Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Niekedy mám pocit, že už aj tu v tomto parlamente pri všetkej mizérii začínajú byť diskusie, ktorú majú zmysel a ktoré sú vhodné parlamentnej pôdy. Ďakujem vám za to.
Samozrejme, Fedor Blaščák je, dá sa povedať, dokonca môj kamarát, alebo ako by som to povedala, aj keď je to oveľa mladšia generácia. Ale to je tá generácia, ktorých som podporila, keď začali napríklad robiť žilinskú stanicu a tak ďalej a tak ďalej. Som tam stále krstná mama. A prečo som to povedala? Pretože Slovensko musí smerovať k tomu ako európska krajina, aby ustabilizovalo svoju štruktúru politického systému, napríklad štruktúru politických strán. Ale ja tu, tuto sa každý rozčuľuje, že aká je roztrieštená pravica a neviem čo všetko. Ale pravica stále generuje ľudí a mladú generáciu, ktorí vystupujú, ktorí sú, ktorí v tých diskusiách tríbia si svoje názory. A stále existuje proste základ, na ktorom tí mladí ľudia, ktorí budú kráčať do politiky, vyrastajú.
Ale strana SMER zablokovala akýkoľvek vývoj na ľavej strane politického spektra. Vyťahuje k sebe oportunistických, presne ako ste povedali, mladých ľudí, mladých intelektuálov, ktorí sú schopní čohokoľvek, ktorí, všimnite si, sú schopní obhajovať všetkých. Ale veď v každej politickej strane mladí by mali tvoriť určitú potrebnú opozíciu. A oni sedia a so všetkým súhlasia, tak ako to boli, keď nastúpil sem-tam Madej a tak ďalej. A za ten žvanec, ktorý dostanú, sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ono, pán poslanec, platí, že ten, kto neinvestoval do toho, aby tu bola demokracia, ten sa o ňu nebude starať. Nebude, načo? Má to všetko na háku. A ak mňa niečo desí, tak to nie sú tí ľudia, ktorí boli v Komunistickej strane po ´70., lebo chceli robiť kariéru, povedali si, že to je tu navždycky, že to aj tak je jedno. Mňa nedesia tí ľudia, ktorí udávali svojich susedov, dostávali za to peniaze, lebo si povedali, že aj tak sa na to nikdy už nepríde, a tak ďalej a tak ďalej.
Mňa desia títo mladí neokomunisti, s ktorými tu máme dočinenia, ktorí dostali demokraciu, otvorený štát, právny štát, v NATO členstvo, Európsku úniu, Schengen, všetko dostali ako darček. A myslíte si, že oni budú dnes a denne sa za tú demokraciu stavať? Že oni budú bojovať za to, aby Slovensko bolo normálny, fungujúci, právny štát? Nie, veď sa pozrite na nich. Pozrite sa na nich, ako vyzerajú, pozrite sa na nich, čo obhajujú. Toto je to strašné, čo ma desí a beriem za to aj svoj diel viny. Kde sme boli, že vyrástli takíto mladí ľudia, ktorí pokojne predajú všetko za jeden žvanec, ktorý dostanú, ktorý im podhodia? Ako budú celý život žiť s tým, že podporujú oligarchizáciu Slovenska? Čo odovzdajú svojim vlastným deťom? Ak si myslíte, že môžu vychovať zo svojich detí slušných, normálnych, presvedčených demokratov, to teda v žiadnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Je mi veľmi ľúto, a teraz mi je to ešte viacej ľúto, že husi zagágali. Ale prečo, preboha, ja som nikoho osobne neosočila. Na rozdiel od toho, že som si zistila, že napríklad herečka je dnes nadávka, absolútna nadávka. Poviem kolegyniam, aby vedeli, že v SMER-e je herečka nadávka. Ale ja som predsa nikoho z vás neobvinila. Ja som len povedala, že tá bírešská mentalita, ktorá znamená kradnúť všetko okolo seba, čo sa dá, tá teraz začína prevažovať. Ale, prosím vás, ja som vás nechcela ponížiť tým, že vy sa teraz, začnete hovoriť, že vy nie ste z bírešskej rodiny. Mňa nezaujíma, z akej ste rodiny. Vy máte presne taký istý mandát ako ja sedieť v parlamente, to je všetko, čo ma zaujíma, a ja vás rešpektujem ako kolegov.
