Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za tie slová. Pravda je tá, že bolo by pekné, keby naozaj to, čo bolo uvedené, bolo tým rozhodujúcim kritériom. Avšak vieme, že akú úlohu v očiach tých, ktorí väčš..., tých, ktorí väčšinovo tu rozhodujú, akú úlohu Ústavný súd má pre nich hrať. Vidíme to aj podľa toho, kto už bol na Ústavný súd v minulosti touto partičkou nanominovaný a zmieňovaný prezidentom aj vymenovaný. A vidíme to aj podľa toho, že ako prebiehala voľba doteraz a akí všelijakí uchádzači boli nanominovaní do tohto procesu všelijakými pofidérnymi zástupcami týchto pochybných záujmov.
Takže je to ťažké pre nás, ktorí sa snažíme zo Slovenska urobiť právny štát, a bude to ešte veľmi ťažký boj a nie je úplne jednoznačné, že ako dopadne. Vieme však, že Ústavný súd môže zohrať dôležitú úlohu, a že či to bude úloha pozitívna alebo negatívna, to sa možnože rozhodne už aj pri dnešnej voľbe.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda pár slov k tejto už toľko opakovanej aj diskusii, aj, nakoniec aj voľbe. Keďže už toto absolvujeme piatykrát, je ťažké, je ťažké povedať niečo nové. Dovolím si preto najprv len zhrnúť niektoré argumenty, hlavne pokiaľ ide o to, či by voľba mala byť tajná alebo verejná. Už tu padla nejaká zmienka o tom, že by snáď voľba mohla byť alebo mala byť tajná. Myslím si, že je to scestné, a vieme, že kam nás tajná voľba doviedla.
Tvrdenie totiž, že tajná voľba je akosi viac demokratická, alebo dokonca výlučne demokratická, je nonsens, ktorý propagujú tí, ktorí chcú za kandidátov na sudcov Ústavného súdu zvoliť nehodné osoby, pravdepodobne terajších alebo budúcich komplicov v ich nekalej činnosti. A to všetko tak, aby sa tí, ktorí ich takto zvolia, nemuseli za svoju voľbu hanbiť.
Zamotávajú pritom títo proponenti tajnej voľby ľuďom hlavy výrokmi o tom, že tajná voľba je akosi viac demokratická, že je, že je to výdobytok demokracie, a tiež tu padol úplne nezmyselný argument o tom, že ak by nejaký budúci ústavný sudca vedel, kto zaňho hlasoval alebo nehlasoval, že by ho to mohlo pri jeho rozhodovaní akosi ovplyvniť. Toto je, samozrejme, čistý výmysel, pretože ak niekto nie je schopný sa povzniesť nad to, že ako niektorý poslanec vykonával svoj poslanecký mandát, tak potom na Ústavnom súde nemá čo robiť.
Predchádzajúce návrhy za kandidátov na sudcov ústavných súdov, Ústavného súdu, nás, nás učia, že je dôležité, kto ten-ktorý návrh predkladá. Tak napríklad by sme sa mali zaujímať o to, aký návrh urobila predsedníčka Súdnej rady, ktorá, vieme, v minulos..., že v minulosti navrhla za sudkyňu Ústavného súdu alebo za kandidátku na sudcu Ústavného súdu, navrhla Moniku Jankovskú. A to bez nejakého väčšieho povšimnutia médií proste jej to jednoducho prešlo. Takže by sme sa mohli možnože pozastaviť nad jej súčasným návrhom za kandidáta na ústavného sudcu.
Tentokrát sa jedná o sudcu, ktorý nielenže hlasoval za to, aby predsedom Najvyššieho súdu bol Harabin, a to už v situácii, kedy všetci dobre vedeli, že čo je Harabin zač. Ale potom sa síce nejak vykrúcal, že, že to bola chyba a že si myslel, že by malo byť viacej kandidátov, a také všelijaké, to a ono. Tiež aj tvrdil, že on s Harabinom nič nemá. No, to nevieme, Ale vieme, že keby sa Harabin nakoniec predsedom Ústavného súdu, predsedom Najvyššieho súdu stal, takže by z toho mal riadne výhody, pretože, ako vieme, Harabin si svojich ľudí dobre chráni.
