Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, prejav a správanie sa predsedu vlády len dokazuje, že je v kauze emisie namočený až po uši. Pán predseda vlády ani náhodou nevysvetlil podozrenia, ktoré deklaroval predkladateľ. Ani náhodou nevysvetlil doteraz, prečo odvolal vtedajšieho ministra Chrbeta, ktorý verejne deklaroval, že vyrokoval zrušenie kontraktu s podozrivou firmou a tým nevýhodný kšeft pre Slovensko. Pán predseda vlády namiesto toho, aby hovoril o faktoch, sa venoval opäť zavádzaniu.
V jednom bode s ním ale musím súhlasiť, keď hovoril o akomsi novom vzťahu medzi väčšinou a menšinou. Ten nový vzťah skutočne nastal po tejto vláde jednej strany. A nastal v mnohých faktoroch. Napríklad v tom, že vláda jednej strany si obsadila aj Úrad pre verejné obstarávanie, obsadila si šéfstvo Generálnej prokuratúry, dokonca spolužiakom pána premiéra. Blokuje obsadenie Najvyššieho kontrolného úradu, atď., atď., pretože vláda jednej strany sa kontroly bojí. Vláda jednej strany moc zneužíva.
A čo sa týka tej legislatívy, ktorá tu prechádza parlamentom, tak je to skutočne žalostné, dámy a páni, pretože jeden za druhým končia na Ústavnom súde nielen pre nekvalitu, ale aj preto, že ignorujete pripomienkové konanie. Pripomínam len, že koncom minulého roka táto snemovňa vedená vládou jednej strany presadila novú daň bez akéhokoľvek pripomienkového konania, bez akéhokoľvek zainteresovania verejnosti. To je spôsob vašej vlády, ktorý dopadá, bohužiaľ, tak žalostne na všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Blaha, na vašu reč by sa dalo reagovať dvojhodinovým, a nie dvojminútovým príspevkom, ale veľmi stručne k tomu, čo ste povedali. Bola to teda poriadna spŕška nezmyslov, ale dovoľte mi, aby som predovšetkým rozporoval tie zásadné.
Vy tvrdíte, že potrebujeme viac regulácie. No zásadne s tým nesúhlasím, potrebujeme menej regulácie. A aspoň ste jasne definovali, aký je váš prístup. Už teraz je jasné, prečo ste za dva roky vášho pôsobenia na čele eurovýboru nedali jeden jediný návrh proti európskym nariadeniam a smerniciam. Veď pre vás je ešte málo regulácie. Tak dajte teda návrh ešte, aby sa regulovalo viac. No zásadne nesúhlasím s takýmto prístupom. A v tomto teda nie je obrana slovenských záujmov, pretože tá vaša činnosť jasne dominuje v tom, že jednoducho ste pasívny, nedali ste žiadny návrh, žiadne odôvodnené stanovisko a to je najlepší dôkaz toho, ako si vy predstavujete, že to, čo príde z Bruselu, tak automaticky platí.
Pán kolega, vy ste hovorili, že nás nikto neohrozuje v daniach. No ohrozuje nás, pretože smernica, tzv. CCCTB, o harmonizovanom základe priamych firemných daní je na svete. A preto sme aj s pánom poslancom Miklošom prišli s návrhom, deklaráciou o suverenite v priamych daniach, pretože táto smernica je živá, je stále v procese a je potrebné sa proti tomu postaviť. Je potrebné jasne zadefinovať slovenské záujmy, jasne povedať, že tu stačilo, že jednoducho v priamych daniach si Slovensko bude rozhodovať samo, tak ako si bude rozhodovať o svojich dôchodkoch, o svojej sociálnej politike.
Bohužiaľ, vy stále hovoríte len o delení v celom svojom príspevku, ale predovšetkým, a to vám veľmi odporúčam, je treba začať hovoriť o tvorbe.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedníčka, ďakujem aj kolegovi Blahovi za poznámku. No, chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nezužujem európsku problematiku na oblasť daní, práve preto som spomenul viac prípadov, pán poslanec, a ešte raz ich zopakujem.
