Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi pár poznámok k veľmi aktuálnej téme, ktorou je zameranie našej zahraničnej európskej politiky. Na túto tému už moji predrečníci hovorili pomerne veľa, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka kvantity, takže dovoľte mi zvýrazniť to, čo považujem ja za kľúčové.
Pre Slovensko by mala byť jasná priorita, jasná priorita zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnosti podľa môjho názoru evidentná, a tou je náš najväčší sused. Tou je Ukrajina. To, čo sa deje na Ukrajine, nás priamo aj nepriamo ovplyvňuje a je dôležité, aby sme k tomu zaujali stanovisko. Pozorujem už po mnoho dní a týždňov, že pokiaľ pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák k tejto téme zaujíma stanovisko a vyjadruje sa, tak pán premiér od toho bočí. Dokonca som bol svedkom toho, že sa vyjadril na tému Ukrajiny, že to je akási ekonomická záležitosť, kto dá viac. Považujem toto vyjadrenie za pokrytecké, až za zbabelé, pretože nám nemôže byť jedno, čo sa deje na Ukrajine. Nemôže nám byť jedno, akým spôsobom sa uberá vývoj u nášho najdôležitejšieho a najväčšieho suseda.
Aj preto, pretože pred 16 rokmi bolo Slovensko v podobnej situácii. V podobnej situácii, kedy sme smerovali do izolácie. A pamätám si ešte, aké to bolo dôležité, keď nám naši priatelia zo zahraničia vyjadrovali podporu, keď nám naši priatelia zo zahraničia povedali jasne, že si želajú Slovensko na európskej ceste. O to dôležitejšie je to dnes, aby sme zdvihli hlas, aby sme podporili Ukrajinu na jej demokratickej aj európskej ceste. Každý takýto hlas je kľúčový.
Zhodou okolností som bol včera práve na Ukrajine a to, čo mi povedali moji priatelia, zástupcovia všetkých opozičných strán, ma veľmi nepotešilo, pretože hovorili, že pokiaľ Česko, Maďarsko a Poľsko sa bezvýhradne pripojilo k podpore opozičných síl, tak Slovensko podľa ich názoru tento hlas nepovedalo dostatočne nahlas a dostatočne zreteľne. O to kľúčovejšie je, aby zaznel tento názor z pozície parlamentu. Moja návšteva včera spolu s mojimi priateľmi a kolegami bola za účelom odovzdania hmotnej zbierky, ktorú zorganizovali naši mladí členovia združení v Novej generácii, ktorí spontánne minulý týždeň vyzbierali šatstvo, teplé oblečenie pre podporu demonštrantov. A včera sme to boli priamo na ukrajinských uliciach odovzdať našim ukrajinským priateľom. Že snažili sme sa o nejakú morálnu aj hmotnú podporu ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Som presvedčený, že európska perspektíva Ukrajiny je naozaj aj v našom záujme, pretože by sme si všetci mali želať stabilného a prosperujúceho partnera, ktorý je pre nás kľúčovým partnerom a závisí od toho nielen prosperita východného Slovenska, osobitne ekonomická prosperita, ale aj, samozrejme, prosperita Slovenska, aj celej Európskej únie.
Mrzí ma, že na poslednej Rade 3. februára nezaznel z hľadiska Európskej únie dostatočne jasný signál na podporu Ukrajiny aj z hľadiska sankcií, o ktoré, mimochodom, žiadajú práve ukrajinskí predstavitelia, o ktoré, na adresu ktorých, na podporu ktorých sa vyjadrilo viac než milión Ukrajincov. Tento silný hlas napríklad zaznel zo Spojených štátov amerických, ale nie zo strany Európskej únie. Európska únia by mala byť rozhodnejšia.
Treba povedať, že som zachytil hlas od pána ministra Lajčáka, ktorý sa vyjadril za sankcie, najmä po tom, čo na ukrajinských námestiach zahynuli ľudia, tak sa vyjadril pán minister na adresu potreby sankcií proti prezidentovi Janukovyčovi. O to viac ma mrzí, že tento názor nedokázal presadiť na Rade ministrov zahraničných vecí a k takémuto záveru ministri zahraničných vecí neprišli.
Myslím si, že by sme mali apelovať z parlamentnej pôdy aj pre tieto dôvody na našich vládnych predstaviteľov. A ešte raz to poviem, viac na premiéra ako ministra zahraničných vecí, aby sa veľmi jasne a zreteľne vyjadril k Ukrajine, aby veľmi jasne a zreteľne dal signál, tak ako aj celá naša snemovňa, že podporuje demokratický vývoj na Ukrajine, že si želá stabilného suseda, že si želá Ukrajinu v Európskej únii.
