Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, chcem sa najprv ospravedlniť, že vôbec vystupujem. Vystupujem po pánovi ministrovi, ktorého rozpočet ministerstva, pokiaľ viem, je niečo medzi 1,7 až 2 mld. eur. A ja idem rozprávať o rozpočte ministerstva kultúry, ktoré má rozpočtovaný rozpočet na budúci rok, prepáčte, až je to smiešne, 192 mil. eur. Ja ani neviem, či mám vôbec vystupovať k tomu, k takejto sume. Toto je rozpočet kultúry zo štátneho...
Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, chcem sa najprv ospravedlniť, že vôbec vystupujem. Vystupujem po pánovi ministrovi, ktorého rozpočet ministerstva, pokiaľ viem, je niečo medzi 1,7 až 2 mld. eur. A ja idem rozprávať o rozpočte ministerstva kultúry, ktoré má rozpočtovaný rozpočet na budúci rok, prepáčte, až je to smiešne, 192 mil. eur. Ja ani neviem, či mám vôbec vystupovať k tomu, k takejto sume. Toto je rozpočet kultúry zo štátneho rozpočtu. 192 mil. eur. Veď za to by niektorí dnes bohatí ľudia ešte z Mečiarovej privatizácie ani zadok nezdvihli zo stoličky, za tých 192 mil. eur.
Takže pán minister sa chváli, že dochádza k nárastu rozpočtu. No k nárastu rozpočtu nedochádza, to len on avizoval, že ministerstvo kultúry bude mať menej o 10 mil. eur. Chválil sa, zrejme spindoktori navrhli, aby sa chválil, že on potom vybaví tých 10 miliónov. Ja sa pokúsim v krátkej reči povedať, že vlastne je to oveľa menej. Keď hovorím o tých veľkých ministerstvách, ktoré majú obrovské rozpočty, tak spomeňme len také kauzy, ako je Ibertax. To je 850 mil. eur. A znovu sa vraciam k ministerstvu kultúry, úbohých 192, skutočnosť v roku 2014 bola 195 mil. eur.
Nie je to len o znižovaní alebo o malom rozpočte kultúry, ale je to aj o tom, že napríklad z tohto rozpočtu pôjde 30 mil. eur na dofinancovanie rozpočtu RTVS. Dokonca 35. Je to kvôli tomu – a ja to tu opakujem už niekoľkokrát –, pretože jednoducho zástrčkový zákon, ktorý mohol byť dobrý a zabezpečiť financovanie RTVS, bol zle vypočítaný, zle nastavený, a tak týmto spôsobom vlastne zachraňujeme RTVS, ale zachraňujeme ho spôsobom, zachraňujeme naše verejnoprávne médiá spôsobom, ktorý vlastne týmto médiám nedáva veľkú šancu na rozvoj. Skôr naopak. Udržuje ich v takomto stave, ako je teraz. Každý, kto možno bol naposledy v televízii, tak vidí ten technologický a vôbec celý úpadok včetne podláh, okien a všetkého toho. Je to jasný znak toho, že verejnoprávne médiá, to znamená ten najdôležitejší zdroj informácií pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, je takýmto spôsobom držaný pod krkom, dalo by sa povedať.
Tento rozpočet, pán minister, je najneprehľadnejší vôbec, ktorý som analyzovala za tých skoro deväť rokov. Kladiem si otázku prečo. Založila som Inštitút pre kultúrnu politiku, aby sme konečne prestali robiť kultúrnu politiku tak infantilne, tak ako emocionálne, že kto si čo zmyslí, aby sme mali aj nejaké štatistické fakty. Teraz deviateho poriadam konferenciu o financovaní modernej živej kultúry, ale keď sa chceme dostať a rozkľučovať financie napríklad ministerstva kultúry, to je obrovský problém. Obrovský. Teraz sa nedostanete v podstate k jasným číslam, koľko stojí prevádzka ministerstva, koľko stoja proste príspevkové organizácie, koľko stoja jednotlivé veci. Nedostanete sa k tomu. Jednoducho všetko je to zhrnuté pod určité kapitoly a ešte keď k tomu pridáte, že každá samospráva má inak pomenované rôzne kapitoly, kde sa vraj financuje kultúra, tak sa dostanete do situácie, kde jednoducho naše štatistiky ani nemôžeme ponúkať európskym štatistickým prehľadom, a tak sa ani vo veľkej miere týchto štatistických prehľadov o našich rozpočtoch na kultúru ani nezúčastňujeme.
Takže keď si kladieme otázku, koľko v skutočnosti okrem ministerstva kultúry dostaneme na kultúru, môžeme teda ísť do samospráv, tam sa dostávame skoro na takú istú sumu, približujeme sa k 360 mil., ale pretože nemáme jasne formulované napríklad otázku sponzorstva, otázku mecenášstva a tak ďalej a tak ďalej, tak vlastne my nevieme, koľko peňazí ide do kultúry. A tu ja vidím, pán minister, do budúcnosti veľký problém a Inštitút pre kultúrnu politiku sa tomu bude venovať.