Pokiaľ za minulej vlády sme prijali na výbore viac odôvodnených stanovísk a slovenský hlas zaznel veľmi jasne, pretože máme dva hlasy, čo nie je málo, vieme, že máme jednokomorový parlament, čiže pri odôvodnených stanoviskách, keď to prijme výbor pre európske záležitosti, tak automaticky reprezentuje Slovensko dvoma hlasmi, čo nie je prípad Česka a Poľska. Tak to bolo nielen v oblasti zachovania suverenity v oblasti priamych daní, ale aj pri ochrane spoločných hraníc v debate o tom, či nám niekto môže tieto hranice takpovediac obsadiť inými príslušníkmi bezpečnostných síl, alebo si o tom budeme rozhodovať sami. A som presvedčený, že sami. Alebo či niekto iný môže kontrolovať verejné inštitúcie. Nič takého som nezažil za súčasnej vlády.
Pokiaľ sme prijímali po širokej diskusii tieto odôvodnené stanoviská, ktoré som, mimochodom, len ja navrhol za minulého obdobia, tak v súčasrozprávavalnosti tam nevidím žiadnu aktivitu, pán poslanec, a toto ma mrzí. Pretože je stále mnoho smerníc a direktív, ktoré si zaslúžia debatu a zaslúžia si debatu na základe filozofie, ktorá nie je jasná. Tá filozofia súčasnej vlády skutočne je zobrazená len v tom, že so všetkým, s čím príde Brusel, sa súhlasí. Ale ja som presvedčený, že tak v oblasti ako v oblasti priamych daní, tak aj v oblasti sociálnej, kultúrnej či penzijnej si suverenitu musíme zachovať, je to rozhodne v prospech občanov Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi pár poznámok k veľmi aktuálnej téme, ktorou je zameranie našej zahraničnej európskej politiky. Na túto tému už moji predrečníci hovorili pomerne veľa, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka kvantity, takže dovoľte mi zvýrazniť to, čo považujem ja za kľúčové.
Pre Slovensko by mala byť jasná priorita, jasná priorita zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnosti podľa môjho názoru evidentná, a tou je náš najväčší sused. Tou je Ukrajina. To, čo sa deje na Ukrajine, nás priamo aj nepriamo ovplyvňuje a je dôležité, aby sme k tomu zaujali stanovisko. Pozorujem už po mnoho dní a týždňov, že pokiaľ pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák k tejto téme zaujíma stanovisko a vyjadruje sa, tak pán premiér od toho bočí. Dokonca som bol svedkom toho, že sa vyjadril na tému Ukrajiny, že to je akási ekonomická záležitosť, kto dá viac. Považujem toto vyjadrenie za pokrytecké, až za zbabelé, pretože nám nemôže byť jedno, čo sa deje na Ukrajine. Nemôže nám byť jedno, akým spôsobom sa uberá vývoj u nášho najdôležitejšieho a najväčšieho suseda.
Aj preto, pretože pred 16 rokmi bolo Slovensko v podobnej situácii. V podobnej situácii, kedy sme smerovali do izolácie. A pamätám si ešte, aké to bolo dôležité, keď nám naši priatelia zo zahraničia vyjadrovali podporu, keď nám naši priatelia zo zahraničia povedali jasne, že si želajú Slovensko na európskej ceste. O to dôležitejšie je to dnes, aby sme zdvihli hlas, aby sme podporili Ukrajinu na jej demokratickej aj európskej ceste. Každý takýto hlas je kľúčový.
