Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, dovoľte mi zopakovať zopár vecí. Ja neviem, že či opätovne týmto návrhom zákona chcete otvoriť celú tú problematiku toho prerozdeľovania stimulov na ministerstve školstva za 33 miliónov, kedy pani ministerka čelila veľkej kritike za všetky tie pochybenia. Čelila aj odvolávaniu kvôli tomu, kde naozaj sedem firiem nebolo zapísaných v partneroch verejného sektora, kde boli zle zapísané a zrátané body, kde boli opísané posudky a všetky ostatné problémy, ktoré tam vtedy boli. Ja som si našiel ešte aj starý, starú prípravu k tomuto.
Vy ste reálne vtedy, ministerstvo školstva porušilo štyri zákony. Ja poviem dva, lebo tie sa dotýkajú tejto problematiky, a to je zákon o registri partnerov verejného sektora, kde je jasne napísané v § 4 ods. 1, ktorý hovorí, že firmy, ktoré prijímajú zo štátneho rozpočtu sumu nad 250-tisíc v kalendárnom roku, musia byť zapísané v tomto registri po celú dobu trvania, tak ako to hovorila aj pani exministerka predo mnou. A potom zákon o rozpočtových pravidlách veľmi jasne hovorí v podstate to isté čo ten predchodzí ako partner verejného sektora, že podľa § 8 tohto zákona je možné dotácie poskytnúť žiadateľovi, len ak je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. A túto povinnosť vám uvádza aj § 19.
Ja tomu nerozumiem, ak chcete opätovne zopakovať to, čo čítala aj pani Žitňanská, tak vám to znova zopakujem, čo hovorí zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý hovorí o dotáciách. Stimuly sú dotácie. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených. Bla, bla, bla, bod 3 vám jasne hovorí, že prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom. A bod h), tak ako čítala pani Žitňanská, tak opätovne vám ho prečítam, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Ja, pani predkladateľka, ja nerozumiem, čo tu argumentujete, čo vysvetľujete, že idete upravovať, pretože vám tu exministerka spravodlivosti reálne vydokladovala v dvoch zákonoch, ja som vám to tu teraz prečítal, aj v zákone partnerov verejného sektora, aj v zákone o rozpočtových pravidlách, že už je to dávno upravené. A vy k tomu ešte doložíte aj dôvodovú správu a v tej dôvodovej správe hovoríte, že aj iné zákony v rámci neviem čoho musia byť upravené. Teda asi v rámci stimulov a dotácií, keďže vy ich riešite. A vy tu píšete, že aj zákon; nebudem ich čítať; o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby bol upravovaný. Ale to nie je stimul, to nie je dotácia. Píšete tu o majetku obcí, to nie je dotácia. Píšete tu o správe majetku štátu, to nie je dotácia. Píšete, to je reálne za povšimnutie, netuším, kto toto pracoval; spracoval, píšete tu o zdravotných poisťovniach. Preboha, veď to nie je dotácia. Píšete tu o geologických prácach. To spadá úplne pod iný zákon banský, to nie sú dotácie. Píšete tu o energetike. To nie sú dotácie, lebo robíte s verejnými financiami.
Takže ja nerozumiem aj na základe dôvodovej správy alebo dôvodovej tejto časti, ktorú máte vypracovanú, čo idete upravovať. Toto je upravené v dvoch zákonoch. A ešte aj v rámci interpelácie, ktorú som podával v rámci tejto problematiky, ministerstvo spravodlivosti a váš koaličný partner a minister spravodlivosti pán Gál mi jasne na tú interpeláciu odpovedal, z ktorej vyznieva to, že to máte upravené v rozpočtových pravidlách, máte to upravené aj v zákone partnerov verejného sektora. Predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ondro, vysvetlil si to veľmi jasne, ja to iba zopakujem. Tento návrh zákona je reálne zbytočný. Je reálne zbytočný, pretože táto problematika je už dávno vyriešená inými právnymi úpravami. Jasne to naznačilo aj ministerstvo spravodlivosti tým, že keď pani ministerka prišla na vládu s týmto návrhom zákona, tak jej musel minister spravodlivosti povedať, že je to zbytočné, pretože už dávno je to vyriešené. A tak ako povedal kolega Dostál, vy sa snažíte iba niečo prekryť, resp. vytvoriť dojem, že bolo treba niečo riešiť, a vy to riešite, pretože to pochybenie jasne bolo na strane ministerstva školstva. To pochybenie bolo jasne na strane ministerky školstva.

