Videokanál poslanca

Ďakujem. No, pán Krajniak povedal, trochu sa povozil na Alexandrovi Dubčekovi, pripomenul Goliana, aby napokon celkom zmierlivo súhlasil, že veď nech aj vláda teda udeľuje tento nový Rad práce Alexandra Dubčeka. A to isté hovorím aj ja. Nech udeľuje a je to, je to vaša panská vôľa. Ale tá otázka je oprávnená a znovu ju opakujem: Ktorý Alexander Dubček to je? Ten nehodnoverný, ktorého sochu ste pomohli osadiť – strana SMER – na námestí, ktoré nie je námestím, ale parkoviskom, ktoré, teda socha sa naozaj na Alexandra Dubčeka veľmi zdarilo nepodobá. Ako keby aj vy ste si vykreslili Dubčeka, ktorý nemá nič s normalizáciou ani s okupáciou. Taký Dubček nie je. Ak sa, jednou rukou chcete udeľovať cenu, nemôžte zaprieť Dubčeka, prenasledovaného disidenta normalizačného režimu, ktorý bol mužom 21. augusta a stal sa mužom 21., aj 21. júla, kedy sovietske vojská museli z Československa odísť. Prihláste sa ku skutočnému Dubčekovi. Nie k tomu nehodnovernému, umelo vytvorenému na politické a stranícke účely.

Ďakujem. Ja hlavne sa chcem ospravedlniť pánovi Hrnkovi, že som uviedol zle funkciu, prepáčte. (Reakcia z pléna.) No veď nič, nič v zlom, horšie by bolo, keby som vám nižšiu funkciu uviedol, to by človeka naštvalo.
Pán Čaplovič ma počúval a ako skúsený politik reagoval na niečo úplne iné, na to, čo som nehovoril, ale zase povedal zaujímavú informáciu, čo si veľmi cením. A verte, že ja by som bol podporil takéto pozdvihnutie Alexandra Dubčeka, lebo som ho dobre osobne poznal a viem, prečo si ho vážim. To, že tu boli takí zlostní nacionalisti, že išli aj proti postave Alexandra Dubčeka, je dôležité svedectvo tej doby a verme, že už vytriezveli. Máte ich v koalícii, tak môžte si to odskúšať.
V každom prípade poučenie z krízového vývoja je, reagujem teraz na pána Jarjabka, poučenie z krízového vývoja je kľúčovou otázkou normalizácie a okupácie, kľúčovým príbehom Alexandra Dubčeka. Jeho cena a ani jeho námestie nesúvisí s tým, že bol niekedy prvým tajomníkom slovenskej KSS, ani nesúvisí s inými príbehmi. Súvisí len s jeho postojom k demokratizácii režimu, trestami, ktoré za to prežil, a potom obnovením jeho politickej dráhy. Toto je hádam to, alebo vy pripomínate iného Dubčeka z 50. rokov? Nie, nie je to tak. Pripomínate tohoto Dubčeka, ktorého pozná celý svet a ten Dubček je spojený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení predkladatelia, dámy a páni, s potešením konštatujem, že koalícia vníma osobu Alexandra Dubčeka nie ako nepriateľa. Tento dojem, že ho vníma ako nepriateľa, totiž vzbudila celkom nedávno, pred pol rokom, keď odmietla zákon o pamätných dňoch 21. augusta a 21. júla, kedy bol odsun okupačných vojsk z územia bývalej ČSFR.
Tento čin, že ste odmietli pripomenúť 21. august, však celkom nezhojí cena udeľovaná na 1. mája, teda medzi nami v celkom inom kontexte. Napriek starorežimnému príhovoru kolegu Jarjabku o vymoženostiach práce ma nepresvedčil teda v ničom o súvise medzi Alexandrom Dubčekom a 1. májom, ak nemáme hovoriť o tom, že stával na tribúnach ako komunistický predstaviteľ. To ale nebola pointa jeho životného príbehu. Pointou a dôvodom, prečo ho slovenský národ – a aj český – považoval za svojho hrdinu, bol 21. august a to, že Alexander Dubček zosobňoval postavu, ktorá sa postavila proti ruským, resp. sovietskym okupantom. Nepridal sa k robotnícko-roľníckej vláde a hoci potom normalizácia zomlela v istom zmysle a ponížila aj jeho, dočkal sa satisfakcie a vyhnania Červenej armády, okupačných vojsk z územia československej federácie.
Veľmi ochotne beriem, že SMER ako strana, ktorá sa formálne hlási k ľavici, sa chce ozdobiť udeľovaním ceny Alexandra Dubčeka. A nakoniec ma netrápi ani to, či ju budete udeľovať na Vianoce alebo 1. mája. Zaujíma ma ale znovu, či vy máte nejaký strach pred pripomínaním toho tragického momentu, ktorý Dubčeka stvoril a ktorý do istej miery stvoril aj tichý odpor obyvateľstva, ktorý sa potom prejavil v roku ´89 a vďaka ktorému sa pridali masy k ľuďom, ktorí boli odporcami bývalého režimu a napokon tento bývalý režim musel ustúpiť. Podporíte alebo nepodporíte symbolické gesto, aby sa stal pamätným dňom, pripomínanie tejto temnej noci, ktorej hlavnou postavou a v tomto prípade pozitívnou postavou jednoznačne bol Alexander Dubček? A potom toho svetlého dňa, kedy sa obnovila zvrchovanosť tohoto štátu a okupačné vojská, ktoré sme sem v tú noc z 20., z 20. na 21. augusta nepozývali, boli nútené síce neochotne, ale napokon odísť.
