Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, moja prvá poznámka má byť taká odľahčená, že čo ste nám tu, pán minister, urobili, keďže ja som sem ráno prichádzal s tým, že budeme predkladať nejaké opozičné návrhy, a teraz sa dozvedám, že predpoklad je, že zajtra sa nebudete môcť zúčastniť. Čo je skutočnosť. Ja len narážam na to, že ešte ide teda ústna možnosť prihlásenia sa poslancov, takže asi...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, moja prvá poznámka má byť taká odľahčená, že čo ste nám tu, pán minister, urobili, keďže ja som sem ráno prichádzal s tým, že budeme predkladať nejaké opozičné návrhy, a teraz sa dozvedám, že predpoklad je, že zajtra sa nebudete môcť zúčastniť. Čo je skutočnosť. Ja len narážam na to, že ešte ide teda ústna možnosť prihlásenia sa poslancov, takže asi predpokladám, že debata sa natiahne aj po siedmej hodine, čo z druhej strany vyhodnocujem ako dobré. Pretože mal som troška ťažké srdce na výbore európskom, že i keď som potom vnímal to, že zasadal ako keby súbežne aj zahraničný výbor, že sme niektoré, v tej pracovnejšej atmosfére, výborovej, veci nemohli dotiahnuť do konca. Na niektoré už časom ten výbor, od 27. januára už prišla odpoveď, takže aj som privítal tú podanú ruku, že sa môžme na niektoré veci stretnúť aj na ministerstve, som dostal už medzičasom v podstate aj odpoveď a niektoré veci ešte doriešime.
Pripravil som si k, a chcel by som zostať na, tak striktne, striktnejšie ako predrečníci, na pôde správy, ktorá sa volá zameranie zahraničnej európskej politiky Slovenska na rok 2015, a naznačil som si takých 7 okruhov a čiastočne by som sa chcel, jednak mierny komentár, možno pár otázok.
V prvom rade by som chcel oceniť formu, takisto ako na výbore, to, že zameranie zahraničnej politiky ako keby rešpektovalo to, komu je predkladané, čiže nám poslancom, vyrobilo pre ľudí, ktorí sa chcú zbežne informovať o niektorých problémoch, takú veľmi prehľadnú tabuľku začlenenú do štyroch okruhov, a či už bezpečnostný a demokratický svet, európska politika, ekonomická diplomacia a služby jej občanom a moderná diplomacia sa mne z tejto tabuľky stali ako keby základom k prioritám, ktoré v rámci zamerania zahraničnej európskej politiky by mali byť tými dôležitými a prioritnými.
Preto pri tom prvom okruhu – bezpečnostný a demokratický svet mňa zaujala hneď prvá otázka, a to bola otázka vyjadrená k Severoatlantickej aliancii alebo k severoatlantickej zmluve, ktorá je definovaná z hľadiska pôsobenia ministra ako "prispievať k spoločnému úsiliu spojencov, posilňovať obranné kapacity NATO osobitne na východnom krídle". Z tohto pramenila aj moja otázka na výbore, ktorá medzičasom dostala už aj inštitucionálne vyjadrenie. Je to problém zahalený v takej skratke, a ja by som teraz si skúsil položiť zopár otázok zo širšieho kontextu, ako bolo na výbore, čiže bavíme sa o tzv. NATO Forces Integration Units, skratka NFIUs. Neviem, či už to je nejakým spôsobom preložené do slovenčiny, ja som si to pracovne preložil na "operatívne miniveliteľstvá". Medzi časom ministerstvo obrany vydalo v rámci mediálneho servisu citáciu od pána ministra Glváča, že sme požiadali NATO o vytvorenie styčného tímu na území Slovenska. Slovenská republika je teda ôsmym členským štátom Severoatlantickej aliancie, ktorý požiadal o vytvorenie styčného tímu NFIUs, NATO Forces Integration Units, na svojom území. "Ide o tím plánovačov, ich prítomnosť vo všeobecnosti uľahčí potenciálne prijatie posíl zo stany NATO pre danú členskú krajinu. Počas mieru by podporovala tzv. plánovacie aktivity," vysvetlil minister obrany Glváč. Zároveň sa snažil ako keby ukľudniť verejnosť, pretože hovorí, že nejde o vytvorenie bojovej jednotky či základne, ako nesprávne interpretovali niektoré média. Tento tím by mal 40 ľudí, pričom polovica z nich bude slovenská a polovica z nich z členských krajín NATO. Tieto tímy by zároveň koordinovali mnohostranné cvičenia, preverovali prepojenie domácich a mnohostranných síl NATO. Ide o opatrenie na ochranu našich záujmov a celistvosti územia Slovenskej republiky.
