Kolegyne a kolegovia, vážení občania, ktorí ste postihnutí dlhoročným neodstránením tejto nespravodlivosti. Začnem otázkou, ktorá ma napadla dnes pri čítaní verejnej tlače, lebo Robert Fico sa vyjadril, že naše pokusy vyčistiť ten Augiášov chliev, odstraňovať kus po kuse nánosy zla, podvodu, kradnutia, kazia meno Slovenskej republiky. Chcel by potlesk za svoju zahraničnú politiku. No včera, keď ju tu predstavoval, dostal veľa podpory zo strany opozície, ale potlesk by si zaslúžil, keby sa naozaj stal Európanom. Európan je človek, ktorý naozaj ctí hodnoty, ktoré predstavujú európsku, demokratickú kvalitu. Človek, ktorý je vnútorne konzistentný. Neprešlo ani pár hodín a stojíme a diskutujeme tu o eklakantnom príklade nekonzistentnosti čelného politika. Náš premiér si dal opakovane do volebného programu sľub odškodniť obete nebankoviek a porušil ho. Ale nielen to, pri štarte svojej strany urobil z týchto ľudí vlastne svoju podnožku, pretože na ich chrbáte zostavil vládu v roku 2006. Dneska by bol rád, keby opoziční poslanci, ako som ja, odložili snahy pripomínať a riešiť problémy v tejto krajine. On by bol rád, keby sme aplaudovali a keby ste tlieskali. Nás sem voliči neposlali pochlebovať premiérovi. Nás poslali slúžiť občanom a k tým občanom patria aj tí, ktorí sú dnes na balkóne, ľudia, ktorých podviedli nebankovky, a potom ich podviedli politici, ktorí si z nich urobili najprv voličov, a potom hlupákov. A samozrejme, že cítia krivdu. Možno už mnohým nejde ani o tie financie, pretože to, čo predkladáme spolu s kolegom Feckom, je len symbolické odškodnenie, nikto z nich sa už nedostane k všetkým peniazom, o ktoré bol ukrátený.
Preto som presvedčený, že mnohým ide o osobnú hrdosť, o právo na to, že ako občan tohoto štátu nemá byť štát spolčený s podvodníckymi firmami a stáť proti nemu, ale naopak, štát má byť tým, ktorý podvodnícke firmy zruší, zastaví okrádanie občanov a ak sa mu to nepodarí, ak zanedbá túto povinnosť, no tak potom ich nejakou formou odškodní. Vieme, že dnes, keď skrachujú banky, každý občan dostane určité odškodnenie, do istej výšky. Tiež to nie je, tiež to nie je v celej sume, pretože ak si dá do banky veľkú sumu, dostane len určený limit, a tak sa vlastne zúčastňuje na svojom nešťastí aj svojou stratou. Ale štát vie, uvedomuje si, že má povinnosť robiť bankový dohľad. V tej dobe ten bankový dohľad robilo nielen ministerstvo financií, ale samozrejme na prvom mieste Národná banka Slovenska a takisto vláda, resp. podpredseda vlády pre ekonomiku a taktiež úrad, ktorý k tomu bol určený. Nikto z nich nezasiahol, tie občasné pochybnosti, či tie úroky nebankoviek nie sú privysoké, tie nemohli stačiť občanom na to, aby posťahovali peniaze a už ďalšie neposielali. Štát mal nebankovky zastaviť, tak ako tu odznelo, tak ako zastavil v Českej republike tzv. kampelišky. Tam išli z kratšej cesty preč, nemajú žiadne státisíce poškodených občanov. Ako to je, český štát chránil svojich občanov pred podvodníckymi nebankovými subjektami a slovenský nie, ako je to možné?
Dámy a páni, v tomto volebnom období sa snažím aj ja osobne, a viacerí kolegovia na moje potešenie to podporujú, pripomínať balvany, ktoré nám zostali ako ťarcha pri budovaní štátu. Niektoré tie balvany sa nedajú prekročiť. Takým balvanom boli amorálne amnestie, ktoré sa nám spoločným úsilím podarilo dostať do inej polohy. Dneska ľudia cítia závan šance, že predsa len spravodlivosť a pravda prídu k slovu. Toto je rovnako starý balvan. Tamten, na tamtom ležala krv, týkal sa niekoľkých rodín, ale za tie roky sme sa tak trochu tými poškodenými v amnestiách, v únose a vražde stali my všetci. Tento druhý balvan sa týka státisícov ľudí a ich rodín. A predovšetkým znovu, týka sa nás všetkých, pretože je dôkazom, že Slovenská republika zlyhala a nechce si ani po rokoch, tí politici si nechcú priznať, že k demokratickým pravidlám patrí to, že ten, kto zlyhá, ten platí, a nie ten, ktorý doplatil na zlyhanie politikov. Toto je základná otázka, ktorá stojí na stole.
Niektorí hovoria, nemali tam posielať peniaze, keď už úroky očividne svedčili, že možno nebudú vyplatené. Nie, otázka nestojí o tom, že či státisíce ľudí malo byť ekonomickými odborníkmi alebo nemalo. Otázka stojí, opakujem znovu, tak ak i štát zanedbal povinnosť dohľadu nad bankovými aj nebankovými subjektami, ktorý mu definuje ústava a zákony, prečo majú jediní na tom stratiť podvedení občania? Stojím na ich strane a pripomínam ich právo.
Lenže neboli by sme na Slovensku, keby sa do celého nezamotal mečiarizmus ešte v nejakej vtipnej forme a v našom prípade je to odiózna disketa Vladimíra Mečiara. A tu by som otočil list a vrátil sa tam, kde veci často končia, na Generálnu prokuratúru. Pán Dobroslav Trnka, keď obdŕžal túto disketu, tak povedal, že teda bude ju rozšifrovávať, lebo je zašifrovaná, ale prejavil názor, že ak by zverejnil údaje, ktoré tam sú, tak vznikla by občianska vojna, alebo ešte jeden originálny citát, "alebo ľudia by brúsili kosy". To boli roľnícke vzbury, na ktoré narážal pán Dobroslav Trnka, a ja narážam na iné. Je hádam záhada toho, že pán Dobroslav Trnka je stále prokurátor, skrytá práve v onej diskete? Naozaj žijeme v štáte, kde každý každého vydiera?
Apelujem na súčasného generálneho prokurátora, zverejnite konečne, čo je s tou disketou! Zverejnite mená, pretože ak tam sú politici, ktorí napr. zdržiavali zlikvidovanie týchto nebankoviek preto, že sami tam otáčali peniaze, ak sú tam firmy, ktoré mali vplyv na politikov a cez nich zdržiavali krach týchto nebankoviek, lebo tam otáčali peniaze, tak potom je zjavné, že okrem zanedbania, zanedbania funkcie štátu, o ktorom tu môžme diskutovať, tu prišlo ku kriminálnej činnosti, k zámernému vykrádaniu týchto nebankoviek na úkor bežných občanov, ktorí tam nastrkali svoje úspory. Potom by sme sa možno dozvedeli mená špekulantov, ktorí si vedeli zabezpečiť, že ten vysoký úrok, ktorý títo občania nikdy nedostali, niektorí vysokopostavení politici možno dostali. Alebo firmy, ktoré s nimi boli spojené.
Ja som bol vtedy poslanec a apeloval som, aby sa konalo, aby sa zrušila ďalšia činnosť nebankoviek, aj z tohoto miesta. Sám so žasol nad tým, že mesiac za mesiacom plynie, všetci mi dávajú za pravdu, ale akosi sa činnosť nebankoviek nekončí. Prídem domov a vidím aj vo verejnoprávnej televízii hojnú reklamu, ktorá nás uisťuje, že nebankovky zaplatia 10, 20, 30 % úrokov. Na začiatku bolo 1, 2, 6, ku koncu vraj až 60 nebankových subjektov, ktoré využívali masovo pôsobenie cez televíziu na konzumentov a zavádzali ich sľubmi enormných úrokov.