Tento príbeh poníženia jednej stredoeurópskej republiky a potom dožadovanie sa odchodu okupačných vojsk a napokon dosiahnutie odchodu veľmoci, vojsk jednej z veľmocí z územia nášho štátu je príbehom, ktorý, samozrejme, bez ohľadu na vôľu SMER-u, ak teda SMER sa cíti kontinuitou normalizačného režimu, to uvidíme. Bez ohľadu na vašu vôľu bude v dejinách slovenského národa, Slovenskej republiky, tak isto ako aj Českej republiky, bude to jednoducho v dejinách celého sveta. Obrázky tankov s bielym pásom, obrázky Alexandra Dubčeka obleteli celý svet a v tých chvíľach sa Alexander Dubček stal svetovou celebritou. Nie 1. mája, dámy a páni, v tých chvíľach 21. augusta. A my sami sme mu pomohli, aby sa dočkal a dočkal aj toho, že táto kliatba bude sňatá, ukončená.
Preto apelujem na predkladateľa, aby zákon o týchto pamätných dňoch podporili na tejto istej schôdzi a budete mať možnosť upratať túto nepríjemnú udalosť, že ste odmietli, odmietli ste uznať pripomínanie týchto dvoch dátumov a zachovali ste sa, ako by sa zachoval Husákov normalizačný režim, keby chcel brániť svoj výklad o bratskej pomoci. Áno, dneska sú aj v Rusku sily, ktoré opakujú tento výklad. Vy svojím hlasovaním, teda pripomínam to už dopredu, si vyberiete, ku ktorým silám sa hlásite. K silám, ktoré nás chcú ešte druhý raz ponížiť a rozprávať o tom, že to bola bratská pomoc, k silám normalizácie, ktorí to vtedy rozprávali a preverovali Alexandra Dubčeka a urobili z neho domáceho väzňa a disidenta č. 1 na vyše 20 rokov, zvalcovali jeho generáciu, vylúčili a vyškrtli zo strany státisíce ľudí len zato, že odmietali sa zlomiť morálne a povedať, že okupácia je bratská pomoc. A keď vy dnes poviete, že je to bezvýznamný dátum, tak môžte potom vešať vyznamenania Alexandra Dubčeka, koľko budete chcieť. Vždy sa nájdu hlasy – a ja budem medzi nimi, ktorý vám bude pripomínať, že ak to odmietnete, budete pokračovaním normalizačného režimu, lebo preňho tie dátumy boli neprijateľné. Vešať potom vyznamenania 1. mája je len kamufláž, ktorým by ste chceli toto odmietnutie zakryť.
Kľudne ste mohli ten návrh prevziať a stať sa sami ako, ako Robert Fico už v jednom prípade urobil, iniciátorom, berieme veci do vlastných rúk, nikto by nenamietal. Verte, že 21. august je napriek vašej neochote v pamäti národa a je pamätným dňom pre každého z nás, čo to zažil. Aj pre vás, pán Čaplovič, ste historik. Ako ste mohli mlčať, keď sa takáto vec neurobila? U pána Hrnka sa nečudujem. On je historik humorista. Ale normálne seriózny historik... (Reakcia z pléna.) No tak keď sa smeje do môjho prejavu takým tónom... (Reakcia z pléna.) Áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No tak, páni poslanci, páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pánovi Hrnkovi je okupácia na smiech, ako mi teraz zvestoval. Nech sa páči, pán Hrnko, povedzte svoju verziu okupácie, akú len chcete, ako bývalý predseda závodného výboru strany ste sa ju naučili zrejme naspamäť. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.
Ešte raz, vyznamenávanie cenou Alexandra Dubčeka vcelku vítam a domnievam sa, že ani opozícia nemá problém, ak sa chce vláda, nakoniec bude to udeľovať ona, ozdobiť menom Alexandra Dubčeka. Ako som už povedal, je síce absurdné, že nie 21. augusta, ale v poriadku, je to vaša panská vôľa, urobíte si svoj dátum. Podstatné je, ako sa staviate k otázke, kľúčovej otázke normalizácie, a to bol postoj k okupačným vojskám, na tejto otázke sa robili previerky. Už raz ste tú skúšku nezložili, bol by som veľmi rád, keby sme mohli zahlasovať aj za jeden, aj za druhé gesto, obidvaja, obidva sú to len gestá, ale dôležité gestá, ktoré by mali symbolizovať ukončenie otázok o tom, či normalizácia a bratská pomoc ešte stále platia a poučenie z krízového vývoja alebo v tejto snemovni je jasno o tejto etape dejín. To je všetko, čo som chvel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem, no a mrzí ma, že musím reagovať iba na opozičného politika. Dámy a páni z koalície, vonku sa ma novinári pýtajú, čo sa stalo, či to je morová rana, že keď sa preberajú prezidentom vrátené zákony, že vy tu nehovoríte žiadne argumenty, prečo sa o sedemnástej chystáte prelomiť, prečo je celá sála prázdna? Treba priniesť nejaké dovolenkové predmety? Vy ste naozaj sa rozhodli túto schôdzu úplne oddovolenkovať? Nafukovačky? Gumené kolesá? Škoda, že je zakázané nosiť tzv. vizuálne pomôcky, lebo ja by som vám ich podaroval. To, čo ste sa dnes rozhodli, pokiaľ ide o rokovanie, o to, ako sa má, v akom tempe sa má ukončiť, nenaznačuje, že chcete sa vážne seriózne venovať problémom, ani táto účasť to nenaznačuje. Vy sa chcete vážne a seriózne venovať bazénom a nie problémom. (Reakcie z pléna.)

Dámy a páni, je to ďalšia zásadná vec a tomu aj zodpovedá stanovisko pána prezidenta. Už som hovoril v predošlej kauze o oslabovaní demokracie a v tomto prípade je to znovu o slabosti. Aj v tomto prípade ide o zlyhanie, ide o krok späť. Mať totiž nezávislý orgán na reguláciu sieťových odvetví, to bola, to bol vývoj, tak symbolicky povedané, od Duckého k súčasnosti. Že pán Holjenčík bol nakoniec stranícky nominant, že sa ukázalo, že nie je veľmi nezávislý a že si na ňom môže premiér dupnúť, ako na psa, ba dokonca, že možno sú tam podozrenia, že slúžil komusi inému, než verejnému záujmu, to sa malo vyšetriť a nie hodiť spiatočku a vzdať sa nezávislosti ÚRSO.
Verbálne výroky, že nezávislosť ÚRSO nebola zmenšená, ani znížená, sú absolútne jalové a prezident ich vyvracia. My sme urobili krok späť od podmienok, ktoré boli podmienkami vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a snažíme sa to maskovať rečami. Slovami budeme tvrdiť, že oslabenie ÚRSO nie je oslabením. To má asi takú váhu, ako reči o tom, že únos bol samoúnosom. Jednoducho oslabenie ÚRSO a jeho väčší vplyv vláde, ďaleko väčší vplyv vlády, než, než by bol možný, ak by ÚRSO bolo nezávislé, je očividné.
Nakoniec pán premiér sa vyžíva v tom, aby ukázal celému Slovensku, že ÚRSO nebolo nezávislé a ani nesmie byť nezávislé, že musí stáť na povel v pozore, že nakoniec, keď z úradu vlády už dneska riadi aj stredné školstvo, ja sa pýtam, prečo neriadi ešte dopravu? Doprava volá, pán premiér, tam sú nehody, treba sa do toho pustiť. Prečo by to mali riadiť policajti? Môže to riadiť úrad vlády.
Rovnaký proces nás čaká aj s RTVS. RTVS je volené v parlamente, za čo nedávam vinu súčasnej vládnej koalícii. Ale bolo potrebné, aby premiér tak verejne proklamoval, že on uplatní svoju politickú vôľu? Že on už jedného z uchádzačov diskriminuje a diskvalifikuje? Pritom neuviedol žiadne dôkazy, žiadne doklady, naopak, ten uchádzač má nejaké výsledky. Nejde mi teraz o to, ako dopadne tá voľba. Je, samozrejme, krokom späť, že sa deje v parlamente, ale veľkým krokom späť je, že znovu sa nechal pán premiér zlákať k tomu, aby vystupoval ako autokrat. No toto naozaj na Slovensku už nefičí. Toto naozaj proti tomu autokratickému obdobiu predsa sme spoločne hlasovali aj s predstaviteľmi koalície pri mečiarových amnestiách. To bola výpoveď tej minulosti. Tí mladí študenti, ktorí demonštrujú na uliciach, tí hovoria o tom, že s touto minulosťou nechcú nič mať, s autokratickým vystupovaním premiéra, ktorý vtedy vymieňal napríklad vyšetrovateľov. Áno, aj tým, ktorým išiel dávať bozk na čelo, aj to mali byť nezávislí vyšetrovatelia. Pre Mečiara slovo nezávislosť neznamenalo nič. Všetko malo byť podriadené úradu vlády.
No ale robí Robert Fico kroky, ktoré, ktorými by sa od toho odlišoval? Návrat ÚRSO znovu pod kontrolu, väčšiu kontrolu vlády je očividným zlyhaním pokusu Slovenska mať nezávislý regulačný orgán. Tak isto ako voľba takého riaditeľa televízie, do ktorej priamo politicky zasiahne premiér, je tiež nešťastným krokom a je to krok späť, späť k dobám, keď naozaj premiéri si vyberali riaditeľov televízií. Najmä teda Mečiar si dával záležať na tom, svojho času aj povedal, že tento nie je zlý, ale nie je náš. No tých citátov o riaditeľoch televízií z tých 90. rokov by bola celá hŕba. Do týchto čias sa nedopusťme vrátiť a krok, že znovu potriete prezidentove varovanie, aj varovanie opozície, nie je dobrým krokom.
Vy máte silu to prelomiť, ale nemáte silu to zargumentovať, preto tu neargumentujete. Vy máte silu zvalcovať to hlasovaním, ale nemáte silu vysvetliť v Európskej únii, že máme, že Slovensko a vaša koalícia má nezávislý regulačný orgán. To nezargumentujete, pretože tú nezávislosť ste oslabili.
