Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. No pán kolega Pčolinský ešte nejedol, ale zdá sa, že naozaj jedol vtipnú kašu (povedané so smiechom a smiech v sále), ale musím povedať, že naozaj veľmi, veľmi dobrý postreh, a keby takýto návrh prišiel do parlamentu, aby sme neplytvali jedlom, ktoré sa nielen tu vyhadzuje, ale aj v školských jedálňach a inde, že sa, jasné, že už sa nemôže ako kedysi, že pôjde aspoň ošípaným ako pomyje, to už sa dnes nesmie. Ale kvalitné jedlo sa nemôže, naozaj uvarené, zabalené odniesť ani tým charitatívnym organizáciám a všetko sa vyhadzuje. Keby takýto zákon prišiel, tak za to sme.
Žiaľ, ale za tento zákon, ktorý máme v návrhu, za tento zahlasovať, zahlasovať nemôžme, pretože si myslíme, že tak ako je to dnes, že je možnosť darovať, je úplne dostačujúca. Akákoľvek povinnosť nejakému podnikateľskému subjektu, aby musel on darovať svoj majetok a on sa nemohol rozhodnúť, čo s ním spraví, a na druhej strane ja viem, že je tu nejaká ušľachtilá myšlienka, aby hladujúci dostali tie jedlá, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti ešte ako schopné na konzumáciu, aby sa nevyhadzovali. Ale predsa nie je možné, aby, aby takáto povinnosť bola uložená zákonom.
A potom bude aj povinnosť tej charitatívnej organizácie to odobrať? Ona to bude musieť zobrať? Akože, a čo keď to už nebude chcieť, nebude? Vy ste spomenuli, no, že bude to vážna úloha v rámci logistiky a skladovacích priestorov. No, áno, a zaujímavé je, že tieto finančné ani logistické podmienky nemáte nejakým spôsobom zachytené vo svojom návrhu zákona, že kto to bude vlastne hradiť, keď štát takúto povinnosť zariadi. Čiže bude nejaký medzisklad, ktorým nebude tá charitatívna organizácia, ale teda nejaký prevádzkovateľ medziskladu, kde ten sa zbaví toho, tohto tovaru, lebo sa musí, hej, ten, ten veľký prevádzkovateľ, no a už to potom začne mať úplne iný charakter ako ten, o ktorom ste, o ktorom ste hovorili.
Ja len, trošku mi príde smiešne, že naozaj aj v stanovisku ministerstva financií je, že bude to mať pozitívny vplyv, že vlastne negatívny, že nebude, nebude toľko pokút, ale na druhej strane váš návrh s pokutami, že 100-tisíc eur, 100-tisíc euro pokuta za nedodržanie tejto povinnosti, že niekto nedaruje niekomu svoj majetok, tak to je absolútne neprimerané.
Ja vám dám návrh taký, ktorý napríklad máme my v programe strana Sloboda a Solidarita. Napríklad máme taký návrh, že ak spotrebiteľ nájde na pulte potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, ten si ju môže zobrať zadarmo. To je, aby vlastne naozaj na tých pultoch takýto tovar nebol, aby aj ten predajca dôsledne kontroloval, čo predá. Alebo umožniť predaj potravín po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Nechať to na toho, prevádzkovať na toho podnikateľa. Ale takto, to zavádzanie takejto povinnosti, absurdný a v žiadnom prípade zaňho hlasovať nebudeme.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ste opísali naozaj reálnu situáciu, aká na Slovensku je. V niektorých bodoch, ako ste to opísali, zrejme nie je celkom v súlade s tým, ako sú dnes nastavenie zákona a vyhláška, ale, žiaľ, to je realita. To je aj o tom, čo som hovorila, že, že jednoducho zákon, veterinárny zákon nie je v praxi uplatňovaný, nerobia sa kontroly. A to nechcem povedať, že aby chodili a šikanovali, kontrolovali dôchodcov na východe Slovenska, pretože ďaleko sú tam veci, ktoré sú ďaleko náročnejšie alebo horšie hraničiace s týraním, s týraním zvierat.
Ja by som bola len rada, keby ste zvážili to, čo ste povedali v závere, že teda ako zvažujete, že posuniete zákon do druhého čítania, že poďme sa rozprávať. Ja viem, že je pred voľbami, je tu petícia 50-tisíc ľudí, ktorí hovoria nie reťaziam. Ale my sme tu legislatíva, my vlastne nastavujeme zákony, ktoré majú platiť pre celé Slovensko a majú naozaj zanalyzovať, prinášať môžu katastrofálne zmeny pre množstvo ľudí. A myslím si, že nie je dobré, aby sme teraz pod tlakom, že v druhom čítaní a poďme robiť pozmeňovací návrh bez akýchkoľvek serióznych analýz len na základe toho, že, áno, ľudia to chcú - aj ja to chcem -, aby sme prijímali paušálny zákon.