Zhodou okolností som bol včera práve na Ukrajine a to, čo mi povedali moji priatelia, zástupcovia všetkých opozičných strán, ma veľmi nepotešilo, pretože hovorili, že pokiaľ Česko, Maďarsko a Poľsko sa bezvýhradne pripojilo k podpore opozičných síl, tak Slovensko podľa ich názoru tento hlas nepovedalo dostatočne nahlas a dostatočne zreteľne. O to kľúčovejšie je, aby zaznel tento názor z pozície parlamentu. Moja návšteva včera spolu s mojimi priateľmi a kolegami bola za účelom odovzdania hmotnej zbierky, ktorú zorganizovali naši mladí členovia združení v Novej generácii, ktorí spontánne minulý týždeň vyzbierali šatstvo, teplé oblečenie pre podporu demonštrantov. A včera sme to boli priamo na ukrajinských uliciach odovzdať našim ukrajinským priateľom. Že snažili sme sa o nejakú morálnu aj hmotnú podporu ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Som presvedčený, že európska perspektíva Ukrajiny je naozaj aj v našom záujme, pretože by sme si všetci mali želať stabilného a prosperujúceho partnera, ktorý je pre nás kľúčovým partnerom a závisí od toho nielen prosperita východného Slovenska, osobitne ekonomická prosperita, ale aj, samozrejme, prosperita Slovenska, aj celej Európskej únie.
Mrzí ma, že na poslednej Rade 3. februára nezaznel z hľadiska Európskej únie dostatočne jasný signál na podporu Ukrajiny aj z hľadiska sankcií, o ktoré, mimochodom, žiadajú práve ukrajinskí predstavitelia, o ktoré, na adresu ktorých, na podporu ktorých sa vyjadrilo viac než milión Ukrajincov. Tento silný hlas napríklad zaznel zo Spojených štátov amerických, ale nie zo strany Európskej únie. Európska únia by mala byť rozhodnejšia.
Treba povedať, že som zachytil hlas od pána ministra Lajčáka, ktorý sa vyjadril za sankcie, najmä po tom, čo na ukrajinských námestiach zahynuli ľudia, tak sa vyjadril pán minister na adresu potreby sankcií proti prezidentovi Janukovyčovi. O to viac ma mrzí, že tento názor nedokázal presadiť na Rade ministrov zahraničných vecí a k takémuto záveru ministri zahraničných vecí neprišli.
Myslím si, že by sme mali apelovať z parlamentnej pôdy aj pre tieto dôvody na našich vládnych predstaviteľov. A ešte raz to poviem, viac na premiéra ako ministra zahraničných vecí, aby sa veľmi jasne a zreteľne vyjadril k Ukrajine, aby veľmi jasne a zreteľne dal signál, tak ako aj celá naša snemovňa, že podporuje demokratický vývoj na Ukrajine, že si želá stabilného suseda, že si želá Ukrajinu v Európskej únii.
Dámy a páni, veľmi jasne Ukrajina musí byť prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Práve dnes sa začala v ukrajinskom parlamente debata o zmenách ústavy na návrat k roku 2004. Tieto zmeny by mali zaručiť obmedzenie prezidentských právomocí a väčšiu kontrolu moci, väčšie rozdelenie tak, ako si to želajú demonštranti, tak ako si to želá súčasná opozícia.
Preto tak ako včera na Ukrajine, aj dnes chcem zdôrazniť, že túto situáciu SDKÚ - Demokratická strana bude sledovať a budeme ďalej rozvíjať naše kontakty a našu podporu s ľuďmi, ktorí si to zaslúžia a ktorí o túto podporu aj stoja.
Teraz mi dovoľte pár slov ešte k európskej politike, pretože európska politika za súčasnej vlády sa zúžila na prikyvkávanie Bruselu, na odklepávanie všetkého, čo z Bruselu príde, a nie je vôbec sebavedomá, nemá jasný postoj, nemá žiadnu víziu, žiadnu filozofiu. Naši predstavitelia, a to nielen vládni, to aj predstavitelia vládnej strany v parlamente, teda poslanci za SMER, rezignovali na obhajobu slovenských záujmov pri európskej politike. Poviem vám to na pár príkladoch.