Na tomto sudcovi je zaujímavá aj ešte jedna iná okolnosť, na ktorú sme boli ako poslanci v minulosti upozornení. Je to sudca, ktorý rozhodoval v rámci, v rámci prieskumu správneho konania vo veci výstavby vily nevesty bývalého prezidenta Gašparoviča, a v danom prípade sa jednalo naozaj a ja som ten rozsudok čítal, rozhodol takým spôsobom, ktorý je hrubo protiprávny a nespravodlivý. Išlo o situáciu, kedy si Gašparovičovci v rozpore s územným plánom postavili oveľa vyššiu vilu, ako dovoľoval územný plán, a konečné rozhodnutie správneho orgánu bolo nimi potom napadnuté najprv na Krajskom súde v Bratislave, tam, samozrejme, vieme, ako to dopadlo, a následne bolo toto rozhodnutie potvrdené senátom, ktorému predsedal dotyčný nádejný kandidát na ústavného sudcu.
V tomto rozhodnutí sa uznáva, že porušovateľ zákona, teda Gašparovičovci musia preukazovať, že ich porušenie nemá zásadné následky negatívne, ale napriek tomu, že nič také nepreukázali, umožnil im výhodu dobromyseľnosti a rozhodol v súlade alebo v rozpore so všetkým, čo je možno považovať za spravodlivé a čo je v súlade so zákonom, tak, že sa im pripisuje výhoda dobromyseľnosti a z toho plynúci nárok na právnu istotu. Ak sa takýto sudca hlási za sudcu Ústavného súdu, vieme presne, že čo by tam asi tak robil.
No a potom sú tu kandidáti, za ktorých nevyberane lobujú všelijaké osoby tým, že útočia na poslancov, ktorí majú výhrady, a potom sa takíto nevyberaní lobisti následne stávajú osoby, ktoré majú vplyv v Prezidentskom paláci, a teda dúfajú, že keď sa prekoná táto prekážka v parlamente, že už potom je to tam v tom Prezidentskom paláci vybavené. Takýchto tiež musíme odmietnuť.
Potom tu máme kandidátov takých, ktorí sa síce vedia veľmi pekne odprezentovať, hovoria také ľúbivé všelijaké frázy, ktoré sa nám páčia, nám, by som povedal, demokraticky zmýšľajúcim poslancom, ale potom sa zistí, že klamú o svojom, o svojej minulosti a že majú za sebou, dá sa povedať, nieže škralupy, ale majú sieť veľmi problematických profesionálnych rozhodnutí a tým pádom sú to ľudia, ktorí, samozrejme, sú vydierateľní a ktorí idú na ten Ústavný súd zase len na to, aby tam konali pre niekoho niečo.
Akosi zámerne nehovorím o pozitívne vnímaných uchádzačoch, pretože vieme, že aké je rozdelenie síl v tomto parlamente. Vieme, že keby sme sa my za niekoho príliš prihovárali, že táto korupčná koalícia ho odstrelí.
Ja si myslím, že každému, kto sa orientuje v práve a v právnických povolaniach, musí byť jasné, kto z týchto kandidátov je slušný a hodný toho, aby sa uchádzal o tento najvyšší post v právnických povolaniach. A to, že to niekomu nie je jasné, je len dôkazom toho, že tu nejde o právo, o spravodlivosť, ale tu ide o to, aby na tomto konečnom fóre právnickom ochraňovali tí, ktorí sa majú čoho báť.
Ďakujem.

Tak ja si myslím, že existuje podozrenie, že Slovenská národná strana sa cíti byť dotknutá tým, že Donald Trump pri svojich rozsiahlych zahraničnopolitických zámeroch nekonzultuje Slovenskú národnú stranu. A toto môže byť jadro problému. Je to na zváženie.