Ja preto som navrhla, aby sme ten zákon procedurálne stiahli a poďme si sadnúť a debatujme o tom, lebo to nie je politická vec, v zásade. Momentálne pred voľbami sa to, samozrejme, javí ako aj politická agenda, lebo je to veľmi populárna a ľúbivá pre množstvo ľudí, ale mali by sme byť zodpovední, pretože tie dopady, ktoré ste vy hovorili, že majú dopad na ľudí, najmä žijúcich na dedinách, môžu mať dopad aj na poľnohospodárov, ktorí, ako som hovorila, pasú ovce, kozy a iné zvieratá.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila za stranu SaS k tomuto návrhu zákona.
Je to jeden z návrhov zákona, ktorý, samozrejme, treba povedať hneď na úvode, že aj my sme za maximálnu ochranu a maximálne možné poskytnutie čo najlepších podmienok pre chov a držanie akýchkoľvek zvierat, samozrejme, tých spoločenských, ktoré už sú zadefinované, že nie sú vecou, ale aj hospodárskych. Toto treba hneď na úvod povedať, že, samozrejme, v maximálnej miere sme za to, aby psy, o ktorých je dnes prerokovávané v tomto návrhu zákona, aby boli v maximálnej miere bez reťazí, aby neboli tie nevhodné podmienky, ktoré im, samozrejme, nespôsobujú najlepší komfort, boli minimalizované.
Ale sme aj za to, aby sa dodržiavali zákony a aby sa uplatňovali všetky maximálne možné dostupné prostriedky na to, aby takto sa aj dialo, resp. nediali sa také veci, o ktorých tu pani poslankyňa Antošová spomínala, že sú psy uviazané na rôznych špagátoch, na krátkych reťaziach a že spôsobuje im to utrpenie. Chcem len povedať, že už dnes zákon takéto spôsoby zakazuje, že už dnes zákon a vyhláška konkrétne hovorí o tom, akým spôsobom môže byť v tých nevyhnutných prípadoch, keď je pes na reťazi, akým spôsobom na tejto reťazi môže byť držaný, koľko tam môže byť držaný a ako má byť zabezpečené jeho čo najlepšie životné podmienky.
Z tohto dôvodu, keďže vidím v návrhu zákona, že naozaj je tu treba širšiu diskusiu, aby neskĺzol do populizmu, že niekto je za to, aby pes nemohol byť na reťazi, druhý, keď bude mať iný názor, bolo, že ten je ten zlý, že ten súhlas, aby pes bol na reťazi.
Ja som chcela dať, pani poslankyňa, návrh, aby sa tento návrh vrátil na dopracovanie, aby ste ho stiahli, aby sme o tom hlasovali, aby naozaj o tomto bola diskusia. Pretože ten dôvod, alebo to množstvo tých pripomienok, ktoré aj mne prichádzajú od verejnosti, myslím si, že nie je jednoduché alebo možné je pripraviť len pozmeňovacím návrhom v nejakom ďalšom druhom čítaní. Myslím, že treba o tom širšiu diskusiu, aj vysvetlím prečo.
Vy ste spomenuli v úvodnom slove, že mať psa nie je povinnosť, ale je to v podstate ako dobrovoľná vec. Ale niekedy to tak neplatí. Niekedy tá povinnosť tam musí byť. Napríklad sa to týka práve pri chove, á, chovateľov oviec a dobytka, kde sa využívajú psy na stráženie týchto objektov a stád. A práve tu sú tie najväčšie problémy, ktoré by mohli, váš návrh zákona, spôsobiť vážnu aplikačnú prax. Pretože máme všetci asi záujem, na tom sa zhodneme, aby práve takáto voľná pastva zvierat, ako sú ovce a kozy, v prírode je to forma ekologického hospodárenia, ktorá udržiava našu krajinu v rovnováhe, tak je žiaduca. Avšak je pravdou, že bez týchto strážnych a pastierskych psov nie je možné zachovať ochranu aj týchto zvierat, najmä proti šelmám, ako je medveď a vlk. Kde dokonca aj programy starostlivosti o tieto chránené druhy presne špecifikujú a konkretizujú spôsoby, že ako majú chovatelia týchto stád postupovať, aby ochránili svoje stáda. A práve aj spôsob toho, že či ich majú dostatočne ochránené, im spôsobuje nárok na prípadnú úhradu škody vzniknutú, ak takáto šelma sa dostane k ich stádu a strhne im ovcu alebo, alebo kozu. A len v tom prípade, ak Štátna veterinárna správa a príslušné posudzovacie orgány usúdia, že urobil maximum pre to, aby k takejto škode nedošlo, len vtedy mu je tá škoda uhradená. Medzi to patrí aj, že musí mať jednak pastierskeho psa, ktorý behá voľne a stráži stádo pri pastve, ale musí mať aj toho strážneho psa, ktoré sú naozaj veľké, silné zvieratá, ktoré strážia v ohradách tieto zvieratá a tieto väčšinou sú uviazané na reťazi, majú, na reťaziach majú rôzne beháky a už svojou prítomnosťou odplašujú v prvom rade, samozrejme, nežiaducich návštevníkov tých stád.