Pani predkladateľka, ja to zopakujem ešte raz, ak by ste náhodou nerozumeli, čo bolo vyslovené predo mnou a čo ste rozprávali aj vy. Tento návrh zákona je úplne zbytočný a ministerstvo školstva spravilo chybu. Teraz to chcete nejakým spôsobom zakrývať. To sa vám nepodarí, pretože všetci vedia, že keď bol prijatý zákon partnerov verejného sektora, protischránkový zákon, tak bol novelizovaný aj zákon o rozpočtových pravidlách, aby nemuseli byť novelizované všetky tieto zákony, ktoré vy tvrdíte a v dôvodovej správe ich aj opisujete, že pre toto musíte novelizovať aj tento zákon o stimuloch. Môžme sa tam rozprávať, tak ako vy píšete v dôvodovej správe, že bol novelizovaný aj zákon vrátane, teda ohľadom podmienok prevodu v majetku štátu, ale to nie sú dotácie. Píšete tam o majetku obcí; to nie sú dotácie. Píšete tam o správe majetku štátu; to nie sú dotácie.
Toto, čo predkladáte, predkladáte absolútne zbytočný návrh zákona len preto, aby ste prekryli chyby ohľadom stimulov, kde sa rozdalo alebo dalo 33 miliónov. Ja nerozumiem, prečo nanovo otvárate túto tému a prečo idete takýmto spôsobom dráždiť celú verejnosť, že idete niečo prekrývať takýmto úplne zbytočným zákonom. Ministerstvo školstva spravilo chybu, reálnu chybu, a vy si ju priznajte.

Pán predseda, prosím vás, nemôžete hovoriť také vety, že by sme mali prestať politikárčiť alebo že chcete konštruktívnu diskusiu, pretože veľmi dobre viete, že na výbore som zaraďoval bod, aby sme o tomto návrhu diskutovali, vy všetci koaliční poslanci tento bod ste neschválili, preto na výbore nebol zaradený bod na diskusiu o tomto návrhu zákona. Takže nemôžete sa teraz tu postaviť a povedať, že budeme mať nejakú konštruktívnu diskusiu, pretože vy ju reálne nechcete.
A keď hovoríte, že teraz sa stretnete so všetkými ostatnými organizáciami, to je iba také mlženie, že budete diskutovať, pretože vy nemáte nejakú povinnosť vyhodnocovať jednotlivé pripomienky týchto organizácií, tak ako je to v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vy ich nemusíte zapracovať, vy si ich iba vypočujete, urobíte si nejakým spôsobom čiarku, že ste diskutovali, a to je úplne všetko.
Ale ja som očakával, že v rámci toho vystúpenia že pomenujete, ako sa bude napríklad meniť rezortný informačný systém, lebo ten musíte meniť v rámci povinnej školskej dochádzky, budete ho musieť evidovať. Ja som predpokladal, že poviete, že čo sa udeje vlastne od 1. 9. 2020 v rámci nultého ročníka. Tam máte nejakých učiteľov, bude výpadok nejakých žiakov pre tú školu, máte tam nejakých vychovávateľov. Ja som očakával, že budete rozprávať o odklade, kto ho bude posudzovať a hlavne na základe čoho sa bude ten odklad posudzovať. Povedzme si ďalšie faktory, tam aj budete musieť upravovať, že v prvom stupni na základnej školy rozhoduje obec, nerozhoduje riaditeľ. Obec, to je zastupiteľstvo. Čo sa týka tejto novely, tak tam máte uvedené, že v materskej škôlke rozhoduje riaditeľ. Takže posúvate zasa kompetencie úplne iným spôsobom.
Čo sa týka prerozdeľovania, pán predseda, vy veľmi dobre viete, že kedy je záujem žiakov, kedy sa eviduje a kedy sa prerozdeľujú peniaze v rámci obcí. A toto sú všetko problémy, ktoré budete musieť riešiť v druhom čítaní a z toho vznikne nový zákon.