Pokiaľ za minulej vlády sme prijali niekoľko odôvodnených stanovísk na pôde európskeho výboru, vyjadrili sme sa veľmi jasne či už proti smernici o harmonizovanom základe priamych daní právnických osôb, alebo o obnove našich hraníc, teda či Brusel má na to právo, alebo či má na to právo národný štát. Alebo pri smernici o kontrole subjektov verejnej správy, keď bola debata o tom, že či niekto iný spoza našich hraníc nám bude kontrolovať, ako sa, ako sa spravujú naše peniaze, tak sme hovorili veľmi jasne nie. Teraz to neexistuje, teraz táto debata sa rozplynula, a keď aj sa ju snažíme iniciovať najmä na pôde výboru pre európske záležitosti, tak u poslancov vládnej strany nenachádzame dostatočnú odozvu.
Myslím, že je potrebné veľmi jasne sformulovať, aké sú naše záujmy, myslím, že je veľmi potrebné jasne sformulovať, že sú oblasti, kde európska integrácia nemá svoje miesto. Kým na jednej strane veľmi podporujeme európsku integráciu v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnostnej politiky, v oblasti migrácie, dodržiavania ľudských práv, na druhej strane je treba jasne pomenovať, že v oblasti priamych daní sme za zachovanie národnej suverenity, a nemyslím si, že by to prospelo Únii, aby sme mali všetci rovnaké sadzby a nebodaj rovnaké dane, pretože by to poškodilo slovenské záujmy. Náš daňový základ pre priame firemné dane je, je tak široký, že keby sa dohodol nejaký kompromis na nejakom priemere, tak treba povedať, že by to znamenalo okamžite vyššie dane na Slovensku, čiže bolo by to proti slovenským záujmom. Je potrebné povedať, že suverenitu si musíme chrániť v oblasti dôchodkového systému, v oblasti sociálnych vecí či v oblasti kultúry. Toto mi chýba nielen v tomto materiáli a vôbec vo filozofii a v prístupe súčasnej vlády.
No a poslednú poznámku chcem zamerať takisto na jednu z ďalších priorít, ktorá ide momentálne viac z Bruselu, ale chýba mi silnejšia slovenská pozícia, už som to síce naznačil vo faktickej poznámke minulý týždeň, ale chcel by som to ešte raz zopakovať. Myslím si, že veľkou perspektívou pre rozvoj Únie, ktorý momentálne teda nie je niečo, čím by sa Únia mohla chváliť, je vytvorenie spoločného európsko-amerického trhu, spoločného, spoločnej zóny voľné obchody Európskej únie a spoločných Spojených štátov amerických. V tomto vidím veľkú perspektívu. Aj všetky analýzy a štúdie naznačujú, že takýto krok by bol omnoho výhodnejší pre Európsku úniu a osobitne pre štáty ako Slovensko. Práve preto je potrebné, aby sme jasne zadefinovali, že je v našom záujme vytvorenie zóny voľného obchodu s ďalšími teritóriami mimo priestoru spoločného európskeho trhu a osobitne so strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými. Toto považujem za ďalšiu prioritu v rámci európskej politiky, kde je veľký priestor takisto pre zdôraznenie aj zo slovenského hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej republiky (pozn. red.: správne znenie je "Národnej rady Slovenskej republiky") v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, kedy sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k tejto novele zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Zo znenia tohto návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tak ako pani poslankyni Vášáryovej, aj mne vadí postoj predsedu vlády k Ukrajine, ktorý evidentne to nepovažuje za našu zahraničnopolitickú prioritu. A, bohužiaľ, musím povedať, že sa hanbím za predsedu vlády, ktorý sa jasne nevyjadril, že podporuje demokratické sily na Ukrajine. Ukrajina musí byť zahraničnopolitickou prioritou Slovenska, pretože je to nielen v záujme Slovenska, ale aj v záujme celej Európskej únie. A myslím si, že každému slušnému človeku na Slovensku záleží na tom, aby sa vývoj uberal na Ukrajine bez násilia a demokratickým smerom. Demokratické sily na Ukrajine si našu podporu zaslúžia.
