Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.12.2016 o 9:31 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2016 9:31 - 9:35 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, v úvodnom slove som sa vyjadril - prepáčte, ak príliš obšírne - k veci, ktorú dobre poznáte. Máme tu ale prekvapivý nový návrh a túto príležitosť by som využil, aby som sa vyjadril k deklarácii. Chcem túto deklaráciu vnímať nie ako placebo, nie ako trik na verejnosť, ktorým majú byť zalepené oči, že keď je poslanecká snemovňa zbabelá nastoliť spravodlivosť, preto sú tu ešte poslanci, ktorí sú možno zastrašovaní alebo viazaní nejakými dohodami s bývalými mocipánmi. Ja chcem veriť, že nič také tu nie je a že táto deklarácia nie je klamstvom a trikom, ale úprimným krokom smerom k zrušeniu amnestie a nastoleniu práva, spriechodneniu spravodlivosti. Predsa však, ak je to aj takto, treba o tom texte hovoriť. Prišiel nám z úradu vlády. Ja by som k nemu chcel predložiť nejaké návrhy, ktoré si ale dovolím nechať ešte do ústneho, do diskusie, kedy sa prihlásim ústne.
Pre túto chvíľu chcem povedať, že definovanie zločinov, ktoré touto deklaráciou má Národná rada nad nimi vyjadriť poľutovanie, nepovažujem celkom za úplné. Za druhé chcem zdôrazniť, že ak by zostalo trvale iba pri deklarovaní, bude to aj verejnosťou prijaté ako trik a útek pred zodpovednosťou, lebo našou možnosťou je zrušiť amnestie. To dokážeme urobiť. Ak niektorý poslanec má pochybnosti o ústavnosti, pretože máme politikov, ktorí šíria takýto názor, nech sa páči. Na to máme Ústavný súd, aby on sa potom k tomu vyjadril, ale nebude to už tou hrádzou spravodlivosti, už potom nebude táto snemovňa. Táto snemovňa si vykoná tú povinnosť, že spriechodní právo. Je to presne taký prípad, ako by sme mali jedného z nás, ktorý by mal trestný čin a ako kedysi, kým ešte bola imunita, mali by sme ho vydať na trestné stíhanie a my by sme to stále a stále nerobili. Treba spriechodniť spravodlivosť a nech súd rozhodne o vine a nevine.
V tomto prípade, ak by boli výhrady k ústavnosti zrušenia amnestií, na to nie je, na tie výhrady a na tú ústavnosť my nie sme sem zvolení a povolaní, aby sme posudzovali ústavné rozpory. Na to máme v tomto štátne nezávislý významný inštitút Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Deklarácia by preto mala smerovať k zrušeniu amnestií. Bol by som najradšej, keby priamo takúto výzvu obsahovala. V každom prípade by bolo užitočné, keby v diskusii sa spresňoval zmysel a poslanie tejto iniciatívy. Prečo nám ju vláda predkladá? Skutočne chce niečo odčiniť? Alebo niečo zakryť? Chce zakryť to, a toto veľmi nerád vyslovujem, ale vzniká také podozrenie, chce zakryť to, že akési záväzky bránia niektorým stranám sa pozrieť pravde do očí o tom, aká zločinná bola činnosť tých, ktorí uniesli Michala Kováča, vraždili Remiáša, marili referendá, ale robili aj mnohé iné veci za tej odióznej éry 90. rokov.
Ja nechcem veriť, že teraz v roku 2016 v 21. storočí by tu bola ešte taká miera poslancov, ktorí majú také silné záväzky a taký silný strach pred pravdou o 90. rokoch, že budú ten tieň minulosti stále predlžovať na ďalšie a ďalšie roky na ďalšie a ďalšie návrhy. Ak by tomu tak bolo, budem predkladať návrh na zrušenie amnestií opäť a po mne ho budú predkladať ďalší a ďalší poslanci, až kým tie amnestie nebudú vyškrtnuté z našej minulosti.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2016 9:20 - 9:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Tu mám, dámy a páni a vážený pán predsedajúci, veľmi ľahkú úlohu, pretože návrh tohoto zákona tieto steny počúvajú teraz ôsmykrát. Ôsmykrát sa poslanci usilujú zbaviť Slovensko amorálnych amnestií, ktoré sa týkali primárne únosu Ing. Michala Kováča, ml. resp. jeho zavlečeniu do cudziny. Týkajú sa ale aj všetkých trestných činov, ktoré s týmto únosom súviseli, ktoré kvôli tomu nesmú byť vyšetrené. Medzi tými trestnými činmi, ako všetci si dobre pamätáme, je už dve desaťročia nevyšetrená vražda 26-ročného mladého muža Róberta Remiáša. Ale pod amnestie spadá aj amnestovanie trestnej činnosti vtedajšieho ministra vnútra Krajčiho, ktorý bezdôvodne zmaril referendum, čo konštatoval Ústavný súd a konštatovala to aj vtedajšia referendová komisia.
Tieto amnestie mali číro politický charakter. Vydával ich premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, čím prekročil ducha ústavy, hoci nie znenie, ducha ústavy, ktorý hovorí, že takéto právomoci môže uplatňovať len v najnevyhnutnejšom rozsahu a udeľovanie amnestií bezpochyby nebolo tým najnevyhnutnejším rozsahom, ktorý by musel vydávať bez toho, že by bol zvolený v našej republike nový prezident. Neskôr, ako viete, bola táto možnosť z ústavy vylúčená, prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom, aby prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom zasiahnuť do spravodlivosti a do právneho poriadku.
