Dámy a páni, ešte raz si zhrňme teda revolučný návrh zákona z 2015., minulej aj súčasnej vláde, ktorá mala reálne pomôcť študentom, aby tá prax bola prenesená aj do škôl. Z dostupných informácií, keďže nikde sa nevedie žiadna efektivita ani žiadne meranie, ani žiadne vyhodnocovanie jednotých, jednotlivých projektov, vieme iba čiastkové informácie, či už z CVTI alebo zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo z ministerstva a následne aj z VÚC-iek, resp. z koordinátorov, ktorí by mali zdieľať tieto informácie. Vieme, že v prvom roku bolo zapojených iba 450 žiakov, v druhom roku 1 122 žiakov, v treťom roku 1 370 žiakov, ale keď si pozriete zase informácie týchto organizácií, tak sa dostanete úplne k iným číslam. Takže ja budem hovoriť o čísle 2 500 žiakov, hoci naozaj nevieme, aké číslo je to správne, pretože nefunguje ani RIS-ka ani jednotlivé zbery informácií.
V Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania z 2015. bolo vyčerpaných 44 mil. z eurofondov, ktoré boli minuté aj na duálne vzdelávanie, propagáciu a zapojenie týchto žiakov. A keď to prepočítam na tých 2 500 žiakov, tak naozaj jeden žiak nás stál 17-tisíc euro pri tomto súčasnom nastavení zákona, čo je absolútne nonsens, a pritom by stačilo iba niekoľko úprav, legislatívnych úprav, aby sme umožnili vstup aj malých a stredných podnikateľov do duálneho vzdelávania.
Najskôr si dáme také v rýchlosti pozitíva duálneho vzdelávania, asi sa otvárajú dvere podnikov, ktoré môžu zaistiť učebnou zmluvou alebo zmluvou o duálnom vzdelávaní spoluprácu medzi firmou a strednou odbornou školou. Samozrejme, že je to prínosom aj pre školy, pretože niektoré majú nedostatok žiakov, a tým, že sa zapoja do duálneho vzdelávania, tak môže ten príliv žiakov byť omnoho viacej, a to je výhoda pre školu. A sú tam potom jednotlivé daňové nástroje, ktoré odsúhlasilo ministerstvo financií, ktoré môžu pomáhať či už podnikateľom, alebo..., a napomáhať školám.
Pre hlavné negatíva, ktoré sú v súčasnom znení zákona, je, že žiak vstupuje do systému odborného vzdelávania za reálne určitých podmienok, ktoré sú absolútne odlišné od toho, ako sa vzdeláva vlastne vo firmách. Duálne je stále dostatočne atraktívny, pretože táto forma nereflektuje v podstate obavy žiakov a rodičov z takej tej veľmi skorej špecializácie, aby sa nevytvorila nejaká iná ponuka, kde by žiaci mohli prechádzať z jednotlivých odborov.
Tá posledná, najspornejšia vec, ktorá je, je uzatváranie učebných zmlúv na začiatku štúdia, ktorá je výhodná iba pre určitých žiakov alebo určité odbory, kde sa prakticky vyučovanie dá poskytovať od začiatku. V súčasnosti to funguje tak, že rodič ako zákonný zástupca musí podpísať zmluvu za svoju dcéru alebo syna do 31. augusta, takže do 31. augusta ho zapája vlastne do duálneho vzdelávania so zamestnávateľom. Zamestnávateľ absolútne netuší, kto príde, že či ten žiak chce alebo nechce, rodičia musia počas prázdnin reálne prísť do školy a podpisovať zmluvu a podpisujú tú zmluvu na celé obdobie štúdia. A následne ten zamestnávateľ si dáva aj podmienku, aby odpracoval ďalšie tri roky po dokončení štúdia. Takže keď mladý človek v 15 rokoch sa zaväzuje v podstate na nejakých sedem až osem rokov, že nemôžeš nikam. Čo keby sa rozhodol, že chce ísť na vysokú školu alebo že chce odcestovať do zahraničia a tam si splniť nejaký svoj sen alebo ísť pracovať, tak nemôže, pretože mu ten zákon nedovolí.
V súčasnosti tým, že sa zapája od prvého ročníka, tak v podstate ani neriešime problematiku zabezpečenia povinnej školskej dochádzky v škole, nerozumiem, prečo sa stále ministerstvo bráni, aby sa do duálneho vzdelávania mohli zapojiť žiaci aj od prvého ročníka, kedy vlastne získava nejaké základné iba po prvom roku aj v iných ročníkoch, kedy získavajú nejaké základné možnosti. Neviem si predstaviť ako ten zamestnávateľ, ja som dával aj podnet na či už školskú inšpekciu alebo bezpečnosť práce, ako môže mladý človek v 15 rokoch v prvom ročníku reálne prísť do nejakej kuchyne alebo za murára, a tam byť na pracovisku alebo tam začať rezať nejaké mäso, zemiaky a podobne, že ktorý zamestnávateľ niečo také dovolí, a preto tí zamestnávatelia sa nechcú reálne púšťať do toho duálneho vzdelávania, pretože nemajú tam možnosť nechať toho žiaka, aby v prvom ročníku načerpal tie vedomosti, aby si zvykol na ten odbor, aby si ho obľúbil, aby dostal tie reálne základy v tej škole a potom mohol pokračovať v praktickej výučbe ďalej.