Ale vadí mi, keď hovoríme o zahraničnej európskej politike, aj postoj súčasnej vlády k európskej politike, ktorý je evidentne servilný. Pokiaľ za minulej vlády sme prijímali odôvodnené stanoviská len na naše návrhy, musím povedať, na návrhy SDKÚ – Demokratickej strany, jasne sme zastávali národné záujmy na európskych radách. Teraz sa tento postoj zmenil. A to, čo prichádza z Bruselu, súčasná vláda bezvýhradne, bez pripomienok preberá. Je to servilné a je to aj v mnohých prípadoch škodlivé pre našich občanov.
No a do tretice chcem povedať, že mi v tej správe a vôbec aj v európskej politike chýba jasnejší dôraz na jednu z priorít Európskej únie. A to je vytvorenie spoločného trhu USA – Európska únia. Podľa mnohých štúdií by tento projekt bol výhodný nielen pre Úniu, ale najmä pre krajiny ako Slovensko. Takže je v našom záujme, aby sme potlačili na všetkých fórach, kde je to potrebné, aj tento projekt spoločného amerického voľného trhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jedná sa o návrh novely, podľa ktorého sa zvyšuje limit na možnosť pracovať na dohodu pre študentov do 25 rokov na úroveň 200 eur. Vieme, že po zmenách, ktoré urobila súčasná vláda a ktoré postihli najmä úroveň zamestnanosti na Slovensku, sa zmeny týkali vyššieho zodvodnenia prác na dohodu. Počet ľudí, ktorí pracujú na dohodu, klesol zhruba na tretinu. Predtým bol na úrovni 600-tisíc, dnes je o 200-tisíc menej. Postihnuté sú najmä citlivé sociálne skupiny, mladí ľudia do 25 rokov a dôchodcovia. Mám za to, že najmä u mladých ľudí je potrebné podporovať pracovné návyky, aby boli lepšie pripravení na trh práce, aby sme aj zlepšili úroveň zamestnanosti. Na Slovensku máme jednu z najhorších úrovní nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov. Až každý tretí človek nemá pracovné skúsenosti. Preto je potrebné vytvárať im podmienky jednak zo strany vzdelávacieho systému, ale aj zo strany legislatívy. Preto jeden takýto návrh predkladám. Pripomínam, že keď sa zvýšili dramaticky odvody na práce na dohodu, tak sme vytvorili tlak a navrhovali, aby táto úroveň bola na úrovni 190 eur mesačne, aby sa nemuseli platiť zvýšené odvody pre študentov do 25 rokov, ktorí si zarobia minimálne 190 eur a maximálne 190 eur mesačne. Po tlaku sa stanovila táto úroveň na hranici 155 eur, tento rok sa zvyšuje na 159 eur, a keďže som presvedčený, že túto hranicu je potrebné zvýšiť, navrhujem limit na úrovni 200 eur.
Navrhovaná právna úprava nemá žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily ani žiadne organizačné zabezpečenie.
Čo sa týka zamestnanosti aj podnikateľského prostredia, tak som presvedčený, že dopad na tieto oblasti je pozitívny. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu uvedenej novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, najskôr sa chcem poďakovať tiež kolegovi poslancovi Mikušovi za podporu a tiež zdôrazniť to, čo spomenul aj on vo svojom príspevku, a to je, že to je ďalší negatívny prvok k celkovému zhoršeniu stavu podnikateľského prostredia, ktoré mimochodom je najhoršie, historicky najhoršie na Slovensku od začiatku svojho merania.
