Videokanál poslanca

Ďakujem pekne pani kolegyni Žitňanskej. So všetkým sa dá súhlasiť, pochopiteľne, len tam chýba tá koncovka. No a čo s tým, že Súdna rada by mala konať nejak inak? Kto o tom rozhodne, že čo by mala konať a ako by mali jednotlivci v nej konať? No nikto, pretože Súdna rada je nedotknuteľná. A súhlasím s tým, že existujú nástroje na to, ako aj napriek tomu, že títo sudcovia, ktorí sú aj členmi Súdnej rady, nesmú mať previerku bezpečnostnú, že ak by existovali iné orgány, aby fungovali iné orgány, ktoré ich trestnou činnosťou sa by naozaj zaoberali, tak naozaj by sme mohli nejaké výsledky dosiahnuť.
Vychádzajúc z textu, ktorý uvádza rozhodnutie Ústavného súdu o zákaze previerok, zrušení previerok sudcov, je jasné, že Ústavný súd nás nabáda na to, aby sme použili všetky prostriedky na to, aby boli zlí, amorálni a kriminálni sudcovia vykorenení. A to aj ak sú členovia Súdnej rady. A treba ísť na to, lebo je jasné, že celé je to o tom, že kriminálny živel sa dostal do úplne všetkých orgánov tohto štátu a bolo by úplne nelogické, aby Súdna rada bola z tohto akosi vyňatá. Predsa vychádzame z toho, že ak je nejaký kriminálnik vo vláde alebo v parlamente, tak prečo by nebol v Súdnej rade.

Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu, čo uviedol kolega Ondro Dostál, že by nás podľa mňa všetkých veľmi zaujímalo, s akými návrhmi príde vládna moc, pokiaľ ide o spriechodnenie tých disciplinárnych konaní, môžme si potom takpovediac porovnať noty.
A pokiaľ ide o tú otázku, ktorá mi tu bola položená, je to pravda, že tento návrh som nekonzultoval so žiadnymi sudcami, ale tento návrh som konzultoval s poznatkami o tom, že či niekde v nejakej európskej krajine takýto predpis o zákaze zverejňovania tváre sudcu existuje. Ja som žiaden taký nenašiel. Tak keď mi niekto, ako som uviedol, keď mi niekto taký predpis ukáže niekde v Rakúsku alebo v Nemecku, alebo v Čechách, tak potom sa môžme o tom baviť. Toto je jeden harabinovský idiotský výmysel, ktorý má len a len korupčné pozadie.

Ďakujem pekne za slovo. K samotnému zákonu alebo k návrhu zákona sa, som sa už vyjadril aj na výbore, v pléne a možno sa ešte vyjadrím, ak bude na to vhodná príležitosť, sa ešte prihlásim, ale teraz by som sa chcel zaoberať pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k tomuto návrhu zákona spolu s Ondrejom Dostálom predkladám.
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá žiadnu oporu v ničom, je to, je to kapric z dôb mečiarizmu (reakcia z pléna) a uvedomujeme si až teraz, že čo tento šialený predpis má za dôsledok. To je to, že sudcovia sa cítia nielen slobodní v tom, ako rozhodovať protiprávne, ale ešte sú aj komfortní v tom, že aj spoločensky nebudú za to niesť žiadnu ujmu.
Základný princíp fungovania všetkých mocí štátu je to, že sa táto moc vykonáva verejne, ak sa nejedná o vec, ktorá je tajná, a to, samozrejme, platí aj pre súdy. Je jasné že súdy z ústavy konajú verejne, a teda nič nesmie brániť tomu, aby v dobe takej proliferácie dát, ako zažívame, aby aj tvár sudcu ako predstaviteľa štátnej moci mohla byť zverejňovaná. Ak mi niekto, kto; už som zachytil nejaké poznámky, že sa jedná o nejaký populistický návrh; ak mi niekto ukáže európsku krajinu, ktorá obdobne má takýto zákaz zverejňovania fotografie tváre sudcu, tak potom sa môžme o tom baviť, ale ja si myslím, že vo všetkých európskych krajinách sa nejedná o žiaden populizmus, ale sa jedná o to, že verejná moc je vykonávaná verejne.
Druhý pozmeňujúci návrh je trochu zložitejší a treba k nemu povedať, že vo svetle toho, ako sa dozvedáme alebo dozvedáte o tom, ako fungujú naše súdy, pretože ja o tom, ako fungujú naše súdy, hovorím desať rokov verejne. A tak sa javí, že je naozaj veľmi potrebné zmeniť niektoré pravidlá tak, aby súdy a vykonávanie súdnej moci bolo oveľa viacej zodpovedné k suverénovi, teda ľudu. Ľud sa vyjadruje prostredníctvom parlamentu, a tak teda tá zodpovednosť padá predovšetkým na parlament.
Vo všeobecnosti by som povedal, že uvidíme, ako sa koalícia, ako sa vláda postaví k týmto návrhom, či sa naozaj zakuklí a bude sa tváriť, že nemá o týchto veciach význam hovoriť. My tento návrh, ak sa ho nepodarí presadiť ako pozmeňujúci návrh, predložíme na najbližšej schôdzi a budeme o ňom ďalej debatovať, no a potom, samozrejme, už zakrátko nato, veríme, že ho predložíme ako návrh zákona, ktorý aj prejde. Myslím si, že by bolo logické prinajmenšom o týchto návrhoch debatovať, lebo sú urobené nie ako nejaké, ako to bolo naznačované, nejaké populistické ťahy na to, aby sme si zvýšili preferencie alebo niečo podobné, ale je to dôsledok aj širších debát a je to aj dôsledok toho, že samotní sudcovia sa, slušní sudcovia, sa cítia veľmi dotknutí tým, čo teraz vychádza na povrch.
My, čo sme o situácii v súdnictve vedeli skôr, ako bola uverejnená Kočnerova Threema, dlhodobo pripravujeme úpravy legislatívy s cieľom zvrátiť únos štátu tými, ktorí sa dokážu na súdoch orientovať, ktorí si dokážu vybaviť rozsudky, ktorí nechcú, aby sudcovia niesli zodpovednosť za svoje konanie. A nielen to. Sú, samozrejme, aj medzi sudcami nesporne slušní a talentovaní ľudia, ktorých sa dotýka to, že ich postavenie je kompromitované ľuďmi, ktorí ovládajú našu Súdnu radu, ktorí sú vo vedení súdov a komunikujú so zločincami. Práve na podporu takýchto ľudí sa spoliehame, teda tých slušných ľudí, slušných sudcov, pri predkladaní našich návrhov na zmenu zákona o sudcoch a prísediacich, tak aby tie excesy, o ktorých sme viacerí dávno vedeli, ale o ktorých sa verejnosť dozvedela len nedávno, boli čo najviac eliminované.