Môže sa povedať, áno, tak sú títo psi cvičení a majú poslúchať a majú mať rôzne neviem aké tí bačovia skúšky strážne. No vieme, že v aplikačnej praxi asi je to ťažko dosiahnuteľné a jednoducho je to tak aj pri kvalifikovanosti ľudí, ktorí na tých salašoch pôsobia, pracujú pri ich častých zámenách, nie je celkom toto možné dosiahnuť a jednoducho je nevyhnuté, aby tieto zvieratá, strážne pastierske psy, boli uchytené na reťazi, avšak, samozrejme, za podmienky, ktoré ustanovuje presne vyhláška, ktorá ustanovuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
Váš návrh v podstate, ak by sa vzťahoval iba na zvieratá, ktoré žijú vo voliérach alebo v kotercoch, že tam nesmú byť uviazané, tak hovorím, je to možno jedna z alternatív. Ale tých, ktorých som len ja jednu vám uviedla, pravdepodobne ich je viacej, sú tu aj rôzne areály, priemyselné areály, strážne, ako kde psy majú funkciou nie zvončeka pre poštára, ale majú funkciu strážneho psa, tak je, týchto prípadov môže byť oveľa, oveľa viacej.
Takže by som chcela aj odkázať aj Slobode zvierat, ktorá nás oslovila listom, aby sme tento váš návrh podporili, tak, žiaľ, nejde to v tejto chvíli podporiť. Ale, samozrejme, podporujeme, aby sa nastavili pravidlá, ktoré už, lebo aby sa vyžadovala vyššia kontrola, vymožiteľnosť, aby Štátna veterinárna správa si lepšie vykonávala svoju prácu. Majú dnes všetky páky na to, ktoré, ktoré vlastne by mohli využiť.
Ale faktom je, a to si teda musíme, žiaľ, na rovinu tu povedať, že zákon o, veterinárny zákon sa nedodržiava. Mnohé ustanovenia, ktoré boli prijaté vo veľkej novele pred dvoma rokmi, kedy bol aj tzv. ten § 22 o ochrane zvierat prijatý, tak jednoducho sa neaplikuje v praxi. Neaplikuje sa v praxi čipovanie zvierat, neaplikuje sa v praxi odchyt túlavých psov, ktoré najmä v tých sociálne vylúčených spoločenstvách do dnešného dňa sa pohybujú ako nezačipované. Nie sú zriadené tie karanténne stanice, kde by takéto zvieratá mali byť umiestňované.
Len ďalším sprísňovaním zákona, ktoré môže spôsobiť vážne aplikačné praxe, nedosiahneme to, po čom všetci túžime. A chcem apelovať na to, že naozaj aj všetci, čo sme tu, môžem povedať, že máme záujem o vyššie blaho zvierat, ktoré sú v držbe človeka, či sú to spoločenské, alebo hospodárske. O to viac ma mrzí, že včera neprešiel môj pozmeňovací návrh pri tých králikoch, ale verím, že aj, že nejak ministerstvo bude v tejto veci konať len na základe tej diskusie, ktoré tu bolo. Čiže takto by som uviedla.
Poprosila by som, pani predkladateľka, keby ste zvážili teda ten môj návrh. Áno, poďme diskutovať, ale navrhujem, stiahnime ten návrh a diskutujme bez tlaku na to, že to bude nejak v druhom čítaní.
Vďaka.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí občania, hlavne tí, ktorí sa pripojili k petícii za vyslovenie zákazu chovu kožušinových zvierat na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita sa taktiež pripája k tomuto, k tomuto zákonu, k tomuto zákazu a sme od prvej chvíli komunikovali s navrhovateľkou zákona s pani poslankyňou Antošovou s tým, že bola snaha doladiť, vyladiť zákon, ktorý bol predložený v prvom čítaní. Som rada, že sa navrhovateľka popasovala s naším, s našou, s mojou pripomienkou a prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu na výbore, ktorý bol schválený. Bolo upravené to paragrafové znenie a v podstate tak obdobne, ako, ako som ho navrhovala, aby bolo upravené. Týmto návrhom zákona sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude zákaz chovu kožušinových zvierat a králikov, ako aj zákaz ich usmrcovania výlučne alebo prevažne na účely produkcie kožušín. Mnohé krajiny Európskej únii už takýto zákaz majú.