Ale ja som pomenovala situáciu, v ktorej sme sa ocitli. A my musíme z tejto situácie von, pretože táto situácia nás zničí, táto situácia zmení túto republiku na korisť, na korisť. A keď bude vnútorná korisť, tak natoľko som odborníčkou na zahraničnú politiku, že potom sa stane vonkajšou korisťou. A nemyslíte si, že keď sme teraz v Európskej únii a v NATO, že táto situácia sa nemôže zmeniť a že toto je už navždy. Toto nie je navždy, toto je súboj každý deň o našu normálnu, bezpečnú budúcnosť slušných ľudí. Tu predsa ide o to, aby sme zostali slušným štátom. Alebo nie?

Dobrý večer. (Hluk v sále.) Dobrý večer, vážení, vážené kolegyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, aby mohla vystúpiť pani poslankyňa.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ja si ten kľud urobím. Vážené poslankyne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začíname druhú noc tejto rozpravy, tejto úžasnej rozpravy cez víkend, ako nám ju naservíroval náš predseda parlamentu. Vypočuli sme si tu už veľmi veľa vecí a ja sa budem snažiť popísať veci, o ktorých sme tu ešte nehovorili v tejto kauze a ktoré sú veľmi zaujímavé.
A teraz mi dovoľte, aby som sa zamyslela nad touto situáciou ako predsedníčka najstaršieho ženského spolku Živena. V tejto kauze figurujú dve ženy. Silná podpredsedníčka, teda myslím mocensky postavená podpredsedníčka parlamentu, podpredsedníčka strany SMER, krajská predsedníčka strany SMER pani Zmajkovičová a ministerka, bývalá teda ministerka zdravotníctva, dnes už pani Zvolenská.
Tieto dve ženy, pani Zvolenská predstavovala jedinú ženu vo vláde a pani Zmajkovičová tu s nami strávila dva roky ako podpredsedníčka. My sme už videli vo veľkých a v silných pozíciách mnoho žien, nakoniec tieto dva roky máme tri podpredsedníčky parlamentu. A ja som si vždy kládla otázku a raz už som o tom, tu v parlamente o tom hovorila, kládla som si otázku, či sú tu podpredsedníčky ženy preto, lebo sa o nich vie, že budú za každých okolností tak milo žensky poslušné, alebo sú tu tie ženy pre niečo iné. Ale ja som neprišla na to prečo. Pretože tieto ženy sa nikdy neangažovali... (Hluk v sále.) Ale teraz už naozaj vás nemôžem prekričať. Tieto ženy sa nikdy neangažovali, napríklad keď sa prejednávali niektoré zákony, ktoré boli vyslovene negatívne, mali negatívny dopad na dennodenný život žien.
A tak som sa, dospela som k záveru, že sú tu preto, pretože niektorí muži by mohli robiť prípadne aj problémy, ale tieto ženy problémy robiť nebudú a poslušne vykonajú, či už s palcom hore alebo dole, to, čo sa im povie. Ale toto nie je úloha žien v politike, aby boli poslušné. My už sme videli tie ženy, ktoré stáli okolo pána Mečiara, vidím to tu ešte teraz, a bránili mu vo výhľade, keď kritizovali pána Mečiara, aby ho to náhodou nebolelo. Videli sme tie ženy okolo pána Slotu, ako slúžili. Videli sme tie ženy okolo pána Ruska, ktoré už, všetci muži opustili potápajúcu sa loď, a ony tu zostali.
A ja sa zamýšľam nad tým, či naozaj má zmysel sa snažiť o to, aby naša demokracia bola posilnená tým, že 52 percent obyvateľstva tu bude mať trochu vyššie zastúpenie. Ale za takýchto okolností, keď sú tu ženy preto, aby boli poslušné?
A tak si kladiem otázku, prečo vlastne bola odvolaná pani Zmajkovičová, keď bola poslušná? Veď ona bola poslušná. Ona to všetko spravila tak, ako jej to kázali, ona to všetko urobila. A predsa tie dievčatá za to niečo dostávajú, svetríky, vuittonky, veľké topánky, drahé, nosia tie večerné aj tu po parlamente celý deň, chudinky, nohy ich bolia, ale trpia, len aby boli čo najkrajšie. Ale protestujme, aspoň tie dámy, ktoré máme boha pri sebe, aby toto nezostala úloha žien v parlamente.
A v tomto, jedine v tomto zmysle som rada, že sme tento predobraz tej poslušnej výkonnej ženy, ktorá všetko urobí, čo jej povedia, čiže pani Zmajkovičovej, že sme sa tohto obrazu zbavili.