A tá ďalšia poznámka kolegu Pašku, myslím, že je v podobnej rovine. To, keď naznačuje, že Richard Sulík sa stretával s mafiánom, ktorý riadil členov ich mafiánskej koalície, pretože vieme veľmi dobre, že na rozdiel od komunikácie Kočnera s Richardom Sulíkom až orgány činné v trestnom konaní sa dozvedeli o tom, že kto koho riadi, že Kočner riadi ľudí, ktorých táto koalícia drží vo svojich úradoch. O stretnutiach s Richardom Sulíkom informoval Kočner sám a v tom je ten zásadný rozdiel. A navyše, a navyše Richard Sulík nič nezákonné nerobil, pretože keby náhodou robil, nemám najmenšiu pochybnosť o tom, že vaša polícia a váš generálny prokurátor a váš špeciálny prokurátor by už dávno konal. Čiže vy to tu len mlžíte a podobne ako pri odvolávaní sa na dôležitosť Donalda Trumpa v súvislosti s vašimi zásadnými legislatívnymi návrhmi poukazujete na Sulíka, keby ste mali poukazovať na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Súhlasím s tým, čo bolo povedané tu o, bohužiaľ, kolegovi Marčekovi. Avšak keďže SMER a celá táto vláda je organizovaná skupina, tak, samozrejme, majú aj určité rezervy. A tie rezervy, samozrejme, je tá banda okolo Kotlebu. Takže hrádza proti extrémizmu v podstate pre prípad, že by Marček bol príliš náročný, tak tú rezervu zabezpečuje, samozrejme, Kotleba a jeho banda, ktorá vždy hlasuje s touto vládou, keď to tá vláda potrebuje. Keď to nepotrebuje, tak, samozrejme, hlasuje proti nim. Takže to majú zabezpečené. Čiže tam je potrebná mierna korektúra.
A ešte by som, pán kolega Pčolinský, mal drobnú pripomienku k inak výbornému vystúpeniu, myslím si, že ste trochu príliš zhovievavý voči stranám SNS a hlavne MOST - HÍD. Pripomínam, že z Kočnerovej Threemy ešte všetky správy nemáme. Uvidíme, čo ešte sa dozvieme.
Ďakujem.

Neprekvapuje ma, kolega Ondrej Dostál, že sme zajedno vo všeličom aj v tomto, a to, v čom sme tu zajedno, je to, že odvolávaný premiér Peter Pellegrini je klamár. Klamár bol už v roku 2008 a za ten čas, za tých 11 rokov, sa z neho stal klamár par excellence, to je klamár taký, ktorému, bohužiaľ, verí veľmi veľa ľudí, nezáleží pritom na tom, čo hovorí, jednoducho mu veria. A to je určitá schopnosť, určité umenie, ktoré sa dá nacvičiť v prípade, že dotyčný má na to určitú psychologickú výbavu.
To, že taká výbava je nevyhnutnou súčasťou tej kriminálnej organizácie, ktorej on je členom, to, predpokladám, je každému inteligentnému človeku jasné.

Ďakujem pekne. Nadviazal by som na kolegu Grendela. Pán kolega Sopko, ten dôvod tej beztrestnosti tejto mafiánskej organizácie, ktorá nám tu vládne, priamo súvisí s tým, prečo pani Monika Jankovská nemohla byť odvolaná. Jej úlohou aj do budúcna je tú beztrestnosť zabezpečovať, a preto nemohla byť odvolaná, preto musel pán premiér vajatať úplne trápne. Pretože za normálnych okolností by sa jej jednoducho zbavil a povedal si, že nič s ňou nechce mať, pretože chce byť za pekného a voľby sú za rohom. Tak by to fungovalo za všetkých okolností, dokonca aj v tom type štátu, ktorý my sme. Ibaže pani Jankovská má plniť i do budúcna veľmi závažné úlohy, a preto bol problém ju označiť za niekoho, kto bol odvolaný z dôvodov, ktoré tu boli dôrazne a mnohokrát uvedené.