Čiže ak vyjdeme aj zo správy, ktorú tu máme, aj z rozbehnutých programov v rámci aliancie, a teraz nechcem zostať iba na pôde NATO ISP on forces NARF, čiže jednotkami rýchleho nasadenia, ale viacej by som sa chcel opýtať na tzv. Readiness Action Plan. Čiže v posledných, podľa informácií z NATO a keďže sme mali možnosť navštíviť naše veľmi profesionálne, a gratulujem za voľbu pána veľvyslanca pri NATO, pána Valaška, chcel by som k Readiness Action Plan, ktorý ja by som do slovenčiny preložil, že NATO sa posledných 10 mesiacov venuje tomu, aby sme boli v rámci aliancie pripravení reagovať do 48 hodín.
Čiže pôvodná stratégia, a teraz nechcem, tak ako predrečník Fedor hovoril, že je potreba predefinície, to náš Generálny štáb hovorí, našej bezpečnostnej stratégie, ako Slovenska, je potreba a vyvstáva potreba pod tlakom situácie, či už na Východe alebo aj na Západe, redefinovať bezpečnostnú politiku, tak bol vypracovaný akčný plán pripravenosti s NATO a jeho obsahom sú tzv. styčné veliteľstvá. Čo to pre Slovenskú republiku znamená? Vyskytnú sa, ja predpokladám, neviem, či to tak je, že niekde v Lešti bude veliteľstvo NATO, ktoré bude obsahovať 20 vysokých veliteľov – dokonca s jedným predpokladaným, myslím, že to bola plukovníčka US Navy, sme sa mali možnosť stretnúť – budú stabilne prítomní na území Slovenskej republiky.
Čiže situácia pred týmto bezpečnostným pásom, ktorý je rátaný, tri pobaltské republiky, Poľsko, následne sa pridali Bulhari, Rumuni, v čase, asi v strede januára Maďari, a teda týmto piatkovým vyjadrením tento bezpečnostný belt je ako keby uzavretý. Je podľa mňa obrovská potreba kvôli tým hlasom, ktoré tu zaznievajú, vysvetliť, či už poslancom alebo vôbec verejnosti, že Readiness Action Plan je nová redefinícia pripravenosti bojaschopnosti, akcieschopnosti jednotiek NATO a tieto styčné tímy, vrátane na 40 členov, sú súčasťou toho, aby sme vytvorili možno pre tú zamýšľanú jednotku rýchleho nasadenia, ktorá sa má rozšíriť na nejaké koordinačné veliteľstvá na východnej hranici NATO.
Ja mám hlbšiu ešte otázku, keďže prítomnosť alebo stabilná prítomnosť 20-ch veliteľov a teda nejaký heat quarter, alebo nejaké veliteľstvo na našom území je ako keby posunom a otvorením toho, ako NATO pôsobilo na našom území. Áno, súhlasím s tým, že sme členom aliancie, naša armáda ako armáda členského štátu je armádou NATO a nechcem to nijakým spôsobom hodnotiť, alebo dávať tomu nálepky, že či na toto bude reagovať. A teraz, že kto? Svet? Rusko? Akým spôsobom tento bezpečnostný pás, ktorý je vytvorený, sa stane obsahom diskusií?