Ale na druhej strane si hovorím, že je to od jej kolegov veľmi nekolegiálne, pretože ona vykonala všetky príkazy, ktoré jej dali. A nech je toto absolútnou výstrahou všetkým ženám, ktoré sú v politike alebo sa chystajú do politiky. Ak budete poslušné, zametú s vami v ktoromkoľvek momente bez ohľadu na to, či ste veľmi poslušné alebo menej poslušné. Myslím si, že je tu ešte viacej žien, ktoré by o tomto mohli hovoriť, čo sa stane v stranách alebo v strane SMER, keď sa ženy postavia proti. Takže toto, toto som chcela povedať na začiatok, aby sme si uvedomili, že táto kauza má aj tento rozmer. Zatiaľ nepadla v podstate žiadna hlava mužská. A predpokladám, že teraz padne vôbec celý, chudák, raper. Ale ja mu chcem poďakovať. A chcem poďakovať sociálnej sieti, tu sa teraz ukázalo, že nie je nič lepšie ako sociálna sieť a úprimnosť. Úprimnosť, s ktorou on vystúpil, povedal, že jak tam to cétečko je, úžasné, jak funguje. Premiér povedal, že tam nie je. Skvelé! To ani, ja neviem, to už začína byť grécka tragédia, alebo grécka komédia.
Druhý bod, o ktorom som chcela hovoriť, je ten, že si pamätám trošku možno viacej než niektorí poslanci, ktorí tu sedia, a chcem upozorniť, že ak by sme chceli povedať, že toto tu ešte nebolo, že tieto veci majú svoje korene. A majú korene vo vláde pána Mečiara, pána Ľuptáka a pána Slotu na začiatku, keď, keď sa proste sformovala Slovenská republika. My stále a neustále žijeme v tom, čo sme nazvali mečiarizmus. Veď toto je len pokračovanie toho. A ak to niekto hovoril o tých chápadlách, ak tu niekto hovoril o tom systéme, áno, ten systém je takto nastavený. Veď predsa pán Fico svojou vlastnou hlavou zohnal tie peniaze, a preto tu bol pán Harabin a preto tu bol, preto tu nemohol byť pán Čentéš, pretože ten systém musí takto fungovať. Tento systém je nastavený na tých veľkozlodejov, ktorí vznikli za prvej Mečiarovej vlády. Veď predsa nemôžeme zabudnúť, že tu bola tá noc nožov, dlhých. A odtiaľ to stále ide, ale musíme si uvedomiť, že strana SMER má voličov SMER-u a SNS a musí vychádzať proste ich potrebám. A tá potreba týchto voličov je toto, toto je ich potreba. A to je náš veľký politický problém, spoločenský, sociologický problém na Slovensku.
Nám sa nepodarilo vysvetliť voličom pána Mečiara a Slotu, že viedli svojimi rozhodnutiami volebnými Slovensko do priepasti. My sme dnes nemuseli byť v NATO a nemuseli sme byť tým pádom v Európskej únii. A oni nezmenili svoje volebné preferencie. Ale to je na nás, priatelia, my sme im nedokázali vysvetliť, že ich volebné preferencie nie sú dobré pre dobro Slovenskej republiky. A ešte, prečo vlastne Mečiar dovolil tú divokú veľkú privatizáciu slovenských podnikov? Pretože chcel vybudovať slovenskú elitu. Ale on chcel vybudovať elitu na svoj obraz, on si tak predstavoval elitu, že to budú tí ľuptákovci a slotovci. A takto si predstavoval tú elitu. A nie je to zase nič nového. Komunisti tiež budovali svoju elitu a stálo to obrovské peniaze. Vydávali im knihy, dávali im vyznamenania, všetko možné. Kto si spomenie na pani Annu Nagyovú? Ako veľká osobnosť mečiarovskej politiky, dostala nejaké zrkadlo, či čo, si vymysleli (vyslovené s pobavením), že dostala nejaké medzinárodné zrkadlo, len aby, aby vybudovali tú elitu. A stálo to tiež obrovské peniaze a nie je z toho nič.
