Videokanál poslanca

Pán minister, dúfam, že nám obom, ja verím v to, obom nám ide o to, aby počas nášho aktívneho pôsobenia v politike Matica neskončila ako najstaršia kultúrna slovenská inštitúcia, ktorá bude mať teraz 150 rokov. Mne o to ide, pán minister. A išlo nám o to aj na výbore pre kultúru a médiá, a preto sme v polovici septembra boli, niektorí z nás, v Matici slovenskej. Samozrejme, my dvaja môžeme žartovať a my sa rozumieme, atď., ja prijímam váš spôsob žartovania, nech sa páči.
Ale mne ide, a vám isto tiež, a viem, že vás to tiež trápi, a mňa to trápi mimoriadne, v septembri nemala Matica schválený ani rozpočet na rok 2014. Keď hovoríte, že poskytujete peniaze na archívy: boli ste niekedy v archívoch? Ja som tam bola, pretože ja do Matice chodím minimálne dvakrát do roka. Minimálne. Viete, v akom stave sú tieto archívy? Asi, asi v takom stave ako rozkradnutý národný poklad.
Viete, čo vydáva Matica? Viete, že dávate peniaze na to, aby predseda Matice vydával štyri knihy ročne, ktoré sú hodné akurát, že ich môžete hodiť rovno do zberu papiera? Pretože sú to odpísané záležitosti, keď predseda Matice, viceguvernér Národnej banky voľakedy, píše štúdiu o Bernolákovi, ktorá nemá hodnotu ani toho papiera, na ktorý je to vytlačené... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na začiatku môjho vystúpenia k tomuto zákonu len chcem povedať, že, pán minister, keď som povedala, že ste rozkošný demagóg, myslím si, že to bola skôr pochvala, a myslím si, že by ste sa na tom mohli zasmiať aj so svojimi hipsterskými okuliarmi. Čo ma nepotešilo a o čom som hovorila, keď som vystupovala k rozpočtu, ma nepotešilo, že podľa novinových správ stojíte za tým balíčkom 250 mil. eur, ktoré obsahujú teda doplatky za plyn a zadarmo vlaky pre niektoré časti obyvateľstva. Krátka poznámka ako šéfky Živeny. Najchudobnejšie v tomto štáte sú neúplné rodiny, z 98 % matky, opustené matky so svojimi deťmi. Tieto matky, hoci ich deti budú mať možnosť, ale tieto matky nemajú zadarmo ten vlak. To len k tomu sociálnemu portfóliu strany SMER.
A ešte sa teším, pán minister, že tej Matici sa nevyhneme, pretože som si všimla, že vylosovali moju otázku, takže sa o 14.15 stretneme tu znovu v Národnej rade. A ja len pevne verím, pán minister, po skúsenostiach, že neodpoviete mi jedným slovom a odídete, tak ako ste mi raz odpovedali, keď som sa vás pýtala, či budete rešpektovať zmluvy, ktoré boli podpísané o digitalizácii národného dedičstva, a vy ste mi vtedy povedali áno a odišli ste a nedodržali ste to. Takže ja len dúfam, že budeme môcť aspoň trošku sa dozvedieť o vašom názore, čo sa týka verejných financií, ktoré idú do Matice slovenskej.
Ale teraz k zákonu. Áno, vy ste o tom povedali, je to čiastočne aj norma Európskej únie, je to legislatívna úloha a ako sme už zvyknutí za týchto deväť rokov, a z toho sedem rokov ste ministrom kultúry, niečo sa podarilo vyriešiť, niečo nie, ako to už býva. Po rozhovoroch s dotknutými šéfmi inštitúcií alebo teda ľuďmi, ktorí pracujú v inštitútoch, ktorých sa tento zákon dotýka, som nadobudla dojem, že v tom legislatívnom procese sa snažili zabrániť aspoň tomu najhoršiemu alebo aspoň občas presadiť nejakú lepšiu myšlienku. Niečo sa podarilo a nad ostatným sa máva rukou.
