. Vôbec nie je pre mňa dôležité teraz, či vykrádam nejaké politické kurníky, ako to tu bolo naznačené.
No, ale začnem postupne. Pán Brocka, ak mi vyčítate to, že som predložil, ja neviem, za 12, či za 15 minút na minulej schôdzi, no ja neviem, ako čo mi vyčítate? To, že ste tu neboli? Veď ste sa mohli dohodnúť. Však na tú tlačovku mohli ísť tí, ktorí tam mali byť a ktorí tam chceli niečo povedať a tí, ktorí chceli niečo povedať tu, mali byť tu. Ja neviem, ale ako, ako nechápem, čo mi týmto vyčítate. Ja som mal vtedy odísť a povedať, že budem predkladať návrhy zákona, až keď tu bude opozícia? No jednoducho, moc sa odvíja od vás. Od vás. To znamená, že ja som len reagoval na situáciu, ktorá tu bola a samozrejmá vec, že čo sa týka kolegov z poslaneckého klubu SMER-u, my nie prvýkrát sme o tejto téme debatovali. Takže po prvé, poznali veci a podporovali a som presvedčený o tom, že sa prejaví to aj v samotnom hlasovaní.
No a čo je dôležité? Spravujete krajinu a máte zodpovednosť. To bola ďalšia vaša veta. Viete, a o tom to je. O tom to je, že spravujeme krajinu a máme zodpovednosť. Vy ste mali možnosť, vy ste nepredložili tieto návrhy. Jednoducho my to riešime. Spravujeme krajinu a máme zodpovednosť za tie návrhy, predkladáme, pretože je to nevyhnutné a treba povedať jednu vec. Áno, položili sme nejaký balíček, sociálny, na stôl v podobe nejakých 15 opatrení a povedali sme: konsolidovali sa verejné financie. Ľudia si istým spôsobom utiahli opasky. No a práve preto je tu záujem teraz to nejakým spôsobom tým konkrétnym ľuďom, ktorí sa podieľali na konsolidovaní tých verejných financií, veď to je o ľuďoch, to nejakým spôsobom vrátiť. To znamená, je to balíček opatrení pre mladých, pre nezamestnaných, samozrejmá vec pre matky s deťmi a rodiny a prirodzene, že aj pre seniorov, pre dôchodcov, ktorí si tiež z toho balíka celkom iste niečo zaslúžia, napríklad v podobe vianočných dôchodkov alebo zvýšených vianočných dôchodkov. To znamená, že v konkrétnom čase, v konkrétnej podobe naplnili sme základný cieľ, skonsolidovali sa verejné financie. Sme pod 3 % HDP ako základný cieľ a preto v konkrétnom čase to opatrenie v intenciách toho, čo ste aj v podstate povedal, spravujeme krajinu, máme zodpovednosť práve preto teraz v tomto období s týmto návrhom jednoducho prichádzame.
Čo sa týka pána Mihála, odvodový bonus, no, prečo nebol schválený? (Povedané so smiechom.) Dobre, ako možnože aj do vlastných radov si je treba povedať. Ja sa k tomu teraz vyjadrovať nebudem, ale každopádne, pán poslanec, UNITAS a tu sa zhodneme, lebo tá výčitka smerom k pánovi generálnemu riaditeľovi Muňkovi asi nebola na mieste. Tak isto aj pán Lopatka mal dva roky času na to, prečo nerobil na ročnom zúčtovaní odvodov, veď to malo byť súčasťou UNITAS-u. Možnože kritizujete to, čo ste neurobil vy s vaším bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Veď vtedajší minister sa podieľal v rámci UNITAS-u a UNITAS bez Sociálnej poisťovne a ročného zúčtovania nie je UNITAS, veď to sú spojité nádoby, tak jak finančná správa, tak aj sociálna oblasť. To znamená, že my čo sme museli sanovať, veď sme prebrali systém, ktorý bol nefunkčný, nefungovalo ani staré a ani nové. No tak bolo treba rýchlo urobiť opatrenia, aby sme sa vrátili k starému, aby sa aspoň nejaké dane vyberali a veci.
To znamená, že tu by som poprosil, keby mohlo byť ďaleko ďaleko viacej objektivity k tejto otázke. My už v súčasnosti na ročnom zúčtovaní robíme. To vy dobre viete, že nie je otázka ani mesiaca, to je veľmi široký, zložitý, komplikovaný proces, ale každopádne sme sa doňho pustili, lebo zas tá cesta pre budúcnosť iná nie je, tak ako funguje dnes a objektívne dobre funguje ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Som presvedčený, že v istom čase bude fungovať aj sociálnych odvodov. Toľko k tej veci.
Čo sa týka tej izolácie tých opatrení, som sa vyjadril, no a čo sa týka k pánovi poslancovi Novotnému, nie je už tu. Ani som nechcel, ale mi trošku nahodil na smeč. Ak sme pred rokom preberali zákon o hmotnej núdzi a o aktivácii, no ja po roku si dovolím povedať, že veľmi dobre sme rozhodli a dobre urobili, pretože 97 % všetkých, ktorých sa to zo zákona týka, dostali ponuku na prácu.
Dovolím si povedať, že preto tie obce a mestá vyzerajú lepšie, pretože pracujú títo ľudia. Zdvihli zadok, nečakajú pred poštou na výplatný termín, ale pracujú. A o to nám išlo v tomto prípade, efekt z toho, úspora 20 milióna na dávkach v hmotnej núdzi. Všetci tí, ktorí zneužívali sociálne dávky a chodili do Rakúska robiť a tu ešte poberali dávku v hmotnej núdzi, sa dobrovoľne odhlásili. To znamená, toto sú pozitíva toho riešenia, ktoré sme prijali, o čom som absolútne presvedčený. (Potlesk.)
Bol by som veľmi rád, keby sme takto po roku mohli konštatovať, že aj tento, toto opatrenie, ktoré sme prijali a dali ponuku a možnosť pre motiváciu tých, ktorí sú neaktívni, dlhodobo nezamestnaní, po roku, že tú šancu využili a jednoducho, že ten návrh toho zákona mal svoju konkrétnu podobu aj z hľadiska realizácie a že si prostredníctvom tohto zákona viaceré nízko príjmové rodiny mohli vylepšiť svoju životnú situáciu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)