Ďakujem pekne. Poslancov tu nie je veľa, predsa si dovolím sa obrátiť na tých, ktorých poznám dlhé roky, sledujem ich cestu, aj na tých, ktorí sú v tomto parlamente noví. Nebudem k nikomu konkrétny. Skôr by som to uviedol, vážený nemenovaný poslanec, nemenovaná poslankyňa, týždne argumentov, ktoré tu zaznievajú, voči ktorým nemáte protiargumenty vy, ktorí ste zástanci náhubkového rokovacieho poriadku. List pána prezidenta voči, ktorému nikto...
Ďakujem pekne. Poslancov tu nie je veľa, predsa si dovolím sa obrátiť na tých, ktorých poznám dlhé roky, sledujem ich cestu, aj na tých, ktorí sú v tomto parlamente noví. Nebudem k nikomu konkrétny. Skôr by som to uviedol, vážený nemenovaný poslanec, nemenovaná poslankyňa, týždne argumentov, ktoré tu zaznievajú, voči ktorým nemáte protiargumenty vy, ktorí ste zástanci náhubkového rokovacieho poriadku. List pána prezidenta voči, ktorému nikto nebol schopný dať verejnú námietku a dokázať, že je neoprávnený. Hrozba prekročenia Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú upozorňujú kritici náhubkového zákona. Nič z toho ťa teda vraj nezaujíma, je to jedno. Oni hovoria, že prekročíme ústavu, prezident hovorí, že narušuje sa demokratický vývoj Slovenskej republiky, to je jedno. Koaličná rada ako akási smečka dala príkaz a poslanec nemá voľný mandát, zdá sa. Nerobí ani neargumentuje, ani nediskutuje, iba nemo stláča gombíky. Na malom dvore veľký bič, ukážeme im, tej menšine, no, my máme gombíky, my máme teraz moc.
Vážený pán nemenovaný poslanec koalície, vážená pani nemenovaná poslankyňa, nezaujíma vás, že je tu argument, že do slobody prejavu patrí aj vizuálny prejav a že toto keď bude stáť na Ústavnom súde alebo na medzinárodných fórach, je de facto neodškriepiteľné? Najmä teraz v 21. storočí keď väčšina komunikácie, najmä mladých, generáciu už de facto prebieha vo vizuálnej forme. Tu nesmie poslanec priniesť graf vývoja rozpočtu, nemôže priniesť nápis, nemôže priniesť fotografiu?
Ja vás uisťujem, že tento náhubkový zákon v tejto, v tejto oblasti určite obmedzuje slobodu prejavu, ktorú garantuje Ústava Slovenskej republiky každému poslancovi. Ale moje uistenia vás nemusia zaujímať, spýtajte sa ústavných právnikov. Myslíte si, že aj Ústavný súd máte vo vrecku, ale ja som presvedčený, že poslanci v boji za slobodu vyjadrenia na pôde parlamentu budú pokračovať.
Vážený pán koaličný poslanec, poslankyňa, nezaujíma vás ani to, že doteraz nebola nikdy potrebná za tých 27 rokov takáto náhubková novela rokovacieho poriadku, že tu normálne prebieha práca, že sa tu hlasuje aj za návrhy vládne, na druhej strane vláda čas od času si zoberie čo-to z kritiky opozície a vznikajú zlepšenia zákonov bez akýchkoľvek problémov? Kto mal také komplexy pred slobodou slova, pred obyčajnými bezmocnými slovami, že si vymyslel nápad, že on neznesie tie slová? Že on by chcel mať iba orchester pritakávačov, že vlastne parlamentu vytrhne tú podstatu a tou je kontrolná opozičná funkcia, preto je moc, tá sa odohráva podľa koaličnej väčšiny. Ale toto je jediný priestor, kde má dostať slovo druhá strana, ktorá momentálne nie je pri moci. A vy chcete tento priestor vykolíkovať tak, aby sa obmedzilo, sťažilo a zastrašilo opozičné pôsobenie.
Nad parlamentom má švihať bič pokút, vyvádzania zo sály, zákazov. Dvadsať sedem rokov majú poslanci slobodu prejavu, za Mečiara, za koalícií, na ktorých sa teraz spomína ako temné 90. roky, HZDS, SNS, ZRS. Zniesli slobodu prejavu. Už tu veľakrát kolegovia vám pripomenuli, že zniesli aj nosenie transparentov. Pripomenuli aj predsedajúcemu, že on sám bol ten nosič tých transparentov. A napriek tomu toto chcete urobiť?!
Jasné, veríte tomu, že verejnosť si to nevšíma, že verejnosť má chlebové témy, ale všímajú si to dejiny, dámy a páni, všimnú si to historici, lebo toto je predel. Dvadsaťsedem rokov bola sloboda prejavu v parlamente a zrazu máme takú koalíciu, ktorá tak pustila do gatí od strachu pred slovom, pred obrázkom, že hoci má moc, tajnú službu, prokuratúru, všetko, a teda treba povedať, že sakramentsky stranícky nominované, no aj tak sa bojí tej slobody slova.