Eurofondy? Tu všetci sa chválili, všetci ministri, že z eurofondov koľko. No ministerstvo kultúry nemá z eurofondov v podstate skoro nič. A ani neviem, že či bude mať z eurofondov, lebo na tom sa voľby nevyhrávajú.
Spomínam si s nostalgiou na poľský štátny rozpočet, kde veľká časť eurofondov je určená pre kultúru, pretože jednoducho Poliaci ako veľký národ vedia, že jednoducho toto sú rozpočty, ktoré tie štáty ťahajú dopredu a potrebujú ich. A to nespomínam o tých peniazoch na digitalizáciu. To ešte budeme mať z toho hlavybolenie, pán minister, ale to som vám už povedala minule.
Ja som už o RTVS, o tých 30 mil. hovorila. O tom, že je to vlastne ale aj smiešna suma, pretože keď si zoberieme navýšenie rozpočtu na postavenie garáží pod hradom, tak vyzývam všetkých, ktorí chcú v budúcnosti trepať, aká je dôležitá slovenská kultúra a budú sa biť v prsia, aby to prestali robiť, pretože je to falošné a nemá to nič spoločného s realitou. Proste slovenská kultúra je popoluška a popoluškou zostáva.
A, pán minister, ak máme teda trojročný rozpočet, ja si myslím, že pre ministerstvo kultúry to treba škrtnúť, pretože tam sa len opakujú čísla, nemá to žiadnu výpovednú hodnotu. A pritom tu máme dôležité kultúrne festivaly, ktoré jednotlivci vytiahli na medzinárodnú úroveň a tieto festivaly každý rok majú problém, ako budú financované, koľko dostanú peňazí, pretože nie sme schopní tieto vlajkové lode slovenskej kultúry financovať s trojročným výhľadom. Skrátka nie. A každý, kto trochu rozumie a niekedy niečo usporiadal, vie, že špičkové divadlá, špičkové filharmónie, špičkoví umelci, tých nedostanete tak, že im zatelefonujete 5. mája, že, prosím vás pekne, dostali sme nejaké peniaze z ministerstva kultúry, tak príďte v septembri. V žiadnom prípade.
Toto je trvalý, trvalý nedostatok, ktorý stále neodstraňujeme a dá sa povedať, keď počujem, koľko stoja garáže pod hradom, môžem celkom oprávnene povedať, že my jazdíme po slovenskej kultúre bagrami. Bagrami.
Grantový systém. Týchto 20 mil. eur, a znovu, to nie je ani to dofinancovanie tých garáží, 20 mil. eur je určené vlastne na grantový systém, to znamená na tú sumu, ktorá predstavuje podporu modernej živej kultúry, do veľkej miery. To znamená, že je to niečo, čo po našej generácii zostane. To nie sú, to čo, po našej generácii nezostanú ruiny hradov, zámkov a sociálne dávky a zdravotné poistenie pracovníkov kultúry, ale zostane to, čo umelci a tvoriví ľudia vytvoria v týchto časoch. A to je, prosím pekne, v štátnom rozpočte zastrešené sumou 20 mil. eur.
To, čo nás posúva dopredu, som už hovorila, je kultúra, vzdelanie, veda, výskum, a tak, keď si pozrieme tento rozpočet, tak vidíme, že stále zostávame len na tých istotách, čo zjeme, aby bolo čo jesť, aby bolo čo zjesť, aj čo sa týka liekov, aby sme mali všetci platené zdravotné, sociálne poistenie. Nič viac, priatelia. Slovenská republika v porovnaní so svojimi niektorými susedmi zostáva stáť. A kultúra, rozpočet kultúry k tomu patrí.
A pritom, samozrejme, my sa môžeme rozvíjať aj tým, že budeme, ako sme veľmi často robili v minulosti, že budeme kopírovať to, čo je módne u iných krajín, ale nebudeme mať na to, aby sme ako plnohodnotná európska zem aj niečo doniesli do spoločnej európskej pokladnice. Nielen kultúru, teda umenie, literatúru, vedecké poznatky, výskum, ale aj nové myšlienky, nové myšlienky, ktoré zmenia postoje slovenskej verejnosti. A pritom kultúrni pracovníci, pán minister, pracovníci v kultúrnych inštitúciách, jedni z najvzdelanejších ľudí tohto národa, sú hlboko pod priemerným platom v slovenskom hospodárstve. A to je ďalší ukazovateľ. Jednoducho títo vzdelaní, kultúrni ľudia, ktorí ešte čítajú knihy, ktorí ešte poznajú históriu, ktorí sa ešte niečím zaoberajú, ktoré nás bude posúvať ďalej, toto sú jedni z najhoršie platených ľudí vzhľadom na svoje vzdelanie v slovenskom hospodárstve.