Dnes s odstupom mnohých rokov, vyše štvrť storočia a aj preto, že nedávno sme si pripomínali november, tak musím povedať, že ja vidím tieto amnestie ako veľmi podobný inštitút dotýkajúci sa Ústavy Slovenskej republiky, ako bol kedysi inštitút tzv. vedúcej úlohy strany. Všetci sme vedeli, že pokým bude v ústave čl. IV, nikdy nemôžme hovoriť o skutočnej demokratizácii štátu, aj keď to vtedajšie vládnuce sily často skloňovali a tvrdili, že v dobe perestrojky táto demokratizácia prebehne. V skutočnosti pokým platil článok IV, boli to všetko iba plané reči. Keď raz jedna strana má vedúcu úlohu, sotva môže prísť k pluralite a k slobodným voľbám.
Dnes tu máme de facto v ústave ďalšiu škvrnu, a tou je, tou sú amnestie, ktoré bez zmeny ústavy z nej nezmiznú. Nezmiznú z minulosti Slovenska a tvoria hrádzu, ktorá bráni priechodnosti spravodlivosti, tvoria moment, kedy politická a stranícka moc amnestovala sama vlastnú zodpovednosť, a to nie zodpovednosť politickú, to sa nám na Slovensku častejšie stalo, ale zodpovednosť trestno-právnu. Trestno-právnu, v ktorej sa skloňujú slová, aké som spomenul: zmarenie volebného práva občanov, vražda občana, únos občana.
Kým nebudú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara, nemožno u nás hovoriť práve tak, ako kedysi nebolo možné hovoriť o pluralite a demokracii, dnes zase nebude možné dovtedy hovoriť o právnom štáte. Akýže právny štát, keď prvý občan štátu Michal Kováč zomrel bez toho, že by sa dožil spravodlivosti. A to treba povedať, že nezomrel hneď po únose, ale žil ďalších 20 rokov a zomrel tento rok na jeseň bez toho, že by amnestie boli zrušené, bez toho, že by vyšetrovanie, o ktorom samotní vyšetrovatelia, resp. aj ich šéf vyšetrovateľov pán Šátek otvorene hovoria, že neviedli do slepej uličky, ale odhalili viac než 10 vinníkov, ktorí otvorene hovorili, že konali v súlade s príkazmi ako zamestnanci štátu.
Čiže v našom príbehu vznikol štátny zločin. Vlastne je to stále len v štádiu vyšetrovania. Bude to kolovať v žilách a v rozmýšľaní našich mladých ľudí, našich nových generácií ako nálepka na celú našu generáciu, generáciu politikov, ktorí nedokázali sa vysporiadať s amnestiami Vladimíra Mečiara a tak jeho tieň leží stále nad touto sálou, leží stále nad slovenskou politikou a nad slovenským právnym štátom. Je to dlhý tieň, ale nech je akokoľvek dlhý, vy všetci viete, aj vy, ktorí ste už teraz rozhodnutí amnestie nepodporiť, že raz tie amnestie padnú. Raz tie amnestie padnú a každý z nás si potom napíše do svojho politického životopisu, na ktorej strane stál. Či na strane tých, ktorí vedeli, že bez zrušenia týchto amnestií nie je možné hovoriť o právnom štáte, pretože v štáte, kde neplatí právo pre každého rovnako, niet práva pre nikoho. Ak niet práva pre matku po zabitom Róbertovi Remiášovi, kto si môže byť istý, ak nebolo práva pre prvého muža štátu, bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky, kto si môže byť istý?
Dámy a páni, chcem veriť, že nad hrobom Michala Kováča si mnohí uvedomili, že sa pomaly uzatvára jedna dejinná kapitola, ktorej sme aj my súčasťou. Všetci sme žili, keď vznikla Slovenská republika. Z drvivej väčšiny si aj dobre pamätáte, pamätáme, kedy sme nastolili na Slovensku slobodu a demokraciu. To je príbeh našich životov. Každý z nás iný život nemáme. Nebudeme môcť začať my sami raz nejak ináč, než konáme teraz a než sme konali doteraz. Dvadsať sedem rokov od novembra, štvrťstoročie od vzniku Slovenskej republiky a v tomto príbehu, ktorý má aj mnohé veľmi svetlé a povzbudivé stránky, trúfam si tvrdiť, že snáď aj prevažujú svetlé a povzbudivé stránky, máme dejinnú škvrnu, ktorú si pamätá každý jeden občan. Každý vie, čo sú amnestie Vladimíra Mečiara a aj tí mladší, ktorí vtedy boli deti, či snáď ani neboli na svete, vedia, že im niečo meno Róberta Remiáša a Michala Kováča pripomína.
Majme teda na pamäti to, že sme nielen, nielen toto štvrťstoročie je naším jediným možným životom a našou jedinou politikou, ktorú sme tejto republike dali, ale že sme sa tým stali zároveň tými, čo budujú štát. Všetky tie rozpory a hádky, ktoré sú tu o rokovacom poriadku, o iných politických veciach, v nich budujeme štát a som presvedčený, že všetci sa zhodneme. Napokon máme tu jediného poslanca, ktorý bol aktívnym na Ústavnom súde a o ktorom sa dá povedať, že je ústavný právnik a ten zdieľa tiež tento názor. Amnestie sa dajú zrušiť a majú zrušiť. Amnestie sú amorálne.
