Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona kolegyni Zimenovej, hoci naozaj tak, ako som spomínal a keď sme o tom diskutovali na výbore pre vzdelávanie, tak tie názory boli skôr také, že táto správa by mala byť prerokovaná priamo iba na výbore a nie tu v pléne Národnej rady. Myslím si opak, a preto veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože takéto správy poznáme, máme ich aj na tejto...
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona kolegyni Zimenovej, hoci naozaj tak, ako som spomínal a keď sme o tom diskutovali na výbore pre vzdelávanie, tak tie názory boli skôr také, že táto správa by mala byť prerokovaná priamo iba na výbore a nie tu v pléne Národnej rady. Myslím si opak, a preto veľmi podporujem tento návrh zákona, pretože takéto správy poznáme, máme ich aj na tejto schôdzi a mali by sme o nich rokovať. A tento návrh zákona by sme reálne mali schváliť, aby či už pani ministerka alebo budúca ministerka alebo minister priniesli takúto komplexnú správu aj do Národnej rady, aby sme mohli o nej diskutovať, aby sme ju mohli preberať, aby sme mohli vypočuť si celú tú analýzu iným spôsobom tu v pléne, kde by boli možno i médiá, kde by sme mohli o tom diskutovať.
Na výbore to tak nefunguje, na výbore je to prioritne o tom, že sa vyrozprávame v rámci opozície, že povieme nejaké názory, že vyslovíme nejaké myšlienky, ale tie myšlienky, tak ako spomínal kolega Sopko, tam reálne zapadnú a potom o ničom ďalej už nediskutujeme. Dôkaz je, toho dôkaz je aj to, ako funguje legislatívny proces v oblasti školstva momentálne, že neprebiehajú nejaké diskusie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To sme videli alebo sme toho súčasťou aj teraz v rámci návrhov zákona ohľadom školstva, ktoré sú ohľadom povinných škôlok alebo 9,5-percentnom navyšovaní platov učiteľov, pretože obidva tieto návrhy zákona prinášajú vládni poslanci, nerozprávalo sa o tom. Naozaj médiá nemajú tú možnosť, aby prediskutovali jednotlivé organizácie, nemajú možnosť, aby prediskutovali tieto body a tým pádom nejakým spôsobom poukazujem iba na to, že školstvo pre nás nie je dôležité. A toto by bol signál celého pléna o tom, že školstvo je dôležité, že by sme sa mu mali reálne venovať, že by sme mu mali venovať čas, tak ako venujeme čas aj všetkým ostatným správam.
Čaká nás určite správa činnosti komisárky pre deti za rok 2018, čo je veľmi dôležité a predpokladám, že sa k nej budeme všetci vyjadrovať a tá diskusia bude trvať veľmi dlho, pretože budeme vedieť rozobrať všetky problémy, ktoré sa týkajú činnosti pani komisárky, poprípade činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2018, čo je tiež dôležitá správa, o ktorej diskutujeme. A nemyslím si, že na výboroch, kde patria tieto jednotlivé správy, by bolo niečo také, že by sme nemali byť v pléne s touto správou alebo že by sme nemali o nej rozprávať, alebo že je nepodstatná. Práveže teraz je tá doba a tá situácia, kedy školstvo je dôležité, kedy ho kreujeme, kedy kreujeme budúcnosť mladých ľudí, kedy by sme mali vyslať signál aj na to, že takáto správa je dôležitá, a nie ju nejakým spôsobom negovať.
Myslím si, že celé ministerstvo so svojimi či už priamo riadenými organizáciami, alebo analytickým tímom vedia pripraviť takúto správu, nebolo by to náročné, tak ako boli tie argumenty zo strany vládnych poslancov, že táto správa bude veľmi náročná, že sa jej budú musieť venovať. Vôbec si to nemyslím, nie je to pravda, túto správu by vypracovali a potom každoročne by ju vedeli obmieňať a iba dopĺňať jednotlivé ukazovatele, ktoré by boli tam. Ak by sme začali s nejakými merateľnými ukazovateľmi, tak tie by sa dopĺňali a za jednotlivé roky by sme potom vedeli, akú to má trajektóriu, aká je trasovitosť možno absolventov, ako funguje celá oblasť školstva, či sa vyvíja alebo nevyvíja, či máme tam nárasty alebo nemáme nárasty, že či nejakým spôsobom ich naozaj posúvame a hlavne, či ju posúvame tým správnym smerom a tým správnym tým spôsobom, ktorý je.