Avšak v našej právnej úprave, ak bude schválená, bude umožnený chov hospodársky, farmový chov králikov primárne na mäso. Kožušina bude ako vedľajším, vedľajším produktom, ktorý je, samozrejme, možné a správne spracovať na všetky podoby, ktoré sa dá využiť.
Práve s týmto bodom by som ešte rada ja sa trošku doplnila, pretože súčasná legislatíva po prijatí novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorou boli zrušené všetky vyhlášky a nahradené vyhláškami, ktoré ustanovujú podrobnosti o minimálnych požiadavkách na chov iných hospodárskych zvierat, napr. ošípaných, koní, ovcí a ďalších zvierat, hovädzieho dobytku a podobne, tak kožušinové zvieratá sú v súčasnosti upravené vo vyhláške č. 178/2012. Je to vyhláška ministerstva pôdohospodárstva o identifikácii a podmienkach farmového chovu zvierat. V prílohe tejto vyhlášky je napríklad v prílohe č. 3, kde sa ustanovujú minimálne požiadavky na koterce pre zajaca poľného a jednotlivé druhy kožušinovej zveri, to sú tie, ktoré ideme teraz zákonom zakázať čiže sú tam explicitne vymenované: zajac poľný, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok, fretka. Tým, že vlastne teraz ak bude zákon schválený, tak samozrejme aj bude potrebné, potrebné upraviť túto vyhlášku po dobu aj prechodného obdobia, ktoré je navrhované trošku predĺžiť v rámci... Trošku... O dosť, 5 rokov prechodné obdobie pre existujúce chovy. V podstate, čo sa týka týchto chovov, sú to chovy norka, z nutrie, a teda králikov, ktoré možno sú aj na kožušiny, to nevieme, ale teda sú to evidované, evidované chovy.
Ďalšia príloha tejto vyhlášky sú napríklad minimálne požiadavky na ustajnenie pernatej zveri, to je hus divá, morka divá, jarabica, bažant. Avšak čo sa týka podmienok chovu králikov, tie nie sú upravené. A, žiaľ, nie sú upravené ani v nejakej európskej legislatíve, ktorá ustanovuje tiež pre niektoré druhy hospodárskych zvierat prísne normy, podmienky pre tzv. welfare, to znamená, dobré životné podmienky, právo na vodu, na starostlivosť a na prístup ku krmivu. Avšak pre králika takéto minimálne normy na rozmery kotercov nie sú.
Takže ja, môj pozmeňovací návrh sa týka maličkej zmeny, ktorá by vlastne v prechodných a ustanov..., a v spoločných ustanoveniach by sa dopĺňal, že podmienky o chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov ustanoví všeobecne záväzný predpis, čiže vyhláška, ktorú ministerstvo vydá, resp. alebo doplní, to už bude zvážení, do ktorej, do ktorej, v ktorej vyhláške to spraví, či novou vyhláškou, alebo upraví vyhláškou 178/2012 samostatnou prílohou, kde tieto minimálne požiadavky na chov králikov budú ustanovené. V súčasnosti sú evidované rôzne farmové chovy pre králikov, prevažne sú to chovy na mäso, čiže pre chov brojlerových králikov. A tým, že králičie mäso je veľmi zdravé a čoraz viacej propagované, si myslím, že je potrebné, aby bolo možné aj vykonávať zo strany štátnej veterinárnej správy kontroly. Nie je to len môj výmysel, s týmto sa zapodievala aj, aj, zapodieval sa aj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu, ktorý v podstate má analýzu aj opis toho, že keď nie sú dodržiavané primerané normy pre chov králika, tak tento stiesne..., nejak sties..., prípadne stiesnený priestor, stres a podobne, dochádza k vzájomnému napádaniu a vyskytuje sa to, samozrejme, pri rôznych problémoch a napríklad aj angorských králikoch, ktoré sa nechovajú na kožušinu, ale chovajú sa na vlnu. Čiže aj keď na Slovensku nie je, neviem o tom, žeby takýto chov bol, ale neznamená to, že do budúcnosti nie je možné.
Čiže bola by som veľmi rada, keď už vlastne pristupujeme ozaj k takému významnému kroku pre charakter našej spoločnosti, že sa hlásime k vyššej etike, že chceme sa prihlásiť k tomu, že na Slovensku nebude možný chov kožušinových zvierat s účelom na kožušiny, tak mali by sme sa postarať o tie zvieratá, ktoré majú túto kožušinu, a bude sa to týkať, samozrejme, možnože rozdielne bude to na ministerstve pre farmové chovy alebo, ale aj pre chovy pre domácu spotrebu pre domáce chovy, aby aj tam možno, neviem, aká je tam prax, ale určite odborníci na ministerstve to budú vedieť vyhodnotiť, či bude potrebné aj pre tieto chovy to upraviť.
Takže teraz dovoľte, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 1583).
V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
1. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov.“
Nasledujúci bod a primerane prečísluje.