Čo ma veľmi, čo vystupujem, je otázka Audiovizuálneho fondu. My doplácame na to, že pri prijímaní zákona o Audiovizuálnom fonde v tomto zákone, a to je aj moja chyba, pretože som na to neupozornila, prešli vtedy dva moje pozmeňujúce návrhy, nemail vôbec vyriešenú otázku evaluácie, to znamená vyhodnocovania použitia verejných financií. Na to teraz doplácame. Ja chápem, že Audiovizuálny fond, aj pod mojím tlakom, treba povedať, sa snaží túto, túto chybu napraviť, ale je to teraz obtiažne. To nie je ako predávať jogurty, hodnotiť efektivitu použitia verejných financií pre umelecké diela, ale určite je možné vyhodnotiť, ako je možné, a ja to v Kultúrnom kyslíku uverejním, v časopise, ktorý vydáva Inštitút pre kultúrnu politiku, ktorý vediem, ako je možné, že sa absolútne v komisiách zvýšil podiel ľudí, ktorí zároveň rozhodujú a zároveň sú aj závislí od samotných príspevkov fondu. Toto sú veci, ktoré sú v Audiovizuálnom fonde mimoriadne zarážajúce, a to by sme mali riešiť, pretože jednoducho sa ukazuje, že ak chcete točiť filmy, dôležité je, koho máte v komisii. A to je to, o čom som vám hovorila, pán minister, a hovorím dokola a budem hovoriť dookola stále, a to je tá tekutá zodpovednosť, tekutá zodpovednosť, kde nikto vlastne nemá zodpovednosť za tie rozhodnutia.
A plynulo nadväzujem na radu a tie rady, ktoré sú, Rada Audiovizuálneho fondu, Rada Slovenského filmového ústavu. Pán minister, vy menujete tieto rady a vy ste teda zodpovedný, aspoň teda v tomto zmysle, priamo zodpovedný za to, či urobíte kozu záhradníkom alebo nie. Toto je vaša zodpovednosť. A aj keď určitým presadzovaním princípu arm's length principle vo financovaní kultúry, ktorý samozrejme podporujem, sa zbavujete časti zodpovednosti, nemôžete sa zbaviť zodpovednosti za to, akých ľudí presadzujete do rád.
Chcem vám poďakovať, že v tomto návrhu sa venujete vymedzovaniu pojmov, alebo teda úradníci, ktorí pripravovali tento zákon. Nie sú to všetky pojmy, ktoré by sme potrebovali spresniť v oblasti kultúry, ale špeciálne som veľmi šťastná, že sa tam objavuje pojem "mediatéka", hoci je trošku v užšom chápaní, ako by som ja prijímala, ale som vďačná aj za toto, teda verejnosti prístupné zariadenie, aby som to spresnila. Tým chcem len pripomenúť, na, jednu vec. Pán minister, stále máme prázdnu jednu národnú kultúrnu pamiatku a tou je Jurkovičova tepláreň. Musím sa priznať, že mám v šuplíku a snažila som sa presadiť koncept, aby táto tepláreň sa stala takou mediatékou. Nepodarilo sa mi to, priznávam sa, pretože majiteľ tých pozemkov, ktoré sú okolo, okolo teplárne, bude stavať pravdepodobne niečo iného. Ale dať pozor na tento priestor, na tento kultúrny priestor uprostred novovznikajúcej štvrti, dôležitej štvrti Starého Mesta, sa mi zdá dôležitý. A preto využívam tento verejný priestor, aby som vás na to upozornila. Ak by ste potrebovali, môžem vám ja tento projekt mediatéky z a okolo Jurkovičovej teplárne dodať bez toho, aby som si nárokovala na nejaké autorstvo.
V tomto vymedzovaní pojmov je jeden taký problém, ktorý veľké kultúry nemajú, ale máme ho my, a to je s vymedzením pojmu, čo je slovenský produkt audiovizuálny a čo nie. Chápem, že je to veľmi obtiažne. Nemyslím si, že tak ako to navrhujete v tomto znení zákona, že je to dokonalé. Američania by sa asi smiali, keby takto si definovali, že čo je americká kultúra a čo nie. Ale chápem, že nejakým spôsobom ste to museli vymedziť, že kde bývajú tí, čo to produkujú. Dobre.