Dovoľte mi, aby som využil ten čas a povedal vám takú predstavu, ako tá správa by mala vyzerať. Myslím si, že by mala byť rozložená na jednotlivé kapitoly v rámci regionálneho školstva. Regionálne školstvo by, samozrejme, malo byť rozdelené na základné školy, stredné školy a stredné školy by mali byť rozdelené na odborné školy a priemyslové školy a silné priemyslovky, tak ako aj vysoké školy, ktoré by mali mať samostatné veci.
My sme aj vypracovali materiál v rámci našej strany, kde sme spolupracovali všetci v rámci Spravme Slovensko vzdelanejším, kde tých kapitol sme rozdelili do desiatich častí. Ja prebehnem iba niektoré z týchto desiatich častí, ktoré by boli dôležité, ktorým by sme sa mohli venovať v rámci tejto správy ministerstva, ktoré by bolo predkladané každý rok.
Jedna tá správa alebo jedna tá časť by mala byť čisto venovaná financovaniu. Financovanie je veľmi dôležité. Financovanie je veľmi dôležité z toho dôvodu, že momentálne je veľmi neprehľadné. Je neprehľadné z toho dôvodu, že ide z dvoch kapitol. Ide z kapitoly ministerstva školstva a ide z kapitoly ministerstva vnútra. Vieme, že jednotlivé tieto pochody a tá trasovanosť financií nie je taká, aká by mala byť, a keď si povieme, že od roku 2005 až do roku 2013 tie financie plynuli reálne z ministerstva financií na ministerstvo školstva a krajský školský, krajský školský úrad, tak tieto financie proste boli, boli transparentné (povedané so smiechom), boli transparentné a neboli také, aké mali byť, od roku 2013 proste tá neprehľadná systémovosť, ktorá tam je, že školstvo je financované z dvoch kapitol, kde z ministerstva vnútra prechádzajú peniaze na okresný úrad v sídle kraja a z ministerstva školstva v podstate nie je ten priamy dopad financií a tá kontrolovanosť, ktorá tam je.
Určite by tá kapitola; určite by táto správa mala mať aj časť priamo riadených organizácií, ktoré sú pod ministerstvom, máme ich 17 a tieto organizácie odčerpávajú naozaj obrovský balík financií. A myslím si, že keby sme videli takúto správu, tak tie financie by boli omnoho ľahšie vnímané, boli by sledované a vedeli by sme s nimi viacej pracovať. Samozrejme, že by mala mať určitú časť základných škôl, kde by sme mohli rozprávať o kompenzačných príspevkoch a o tom, ako nám rastie demografická krivka, ako nám rastú školy a, samozrejme, ten dosah potom na odborné školstvo alebo stredné školstvo, či už silné priemyslovky alebo silné odborné školy a gymnáziá. A v konečnom dôsledku by mala zahŕňať aj správu alebo časť, o ktorej rozprávala kolegyňa Zimenová, a to je či už špeciálne školstvo, alebo inkluzívne školstvo, myslím si, že by malo byť rozdelené aj do dvoch častí. V rámci inkluzívneho školstva by sme tam videli, aký je nárast detí zo zdravotne znevýhodneného prostredia, ako by sme vedeli zvýšiť nárast asistentov učiteľov a ostatné náležitosti.
Vedeli by sme rozprávať o tejto téme veľmi dlho. To je tak v skratke a uvidíme, že či bude ešte záujem, že by sme potom pokračovali ďalej v rámci ústnej rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis