Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni. Budeme diskutovať krátko, ja teda krátko, o transpozícii európskej smernice. Prečo teda vystupujem k transpozícii európskej smernice? Pretože to považujem za veľmi dôležité.
Už za prvej Ficovej vlády sme s radosťou čítali legislatívne iniciatívy, v pláne legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry, že sa bude pripravovať originálny veľký slovenský autorský zákon. Ja určite nepatrím k tým, ktorí by nevedeli a nevedeli si predstaviť, o akú sizyfovskú prácu ide. A preto som sa potešila veľmi. Zákon ale, ktorý dnes máme na stole, nie je týmto originálnym autorským zákonom. Je to len transpozícia európskej smernice, ktorá bola prijatá v roku 2006 a ktorou sa začala zaoberať predošlá vláda a ministerstvo kultúry to teraz dokončilo. My, samozrejme, potrebujeme originálny autorský zákon, ktorý by nielen zabezpečil ochranu slovenských autorov tak, ako sa primitívne a veľmi zjednodušene chápe autorský zákon, ale autorský zákon je aj jedným zo základných zákonov, okolo ktorého sa odvíja vlastne ochrana kreativity a tvorivosti občanov Slovenskej republiky.
Keď som počúvala diskusiu v Slovenskom rozhlase, na ktorej sa zúčastnili niektorí tvorcovia a niektorí predstavitelia SOZA pred pár dňami, tam sme sa mohli dozvedieť, že vlastne autorské práva sa začínali pomaly chrániť už od 17. storočia a nie je, nejde o niečo, čo by bolo len výplodom 20. storočia. Pretože predstava, že úradník nejaký alebo robotník po 8,5 hodinách normálnej práce príde domov a od ôsmej do desiatej si naordinuje kreatívnu prácu, ktorú potom odovzdá bez nároku na honorár tým, ktorí sa o ňu zaujímajú, je scestná a bola primitívna vždy. Bohužiaľ, sme svedkami, že na Slovensku sa dnes ešte stále rozširuje. A v tej debate to bolo dosť jasné, čitateľné, že túto tvorivú prácu by bolo možné aj beztrestne ukradnúť a neplatiť za ňu nič. Zaujímavé bolo vystúpenie tých mladých ľudí, ktorí samozrejme chcú, aby za ich tvorivú prácu bolo zaplatené, ale chcú, aby boli platení dopredu nejakou objednávkou, nejakým mecenášstvom, a potom toto dielo sa šírilo bez ohľadu na to, kým, kam, a autor by nad tým stratil kontrolu.
Tým, že nemáme náš originálny, moderný, inovovaný autorský zákon, tým nemáme ani našu slovenskú predstavu o tom, ako by sme mali toto tvorivé prostredie chrániť. Teda samozrejme tá slovenská predstava by mala byť kompatibilná s európskymi a svetovými trendmi. A ja by som bola nerada, keby sme boli stále na chvoste a keby sme sa len prispôsobovali predstavám tých druhých a našich susedov, pretože nie všetko sa dá transponovať. Nie všetko. Pretože kultúra každého národa a kultúra každého regiónu je svojská, je výnimočná a, ako sa tu kedysi skloňovalo každý deň, špecifická.
Smernica ale, ktorú, teda transpozícia tejto smernice, ktorú dnes tu máme v pléne, je veľmi komplikovaná. A rozhodne slúži Európskej únii a Európskej komisii ku cti, že rieši mnohé problémy, ktoré boli doteraz ponechané svojvôli. V mnohom sa zaoberá aj novým prostredím, v ktorom sa dnes autorské diela vyskytujú a používajú.
Je tam však jeden veľký problém, ktorý ma prinútil, aby som dnes vystúpila, pretože keď porovnáte túto originál európsku smernicu s transpozíciou, o ktorej dnes hovoríme, nájdete tam aj originálny vklad nášho ministerstva kultúry. Podľa mňa sa týka silného lobizmu vydavateľov novín a časopisov na Slovensku.