A ešte by som drobnú poznámku uviedol k tomu Bžánovi. Treba si uvedomiť, že tam nešlo len o to, že bola dohodnutá nejaká úplne až trápne a smiešne vysoká odmena, tam ide o to, že celý ten tzv. spor bol vyfabrikovaný, bol vymyslený len na to, aby sa tá odmena mohla vyplatiť. To si musíme uvedomiť. Kto sa zaujíma o hlbšie detaily tohto, prečo toto takto tvrdím, môže prísť za mnou, ja mu to rád vysvetlím.

Ďakujem pekne. V rýchlosti, je jedno, na pána Muňka, je jedno, ako je súdnictvo nastavené. Určite nebolo cieľom akejkoľvek koalície v tých časoch - a mne je to srdečne jedno, že kto tam bol - nastaviť súdnictvo tak, aby fungovalo, ako to dnes, ako toho sme dnes svedkom.
Podotýkam ešte na adresu pána Muňku, že keby SMER súhlasil s naším návrhom, tak aj v tej kauze, o ktorej hovoril, pokiaľ ide o Kočnera, tak by bol stíhateľný. Ale vy ste nechceli dovoliť, aby jeho milosť bola tiež zrušená. Takže to nám, prosím vás, nevyčítajte.
Pokiaľ ide o pána Podmanického. Tu sa obraciame na predsedu parlamentu, ktorý vždy sa snaží vytvárať dojem, že, že dekórum v parlamente je dôležité a že pravidlá sa majú dodržať, ale kľudne mu nevadilo, keď pán Podmanický vôbec nereagoval na môj príspevok. Krásne to vydržal, pretože, samozrejme, vieme, že k akej skupine pán predseda patrí. Veľmi mu to vyčítam.
Pokiaľ ide o pána Kvorku. No, keďže ja som chodil do právnickej školy a viem, že aká je definícia zločineckej skupiny, SMER jednoznačne tej definícii vyhovuje. Takže darmo vy hovoríte, nemá to žiaden reálny význam.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili, že sa nepriznala pani bývalá štátna tajomníčka. Jedna z prvých vecí, ktorú, ktorú vás naučia na trestnom práve, je to, že pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Poviem niekoľko vecí, ktoré, si myslím, že sú zaujímavé z hľadiska toho, čo už väčší odborníci ako ja tu zmienili v oblasti politického marketingu.
Mne sa zdá, ako politický pozorovateľ, ktorý síce nie je odborník, ale ako amatér sa touto problematikou zaoberá už veľmi dlho, dlhšie ako niektorí odborníci, mne sa zdá, že pán premiér koná nelogicky. Totižto bolo by veľmi politicky jednoduché, jednoducho sa od pani bývalej štátnej tajomníčky politicky odstrihnúť a povedať, viete čo, hoci som pôvodne váhal, uznávam, že to bola tak trochu chyba, teraz je to pravda, mal som ju odvolať, pretože to všetko, čo sa tam valí, ja som si to tak až nejak neskôr uvedomil, mal som ju odvolať a proste na tieto veci naozaj nie je ospravedlnenie napriek tomu, že nebolo ešte trestne odstíhaná, ale je tam dosť toho nato, že proste taká osoba nemôže byť predsa dvojka na ministerstve spravodlivosti. Mal som ju odvolať a uznávam, že je to chyba.
Prečo toto nespravil? Veď to by bolo politicky úplne perfektné. No ja vám poviem, že prečo to nespravil. Jednoducho strana SMER s Monikou Jankovskou ráta ešte stále ako s kádrovou rezervou. A tá kádrová rezerva nemusí nevyhnutne byť tu v týchto laviciach po budúcich voľbách, ale potrebujú ju niekde inde. Keď sa im nepodarilo dostať ju do Súdnej rady a, samozrejme, následne za predsedníčku Súdnej rady, tak to skúšali prostredníctvom návrhu predsedníčky Súdnej rady na Ústavný súd. Keď to nevyšlo s tým, kde bola doteraz, že v podstate dávala pozor na ministra Gála, ktorý mimochodom nemá toľko chlapskej odvahy, aby sa tu ukázal vôbec, tak teraz s ňou počítajú na flek, ktorý je možná vôbec najdôležitejší z tých všetkých, ktoré pre Moniku Jankovskú prichádzajú v úvahu.