Čiže už len na záver. Pamätajte, že iný príbeh si nenapíšeme a iné základy budovania štátu, než kladieme každým svojím rozhodnutím, tento štát mať nemôže. Je to vaša zodpovednosť, bude to váš osobný príbeh, ktorý si napíšete stlačením gombíku za buď ochranu zločincov, únoscov a vrahov alebo za šancu pre spravodlivosť, že únoscovia, vrahovia, maritelia referend raz budú volaní na zodpovednosť.
Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 13:02 - 13:20 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Slovensko žije v stredoeurópskom priestore a týmto priestorom vanú teraz vetry, aké dlho neviali. Skutočne dopredu sa dostávajú v tom politickom balanse, ktorý medzi jednotlivými náladami a rozladami verejnosti existuje, ustupuje atmosféra dôvery a sily a vízie do budúcna a prevažuje čoraz viac, a to sa prejavuje aj v politike, atmosféra obáv, získavajú strany, ktoré na tejto atmosfére strachu z budúcnosti, strachu z rôznych strašiakov, ktoré tieto strany vedia vykresliť na atmosfére nedôvery, nedôvery vo vlastné sily, nedôvery v Európsku úniu, nedôvery v civilizáciu, postupujú dopredu strany, ktoré s týmto aparátom pracujú a tieto emócie vo verejnosti vyvolávajú a zároveň z nich ťažia.
Sú to, samozrejme, aj strany, ktoré sú istým ohrozením pre liberálnodemokratický základ štátu, tak ako on bol vytvorený u nás, ale aj v iných postkomunistických štátoch. Zrazu je možné spochybniť aj samotnú toleranciu etnickú, rasovú alebo národnostnú znášanlivosť, zrazu je možné počuť neonacistické alebo doslova fašistické výroky, antisemitizmus aj spomedzi samotných povedzme zákonodarcov alebo ich politického zázemia. Ale nielen to. Je to aj nenávisť k iným rasám, k iným etnikám, strašenie týmito etnikami, vytváranie priam atavistických reakcií vo verejnosti.
Nie sme vôbec v tom sami, ako som už povedal v úvode, strednou Európou kráča strašiak zla, zla, strachu, negativizmu a politické strany, ktoré na ňom vedia sa priživiť ako na akejsi mrcine, lebo nie je to pekný obraz, ak spoločnosť neustále sa zaoberá strachom, namiesto aby sa nadýchla a uvedomila si, že naozaj žijeme najdlhšiu etapu mieru a prosperity, akú sme zatiaľ na Slovensku mali. Ale takáto je realita a častokrát si hovoríme, u nás to asi nie je také zlé. Maďari zmenili niekoľkokrát ústavu, priškrtili slobodu slova, zvalcovali verejnoprávne médiá, tak sa zdá aspoň z toho, čo počujeme o vývoji v susednom Maďarsku. V Poľsku ľudia stoja na uliciach, demonštrujú a zdá sa, že sa nanucuje verejnosti klérikalizácia štátu a že strany, ktoré pracujú práve s démonmi zla, strachu, nedôvery, že tieto strany sa toho zmocňujú a Poľsko, liberálnodemokratické Poľsko protestuje.
A naozaj je Slovensko, teda "zaostáva" za atmosférou, v ktorej idú dopredu autokrati, v ktorej sa duch Putina vznáša znovu nad nami a tieň ruskej čižmy, ktorý pred rokmi sme mysleli, že už nikdy tento tieň nezatieni Slovensko, akoby znovu padal na mysle a tak trochu aj na život na Slovensku. Je to naozaj tak, že nás sa toto netýka, že my máme, aj rád som to ja hovoril pred cudzincami, relatívne síce som v opozícii, ale relatívne civilizované strany, ktoré snáď do nejakých extrémov nepôjdu.
Potom som sa započúval napríklad to tých protestných výkrikov v Poľsku, tam napríklad vláda Kaczynského, keď sa dostala k moci, potrestala hlavné mesto, ktoré spravidla nevolí antiliberálne sily nikde na svete a prinajmenej tu v strednej Európe, potrestala ho tým, že ho vyhryzla z regiónu Malopoľska, teraz akéhosi vyššieho územného celku, ak by som to mal preložiť do slovenčiny, a Varšava, tým pádom aj Varšavania pochopili, že už neuvidia žiadne eurofondy, pretože tento zásah, urobilo sa iné hlavné mesto toho okrsku, toho kraja a Varšava prišla o možnosť čerpať eurofondy, lebo jednoducho okamžite sa jej zvýšilo HDP na obyvateľa a podobne. A vtedy som si uvedomil, no ale veď Bratislava tento trest má už dávno. Varšavania protestovali, keď politické strany obsadili nové, Kaczynski a spol. obsadili Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúru, no ale veď Bratislava má už toto dávno. V Maďarsku protestovali, keď sa menili účelovo volebné a mediálne zákony. Ale nemá mať teda toto Bratislava práve teraz?