Treba si povedať, čo spôsobuje najväčšie problémy slovenského súdnictva. Často sa označujú, označuje za hlavný problém prieťahy. To sú vyjadrenia, samozrejme, tých, ktorí veci buďto nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Prieťahy v konaní totižto sú dôsledok, nie sú príčinou zlého stavu súdnictva. Príčinou je nastavenie súdnictva Harabinom ako štátnej moci, ktorá je oprávnená rozhodovať akokoľvek a kedykoľvek si to niekto povie, že to tak má byť. Podobne ako tento, ako Harabin, tento nevšedný klamár, teraz hovorí, že stav našich súdov bude naprávať po tom, čo sa dostane do tohto parlamentu, tak aj si postupnými krokmi v minulosti zariadil, aby fungovanie a rozhodovanie súdov bolo klamárske, k prospechu mocnej menšiny, ktorá ovláda Slovensko. Teda tá menšina ovláda Slovensko bez akýchkoľvek mantinelov, bez ohľadu na právo, judikatúru, spravodlivosť a slušnosť. Dôvod takého systému vymysleného Harabinom bolo predovšetkým dosiahnutie stavu, kedy sudca smie rozhodovať akokoľvek, a to beztrestne, a teda aj korupčne.
Ochrana proti stíhaniu korupcie sudcov im bola pôvodne zabezpečená aj trestnou imunitou. Po roku 2014, kedy bola imunita vďaka ústavnému zákonu navrhnutému KDH zrušená. Je treba povedať, že k tomu došlo až v roku 2014, až po tom, čo si tá menšina, ktorá ovláda tento štát, myslela, že už dostatočne má v područí súdy, prokuratúru a políciu na to, aby trestnoprávnu imunitu sudcov nepotrebovala. Po tom, že prakticky žiaden sudca ani nebol nikdy za svoje rozhodovanie ani v podstate za nič nikdy stíhaný, ani disciplinárne, ani trestnoprávne, to už vôbec, o tom nie je treba asi hovoriť, to je každému jasné. A nie je to žiadna náhoda, je to systém.
Dôsledkom toho sú rozhodnutia súdov, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva. Dôsledkom toho sú judikáty Najvyššieho súdu, ktoré nedávajú žiaden zmysel alebo ktoré vôbec nie sú alebo keď sú, tak sú také, že ich Ústavný súd musí meniť. A dôsledkom toho je aj prijímanie na súdy sudcov, ktorí sú nehodní toho, aby boli sudcami, a ktorí sa na tie súdy dostávajú preto, aby tam robili korupciu a sú z pohľadu všelijakých Jankovských a rôznych predsedov bratislavských súdov výhodné, že sa tam dostávajú sudcovia nie čestní a odborne zdatní, ale hlavne skorumpovaní a skorumpovateľní. Preto sa dejú také veci, že sa na súdy prijímajú všelijaké Maruniakové na základe intervencií štátnej tajomníčky Jankovskej, lebo však síce je to hlupaňa, ale o to lepšie aspoň plní rozkazy. Alebo sa dejú také veci, že predseda súdu organizuje podpisy všetkých sudcov svojho súdu na podanie nezmyselného trestného oznámenia za to, že niekto povie, že má pochybnosť o tom, ako sú prideľované veci na jeho súde. Potom sa neskôr zistí, že tie veci vyvolali veľmi oprávnenú pochybnosť. Alebo tu máme prípady, kedy nejaká sudkyňa, ktorá je kamarátka s niekým, kto ju navrhne za disciplinárnu sudkyňu, potom žaluje na súde, ktorý je jej podriadený, a vec rozhodne sudkyňa, o ktorej rozsudkoch ona rozhoduje na krajskom súde a tá rozhodne, že poslanec v parlamente nemá právo hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Takýchto my máme, máme sudcov. A dôvod toho je aj to, že máme primárne legislatívu nastavenú tak, ako ju nastavil Harabin, a nikto sa neobťažoval s tým nič robiť.
Preto prinášame tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré možno nie sú celkom jednoduché, ale my sme sa snažili to riešiť tým, že sme už pred viac ako týždňom na ústavnoprávnom výbore naniesli tieto texty a dúfame, že aj koalícia mala možnosť si ich osvojiť. Verím teda, že na to bolo dosť času pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o stav súdnictva a chcú s ním niečo robiť. Je jasné, že postavenie súdov a súdnictva je upravené v ústave, preto sme paralelne s týmto navrhli aj zmenu ústavy prostredníctvom návrhu ústavného zákona, ktorý už v parlamente prebehol. Ten pozmeňovací návrh predložil kolega Dostál a ja teraz predkladám tento návrh. Zhrniem základné myšlienky tohto pozmeňujúceho návrhu.
Prvá myšlienka je, že sa ruší harabinovský dvojkolový systém disciplinárnych konaní. Všetci vieme, že disciplinárne konania jednoducho nefungujú. Nikto sa nezamýšľal, že prečo tomu tak je. Tak si myslíme, že okrem toho, že, samozrejme, existuje falošná lojalita v rámci, v rámci súdnictva a tiež preto, že táto vládna garnitúra, ktorá tu je dvanásť rokov, si dosadzuje systematicky za disciplinárnych sudcov grázlov, ktorí potom tam robia tú robotu, podobne ako bola istá sudkyňa, ktorá teraz žaluje mňa za to, že som sa o jej nominácii vyjadril veľmi nelichotivo. Tak tá sa tiež tam mala dostať a to, že tá jej nominácia bola naozaj nehoráznosť, to ona následne, samozrejme, potvrdila. Takže dôsledok toho, že sa takto nominuje do disciplinárnych súdov, že tu máme jednu vládnu garnitúru dvanásť rokov alebo trinásť a tá systematicky dosadzuje grázlov na disciplinárne senáty, tak je jasné, že ako potom tie senáty fungujú.
Ale aj technicky je treba urobiť úpravy. A tá technická úprava, ktorú my navrhujeme, spočíva v tom, že disciplinárne konania budú jednokolové a že opravný prostriedok proti tomu bude len na Ústavný súd, ktorý bude finálne rozhodovať. A to plenárne tak, aby to naozaj bolo finálne. A Ústavný súd bude rozhodovať aj o nečinnosti disciplinárnych senátov. Čiže k tomu, k tomu uvádzam na okraj, že v dôsledku toho je potrebné, a to aj navrhujeme, zmeniť aj zákon o Ústavnom súde.
