Ďakujem, pán predsedajúci. (Reakcia z pléna.) Piatok poobede, hej.
V..., so záujmom, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy.
Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi... zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze, panebože, ja toto...
Ďakujem, pán predsedajúci. (Reakcia z pléna.) Piatok poobede, hej.
V..., so záujmom, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy.
Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi... zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze, panebože, ja toto nepovažujem za krízu, ja to považujem za za problém, v ktorom sme sa ocitli, pretože máme zvýšené očakávania. A takto sa chcem pozrieť aj na túto správu. Za posledných 10-20 rokov sa, samozrejme, a to musíme povedať, neustále zlepšuje postavenie žien, čiastočne kvôli európskemu zákonodarstvu, čiastočne aj tlaku rôznych organizácií ženských a čiastočne aj uvedomeniu si, sebauvedomeniu samotných žien. Keď sú dobré časy, tak máme problémy, ale tie sú trošku iné, lepšie povedané, tie isté, ale inak sa na ne pozeráme. Keď sú dobré časy tak dva príjmy v rodine považujeme za fajn. Za komunizmu dva príjmy v rodine bola nutnosť. V podstate sa bez toho nedalo a za dobrých časov dva príjmy sú fajn a rodina môže zdvihnúť svoj štandard. Je to bonus istý, pretože ženy majú ešte ďalší pracovný úväzok, a to je neplatená práca, ktorú v slovenskej spoločnosti sa nám nedarí odbúrať, a to povedomie, že to tiež práca, ale nie, nie je platená.
V čom sme - z môjho pohľadu, v ktorom ja sa na túto správu dívam - vpredu skoro pred celou Európou, a to je trojročná možnosť zostať s dieťaťom. Pre Francúzku, Američanku, ale aj pre Švajčiarku je to niečo, s čím absolútne nemôže počítať. Zaujímavé pri tomto všetkom je, že vo Francúzsku sa rodí viacej detí ako u nás, hoci Francúzka musí nastúpiť okamžite po troch mesiacoch do práce.
Rakúsko, ktoré bolo vo svojej, vo svojom vzťahu voči ženám jedno z najkonzervatívnejších krajín, ako ja som zažila, v ktorej som žila, to vyriešilo veľmi jednoducho a mimoriadne progresívne, zaviedlo ministerstvo pre ženy. Pani ministerka Dostal (pozn. red.: správne ma byť Dohnal) za svoju štvorročnú kadenciu absolútne zmenila rakúsku spoločnosť, dokonca aj titul, ktorý som ja nosila ako veľvyslankyňa Herr Botschafter Frau sa zmenil na Frau Botschafterin, čo bolo dovtedy neuveriteľné, a všetci sa tomu predtým smiali. Zmenil sa absolútne postoj spoločnosti, nehovorím, že stále ešte neosciluje medzi niektorými silami konzervatívnymi, ktorí preferujú tri K, to znamená Kinder, Kirche, Küche, a rovnocennosťou ženy. Aj v dobrých časoch ale neriešime problém, ako som povedala, neplatenej práci preťažených žien, a to nielen starostlivosťou o deti, ale starostlivosťou o muža, celú rodinu. A v tejto správe sa jedna preťaženosť nespomína a chcela by som na to upozorniť. Dnešnou preťaženosťou ženy - a vidím to na svojich priateľkách - sú tzv. sendvičové ženy. To znamená ženy, ktoré majú deti, majú tieto deti, už majú vnukov, je tlak na ňu, aby sa starala o tieto, svojich vnukov a zároveň má rodičov. A nielen svojich rodičov, ale aj rodičov svojho muža a predpokladá sa, že sa aj o nich bude starať. Tieto ženy, ktoré majú dnes medzi 45 - 60, sú jedny z najpreťaženejších žien, aké vôbec poznám, a o týchto sendvičových ženách sa táto správa vôbec nezmieňuje. Toto bolo taký, zjednodušene povedaná, situácia za dobrých časov.
A teraz sa pozrime na krízové časy. Napríklad, na nechcené dôsledky populistického zmrazovania platov v štátnej a verejnej správe. Všetci kritizujú, treba, čo tam tí úradníci, čo tam tie sekretárky nič nerobia, sedia v teple, ale to dlhodobé zmrazovanie platov, keď pripočítame k tomu infláciu, znamená, že veľká väčšina žien, pretože tieto, tieto práce vykonávajú ženy, sa dostáva, stále dostáva stále nižšiu a nižšiu plácu. Sme tu svedkom proste toho populizmu, nechcených dôsledkov populizmu, ktorý aj tak neprináša žiadne hlasy, ale postihuje ženy a tisícky a tisícky žien. V časoch krízy mnohí ľudia argumentujú, že potrebujú dva príjmy v záujme nie toho, aby prežili, ale aby dodržali štandard života. A ten štandard života podľa všetkých európskych meradiel je u nás vyšší, nech si už o tom myslíme, čo chceme.