Na záver by som ešte chcela naozaj aj apelovať na štátnu veterinárnu správu, aby sa intenzívne venovala kontrolám chovov, existujúcich chovov pre, ktoré v súčasnosti na tento účel sú. Na výbore, keď sme prerokovávali tento návrh zákona, odzneli rôzne podozrenia, že sa nedodržiavajú normy a etika chovu na niektorých farmách, ktoré, kde, na Slovensku, požiadali sme, aby štátna veterinárna správa vykonala na tejto farme, ktorá bola nejakým spôsobom opísaná vo výbore, aby bola vykonaná kontrola a boli sme ako poslanci informovaní.
Ale chcela by som vyzvať naozaj, aby Štátna veterinárna správa zintenzívnila kontroly týchto fariem, že či sa dodržiavajú minimálne požiadavky na chov zvierat, na ich, ten welfare, na tú pohodu, pohodu života, keďže nám následne majú, majú poslúžiť, tak v prvom rade človek, keď ich chová, mal by slúžiť im, aby boli zdravé a istým spôsobom v tých podmienkach šťastné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mala som krátky príhovor do ústnej rozpravy, ale vážim si prácu aj pána predsedu Rady, takže nebudem ho už sem naháňať zajtra. Čiže len v krátkosti by som chcela poukázať na dve veci, a síce to je, naozaj na to plytvanie rezerv, ktoré mala Národná rada takmer vo svojom rozpočte viac ako 500 miliónov eur a nemala vlastne vôbec žiadnu kontrolu. Ale to chcem ešte jednu vec pripomenúť, ktorú som hovorila aj v minulom roku, a je to vlastne výpočet čistého bohatstva a vlastne zápočet toho ekologického nielen bohatstva, ale hlavne aj toho dlhu, ktorý Slovensko má voči prírode, voči životnému prostrediu. Čiže na strane tých pasív chýba napríklad sanácie znečisteného prostredia, staré environmentálne záťaže, ktoré sú na úrovni stoviek miliónov eur a ktoré, keď nebudeme mať započítané, tak vlastne nám to potom naozaj vychádza ako veľmi, veľmi veselo. A myslím si, že to oceňovanie a výpočet, tak ako aj vy správne hodnotíte, že stále nie je jasná metodika a len tak per parte sa tam započítavajú nejaké veci, v minulosti to boli minerálne vody, dneska, teda v minulom roku to boli lesné porasty. Ale ďalšie, ďalšie tie ekosystémové služby, ktoré sme povinní do tohtoročného rozpočtu už mať zapracované, som veľmi zvedavá, ešte ho nemám naštudovaný, že ako si plníme túto povinnosť vo vzťahu k Európskej únii, či to tam bude. Obávam sa, že nie.
Čiže vážim si aj tú kritiku, ktorú dávate vo vzťahu k obciam a mestám, kde konštatujete, že nie je urobená tá analýza dopadov, právnych noriem na obce a mestá, na ich rozpočty. Ale je škoda, že nemáte tú právnu silu nejako donútiť vládu, proste zasiahnuť. Proste len toto suché konštatovanie je ako hádzanie hrachu o stenu, a to ma fakt naozaj mrzí a ešteže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený podpredseda, pani prvá námestníčka, kolegovia a kolegyne, (zaznievanie gongu) rada by som sa tiež vyjadrila k správe o činnosti prokuratúry za rok 2018.
Na začiatku ešte len využijem situáciu, že tu je pani poslankyňa Vaľová, pretože jej faktická poznámka ma veľmi pobavila a možnože aj, aj odzrkadľuje tú situáciu, ktorá v prokuratúre je. Pani poslankyňa povedala, že no tak sa čudujem opozícii, že vôbec dávate tie trestné oznámenia na generálnu alebo na prokuratúru, keď jej tak veľmi nedôverujete. No poviem vám, že áno. Niekedy je to také, že bolo by asi jedno, či to dáme na lampáreň alebo na prokuratúru, ale ctíme si zákon a keďže ten legislatívny postup je taký, že sa dávajú trestné oznámenia na políciu alebo na prokuratúru, tak ju dávame aj na prokuratúru. Ale chcem povedať, nie vždy je to ako na lampáreň, ale stáva sa to. Pretože tak ako to bolo aj opakovane povedané, aj na prokuratúre sú čestní a spravodliví prokurátori, ktorí sa naozaj snažia, snažia zodpovedne pristupovať k svojej práci, mnohokrát, žiaľ, aj oni sú zastrašovaní alebo hatení pri ich práci možno aj takými nepriamymi nejakými úkonmi, ako napríklad, ak majú nejakú nepríjemnú kauzu riešiť, tak sú umelo zavaľovaní množstvom iných prípadov, aby nemali dostatok času sa prípadom venovať. Ale to len na taký úvod.