Ďalší, ďalšia oblasť, ktorú navrhujeme upraviť týmto pozmeňovacím návrhom, je, je v podstate urýchlenie toho, ako sudca pri splnení podmienok odchádza zo svojej funkcie. Nechceme, aby naďalej Súdna rada mohla bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojvoľne v podstate rozhodovať tak či onak o tom, že či predloží sudcu za všetkých možných okolností s výnimkou jednej prezidentovi na to, aby sudcu odvolával z funkcie. A tá jedna výnimka je, myslím tá, že ak sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Skoro najzásadnejšou navrhovanou zmenou je tá, ktorá ruší, a to sme riešili, to sme riešili v našom návrhu na zmenu ústavy, ale podľa mňa veľmi to stojí za to, aby to bolo tu spomenuté, ktorá ruší článok alebo ods. 4 čl. 148 ústavy, a verím, že to aj zmení celú mentalitu, ak sa to podarí, celú mentalitu súdnictva.
To je ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu nie je možné za jeho rozhodovanie stíhať. Toto je zverstvo, ktoré nemá obdoby. A sudcovia si na to tak strašne zvykli, že dôsledok je ten, že sa cítia úplne neohrození v tom, že môžu rozhodovať ako, ako chcú. Úplne aktuálny príklad sme si mali možnosť prečítať včera, kde sudca Sklenka, bývalý podpredseda súdu, sa vyjadroval Kočnerovi o tom, ako nie je žiaden problém protiprávne vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie alebo protiprávne neuznať advokátovi plnú moc a tým pádom rozhodnúť rozsudok. A vyjadril sa v tom zmysle, že no čo, čo je na tom. Ja som tiež tak rozhodoval. Však ona tiež tak mohla rozhodnúť. Teraz debatovali o tom, ako nejaká Kočnerova sudkyňa mala rozhodovať, jednalo sa o sudkyňu Repákovú. Tak sudca Sklenka, tento, tento harabinovský etalón sudcovského intelektuála, sa vyjadril, že no čo je na tom. A ja tiež som rozhodol, že to bolo, že to bolo protiprávne, no čo je na tom. Si môžem rozhodovať, ako chcem.
Je neprípustné, aby sudca mohol rozhodovať, ako chce, a aby, aby nebol za to postihnuteľný. Je samozrejmé, že ak si sudca svoje rozhodnutie zdôvodní, že môže mať iný názor na vec ako napríklad iný súd, jeho nadriadený súd alebo podobne, to je iná, úplne iná vec. Ale ak sudca rozhoduje tak, že si svoje rozhodnutie nie je schopný zdôvodniť, že jeho rozhodnutie nemá žiadnu logiku, musíme vychádzať z toho, že sa jedná o porušenie práva a za to porušenie musia prísť dôsledky.
Ako som uviedol, v súvislosti s týmto návrhom meníme aj zákon o Ústavnom súde. Vec, ktorá stojí za vypichnutie, je to, že meníme na reálne tie podmienky, ktoré súvisia so zahájením, so začatím disciplinárneho konania tých funkcionárov, ktorí majú privilegované postavenie, to znamená predseda a podpredseda Najvyššieho súdu a generálny prokurátor. Je totiž nelogické, aby napríklad generálny prokurátor mohol byť odvolaný len prostou väčšinou v parlamente, ale nemôže proti nemu byť zahájené disciplinárne konanie inak ako dvojtretinovou väčšinou. My teda na všetky tieto prípady navrhujeme, aby postačovala jedna pätina parlamentu a poprípade pätnásť, 15 poslancov, teda vo všetkých, vo všetkých prípadoch.
Aby sa nezabudlo na to hlavné, tak prečítam môj pozmeňujúci návrh č. 1. Je to teda pozmeňujúci návrh poslanca, poslancov Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia."."
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
1. V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 22 odsek 3 znie:
"(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky nemá odkladný účinok."
2. V § 22 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia má odkladný účinok."
3. V § 41 ods. 2 písm. b) sa slová "disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu" nahrádzajú slovami "ktorým bol sudca"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 9 ktoré znejú:
"2. V § 78 a § 84 sa slová "disciplinárneho senátu" nahrádzajú slovami "v disciplinárnom konaní"."
3. V § 119 odsek 2 znie:
"(2) Disciplinárny senát je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca."
4. V § 119c ods. 1 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov".
5. V § 119c ods. 2 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
6. V § 119c sa vypúšťa odsek 3.
7. V § 119d ods. 1 sa vypúšťajú slová "a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa".
8. V § 119d sa vypúšťajú odseky 5 a 7. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9. § 131 vrátane nadpisu znie:
"§ 131
Opravný prostriedok
(1) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Poznámka pod čiarou 28d).
(2) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 1, nenadobúda rozhodnutie disciplinárneho senátu právoplatnosť, kým o opravnom prostriedku nebolo právoplatne rozhodnuté."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 3 znie:
"3. Za § 151zc sa vkladá § 151zd, ktorý znie:
"§ 151zd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Odvolacie disciplinárne senáty sa uplynutím 31. decembra 2019 zrušujú; tým nie je dotknuté ich oprávnenie konať podľa tohto paragrafu.
(3) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých odvolací disciplinárny senát nerozhodol do 31. decembra 2019, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
(4) Predsedovia odvolacích disciplinárnych senátov najneskôr do 15. januára 2020 postúpia spisy v konaniach uvedených v odseku 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
(5) V prípadoch neuvedených v odseku 2 vykoná odvolací disciplinárny senát všetky úkony potrebné na ukončenie konania o odvolaní podľa doterajších predpisov.
(6) Ak k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019 plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vydanému pred 1. januárom 2020, nemožno ho po 31. decembri 2019 napadnúť odvolaním, ale len opravným prostriedkom na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise. Lehota na podanie opravného prostriedku v týchto prípadoch plynie znova od 1. januára 2020."
4. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "ods. 2 až 7" nahrádzajú slovami "ods. 2 až 8".
2. V § 27 ods. 3 sa slová "najmenej tri pätiny poslancov Národnej rady" nahrádzajú slovami "prezident alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady".
3. § 42 ods. 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) opravný prostriedok proti nečinnosti alebo rozhodnutiu disciplinárneho senátu pre sudcov podľa čl. 129 ods. 8 ústavy."
4. § 221 znie:
"§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 2 ústavy proti predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi môžu podať
a) prezident,
b) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
d) predseda Súdnej rady,
e) verejný ochranca práv."