Neviem, nakoľko pán minister dokázal odolať tomuto tlaku, nakoľko nie, ale v, noviny, každodenné vydanie, a časopisy, ktoré väčšinou na Slovensku sa skladajú z prevzatých článkov, prípadne pár komentárov, majú byť, každé vydanie každý deň prehlásené za autorské dielo. Takéto niečo neobsahuje ani český zákon, ani rakúsky zákon, to som si stačila overiť. Naopak, keď som sa, keď som diskutovala o tomto s českými a rakúskymi priateľmi, najprv ma nechápali, o čo mi ide, potom sa smiali.
Nestačila som si pozrieť iné zákony, ale myslím si, že by sme mali urobiť jednu vec, a preto to chcem ponúknuť pánu ministrovi. Preto dávam návrh na vrátenie tohto zákona do ministerstva kultúry a oddelenie európskej transpozície, teda európskej smernice a jej transpozície, a špeciálny zákon, ktorý príde z dielne ministerstva kultúry, to znamená, prehlásenie za autorské dielo všetky noviny, všetky vydania novín a všetkých časopisov.
Takže prečo by takáto vec, ktorá bude mať, nám robiť problémy veľké, prečo by mala padnúť na hlavu Európanov, nech si to máme na hlave my sami. Preto mám problém zahlasovať za tento zákon, aj keď ste to, ako vravím, pod, pod európskou egidou a sú tam mnohé dobré veci, pretože to je nekalá praktika, ktorú by sme nemali podporovať, že do európskej transpozície sa vloží niečo, čo tam nie je.
Takže očakávam, že ma podporíte, aby pán minister tento svoj vklad do tohto zákona európskeho predstavil osobitne. Aj preto, lebo táto jeho iniciatíva v zákone, lepšie povedané, iniciatíva jeho ministerstva postihne niektoré firmy na Slovensku a tieto firmy buď zaniknú, alebo sa presťahujú do Čiech, prípadne do Rakúska a tam budú zamestnávať ľudí, a ľudia na Slovensku prídu o prácu. Nebude to, stovky ľudí, samozrejme, že nie. Ale v dnešnej situácii si, myslím, musíme vážiť každého, kto zamestná aspoň pár.
A zároveň by som vám chcela odovzdať, pán spravodajca, môj pozmeňujúci návrh. Keď by môj návrh dopracovania nevyšiel, o čom predpokladám, že 83-ka ešte stále je veľmi súdržná a hluchá ku všetkým argumentom, takže prosím aspoň zmeniť účinnosť tohto zákona, pretože účinnosť tohto zákona, ktorý sa týka dodávateľských zmlúv, je stanovený na 1. novembra. Už ste videli, aby niekto podpisoval zmluvu do 1. novembra? Takže nech sa aspoň účinnosť tohto zákona, pán minister, posunie na 1. januára 2014. Bude to lepšie aspoň v duchu tej, toho dodatku transpozície európskej smernice, ktorý ste tam urobili.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som.

Ja viem, že ľudstvo sa zrejme nepoučuje zo svojich vlastných chýb, ale možnože by bolo dobré, keby sme si predstavili, ako tu na týchto istých miestach sedeli poslanci HZDS, SNS a Ľuptákovej strany a opití mocou volili. Dnes, dnes sa snaží pani Keltošová vo svojom rozhovore očistiť sa nejakým spôsobom Aj tu sedia medzi nami niektorí poslanci, ktorí ešte boli a zažili tieto časy a volili takto. Mám pocit, že sa hanbia? Nie. Spupní sú, ale to nič nemení na tom, že majú na sebe biľag, biľag, ktorý z nich už nikto nezmyje. A mne je jedno, čo si myslia tí starší ľudia, tí v živote nepochopia, ale tu nám vyrastá nová mladá generácia. A tá bude s týmto biľagom žiť. S biľagom človeka, ktorý nemyslí na dobro Slovenskej republiky, ktorý si neváži právny štát a ktorý podkopáva demokratický režim Slovenskej republiky. Oni s tým budú žiť celý život! A nech je výstrahou to, čo dnes píšu o Mečiarovi noviny, že to bol iba obyčajný táraj. A ja si pamätám týchto mladých ľudí, ktorí tu sedia v tomto parlamente, keď tu v minulom období Mečiar rečnil, ako strašne sa im to páčilo, ako sa mu smiali, ako mu tlieskali. Mali pocit, že to je niekto. Páni, vtedy ste tlieskali tárajovi, a to si dnes dovolia napísať bežne noviny. S týmto biľagom budete žiť do konca života!