Kolegyňa Pčolinská, ďakujem veľmi pekne, aj ty si na začiatku začala rozprávať o filozofii zákona. Ja si myslím, že o tom už nerozprávajme vôbec, poďme rozprávať o reálnych faktoch, ktoré nás čakajú, pretože máme nejaké 3-4 týždne na to, aby sa upravil tento návrh zákona, aby sme vychytali všetky tie legislatívne zmeny, ktoré, alebo chyby, ktoré sú tam, pretože je ich tam dostatočne.
Ale ty si sa tiež pýtala jednu otázku, ktorú ja zopakujem: Že prečo na to tak tlačíte a prečo to podávate teraz? Mali ste tri roky na to, aby ste podali takýto návrh zákona. Mali ste dostatočný čas na to, aby ministerstvo normálnym spôsobom pristúpilo k tejto problematike, urobilo diskusiu, urobilo medzirezortné pripomienkové konanie, oslovilo všetky relevantné subjekty, ktorých sa to bude týkať, vyhodnotilo tieto pripomienky a potom to v kľude mohlo prísť do Národnej rady a tá diskusia by bola úplne iná a bola by veľmi konštruktívna. Tak sa pýtam, že prečo to robíte? Prečo takýmto spôsobom? Sú za tým eurofondové peniaze? Sú za tým peniaze, ktoré chcete ešte vyčerpať, len nemáte ukotvenie v zákone a potrebujete niečoho sa zachytiť, tak veľmi rýchlo to prinášate, aby tieto peniaze sa mohli nejakým spôsobom vyčerpať?

Kolegyňa Zimenová, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Ja zhrniem zopár vecí do niekoľkých viet.
Jedno je, že my už teraz nemáme dostatočný počet miest pre deti, my už teraz nevieme zabezpečiť dostatočný počet učiteliek do škôlok, už teraz neviete garantovať financovanie celého tohto návrhu zákona, ale presne viete, že tie, tí rodičia, ktoré deti nedajú do škôlok, budete pokutovať.
Tak sa pýtam, že kde je nedostatok škôlok, kde bude presne tento problém, a ten problém bude presne v tých oblastiach sociálne znevýhodnených - a týmto chcete, týchto chcete pokutovať? V tejto oblasti týchto rodičov, ktorí sú sociálne znevýhodnení, chcete pokutovať za to, že nebudeme vedieť vybaviť škôlky a nebudeme zabezpečiť, vedieť zabezpečiť miesta, ktoré sú tam? Vy už teraz zákonom ukladáte reálne povinnosti bez toho, aby ste ich financovali.
A argument, že je lepší výber financií, nie je preto, aby ste pridávali kompetencie ďalej, ale tie financie sa majú využívať na to, aby reálne tá obec sa nejako pozviechala a prispôsobila a urobila všetky tie opatrenia, ktoré má urobiť. Nie preto je lepší výber financií, aby ste vy pridali ďalšie kompetencie, ktoré oni musia zabezpečovať.
A dovoľte mi ešte jednu myšlienku, lebo aj ja si myslím, že táto povinná školská, predškolská dochádzka je protiústavná, ak ju nebudete v plnej výške financovať ako štát. Pretože štát nemôže obciam a mestám nariadiť, aby prijali každého jedného žiaka bez toho, aby ste to plne financovali, to znamená, nie príspevkom, ale normatívnym financovaním a o tomto podľa mňa bude ešte veľká diskusia v rámci druhého čítania.

Pani navrhovateľka, nemusíme asi rozprávať o myšlienke návrhu, lebo tam sa zhodneme všetci, aj všetci odborníci, či už, alebo analytici. Rozprávajme o tom spôsobe, ako tento zákon podávate, a ten je naozaj veľmi, veľmi neštandardný, pretože ste neumožnili ani diskusiu o takomto výraznom zásahu do celého systému, ktorý ovplyvní absolútne všetkých rodičov, deti, ako aj tých, ktorí budú musieť realizovať tento návrh zákona.
Vy sa môžete, vy môžete delegovať alebo môžete rozprávať to, že budeme medzi týmito dvomi čítaniami sa o tom rozprávať, ale viete veľmi dobre, že za mesiac nedokážete zozbierať všetky pripomienky všetkých aktérov, nedokážete ich vyhodnotiť, a keď áno, tak z tohto zákonu bude v druhom čítaní úplne nový zákon, ktorý, ešte ani nevieme, ako bude vyzerať.