To, čo bolo tuná povedané, ja som to aj, reagovala som v úvodnej časti v rámci rozpravy, faktickej poznámky, že to, čo sa dnes v spoločnosti deje, tak sú také znaky, že kauzy sa premlčávajú, naťahovanie času, obštrukcie, len aby sa mohli niektoré prípady schovať pod koberec, pretože už budú nevyriešiteľné. Nechcem sa opakovať, to, čo tu povedali moji ďaleko fundovanejší predrečníci v otázkach najmä trestnoprávnej situácie a konaní v našej krajine a jednotlivých konaní, ja by som sa predsa len napriek tomu, čo sa dnes deje a čo počúvame z každej strany z médií, rada venovala aj inej oblasti a poukázala na ďalšie skutočnosti, na ktoré treba poukázať a čiastočne aj v správe sú spomenuté, avšak myslím si, že mohli byť ďaleko, ďaleko obšírnejšie opísané. Týka sa to najmä situácie v oblasti nevymožiteľnosti práva, v oblasti životného prostredia, ale taktiež aj nevymožiteľnosti alebo možno nedostatočného konania prokuratúry v správnom, v správnych procesoch, v správnom konaní. Poviem najprv ohľadom toho, čo sa týka v oblasti životného prostredia, kde chcem čiastočne zahrnúť aj situáciu s, v oblasti poľnohospodárstva.
Minulý rok sme boli svedkami toho, ako na ulice vyšli ľudia v rámci protestov, ktoré sa diali nezákonných, v nezákonnosti pri poskytovaní príspevkov cez Poľnohospodársku platobnú agentúru. Ľudia boli vyhnaní do ulíc, aby poukazovali na nespravodlivosť a nečinnosť vlastne týchto orgánov, ale taktiež aj samotná, samotná prokuratúra, nevieme, ako konala, ani tu nebolo vlastne v tejto správe uvedené, akými, aké závery, k akým záverom dospela v rámci tých desiatok podaní, ktoré, ktoré boli podané a ktoré sa konali ešte v roku 2018. Možnože už tam bolo aj nejaké preklenutie na, do tohto roku, ale tým, že naozaj to bola situácia, ktorá otriasala spoločnosťou, očakávala som, že aspoň čiastočne tá správa bude obsahovať aj tieto informácie.
Z oblasti trestnoprávnosti v životnom prostredí sú vymenované niektoré, niektoré také kauzy alebo výpočet trestných činov. Avšak napríklad to sú také veci, ktoré vidno, hej, pytliak, výrub stromov, odpady, to sú trestné činy, ktoré, ktoré vidíme. Avšak to, čo tu vôbec nie je, ani prokuratúra nekoná, je voči, nekonanie napríklad orgánov ústrednej, teda ústrednej štátnej správy, nečinnosť, čím môže dochádzať k závažným poškodzovaniam životného prostredia, napríklad moje podania, ktoré som dala aj na prokuratúru v oblasti znečistenia podzemných vôd na Žitnom ostrove, oblasti toho, že ľudia do dnešného dňa možno pijú toxický kokteil zo studní na Žitnom ostrove. Tieto konania nie sú otvorené, nebola som ani len predvolaná na to, aby som podala nejaké ďalšie vysvetlenie a pritom naďalej, hoci ministerstvo jedno, druhé, aj tretie o situácii vie, tak nekoná. Najlepšie je v podstate v tejto polohe nič nerobiť, pretože plynie čas, činnosť a možnože aj trestnoprávna zodpovednosť sa premlčí.
Závažné nedostatky ja vidím v porušovaní v správnom konaní. Tam prokurátor ako keby minimálne vykonával dozor. Vidno to aj zo štatistiky, ktorú správa uvádza. V podstate sú to len zopár podaní, kde prokurátor dal námietky, ktoré zistil v nedostatkoch v dodržiavaní zákonnosti a poviem konkrétne prípady.
Napríklad prieťahy v procese strategického parku Jaguar, kde dochádza, už dá sa povedať, tri roky k prieťahom, k obštrukciám, k nedokončeniu, ani len nezačatiu súdnych konaní a pritom ten Jaguar nám už pomaly bude vypúšťať von prvé vozidlá. Napríklad diaľnica D4, došlo k rozhodnutiu krajského súdu o tom, že je nezákonné záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia a nariadilo opakované konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo nekoná a diaľnica už pomaly bude stáť a už v niektorých úsekoch je odovzdaná a nezákonným spôsobom vlastne tuná ústredný orgán štátnej správy ministerstvo životného prostredia, ale aj ministerstvo dopravy a výstavby porušuje flagrantným spôsobom, drzým spôsobom zákon a prokuratúra nekoná. Ústredné orgány zatajujú alebo nechcú poznať pravdu, aby nemuseli konať, ale myslím si, že aj na tomto je tá prokuratúra aj postavená, že by mala dohliadať na dodržiavanie zákonnosti, na, dohliadať na záväzky, ktoré má Slovenská republika voči svojim občanom, ale aj voči iným inštitúciám a napríklad k európskej inštitúcii a dodržiavať zásady, aby ústavné práva občanov boli dodržané, napríklad právo na životné prostredie, právo na informácie a právo na správne rozhodovania vo veciach životného prostredia.