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vy ste povedali, pán poslanec, jednu dôležitú vec, a to je, akú úlohu má v tomto hrať parlament. Či parlament je ešte stále ten orgán, ktorý je nadradený vláde, alebo či vláda si už myslí, že 83 poslancov SMER-u bude hlasovať za všetko, nech im predložia čokoľvek? Toto je tá otázka, ktorú ste položili.
Ja som počúvala teraz v mojej kancelárii rozhovor špičkového českého novinára pána Hvížďalu, ktorého sa pýtali naši redaktori Slovenského rozhlasu, čo spustilo vlastnilo tú, tie akcie v Čechách, ktorými sme teraz svedkom, že dokonca komando vtrhne na Úrad vlády. A pán Hvížďala odpovedal jednu vec: Stačí jedna nezávislá osoba na poste generálneho prokurátora.
A teraz snáď už je jasné, prečo nezávislá osoba nemôže byť na poste generálneho prokurátora a prečo po dvoch rokoch SMER musí si zvoliť sebe zaviazaného človeka. Pretože si nemôžu dovoliť, aby na tomto poste sedel človek, ktorý môže mať všelijaké možné myšlienočky, ktoré nie sú kontrolované napríklad aj ľuďmi, ktorí držia v šachu niektorých vysokopostavených činiteľov SMER-u.
A to je to, o čom ste hovorili. Áno, všetko sa to začne odvíjať zajtra od pozície generálneho prokurátora a to bude tá kauza ako Gaulieder, ktorá na tejto vláde zostane do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela upozorniť na jednu vec, ktorá tu ešte nepadla. My sme počuli vystúpenie ministra členského štátu NATO. Členského štátu NATO. Každé slovo z tohto vystúpenia bude preložené do angličtiny a zajtra sa objaví na stoloch nielen všetkých ministrov obrany členských štátov NATO, ale aj všetkých zodpovedných ľudí, ktorí pracujú vo vojenských spravodajstvách všetkých členských štátoch NATO. Ja som zvedavá, ako pretlmočia sviňačinky a gate a všelijaké takéto veci. Ja neviem, čo ste tým všetko sledovali. To sa ukáže počas tejto debaty, pán minister.
Ale všetkých, ktorí tu v tejto debate chcú zobrať si hlas, upozorňujem, že to je jedno, ako sa voláte, ale keď ste za tú alebo tú stranu, hlavne za vládnu stranu SMER, všetko, čo poviete, bude zajtra na stoloch v celej Európe a v Spojených štátoch ako to, čo si myslí strana SMER. Takže prosím vás, vážte slová. A verte mi, že hovorím zo svojej vlastnej skúsenosti.
My sme tu už mali niekoľko takýchto káuz rôznych tajných služieb. Spomínam si veľmi dobre na rozklad SIS pod vedením mladého Lexu. My sa nakoniec vždy dozvieme, vždy sa dozvieme, ako to vlastne nakoniec bolo. Ale spochybňovať, že sa parlament zaoberá touto kauzou, prepáčte, tak aspoň, keďže tieto všetky naše slová pôjdu do celého sveta, tak aspoň vážte, vážení kolegovia, to, čo hovoríte.

Podpísala som tento návrh, pán poslanec, tiež s vami práve kvôli tomu, že my zatiaľ stále držíme trošku ten mediálny priestor ako keby pod kontrolou jednotlivých majiteľov médií a práve tento návrh zákona by mohol trošku otvoriť priestor. Ono to v budúcnosti takto bude, že vzniknú takéto malé monotematické rádiá, v budúcnosti to tak bude, ide len o to, že či to bude už teraz alebo za 3 roky.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Reakcia z pléna.) Piatok poobede, hej.