Tento úvod bol potrebný k tomu, aby som uviedol kontext, v ktorom tento nenápadný zákon na konci pracovného týždňa za špeciálnych okolností, kedy sa dnes nehlasuje, aby čo najviac poslancov bolo neprítomných, prejednávame začiatok zmeny volebných systémov. Kľúčový demokratický zákon a ktorý nie je bez ďalších úmyslov. Už tu ktosi precedil z tých, ktorí, z členov koalície, ktorí reagovali na nás, čo diskutujeme, že veď treba zjednotiť aj voľbu prezidenta a voľby do Europarlamentu, obidvoje predsa zakladajú päťročný mandát.
Ja chápem pána doktora Kresáka, že pripomína, že v súčasnej ústave je niečo napísané, no ale veď tieto zmeny sa dejú aj zmenami ústavy. Pán doktor, teraz sme počuli, že sú tu sily istej strany so silným zázemím v Banskej Bystrici, ktoré to podporia, aj zmeny ústavy. Skutočne slovenské "zaostávanie" za autokratickým stavom, do ktorého sa blížia dva okolité štáty Maďarsko a Poľsko, je len v tom, že mnohé veci my tu už dávno máme a nenápadne ako žaba variaca sa na slabom plameni sme si na ne zvykli, považujeme ich za normálne. Je normálne, že Bratislava sa nedostane k eurofondom a musí kolenačky prosiť premiéra Fica, či jej dá, alebo nedá na zaplátanie ciest. To je normálne. Primátor poslúcha ako na povrázku, pretože zdá sa mu, že ak nedostane tie peniaze, tak ho občania prekľajú, musí tu kľačať a chodiť na vládu a drať doslova kolená, pretože inak peniaze mu nikto nedá. To je normálne.
Varšavania protestovali, my sme si to ani nevšimli. Teraz sa ide meniť zákon o župách, ktorý úplne rozhádže nielen volebnú periódu, no povedzme, povedzme, ale rozhádže naozaj politické stratégie s tým, že majú sa otvoriť dvere takým stratégiám, ktoré vylepšia možnosť stavaním kandidátov dosiahnuť to, že aj kandidát, ktorý má malé zastúpenie, sa stane predsedom VÚC. Už to tu skonštatovali všetci a nebudem to vôbec opakovať, chcem to len uviesť ako celkom jasný a zreteľný dôkaz toho, že koalícia vykročila k zmenám pravidiel, či ju už k tomu vedie nervozita z klesajúcich percent, alebo nie, to je naozaj ťažké špekulovať, to je jej vec, ale vykročila ku zmenám pravidiel, ktoré nielenže ju zvýhodňujú, ale hlavne čo mám námietku ja, že či zvýhodňujú stranu Kotleba. V poriadku, možnože uzavriete skrytú koalíciu, aj na to máte plné právo. Ale čo mňa sa týka a čo som sem prišiel obhajovať, aby táto Národná rada, preboha, nezačala cúvať od legitimity volebných zástupcov k nižšej legitimite. A to tento návrh prináša. Prináša nižšiu legitimitu, síce legalitu, ale nižšiu legitimitu voleného zástupcu. Lebo je jednoznačné, že v jednom kole volený zástupca bude mať za sebou menej voličov, než by mal výsledok dvojkolovej voľby.
Ako preukázali už rečníci predo mnou, nie je to otázka peňazí, lebo tie voľby sa budú sčítavať dlhšie, nebude to jeden deň, budú to dva.
Nie je to otázka účasti vo voľbách. Pripomeniem vám, ktorí sa zaoberáte prípadne aj politikou, že na začiatku tu napríklad parlamentné voľby trvali dva dni. Bolo možné ísť voliť od piatka obeda až do soboty noci. Jasné, že bola väčšia volebná účasť, a jasné, že zníženie na jednodňové voľby nezvýšili účasť. Prečo by malo aj toto odrezanie jedného kola, prečo by malo, preboha, zvýšiť účasť? Jednoducho, odkedy máme jednodňové voľby, tak už sa naše voľby spravidla pohybujú, žiaľ, na tých percent, hovorím spravidla, keď sa nevytvorí nejaká naozaj katastrofická situácia, tak sa pohybujú od 50 do 60 %. Tá reprezentatívnosť pri parlamentných voľbách zatiaľ ešte neklesla nikdy pod 50 %, ale veľmi sa z toho utešovať nemôžeme, lebo pri všetkých ostatných voľbách, bohužiaľ, klesá hlboko pod 50 % a reprezentatívnosť niektorých z nich, ako napríklad eurovolieb, je najhoršia v celej Európskej únii. Takisto reprezentatívnosť volieb mestských predstaviteľov, župných predstaviteľov je veľmi nízka a my namiesto, aby sme urobili krok k vyššej reprezentatívnosti, robíme krok k nižšej.
Nechcem vôbec útočiť, hovorím na úmysly. Vy máte právo, plné právo na politické úmysly a niekedy sa to stáva, že víťazi po voľbách rozmýšľajú nad tým, či by si nevedeli pomôcť k zopakovaniu víťazstva budúceho pozmenením pravidiel. Ale prosím vás a apelujem na vás, pamätajte, že tento štát buduje veľmi ťažko svoju demokraciu, nemali sme demokratickú štátnosť v minulosti. Rozbíjanie aj tých slabých sietí a návykov, ktoré sa v demokracii vytvorili, je trestuhodným činom. Slovenský občan musí žiť, tak ako všade na svete, tým faktom, že politiku sa učíme len vždy jedným tlkotom srdca a ten je raz v jednej volebnej perióde. To srdiečko demokracie vystrekne v tých voľbách novú okysličenú krv, teraz vyzerá dosť riedka, dneska poobede, ale verím, že je tu tá nová okysličená krv aj po minulých voľbách a tá krv, potom s ňou musí ten volič žiť celé štyri roky a jeho politické učenie ide veľmi pomaly. Mali sme 8 parlamentných volieb a župných ešte oveľa menej. Ako vidíte, skoro vždy sa nám stáva, že sa ľudia veľmi čudujú po voľbách, čo to zvolili. Áno, to je naše učenie sa budovať štát.