Predstava, to, čo robí dnes SMER, že sa snaží budovať si elitu alebo elitné postavenie a myslí si, že toto zostane ako elita, je smiešna. Už sme sa predsa niekoľkokrát o tom presvedčili. Títo ľudia nebudú elitou, nech nám tu hovoria, čo chcú. Títo ľudia zostanú veľkozlodeji, nič viac a nič menej. Pamätáte si, ako začínal pred dvoma rokmi tento parlament. Pán Paška prišiel v dobrej nálade, v perfektnej kravate, veľmi dobre uviazanej, a navodil atmosféru, že to bude teraz už elegantné a bude to dobre fungujúce. Pozrite sa, kde sme skončili za dva roky. Ale to je zákonité, toto je zákonité, to musí takto skončiť, pretože toto nie sú tí elitní ľudia, ktorí urobia zmeny na Slovensku. Toto sú potomkovia bírešov, ktorí jediný majú cieľ, a to je obohatenie seba. "Enem mňa a moje dítky," nič viac a nič menej.
Tu nenastane ani civilizačný, ani kultúrny, ani hospodársky, ani nič. My zostávame stáť. Ale veď, toto ale treba priznať pánu premiérovi, toto sľúbil pán premiér svojim voličom, istotu, že sa Slovensko neposunie nikam inde, že zostane stáť. A my sme aj zostali stáť. Len taký jeden, jeden taký údaj: pozrite sa, na akom mieste je Slovensko v prijme zahraničných investícií. My sme dnes poslední, ešte aj Maďarsko, s ktorým má dnes každý problém, každý, či už je z Ameriky alebo z Európy, ešte aj tí sú pred nami. Toto sa nedá oklamať, stojí to peniaze, je to zbytočné a vlastne sa točíme v kruhu.
My sme sa ocitli v situácii a na dnešnej schôdzi sa to ukázalo jasne, že tu je hulvátstvo zadarmo. Tu hulváti jednoducho, objednáte si, oni zadarmo vystúpia, nabrýzgajú. Hulvátstvo je dnes v kurze a je zadarmo, nemusíte si zaň platiť. Včera sme videli najsilnejšieho a v podstate najnebezpečnejšieho ministra slovenskej vlády, čo vždy v každej vláde je minister vnútra, ktorý nám tu robil kabaret. Uvedomujete si to? Minister vnútra, ktorý tu robil hodinu kabaret. On má naozaj veľký talent na kabaret, to treba priznať, je to vzácny talent a on by si ho mal vážiť. Ale to je minister vnútra. Keď sa minister vnútra objaví, tak by každému z nás mali ísť, trošku také, ľahká, ľahká horúčka, lebo nikdy nebudeme vedieť, či sme všetko urobili tak, ako sme mali urobiť. Ale my nemusíme mať sa, nemusíme sa vôbec zaoberať naším ministrom vnútra, lebo on je hlavne nastavený na kabaret.
My sme tu včera videli vystupovať ministra zahraničných vecí, ktorý sa musel vyjadrovať k cétečku v Piešťanoch. Povedzte mi, čo sa má vyjadrovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí k cétečku? Čo on s tým má? Ale museli sa vyjadrovať všetci ministri. A tu sa dostávame k tomu, že to, že sa museli vyjadrovať všetci ministri, a pán premiér jasne dal vo svojom expozé najavo, čo ešte budú jeho ministri hovoriť, lebo zrejme im to dodali, čo majú hovoriť, zrejme to tak vyzeralo, pretože tak sa to robí v každej mafiánskej skupine. V každej mafiánskej skupine každý člen mafie sa musí stále osvedčovať bossovi, že je lojálny. A to, čo sme videli včera, že museli vystupovať všetci ministri vlády, včetne ministra zahraničných vecí, to bola tá prísaha krstnému otcovi, že sú lojálni. Toto mne vyplýva z tohto, čo sme teraz videli, a je to dôkaz toho, musím povedať a je mi to veľmi ľúto, pretože to je nebezpečné pre Slovensko, je to dôkaz toho, že tu je naozaj štruktúra, tu je naozaj štruktúra, kde dokonca ministri slovenskej vlády musia sa vyjadrovať k veciam, s ktorými nič nemajú.