V..., so záujmom, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy.
Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi... zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze, panebože, ja toto nepovažujem za krízu, ja to považujem za za problém, v ktorom sme sa ocitli, pretože máme zvýšené očakávania. A takto sa chcem pozrieť aj na túto správu. Za posledných 10-20 rokov sa, samozrejme, a to musíme povedať, neustále zlepšuje postavenie žien, čiastočne kvôli európskemu zákonodarstvu, čiastočne aj tlaku rôznych organizácií ženských a čiastočne aj uvedomeniu si, sebauvedomeniu samotných žien. Keď sú dobré časy, tak máme problémy, ale tie sú trošku iné, lepšie povedané, tie isté, ale inak sa na ne pozeráme. Keď sú dobré časy tak dva príjmy v rodine považujeme za fajn. Za komunizmu dva príjmy v rodine bola nutnosť. V podstate sa bez toho nedalo a za dobrých časov dva príjmy sú fajn a rodina môže zdvihnúť svoj štandard. Je to bonus istý, pretože ženy majú ešte ďalší pracovný úväzok, a to je neplatená práca, ktorú v slovenskej spoločnosti sa nám nedarí odbúrať, a to povedomie, že to tiež práca, ale nie, nie je platená.
V čom sme - z môjho pohľadu, v ktorom ja sa na túto správu dívam - vpredu skoro pred celou Európou, a to je trojročná možnosť zostať s dieťaťom. Pre Francúzku, Američanku, ale aj pre Švajčiarku je to niečo, s čím absolútne nemôže počítať. Zaujímavé pri tomto všetkom je, že vo Francúzsku sa rodí viacej detí ako u nás, hoci Francúzka musí nastúpiť okamžite po troch mesiacoch do práce.
Rakúsko, ktoré bolo vo svojej, vo svojom vzťahu voči ženám jedno z najkonzervatívnejších krajín, ako ja som zažila, v ktorej som žila, to vyriešilo veľmi jednoducho a mimoriadne progresívne, zaviedlo ministerstvo pre ženy. Pani ministerka Dostal (pozn. red.: správne ma byť Dohnal) za svoju štvorročnú kadenciu absolútne zmenila rakúsku spoločnosť, dokonca aj titul, ktorý som ja nosila ako veľvyslankyňa Herr Botschafter Frau sa zmenil na Frau Botschafterin, čo bolo dovtedy neuveriteľné, a všetci sa tomu predtým smiali. Zmenil sa absolútne postoj spoločnosti, nehovorím, že stále ešte neosciluje medzi niektorými silami konzervatívnymi, ktorí preferujú tri K, to znamená Kinder, Kirche, Küche, a rovnocennosťou ženy. Aj v dobrých časoch ale neriešime problém, ako som povedala, neplatenej práci preťažených žien, a to nielen starostlivosťou o deti, ale starostlivosťou o muža, celú rodinu. A v tejto správe sa jedna preťaženosť nespomína a chcela by som na to upozorniť. Dnešnou preťaženosťou ženy - a vidím to na svojich priateľkách - sú tzv. sendvičové ženy. To znamená ženy, ktoré majú deti, majú tieto deti, už majú vnukov, je tlak na ňu, aby sa starala o tieto, svojich vnukov a zároveň má rodičov. A nielen svojich rodičov, ale aj rodičov svojho muža a predpokladá sa, že sa aj o nich bude starať. Tieto ženy, ktoré majú dnes medzi 45 - 60, sú jedny z najpreťaženejších žien, aké vôbec poznám, a o týchto sendvičových ženách sa táto správa vôbec nezmieňuje. Toto bolo taký, zjednodušene povedaná, situácia za dobrých časov.