A ešte k tým príkladom prípadne zo zahraničia, ktoré sa tu často spomínajú. Skutočne v systéme, kde sú dve strany už celé stáročia, dve silné strany, tak ony si to môžu takto rozdávať v jednomandátových obvodoch a obyvateľstvo je s tým spokojné. Aspoň teda nepočujem o tom, že by Veľká Británia mala nejaký problém s takýmto politickým systémom. Ale Slovensko už dokonale preukázalo za to vyše štvrť storočia, že je jednoducho pluralitnejšie, že na Slovensku sú menšiny. Sú názorové skupiny, ktoré nezaniknú ani vtedy, ak tie strany zaniknú. Vynoria sa nové. Vidíme, že v parlamente nikdy neboli dve strany, nikdy za tie roky. A mohlo sa to stať v ktorýchkoľvek voľbách. Je tu až do desať strán úplne štandardne a dokonca aj keď nevstúpia v takom počte, tak ony sa proste akýmsi spôsobom štruktúrujú, pretože Slovensko je skutočne jedna z najpestrejších krajín Európskej únie, či už ide do národnostného zloženia, kultúrnych tradícií až po tie naše kroje. Je to veľmi východozápadne položený stredoeurópsky štát s mimoriadne silnými tradíciami, ale aj regionálnymi a medziskupinovými rozdielmi. Vždy tu bude viac strán, zaviesť v takomto prípade, teda pomerne veľa strán a tým pádom aj veľa kandidátov úplne prirodzených, zaviesť v takomto prípade jednokolové voľby je absolútna chyba vedľa. Medzi nami a Britániou je práve ten rozdiel, aký len môže byť. Ten najväčší, najväčší v Európe. Británia, zdá sa, teda donedávna sa zdalo, že je veľmi homogénnym kráľovstvom a, naopak, Slovensko je veľmi národnostne, kultúrne pluralitné. Máme najviac menšín, keby sme si to poctivo zrátali, v celej Európskej únii napríklad. Mohol by som týchto faktov uviesť ešte oveľa viac, ale nechcem naozaj zdržiavať.
Po tej, hoci tu nie je veľa poslancov, predsa len si trúfam povedať, že zaujímavej polemike k tomuto zákonu na záver poviem len to, rešpektujte, prosím, aj keď uvažujete o tom, že si pomôžete tou väčšinou k tomu, aby ste ju mali znovu, ja znovu opakujem, sa z toho nevysmievam, stáva sa to v politike, najmä človeka znervózni, keď prípadne tie hlasy padajú, chcem vás povzbudiť, páni zo SMER-u, veď to nemusí byť naveky, keď napravíte svoju politiku, odvoláte niektorých politikov, vymeníte ich za lepších, nemusíte kvôli tomu rúcať demokratické pravidlá. Ja si myslím, že aj pri tom rokovacom poriadku postupne by ste sa naučili aj vy diskutovať, aj vy argumentovať a nebolo treba až tak uškrcovať tú diskusiu.
Ale pri tých, zostaňme pri tých župných voľbách. Dajte naozaj pozor, aby ste nedosiahli celkom nechcené výsledky. Už sa to párkrát pri takýchto zmenách vo svete, ale aj u nás prihodilo. Potom bude už ťažko hovoriť, že všetko mohlo byť inak. Teraz je tu podaná ruka, ktorú podávali poslanci z viacerých strán, vytvorme grémium a netvrdím, že len z nás, ktorí tu máme všelijaké polemiky medzi sebou a vôbec neplatí, že by sa tu zišli len a tí jediní odborníci. Vytvorme tím, ktorý si sadne k tomu, nerobme to salámovou metódou, že teraz ústavný zákonček, potom iný ústavný zákonček, potom volebný zákonček, takto sa nerobí férová zmena pravidiel v štáte. Toto sú základné pravidlá, podľa ktorých sa bude variť slovenská polievka, slovenské bryndzové halušky alebo akokoľvek si to poviete. Poďte hovoriť s múdrymi ľuďmi z Akadémie vied, poďte hovoriť s politológmi z vysokých škôl a povedzme si, aké nedostatky doteraz, prečo máme, dočerta, takú nízku účasť vo voľbách. Vari sú tí naši ľudia takí, že ich nezaujíma politika? No to celkom nie je pravda. Našich ľudí v zásade politika zaujíma. Prečo nám nechodia k voľbám? Je v tom aj volebný systém? A ak je v tom aj nejaká vada volebného systému, bola by taká tragédia naozaj znovu mať voľby do parlamentu jedno popoludnie v pracovný deň a jeden voľný deň, tak ako to v minulosti bolo? Nič, žiadna extra tragédia by sa nestala.