Čo sa týka ešte ale Audiovizuálneho fondu a čo som zabudla, chcela by som upozorniť na to, akým spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií Audiovizuálneho fondu v momente, keď sa začínajú nahrávať debaty týchto komisií. Je to krok, ktorý smeruje k stransparentneniu vlastne rozdelenia verejných financií, ale je to až zarážajúce, akým zásadným spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií a ja dúfam, že sa bude týmto spôsobom meniť aj zodpovednosť za rozhodnutia. Ja sa nebudem venovať tomu, že či dávajú na dobré veci alebo nedobré veci, pretože to je otázka diskusie, ale čo sa týka systému transparentnosti, je to určite veľmi dobrý krok.
Ja by som mala na vás ale jednu otázku. A to sú tí nezávislí, nezávislí producenti, hej? Ja by som poprosila hlavne, pokiaľ sa to týka, o to, že niektorí, nezávislé subjekty ešte budú musieť doplácať do fondu, keby ste nám to, vy ste o tom spomenuli vo svojej nástupnej reči, ale buďte taký láskavý, ak teda máte vy o tom osobne nejaké spresňujúcejšie informácie, keby ste mi odpovedali na túto otázku.
A už len nakoniec v krátkosti, povedali ste, že tento zákon nemá vplyv na financie. On má vplyv. On má vplyv a v tých pripomienkach k zákonu je to. A v čom rozhodne nemá vplyv, hovoríte, že je životné prostredie, ale ja si myslím, že akýkoľvek zákon, ktorý napríklad definuje pojmy alebo nejakým spôsobom zasahuje do kvality rozdeľovania verejných financií, teda štátnych financií do kultúry, má vplyv na životné prostredie, pretože má vplyv na atmosféru v spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, nepochybne vy ste skvelý demagóg, taký rozkošný. Mne to vždy trošku prekážalo na tom, že ste minister kultúry zároveň, lebo ministri kultúry nebývajú takíto ľudia. Aspoň teda takí tí, ktorí zostávajú v pamäti.
Ale ak vy vyzývate, aby ľudia rozhodli, že kto kde bude, čo vám, to je samozrejmé, to podpisujem. Ľudia majú rozhodnúť. Len, viete, asi ste ma nepočúvali, keď som hovorila vo faktickej poznámke, tak ja to zopakujem: len keď udržiavate systém, že keď patríte k vládnej strane SMER, tak dostanete viacej, tak to už nie sú tie rovné podmienky, to už nie sú systémové riešenia. Jednoducho, keď patríte teraz k opozičnej strane, nedostanete. Keď dáte návrh zákona z opozičných lavíc, nebude schválený. My si ho prisvojíme a o pol roka ho donesieme ukradnutý a my si ho tu schválime. My sme predsa denne konfrontovaní s týmito faktami. A musíte uznať, že ľudia dnes, nie tak ako za komunizmu, môžu vyjsť do ulíc a môžu, okrem pár vecí, napríklad propagáciu fašizmu alebo obraňovanie pedofilov, môžu vykrikovať, čo chcú. To je predsa sloboda. Pokiaľ nedemolujú obchody alebo niečo podobného, pokiaľ majú právo zhromažďovania sa. Na to si tiež musíme zvyknúť. Štyridsať rokov sme to tu nemali, mali sme to všetko len organizované. Dnes môžu ľudia vyjsť do ulíc a môžu kričať demisiu premiéra, môžu a majú na to právo.

Pán poslanec Hlina, ja tuším som ešte na vás nikdy nereagovala, ale tentoraz mi to nedá. Uvedomme si, prosím vás, že toto je historické zaťaženie Slovenska. My jednoducho neveríme systémovým riešeniam. My sa spoliehame na to, že máme Aničku alebo Fera v Bratislave na ministerstve. A toto je systém, ktorý SMER udržiava. Áno, keď budeš v Bratislave, Anička alebo Ferko, môžeš vydindať pre nás viacej. Môžeš nám doniesť viacej peňazí, ako budú mať v susednom meste, lebo tí nemajú Aničku a Fera v Bratislave.