A teraz sa pozrime na krízové časy. Napríklad, na nechcené dôsledky populistického zmrazovania platov v štátnej a verejnej správe. Všetci kritizujú, treba, čo tam tí úradníci, čo tam tie sekretárky nič nerobia, sedia v teple, ale to dlhodobé zmrazovanie platov, keď pripočítame k tomu infláciu, znamená, že veľká väčšina žien, pretože tieto, tieto práce vykonávajú ženy, sa dostáva, stále dostáva stále nižšiu a nižšiu plácu. Sme tu svedkom proste toho populizmu, nechcených dôsledkov populizmu, ktorý aj tak neprináša žiadne hlasy, ale postihuje ženy a tisícky a tisícky žien. V časoch krízy mnohí ľudia argumentujú, že potrebujú dva príjmy v záujme nie toho, aby prežili, ale aby dodržali štandard života. A ten štandard života podľa všetkých európskych meradiel je u nás vyšší, nech si už o tom myslíme, čo chceme.
Táto správa sa pomerne rozsiahle venuje tomu ako rodičovstvo, aký zdevastujúci účinok má rodičovstvo na niektoré časti života ženy. Ako ničí možnosť kariérneho postupu, ako ju preťažuje povinnosťami, ale ak sa rozhodne založiť deti, teda založiť rodinu a mať deti, znižuje jej penziu bez toho, aby to mohla nejako zásadne ovplyvniť alebo aby jej teda niekto pomohol. Stráca ľudský kapitál so sekundárnym vplyvom na riziko chudoby, keď bude staršia. Čiže dobré časy - krízové časy.
Samozrejme, by som chcela podčiarknuť, a správa o tom hovorí, že najviac sú ohrozené ženy v jednorodičovských rodinách. A tu sa vraciame k našim súdom. K tomu, že žena sa nevie domôcť mnohokrát jednoducho peňazí od otca svojich detí, aj keď teda viem, že sa s tým robí všetko možné, ale cez to všetko poznám príklady, kedy vlastne ženy, ktoré zostávajú v týchto jednorodičovských rodinách, majú veľké problémy.
Druhá vec je vzdelanie. Celý včerajší deň sme tu o tom debatovali. Zúčastnila som sa konferencie s európskou komisárkou pani Vivien Redingovou, prezentovala nám program, európsky program, ktorý má v budúcom roku vysvetľovať mladým ženám a študentkám, aby prestali chodiť študovať masmediálnu komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu, keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory. Aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov v IT firmách, pretože to sú firmy, ktoré zdvihnú nielen ich platy, ale aj ich penzie, keď budú staršie, banky a podobné. Možno že by sme mohli uvažovať o tom, aby sme sa zoznámili s týmto programom aj na Slovensku, začali kampaň medzi mladými študentkami, aby sa prestali, ako sa hovorí po slovensky, oštiadzať pred matematikou a konečne sa jej začali venovať.
Chcela by som sa ešte pár slovami zmieniť o rómskom probléme, ale vzhľadom na rómske ženy. Keď som ako veľvyslankyňa pozývala rómske deti, aby prezentovali svoj temperament, schopnosť maľovať, spievať, tancovať, fantastické deti do 13 rokov, pýtala som sa učiteľov z Jaroviec, koľko z týchto desiatich chlapcov, ktorí teraz sú, sa dokáže vymaniť z prostredia osady, v ktorej žijú. Ani jeden, bola odpoveď. Koľko z týchto desiatich dievčat krásnych, malých, sa dokáže proste nejakým spôsobom prekonať alebo aspoň zlepšiť si situáciu? Dve-tri. Áno, všetky posledné výskumy ukazujú na to, že programy niektoré pre zlepšenie postavenia statusu Rómov v osadách, je schopnosť oprieť sa o rómske ženy. To som chcela povedať na túto tému.
Áno, kríza kumuluje viaceré znevýhodnenia žien, matiek a kladie ženám do cesty viacero štrukturálnych bariér a správa konštatuje celkom oprávnene, že protikrízové balíčky, ktoré sa tu tak oslavujú a prezentujú, opakujú situáciu, keď sa v mene vyšších a potrebnejších cieľov odmieta agent venovať sa agende rodovej rovnosti, alebo dokonca, čo sme tu niekedy svedkami, agenda rodovej rovnosti je vysmievaná.