Hovoríme tu o zdravotníctve a ja súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že to je najperfídnejšie kradnúť chorým ľuďom, to je asi to najperfídnejšie. Ale, priatelia, takýchto káuz za tie dva roky je tu veľmi veľa. Ja tu upozorňujem niekoľkokrát na tie obrovské krádeže, ktoré, ten milión, to cétečko, to je smiešna suma proti tomu, čo sa stráca v digitalizácii nášho národného dedičstva. Tam ide o desiatky miliónov, ale týka sa to kultúry, a kultúra je naša popoluška a málokoho to zaujíma. Takže ani nebudeme nikoho odvolávať a už vôbec nie ministra kultúry, pretože: a však dačo sa zdigitalizuje, dačo nie, však sme všetci z Martina, dáko bude. Tých káuz je obrovské množstvo, obrovské množstvo a my za to zaplatíme. Nielenže budeme vracať niektoré tie európske peniaze, pretože o tri roky príde ten účet, príde ten účet, a kým sme mali napríklad digitalizovať 22-tisíc strán denne, digitalizujeme 3 500, niekto to bude musieť zaplatiť. A pani riaditeľka Slovenskej národnej knižnice to nebude, my to budeme, my, všetci občania, to zaplatíme.
Takže viete, pán premiér nám tu včera hovoril, že budú zadarmo železnice. Ja by som chcela skončiť moje krátke vystúpenie tým, že zadarmo je len syr, ktorý majú myši v pasci, nič inšie.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som povedala, milý kolega bývalý, ja som sa snažila vás veľmi pozorne počúvať, ale pokiaľ nedáte trochu emócie do toho, ako obhajujete vlastne, alebo vysvetľujete tie nekalé praktiky, obávam sa, že vždy takto vystupujete, a tieto kauzy idú do stratena.
Ale ja sa chcem vrátiť k tomu, čím ste začali. A väčšinou tak začínate svoje vystúpenie. Karháte nás. Napríklad teraz ste povedali, že sa tu len tak hádame. Vy ste predsa bývalý veľvyslanec v Ríme. Vy máte skúsenosti z talianskeho parlamentu. Vy si naozaj myslíte, že slovenský parlament, pasívny, nudný, sa dá porovnať s talianskym parlamentom? A ja si myslím, že by sme toto my, poslanci, nemali robiť, aby sme dohovorili ľuďom, že v parlamente by sa nemali zvyšovať hlasy, nemali by sme sa sporiť. To sú falošné, veľmi falošné vety, ktoré hovoríte. Tento parlament je na to, aby vybudil občanov, aby vybudil proste tie emócie, ktoré potrebujeme na to, aby sme vyriešili tieto tragické problémy, o ktorých ste vy svojím nevzrušeným hlasom dnes tu hovorili.

Ďakujem, pán predseda. Toto je schôdza o tom, akú zodpovednosť vyvodí predseda slovenskej vlády za seba, pretože dovoľuje, aby zarábali a kradli ľudia, ktorí žerujú na utrpení druhých ľudí, lebo toto je o kradnutí v zdravotníctve. A keď sa v tomto svetle pozrieme na ten boj politickej strany SMER o to, kto bude generálny prokurátor, tak je ešte zase pochopiteľnejšie, prečo potrebujú, aby tam bol človek, ktorý by zabezpečil týmto veľkozlodejom, aby boli beztrestní. A v tomto svetle je jasnejšie, prečo sa pán Harabin tak dlho držal na svojom mieste. Je to preto, že zaručoval, že veľkozlodeji boli beztrestní. A toto sú časy, ktoré beriem, už máme od Mečiara, veľkozlodeji, tí veľkí kradoši, tí veľkí chmatáci, zostávajú beztrestní. Súdy odsudzujú ľudí za 5 eur, keď ich ukradnú, ale veľkozlodeji musia zostať bezpeční. A touto cestou budujeme Slovensko ako krajinu chmatákov? My chceme, aby Slovenská republika do budúcnosti bola krajinou nehanebných ľudí? To predsa nemyslíme vážne. A preto tu dnes sedíme celú noc a možno ešte celú nedeľu, pretože Slovensko nesmie zostať krajinou, v ktorej rozhodujú a sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení priatelia, my by sme mali po tomto prejave vykríknuť, heuréka, máme slovenského Lettermana, my máme konečne človeka, ktorý ovláda politický kabaret. Slovensko dnes nemá politický kabaret a pán Kaliňák je absolútny talent. To je veľmi zriedkavý talent. Jeho ťahá obecenstvo, on ho vie rozosmiať, čím ho viacej rozosmieva, tým viacej mu prichádzajú nové nápady, skvelé. Akurát nemá ešte jednu vlastnosť. A to je timing, pretože aj kabaret sa musí končiť niečím.