A s týmto súhlasím s pani poslankyňou Šípošovou. Je to nespravodlivé, a preto to nebude dlho trvať ani na Slovensku. Len ide o to, že kto to bude dlho udržiavať, tento historický moment. Je historicky zdôvodniteľný, pretože Slovensko nemalo svoj štát a tak ďalej a tak ďalej. Nie sme zvyknutí na systémové riešenia. Sme zvyknutí, že hľadáme, akým spôsobom si pomôžeme mimo systémového riešenia. Je to istý druh korupcie. Povedzme si to, ako to je. To znamená, nie, nebudeme sa spoliehať na to, že pre všetkých nastavíme rovnako podmienky, ale my si vybavíme, a, ľudia, vy nás voľte. A ľudia to aj volia, lebo ja som z vládnej strany, ja donesiem pre vás viacej. Je to systém korupcie, ale je v nás historicky, dlhodobo, dlhodobo. Aj z tých rečí, ktoré sa tu teraz vedú, je to jasné. To historické zaťaženie tu trčí ako proste mimoriadne viditeľne.

Možno by bolo treba ešte uviesť to, že vlastne v tomto 192-miliónovom rozpočte je ešte 3,5 mil. pre ako keby Slovenskú filharmóniu, ale je to v podstate úprava priestorov Reduty na naše predsedníctvo 2016. 2016 je za rohom a my ešte stále nevieme, kde to bude, ako to bude, kde dáme všetkých tých ľudí, no tak je Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie je tu na snade, no tak to budeme robiť tu. A do rozpočtu ministerstva kultúry sa strčí 3,5 mil. eur. Ja to považujem za neprijateľné. To má byť v rozpočte vlády a v špeciálnom rozpočte na prípravu roku 2016. Prečo to kazí čísla ministerstva kultúry? To som proste, nad tým mi rozum zostáva stáť. A je tam ešte pár takýchto vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale nechcela som hovoriť dlho, pretože naozaj na tých 192 mil. som vyčerpala asi akurát ten čas, ktorý je na takýto malilililinký rozpočet jasný, aby som vás príliš neunavovala, milý pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, chcem sa najprv ospravedlniť, že vôbec vystupujem. Vystupujem po pánovi ministrovi, ktorého rozpočet ministerstva, pokiaľ viem, je niečo medzi 1,7 až 2 mld. eur. A ja idem rozprávať o rozpočte ministerstva kultúry, ktoré má rozpočtovaný rozpočet na budúci rok, prepáčte, až je to smiešne, 192 mil. eur. Ja ani neviem, či mám vôbec vystupovať k tomu, k takejto sume. Toto je rozpočet kultúry zo štátneho rozpočtu. 192 mil. eur. Veď za to by niektorí dnes bohatí ľudia ešte z Mečiarovej privatizácie ani zadok nezdvihli zo stoličky, za tých 192 mil. eur.
Takže pán minister sa chváli, že dochádza k nárastu rozpočtu. No k nárastu rozpočtu nedochádza, to len on avizoval, že ministerstvo kultúry bude mať menej o 10 mil. eur. Chválil sa, zrejme spindoktori navrhli, aby sa chválil, že on potom vybaví tých 10 miliónov. Ja sa pokúsim v krátkej reči povedať, že vlastne je to oveľa menej. Keď hovorím o tých veľkých ministerstvách, ktoré majú obrovské rozpočty, tak spomeňme len také kauzy, ako je Ibertax. To je 850 mil. eur. A znovu sa vraciam k ministerstvu kultúry, úbohých 192, skutočnosť v roku 2014 bola 195 mil. eur.
Nie je to len o znižovaní alebo o malom rozpočte kultúry, ale je to aj o tom, že napríklad z tohto rozpočtu pôjde 30 mil. eur na dofinancovanie rozpočtu RTVS. Dokonca 35. Je to kvôli tomu – a ja to tu opakujem už niekoľkokrát –, pretože jednoducho zástrčkový zákon, ktorý mohol byť dobrý a zabezpečiť financovanie RTVS, bol zle vypočítaný, zle nastavený, a tak týmto spôsobom vlastne zachraňujeme RTVS, ale zachraňujeme ho spôsobom, zachraňujeme naše verejnoprávne médiá spôsobom, ktorý vlastne týmto médiám nedáva veľkú šancu na rozvoj. Skôr naopak. Udržuje ich v takomto stave, ako je teraz. Každý, kto možno bol naposledy v televízii, tak vidí ten technologický a vôbec celý úpadok včetne podláh, okien a všetkého toho. Je to jasný znak toho, že verejnoprávne médiá, to znamená ten najdôležitejší zdroj informácií pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, je takýmto spôsobom držaný pod krkom, dalo by sa povedať.