Chcela by som tu na záver upozorniť, že Slovensko má jednu z najstarších ženských organizácií vôbec v Európe, a to je Živena založená v roku 1867. Túto organizáciu viedli tie najprogresívnejšie ženy, či už sa Vajanský hneval, alebo nie, najprogresívnejšie ženy Slovenska, spisovateľky, aktivistky bez ohľadu na to, či ich vyháňali metlami z Martina, alebo nie. Živena by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď sa pozriete do jej histórie, čo všetko presadila aj v sociálnych veciach, pán minister, ako vlastne začala presadzovať, nielenže sa plietli koše pre deti, novorodencov na Orave, pretože tam ženy dávali deti len do plachietok, ale presadzovala sociálne programy pre ženy. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko aj podľa tejto správy, a to chcem vyzdvihnúť, má rodovo najsegregovanejší trh práce v Európe, čo je teda znakom našej spoločnosti v 21. storočí. Ja si preto myslím, že by sme mali preferovať skôr kvalitné služby pre ženy a rodiny, pred finančnými prostriedkami, teda tá cesta, ktorou ide Francúzsko.
A úplne na záver, sme v parlamente, kde máme prvýkrát v histórii vo vedení parlamentu, to znamená osoby, ktoré sú vyššie postavené protokolárne ako vláda, tri ženy, tri ženy podpredsedníčky parlamentu. Sú tam už rok a tak si položte otázku, či tieto tri ženy vôbec urobili niečo preto, aby sme sa spojili tu v parlamente pre ostatné ženy, alebo či vôbec myslia na to, čo je ich povinnosťou v takýchto najvyšších ústavných funkciách. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Interpelujem pána ministra kultúry.
Pán minister, ani poslanecký prieskum v ministerstve kultúry, ktorý sme uskutočnili v apríli a v máji s cieľom rozptýliť naše obavy o osud projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva, nepriniesol požadované výsledky.
V záujme zlepšovania transparentnosti použitia financií z európskych fondov vás žiadam a interpelujem vás, aby ste vysvetlili svoje konanie pred verejnosťou, prečo nie ste ochotný zverejniť dvanásť dodatkov zmluvy s TENDER MEDIA GROUP z roku 2010. Pokračujete v tejto zmluve, hoci bola právoplatne vypovedaná vaším predchodcom. Pokiaľ by ste v nej nepokračovali, nemáme dôvod sa zaujímať o jej dodatky. Ale pretože tvrdíte, že nemôžete rešpektovať jej vypovedanie, pretože by sme museli TMG vyplatiť veľké odstupné, majú slovenskí občania právo, ba povinnosť oboznámiť sa so všetkými dvanástimi dodatkami tejto zmluvy. Magda Vášáryová, poslankyňa.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som sa prihlásila s faktickou poznámkou na začiatku tejto diskusie. Pozorne som ju celý deň sledovala, ale stále mám pocit, že sa nikomu nepodarilo vyvrátiť, že táto správa obsahuje hlavne, čo by sme my všetko chceli. Toľko vecí by sme chceli a toľko problémov vidíme, ale keď budeme chcieť riešiť všetko, nebudeme riešiť nič. A preto sa znovu pripájam k tým, ktorí hovoria, fakty, plány, čo urobíte, čo urobíte zajtra, čo urobíte do pol roka, čo urobíte do roka a čo by ste chceli, aby bolo celospoločenským konsenzom.
Nehovorili sme tu o školstve pre talentované deti. Ja som sa tu o tom zmieňovala. A hoci pán minister rečou svojho tela dáva jasne najavo, že to nebude počúvať, ale hovorili sme o tom už niekoľkokrát. Musíme sa rozhodnúť. Budeme chcieť, aby boli všetci priemerne vzdelaní? Alebo budeme vyťahovať talenty a budeme im dávať možnosť?