Tá pripravenosť, ktorá je, je naozaj veľmi amatérska, veľmi neštandardná, pretože ja neviem, kde do jedného roka získate toľko miest. Neviem, kto to všetko zaplatí, pretože na to nie sú vyčlenené financie. A to, že vy budete rozprávať, že financie sú teraz niekde alokované alebo že sú podané nejaké žiadosti, neznamená, že tie žiadosti a tie financie prídu jednotlivým subjektom, a už vôbec to neznamená, že to budú vedieť zrealizovať a budú vedieť postaviť tie škôlky.
Pýtam sa, kde získame tie účinnosti? Tak nerozumiem, prečo to takýmto spôsobom tlačíte.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona kolegyni Zimenovej, hoci naozaj tak, ako som spomínal a keď sme o tom diskutovali na výbore pre vzdelávanie, tak tie názory boli skôr také, že táto správa by mala byť prerokovaná priamo iba na výbore a nie tu v pléne Národnej rady. Myslím si opak, a preto veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože takéto správy poznáme, máme ich aj na tejto schôdzi a mali by sme o nich rokovať. A tento návrh zákona by sme reálne mali schváliť, aby či už pani ministerka alebo budúca ministerka alebo minister priniesli takúto komplexnú správu aj do Národnej rady, aby sme mohli o nej diskutovať, aby sme ju mohli preberať, aby sme mohli vypočuť si celú tú analýzu iným spôsobom tu v pléne, kde by boli možno i médiá, kde by sme mohli o tom diskutovať.
Na výbore to tak nefunguje, na výbore je to prioritne o tom, že sa vyrozprávame v rámci opozície, že povieme nejaké názory, že vyslovíme nejaké myšlienky, ale tie myšlienky, tak ako spomínal kolega Sopko, tam reálne zapadnú a potom o ničom ďalej už nediskutujeme. Dôkaz je, toho dôkaz je aj to, ako funguje legislatívny proces v oblasti školstva momentálne, že neprebiehajú nejaké diskusie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To sme videli alebo sme toho súčasťou aj teraz v rámci návrhov zákona ohľadom školstva, ktoré sú ohľadom povinných škôlok alebo 9,5-percentnom navyšovaní platov učiteľov, pretože obidva tieto návrhy zákona prinášajú vládni poslanci, nerozprávalo sa o tom. Naozaj médiá nemajú tú možnosť, aby prediskutovali jednotlivé organizácie, nemajú možnosť, aby prediskutovali tieto body a tým pádom nejakým spôsobom poukazujem iba na to, že školstvo pre nás nie je dôležité. A toto by bol signál celého pléna o tom, že školstvo je dôležité, že by sme sa mu mali reálne venovať, že by sme mu mali venovať čas, tak ako venujeme čas aj všetkým ostatným správam.
Čaká nás určite správa činnosti komisárky pre deti za rok 2018, čo je veľmi dôležité a predpokladám, že sa k nej budeme všetci vyjadrovať a tá diskusia bude trvať veľmi dlho, pretože budeme vedieť rozobrať všetky problémy, ktoré sa týkajú činnosti pani komisárky, poprípade činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2018, čo je tiež dôležitá správa, o ktorej diskutujeme. A nemyslím si, že na výboroch, kde patria tieto jednotlivé správy, by bolo niečo také, že by sme nemali byť v pléne s touto správou alebo že by sme nemali o nej rozprávať, alebo že je nepodstatná. Práveže teraz je tá doba a tá situácia, kedy školstvo je dôležité, kedy ho kreujeme, kedy kreujeme budúcnosť mladých ľudí, kedy by sme mali vyslať signál aj na to, že takáto správa je dôležitá, a nie ju nejakým spôsobom negovať.