Tento rozpočet, pán minister, je najneprehľadnejší vôbec, ktorý som analyzovala za tých skoro deväť rokov. Kladiem si otázku prečo. Založila som Inštitút pre kultúrnu politiku, aby sme konečne prestali robiť kultúrnu politiku tak infantilne, tak ako emocionálne, že kto si čo zmyslí, aby sme mali aj nejaké štatistické fakty. Teraz deviateho poriadam konferenciu o financovaní modernej živej kultúry, ale keď sa chceme dostať a rozkľučovať financie napríklad ministerstva kultúry, to je obrovský problém. Obrovský. Teraz sa nedostanete v podstate k jasným číslam, koľko stojí prevádzka ministerstva, koľko stoja proste príspevkové organizácie, koľko stoja jednotlivé veci. Nedostanete sa k tomu. Jednoducho všetko je to zhrnuté pod určité kapitoly a ešte keď k tomu pridáte, že každá samospráva má inak pomenované rôzne kapitoly, kde sa vraj financuje kultúra, tak sa dostanete do situácie, kde jednoducho naše štatistiky ani nemôžeme ponúkať európskym štatistickým prehľadom, a tak sa ani vo veľkej miere týchto štatistických prehľadov o našich rozpočtoch na kultúru ani nezúčastňujeme.
Takže keď si kladieme otázku, koľko v skutočnosti okrem ministerstva kultúry dostaneme na kultúru, môžeme teda ísť do samospráv, tam sa dostávame skoro na takú istú sumu, približujeme sa k 360 mil., ale pretože nemáme jasne formulované napríklad otázku sponzorstva, otázku mecenášstva a tak ďalej a tak ďalej, tak vlastne my nevieme, koľko peňazí ide do kultúry. A tu ja vidím, pán minister, do budúcnosti veľký problém a Inštitút pre kultúrnu politiku sa tomu bude venovať.
Eurofondy? Tu všetci sa chválili, všetci ministri, že z eurofondov koľko. No ministerstvo kultúry nemá z eurofondov v podstate skoro nič. A ani neviem, že či bude mať z eurofondov, lebo na tom sa voľby nevyhrávajú.
Spomínam si s nostalgiou na poľský štátny rozpočet, kde veľká časť eurofondov je určená pre kultúru, pretože jednoducho Poliaci ako veľký národ vedia, že jednoducho toto sú rozpočty, ktoré tie štáty ťahajú dopredu a potrebujú ich. A to nespomínam o tých peniazoch na digitalizáciu. To ešte budeme mať z toho hlavybolenie, pán minister, ale to som vám už povedala minule.
Ja som už o RTVS, o tých 30 mil. hovorila. O tom, že je to vlastne ale aj smiešna suma, pretože keď si zoberieme navýšenie rozpočtu na postavenie garáží pod hradom, tak vyzývam všetkých, ktorí chcú v budúcnosti trepať, aká je dôležitá slovenská kultúra a budú sa biť v prsia, aby to prestali robiť, pretože je to falošné a nemá to nič spoločného s realitou. Proste slovenská kultúra je popoluška a popoluškou zostáva.
A, pán minister, ak máme teda trojročný rozpočet, ja si myslím, že pre ministerstvo kultúry to treba škrtnúť, pretože tam sa len opakujú čísla, nemá to žiadnu výpovednú hodnotu. A pritom tu máme dôležité kultúrne festivaly, ktoré jednotlivci vytiahli na medzinárodnú úroveň a tieto festivaly každý rok majú problém, ako budú financované, koľko dostanú peňazí, pretože nie sme schopní tieto vlajkové lode slovenskej kultúry financovať s trojročným výhľadom. Skrátka nie. A každý, kto trochu rozumie a niekedy niečo usporiadal, vie, že špičkové divadlá, špičkové filharmónie, špičkoví umelci, tých nedostanete tak, že im zatelefonujete 5. mája, že, prosím vás pekne, dostali sme nejaké peniaze z ministerstva kultúry, tak príďte v septembri. V žiadnom prípade.