Zlyhanie štátu, možno vydieračská aféra desaťročia, pretože ak tam sú mená vysokopostavených politikov, tak ide naozaj o vydieračskú aféru desaťročia, Mečiarova tzv. zašifrovaná disketa, no a napokon tretie, sľub strany SMER. Strana SMER, ako sme chceli všetci veriť, nemá namočené prsty v tomto zlodejstve. Robert Fico pred rokom 2006 s obľubou hovoril, tak ako sa kradlo za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu, ja som ten tretí, za ktorého sa kradnúť nebude. Pamätáte si všetci starší jeho bilbordy, ktoré v blahej pamäti urobil pán Flašík. A pamätáte si jeho slogany a všetci si pamätáme tento jeho vládny program a sľub, že obete podvodu s nebankovkami budú odškodnené.
Dámy a páni, včera sa teda hovorilo o úspechoch Slovenska alebo o dobrom postavení Slovenska v Európskej únii a mnohí sme to s potešením akceptovali. Napriek tomu, že sme v opozícii, zahlasovali sme za prijatie správy, ktorú predkladal minister zahraničných vecí a za ktorým ja vidím aj prácu Roberta Fica a celej vlády. No ale potom je tu tá otázka, či budeme Európanmi aj doma, nielen na pekných kobercoch Bruselu, ale na našej rodnej hrude. Či budeme robiť politiku, ktorá je integrálna, ktorá to, čo sľubuje, aj koná. Robert Fico má už vyše 10 rokov ťažký dlh. Je to dlh voči státisícom okradnutých občanov, jednoduchých ľudí, ktorí ho volili v roku 2006, lebo zo všetkých politikov najrazantnejšie hovoril, za mojich predchodcov sa kradlo, za jedného aj za druhého, vtedy vás podviedli, ja vám to všetko vrátim, toto je môj program. Toto je dokonca vládny program.
Pán premiér, znovu máte vládnu koalíciu, už tretíkrát. Doprajte, doprajte občanom aspoň tú dôstojnosť, pretože mnohí spáchali samovraždu, niektorí ďalší sa nedožili tohoto okamihu, ich pohľadávky voči nebankovým subjektom, mnohí zrezignovali na tieto pohľadávky. Do konkurzu sa prihlásil vlastne len zlomok tých poškodených.
Náš návrh hovorí o odškodnení cca 50-tisíc ľudí, respektíve ich rodín, ktoré vytrvali a ktorým, ja sa domnievam a stretol som sa s nimi na chodbách parlamentu, domnievam sa, že im naozaj viac záleží už dnes na osobnej dôstojnosti, na to, aby nemali pocit, že sú v tejto republike zbytoční, že sú za hlupákov, že republika sa ich nezastane.
Doprajte, pán premiér, svojim poslancom šancu, aby splnili váš dávny sľub. Niektorí sú tu z čias toho sľubu, iní sú tu noví. Máte celkom novú koalíciu, aká na Slovensku ešte nebola. Dajte šancu tejto koalícii, aby tento ďalší hlúpy a trápny balvan Slovenskej republiky odsunula, dala preč z nášho príbehu, z chodníka, ktorým chceme ísť ďalej, ako aj vy hovoríte, do jadra Európskej únie. Ak máme patriť medzi jadro Európskej únie, medzi slušných demokratov, medzi slušných ľudí, nemôžeme klamať a zostávať v tom klamstve celé desaťročie voči svojim voličom a nedodržať taký významný sľub, ktorý nás dostal do politiky, tak ako vás, pán Fico, dostal ku vláde v roku 2006 sľub poškodeným nebankovými subjektami, že im dáte odškodnenie.
A prosím a vyzývam opätovne generálneho prokurátora, nemlčte a vysvetlite verejnosti, čo je s Mečiarovou disketou. Či je to obyčajný bluf starého klamára, alebo je to naozaj disketa plná mien, a v tom prípade je to disketa, ktorá je korunným dôkazom jedného z najväčších škandálov uplynulých desaťročí, kedy politici z dôvodu, že sa sami chceli obohatiť, nechali bežať nebankovky oveľa dlhšie, než to bolo nevyhnutné, než sa nedalo tomuto podvodu urobiť koniec. Zverejnite mená a konajte tak, ako vám funkcia káže tam, kde je podozrenie, že prišlo k porušeniu zákona a porušeniu trestného práva.
Ďakujem.