Vážený nemenovaný poslanec a poslankyňa koalície, naozaj sa chcete zapísať na tabuľu, tabuľu hanby tých ľudí, ktorí sa tak báli otvoreného slova, že prijali náhubkové zákony? Naozaj ste koalícia takej nízkej sebadôvery, že si hovoríte, my nevládzeme ich ani len počúvať a nie to argumentovať? A my sa bojíme, aby tu filmovali, pretože potom sa tie ich slová, tá kritika dostane k ľuďom. My chceme páchať také veci, že sa nesmú dostať z tejto sály k ľuďom, to chceme robiť. Na tom sme sa dohodli. Umlčme ich!
Každý, kto prelomí veto prezidenta, skončí jednu šancu, ktorú doteraz máme. Tak ako ostatní poslanci predo mnou, aj ja apelujem na to, aby predkladateľ stiahol návrh zákona a aby urobil to, čo doteraz robili všetci, že ak sa menia pravidlá v parlamente, tak je pokus a je snaha o konsenzus a je predložený, iba taká zmena parlamentu, na ktorom sa dohodne väčšina, aj opozície, ale aj koalície, z obidvoch strán. Ktorý nie je oktrojovanou ústavou parlamentu, nie je oktrojovaným rokovacím poriadkom, vnúteným, nadiktovaným nasilu. Kým nezrušíte toto prezidentove veto, ktorý vám dal vlastne jednu dobrú šancu, dobrú šancu naozaj zobrať do úvahy, že už ďalší ústavný pilier Slovenskej republiky, nie iba parlamentná opozícia v parlamente, ale slobodne volený prezident s veľmi masívnou verejnou podporou vás upozorňuje, že nie je to s kostolným riadom, že idete vnútiť parlamentu veci, ktoré sa parlamentu vnucovať nemajú, ktoré neprospievajú riadnemu a otvorenému rokovaniu slobodného a demokratického parlamentu.
Ešte stále máte, vážený pán poslanec koalície, vážená pani poslankyňa, v rukách to najdôležitejšie, svoj slobodne vykonávaný poslanecký mandát. Musím vás na to upozorniť, lebo mnohí si možno myslíte, že zostanete anonymní, že to zostane v takej kope, že koalícia sa dohodla, že im nasadí náhubky, no ja som náhodu bol pri tom. Verte mi, že nikto z tých, čo vyhadzovali, vyhadzovali poslanca hlasovaním z parlamentu, nikto z tých, čo robili hlasovania v noci dlhých nožov, to boli dva také výrazné incidenty, kedy väčšina zvalcovala menšinu, sa potom k tomu veľmi rád nehlásil vo svojich životopisoch. A že to v tom jeho politickom životopise bola dnes už onedlho taká istá škvrna, ako keby bol býval členom zločineckej komunistickej strany alebo iné, iné vážne delikty. To jedno hlasovanie, to jedno hlasovanie, také lákavé zvalcovanie, vtedy sa to dokonca dialo v noci. Vy teraz máte takú metódu, česť výnimkám, že nech sa to deje, nech sa vykričia tí opozičníci a my proste odídeme. Nebude im nič hovoriť. My máme tú moc, tak načo by sme mali pravdu, načo by sme mali argumenty? Ten, kto má gombíky, načo by mal nejaké fakty v rukách? A ak to hovorí prezident? No prelomíme jeho veto. Znovu iba bez argumentov, bez toho, že by mu niekto mal odvahu napísať, že to sú hlúposti, ktoré si napísal. Nikto to neurobil a nikto to ani neurobí, lebo sa to nedá urobiť, nedá sa povedať, že sú to hlúposti. Prezident píše veľmi dobrý list demokrata, veľmi pokorný, slušný a plný argumentov.
Dámy a páni, vrátiť 90. roky sa nedá. Ak sa o to pokúšate, budete iba účastníkmi frašky. Tento rokovací poriadok bude hanebným, trápnym intermezzo, ktorý parlament pod tlakom nových čias vráti k normálnemu stavu, nebude to spôsobovať žiadne problémy, pretože aj súčasný rokovací poriadok, a vy to dobre viete, poskytuje dosť nástrojov, aby poslanec, ktorý by naozaj reálne zdržiaval, preťahoval, narušoval priebeh parlamentu, aby bol potrestaný, to všetko je aj v súčasnom rokovacom poriadku. Ján Slota dnes čelí celkom iným problémom, iného charakteru. Koľkí z vás teda túžite, aby ste jeho heslo, že "na ľudí treba malý dvor a veľký bič", aby ste to heslo zavesili sem nad ten štátny znak? Zamyslite sa, či toto bol cieľ, s ktorým vás poslali poslanci slúžiť demokracii a republike v slovenskej politike a v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