Toto je trvalý, trvalý nedostatok, ktorý stále neodstraňujeme a dá sa povedať, keď počujem, koľko stoja garáže pod hradom, môžem celkom oprávnene povedať, že my jazdíme po slovenskej kultúre bagrami. Bagrami.
Grantový systém. Týchto 20 mil. eur, a znovu, to nie je ani to dofinancovanie tých garáží, 20 mil. eur je určené vlastne na grantový systém, to znamená na tú sumu, ktorá predstavuje podporu modernej živej kultúry, do veľkej miery. To znamená, že je to niečo, čo po našej generácii zostane. To nie sú, to čo, po našej generácii nezostanú ruiny hradov, zámkov a sociálne dávky a zdravotné poistenie pracovníkov kultúry, ale zostane to, čo umelci a tvoriví ľudia vytvoria v týchto časoch. A to je, prosím pekne, v štátnom rozpočte zastrešené sumou 20 mil. eur.
To, čo nás posúva dopredu, som už hovorila, je kultúra, vzdelanie, veda, výskum, a tak, keď si pozrieme tento rozpočet, tak vidíme, že stále zostávame len na tých istotách, čo zjeme, aby bolo čo jesť, aby bolo čo zjesť, aj čo sa týka liekov, aby sme mali všetci platené zdravotné, sociálne poistenie. Nič viac, priatelia. Slovenská republika v porovnaní so svojimi niektorými susedmi zostáva stáť. A kultúra, rozpočet kultúry k tomu patrí.
A pritom, samozrejme, my sa môžeme rozvíjať aj tým, že budeme, ako sme veľmi často robili v minulosti, že budeme kopírovať to, čo je módne u iných krajín, ale nebudeme mať na to, aby sme ako plnohodnotná európska zem aj niečo doniesli do spoločnej európskej pokladnice. Nielen kultúru, teda umenie, literatúru, vedecké poznatky, výskum, ale aj nové myšlienky, nové myšlienky, ktoré zmenia postoje slovenskej verejnosti. A pritom kultúrni pracovníci, pán minister, pracovníci v kultúrnych inštitúciách, jedni z najvzdelanejších ľudí tohto národa, sú hlboko pod priemerným platom v slovenskom hospodárstve. A to je ďalší ukazovateľ. Jednoducho títo vzdelaní, kultúrni ľudia, ktorí ešte čítajú knihy, ktorí ešte poznajú históriu, ktorí sa ešte niečím zaoberajú, ktoré nás bude posúvať ďalej, toto sú jedni z najhoršie platených ľudí vzhľadom na svoje vzdelanie v slovenskom hospodárstve.
Ale aby som len nenariekala nad popoluškou kultúrou, pozrime sa aj na to, že keď teda už sú, je tak málo peňazí v slovenskej kultúre, aká je tam transparentnosť. A tu chcem z tohto miesta povedať, že zostáva tekutá zodpovednosť, aby som sa teda obrátila na termín Zygmunta Baumana, svetového sociológa, tekutá zodpovednosť. Máme tu Audiovizuálny fond. Kto je zodpovedný za efektivitu rozdeľovania peňazí v Audiovizuálnom fonde? Minister? Nie. Pretože minister menuje správnu radu. Správna rada? Nie, lebo správna rada menovala riaditeľa. Riaditeľ? Nie, pretože je, sú komisie výberové, ktoré mu vyberú. A koľko je komisií? Jedenásť? A koľko je ľudí v tých komisiách? Nikto nenesie zodpovednosť. Nikto. A preto to, o čom tu dávnejšie hovorím, akým spôsobom hodnotiť, to znamená evaluovať, a pritom akýkoľvek grant chcete podať, v ktorejkoľvek nadácii musíte uviesť, ako budete svoj projekt evaluovať. Len my sme prijali zákon o Audiovizuálnom fonde, kde nie je žiadne hodnotenie, žiadna evaluácia, teraz sa platia tisíce eur, že by niekto vymyslel, že ako to evaluovať.