Ale je tu jeden ešte háčik. Toto nie je kabaretný umelec, toto je najsilnejší a najnebezpečnejší minister akejkoľvek vlády na svete, minister vnútra. A ja nechcem, aby v slovenskej vláde bol takýto minister kabaretným umelcom. To sa mi zdá nebezpečné. My tu hovoríme celý čas o firme MEDICAL GROUP. A tento kabaret, bohužiaľ, toto meno vôbec nespomenul. Vôbec ho nespomenul. A dnes ľudí na Slovensku zaujíma, v koho vrecku skončil ten milión eur. To je zásadná otázka. A preto tu sedíme a pre toto nie sme doma, a preto nechcem, aby náš minister vnútra bol kabaretným umelcom.

Ďakujem pekne za slovo. Toto je debata o historickom, civilizačnom nánose, pani poslankyňa. A ja vám chcem poďakovať, že ste veľmi vecne uviedli niektoré veľmi závažné súvislosti. Ja som vďačná každému, kto otvorí túto debatu. A na rozdiel možno ale od vás pre mňa ten dohovor je vlastne možnosťou znovu scitlivieť verejnosť slovenskú, aby sme o tom znovu tu v Národnej rade a potom na verejnosti čím ďalej, tým viacej rozprávali, pretože bez scitlivenia verejnosti nedosiahneme žiadne výsledky. Ja by som chcela, aby v polícii, na prokuratúre, na súdoch boli ženy, ktoré pomôžu tým, že budú trénované, že prejdú určitými tréningami, budú vedieť, akým spôsobom vlastne postupovať so ženami a s deťmi, ktoré podliehajú násiliu. Tým myslím aj malých chlapcov, pretože aj tí, samozrejme, s vami súhlasím, sú obeťami veľkého násilia. Ale všimnite si, ako naše súdy postupujú v týchto prípadoch, za kopnutie do hlavy môžete dostať tak akurát 400 eur alebo za znásilnenie chlapca akurát preradia toho, dajme tomu, cirkevného sluhu na nejaké iné miesto. My stále ešte nie sme dostatočne citliví, aby sme si uvedomili, že každé dieťa, ktoré zažije násilie, pokračuje potom ako dospelý a používa násilie ako riešenie problémov. Zatváranie nám nepomôže, toto je civilizačná kultúrna záležitosť,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec, že ste tu znovu logicky vysvetlili, o čo ide. Ja, samozrejme, ľudí, ktorí majú urojenie všelijaké v hlave, neviem, či toto k nim nejako prenikne, ale je to veľmi dôležité, to, čo ste povedali. Ja znovu apelujem na všetkých a povedala som to znovu vo svojom vystúpení: My sme stratili konsenzus zahraničnej politiky, stávame sa nečitateľnými a – znovu zdôrazňujem – pôvodnú rezolúciu naformulovalo naše ministerstvo zahraničných vecí a vedelo presne, ktoré slovo kedy, v akom postavení tam dáva. Všelijaké insitné myšlienky, ktoré blúdia, ja neviem, ľuďom v hlavách, to je predsa veľmi nebezpečné. Toto nie je o komunálnych voľbách, toto nie je o tom, že si niekto potrebuje zarečniť v Národnej rade, lebo reční vždy a ku všetkému, ale toto je o tom, čo táto Národná rada vyprodukuje. A znovu hovorím, myslite na našich diplomatov. Čo si z tohto majú vybrať? To nie je tak, že si myslíte, že ste takí bezvýznamní, že niekto neanalyzuje, čo hovoríte. Všetko analyzujú diplomati, ktorí tu sedia zo zahraničných ambasád. Podpíšete sa pod to aj o dva roky? Majte Boha pri sebe!

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len znovu zdôrazniť aj to, čo som vo svojom vystúpení povedala; vážení páni kolegovia, myslite na slovenských diplomatov v zahraničí. Myslite na nášho ministra zahraničných vecí. Všetko to, čo tu hovoríte a čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou zahraničnou politikou, budú musieť nejakým spôsobom vysvetľovať. Je to veľmi obtiažne, ja viem, že chcete byť populárni, chcete si udrieť a všetko možné, ale prosím vás, toto nie je hra na našom malom dvore. Toto je medzinárodná hra. Buďte takí láskaví a ak už naozaj chcete znemožniť medzinárodnú kariéru nášho ministra zahraničných vecí, tak mu to aspoň povedzte jasne. Veď ako on vyzerá vo svete?