Pozeral som aj tú mníchovskú konferenciu 2015, pretože si viem predstaviť, že niekto bude interpretovať tieto základne ako posúvanie vplyvu NATO na našu alebo východnú hranicu aliancie. Dokonca aj z vašej správy to je, či si to mám tak interpretovať, pýtal som sa to v jednej z faktických. Takže ak to zacitujem: "Osobitnú pozornosť budeme venovať implementácii rozhodnutí zameraných na posilňovanie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie.". To sme aj my. Či táto veta z hľadiska zamerania zahraničnej politiky je Readiness Action Plan a inštitucionálne pretavený do týchto vytvorených styčných tímov a či prítomnosť vojsk, ktoré by mali pod týmito koordinačnými v rámci interoperativity, v rámci toho, či sme vôbec schopní nejakým spôsobom odubytovať jednotku, ktorá by mala byť nasadená, budeme informovať Národnú radu a či to bude z hľadiska prítomnosti cudzích vojsk na našom území aj z vlády posunuté na rokovanie Národnej rady, keďže toto je otázkou, alebo minimálne na interpretáciu, či sa bavíme o prítomnosti cudzích vojsk alebo nie.
Toľko k tej otázke, ktorú som chcel položiť aj na výbore, a nakoniec teda nezostal čas. A chcem veriť, že prispievanie k spoločnému úsiliu spojencov posilňovať obranné kapacity NATO je konzistentný, konzistentný postoj k tomu, že sa cítime ako stabilný člen organizácie a v rámci tých, či už Readiness Action Plan alebo redefinície NATO ISP on Forces, budeme dodržiavať záväzky.
Nechcem otvárať tie témy, ja si totižto nedovolím celkom hodnotiť rozpory, ako tu hovorili niektorí predrečníci, ktorí sa v téme, politickej téme pri zahraničných vzťahoch cítia ako ryba vo vode. Pretože ak by som mal striktne hodnotiť túto správu, nemôžem vyhlásiť, že vláda zlyhala. Ja mám pocit, že tento dokument z hľadiska pozícií, či už z oblastí, ktoré si zadefinováva, je čitateľný, konzistentný a dobrý. Ale zároveň sa mi zdá, že naozaj existujú ako keby rôzne fóra, pre ktoré sa zahraničná politika alebo postavenie k našim záväzkom, či už na pôde Únie, a k sankčnému mechanizmu, alebo na pôde NATO, inak interpretuje na pôde NATO, inak v Národnej rade a inak všeobecne verejnosti pri rôznych vyhláseniach hlavne nášho premiéra. Z tohoto pohľadu sa mi zdá, že by bolo, aj vaša pozícia omnoho jednoduchšia, keby sme vedeli, aj ja keby som vedel, či záväzky, ktoré sú obsahom tejto správy, platia pre celú vládu, alebo existuje ako keby nejaký rozpor medzi tým, čo budeme hovoriť našim partnerom vonku a ako sa budeme baviť doma.
Druhá otázka a druhý okruh, ktorý by som si dovolil otvoriť, je niekoľkými ľuďmi predznačená tzv. zmluva o transatlantickom partnerstve. Pýtal som sa aj na výbore a dostal som teda odpoveď, ktorá, ktorá je obsiahnutá aj v tomto dokumente, že snahou ministerstva zahraničných vecí pri vyjednávaní tejto zmluvy bude uzavrieť dohodu alebo jej prijatie alebo implementáciu dokonca do konca funkčného obdobia prezidenta Obamu.