Konštatujem, že aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostáva znovu, minule už dostala viacej, teraz dostáva zase 2 a 2,2 mil. viacej nad svoj už zvýšený rozpočet z minulého roku, že vraj pre verejnú službu. No akú verejnú službu? Čo robí viacej než všetci ostatní? Ja len dúfam, že konečne bude mať pán minister peniaze na to, aby vyslal napríklad aspoň do Kyjeva svojho nejakého redaktora, pretože to, čo uverejňujú naše noviny, sú české správy. Ak toto má byť verejná služba, s takýmto zvýšeným rozpočtom, tak ja proti tomu protestujem. Ale chápem, poznám pána riaditeľa, ja s ním dobre vychádzam a on je veľmi šikovný človek, takže svoju organizáciu si zaštiťuje, pán minister.
Ešte nakoniec Matica slovenská. Všetci, všetci, aj tu sediaci páni poslanci SMER-u, odmietli môj návrh, aby sme sa na budúcej schôdzi, pán minister, zaoberali finančnými problémami Matice slovenskej. Všetci vieme, že Matica slovenská je v obrovských problémoch. Veď v septembri, keď sme tam boli ako poslanci na kontrolnom dni, ešte nemali ani rozpočet na rok 2014. Zoberiete zodpovednosť za to, za tých 1,47 mil. eura, ktoré im pošlete v budúcom roku? A ja si vás nájdem, vás pár ľudí, ktorých poznám, a budem sa vás pýtať, či si zoberiete tú zodpovednosť, pretože v roku 2006 až 2009, keď sme alarmovali, k čomu dochádza v Matici slovenskej, znovu ste hlasovali proti tomu, aby sme tam, aby sme s tým robili poriadky. Veď to sú verejné financie, to sú verejné financie. Páni, beriete si tú zodpovednosť? Ja sa vás budem pýtať, budem sa vás pýtať osobne, prečo ste proti tomu hlasovali, aby pán minister vystúpil na budúcej schôdzi a povedal aspoň, čo urobí pre to. Veď keď sme tam boli s poslancami a ja som položila pánu riaditeľovi Tkáčovi otázku, prečo nemajú rozpočet, tak on sa obrátil na bývalého redaktora, ktorý tam teraz robí hospodára, pána Smoleca a pýtal sa: A prečo nemáme rozpočet? Tento bývalý viceguvernér banky. Veď to je strašná situácia, a pritom je to najstaršia občianska organizácia Slovenska. Má 150 rokov. To nie sú, to nie je hra o fazuľky, tu je hra o určitú tradíciu, o určitú kontinuitu. My naozaj chceme, aby Matica slovenská odišla z nášho kultúrneho sveta s takýmto imidžom? A vy proti tomu hlasujete, aby sme o tom diskutovali? To teda, tomu nerozumiem.
A posledná poznámka. Podľa novinových správ minister kultúry pán Maďarič je autorom 250-miliónového balíčka, kam patria aj tie vlaky zadarmo a teraz plyn zadarmo a všetky možné záležitosti zadarmo, ktoré, samozrejme, všetci tí, ktorí pracujú a platia dane, zaplatia. A tak si kladiem otázku: Keď minister kultúry Marek Maďarič, človek, ktorý je vzdelaný, ktorý má kultúrne vzdelanie, vymyslí ako proste spindoktor SMER-u 250-miliónový balíček a samotné jeho ministerstvo má 192-miliónový eurový balíček, tam si kladiem otázku, vlastne prečo máme takéhoto ministra kultúry?
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste povedali, že sa čudujete, že k niečomu takému mohlo dôjsť. Ja sa vôbec nečudujem.
SMER v posledných voľbách sľúbil istoty. A jedinou istotou je smrť, stagnácia, zostať stáť. A preto aj dostali toľko hlasov. A veda, výskum a kultúra, to sú oblasti, ktoré prinášajú zmeny. Veľké zmeny. V myslení, v konaní, v spôsoboch, metódach a tak ďalej a tak ďalej. Podľa rozpočtov týchto oblastí sa dá vyčítať, kam táto republika alebo kam niektorý štát bude nasledujúcich 10-15 rokov smerovať.
Rozpočet kultúry klesá v pomere k hrubému domácemu produktu veľmi, veľmi, je to istota, že klesá, a dnes sme na 0,24 % s našou národnou kultúrou, ktorou sa všetci oháňajú, ale nakoniec sme úplne poslední spolu s Albánskom, takže v európskom území.