My naozaj nečakajme, kým nám reprezentatívnosť aj parlamentu klesne pod 50 %, lebo naozaj potom podľa príručiek každej politológie sa bude dať povedať, že parlament je síce legitímny, nie je však reprezentatívny. Už nezastupuje väčšinu voličov. Dúfajme, že by tieto naše argumenty mohli dôjsť k vášmu sluchu, dúfajme, že nebudete chcieť zvalcovať Slovensko pravidlami, ktoré by poskytli neprimerané výhody, ale hlavne ja dúfam, že nie takými pravidlami, ktoré by oslabili tie krehké stavby alebo tú krehkú štruktúru, ktorú sme si za to štvrťstoročie snažili vytvoriť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 12:40 - 12:42 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja som pôvodne chcel reagovať aj na repliku pána Bublavého, pretože ten vtip o tom, že keď sa ruší jedno kolo, tak bude väčšia účasť v tom druhom, ma pobavil. Ale to je už preč.
Chcel by som k rečníčke povedať toľko, že, milá Vierka, naozaj percentá klesajú a koalícia mení volebné pravidlá. To tak bije do očí, tá súvislosť, nemyslím len to, že dneska prvýkrát má vládna koalícia, už stratila schopnosť, keby boli voľby tento týždeň, zostaviť vládu, myslím trvalý zosun, ktorý zaznamenáva hlavná politická sila tejto koalície, a to je strana SMER, trvalý zosun, ktorý sa najprv premietal do posilnenia strany SNS, ale teraz už voliči odchádzajú medzi nevoličov a strácajú chuť podporovať ďalej politiku vládnej koalície.
No a v tejto situácii práve rokujeme o zmene pravidiel, ktorá okate má poslúžiť k tomu, že sa županom stane aj ten, ktorý zďaleka nemá za sebou väčšinu občanov, ktorí vôbec prišli k voľbám. Čiže nielenže máme, dámy a páni, nízku legitimitu kvôli tomu, že niektoré strany fakt majú radosť z toho, ak odradia politikov, ľudí od politiky, nielenže máme nízku účasť, ale ešte aj spomedzi tej nízkej účasti hľadáme spôsob, aby sme presadili kandidáta, ktorý bude mať aj spomedzi nízkej účasti menšinový podiel voličov. Nie väčšinový.
Odstránenie druhého kola znamená, že kandidát, ktorý bude mať z 10 % voličov 3 %, sa bude môcť stať z 10 % voličov, bude mať menší podiel, sa bude môcť stať županom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 10:40 - 10:41 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 10:25 - 10:37 hod.

Ján Budaj
Áno, tak potom sa ospravedlňujem. No ale to sa, to sa bude hodiť, hej? (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Ako komu.")
Dobre, dobre. Myslím, že ale všetci zúčastnení v sále aj vrátane vás, pán predkladateľ, vedia, o čom som hovoril.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 10:23 - 10:24 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dobrý deň, žiaci, teda, poslankyne a poslanci Národnej rady, žiakov je tu ale viac než vás, zato som začal žiakmi.
Dámy a páni, novela patrí k tým, ktorým nová moc mení pravidlá hry. Včera sme tu už po ixtýkrát rozprávali o inej novele, ktorou sa menili pravidlá hry tu, poriadok v Národnej rade. Teraz sa menia pravidlá hry nadchádzajúcich najbližších volieb, župných volieb. Na Slovensku je to tak, že pravidlá hry sa málokedy iba menia v prospech verejného záujmu. Spravidla tí, ktorí sa dostanú k moci, začnú čoskoro uvažovať, či by si tú moc nestabilizovali, nespevnili nejakou zmenou pravidiel.
Nebudem obnovovať diskusiu o rokovacom poriadku, ale tam je to veľmi pekne vidieť, v tom rokovacom, pri rokovaní o rokovacom poriadku opozícia upozorňovala, ako by mohli vyzerať, špeciálne dlho o tom hovoril kolega Dostál, ako by mohli vyzerať zmeny rokovacieho poriadku, ak by ich navrhovatelia mali na prvom mieste na pamäti verejný záujem. Že by poslanci mohli robiť prieskumy, že by mohli zriaďovať vyšetrovacie komisie a že teda vyšetrovať a preskúmavať v tomto štáte je čo, o tom, verím, že nepochybujú poslanci ani koalície, ani opozície. Predsa ale rokovací poriadok má celkom iné priority, to znamená, nerovnovážne poškodiť mieru pôsobenia poslancov opozície. To je cieľ utilitárny, chápem, že koalícii sa nepríjemne počúvajú argumenty a kritika, no a tak sa rozhodli, že to skrátia, že to obmedzia, že zavedú pokuty, zakážu to či ono. O tom sme veľa hovorili a teraz by som sa chcel vrátiť k zákonu, ktorý preberáme.
Na pohľad dokonca poslanec, opozičný poslanec Klus v ňom videl pozitíva, no mohli by byť a mohli by sa hľadať, ak by výrazne neprevažovala znovu politická utilitarita. Čiže súčasná väčšina nám aj týmto zákonom čosi odkazuje. Tak ako rokovacím poriadkom, zmenou rokovacieho poriadku nám odkazuje, že fakt ju znervózňujú tie kritické slová. A fakt to súčasné vedenie parlamentu jednoducho alebo súčasné zbory koalície jednoducho nevedia znášať a museli pristúpiť k zákazom, k represiám, k pokutám. To je odkaz, ktorý treba povedať nahlas, lebo toto je obsahom zmeny rokovacieho poriadku.