Žiaľ, tento, tieto kroky, kedy premiér priamo demonštruje, že celý štát skáče podľa jeho príkazov, sú krokmi, ktoré verím, že nevracajú prax Vladimíra Mečiara. Z toho nepodozrievam Roberta Fica, ale vracajú chuť a vôňu 90. rokov, z ktorej sme absolútne otrávení. Vykrikovanie pána poslanca tak isto vracia časy, kedy okrikovali poslanci vládnej koalície kritických poslancov, ba ich vylučovali z parlamentu. Je tu ešte jeden náš kolega, nie je to pán Hrnko, ale iný predstaviteľ SNS, ktorý toho Gauliedera vyhadzoval.
Vážení, odpustime si už reminiscencie na mečiarizmus a odpustime si móresy, ktoré mali dávno, dávno v minulom storočí nielen byť potrestané, ale hlavne zmiznúť zo slovenskej politiky. A pokúsme sa spoločnými silami, napríklad pokiaľ ide regulačný orgán, rešpektovať vecné argumenty pána prezidenta. Sú tu aj pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu, môžu niečo zachrániť. Tak isto vecné argumenty, ktoré sme dali k predošlej zmene volebných zákonov a pokúsme sa pri ÚRSO uchrániť ten pokus, aby Slovensko malo nezávislého regulátora. Všade sú stranícki nominanti a vy viete, že táto choroba ničí Slovensko. Lenže riešením nie je, že namiesto straníckych nominantov budú úrady viesť priamo strany, že priamo úrad vlády bude rozkazovať ceny energií. Bude rozkazovať aj učivo? Načo je tento proces centralizácie moci? Ide proti duchu doby a slovenská verejnosť je dávno v inom storočí, vážení. Toto naozaj skončí tak, že vaša vládna koalícia bude koalíciou retra, spomienok na mečiarizmus. Už ako každá tragédia, ktorá sa opakuje, bude iba fraškou.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že ešte pribudli argumenty, ktoré varujú koalíciu. Toto volebné obdobie, vážení, bude nakoniec v dejinách Slovenska označené ako obdobie odumierajúcich politických síl, ktoré si za prvé, netrúfli na žiadne odvážne reformy a za druhé, ohlodávali demokraciu, oslabovali demokraciu. Toto je už druhý krok, o ktorom nikto z rečníkov by nemohol ho obhájiť, že čo je užitočné pre občanov na tom, keď nemajú kontrolu nad tým, kto je primátorom alebo starostom v ich obci, čo je demokratické a prospešné. Tak ako nie je možné obhájiť, čo je demokratické a prospešné na tom, keď občania nemajú druhé kolo pri župných voľbách a prečo už dávno sa nezaviedlo druhé kolo aj do primátorských a starostovských volieb, čo by zvýšilo atraktívnosť a legitimitu tých zvolených ľudí. Bez akýchkoľvek pochybností by dostal občan lepšiu šancu sa rozhodnúť, než je tomu teraz. Obidva tie kroky smerujú proti záujmom občana, ktorý chce mať, pokiaľ možno, demokratický komfort. Ak vy mu na rok blokujete možnosť rozhodovať o svojom šéfovi mesta alebo obce, o hlave obce, tak mu beriete kus demokracie.

Dámy a páni, zákony, ktorými sa operatívne zvýhodňuje pozícia momentálnej parlamentnej väčšiny pred nadchádzajúcimi voľbami, nie sú, nie sme v tomto, Slovensko jedinečné. Niektoré neférové režimy to s obľubou robievajú, menia sa, menia sa obvody, volebné, menia sa pravidlá. Aj v tomto prípade v tomto parlamente sa menila ústava a zrušila sa dvojkolová voľba, čo ja považujem za jeden krok späť vo vývoji slovenskej demokracie a som presvedčený, že aj každý volič, ktorému vládna koalícia odoprela možnosť druhej voľby, čím sa znížila legitimita volených županov.
Teraz sa chystá aká operácia? Je teda pravda, že niektorí primátori sa majú v budúcnosti stať županmi? Že niektorí župani preto si nehajú stoličku, napríklad v Košiciach, aby tam nezasadol nejaký konkurent, aby tam bol iba miestodržiteľ, aby sa počkalo na komunálne voľby? Je teda pravda to, čo sa šepká po kútoch, že aj zákon o Bratislave by sa takto zmenil a ak by župné voľby dopadli tak, ako si vládna koalícia bude priať, tak by sa prijal zákon, ktorý by umožňoval vytvoriť mesto-župu? Ak sú obidve tieto, ak sú obidva tieto chýry pravdivé, tak potom sa pred nami vytvára postupným varením povestnej žaby na plameni, vytvára naozaj barličky pre vládnu koalíciu, ktorá si nevie pomôcť s veľkými mestami. Nevie v nich dominovať najmä strana SNS, samozrejme ani SMER a hľadá spôsoby, ako by túto dominanciu získal. Opakujem, stáva sa to aj v iných domácnostiach. Nechcem z toho robiť žiaden protidemokratický puč. Nevznášam žiadne dramatické obvinenia. Je to za prvé dôkaz stratégie slabosti. Tam, kde si niekto netrúfa, tak si pomáha zákonmi Národnej rady.
A za druhé, je to postup, ktorý my ako opozícia sme povinní povedať nahlas a označiť ho ako demokraticky nezrozumiteľný a demokraticky škodlivý. Prečo by mal takú dlhú dobu zostávať na poste primátora jeho miestodržiteľ, ktorého si sám určí? Prečo by voliči nemali dajme tomu štvrtinu svojho volebného obdobia mať demokratickú kontrolu ich rukami vykonanú, ich rukami, ich vôľou, ich rozhodnutiami? A prečo by táto politická vôľa mala byť delegovaná na takúto dlhú dobu na súčasného politika, ktorý by odišiel z funkcie?
Plne sa stotožňujem s výhradami pána prezidenta a apelujem, aby si koalícia nepomáhala takýmito barličkami v tomto prípade a ešte väčšmi apelujem, že ak má politický plán premeniť niektoré mestá na súčasne mestá, ktoré budú mať primátora, ktorý bude súčasne županom, nech to voličom otvorene povie. Nech neklame slovenskú verejnosť nejakým záhadným a nezrozumiteľným postupom. Nech sa to povie férovo a napokon reformu VÚC SMER sľuboval, ibaže na ňu nezozbieral buď odvahu alebo politickú podporu. Skôr by som povedal, že odvahu, lebo v minulom volebnom období, keď to sľuboval, tak mal dostatočnú silu na to, aby urobil akékoľvek reformy verejnej správy. Napriek tomu máme stále ten istý počet VÚC, iba sa tesne pred voľbami, tak ako môj predrečník protestoval, menia pravidlá hry a v tomto prípade už druhé pravidlá za krátku dobu.
Dámy a páni, ak máte nejaké plány s reformami VÚC, povedzte to otvorene verejnosti, pretože podľa toho sa budú rozvíjať aj volebné stratégie jednotlivých občanov, ktorí prídu k voľbám. A pokiaľ naozaj veríte, že tento postup nahradí slabnúcu silu koalície v regiónoch, verte, že celkom nie. Trikmi a zmenami pravidiel sa čo-to poplátať dá, ale v zásade sa nikdy ten trend nezvráti. Ak jednoducho prichádza doba, kedy od mladých študentov cez stredný, stredné ročníky až ku starším sa volá po zmene, po skončení korupcie, po zásadnej zmene kvality demokracie, tak tú kvalitu demokracie si občania vynútia takisto od pravice, ako od ľavice, ako od každej, od každého politického subjektu. A ja teda verím, že ku tomu skutku prichádza.
Ďakujem.

Dámy a páni, zaradenie prelamovania veta prezidenta v takejto situácii na toto nočné rokovanie je naozaj hanba a ilustruje, ako sa pristupuje k vážnym ústavným problémom, na ktoré prezident upozorňuje. Ako tu už zaznelo, boli výborné predo mnou prejavy, ktoré upozornili na to, že koalícia sa ani len nepokúša dať taký termín poslancom, aby sa mohli naštudovať argumenty prezidenta. Nedopustí, aby sa o nich diskutovalo. Tú šancu nedáva nielen nám v opozícii, ona ju nadáva ani svojim poslancom. Ženú sa do hlasovania bárs aj za pár minút a hoci aj v noci. Znovu je to prejav ponižovania poslancov, ponižovania parlamentu. Dokedy ešte bude tento parlament iba nejakou metlou, ktorá má vždycky poslúžiť a nestojí nad vládou? Nestojí, zdá sa, ani nad vplyvnými skupinami, ktoré, to som presvedčený, že kolega, ktorý hovoril predo mnou, má pravdu, ktoré vytvorili túto situáciu. Nie chaos, ale systém. Jednoducho výpalnícke skupiny sa nestihli podohadovať v takom termíne, aby zároveň vyhoveli zmluvám, ktoré podpísal pán Brecely. To je problém, pre ktorý sa má prijímať zákon, ktorý je podľa všetkého za hranicou ústavnosti, má sa prijímať napriek tomu, že prezidentská kancelária si splnila svoju rolu, zabrali tamojší právnici a upozorňujú nás, aby sme týmto smerom nešli.
Dámy a páni z koalície, teda je vás, sú tu iba niekoľkí, ale verím, že iní sa to dozvedia, apelujem na vás, nechoďte týmto smerom. Celú túto schôdzu tu padali zo stola návrhy opozície. Padali zo stola veľmi dobré návrhy prospešné ľuďom, na ktoré štát má prostriedky, môže si ich dovoliť a z ktorých ani jeden nebol v rozpore s ústavou. Ani o jednom sa nežiadalo, aby sa rokovalo v noci alebo v nejakom náhlení. Tie zákony chceli prechádzať riadnym prvým, druhým, tretím čítaním so všetkými vyjadreniami, ktoré sú k tomu potrebné, a vy ste ich hádzali zo stola jeden po druhom. Je to vaše právo, ste mocní, možno niektorí, niektoré z tých zákonov sa tu po čase zjavia pod vašimi hlavičkami. Ale predsa len teraz prelomiť prezidentské veto v takomto chvate, v takomto nočnom rokovaní, to je už naozaj ponižovanie inštitúcie. Obávam sa, že po štyroch rokoch takéhoto fungovania parlamentu znovu pripomeňme, čoho sme tu boli svedkami, naozaj nevhodné obmedzenia rokovacieho poriadku a krajne nevhodné porušovanie listového tajomstva na pôde parlamentu a pokračuje to rokovaniami o zákonoch, o ktorých vy sami viete, lebo prezident na to upozornil a povedal argumenty, že budú v kolízii s ústavou.
Dámy a páni, toto predsa neurýchli predaj pôdy alebo nákup pôdy, tu ak sa to dostane na Ústavný súd, kto bude, kto bude z toho vôbec ťažiť? Pôjde rýchlejšie, nebude sa platiť pokuta koncesionárovi? Ak ste si vedomí, že to môže ísť na Ústavný súd a že sa to môže zabrzdiť na celé ďalšie mesiace, ak nie dlhšie, prečo potom takéto rokovanie? Domnievam sa, že vec by bola mala aj úplne iné východiská, opozícia bola pripravená, ako už viackrát, rokovať s vami nad výhradami prezidenta tak, aby ústava zostala celá takpovediac a aby aj to, čo sa zdá ako časová tieseň, dajme tomu, aby sa tomu vyhovelo. Prečo nie? Prečo ste nenechali aspoň pár dní tomuto rokovaniu? Lepšie bude, ak sa to ocitne na Ústavnom súde? Bude lepšie, ak sa to spochybní a bude sa čakať mesiace na rozhodnutie?
Naozaj ešte raz na záver, všetky tieto indície aj argumenty, ktoré tu odzneli, znovu vyvolávajú jednu nepeknú obavu, že neprišlo k chaosu, ale prišlo len k nedohode zákulisných skupín, kvôli ktorej sa vec oneskorovala a že takisto teraz, ak má prísť k nočnému prelomeniu prezidentovho veta a schváleniu protiústavného obmedzenia práv vlastníkov pôdy, tak k nemu nepríde z vašej nevedomosti alebo dobromyseľnosti, ale jednoducho pod tlakom vlády alebo tých spomínaných výpalníckych skupín, si hovoríte, že to poslúchnete, vy poslanci koalície, a že nakoniec zlomíte prezidentovo veto aj napriek tomu, že si na Národnú radu znovu nalepíme nápis, že sme konali v rozpore, vedome v rozpore s ústavou.
Dámy a páni, stále je cesta konštruktívneho zastavenia sa v tomto nešťastnom procese, konštruktívneho v tom zmysle, že sa aj koalícia, aj opozícia vynasnaží, aby sa vec pohla bez toho, aby sa porušovala ústava, a verte, že keď by bola na vašej strane dobrá vôľa, nájdu sa odborníci aj na našej strane a nebude to musieť byť v noci.
Ďakujem.

Kolegyne a kolegovia, vážení občania, ktorí ste postihnutí dlhoročným neodstránením tejto nespravodlivosti. Začnem otázkou, ktorá ma napadla dnes pri čítaní verejnej tlače, lebo Robert Fico sa vyjadril, že naše pokusy vyčistiť ten Augiášov chliev, odstraňovať kus po kuse nánosy zla, podvodu, kradnutia, kazia meno Slovenskej republiky. Chcel by potlesk za svoju zahraničnú politiku. No včera, keď ju tu predstavoval, dostal veľa podpory zo strany opozície, ale potlesk by si zaslúžil, keby sa naozaj stal Európanom. Európan je človek, ktorý naozaj ctí hodnoty, ktoré predstavujú európsku, demokratickú kvalitu. Človek, ktorý je vnútorne konzistentný. Neprešlo ani pár hodín a stojíme a diskutujeme tu o eklakantnom príklade nekonzistentnosti čelného politika. Náš premiér si dal opakovane do volebného programu sľub odškodniť obete nebankoviek a porušil ho. Ale nielen to, pri štarte svojej strany urobil z týchto ľudí vlastne svoju podnožku, pretože na ich chrbáte zostavil vládu v roku 2006. Dneska by bol rád, keby opoziční poslanci, ako som ja, odložili snahy pripomínať a riešiť problémy v tejto krajine. On by bol rád, keby sme aplaudovali a keby ste tlieskali. Nás sem voliči neposlali pochlebovať premiérovi. Nás poslali slúžiť občanom a k tým občanom patria aj tí, ktorí sú dnes na balkóne, ľudia, ktorých podviedli nebankovky, a potom ich podviedli politici, ktorí si z nich urobili najprv voličov, a potom hlupákov. A samozrejme, že cítia krivdu. Možno už mnohým nejde ani o tie financie, pretože to, čo predkladáme spolu s kolegom Feckom, je len symbolické odškodnenie, nikto z nich sa už nedostane k všetkým peniazom, o ktoré bol ukrátený.
Preto som presvedčený, že mnohým ide o osobnú hrdosť, o právo na to, že ako občan tohoto štátu nemá byť štát spolčený s podvodníckymi firmami a stáť proti nemu, ale naopak, štát má byť tým, ktorý podvodnícke firmy zruší, zastaví okrádanie občanov a ak sa mu to nepodarí, ak zanedbá túto povinnosť, no tak potom ich nejakou formou odškodní. Vieme, že dnes, keď skrachujú banky, každý občan dostane určité odškodnenie, do istej výšky. Tiež to nie je, tiež to nie je v celej sume, pretože ak si dá do banky veľkú sumu, dostane len určený limit, a tak sa vlastne zúčastňuje na svojom nešťastí aj svojou stratou. Ale štát vie, uvedomuje si, že má povinnosť robiť bankový dohľad. V tej dobe ten bankový dohľad robilo nielen ministerstvo financií, ale samozrejme na prvom mieste Národná banka Slovenska a takisto vláda, resp. podpredseda vlády pre ekonomiku a taktiež úrad, ktorý k tomu bol určený. Nikto z nich nezasiahol, tie občasné pochybnosti, či tie úroky nebankoviek nie sú privysoké, tie nemohli stačiť občanom na to, aby posťahovali peniaze a už ďalšie neposielali. Štát mal nebankovky zastaviť, tak ako tu odznelo, tak ako zastavil v Českej republike tzv. kampelišky. Tam išli z kratšej cesty preč, nemajú žiadne státisíce poškodených občanov. Ako to je, český štát chránil svojich občanov pred podvodníckymi nebankovými subjektami a slovenský nie, ako je to možné?