Čiže naozaj sa nečudujme, že v uliciach sú ľudia, ktorí sa sťažujú na zlé životné prostredie, sa sťažujú na to, že spoločnosť nedostatočne reaguje na klimatickú zmenu. Aj tu je zodpovedná prokuratúra, pretože to je zúfalstvo tých ľudí, zúfalstvo v nevymožiteľnosť práva, pretože keby fungovala vymožiteľnosť práva v životnom prostredí, tak by mnohé, mnohé výruby lesov, mnohé znečistenia podzemných a zdrojov pitnej vody nemohli byť. Nemohli by sa dochádzať k nezákonnosti, jak pri schvaľovaní územných plánov, kde nám developeri určujú, ako sa má využívať táto krajina. Nezákonnostiam umiestňovania rôznych obrovských stavieb do krajiny, ktoré nám následne likvidujú všetky ekologické procesy. Aj za toto je zodpovedná prokuratúra, v tejto veci prokuratúra, ktorá má dohliadať na dodržiavanie zákonnosti, vôbec, ale vôbec nekoná. Máte to aj uvedené v svojej správe ohľadom toho, že dohliadate na, na procesy v rámci samosprávy a týchto územných plánov. Áno, tam je tiež obrovský problém, len tá vymožiteľnosť alebo ten skutočný výstup, alebo ktorý by dokázal reálnym spôsobom túto nezákonnosť zastaviť, je prakticky nulový. Mnohokrát ide o úmysel, úmysel verejnej správy nekonať. Nekonať pri právom chránených záujmov občanov.
Ďakujem.

Ondro, myslím, že nemuseli, ani nemali čakať na tvoje trestné oznámenie, aby generálny prokurátor a polícia začala konať. Ja si myslím, že to načasovanie, prečo sa dnes o tom hovorí, nie je náhodné a nesúvisí to s voľbami. Súvisí to s tým, že sa naťahoval čas. Naťahoval sa čas až tak, aby sme tu druhé najpoužívanejšie slovo mali premlčanie. Premlčal sa skutok a už nemožno stíhať, už nemožno, nemožno konať. Čo sa týka stretávania sa generálneho prokurátora Trnku s Marianom Kočnerom, to bolo všeobecne známe, už sa hovorilo o tom, že mal svoj vlastný hrnček na kávu, čo každé ráno alebo každý deň chodil k Trnkovi kávičkovať. Ja si myslím, že úplne stačí, keď z inkriminovaného obdobia, kedy Marian Kočner páchal trestnú činnosť a takto denne chodil ku generálnemu prokurátorovi na kávičku, si stačí zobrať návštevnú knihu, aby bolo jasné, ako často chodil tento obvinený zločinec na kávičku ku generálnemu prokurátorovi, aby mu dal pokyny, ako má v tom čase konať. Je to absurdné, je to zúfalé a je to obraz prehnitosti tohto štátu.

Ďakujem pekne. Ja, áno, len ešte doplním, že aj v doložke vplyvov sa uvádza, že vlastne nie je ani známe, o aké počty sa jedná, že vlastne nie sú vyčíslené vlastne ani tie dopady, že, že koľko takýchto, takýchto pozemkov alebo koľkých osôb sa to týka. Čiže vlastne nie je to taká, taký, taká bianko zmenka do budúcnosti, no tak urobme zákon, ale aké dopady to bude mať na rozpočet obcí a miest, aký to bude mať dopad i na rozpočet samosprávnych krajov a v konečnom dôsledku aj aké, aké dopady to naďalej, táto situácia bude mať na spoločnosť, nie sú vyčíslené.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti sa chcem vyjadriť k dvom úpravám, ktoré prináša táto vládna novela zákona. A síce k tomu, že naozaj sú námietky zo strany verejnosti, najmä mladých farmárov, ktorí sa ťažko dostávajú k pôde. A presne o tom, čo hovoril aj môj predrečník, pán kolega Martin Fecko, že vlastne nájomné zmluvy k pôde majú sa ukončiť ku dňu ukončenia pozemkových úprav. Si myslím, že naozaj to môže byť problém a malo by dôjsť k nejakému ustanoveniu, ktoré teda bude chrániť samozrejme v prvom rade aj vlastnícke práva, ale aj práva toho nájomcu, ktorý tam minimálne ak hospodári na poľnohospodárskej pôde, môže mať zasiate a hospodársky rok nekončí sa z jedného dňa na druhý rok, na druhý.