Ja by som si dovolil otázky, keďže teraz pol hodinu dozadu som sa dozvedel o tom, že po ôsmom kole rokovaní bude ministerstvo hospodárstva rokovať o uzavretých okruhoch a ani my tuná v snemovni, ani na výbore, dokonca predpokladám, že ani postoje predsedu výboru nie sú celkom konzistentné s postojom vlády, s vyjednávačom z hospodárstva, z rôznych aspektov. Možno environmentálnych, na ktoré sa pýtam aj ja. A možno čím viacej kapitol sa totižto uzavrie a napriek snahe a napriek tomu, že Únia nakoniec pristúpila v tejto otázke k otvoreniu a stransparentneniu mandátu, viac otázok v európskom priestore a aj na Slovensku vzniká, ako je uzatváraných. Oceňujem snahu či už ministerstva hospodárstva alebo aj ministerstva zahraničných vecí usporiadať konferencie, ktoré chcú informovať o odstraňovaní mýtov a zároveň ponúkaní faktov pri dohode o transatlantickom partnerstve. Na druhej strane si však myslím, že tak, a kam sa vlastne debata dostala po siedmom kole týchto rokovaní, je diskutabilné, či TTIP bude výhodný pre členské štáty, či sa náhodou z Európy pri prepojení tak dvoch mohutných ekonomických celkov, ako je Severná Amerika plus Spojené štáty americké a Európska únia, nevytvorí z oblasti, z oblasti bývalých tranzitívnych ekonomík a teraz ekonomík, ktorú sú pod krízou, skôr veľký tlak na umiestňovanie výrobkov a nie na podporu domácej produkcie a podobne.
Ja som zatiaľ veľmi skeptický, a preto by som nie veľmi tlačil na funkčné obdobie prezidenta Obamu. A koniec koncov, ako sledujeme európsku politiku, nemyslím si, že tento ambiciózny cieľ z hľadiska TTIP-u bude uzavretý.
Z hľadiska správy, ktorú som pozeral, dovolil by som si ešte jeden malý komentár, pretože viacero predrečníkov sa zhodlo pri hodnotení teraz nie východnej situácie, ale situácie, ktorá nastala v Paríži, k vašim výrokom, že multikulturalizmus zlyhal. Viem, že (reakcia z pléna), viem, áno, ja by som si dovolil, keďže multikulturalizmus bol obsahom aj mojej diplomovej práce a dokonca bol hodnotený medzinárodným fórom ako dobrý prínos, a spor fukuyamovského konceptu a možno huntingtonovského a podobne sa nám veľmi dobre teoreticky riešil, kým sa nám nestalo, že začíname huntingtonovsko predpokladaný súboj civilizácií zažívať na predmestiach Paríža alebo v mnohých nemeckých mestách. A preto ja tomu výroku pôvodne pani Merkelovej a aj vás celkom rozumiem. Len kde by sme sa mali v tejto miere nachádzať?
Je podľa mňa dôležité povedať, že my si totižto nemôžme dovoliť zlyhanie multikultúrneho prístupu nielen preto, že nám tu prichádzajú ako keby nové kultúrne vzorce správania, a ostatné predsedníctvo, neviem, či to tu niekto spomínal, ostatné predsedníctvo v Rade, talianske, malo dokonca jednu z priorít problém prisťahovalectva. I keď si ju Taliani stanovili ako prioritu, a keď som mal možnosť byť na COSAC-u, tak sa mi zdalo, že ju ako keby nadmieru tlačili proti iným témam, ktorými sa chceli členovia národných parlamentov a dokonca členovia európskych parlamentov zaoberať, pretože tu ako keby sme neboli jednotní. Mám na mysli otázku prisťahovalectva. Sú číselné vyjadrenia, čo prisťahovalectvo znamená, a vôbec nechcem strašiť, čo by malo znamenať u nás, ale náš veľmi reštrikčný zákon, azylový zákon, nazvime ho tak všeobecne, zatiaľ túto otázku ako keby neotváral, pretože u nás tá dvetisícka novoprišlých ľudí ako keby zatiaľ nebola témou. Ale naozaj sa pýtam, čo sa stane, ak táto otázka nebude vybuchovať iba v komunitách, ktoré sú historicky či už vo Francúzsku, či už v Nemecku, alebo vo Veľkej Británii, ale budeme ňou kontrolovanými? Potom si asi nebudeme môcť dovoliť hovoriť o zlyhaní multikulturalizmu, možno prehodnotenia niektorých prístupov, ktoré Európa, a tu si dovolím malý komentár, ktoré Európa nie veľmi dobre zvládla. To znamená, že na báze otvorenej náruče pri neexistencii mechanizmov implementácie mnohých komunít sa nám naozaj javí, že v Európe vznikajú getá, uzavreté komunity ľudí a pod prizmou umožnenia týchto ľudí a vťahovania ich v prvom rade do pracovného procesu si vytvárame ako keby civilizačný konflikt na území Európy. Myslím si, že potrebujeme prehodnotiť mnohé politiky. A ak jedna, nie tá ideologická, multikultúrna, ale ak parametre otvorenosti a prijatia v širších bázach a neumožnenie týmto ľuďom sa grupovať pod možno sociálnymi tlakmi do get, možno že toto bude ten priamy prístup, ktorý by bolo dobré zvoliť.