Dámy a páni, veľmi jasne Ukrajina musí byť prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Práve dnes sa začala v ukrajinskom parlamente debata o zmenách ústavy na návrat k roku 2004. Tieto zmeny by mali zaručiť obmedzenie prezidentských právomocí a väčšiu kontrolu moci, väčšie rozdelenie tak, ako si to želajú demonštranti, tak ako si to želá súčasná opozícia.
Preto tak ako včera na Ukrajine, aj dnes chcem zdôrazniť, že túto situáciu SDKÚ - Demokratická strana bude sledovať a budeme ďalej rozvíjať naše kontakty a našu podporu s ľuďmi, ktorí si to zaslúžia a ktorí o túto podporu aj stoja.
Teraz mi dovoľte pár slov ešte k európskej politike, pretože európska politika za súčasnej vlády sa zúžila na prikyvkávanie Bruselu, na odklepávanie všetkého, čo z Bruselu príde, a nie je vôbec sebavedomá, nemá jasný postoj, nemá žiadnu víziu, žiadnu filozofiu. Naši predstavitelia, a to nielen vládni, to aj predstavitelia vládnej strany v parlamente, teda poslanci za SMER, rezignovali na obhajobu slovenských záujmov pri európskej politike. Poviem vám to na pár príkladoch.
Pokiaľ za minulej vlády sme prijali niekoľko odôvodnených stanovísk na pôde európskeho výboru, vyjadrili sme sa veľmi jasne či už proti smernici o harmonizovanom základe priamych daní právnických osôb, alebo o obnove našich hraníc, teda či Brusel má na to právo, alebo či má na to právo národný štát. Alebo pri smernici o kontrole subjektov verejnej správy, keď bola debata o tom, že či niekto iný spoza našich hraníc nám bude kontrolovať, ako sa, ako sa spravujú naše peniaze, tak sme hovorili veľmi jasne nie. Teraz to neexistuje, teraz táto debata sa rozplynula, a keď aj sa ju snažíme iniciovať najmä na pôde výboru pre európske záležitosti, tak u poslancov vládnej strany nenachádzame dostatočnú odozvu.
Myslím, že je potrebné veľmi jasne sformulovať, aké sú naše záujmy, myslím, že je veľmi potrebné jasne sformulovať, že sú oblasti, kde európska integrácia nemá svoje miesto. Kým na jednej strane veľmi podporujeme európsku integráciu v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnostnej politiky, v oblasti migrácie, dodržiavania ľudských práv, na druhej strane je treba jasne pomenovať, že v oblasti priamych daní sme za zachovanie národnej suverenity, a nemyslím si, že by to prospelo Únii, aby sme mali všetci rovnaké sadzby a nebodaj rovnaké dane, pretože by to poškodilo slovenské záujmy. Náš daňový základ pre priame firemné dane je, je tak široký, že keby sa dohodol nejaký kompromis na nejakom priemere, tak treba povedať, že by to znamenalo okamžite vyššie dane na Slovensku, čiže bolo by to proti slovenským záujmom. Je potrebné povedať, že suverenitu si musíme chrániť v oblasti dôchodkového systému, v oblasti sociálnych vecí či v oblasti kultúry. Toto mi chýba nielen v tomto materiáli a vôbec vo filozofii a v prístupe súčasnej vlády.
No a poslednú poznámku chcem zamerať takisto na jednu z ďalších priorít, ktorá ide momentálne viac z Bruselu, ale chýba mi silnejšia slovenská pozícia, už som to síce naznačil vo faktickej poznámke minulý týždeň, ale chcel by som to ešte raz zopakovať. Myslím si, že veľkou perspektívou pre rozvoj Únie, ktorý momentálne teda nie je niečo, čím by sa Únia mohla chváliť, je vytvorenie spoločného európsko-amerického trhu, spoločného, spoločnej zóny voľné obchody Európskej únie a spoločných Spojených štátov amerických. V tomto vidím veľkú perspektívu. Aj všetky analýzy a štúdie naznačujú, že takýto krok by bol omnoho výhodnejší pre Európsku úniu a osobitne pre štáty ako Slovensko. Práve preto je potrebné, aby sme jasne zadefinovali, že je v našom záujme vytvorenie zóny voľného obchodu s ďalšími teritóriami mimo priestoru spoločného európskeho trhu a osobitne so strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými. Toto považujem za ďalšiu prioritu v rámci európskej politiky, kde je veľký priestor takisto pre zdôraznenie aj zo slovenského hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.