5. V dvadsiatej hlave piatej časti sa za prvý diel vkladá nový diel a § 225a až 225e, ktoré vrátane nadpisu druhého dielu znejú:
"Druhý diel
Opravný prostriedok proti nečinnosti a rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225a
Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu
(1) Ak je predpoklad, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi došlo k prieťahom, môže ten, kto podal disciplinárny návrh, ako aj sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, podať Ústavnému súdu opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu.
(2) Opravný prostriedok proti odseku 1 možno podať, len pokiaľ sa disciplinárne konanie ešte neskončilo a len ak ten, kto ho podáva, najskôr podal predsedovi disciplinárneho senátu upozornenie na prieťahy a od jeho podania uplynuli aspoň dva mesiace.
(3) K opravnému prostriedku proti nečinnosti treba pripojiť dôkaz o podaní upozornenia podľa odseku 2.
(4) Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva, ale sa bezodkladne doručí jeho predsedovi. Predseda disciplinárneho senátu bezodkladne, najneskôr do piatich dní, predloží Ústavnému súdu spisy disciplinárneho konania so svojím stanoviskom.
(5) Ústavný súd rozhodne o opravnom prostriedku proti nečinnosti bezodkladne uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd opravný prostriedok proti nečinnosti odmietne, ak sú tu dôvody uvedené v § 56 ods. 2. Ak také dôvody nie sú a Ústavný súd zistí, že opravný prostriedok je opodstatnený, určí disciplinárnemu senátu lehotu na vykonanie úkonov, prípadne rozhodnutie vo veci; inak opravnému prostriedku nevyhovie.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225b
(1) Opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní pre sudcov o
a) návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,
b) zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu,
c) zastavení disciplinárneho konania,
d) disciplinárnom previnení.
(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa odseku 1 môže podať
a) ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi alebo návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, a to len v neprospech sudcu,
b) sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, len vo svoj prospech,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, generálny prokurátor a verejný ochranca práv, ak nie sú navrhovateľom podľa písmena a), a to tak v prospech, ako aj v neprospech sudcu.
§225c
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) možno podať do troch dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. d) možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Osobám uvedeným v § 225b ods. 2 písm. c) plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Tieto osoby musia v opravnom prostriedku zreteľne uviesť, či ho podávajú v prospech alebo neprospech sudcu, ak tak neurobia, platí, že je podaný len v prospech sudcu.
(3) Účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je ten, kto opravný prostriedok podal, a osoby uvedené v § 225b ods. 2 písm. a) a b), a to aj ak ho nepodali; účastníkom konania nie je disciplinárny senát.
§ 225d
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva.
(2) Ústavný súd doručí opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ostatným účastníkom konania a vyzve ich na vyjadrenie k nemu v lehote, ktorú určí. Vyjadrenia doručí na vedomie tomu, kto opravný prostriedok podal.
(3) Ústavný súd vyžiada spisy disciplinárneho senátu, ktorý je povinný ich bezodkladne predložiť. Ak je to potrebné, Ústavný súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie o opravnom prostriedku v súlade s § 60.
(4) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) uznesením bez ústneho pojednávania. V prípadoch § 225b ods. 1 písm. a) a b) rozhodne bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca od jeho podania.
(5) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) rozhoduje Ústavný súd
a) po verejnom ústnom pojednávaní v prípadoch, v ktorých podľa Trestného poriadku odvolací súd rozhoduje o odvolaní po verejnom zasadnutí, inak môže rozhodnúť aj bez ústneho pojednávania,
b) nálezom, ak opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vyhovuje alebo nevyhovuje; inak rozhoduje uznesením.
(6) Ak Ústavný súd vyhovie opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, môže toto rozhodnutie zmeniť a sám rozhodnúť tak, ako mal rozhodnúť disciplinárny senát, alebo ho zrušiť a prikázať disciplinárnemu senátu, aby vo veci znova rozhodol.
§ 225e
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnom konaní proti sudcom, a to vrátane tých častí Trestného poriadku, ktoré sa majú použiť podľa tohto osobitného predpisu.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o konaní o sťažnosti proti uzneseniu súdu a na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o odvolacom konaní.
(3) Ak Ústavný súd zmení rozhodnutie disciplinárneho senátu, má jeho rozhodnutie tie isté účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát.
Doterajší druhý diel dvadsiatej hlavy sa označuje ako tretí diel.
6. Za § 250 sa vkladá § 250a, ktorý znie:
"§ 250a
Prechodné ustanovenia účinné k úpravám od 1. januára 2020
(1) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých nerozhodol do 31. decembra 2019 odvolací disciplinárny senát, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 225b).
(2) V konaniach podľa odseku 1 platí:
a) odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa považuje za opravný prostriedok podľa § 225b, pričom jeho prípustnosť a včasnosť sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jeho podania,
b) konanie o opravnom prostriedku sa považuje za začaté dňom začatia konania o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu,
c) úkony vykonané odvolacím disciplinárnym senátom pred 1. januárom 2020 v súlade s predpismi účinnými pred týmto dňom sa posudzujú tak, ako keby boli vykonané Ústavným súdom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a nie je potrebné ich opakovať len preto, že sa zmenilo zloženie orgánu, ktorý o odvolaní rozhoduje; ak však tento zákon ustanovuje, že o opravnom prostriedku môže rozhodnúť len po verejnom ústnom pojednávaní, nepostačuje, že verejné pojednávanie vykonal odvolací disciplinárny senát podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Som prečítal naše dva pozmeňujúce návrhy, prosím snemovňu, aby ich podporila. Ak sa tak nestane, bude to tiež vizitka tých, ktorí tento návrh nepodporujú. Ubezpečujem vás, že aj keď sa možno je ťažké v tom orientovať, že tie návrhy boli primerane zvážené a že neboli vytvorené žiadnou, žiadnou náhodou alebo, alebo ako nejaké populistické návrhy. Preto vás ešte raz prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ak sa tak nestane, tak ich budeme predkladať znova ako samostatné legislatívne návrhy na budúcej schôdzi alebo niekedy neskôr.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel v prvom rade poprosiť ctených kolegov v Národnej rade, aby podporili tento náš pozmeňovací návrh a tým vyjadrili svoj odpor k tomu, čo sa dozvedáme z rôznych kanálov v poslednej dobe o tom, ako niektorí sudcovia, ako niektorí členovia vedenia súdnictva fungujú a sú prepojení na organizovaný zločin, a to preto... Takto prosím o podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo si myslím, že je to prvý dobrý krok k tomu, aby sme očistili naše súdnictvo, aby sme ho postavili na oveľa zdravší základ, ako je tomu dnes.