Našou novelou, ktorú teraz predkladáme, sa vylepšuje spolupráca škôl a zamestnávateľov, čo je teda prioritne tým cieľom. Tá aplikačná prax už v 2015., keď sa prinášal tento návrh zákona, sa na to poukazovalo, že bude to primárny dôvod nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania, a to, že v súčasnosti škola, ktorá sa zapojí do duálneho vzdelávania, má krátený normatív. V praxi to funguje tak, že keď škola sa rozhodne, resp. žiak sa rozhodne, že chce vstúpiť do odborného vzdelávania, škola získa menej financií na mzdový normatív, ako by normálne, iba pre zaujímavosť, ja nemôžem teda tu ukazovať, ale existuje taká tabuľka, čo mi doteraz nikto nevysvetlil, že na základe čoho sa vlastne urobili tieto koeficienty krátenia mzdového normatívu, ale keď máte stavebnú školu, ktorá je napríklad v Nitre jedna z tých najlepších, kde majú murárov, a zapoja sa žiaci do murárov, do odboru murár, tak v normálnom systéme bude mať normatív 2 182 eur, ale keď sa zapojí do odborného vzdelávania, tak škola dostane iba 1 318 eur. Toto je nepochopiteľné niečo, lebo na jednej strane chceme, aby školy sa zapájali do odborného vzdelávania, na druhej strane reálne im ešte na tabuľke povieme, že vy keď sa zapojíte, tak dostanete skoro o 50 % menej financií, len sa, prosím vás, zapojte a tie peniaze si vypýtajte niekde inde, my vám ich či už z ministerstva, alebo zo štátu nedáme, vy si ich vypýtajte u podnikateľov u toho súkromníka, ktorý nám zoberie žiakov a ktorý si i bude vychovávať toho žiaka, potom ešte zafixuje na ďalších 7 až 8 rokov, nech sa nemôže nikde pohnúť. Chcem sa opýtať, že pre koho je tento systém a tento návrh zákona výhodný. Jednoznačne nie pre žiakov a mladých ľudí, ktorí by chceli sa venovať jednotlivým profesiám.
Ďalšia vec, ktorú riešime touto novelou, je najmä to, že na strane zamestnávateľov tých malých a stredných podnikateľov je ako prekážka vyššej miery ochoty sa zapojiť do duálneho vzdelávania. Tá administratívna záťaž, ktorá je spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa na praktické vyučovanie. Keby ste išli do tohto procesu, tak dostanete 11 formulárov, ktoré musíte vydokladovať a vypodpisovať, aby ste sa reálne, aby ste si reálne mohli dať žiadosť o odborné vzdelávanie, a na základe toho potom bude prebiehať celý ten proces certifikácie, kedy vám niekto povie, že môžete si zobrať tohto žiaka, môžete doňho investovať, môžete mu dať tie vedomosti, takže opätovne to nie je výhodné pre malých a stredných podnikateľov, čo sa absolútne nerieši, a to je aj problém celej tej zapojenosti odborného vzdelávania.
Ďalšia vec je, ktorú som už spomínal, a to, že odstraňujeme vstup iba od prvého ročníka, resp. ho posúvame, aby učebné zmluvy, aj to je taký nezmysel, že keď mladému človeku 15-ročnému poviete, že tu máš, alebo rodič ako zákonný zástupca, že podpíš učebnú zmluvu, tak sa zľaknú a neviem, kto vymyslel tento názov. Ale posúvajme podpis tejto učebnej zmluvy do 15. septembra, aby naozaj mladí ľudia sa mohli začleniť do toho kolektívu aspoň za tie dva týždne, pokedy bude EDU zber, aby reálne mohli okúsiť, či chcú to povolanie, a následne by mohli vstúpiť do duálneho vzdelávania, alebo dávame možnosť, aby vstupoval do duálneho vzdelávania aj v druhom alebo v treťom ročníku, aby získali už tie základné vedomosti a zručnosti a naozaj mohli stavať na niečom.
Účelom nášho návrhu sa mení a dopĺňa teda zákon o odbornom vzdelávaní, aby sme reflektovali na jednotlivé faktory, ktoré spôsobujú nízku účasť stredných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, a sú to tie tri najzákladnejšie veci, ktoré som tu zhrnul ohľadom krátenia normatívov, ohľadom zapojenia malých a stredných podnikateľov a odstránenie byrokratizácie, a tretia vec je, aby mladí ľudia mohli vstupovať do odborného vzdelávania v druhom, v treťom, v prvom, v druhom aj v treťom roku.
Ďakujem veľmi pekne.