Čo je odkazom ale za touto zmenou? Čo je za ňou, aký odkaz? Šetrenie peňazí? Nie, nie. Skúsme nájsť, čo vlastne nám chcú autori povedať.
Zákon o novele ústavy, ktorou sa zmenia pravidlá voľby do župy nám hovorí:
Za prvé nám to hovorí SMER teda, ktorý je dominantný v tejto koalícii a ten nám odkazuje, že musí dať nejakú tú župu jednému zo svojich koaličných partnerov. Zákon je pripravený tak, aby túto župu mali šancu získať.
Za druhé nám hovorí trochu novinku, zato, hovorí nám novinku, že sme sa dohodli pomôcť Banskobystričanom ku kontinuite moci v ich župe. Nech sa to tam nenarušuje, nám sa páči táto strana, ktorá tam vládne. Páči sa nám, sme s tým spokojní, vyhovuje nám to.
A napokon hovorí nám tretí odkaz, ktorý je z nich najzávažnejší, ak doteraz bola anomália v tom, že primátori a starostovia sa volili napriek tomu, že je to väčšinová voľba v jednokolovej voľbe, čo je nesystémové, preto pri väčšinovej voľbe je logické, že musí prísť k druhému kolu. Inak sa dá manipulovať s počtom kandidátov. Ak vy ste doterajší primátor, máte malú podporu, 20-25-percentnú, tak ale stačí, ak proti vám bude kandidovať desať povedzme aj vami iniciovaných kandidátov a vy tie voľby s prehľadom vyhráte.
V blahej pamäti Ján Slota takto vyhrával v Žiline voľby celé roky. Samotných tých kandidátov si vybral, po voľbách ich odmenil, tých protikandidátov. Na pohľad vyzerali, že s ním nič nemajú, až po voľbách dostali vysoké funkcie.
Táto metóda je notoricky známa, každý vie, že jednokolová voľba ponúka príležitosť k takejto manipulácii. Čiže roky sa už čaká, kedy sa, kedy sa aj primátorská, starostovská voľba ako väčšinová voľba systémovo prispôsobí pravidlám väčšinových volieb, čiže stane sa dvojkolovou tak, ako je voľba župana. A čo sa nám deje? A tak ako je voľba župana a voľba prezidenta, to sú všetko voľby väčšinové, kde kandiduje kandidát proti kandidátovi, nie kandidátka, ale kandidát menovite a takisto prebiehajú aj voľby komunálnych poslancov a župných poslancov, pretože aj tých ľudia krúžkujú. A tu sa deje presne opak. My nejdeme smerom k demokratickému systému väčšinovej voľby, čiže k dvojkolovej voľbe aj u primátorov, ešte raz, máme ich tri - prezident, župani a komunálni predstavitelia, čiže primátori a starostovia. My nejdeme smerom k tomu, a jedna je nesystémová, primátori a starostovia, my nejdeme k tomu, že opravíme túto nesystémovú voľbu, ktorá je, ako som to opísal, ľahko manipulovateľná. Nie. Tu je návrh, že, naopak, urobíme aj ďalšiu voľbu nesystémovou a ľahko manipulovateľnou. Lebo nám to momentálne vyhovuje. Verejný záujem nás nezaujíma, že vlastne občania budú nakoniec žiť pod politikmi, ktorí budú mať silne menšinovú podporu, ich demokratická legitimita bude veľmi nízka.
Lebo poľahky sa dneska napríklad v Bratislave stane, že primátor má podporu zhruba iba desatiny počtu obyvateľov, ktorí tu žijú. Lebo je jednokolová voľba. Ak sa dostatočne rozprsknú hlasy, tak pri jednokolovej voľbe naozaj môžte mať čelného predstaviteľa územného celku alebo veľkého mesta, alebo každej obce, ktorý má vlastne nízku volebnú legitimitu, nízku demokratickú legitimitu. Nestojí za ním väčšina obyvateľstva toho celku, do ktorého je zvolený, nad ktorým on vykonáva verejnú moc. A to je bezpochyby nežiaduce. My chceme, aby sa ľudia stotožnili a stotožnili aspoň v okamihu voľby s tým predstaviteľom, ktorý má nad nimi a v ich mene vykonávať verejnú moc. Tu ale ideme opačne. Aj ten pilier, ktorý bol doteraz v župných voľbách, kde táto demokratická moc bola volená v dvoch kolách, ideme podraziť a chceme teda, aby aj v župách sa stávalo, že župan bude reprezentantom drvivej menšiny voličov.