Ale chcela by som sa vyjadriť ešte k jednej, jednej veci. A to vlastne k tomu usporiadavaniu, respektíve k tým jednoduchým pozemkovým úpravám, ktoré teda môžu robiť, sa vykonávať aj na podnet obce a mesta. Takto poviem. Ak by to bolo toto ustanovenie zákona pred dvadsiatimi piatimi rokmi, budem tlieskať. Ak by bolo ešte možno aj v roku 2001, keď vznikli samosprávne kraje, ešte stále by to bolo akceptovateľné. Ale dnes, kedy štát rozhajdákal pôdu, ktorá, bolo možné využiť na usporiadanie vlastníctva pozemkov ľudí, ktoré boli nezákonným, respektíve boli krivdou z minulosti a rôzne cesty alebo iné stavby boli postavené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa táto nespravodlivosť, táto krivda pretrváva. A dnes sa tváriť, po tridsiatich rokoch, že prinášame prelomovú novelu zákona, ktorá umožní obciam a mestám zo svojich pozemkov usporiadať tieto, tieto, tento zúfalý stav, tak je už dnes neskoro. Pretože mnohé obce a mestá v súlade so zákonom o správe majetku sa iste, väčšina, predpokladám a verím, že väčšina obcí sa dobre starala o svoj majetok, ktorý má, a buď ho zveľaďovala na nejaké funkcie, ktoré má plniť, má za úlohu spravovať obec a mesto, možno pozemky predala na to, aby mohla opraviť školu, postaviť škôlku alebo novú cestu, dnes povedať obciam a mestám zo svojho majetku pozamieňajte pozemky, usporadujte, tak je to, je to nesprávny, nesprávny postup.
Cesty alebo výstavba za socializmu vznikli nie na základe nejakého samosprávneho konania obcí, všetko to boli, štát, to boli okresné národné výbory, miestne národné výbory. To bolo vlastne na základe zákona, ktorý nerešpektoval súkromné vlastníctvo. Dnes máme napríklad len v Bratislave vyčíslené, že by bolo potrebné 300 miliónov eur na to, aby sa usporiadalo vlastníctvo pod komunikáciami. Dnes komunikácie len v hlavnom meste stoja na súkromných pozemkoch. Na pozemkoch, ktoré mohli byť usporiadané zámenou za štátny majetok. Lenže štátny majetok dnes už nie je, pretože bol rozhajdákaný, bol rozpredaný aj za čias fungovania v Slovenskom pozemkovom fonde pani ministerky rôznym SMER-u blízkym developerom, ktorí momentálne majú, vlastnia pôdu, ktorá mohla slúžiť práve na takéto usporiadanie pozemkov. A nejde len o extravilán, ale ide aj o intravilán, kde sa nemôžu nariaďovať pozemkové úpravy.
Ale toto, to ustanovenie je, prišlo už, už neskoro. A dnes sa tváriť, že je to záchranou usporiadania vlastníctva pozemkov na území obcí a miest a prenechávať, dávať to teraz na ich zodpovednosť, je nesprávne. Možno to vyrieši na niektorých individuálnych prípadoch, ale naozaj paušálne teraz povedať, obce, mestá, už to riešte, už to je mimo štát, tak je to nesprávne a mám s tým problém. Nesúhlasím s tým. Nesúhlasím s tým. Ja si myslím, že je to zodpovednosť štátu. Štát spôsobil to, že vlastne za socializmu sa takýmto spôsobom fungovalo, a štát spôsobil to, že 30 rokov sa táto situácia nevyriešila. A mal by aj štát zobrať zodpovednosť za to, že sa buď nájdu finančné prostriedky, alebo pozemky, aby sa tieto krivdy napravili či v rámci pozemkových úprav alebo úhradou, finančnou, finančnou úhradou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve. Myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý, ak bude v takomto znení prijatý, môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy, a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku.
Mám rôzne maily, kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly, či už zo strany okresného úradu alebo samotného, samotnej tej, najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory.
Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od, zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov, pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov, ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí. A to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník, a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver.
Praxou je, a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne, súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielic, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri. To znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy.
Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa, proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri. A v podstate ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú zver spôsobuje, sú v enormných, v enormných číslach, a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc.
Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva, či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza k škodám nielen na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch. A v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon. A myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto, aký zákon, či zákon o lesoch, či zákon o ochrane prírody, či zákon o, o poľovníctve, je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncútstvo, ale je pravdou, že v súčasnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné, aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia. Napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy, a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení.
Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále, chvalabohu, nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši. A práve naopak, ani, tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor, veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné, spôsob prikrmovania. Ja som, toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvodu toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym vnadením vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncútstvo, a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách.
Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných.
Pani ministerka, tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.
Ďakujem.