Azda najdôležitejšie z týchto ustanovení - možno okrem zjednodušenia disciplinárnych konaní - je to ustanovenie, ktoré ruší to, ten článok v ústave, ktorý hovorí, že sudca nie je zodpovedný za svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie je prameňom obrovských nespravodlivostí pri rozhodovaní súdov a sudcov po veľmi dlhý čas a vo veľmi širokom rozsahu. Na toto ustanovenie sa vyhovárajú sudcovia typu Harabin a všetci tí, ktorí sa na súdy za jeho vládnutia a za jeho ovládnutia súdnictva dostali.
Preto ešte raz prosím o podporu tohto návrhu a viac k celému systému, ktorý tu navrhujeme, poviem pri prejednávaní zákona o sudcoch v utorok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Všímam si, že počas vystúpenia pani prvej námestníčky Generálnej prokuratúry, ktoré začalo o druhej po obede, tak bola zaujímavejšia téma mediálne, a to bola tlačová konferencia Roberta Fica o tom, že on údajne nie je účastníkom Gorily. No a teraz pri vystúpení pána špeciálneho prokurátora už je príliš neskoro na to, aby sa médiá o túto vec zaujímali. Pekne to máte všetko vymyslené. Treba povedať, že asi nikto nepochybuje o tom, že to všetci hráte pekne spolu, je to úplne logické, pretože tento špeciálny prokurátor je vo vrecku Kočnera a celej tej bandy, ktorá nám tu vládne. To, že Kočnera ste museli obetovať, to bolo Kočnerove jedno veľké nedopatrenie, samozrejme, je jedna veľká chyba a nebyť toho, že sa tejto chyby dopustil, tak dneska je tu pán špeciálny prokurátor ako veľká hviezda a bol by asi ešte viacej teflónový, ako je dnes.
Ja som k tej jeho správe hovoril viac detailne na ústavnoprávnom výbore a tak sa budem vracať len k takým veciam, ktoré si myslím, že sa viacej hodia na toto fórum. Tou hlavnou, skoro by som povedal, je absolútne neospravedlniteľné, síce vysvetlené, ale aj tak nevysvetliteľné konanie špeciálneho prokurátora, kedy 203 či 204-tisíc eur v hotovosti priniesol do banky a keď sa to prevalilo, tak potom sa vyhováral, že on mal inú interpretáciu zákona, ktorým sa nielenže má povinnosť riadiť, tak ako my všetci ostatní, ale ktorý má za povinnosť ochraňovať, pretože to je presne ten zákon, ktorý patrí do jeho sféry pôsobnosti. Čiže je to zákon, ktorý sa týka boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
Ani na výbore, ani dosiaľ nijak inak nám pán špeciálny prokurátor nevysvetlil prijateľne, že odkiaľ nie on, lebo to on vysvetlil, že má peniaze od jeho brata, ale odkiaľ jeho brat údajne zobral 204-tisíc v hotovosti. Je samozrejme možné, že pán brat bol v nejakom takom postavení, kde 204-tisíc, keď sa manželka spýta, daj mi nejaké peniaze, prosím ťa, tak on povie, zober si 100-tisíc a už ma neotravuj, prosím ťa, tam zo skrine si zober. Ale toto, aj keby to bolo normálne, tak toto nie je normálne pre špeciálneho prokurátora, ani pre jeho brata. Čiže poďme sa tým trošku zaoberať.
Pán špeciálny prokurátor si myslel, že toto ustojí. Jednoducho si povedal, no a čo. Bude to blbé, chvíľu budú pindať, možnože aj v parlamente niekto, ale mne sa nič nemôže stať. Ja som tu bol zvolený dokonca dvakrát ústavnou väčšinou, bol som vymyslený nie terajšou koalíciou, ale niekdajšou koalíciou a som nedotknuteľný. Nič sa mi nemôže stať. Tu sa dostávame k princípu toho, že ako zle je nastavené fungovanie prokuratúry ako celku. Prokuratúra nemá čo byť nedotknuteľná. Je to totálna komunisticko-mečiarovská hlúposť a ešte väčšia hlúposť je mať špeciálneho prokurátora, ktorého si mafia ovládne a hoci mohol byť na začiatku dobrý, aj keby, aj neviem, že prečo by bol niekto dobrý, taký, ako je pán špeciálny prokurátor, ale aj ak bol dobrý, tak to je len otázka času, kedy si ho mafia tak či onak kúpi alebo alebo nejak ináč sa ho zmocní a že úplne zblbne až do tej miery, že si myslí, že to je úplne v pohode doniesť 200-tisíc v hotovosti do banky.
Tak ja v podstate na dôkaz toho, že špeciálna prokuratúra je v princípe ovládnutá mafiou, nepotrebujem žiadny, uviesť nič iného ďalšieho. Proste takto to je, špeciálna prokuratúra koná vo veciach, ktoré boli prevalené, kde, kde proste nejaký Kočner a takéto veci, kde sa to proste prevalilo, kde je to medializované, ale nekoná v žiadnych takých veciach, ktoré by na základe povedzme nejakého vyšetrovania polície v tichosti riešila, proste nič také nerobí. To sú proste šúchači nohami, ktorí tam berú peniaze za to, že nič nerobia, okrem tých niektorých, ktorí to robia, pretože sú tam dobrí ľudia, samozrejme, a tí teraz vyšetrujú tie závažné veci a tých mnohých z nich alebo viacerých z nich chceli dokonca ľudia ako Kočner nechať zabiť. Čiže to sú tie veci, ktorými sa bude pán špeciálny prokurátor brániť, že takéto úžasné veci na jeho úrade sa dejú. Lenže tie veci sa tam dejú nie kvôli nemu, ale napriek nemu. To je ten vtip celý. Čiže tieto veci sú už tak veľké, že ani on ich nedokáže zobrať, ako tých 61 vecí, a zamiesť pod koberec. O tomto to celé je.
Čiže nebyť toho, že je Threema a že ktovie, s koho pomocou a za akých okolností došlo k tomu, že sa odhalili vrahovia alebo objednávatelia vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, špeciálna prokuratúra za tohto vedenia by fungovala presne tak, ako funguje Generálna prokuratúra. Je to niečo, čo úplne zjavne je ovládané zločinom a je úplne jasné, že tento špeciálny prokurátor je nástrojom zločinu. Že aj tie indície sú úplne jasné a my nepotrebujeme trestné stíhanie špeciálneho prokurátora na to, aby sme všetci vedeli, že je tu na to, aby ochraňoval zločin. O tomto to celé je.
Ďakujem.