Budúci rok končí mandát predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Toto je podľa odborníkov najdôležitejší súd na Slovensku. Ten rozhoduje všetky centrálne kauzy pre túto vládu. Navyše na tomto súde sa v minulosti odohrali beštiálne veci, pokiaľ ide o krytie korupcie, pokiaľ ide o vyrábanie mafistických káuz, a na post predsedu tohto súdu sa musí dostať tým pádom jedna maximálne spoľahlivá osoba z pohľadu potrieb mafie.
Ergo nie je pre mafiu prijateľné, aby bola Monika Jankovská politicky alebo morálne odstrihnutá, pretože sa s ňou počíta do ďalšej významnej funkcie. A toto je ten dôvod, prečo dokonca taký perfektný politický hráč, ako je premiér Pellegrini, ktorý napriek tomu, že je dôležitým hráčom v kriminálnej organizácii SMER, vie, že len odtiaľ potiaľ, že si musí udržať nejaké dekórum, jednoducho napriek tomu, že vie, že by túto osobu bolo asi lepšie od seba odstrihnúť, tak nemá tú možnosť, pretože Moniku Jankovskú jednoducho potrebujú na ďalšie aktivity, ktoré už teraz vedia, že budú potrebné na Krajskom súde v Bratislave.
Pokiaľ ide o to, že sa pán premiér vyhovára na to, že on nemá žiadne informácie a že predsa to vôbec nie je isté, že je to tak, ako to naznačuje už prebiehajúce trestné stíhanie v súvislosti, s ktorým bol telefón pani Moniky Jankovskej vydaný, samozrejme, to je ďalšia hrubá lož. Predseda vlády má prístup k informáciám od Slovenskej informačnej služby v rozsahu, ktorý je potrebný pre jeho aktivity. Je úplne jasné, že Slovenská informačná služba má informácie o tom, aké je prepojenie Moniky Jankovskej s kriminálnymi elementami, a je nepochybné, že pán minister, pán predseda vlády tieto informácie má dostupné. Keby chcel, tak by ich nepochybne mal.
Taktiež pán predseda vlády si vie veľmi dobre skalkulovať, keby mal takú potrebu, ale on tú potrebu nemá, pretože on vie, že Monika Jankovská je jedna z nich, je to jeho kolegyňa, je to jeho súpútnička na ceste zločinom, keby ale chcel, tak by si ale ľahko vypočítal, o čo išlo v tých esemeskách alebo o čo asi tak mohlo ísť v tých esemeskách pána Kočnera s pani Jankovskou. Aj keď by hneď povedali, že sú fiktívne alebo že to je len dohad, že čo tam asi mohlo byť. Tú kalkuláciu toho, o čo tam išlo, si môže ľahko domyslieť pán predseda vlády z nasledujúceho.
Kočner podal niekoľko, myslím päť, zmenkových žalôb na obrovské sumy. Niekto si možnože myslí, že Kočner má akože neobmedzené množstvo voľných prostriedkov na to, aby robil žaloby, podával žaloby, ktoré sú zjavne neúspešné a platil z toho príslušné nielen súdne poplatky, ale aj náklady na, na právnikov. Náklady na právnikov nielen svojich, ale aj protistrany, podotýkam, pretože pri tak obrovských sumách, o aké sa tu jedná, tie, tie trovy sú obrovské. Nielen súdne poplatky, ale aj náhrada trov právneho zastúpenia. To sú, tu hovoríme o státisícoch.
Kočner nemá toľko voľných prostriedkov, aby mohol riskovať, aby aj keby to bolo len tzv. fifty-fifty, že buď, alebo uvidíme, čo, samozrejme, nie je tak, pretože, pretože v reále tá šanca mohla byť tak 10 %, že by bol úspešný. On nemá toľko prostriedkov, že aby mohol takéto peniaze financovať len tak, aby ich mohol riskovať, státisíce.