Ale aby som len nenariekala nad popoluškou kultúrou, pozrime sa aj na to, že keď teda už sú, je tak málo peňazí v slovenskej kultúre, aká je tam transparentnosť. A tu chcem z tohto miesta povedať, že zostáva tekutá zodpovednosť, aby som sa teda obrátila na termín Zygmunta Baumana, svetového sociológa, tekutá zodpovednosť. Máme tu Audiovizuálny fond. Kto je zodpovedný za efektivitu rozdeľovania peňazí v Audiovizuálnom fonde? Minister? Nie. Pretože minister menuje správnu radu. Správna rada? Nie, lebo správna rada menovala riaditeľa. Riaditeľ? Nie, pretože je, sú komisie výberové, ktoré mu vyberú. A koľko je komisií? Jedenásť? A koľko je ľudí v tých komisiách? Nikto nenesie zodpovednosť. Nikto. A preto to, o čom tu dávnejšie hovorím, akým spôsobom hodnotiť, to znamená evaluovať, a pritom akýkoľvek grant chcete podať, v ktorejkoľvek nadácii musíte uviesť, ako budete svoj projekt evaluovať. Len my sme prijali zákon o Audiovizuálnom fonde, kde nie je žiadne hodnotenie, žiadna evaluácia, teraz sa platia tisíce eur, že by niekto vymyslel, že ako to evaluovať.
Konštatujem, že aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostáva znovu, minule už dostala viacej, teraz dostáva zase 2 a 2,2 mil. viacej nad svoj už zvýšený rozpočet z minulého roku, že vraj pre verejnú službu. No akú verejnú službu? Čo robí viacej než všetci ostatní? Ja len dúfam, že konečne bude mať pán minister peniaze na to, aby vyslal napríklad aspoň do Kyjeva svojho nejakého redaktora, pretože to, čo uverejňujú naše noviny, sú české správy. Ak toto má byť verejná služba, s takýmto zvýšeným rozpočtom, tak ja proti tomu protestujem. Ale chápem, poznám pána riaditeľa, ja s ním dobre vychádzam a on je veľmi šikovný človek, takže svoju organizáciu si zaštiťuje, pán minister.
Ešte nakoniec Matica slovenská. Všetci, všetci, aj tu sediaci páni poslanci SMER-u, odmietli môj návrh, aby sme sa na budúcej schôdzi, pán minister, zaoberali finančnými problémami Matice slovenskej. Všetci vieme, že Matica slovenská je v obrovských problémoch. Veď v septembri, keď sme tam boli ako poslanci na kontrolnom dni, ešte nemali ani rozpočet na rok 2014. Zoberiete zodpovednosť za to, za tých 1,47 mil. eura, ktoré im pošlete v budúcom roku? A ja si vás nájdem, vás pár ľudí, ktorých poznám, a budem sa vás pýtať, či si zoberiete tú zodpovednosť, pretože v roku 2006 až 2009, keď sme alarmovali, k čomu dochádza v Matici slovenskej, znovu ste hlasovali proti tomu, aby sme tam, aby sme s tým robili poriadky. Veď to sú verejné financie, to sú verejné financie. Páni, beriete si tú zodpovednosť? Ja sa vás budem pýtať, budem sa vás pýtať osobne, prečo ste proti tomu hlasovali, aby pán minister vystúpil na budúcej schôdzi a povedal aspoň, čo urobí pre to. Veď keď sme tam boli s poslancami a ja som položila pánu riaditeľovi Tkáčovi otázku, prečo nemajú rozpočet, tak on sa obrátil na bývalého redaktora, ktorý tam teraz robí hospodára, pána Smoleca a pýtal sa: A prečo nemáme rozpočet? Tento bývalý viceguvernér banky. Veď to je strašná situácia, a pritom je to najstaršia občianska organizácia Slovenska. Má 150 rokov. To nie sú, to nie je hra o fazuľky, tu je hra o určitú tradíciu, o určitú kontinuitu. My naozaj chceme, aby Matica slovenská odišla z nášho kultúrneho sveta s takýmto imidžom? A vy proti tomu hlasujete, aby sme o tom diskutovali? To teda, tomu nerozumiem.
A posledná poznámka. Podľa novinových správ minister kultúry pán Maďarič je autorom 250-miliónového balíčka, kam patria aj tie vlaky zadarmo a teraz plyn zadarmo a všetky možné záležitosti zadarmo, ktoré, samozrejme, všetci tí, ktorí pracujú a platia dane, zaplatia. A tak si kladiem otázku: Keď minister kultúry Marek Maďarič, človek, ktorý je vzdelaný, ktorý má kultúrne vzdelanie, vymyslí ako proste spindoktor SMER-u 250-miliónový balíček a samotné jeho ministerstvo má 192-miliónový eurový balíček, tam si kladiem otázku, vlastne prečo máme takéhoto ministra kultúry?
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Skryt prepis