Táto správa sa pomerne rozsiahle venuje tomu ako rodičovstvo, aký zdevastujúci účinok má rodičovstvo na niektoré časti života ženy. Ako ničí možnosť kariérneho postupu, ako ju preťažuje povinnosťami, ale ak sa rozhodne založiť deti, teda založiť rodinu a mať deti, znižuje jej penziu bez toho, aby to mohla nejako zásadne ovplyvniť alebo aby jej teda niekto pomohol. Stráca ľudský kapitál so sekundárnym vplyvom na riziko chudoby, keď bude staršia. Čiže dobré časy - krízové časy.
Samozrejme, by som chcela podčiarknuť, a správa o tom hovorí, že najviac sú ohrozené ženy v jednorodičovských rodinách. A tu sa vraciame k našim súdom. K tomu, že žena sa nevie domôcť mnohokrát jednoducho peňazí od otca svojich detí, aj keď teda viem, že sa s tým robí všetko možné, ale cez to všetko poznám príklady, kedy vlastne ženy, ktoré zostávajú v týchto jednorodičovských rodinách, majú veľké problémy.
Druhá vec je vzdelanie. Celý včerajší deň sme tu o tom debatovali. Zúčastnila som sa konferencie s európskou komisárkou pani Vivien Redingovou, prezentovala nám program, európsky program, ktorý má v budúcom roku vysvetľovať mladým ženám a študentkám, aby prestali chodiť študovať masmediálnu komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu, keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory. Aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov v IT firmách, pretože to sú firmy, ktoré zdvihnú nielen ich platy, ale aj ich penzie, keď budú staršie, banky a podobné. Možno že by sme mohli uvažovať o tom, aby sme sa zoznámili s týmto programom aj na Slovensku, začali kampaň medzi mladými študentkami, aby sa prestali, ako sa hovorí po slovensky, oštiadzať pred matematikou a konečne sa jej začali venovať.
Chcela by som sa ešte pár slovami zmieniť o rómskom probléme, ale vzhľadom na rómske ženy. Keď som ako veľvyslankyňa pozývala rómske deti, aby prezentovali svoj temperament, schopnosť maľovať, spievať, tancovať, fantastické deti do 13 rokov, pýtala som sa učiteľov z Jaroviec, koľko z týchto desiatich chlapcov, ktorí teraz sú, sa dokáže vymaniť z prostredia osady, v ktorej žijú. Ani jeden, bola odpoveď. Koľko z týchto desiatich dievčat krásnych, malých, sa dokáže proste nejakým spôsobom prekonať alebo aspoň zlepšiť si situáciu? Dve-tri. Áno, všetky posledné výskumy ukazujú na to, že programy niektoré pre zlepšenie postavenia statusu Rómov v osadách, je schopnosť oprieť sa o rómske ženy. To som chcela povedať na túto tému.
Áno, kríza kumuluje viaceré znevýhodnenia žien, matiek a kladie ženám do cesty viacero štrukturálnych bariér a správa konštatuje celkom oprávnene, že protikrízové balíčky, ktoré sa tu tak oslavujú a prezentujú, opakujú situáciu, keď sa v mene vyšších a potrebnejších cieľov odmieta agent venovať sa agende rodovej rovnosti, alebo dokonca, čo sme tu niekedy svedkami, agenda rodovej rovnosti je vysmievaná.
Chcela by som tu na záver upozorniť, že Slovensko má jednu z najstarších ženských organizácií vôbec v Európe, a to je Živena založená v roku 1867. Túto organizáciu viedli tie najprogresívnejšie ženy, či už sa Vajanský hneval, alebo nie, najprogresívnejšie ženy Slovenska, spisovateľky, aktivistky bez ohľadu na to, či ich vyháňali metlami z Martina, alebo nie. Živena by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď sa pozriete do jej histórie, čo všetko presadila aj v sociálnych veciach, pán minister, ako vlastne začala presadzovať, nielenže sa plietli koše pre deti, novorodencov na Orave, pretože tam ženy dávali deti len do plachietok, ale presadzovala sociálne programy pre ženy. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko aj podľa tejto správy, a to chcem vyzdvihnúť, má rodovo najsegregovanejší trh práce v Európe, čo je teda znakom našej spoločnosti v 21. storočí. Ja si preto myslím, že by sme mali preferovať skôr kvalitné služby pre ženy a rodiny, pred finančnými prostriedkami, teda tá cesta, ktorou ide Francúzsko.
A úplne na záver, sme v parlamente, kde máme prvýkrát v histórii vo vedení parlamentu, to znamená osoby, ktoré sú vyššie postavené protokolárne ako vláda, tri ženy, tri ženy podpredsedníčky parlamentu. Sú tam už rok a tak si položte otázku, či tieto tri ženy vôbec urobili niečo preto, aby sme sa spojili tu v parlamente pre ostatné ženy, alebo či vôbec myslia na to, čo je ich povinnosťou v takýchto najvyšších ústavných funkciách. Ďakujem pekne.
Skryt prepis