Dámy a páni, v tomto volebnom období sa snažím aj ja osobne, a viacerí kolegovia na moje potešenie to podporujú, pripomínať balvany, ktoré nám zostali ako ťarcha pri budovaní štátu. Niektoré tie balvany sa nedajú prekročiť. Takým balvanom boli amorálne amnestie, ktoré sa nám spoločným úsilím podarilo dostať do inej polohy. Dneska ľudia cítia závan šance, že predsa len spravodlivosť a pravda prídu k slovu. Toto je rovnako starý balvan. Tamten, na tamtom ležala krv, týkal sa niekoľkých rodín, ale za tie roky sme sa tak trochu tými poškodenými v amnestiách, v únose a vražde stali my všetci. Tento druhý balvan sa týka státisícov ľudí a ich rodín. A predovšetkým znovu, týka sa nás všetkých, pretože je dôkazom, že Slovenská republika zlyhala a nechce si ani po rokoch, tí politici si nechcú priznať, že k demokratickým pravidlám patrí to, že ten, kto zlyhá, ten platí, a nie ten, ktorý doplatil na zlyhanie politikov. Toto je základná otázka, ktorá stojí na stole.
Niektorí hovoria, nemali tam posielať peniaze, keď už úroky očividne svedčili, že možno nebudú vyplatené. Nie, otázka nestojí o tom, že či státisíce ľudí malo byť ekonomickými odborníkmi alebo nemalo. Otázka stojí, opakujem znovu, tak ak i štát zanedbal povinnosť dohľadu nad bankovými aj nebankovými subjektami, ktorý mu definuje ústava a zákony, prečo majú jediní na tom stratiť podvedení občania? Stojím na ich strane a pripomínam ich právo.
Lenže neboli by sme na Slovensku, keby sa do celého nezamotal mečiarizmus ešte v nejakej vtipnej forme a v našom prípade je to odiózna disketa Vladimíra Mečiara. A tu by som otočil list a vrátil sa tam, kde veci často končia, na Generálnu prokuratúru. Pán Dobroslav Trnka, keď obdŕžal túto disketu, tak povedal, že teda bude ju rozšifrovávať, lebo je zašifrovaná, ale prejavil názor, že ak by zverejnil údaje, ktoré tam sú, tak vznikla by občianska vojna, alebo ešte jeden originálny citát, "alebo ľudia by brúsili kosy". To boli roľnícke vzbury, na ktoré narážal pán Dobroslav Trnka, a ja narážam na iné. Je hádam záhada toho, že pán Dobroslav Trnka je stále prokurátor, skrytá práve v onej diskete? Naozaj žijeme v štáte, kde každý každého vydiera?
Apelujem na súčasného generálneho prokurátora, zverejnite konečne, čo je s tou disketou! Zverejnite mená, pretože ak tam sú politici, ktorí napr. zdržiavali zlikvidovanie týchto nebankoviek preto, že sami tam otáčali peniaze, ak sú tam firmy, ktoré mali vplyv na politikov a cez nich zdržiavali krach týchto nebankoviek, lebo tam otáčali peniaze, tak potom je zjavné, že okrem zanedbania, zanedbania funkcie štátu, o ktorom tu môžme diskutovať, tu prišlo ku kriminálnej činnosti, k zámernému vykrádaniu týchto nebankoviek na úkor bežných občanov, ktorí tam nastrkali svoje úspory. Potom by sme sa možno dozvedeli mená špekulantov, ktorí si vedeli zabezpečiť, že ten vysoký úrok, ktorý títo občania nikdy nedostali, niektorí vysokopostavení politici možno dostali. Alebo firmy, ktoré s nimi boli spojené.
Ja som bol vtedy poslanec a apeloval som, aby sa konalo, aby sa zrušila ďalšia činnosť nebankoviek, aj z tohoto miesta. Sám so žasol nad tým, že mesiac za mesiacom plynie, všetci mi dávajú za pravdu, ale akosi sa činnosť nebankoviek nekončí. Prídem domov a vidím aj vo verejnoprávnej televízii hojnú reklamu, ktorá nás uisťuje, že nebankovky zaplatia 10, 20, 30 % úrokov. Na začiatku bolo 1, 2, 6, ku koncu vraj až 60 nebankových subjektov, ktoré využívali masovo pôsobenie cez televíziu na konzumentov a zavádzali ich sľubmi enormných úrokov.
Zlyhanie štátu, možno vydieračská aféra desaťročia, pretože ak tam sú mená vysokopostavených politikov, tak ide naozaj o vydieračskú aféru desaťročia, Mečiarova tzv. zašifrovaná disketa, no a napokon tretie, sľub strany SMER. Strana SMER, ako sme chceli všetci veriť, nemá namočené prsty v tomto zlodejstve. Robert Fico pred rokom 2006 s obľubou hovoril, tak ako sa kradlo za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu, ja som ten tretí, za ktorého sa kradnúť nebude. Pamätáte si všetci starší jeho bilbordy, ktoré v blahej pamäti urobil pán Flašík. A pamätáte si jeho slogany a všetci si pamätáme tento jeho vládny program a sľub, že obete podvodu s nebankovkami budú odškodnené.