Ja by som zareagoval, pán kolega Budaj, len na jednu vašu poznámku, keď ste povedali, že vám nikto neverí. Toto je (zaznievanie gongu), toto je určitý koncept, ktorý funguje v slušných krajinách, lenže my, bohužiaľ, sme sa už dostali niekde inde. Sme sa dostali do stavu, kedy na tom nezáleží, že generálnemu prokurátorovi, Generálnej prokuratúre nikto neverí. Jednoducho oni znovu vyhrajú voľby a tým je vec vybavená. A to, že čo si ľudia myslia o tom, že na Generálnej prokuratúre je vedenie, ktoré je celé skorumpované, že je to vedenie, ktoré je napojené na Kočnera, to je jedno, nech si ľudia myslia, čo chcú, máme slobodu myslenia zatiaľ. Tak tým je to vybavené a vyhraj voľby, môžeš všetko a to teraz títo všetci borci dúfajú, že to ešte raz otočia a potom sa na všetko zabudne.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za ich komentáre, len pri pani kolegyni Blahovej by som sa pristavil. Samozrejme, má pravdu a je pochopiteľnou skutočnosťou, že v každej organizácii pracujú slušní ľudia. To je, ja vychádzam z toho, že to je niečo, čo netreba zdôrazňovať. Je samozrejmé, že možnože aj väčšina ľudí, na Generálnej prokuratúre sú slušní ľudia, ale, bohužiaľ, je to tak, že je našou povinnosťou požadovať, aby tam, keď už nie všetci ľudia boli slušní, tak minimálne vedenie tej organizácie aby bolo slušné a to, bohužiaľ, povedať aspoň ja nemôžem. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani prvej námestníčke by som sa chcel poďakovať, že sa v rámci svojich povinností zhosťuje tejto neľahkej úlohy za svojho šéfa, ktorý už tak či onak vždy, keď, alebo sa to stáva pravidlom, vždy, keď sa má predkladať táto správa, tak sa mu nejako priťaží. Nechcem sa teraz nejak zaoberať tým, že do akej miery je zhoršenie jeho zdravotného stavu zapríčinené touto parlamentnou udalosťou, ale spomínam si, že minulý rok, keď sa tiež podobne nedostavil, tak sa nedostavil ani na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, a to s odôvodnením, že mal urgentné sedenie s najvyšším štátnym zástupcom Českej republiky, čo už teda zdravotný dôvod nie je. Robím z toho záver, že tam bude okrem tých zdravotných ťažkostí aj nejaký iný a možnože aj viacej reálny dôvod, pre ktorý pán generálny prokurátor sem nechce prísť. A k tomu sa teraz dostanem, čo sú tie dôvody, pre ktoré si ja myslím, že pán generálny prokurátor sem nechce prísť.
Je to pán generálny prokurátor Čižnár, ktorý bol dosadený stranou SMER na svoj, na svoj post miesto riadne zvoleného generálneho prokurátora, pretože si prezident Slovenskej republiky za SMER vymyslel, ako bolo potvrdené Ústavným súdom následne, dôvody pre nevymenovanie profesora Čentéša za generálneho prokurátora. Podotýkam, že profesor Čentéš je dosiaľ stále riadne zvolený a neriadne nevymenovaný generálny prokurátor Slovenskej republiky alebo kandidát na tento post. A hneď sa dostaneme k tomu, prečo si SMER zvolil takéhoto generálneho prokurátora.
Keď v roku 2006 Robert Fico a Robert Kaliňák v priamom prenose obvinili študentku Hedvigu Malinovú z trestnej činnosti, tak generálny prokurátor Trnka, Kočnerov sluha ju obžaloval alebo vzniesol proti nej, alebo začal proti nej trestné stíhanie a treba povedať, že generálny prokurátor Čižnár v roku 2016 ju obžaloval. To znamená, že generálny prokurátor Čižnár nemá toľko cti v sebe, že túto jasne zmanipulovanú a teraz ani nemusíme hovoriť, že či, či meritórne zmanipulovanú vec, ale minimálne procesne zmanipulovanú vec, pretože je jasné, že keď predseda vlády a minister vnútra idú do televízie povedať všetkým, že táto osoba je vinná, takže asi jej práva v trestnom konaní asi nebudú zachované, tak napriek tomu generálny prokurátor Čižnár obžaloval túto nevinnú osobu z trestnej činnosti ako odvetu za to, že sa opovážila povedať niečo, čo podľa všetkého bola pravda. A teraz poviem, že prečo sa k tomu vraciam.
Vraciam sa k tomu preto, lebo v rozhodnom období, to znamená v roku 2018, za ktoré tu pani prvá námestníčka prišla referovať, bola Hedviga Malinová Žáková oslobodená, ale nebola oslobodená na Slovensku, pretože táto krajina nebola schopná ju oslobodiť, lebo my tu také súdy nemáme, ktoré by, ani takého prokurátora tu nemáme, generálneho, ktorý by dokázal takúto osobu oslobodiť napriek tomu, že Fico a Kaliňák povedali, že je vinná. Takého prokurátora tu my nemáme, generálneho, tak ju oslobodili súdy v Maďarskej republike. O tomto to celé je.
A to znamená, že bývalý generálny prokurátor Trnka síce bol sluha Kočnera, ale tento generálny prokurátor je sluha SMER-u. Takéhoto človeka my tu máme. A teraz on sem pošle, pretože je zbabelec, on sem pošle svoju sympatickú prvú námestníčku, kamarátku pani Jankovskej z Trenčína, aby nám sem prišla jemným hláskom a veľmi uhladene povedať, ako všetko je v najlepšom poriadku a že keď sa nachádzajú nejaké chybičky, tak už na nich pracujeme. O tomto to celé je. Ani náznak toho, čo by generálny prokurátor naozaj mal robiť. Že má svojho námestníka, ktorého on jediný môže riešiť, ktorý napriek tomu, že v rámci jeho náplne práce je bojovať proti trestnej činnosti v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti, tak on si prinesie dvestotisíc v hotovosti do banky a nič. Generálny prokurátor okej, no tak nič.
To má čo byť toto? Čo si my ostatní máme myslieť, že ako sme tu chránení? Lebo nezabúdajme, pán generálny prokurátor si vymyslel, že, že Úrad špeciálnej prokuratúry si bude obhajovať pán špeciálny prokurátor sám. Ale to nie je tak. Špeciálny prokurátor je zodpovednosť generálneho prokurátora a ten sa z nej trvale vyzúva. To, že si 61 vecí zamietol pod koberec a teraz klame, že to nebolo 61, že len 16 a vlastne všetko to bolo nejako vybavené a že prečo si atrahuje veci, ktoré mu nepatria, to už nikoho nezaujíma.