Dovoľte mi ešte zopár informácií na doplnenie k tomu, čo som povedal v úvodnom slove. Skutočnosť, že tento zákon dopadne na najslabších a firmy, ktoré sú najmenšie, dokumentuje okrem iného analýza združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktorí vypočítali, že dokonca pri obrate 5 000 eur by sa musela minimálna zisková marža zvýšiť o takmer 42 %, aby sa zachovala ziskovosť podniku. Tak je to nespravodlivé pre malé firmy. Svedčia o tom aj ohlasy už spomínanej elektronickej petície. Dovolím si citovať: "Absolútne sa mi nepáči likvidovať firmy len preto, že sa im nedarí. Napríklad firmy s nulovým obratom alebo nejakým mikro obratom. Tie asi ťažko môžu podvádzať. Zriadenie firmy čosi stojí, čas, peniaze a tak ďalej. Zrušenie firmy je ešte prácnejšie a momentálne aj kvôli daňovým licenciám je to omnoho drahšia záležitosť. Neviem, prečo by mali menšie firmy platiť viac ako tie väčšie." Pri obrate pol milióna eur sa zavádzala licencia 2880 eur, čo je 0,6 %, ale pri obrate napríklad 15 000 eur sa musí zaplatiť 480 alebo 960 eur, podľa toho, či firma platí alebo neplatí DPH, čo je už viac ako 3 %, teda šesťnásobok. Malé firmy len z tohto porovnania platia šesťnásobne viac.
Ďalšie ohlasy hovoria o tom, jednoznačne to, čo som spomínal v úvodnom slove, "pre začínajúce malé spoločnosti je to likvidačné a ak nie, minimálne to brzdí rozvoj podnikania". Ďalší komentár: "Daňová licencia z pera štátostrany nie je ničím iným než vydieraním a neoprávneným obohacovaním. Kde je logika v tom, že mám zaplatiť dopredu za niečo, na čo som ešte nezarobil?" No a ešte jeden komentár si dovolím z praxe: "Podnikám už od roku 1990, ale čo sa tu teraz deje za posledné roky, sa vláda snaží úplne zrušiť malých a stredných podnikateľov svojimi neodbornými zásahmi do ekonomiky. A pritom stačilo by sa pozrieť, kto najviac prispieva aj v tomto čase do štátnej pokladne (je to uvedené mimochodom na stránke dlžníci.sk). Často počúvame z úst našich predstaviteľov vo výbere DPH, ako podnikatelia kradnú, ale ešte som nepočul ani jednu pripomienku o platbe DPH z neuhradených faktúr a o likvidácii eseročiek cez bielych koňov, ktoré sťahujú na dno ďalšie firmy. Majitelia týchto eseročiek sa rehocú štátu do tváre. To ako by štát nezaujímalo. Asi to niekomu náramne vyhovuje." A tak ďalej, a tak ďalej.
Čiže rozhorčenosť naozaj nepozná hraníc, dámy a páni, a aj týmito citátmi som chcel dokumentovať, že naozaj zavedenie daní zo straty je chybným krokom. Som hlboko presvedčený, že je krokom, ktorý poškodí predovšetkým úroveň zamestnanosti na Slovensku a poškodí predovšetkým malému podnikaniu. Preto ešte raz si vás dovoľujem požiadať o môj návrh zrušenia tejto dane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podstatou tejto novely je zrušenie daňových licencií, takzvaných daní zo straty, ktoré súčasná vláda zaviedla koncom minulého roka. Dovoľte mi pripomenúť, že tieto dane zo straty boli zavedené bez pripomienkového konania, boli zavedené bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou. Tieto dane zo straty sú škodlivé až likvidačné najmä pre malé a stredné firmy. A preto v tejto novele zákona ich navrhujem zrušiť k 1. júlu 2014, teda de facto aby vôbec táto daň neuzrela svetlo sveta.
Ministerstvo financií keď navrhlo zaviesť túto novú daň, tak argumentovalo tým, že mnoho podnikateľov neplatí dane, až do 60 %, pričom toto číslo nie je neobvyklé. V Českej republike je toto číslo na podobnej úrovni. Nie je treba si zamieňať poctivých podnikateľov s tými, ktorí sa zámerne snažia vyhnúť daňovej povinnosti. Mám za to, že je potrebné zvýšiť efektívnosť výberu daní, zlepšiť výber daní a nie zavádzať nové dane. Je nezmyselné, aby sme namiesto zlepšenia výberu daní zavádzali nové dane. Takýmto spôsobom kolektívnej viny poškodíme zamestnanosť na Slovensku a poškodíme tých, ktorí zamestnávajú najviac občanov na Slovensku, a to sú malí podnikatelia.