Myslím si, že celé ministerstvo so svojimi či už priamo riadenými organizáciami, alebo analytickým tímom vedia pripraviť takúto správu, nebolo by to náročné, tak ako boli tie argumenty zo strany vládnych poslancov, že táto správa bude veľmi náročná, že sa jej budú musieť venovať. Vôbec si to nemyslím, nie je to pravda, túto správu by vypracovali a potom každoročne by ju vedeli obmieňať a iba dopĺňať jednotlivé ukazovatele, ktoré by boli tam. Ak by sme začali s nejakými merateľnými ukazovateľmi, tak tie by sa dopĺňali a za jednotlivé roky by sme potom vedeli, akú to má trajektóriu, aká je trasovitosť možno absolventov, ako funguje celá oblasť školstva, či sa vyvíja alebo nevyvíja, či máme tam nárasty alebo nemáme nárasty, že či nejakým spôsobom ich naozaj posúvame a hlavne, či ju posúvame tým správnym smerom a tým správnym tým spôsobom, ktorý je.
Dovoľte mi, aby som využil ten čas a povedal vám takú predstavu, ako tá správa by mala vyzerať. Myslím si, že by mala byť rozložená na jednotlivé kapitoly v rámci regionálneho školstva. Regionálne školstvo by, samozrejme, malo byť rozdelené na základné školy, stredné školy a stredné školy by mali byť rozdelené na odborné školy a priemyslové školy a silné priemyslovky, tak ako aj vysoké školy, ktoré by mali mať samostatné veci.
My sme aj vypracovali materiál v rámci našej strany, kde sme spolupracovali všetci v rámci Spravme Slovensko vzdelanejším, kde tých kapitol sme rozdelili do desiatich častí. Ja prebehnem iba niektoré z týchto desiatich častí, ktoré by boli dôležité, ktorým by sme sa mohli venovať v rámci tejto správy ministerstva, ktoré by bolo predkladané každý rok.
Jedna tá správa alebo jedna tá časť by mala byť čisto venovaná financovaniu. Financovanie je veľmi dôležité. Financovanie je veľmi dôležité z toho dôvodu, že momentálne je veľmi neprehľadné. Je neprehľadné z toho dôvodu, že ide z dvoch kapitol. Ide z kapitoly ministerstva školstva a ide z kapitoly ministerstva vnútra. Vieme, že jednotlivé tieto pochody a tá trasovanosť financií nie je taká, aká by mala byť, a keď si povieme, že od roku 2005 až do roku 2013 tie financie plynuli reálne z ministerstva financií na ministerstvo školstva a krajský školský, krajský školský úrad, tak tieto financie proste boli, boli transparentné (povedané so smiechom), boli transparentné a neboli také, aké mali byť, od roku 2013 proste tá neprehľadná systémovosť, ktorá tam je, že školstvo je financované z dvoch kapitol, kde z ministerstva vnútra prechádzajú peniaze na okresný úrad v sídle kraja a z ministerstva školstva v podstate nie je ten priamy dopad financií a tá kontrolovanosť, ktorá tam je.
Určite by tá kapitola; určite by táto správa mala mať aj časť priamo riadených organizácií, ktoré sú pod ministerstvom, máme ich 17 a tieto organizácie odčerpávajú naozaj obrovský balík financií. A myslím si, že keby sme videli takúto správu, tak tie financie by boli omnoho ľahšie vnímané, boli by sledované a vedeli by sme s nimi viacej pracovať. Samozrejme, že by mala mať určitú časť základných škôl, kde by sme mohli rozprávať o kompenzačných príspevkoch a o tom, ako nám rastie demografická krivka, ako nám rastú školy a, samozrejme, ten dosah potom na odborné školstvo alebo stredné školstvo, či už silné priemyslovky alebo silné odborné školy a gymnáziá. A v konečnom dôsledku by mala zahŕňať aj správu alebo časť, o ktorej rozprávala kolegyňa Zimenová, a to je či už špeciálne školstvo, alebo inkluzívne školstvo, myslím si, že by malo byť rozdelené aj do dvoch častí. V rámci inkluzívneho školstva by sme tam videli, aký je nárast detí zo zdravotne znevýhodneného prostredia, ako by sme vedeli zvýšiť nárast asistentov učiteľov a ostatné náležitosti.
