Pán predseda, kolegyne, kolegovia, o zmysluplnej debate v dnešné popoludnie svedčalo snáď aj to, že z 38 poslancov, ktorí sa podpísali pod tento "zmysluplný návrh", tu sedelo chvíľami päť - šesť poslancov. Teraz je vás tu o niečo viacej. O tom, že opätovne sa venujeme zmysluplnej práci, ako hovoríte vy, práci pre ľudí, odvolávaniu ministra Tomáša Boreca, ktorý skutočne postupoval v súlade so zákonom a toto vyplynulo asi aj z dnešnej debaty....
Pán predseda, kolegyne, kolegovia, o zmysluplnej debate v dnešné popoludnie svedčalo snáď aj to, že z 38 poslancov, ktorí sa podpísali pod tento "zmysluplný návrh", tu sedelo chvíľami päť - šesť poslancov. Teraz je vás tu o niečo viacej. O tom, že opätovne sa venujeme zmysluplnej práci, ako hovoríte vy, práci pre ľudí, odvolávaniu ministra Tomáša Boreca, ktorý skutočne postupoval v súlade so zákonom a toto vyplynulo asi aj z dnešnej debaty. Samozrejme, že najaktívnejším poslancom, ktorému neodolali ani ostatní kolegovia z opozície, je pán poslanec Lipšic, ktorý veľmi podrobne, a tu poukazujem najmä na rokovanie na ústavnoprávnom výbore, sa skutočne vyjadroval k uvedenej téme, predostieral nám dôkazy, ku ktorým, si myslím, má máloktorý z nás takýto prístup, ako pán poslanec. Preto je na mieste aj otázka, akým spôsobom uvedené informácie, ktoré nám pán poslanec predostieral, ako ich získal, kto mu ich poskytol, z akého dôvodu a vzhľadom na platnú právnu úpravu či vôbec tieto informácie mal mať k dispozícii.
Trošku odbočím a poukážem iba na to, že o tom, kto má prístup k spisu, o tom hovorí ustanovenie § 69 Trestného poriadku a v tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, resp. sa aj trochu potvrdzuje, čo sa v kuloároch šepká, že pán poslanec má svojich ľudí aj na Najvyššom súde a sú to možno tí, ktorí takéto informácie s rôznymi dedukciami (reakcia navrhovateľa) aj, a dezinformáciami posúvajú verejnosti. Pán poslanec, reagujte potom.
Argumentácia, ktorá je použitá v návrhu skupiny poslancov totiž preukazuje úzku súčinnosť predkladateľov či spracovateľa návrhu so sudcom, resp. sudcami Najvyššieho súdu. Dokazuje úzku spoluprácu politika so sudcom či sudcami na politickom zámere odvolať ministra spravodlivosti preto, lebo postupoval v súlade so zákonom. Táto skutočnosť je však omnoho vážnejšia, ako sa javí na prvé počutie. Dokazuje totiž aj to, kto diriguje skupinu poslancov, opravujem, sudcov v aktivitách proti súčasnému vedeniu Najvyššieho súdu a kto teda istým spôsobom rozkladá aj sudcovský zbor. Ale, a to zdôrazňujem, dokazuje aj porušenie ústavnej zásady nezávislosti a nestrannosti sudcami, ktorí kolaborujú na politicky účelovom a neopodstatnenom návrhu prejednávanom práve v tomto čase, v čase prezidentských volieb. A to je už skutočne vážna vec volajúca po prešetrení informácií pána Lipšica, ktoré nám boli predostreté, opätovne zdôrazňujem, keďže ste tu neboli, pán poslanec, ktoré ste nám predostreli na ústavnoprávnom výbore a v neposlednom rade je to aj vec zrelá na vyvodenie dôsledkov proti politicky angažovaným sudcom v tejto veci.
Samotný podaný návrh poslancov signalizuje absenciu zmysluplnej agendy, ktorí pre to siahajú či zneužívajú síce právoplatné súdne rozhodnutie, ale ešte napadnuteľné dovolaním k svojej osobnej prezentácii. Navrhovatelia majú asi snahu svojím konaním nahradiť dovolací súd. Nie je to však len snaha za každú cenu v rámci volebnej kampane poukázať, že opäť strana SMER a jej nominant zlyhali a sú za to zodpovední? A čo bude inak potom, ak dovolací senát rozhodne v neprospech účastníka? Môže sa to možno zdôvodniť tak, očakávam, že to tak asi aj bude, že to preto takto ten senát rozhodol, že bol skutočne vyvinutý tlak verejnosti v boji proti korupcii. Ak senát rozhodne opačne, opätovne sa bude verejnosti predostierať, že preto, lebo išlo o smeráckeho politika a ako bolo aj na ústavnoprávnom výbore povedané, rozhodoval takto Harabinov senát.