To znamená, že si to nejako musel zariadiť. Jediné spojivo medzi žalobami a tými súdmi a tými, tými sudkyňami, ktoré to, tie žaloby, rozhodovali, a podotýkam, v jeho prospech napriek tomu, že je to právnicky na hlavu postavené, jediné spojivo medzi tým je Monika Jankovská. Túto skutočnosť...
Pán predseda, ja obvykle toto nerobím, dúfam, že uznáte, ale dodržujme dekórum. Čo na to?
Jediné spojivo, ktoré je medzi týmito žalobami, medzi 1 : 100 rizikom, že ktoré, ktoré, na ktoré vsadil státisíce eur Kočner, je Monika Jankovská. A toto pán premiér nepochybne, nepochybne vedel a musel vedieť, keď už nie z informácií SIS, tak z jednoduchej kalkulácie celého problému. Takže v skutočnosti je to inak. Nie je to tak, ako pán premiér hovoril, že on nemohol mať a nemá informácie. Nie. To je tak, že, krucinál, Monike Jankovskej zase nevyšiel nejaký kšeft, zamotala sa do nejakého prúseru s Kočnerom, čo teraz s tým? Takto to je.
Čo teraz s ňou? Keď ju pustíme k vode, bude to akože náš prúser, že, že sa pod to podpíšeme, nemôžme ju už použiť potom v budúcnosti na niečo, musíme ju nejako podržať. Navyše ona na nás vie všelijaké veci, čiže musíme ju držať nielen preto, že ju nechceme pustiť, lebo ju potrebujeme v budúcnosti na niečo, ale nemôžeme ju pustiť ani kvôli tomu, že ona na nás vie niečo.
Čiže toto je tá mentálna niť, ktorá bránila tomu, aby strana SMER pustila svoju dlhoročnú členku, členku kriminálnej organizácie SMER k vode.
A nebudeme si nič hovoriť iné len to, čo je pravda. Pán premiér môže uhladene klamať, koľko chce. My vieme, že on je špičkový klamár. Vieme, že keď povie klamstvo, že sa ani nezačervená pri tom, že to vie urobiť tak, že masy mu veria. To je jedno. Toto je realita a tí, ktorí vedia rozmýšľať o tom, čo sa tu deje, tak musia akceptovať, že takto to v skutočnosti je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel urobiť, Natália, jednu korektúru v tvojej reči, keď si v závere povedala, že pán premiér by mal akosi precitnúť a uznať, že to, čo mu tu my hovoríme, je dostatočné na to, aby sám odstúpil.
To proste nie je možné. On proste je pevným, jasným členom tejto zločineckej skupiny a ako taký nemôže nijako precitnúť. Niečo také, ako vieme v tomto type organizácií, nie je prípustné.

Pán premiér nám tu predviedol jedno špičkové klamárske vystúpenie. Rozumejme tomu, prečo je premiér, rozumieme, prečo je taký úspešný. Je to klamár par excellence. A to je niečo, pred čím všetci musíme skloniť hlavy, zdraviť ho, naozaj toto nie je žiadna maličkosť.
Pán premiér miesto toho, aby sa venoval podstate veci, to znamená, či je oprávnené to, aby bol odvolaný, a že či Monika Jankovská, v podstate členka jeho vlády, či bola na mieste, či to bolo správne, aby bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. A že či je to naozaj pravda, že odobratie telefónu je súčasťou trestného stíhania, a teda ako taká je podozrivá, a že či v slušných krajinách, v takých krajinách, ako pán premiér sa nám snaží nahovoriť, že aj Slovensko je jednou z nich, že či by mohla čo i len hodinu zostať po takomto úkone trestného stíhania, či by mohla zostať na ministerstve spravodlivosti.
Celé vystúpenie pána premiéra bolo odpútavanie pozornosti, útoky, osobné útoky na svojich oponentov, ktorí nemajú možnosť s tým nič robiť, pretože sú v opozícii. Bola to jedna strašne veľká hanba.