Pôvodný zákon o dani z príjmu bol navrhnutý a prerokovaný len na sklonku minulého roka, presne 3. decembra 2013. Tento návrh teda obsahoval aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tam prešli len na výbore, a ktorým bola zavedená v novom § 46b takzvaná daňová licencia právnickej osoby. Zavedenie tejto dane zo straty naozaj situáciu malým podnikateľom veľmi, veľmi zhorší, čo sa predovšetkým prejaví v náraste už aj tak vysokej nezamestnanosti. Ako som spomenul, boj proti daňovým únikom sa nedá viesť zavádzaním nových daní a argumentácia vlády pri odôvodňovaní tohto návrhu je naozaj nekvalifikovaná, pretože je veľký rozdiel neplatiť dane a nemať daňovú povinnosť. Ak niekto zámerne neplatí dane, je to podvodník. Ak však niekto dostane sa počas svojho podnikania do účtovnej straty, je to normálna súčasť podnikania, čo sa bežne stáva napríklad pri obstaraní hmotného majetku, prípadne investovaní alebo poklese zákaziek, čo je, bohužiaľ, prípad aj v súčasnosti veľmi rozšírený na Slovensku.
Zaťažovať podnikateľa v tejto fáze môže byť naozaj až likvidačné. Ak si niekto napríklad vybuduje dielňu, obstará technické vybavenie, malý bager, nákladné auto a podobne, môže sa dostať do prechodnej straty, až kým pozháňa zákazky, ktoré mu vykryjú jeho výdavky, a je jedno, či sa jedná o začínajúceho podnikateľa alebo niekoho, kto sa chce v podnikaní rozširovať a rozvíjať.
Ak sa však dostane do účtovnej straty a z tohto dôvodu nemá daňovú povinnosť, je to naozaj normálny, prirodzený stav podnikania v prípade, že sa investuje. Zavedenie týchto daní zo straty vlastne bolo súčasne kompenzované poklesom dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod z 23 na 22 % a je zaujímavé, že týmto krokom evidentne sa pomohlo predovšetkým veľkým firmám. Preto veľké firmy nekričali, pretože týmto krokom získali. Vidieť to aj v novej daňovej prognóze, kedy napríklad na poklese tohto jedného percenta sa očakáva menší príjem do rozpočtu až o 56 mil. eur z veľkej väčšiny práve z veľkých firiem. Na druhej strane odhadovaný príjem predovšetkým z malých firiem je 112 miliónov. Stodvanásť miliónov eur vláda očakáva, že zaplatia malí podnikatelia, že zaplatia tí, ktorí tvoria najviac pracovných miest. Považujem túto filozofiu naozaj za zvrhlú, za škodlivú pre stav nezamestnanosti na Slovensku. Zavedením daňových licencií teda získajú najmä veľké a ziskové podniky na úkor malých, stratových a začínajúcich firiem. Naviac sa zvýši byrokracia a administratívne zaťaženie, čo je ďalší problém.
Viackrát už som aj z tohto miesta spochybnil reálny výnos schválených licencií. Podľa mňa táto právna úprava nebude mať taký dopad na štátny rozpočet, ako predpokladá ministerstvo financií, a preto som toho názoru, že zrušenie daňových licencií, zrušenie daní zo straty naozaj pomôže a nebude mať zásadný vplyv na štátny rozpočet.
Tento návrh zákona je samozrejme v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, k tomuto návrhu ma viedli nielen skúsenosti z debát s malými podnikateľmi, ktorí sú naozaj rozhorčení zavedením novej daňovej povinnosti, zavedením väčšej administratívnej záťaže úplne nezmyselne, ale viedli ma k tomu aj skúsenosti z nebývalého ohlasu elektronickej petície, ktorú som koncom roka inicioval, a kde je už bezmála štyritisíc respondentov. Takže naozaj, občania vnímajú veľmi, veľmi negatívne túto daň a som za to, že čím skôr ju zrušíme, tým lepšie. Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu môjho návrhu.
Ďakujem.