Vedeli by sme rozprávať o tejto téme veľmi dlho. To je tak v skratke a uvidíme, že či bude ešte záujem, že by sme potom pokračovali ďalej v rámci ústnej rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Miro, ďakujem veľmi pekne, lebo to vystúpenie bolo plnohodnotné a bolo tam spomenutých množstvo vecí, ktoré sú dôležité a hlavne pre školstvo sú dôležité, pretože o nich vôbec nediskutujeme. A keď o nich diskutujeme, tak je to vždy večer o nejakej šiestej hodine alebo ráno o deviatej hodine, kde je pár ľudí, hoci školstvo sa nás dotýka absolútne všetkých a keď to prejdeme od materských škôlok, základných škôl, stredných škôl, vysokých škôl, tak ten dopad potom je naozaj do spoločnosti. A pokiaľ sa nebudeme venovať všetkým týmto oblastiam a všetkým týmto témam, tak nebudeme vedieť kreovať budúcnosť mladých ľudí.
Je naozaj dôležité si vysloviť, že každá oblasť alebo väčšina tých dôležitých oblastí pre spoločnosť má svoje správy a má svoj čas, ktorý je vyhradený aj tu v pléne Národnej rady, kde by sme mohli o tom diskutovať a nie iba na výbore, pretože tam sme diskutovali aj o tomto návrhu kolegyni Zimenovej, kde boli tie signály, že načo to budeme preberať v pléne Národnej rady, že načo budeme niečo také robiť pred všetkými. Môžme to prerokovať čisto iba na výbore, kde je 13 ľudí, kde k tomu sa budeme vyjadrovať my ako zo strany opozície, ale zo strany tej koalície nepríde nejaký podnet alebo niečo podobné.
A kľudne povedzme, že máme správu o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie, ktoré budeme mať aj na tejto schôdzi. Takže to je, spadá do výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, čo je dôležitá téma, kde všetci chodia vystupovať a vieme o tejto správe diskutovať veľmi dlhý čas. Máme tu správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je tiež správa na niekoľko hodín a tá diskusia sa vedie veľmi dlho. Takže myslím si, že aj túto správu by sme mali odsúhlasiť, tento návrh zákona by sme mali odsúhlasiť, aby k budúcemu roku už budúci minister vedel o školstve diskutovať v pléne.
Ďakujem.

Pán predseda, súhlasím, že zákon musí byť výsledkom nejakého kompromisu, neviem, či je kompromis, ak bereme na jednej strane odborový zväz a 50-tisíc členov a na druhej strane petíciu s 20-tisíc podpismi, toto nie je kompromis, keď takéto dve obrovské masy stoja oproti sebe.
Ak ste naznačili, že v budúcnosti bude potrebné, teda zmena kreditového príplatku alebo to nejaké jeho pretavenie, alebo niečo podobné, ja si myslím, že bol dostatočný dlhý čas na to celé volebné obdobie, aby ste pripravili takúto zmenu.
Tiež si myslím, že inštitút vzdelávacej politiky pod vedením pána Rehuša je dostatočne kreatívny a ambiciózny, že keby mal voľné ruky, tak by vedel pripraviť takúto zmenu, vedel by ju vypočítať a vedel by ju nejakým spôsobom aj pretaviť do legislatívneho návrhu, ktorý ste mohli kľudne priniesť.
Ak ste spomínali ohľadom platov, že tu je nejaké enormné navyšovanie alebo najväčšie navyšovanie, aby som bol seriózny. Ak prejde zákon, ktorý je teraz v Národne rade, a to 9,5-percentné navyšovanie platov začínajúcich učiteľov, tak od septembra ten plat aj s adaptačným bude 881 euro, čo v čistom je 630. Ak si myslíme, že 630 euro v čistom je dostatočný nástupný plat preto, aby mladí ľudia išli do školstva, tak to tak nie je, pretože aj iný obchodný reťazec reálne ponúka omnoho vyšší plat v pozícii pokladníka, ako my ponúkame na pozíciu učiteľa.
Čo sa týka kvality, keď ste spomínali, tak kľudne ste už mohli vytvoriť kritériá kvality, kde by boli nejaké meranie kvality, maturita, PISA, tie softové skillsy, klíma, kvalita učiteľa a podobne, o ktorej hovoril aj kolega Žarnay, toto všetko ste mohli pripraviť.
A poslednú vec, ak chcete ísť do kompetencií školských rád a ich právomocí, s radosťou, s radosťou pôjdem do toho s vami a poďme to pripraviť možno už pre budúcu vládu, ale bolo by to niečo veľmi zmysluplné, čo by tu po nás zostalo.