Navrhovatelia uvádzajú, že minister spravodlivosti podaním dovolania v prospech právoplatne odsúdeného komunálneho politika vysiela dva neprijateľné signály. Prvým je signál orgánom činným v trestnom konaní a súdom, tu citujem: "Aj keď sa vám podarí odhaliť a odsúdiť skorumpovaného verejného činiteľa, aj tak vaše konanie môže vyjsť nazmar, vaše úsilie, vaša odvaha budú porazené.". Druhý signál vysiela minister spravodlivosti skorumpovaným politikom: "Ak budete na tej správnej lodi, nič sa vám nemôže stať, aj keď vašu korupciu odhalia a vás odsúdia, urobíme všetko preto, aby sme vás od pobytu za mrežami zachránili.".
Inak nerada bývam osobná, ale bohužiaľ, pán poslanec. Len chcem trošku poukázať na minulosť, kto to hovorí, kto chce vynášať tie súdy nad ministrom. Priznám sa, že som si s veľkým záujmom preštudovala aj spisový materiál, ktorý je v archíve ústavnoprávneho výboru, kde sa okrem iného prejednávalo, za akých okolností ste získali justičnú skúšku v čase, kedy ste pôsobili vo funkcii vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti. Opozičný politik, ktorý v pozícii ministra spravodlivosti čiže verejný činiteľ za peniaze daňových poplatníkov si dal spracovať prieskum k svojej osobe mladého politika Kresťanskodemokratického hnutia týkajúci sa jeho popularity. Podotýkam, že ministerstvo (reakcia navrhovateľa) za to zaplatilo 2,4 mil. slovenských korún.
A k tomuto už len taká nepodstatná poznámka. Ministerstvo spravodlivosti za čias pani poslankyne Žitňanskej napriek avizovanej snahe o transparentnosť a tvrdeniam, že všetky zmluvy zverejní na internete, sa asi vydalo opačným smerom, pokiaľ išlo o túto zmluvu, lebo krátko po svojom nástupe v septembri 2009 z webu presunulo alebo stiahlo množstvo dokumentov a medzi iným úplne zmizol aj tento známy prieskum popularity pána exministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Ministerstvo to následne zdôvodnilo aktualizáciou stránky. Nevysvetlilo však už ďalej, prečo sa prieskum nepresunul do sekcie, ale stiahol sa z webu úplne.
Navrhovatelia vytýkajú ministrovi, že ide o jeho subjektívny názor na vec premietnutý do dovolania, ktoré podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Vytýkajú mu okrem iného, že nemal k dispozícii celý spis. Preto sa pýtam, či páni poslanci mali celý spis k dispozícii, resp. akým spôsobom prišli ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú relevantné a nachádzajú sa v spise. Poviem len napríklad taký záznam zo systému ministerstva vnútra SIRENE, o ktorom ste veľmi podrobne hovorili, pán poslanec, na ústavnoprávnom výbore. Dá sa povedať, že poslanci a poslankyne, teda navrhovatelia nahrádzajú zákonný senát Najvyššieho súdu, ktorý jediný v danej veci môže povedať, či rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá zákonu, teda či je zákonné a spravodlivé. Takýto záver rozhodne neprináleží poslancom. Môžu síce mať, ako každý iný, subjektívny názor na rozhodnutie súdu, ale mali by rešpektovať zákonné právo a povinnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie, ak je toho názoru, že rozhodnutie, proti ktorému dovolanie podáva, trpí nedostatkami. Už samotné podanie návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti medializovaním dôvodov odvolávania, tým, že vraj neopodstatnene podal dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu možno vykladať aj ako určitú formu ovplyvňovania senátu, ktorý bude o veci rozhodovať.
Na záver sa pýtam predkladateľov návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti, odkedy sú sudcami Najvyššieho súdu, členmi jeho päťčlenného dovolacieho senátu? A keď nie sú, tak potom akým právom si osobujú právo, ktoré výlučne patrí dovolaciemu senátu Najvyššieho súdu, pokiaľ sa týka skutkových a právnych záverov v danej veci?
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