Kedysi bol jeden taký slávny prejav, ktorému sa hovorilo, že "slyšel trávu růst", predniesol ho Petr Pithart a ja by som teraz v tejto chvíli chcel sa priznať, že aj ja počujem isté náznaky, v českom jazyku slyšeti trávu růst znamená počuť ešte nevidené náznaky, ešte nevyslovené iniciatívy. V tejto chvíli aj ja vidím v tomto návrhu, a poviem to veľmi otvorene, jasný náznak podraziť aj pilier prezidentskej voľby, mať jednokolovú voľbu. To bude finále tejto iniciatívy a možno, možno tomu predísť aj tým, že budeme o tom hovoriť nahlas. V každom prípade, v každom prípade zrušiť dvojkolovú voľbu. Namiesto toho, aby sme dvojkolovú voľbu zaviedli aj u starostov a primátorov, je nesystémový, účelový krok, ktorým chce súčasná vládna koalícia dosiahnuť isté politické ciele a nedbá na demokratické a verejné ciele, ktorým by jednoznačne, ak by o ne dbala, bolo, aby, naopak, zaviedla dvojkolovú voľbu do primátorského a starostovského sveta, aby v komunálnej politike nám v mestách neboli za primátorov a starostov ľudia, ktorí nemajú za sebou hlasy väčšiny voličov, ktorí prichádzajú voliť.
Dámy a páni, veľmi rád by som bol, keby sme robili systémové kroky, ktoré napríklad spoja niektoré termíny volieb. Vôbec nemám námietku, najmä ak by sa tie jednotlivé témy tých volieb takpovediac nebili, aby sa dala viesť kampaň, a to v prípade napríklad regionálnych a miestnych volieb sa do istej miery dá. Áno. Možno je to aj jediný prípad, kde sa to dá. Po tejto stránke ja nemám zásadnejších námietok, že či to je finančne úspora alebo strata, to sa asi vyjadria iní, touto oblasťou som sa nezaoberal. Pretože ak veci by smerovali k zlepšeniu demokracie, tak tu prínosy alebo straty by sa nemali hodnotiť úplne na prvom mieste. Nejde o také vysoké prostriedky a proste, ako hovorí okrídlené, okrídlené príslovie, demokracia proste niečo stojí, diktatúra je lacnejšia. Ale ak máme robiť krok, ktorý ide proti verejnému záujmu zlepšiť reprezentatívnosť volených zástupcov, zlepšiť ich demokratickú legitimitu, ak tento návrh by ju zhoršoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2016 17:57 - 17:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja som tiež rád, že pán Číž hovoril, naozaj ani, teda mal dva prejavy, ani v jednom nedodržal lehotu, ktorú sám chce zaviesť.
Ostré vyjadrenia veru, pán Číž, aj vám idú na jazyk, ani neviete ako v tom zápale. Pripomeniem, že ste teraz hovorili, že my bezočivo klameme, vraj sú tu otrasné činy. Neviem, čo otrasné sa tu dialo. A pána Matoviča ste urážali priamo v prejave teraz, keď pred vami stál. Takže viete, tá situácia koalície a opozície máva aj takéto dramatické veci a ja za to netvrdím, že vy máte byť umlčaný.
Čakal som od vás trochu viac odvahy, že sa pustíte do prezidenta. Veď rokujeme kvôli tomu, že prezident vrátil váš rokovací poriadok, a čakal som, že rozoberiete jednu jeho výhradu za druhou. Ale na to ste si vôbec netrúfli. Hlavné výhrady ste obišiel aj výhrady, ktoré dávame my. Darmo sa dovolávať parlamentu Európskej únie, ktorý má stovky členov. To je naozaj mimo misu. Dánsky parlament, ktorý má porovnateľné množstvo členov, akiste nevnútil svoje pravidlá nasilu menšine.
Čiže tu sú dva hlavné problémy. Vnucujete menšine pravidlá a vnucujete pravidlá, ktoré nie sú rovnocenné. Vy si robíte výhodu, preto aj prezident upozorňoval, že takéto pravidlá naznačujú zlú cestu, nie dialóg, nie demokratickú spoluprácu, ale náhubok, uškrtiť možnosti menšiny. A k tomu ťažko môžte povedať akúkoľvek výhradu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.11.2016 17:09 - 17:10 hod.

Ján Budaj
Ďakujem.
Pán predsedajúci, ja som sa hlásil s procedurálnou preto, lebo žiadam, aby bola táto deklarácia dovtedy prerokovaná výbormi, minimálne ústavnoprávnym a výborom pre ľudské práva. Dajte o tom hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2016 16:55 - 16:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem.
Bolo veľmi príhodné, že pán Dostal pripomenul, ako chcel SMER a pán Nesrovnal umlčať poslancov v mestskom zastupiteľstve, v mestskom parlamente hlavného mesta. A ja dodávam, že teda bolo to celkom márne, ten predpis, ten rokovací poriadok už platí dlho, a nedosiahli nič. Poslanci totiž neplnia svoje sľuby, ktorými balamutili voličov, ktorí sú nervózni, keď sa hovorí pravda, sú všade podobní. Najradšej by len postláčali gombíky, aj na to stláčanie iba prídu, tak ako teraz vidíme, ako sa plní sála, postláčali by gombíky, lebo majú celkom iné záujmy a nepotrebujú obťažovať sa diskusiami, reagovaním na diskusie a tak ďalej.
Mimochodom, sú to celkom tie isté gombíky na meste, aké máme tu pred sebou, tá istá firma, aj ten istý problém a bude aj ten istý výsledok. Uvidíte, že rokovací poriadok sa celkom minie vašim očakávaným účinkom. Nenasadíte náhubok. Nie sú 90. roky. Nakoniec ani tým v 90. rokoch – Mečiarovi, Ľuptákovi a Slotovi – to celkom nevyšlo a dneska sú za strašiakov v slovenskom demokratickom príbehu. Zvažujte, pretože dejiny si každý píšete každým hlasovaním.
Skryt prepis