Generálny prokurátor si zvykol na to, že koná len na základe toho, čo sa prevalí. My nevieme o žiadnej veci, kde by nejaká očista tejto spoločnosti, kde by nejaký reálny boj proti tým trestným veciam, ktoré nás všetkých veľmi ťažia, že by naozaj prišla z iniciatívy generálneho prokurátora. Ona vždy prichádza len ako reakcia na to, čo sa prevalí. Čiže pripomeňme si tie prípady, že ktoré tu sú. A samozrejme hovorím, ak teda sa rozhodne, že bude konať.
Generálny prokurátor si zaviedol systém, kedy je tzv. báťuška generálny prokurátor. On koná vtedy, keď sa on rozhodne, že naozaj, toto už je trošku silná káva, ja teraz rozhodnem, že tú vec znovu otvoríme. Takto funguje Generálna prokuratúra, takto funguje jeho úrad.
Aká je personálna politika Generálnej prokuratúry? Čo sa robí s ľuďmi, ako je Trnka, Tichý, ale aj Tomašovič napríklad, ktorý sa objavil v Threeme. A nehovoríme o Palovičovci mladšom, staršom. Keď ja som sa dotazoval na majetkové pomery prokurátorov Palovičovcov, dostal som jeden naozaj sprostý list pre právnych analfabetov, že sa to proste nedá, že nemôžu nám poskytnúť vysvetlenie k jeho majetkovým pomerom, hoci všetci vieme, že si kúpili, najprv starší, potom previedol na mladšieho, byt za 400-tisíc v hotovosti na Floride. Ako kde, z prokurátorského platu dvetisíc alebo koľko, alebo tritisíc alebo nech štyritisíc mesačne, kde by na to nabral chlapec? Toto nie sú ľudia, ktorí prišli z advokácie alebo z nejakého podnikateľského sveta iného, že by si mohli dovoliť, mohli dovoliť takúto nehnuteľnosť, ešte k tomu v cudzine. Ale proste sa to kryje. A prečo sa to kryje? Pretože ruka ruku myje.
Prečo Čižnár, prečo Čižnárovi trvá, kolega Dostál veľmi milosrdne povedal, že štyridsať dní. Nie, to netrvalo štyridsať dní. Jednoducho tam od januára bola tá žiadosť o zbavenie mlčanlivosti. To znamená, že tá žiadosť tam bola, tá žiadosť tam bola, no, keď povieme, že od prvého, 1. augusta, dobre. Ale čo na tom trvá dva mesiace, aby sa tá žiadosť vybavila? Pretože aj ten čas, kedy sa akože tá žiadosť, že keby mala nejaké formálne zrejme nedostatky, sa vrátila a ten čas sa nepočíta? Že akože potrebujeme ďalších štyridsať dní rozmýšľať nad tým? Nie. Celé je to zariadené na to, aby sa ohlupovala verejnosť, že sa to nedalo urobiť skorej. Pričom tu sa jedná o veci, ktoré sa dajú vybaviť nieže za dni, to sa dá vybaviť za minúty. Proste sa to zváži a okamžite sa tá povinnosť mlčanlivosti zruší, pretože to je vo verejnom záujme. To je jednoduché ako facka. Na to netreba žiadnych štyridsať dní, ani štyridsať minút, podľa mňa, štyri minúty sú na to potrebné. Ak vôbec pripustíme, že inštitút zbavovania mlčanlivosti v takýchto situáciách je vôbec potrebný. Načo taká sprostosť je? Ja vám poviem, že na čo je tá sprostosť. Na to, aby sa, ak na to príde, aby sa veci dali zdržovať, aby sa dalo zametať pod koberec, aby sa to nejako rozptýlilo, dokiaľ sa stratí pozornosť a začne sa verejnosť venovať nejakému inému problému. Toto sú všetko systémy, ktoré sú zamerané na zbavenie zodpovednosti ľudí v prokuratúre a okolo prokuratúry, ktoré sú zavedené na to, aby prokurátori si mohli robiť, čo chcú.
A že si robia, čo chcú, to všetci veľmi dobre vieme, že je zločinnosť, je úplne v šialených, v šialených pomeroch. To je úplne šialené, že si tu určití ľudia robia úplne, čo chcú a Generálna prokuratúra rieši sprostosti. To sú a okrem toho si tam držia takých ľudí, ako je, ako je Šufliarsky a Vanek, ktorý, ktorý tu sa rozohňoval, keď sem prišiel miesto generálneho prokurátora reagovať na to, čo on nazýval moje útoky, tak hovoril o tom, že čo tí mladí prokurátori, čo, to sú tiež všetko komunisti a kriváci? No je to tak, že áno. Tí mladí sú aj možno slušní, aj možno vzdelaní, ale nič nezmôžu, pretože tu máme Generálnu prokuratúru sovietskeho typu a mne je to jedno, že čo pán generálny prokurátor sa vzpiera, keď mu toto poviem. Jednoducho je to prokuratúra, kde on, keď niečo povie, alebo keď niečo chce, tak nikto sa mu nevzoprie, pretože ak by sa náhodou vzoprel, tak on síce, ak aj právne nástroje na to nemá, on má na to faktické nástroje, aby toho človeka zničil. A všetci to vedia, všetci to vedia, že najmä na špeciálnej prokuratúre to takto funguje, kde tí mladí prokurátori sa boja niečo urobiť, pretože tam majú veľké platy, majú hypotéky, majú rodiny a boja sa ísť proti námestníkovi generálneho prokurátora, ktorý ho tam drží alebo niekto ho tam drží a proste sklopia uši a držia krok.
Bolo tu povedané viacero ťažkých nezmyslov pani prvou námestníčkou, ktoré majú jediný účel, oblafnúť nás, oblbnúť a vec akosi dostať do úzadia, aby sa zase na to zabudlo a tým pádom už pán generálny prokurátor je von z obliga, pretože už nebude mať povinnosť sa tu znovu objavovať, s výnimkou prípadne nejakých výnimočných okolností, ktoré ovšem môžu nastať, ktovie. Tak je mi to jasné, že to bolo takto vymyslené. A jeden z tých nezmyslov je tvrdená zásada ne bis in idem, čiže nie dvakrát v tej istej veci. Ale čo nie je dvakrát v tej istej veci? No nie konanie, ale rozhodnutie. Čiže aj keby sme odhliadli od toho, čo správne uviedol Ondrej Dostál, že už je na sofistikácii Generálnej prokuratúry, aby viedla disciplinárne konanie tak, aby to takpovediac nezavadzalo tomu trestnému konaniu. Predpokladám, že keď ste takí vzdelaní a rozumiete svojmu remeslu, tak toto by ste ľahko zvládli. Ale aj keby nie, predsa tu sa hovorí o, že nie dvakrát rozhodnutie v tej istej veci. A to hovorím, ešte podotýkam, právoplatné rozhodnutie v tej istej veci. Čiže ďalšia trápna, hnusná výhovorka, ktorej jediným účelom je vec odtlačiť, dúfať, že sa na to zabudne, že pozornosť sa upriami na niečo iné a ďalší rok prebehne, nič sa nestalo. O tomto to celé je.