A posledná vec, o ktorej sme tu za celý deň vôbec nehovorili, a to je jedna z najhorších vecí, ktorá nás stále, každý deň sme s ňou konfrontovaní, a ktorá nás čaká dennodenne, a to je odliv našich mozgov. Mozgy zo Slovenska odchádzajú. A nielen preto, že nemáme ani jednu vysokú školu, nielen medzi 200, ale ani medzi 500 európskymi univerzitami a tak ďalej, ale tie mozgy odchádzajú preto, že v krajinách okolo nás a na západ od nás sú oveľa lepší a angažovanejší učitelia, ktorí priťahujú týchto žiakov. Choďte sa pozrieť, vážení priatelia, ktorí ste nikdy neprednášali, do Brna.

Ďakujem veľmi pekne. Tak na začiatku len krátka reakcia na vás, pán spravodajca, keď už hovoríme tu o školstve, tak aspoň nehovorte "dneska". Hovorte "dnes", lebo tak je to správne po slovensky.
Ale chcela som reagovať na vás, pán poslanec. Áno, táto správa je wishful thinking. Je to vlastne spísanie vecí, ktoré by bolo treba urobiť v školstve. Ale chýba tam ešte jedna vec. A to je, aby sme mali plán. Plán, na ktorom sa musí zjednotiť celá parlamentná opozícia, aj koalícia, teda vláda. Inak nemá zmysel robiť žiadnu školskú reformu. To musí byť absolútny konsenzus tak, ako sme ho mali voľakedy v zahraničnej politike. A tak na základe tohto konsenzu sme aj niečo dosiahli. Dosiahli sme členstvo Slovenska v NATO, hoci tu bol veľký odpor medzi obyvateľstvom, a dosiahli sme svoje členstvo v Európskej únii. A patríme a patrili sme medzi, aj zahranično-politicky, medzi tigrov Európy. Ale toto wishful thinking je naozaj len spísanie.
A keď už hovoríme o tých profesoroch a učiteľoch, a pochádzam z učiteľskej rodiny a dodnes si na môjho otca spomínajú, učitelia sú absolútne rozhodujúci. A najnovšie výskumy, teraz aj v Amerike čo prebehli, čo som si čítala včera, predvčerom, sa jasne zhodujú v tom, že kvalita učiteľa rozhoduje. Kvalita učiteľa, bez kvalitných učiteľov, to znamená, nielen zvýšiť platy, ale vôbec, ísť na pedagogické fakulty. Veď my tu máme vysoké školy, ktoré sú založené len na to, aby tí majitelia ryžovali a rozdávali tituly. Veď tu také školy máme a vieme o nich, že sú také. Takže toto si vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste niekoľkokrát zdôraznili, že vláda Roberta Fica hrá krátke hry. Podľa teórie hier sa dajú hrať krátke hry a krátke hry môžu byť aj veľmi výnosné, len sa musia hrať krátko. Akákoľvek krátka hra, ktorá chce pokračovať dlhšie, ruinuje nielen hru, ale aj hráčov. To je podľa teórie hier.
Ak by sme chceli a mysleli na budúcnosť, tak ak ste hovorili, že tento materiál celkom správne identifikuje, že jedným z kľúčových bodov budúceho rastu a prosperity celej Slovenskej republiky je vzdelanie, tak by sme museli mať pred sebou iné plány na rozvoj vzdelanosti na Slovensku. Ja som sa vrátila pred dvoma týždňami z Taiwanu. Taiwan bola obyčajná krajina, kde ľudia žili v drevených domčekoch, čakali na to, že sa situácia v mainland China zmení, že sa budú môcť vrátiť čankajškovci späť do Číny, do hlavnej krajiny, ale v momente, keď pochopili, že to je dlhodobá záležitosť, začali investovať do vzdelania. Dnes dávajú do vzdelania a vedy a rozvoja výskumu 20 % svojho HDP. To sú krajiny, ktoré dnes myslia na budúcnosť. My myslíme na čo? Na krátku hru, na krátkodobý prospech.