Dámy a páni, včera sa teda hovorilo o úspechoch Slovenska alebo o dobrom postavení Slovenska v Európskej únii a mnohí sme to s potešením akceptovali. Napriek tomu, že sme v opozícii, zahlasovali sme za prijatie správy, ktorú predkladal minister zahraničných vecí a za ktorým ja vidím aj prácu Roberta Fica a celej vlády. No ale potom je tu tá otázka, či budeme Európanmi aj doma, nielen na pekných kobercoch Bruselu, ale na našej rodnej hrude. Či budeme robiť politiku, ktorá je integrálna, ktorá to, čo sľubuje, aj koná. Robert Fico má už vyše 10 rokov ťažký dlh. Je to dlh voči státisícom okradnutých občanov, jednoduchých ľudí, ktorí ho volili v roku 2006, lebo zo všetkých politikov najrazantnejšie hovoril, za mojich predchodcov sa kradlo, za jedného aj za druhého, vtedy vás podviedli, ja vám to všetko vrátim, toto je môj program. Toto je dokonca vládny program.
Pán premiér, znovu máte vládnu koalíciu, už tretíkrát. Doprajte, doprajte občanom aspoň tú dôstojnosť, pretože mnohí spáchali samovraždu, niektorí ďalší sa nedožili tohoto okamihu, ich pohľadávky voči nebankovým subjektom, mnohí zrezignovali na tieto pohľadávky. Do konkurzu sa prihlásil vlastne len zlomok tých poškodených.
Náš návrh hovorí o odškodnení cca 50-tisíc ľudí, respektíve ich rodín, ktoré vytrvali a ktorým, ja sa domnievam a stretol som sa s nimi na chodbách parlamentu, domnievam sa, že im naozaj viac záleží už dnes na osobnej dôstojnosti, na to, aby nemali pocit, že sú v tejto republike zbytoční, že sú za hlupákov, že republika sa ich nezastane.
Doprajte, pán premiér, svojim poslancom šancu, aby splnili váš dávny sľub. Niektorí sú tu z čias toho sľubu, iní sú tu noví. Máte celkom novú koalíciu, aká na Slovensku ešte nebola. Dajte šancu tejto koalícii, aby tento ďalší hlúpy a trápny balvan Slovenskej republiky odsunula, dala preč z nášho príbehu, z chodníka, ktorým chceme ísť ďalej, ako aj vy hovoríte, do jadra Európskej únie. Ak máme patriť medzi jadro Európskej únie, medzi slušných demokratov, medzi slušných ľudí, nemôžeme klamať a zostávať v tom klamstve celé desaťročie voči svojim voličom a nedodržať taký významný sľub, ktorý nás dostal do politiky, tak ako vás, pán Fico, dostal ku vláde v roku 2006 sľub poškodeným nebankovými subjektami, že im dáte odškodnenie.
A prosím a vyzývam opätovne generálneho prokurátora, nemlčte a vysvetlite verejnosti, čo je s Mečiarovou disketou. Či je to obyčajný bluf starého klamára, alebo je to naozaj disketa plná mien, a v tom prípade je to disketa, ktorá je korunným dôkazom jedného z najväčších škandálov uplynulých desaťročí, kedy politici z dôvodu, že sa sami chceli obohatiť, nechali bežať nebankovky oveľa dlhšie, než to bolo nevyhnutné, než sa nedalo tomuto podvodu urobiť koniec. Zverejnite mená a konajte tak, ako vám funkcia káže tam, kde je podozrenie, že prišlo k porušeniu zákona a porušeniu trestného práva.
Ďakujem.

Ďakujem. Nevenoval som sa ešte jednej téme, ktorú mi pán Viskupič vnukol, a to je oligarchizácia Slovenska. Bez nejakého strašenia je každému zrejmé, že tento proces tu beží, že je to akási metastáza komunizmu a mečiarizmu. V tomto procese sa uplatnili najmä ľudia, ktorí majú nie iba miliardy, ale tieto peniaze využívajú aj na ovládnutie médií. Nemusím pokračovať, akým komfortom demokratickým teraz je to, že sme si uchovali šancu mať verejnoprávne médiá. Zámerne hovorím šancu, lebo ich celkom nemáme. Nie sú nezávislé ekonomicky, nemajú jasno v budúcnosti, visia nad nimi temné otázniky aj politického hnevu dnešných mocných politikov a aj dlhov a všelijakých skrytých pascí.
Ale opakujem, v dobe, keď Slovensku hrozí oligarchizácia štátu, sú verejnoprávne médiá záchrannou brzdou, šancou pre každého občana predsa len mať médium, ktoré nie je podriadené vlastníkom, ktorí môžu mať – a často sa to stáva – spojenie s politickými stranami, ktorí môžu mať korupčné a veľmi pragmatické záujmy, v mene ktorých filtrujú a manipulujú práve tie citlivé politické informácie. Preto treba pozerať na verejnoprávne médiá ako na demokratický komfort, ktorý si, našťastie, Slovensko stále dopraje a ktorý má šancu na to, aby pokračoval k lepšej kvalite.