Ďalšiu poznámku, možno tú najaktuálnejšiu z hľadiska pertraktovaných záverov Mníchovskej konferencie 2015. To, že Mníchov v roku 2015 má paralelu nielen (zaznievanie gongu, reakcia na poznámku predsedajúceho schôdzi), ďakujem, nielen názvom, ale dokonca si myslím... Asi hlasovanie nebude, však (rečník sa obracia na predsedajúceho schôdzi)? Keďže tá paralela nejde iba v názve, ale mám pocit, že je veľmi dôležité, že sa opäť na väčšom formáte stretávajú lídri jednotlivých politík v Mníchove a počujeme rôzne hodnotenia, alebo rôzne pohľady toho, akým spôsobom riešiť ukrajinskú krízu, mám za to, že by bolo veľmi vhodné sa zamerať a opýtať jednoduchú otázku. Často som tu počúval, ako keby z hľadiska bezpečnostnej alebo obrannej politiky Slovenskej republiky by sme mali brať do úvahy veľmocenské záujmy. Ja sa pýtam aj pri zameraní zahraničnej európskej politiky, či budeme brať do úvahy záujmy hegemónov, čiže, alebo neviem, akým spôsobom inak ich naznačiť, pretože sme často vyzývaní z jednej alebo druhej strany barikády, dokonca sme obviňovaní z rusofilov neviem, amerikanofilov, ako keby sme mali do našich vlastných záujmov implementovať v prvom rade záujmy mocností. Dokonca som zachytil v poslednom období posledného roka, že ukrajinský spor je predsa jeden veľký geopolitický spor, kde sa sporí Rusko s Amerikou, a preto by sme mali nahliadať na túto situáciu z tohto uhla pohľadu.
Ja sa pýtam v tejto súvislosti, či ak budeme dostatočne informovaní a dostatočne empatickí, budeme vnímať záujmy Ameriky, záujmy Ruska, záujmy Ukrajiny, do akej miery potom vieme postaviť záujmy Slovenskej republiky, pretože veľmi ťažko v pozícii člena Európskej únie, člena Severoatlantickej aliancie sa budeme stavať ako keby do pozície neutrálneho, alebo toho, kto z tohoto chce alebo môže vykorčuľovať ako keby bez ujmy.
Ja vnímam hlasy, ktoré volajú po mieri, ale nemyslím si, že je tu nejaká kolegyňa alebo nejaký kolega, ktorý by si dokázal zobrať na svoj chrbát akýkoľvek výrok, že našou snahou alebo naším úsilím by malo byť to, že kroky, ktoré podnikne Slovenská republika, alebo bude podporovať tie kroky, ktoré vedú k vojne.
Pán predseda, chcem sa spýtať, aby som nezdržoval kolegov, že môžme prerušiť a potom? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