Takže viete, toto je trend, toto je spôsob myslenia týchto ľudí, ktorí sedia pred nami, pretože toto by donášalo zmeny a oni potrebujú istotu, dať istotu voličom HZDS a SNS, ktorých majú, že sa nič nebude meniť a všetko zostane tak ako predtým.

Ďakujem, pani zastupujúca predsedníčka. Žiadam zaradiť návrh uznesenia, aby minister kultúry Marek Maďarič predložil na nasledujúcej schôdzi parlamentu správu o finančnej kondícii Matice slovenskej.
Zdôvodnenie. Matica naďalej, napriek podozreniam z netransparentnosti používania verejných finančných prostriedkov, aj v tomto návrhu rozpočtu ako jedna z mála kultúrnych inštitúcií dostáva pôvodnú vysokú dotáciu v sume 1,4 milióna eur. Ďakujem.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Navrhujete zaradiť návrh, aby sme prijali návrh uznesenia, kde uložíme pánovi ministrovi Maďaričovi, aby predložil správu o...

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
O finančnej kondícii Matici slovenskej. (Reakcia predsedajúcej.) Na budúcu schôdzu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Znovu sa vraciam k tým ženám z môjho včerajšieho vystúpenia, ktoré sú ochotné za svetríky a topánočky kryť všetky tieto špinavosti. Všetky tieto špinavosti. Pani Zvolenská, Zmajkovičová, jej asistentka a tak ďalej a tak ďalej.
Ja si myslím, že teraz je čas, aby prišiel pán premiér a tu na pôde parlamentu sa verejne ospravedlnil občanom tejto republiky za všetko, čo sme sa teraz dozvedeli počas tohto rokovania našej schôdze. My musíme trvať na tom, aby sa tieto veci vyšetrovali ďalej. A ja dúfam, že pán Paška nadobudne odvahu a bude žalovať, aby bol súd, na ktorom sa budeme môcť podieľať, kde budeme môcť sedieť, a súd bude musieť odkrývať ďalšie a ďalšie súvislosti. Napríklad sa možno dostane aj k firme Prefto Holding, za ktorou stojí pán Široký, pretože aj tam vedú všetky nitky. Tam vedú všetky nitky. A kto je pán Široký? A to je naviazanie na mečiarizmus a Mečiarove časy. To je to, čo som hovorila včera, že mečiarizmus SMER ťahá do dnešných časov. Stále a stále tí istí ľudia.
Takže dúfam, že premiér bude mať tú odvahu a stane si sem a ospravedlní sa Slovákom a Slovenkám za to, čo dovolil, aby sa dialo nielen v zdravotníctve, ale aj v ostatných rezortoch.

Pán minister, pozrite sa na nás! Nemusíte klopiť zrak alebo sa dívať doblba. My sme slušní ľudia a z našej strany vám nehrozí žiadne osobné nebezpečenstvo. My rozumieme, že šéf, krstný otec prikázal, že každý z ministrov musí vystúpiť. Ja som o tom včera večer hovorila. My tomu rozumieme a je to pre nás dôkazom, že tu je ten systém, o ktorom hovoríme. My tomu rozumieme a dokonca s niektorými ľuďmi súcitíme.
Ale, pán minister, keď už tak plamenne rečníte, chcela by som využiť túto príležitosť a verejne vás upozorniť, že v štruktúrach, ktoré ste postavili, napríklad Audiovizuálny fond, sa začína rozmáhať korupcia viacej, než bolo doteraz zvykom. Ja stále počúvam, že z jednej, z druhej strany zatiaľ vyžadujú 10 %, 10 % za to, že schvália projekt Audiovizuálneho fondu. Samozrejme, je veľmi ťažké získať dôkazy, ale počúvam to, pán minister. Ja viem, že ste nastavili tú štruktúru tak, že nenesiete žiadnu zodpovednosť, ale vy ste tú štruktúru takto postavili a ja som to vtedy kritizovala, že nikto nebude zodpovedný, že nikto neponesie zodpovednosť.
Prosím vás, miesto toho, aby ste plnili takéto funkcie, ktoré nám doniesli tu takú trošku pachuť, pretože minister kultúry by sa nemal do takýchto vecí miešať, myslím si, tak si myslím, že by ste sa mali takýmito vecami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)