Ďalej tu bolo spomenuté také niečo, že vyšetrovateľ nekoná. To čo znamená, že vyšetrovateľ nekoná? Vyšetrovateľ má povinnosť konať v súlade s pokynmi prokurátora. To sme kde? Akože keď vyšetrovateľ nekoná v súlade s povinnosťami svojimi, to znamená, že sa dopúšťa trestnej činnosti. To čo má byť toto? Ako tu sa budeme na to, na to vyhovárať, že sme, že Generálna prokuratúra dokonca je nejakou obeťou alebo nejakým vazalom nejakého vyšetrovateľa? Tu budú riešiť mesiace zbavenie, zbavenie zodpovednosti, zbavenie mlčanlivosti jedného človeka?
Nejdem sa vracať k tým veciam, ktoré tu už boli povedané, ako Čistý deň a tak. To je typický, Čistý deň je typická smerácka kauza, v ktorej boli smeráci naložení a vieme, tušíme, že prečo. Ja som to aj povedal a samozrejme dokonca, dokonca pán predsedajúci tu sa veľmi svojich koaličných kolegov zastal. Ale raz sa na to príde. A je jasné, že Generálna prokuratúra ani v takejto špinavosti si nedokázala a generálny prokurátor si nedokázal zachovať nejakú tvár a nakresliť hrubú čiaru a povedať, tak toto už nie, milí páni, nie. Generálny prokurátor strany SMER pán Čižnár je to, čo je. On je, on tu pracuje pre SMER a prípadne pre jeho koalíciu a pre nič iné. Všetko ostatné je len kamuflovanie toho, že v skutočnosti sa takto pracuje. Kamufluje sa tu, tvári sa tu, že sa niečo robí. V skutočnosti sa udržiava zločinnosť, ako sa dá. Niekedy sa nedá, niekedy sa to prevalí. Ale uvedomme si jednu vec, čo by sa stalo, keby nebola Threema? Čo by sa stalo, keby nebola Kočnerova Threema? Nezabúdajme, že Kočnerova Threema vznikla len čírou náhodou. To bola úplná jednak nerozumnosť Kočnera a potom nejaké zlyhanie ľudí, ktorí preňho pracovali. Keby toho nebolo, keby toho nebolo, tak dnes by tu bol pán generálny prokurátor osobne a hovoril by nám, ako je všetko ale úplne v najlepšom poriadku. Vypočuli by sme si správu z XXIII. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, že nejaké chybičky sú, ale všetky ich vyriešime. A teraz pani prvá námestníčka je možno zo mňa zúfalá, ale, lebo ona nevie, že čo by sa dalo urobiť také, aby nemusela počúvať tieto moje reči. Realita je taká, že treba vymeniť ľudí a druhá vec je, že treba zrušiť prokuratúru. Prokuratúra je mečiarovsko-komunistický výmysel, ktorý v podstate nie je nikde v civilizovanom svete. Prokuratúra je exekutívna funkcia, ktorá musí zodpovedať politicky ľudu Slovenskej republiky. Ak nie je riadne vykonávaná, podobne ako nie je riadne vykonávaná funkcia nejakého ministra, preč s ním a miesto neho niekto iný a žiadne zdržiavania, žiadne privilégiá pre prokurátorov. Nič také, že prokurátori majú mať iné, väčšie práva na to, aby mohli robiť tie svinstvá, o ktorých sa len teraz dozvedáme.
Ďakujem.

Budem reagovať na ten záver, Ondro, tvojho vynikajúceho vystúpenia. Jediná výtka je tá, že si sa dopustil čiastočne logickej chyby v tom, že vychádzaš z toho, že generálny prokurátor o konaní jeho prokurátorov, konkrétne prokurátora Trnku a prokurátora povedzme Paloviča a iných vie len toľko, čo vie verejnosť. To samozrejme tak nie je, pretože generálny prokurátor, keby chcel, tak by mohol konať na základe tých informácií, ktoré už mal ďaleko skôr, ako ich mala verejnosť. A to, že ich generálny prokurátor mal, to je nepochybné. Totižto na prokuratúre je legendou to, ako Kočner si robil večierky za panovania Trnku a ako tam bol on de facto bossom na Generálnej prokuratúre. To je, samozrejme, niečo, čo mohlo ihneď po nástupe tohto nového generálneho prokurátora byť podkladom na stíhanie Trnku a jemu podobných. Že to neurobil, to je jasné, a to preto, lebo nedostal povolenie od tej mafie, ktorá ho tam dosadila, lebo všetci vieme, že ako sa Čižnár dostal za generálneho prokurátora. To je samozrejmé, že je to mafiánsky generálny prokurátor, ktorý sa tvári, že nás tu ochraňuje.
Je to samozrejmé, že generálny prokurátor Čižnár je súčasťou tejto mafie a podľa toho aj koná. On koná len v rozsahu toho absolútneho minima, ktoré je odrazené v tom, aké sú informácie na verejnosti. Keby neexistovala Threema, tak by nerobil nič.

Pani kolegyňa Grausová, chcel by som vám oznámiť, že na obžalovaného, ktorý nebol odsúdený, sa hľadí, ako keby bol nevinný. Ja viem, že vo vašej strane, teda vo fašistickej filozofii je to tak, že keď je niekto podozrivý, že by sa s ním malo nejak naložiť, ale v civilizovanej spoločnosti je to tak, ako som to povedal.
A pokiaľ ide tu o tú druhú časť vášho vystúpenia, tam mňa zaujalo to, že vy máte nejaké výhrady voči postupu NBÚ v súvislosti Michalom Kováčom ml., ale ja som si naozaj doteraz nikdy nevšimol vo vašich vystúpeniach ani vo vašich výrokoch, že by vám akokoľvek vadilo to, že NBÚ kľudne strpí to, že špeciálny prokurátor nosí 204-tisíc eur do banky v hotovosti, a bol uznaný, že sa dopustil priestupku, a tá vaša slávna strana, ktorá bojuje za lepšiu spoločnosť, ako vy to tvrdíte, tak s tým nemá žiaden problém, vám to vyhovuje. A vôbec celá prokuratúra, nejak sa mi zdá, že to s vami hrá. Takže buďte takí láskaví, merajte jedným metrom aj v tomto.